Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Božena Michaláčová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 21C/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2626200860
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2026:2626200860.2

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas, Mlynská dolina, 845 45
Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XXX/XXX, XXX
XX D., právne zast.: JUDr. Ľubica Sopková, advokátka, AK so sídlom Pribinova 3, 901 01 Malacky, IČO:
51 059 614, o zaplatenie 21,64 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.02.2026 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 21,64 eur s príslušenstvom.

2. Okresný súd Senica rozhodol platobným rozkazom dňa 19.02.2026 sp. zn. 21C/10/2026 - 12 tak,
že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21,64 eur spolu s úhradou poštových sadzieb
spojených s vymáhaním vo výške 2,40 eur a náhradu iných trov konania vo výške 25,00 eur za zaplatený
súdny poplatok.

3. Dňa 13.03.2026 bolo Okresnému súdu Senica v zákonom stanovej lehote na podanie odporu

doručené podanie žalovaného označené ako Odpor proti Platobnému rozkazu. V odpore proti
platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, žiadal platobný
rozkaz zrušiť. Taktiež v odpore žalovaný namietal, že nárok žalobcu v žalobe je v zmysle ust. § 101
Občianskeho zákonníka premlčaný.

4. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.03.2026 zobral žalobu v celom rozsahu späť,

žiadal vrátiť súdny poplatok. Žalobca ako dôvod späťvzatia uviedol vznesenie námietky premlčania
žalovaným.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Vzhľadom k tomu, že žalobca svojím podaním zobral žalobu späť celkom, súd konanie zastavil.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.9. Späťvzatie žaloby je zásadne chápané ako procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania z
dôvodu, že práve v dôsledku tohto procesného úkonu strany je konanie zastavené, súd však musí

skúmať aj to, čo žalobcu viedlo k späťvzatiu žaloby. O zavinení strany treba uvažovať z hľadiska
procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku, pričom zodpovednosť súd skúma na oboch
procesných stranách. Ak bola dôvodne podaná žaloba vzatá späť len pre správanie žalovaného, ktorý sa
po podaní žaloby v plnom rozsahu zachoval v intenciách žalobného nároku, vtedy nesie zodpovednosť
na zastavení konania žalovaný. Ak vezme žalobca v priebehu konania žalobu späť bez toho, aby

žalovaný jeho nárok uspokojil, ide na strane žalobcu o procesné zavinenie. Žalobca v podaní, ktorým
zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, uviedol ako dôvod späťvzatia žaloby
premlčanie celej pohľadávky. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že zastavenie konania
procesne zavinil žalobca a nárok na náhradu trov vznikol žalovanému.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého

uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.