Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 33P/69/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125205697
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2125205697.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v konaní o rozvod manželstva manželky: A.

B., narodená X.XX.XXXX, občianka SR, trvale bytom C. D., E. F. X, doručovacia adresa: G. XXX (H.,
matka), a manžela: I. D., narodený X.X.XXXX, občan J. K., na neznámom mieste (otec), a o úpravu
pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom B.: K., nar. X.XX.XXXX; H., nar. XX.X.XXXX;
L., nar. XX.X.XXXX - teraz umiestnené v ústavnej starostlivosti M. L. C. N. K. E., O. XX, E. a J. nar.
X.X.XXXX O. N. F., všetky deti v konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, Bottova 4, Trnava, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo manželov uzavreté XX.X.XXXX G. L., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L.,

P. XX, K. XXXX, J. XX, L. Q. XX, sa rozvádza.

II. Maloleté deti B. K., H. a L., sa ponechávajú v ústavnej starostlivosti špecializovaného zariadenia: M.
L. C. N. K. E., O. XX, E..

III. Maloletá J. B. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej
majetok.

Otec je povinný platiť mesačne výživné na maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa zákona o životnom minime v znení účinnom v čase splatnosti
bežného výživného, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

IV. Stretávanie žiadneho rodiča s deťmi sa neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.7.2025 domáhala rozvodu manželstva

uzatvoreného dňa XX.X.XXXX s manželom v L. a úpravy pomerov manželov na čas po rozvode
k maloletým deťom, ktoré sa narodili navrhovateľke počas trvania manželstva. V návrhu navrhovateľka
uvádzala, že manžela nepoznala pred sobášom, nie je s ním v žiadnom kontakte a ich manželstvo si
neplní žiadnu zo svojich funkcií. Teraz žije manželka s novým priateľom, ktorý ju podporuje a pomáha
jej so starostlivosťou o maloletú J.. Navrhovateľka má s predchádzajúcim partnerom F. R. okrem nej
ďalšie S. deti: N. (v jeho rodnom liste je uvedený biologický otec, preto sa voči nemu pomery manželov
neupravujú); ďalej K., H. a L. (otcovstvo svedčí I. D. z titulu manželstva s ich matkou) a najstaršia dcéra

matky je K. L., ktorá sa jej narodila ešte pred uzatvorením tohto formálneho manželstva s iným mužom.
Manželka má spolu X vyživovacích povinností, avšak osobne sa stará iba o svoje najmladšie dieťa. Po
rozvode manželstva žiadala, aby J. bola zverená do jej opatery, ona ju bude zastupovať a spravovať jej
majetok; ďalšie deti budú ponechané v ústavnej starostlivosti M. E. v zmysle rozsudku tunajšieho súdu č.k. 33P/20/2025-25 zo dňa 24.4.2025, kde bola obom rodičom určená aj vyživovacia povinnosť voči nim.
K návrhu pripojila manželka sobášny list a rodné listy všetkých svojich detí. Manžel sa v evidencii pobytu
cudzincov s povoleným pobytom na území SR nenachádza (správa Úradu hraničnej a cudzineckej

polície z 11.12.2025). Jeho aktuálnu adresu, ani krajinu pobytu sa súdu zistiť nepodarilo, preto mu
doručoval všetky písomnosti z tohto konania oznámením na úradnej tabuli a webe súdu. Manžel sa
k návrhu nevyjadril, ani na pojednávanie konané dňa 26.3.2026 sa nedostavil. Súd vec prejednal i
rozhodol v jeho neprítomnosti.

2. Manželka pred súdom potvrdila skutočnosti uvádzané v návrhu. S manželom nie je v žiadnom
kontakte;I.D.niejebiologickýmotcomanijednéhojejdieťaťa.Podľasobášneholistuboliobajamanželia
pred sobášom slobodní, a teda išlo o ich prvé manželstvo. Manželia spolu nikdy nežili v spoločnej
domácnosti, ani sa bližšie nepoznajú. Ich manželstvo si nikdy neplnilo žiadnu zo svojich funkcií; bolo
uzatvorené zrejme z vypočítavosti.

3. Na tunajšom súde sa pod sp. zn. 33P/81/2024 vedie konanie o pozbavenie manželov výkonu ich
rodičovských práv k maloletým deťom B.: K., H. a L., o ktorých sa aj tu koná, pričom označené
konanie bolo prerušené do skončenia prebiehajúceho trestného konania voči obžalovanej manželke
pre podozrenie z týrania detí spoločne s ich biologickým otcom F. R.. Deti pôsobili po ich odobratí zo
spoločnej domácnosti biologických rodičov (navrhovateľky a p. R.) v apríli XXXX veľmi ustráchane a

boli hygienicky zanedbané. Obom biologickým rodičom bol uložený v trestnom konaní zákaz osobného
styku s maloletými deťmi, zákaz úmyselného priblíženia sa k nim na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov
s výnimkou účasti na špecifikovaných úkonoch pred príslušnými orgánmi a zákaz kontaktovania detí
poštou, telefonicky, elektronicky, či inak.

4. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 33P/20/2025-25 zo dňa 24.4.2025 (právoplatným
27.5.2025) bola nariadená ústavná starostlivosť nad maloletými deťmi K., H. a L. v špecializovanom
zariadení: M. E., O. XX; rodičom bola zároveň určená minimálna vyživovacia povinnosť na účet M..
Matka teraz býva v domácnosti s novým partnerom a najmladšou dcérou J.; s biologickým ani matričným
otcom detí nie je v kontakte.

5. V konaní o rozvod tohto manželstva sa vyskytuje cudzí prvok, lebo manžel je štátny občan J. K.
nachádzajúci sa na neznámom mieste. Procesným rozhodnutím tunajšieho súdu č. k. 38P/39/2022-44
z 1.12.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 23CoP/9/2023-61 z 29.3.2023 bolo
konanie o rozvod tohto manželstva už raz zastavené pre nedostatok právomoci aplikujúc čl. 26 ods.

2 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou
Juhosláviou o úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných a trestných (vyhláška č.
207/1964 Zb.), lebo manžel mal bydlisko v J.. S ohľadom na konečné procesné rozhodnutie toto netvorí
prekážku rozhodnutej veci (res iudicata), a preto sa vec mohla prejednávať znova.

6. K odlišnému právnemu posúdeniu veci ako v prípade predchádzajúceho konania o rozvod manželstva
účastníkov na tunajšom súde pod sp. zn. 38P/39/2022 sa žiada uviesť nasledovné: Ministerstvo
zahraničných vecí Slovenskej republiky oznámilo v Zbierke zákonov pod č. 407/2005 Z. z., že výmenou
nót z 3. októbra 1996 bol potvrdený stav zmluvnej základne medzi Slovenskou republikou a P. K. A. po
sukcesii Slovenskej republiky do zmlúv bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Na základe

tohto oznámenia vo vzťahu medzi Slovenskou republikou a Zväzovou republikou Juhoslávie (Srbsko a
Čierna Hora) zostali v platnosti okrem iných tieto zmluvné dokumenty: Zmluva medzi Československou
socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych
vzťahov vo veciach občianskych, rodinných a trestných (vyhláška č. 207/1964 Zb.). Podľa Čl. 7 ods. 5
Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení účinnom od 1. júla 2001, medzinárodné zmluvy o

ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný
zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnickýchosôbaktoréboliratifikovanéavyhlásenéspôsobomustanovenýmzákonom,majúprednosť
pred zákonmi. Podľa Čl. 154c Ústavy SR, ktorý sa tam vložil ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z. s
účinnosťou od 1. júla 2001, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré

Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím
účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak
zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (ods. 1). Iné medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská
republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnostitohto ústavného zákona (t. j. pred 1. júlom 2001), sú súčasťou jej právneho poriadku, ak tak ustanovuje
zákon (ods. 2). Keďže to zákon neustanovil, lebo Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č.
407/2005 Z. z. nie je zákon, vyhláška č. 207/1964 Zb. nie je súčasťou právneho poriadku SR.

7. Pri posudzovaní právomoci preto teraz súd nevychádzal z dvojstrannej Medzinárodnej zmluvy
medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou
o úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných a trestných (vyhláška č. 207/1964 Zb.),
o ktorej Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky iba v Oznámení č. 407/2005 Z. z. potvrdilo,

že ostáva v platnosti medzi Slovenskou republikou a Zväzovou republikou Juhoslávie (Srbsko a Čierna
Hora), lebo tak neustanovil zákon. Oznámením ministerstva v Zbierke zákonov totiž nie je splnený
predpoklad, že medzinárodná zmluva je súčasťou právneho poriadku SR ako to vyžaduje Čl. 154c ods.
2 Ústavy SR. Z formulácie Čl. 154c ods. 2 Ústavy SR možno vyvodiť, že na to, aby sa „iná medzinárodná
zmluva“ stala súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky treba, aby ďalší zákon (teda nie
oznámenie Ministerstva zahraničných vecí v Zbierke zákonov SR) výslovne označil medzinárodnú

zmluvu za takú, ktorá je súčasťou právneho poriadku. Ak taký zákon neexistuje, medzinárodná zmluva
nie je súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku (porovnaj Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky.
Teória a prax. 2. prepracované a doplnené vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 1758 – 1760).

8. Tunajší súd teda opätovne preskúmal svoju právomoc aplikujúc zákon č. 97/1963 Zb.

o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ZMPSP), konkrétne § 38 ods. 1, podľa ktorého v
manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je
slovenským občanom.

9. Z rodných listov maloletých detí vyplýva, že manželka (matka) tento predpoklad spĺňa.

10. Súd použil právo slovenské v zmysle § 22 ods. 1 ZMPSP, podľa ktorého zrušenie manželstva
rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania.
Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym

poriadkom slovenským.

11. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým
deťom na čas po rozvode (§100 Civilného mimosporového poriadku č. 161/2015 Z. z., ďalej CMP). Podľa
§ 39 ods. 4 písm. a) ZMPSP, slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva

alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich
spoločnému dieťaťu, ak dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt.

12. Všetky deti majú na Slovensku svoj obvyklý pobyt; J. N. G. M. L. C. N. K. E. a najmladšia dcéra
pri matke.

13. Miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná podľa poslednej vety ustanovenia § 92 CMP, kedy
na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné
spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný
všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný

všeobecný súd navrhovateľa. Podľa § 14 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z.) všeobecným
súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.

14. Keďže manželia spoločné bydlisko nemali a všeobecný súd manžela je neznámy, príslušný je tunajší
súd podľa trvalého bydliska manželky v C. D..

15. Zo založeného sobášneho listu vyplynulo, že manželstvo účastníkov trvá XX rokov. Manželia sa pred
sobášom vôbec nepoznali a ani sa nespoznali, lebo viac sa už nestretli. Navrhovateľka potvrdila, že
manželstvo si nikdy neplnilo žiadnu zo svojich funkcií, avšak pochádzajú z neho S. C., ktoré sa narodili
manželke počas trvania tohto zväzku a ich biologickým otcom je iný muž ako manžel. V zmysle § 85 ods.

1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon o rodine), ak
sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo
po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. Takto bol v rodnom liste maloletýchdetí K., H., L. aj J. zapísaný automaticky ako ich otec manžel matky I. D.. K zapretiu jeho otcovstva
doposiaľ nedošlo. Opatrovník detí odporučil návrhu matky vyhovieť.

16. Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a
napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom
manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne
si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne
rodiny (článok 1 a 4 základných zásad zákona o rodine).

17. Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní,
vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné
prostredie (§ 18 zákona o rodine). K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch (§ 22 zákona o rodine).

18. Podľa § 23 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a
od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (ods. 1). Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (ods. 2). Súd pri posudzovaní miery

rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 (ods. 3).

19. Rozvod manželstva je jediným spôsobom zániku manželstva za života manželov. V ustanovení §
23 zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je
existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť

plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského
spolužitia. Ustanovenie § 23 predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na
subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z nich. Rozvrat vzťahov musí byť
kvalifikovaný, jeho intenzita by mala byť vysoká a musí sa javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný.

20. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Súd
je povinný tieto dôvody zisťovať a vyhodnocovať. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy,
ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré
zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú
a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve

nerealizuje. Pre zistenie relevantných skutočností súd musí skúmať a porovnať stav predtým, keď
manželstvo fungovalo a potom, ak už podľa jedného manžela neplní svoj účel. Pokiaľ si súd ustáli, že
vzťahymedzimanželmisúskutočnevážnerozvrátenétak,žemanželstvonemôžeplniťsvojspoločenský
účel, musí dokazovanie zamerať na otázku trvalosti rozvratu. Rozvrat je dostatočne trvalý vtedy, ak už
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

21.Prvýmvýrokomtohtorozsudkusúdmanželstvomanželovrozviedol,lebomalzobjektívnehohľadiska
preukázané, že manželstvo si neplní a ani nikdy neplnilo žiadnu zo svojich funkcií, bolo iba formálnym
zväzkom dvoch neznámych ľudí s neuváženými následkami. Jedným z nich je aj zápis manžela matky
v rodnom liste jej štyroch detí, hoci spolu manželia nikdy nesúložili. Preto bol súd povinný upraviť pomery

oboch matričných rodičov po rozvode k nim ako uvádzal vyššie. Keďže staršie tri deti sú zverené do
ústavnej starostlivosti, ktorá si plní svoj účel, súd ich tam naďalej ponechal; najmladšiu dcéru súd zveril
podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine po rozvode matke, lebo zatiaľ neboli zistené žiadne nedostatky
vo výchove. Matričný ani biologický otec sa o deti nezaujíma, J. žije v domácnosti s matkiným novým
partnerom, ktorý ich momentálne aj živí. Stretávanie matričného otca ani matky podľa § 25 ods. 1 a 2

zákona o rodine súd s deťmi neupravoval, pretože matka sa so staršími troma nesmie stretávať, lebo
má voči nim uložené obmedzenia vyplývajúce z prebiehajúceho trestného konania, a najmladšie má
zverené do opatery, pričom manžel o týchto deťoch manželky zrejme nemá ani vedomosť, a teda ani
záujem o styk s nimi. Výživné na staršie deti bolo rodičom určené pri nariadení ústavnej starostlivosti;
najmladšej J. musí matričný otec prispievať aspoň minimálnou zákonnou sumou v zmysle § 62 ods. 3

zákona o rodine, lebo o ňom nemáme žiadne informácie; iba tú, že je občanom Srbskej republiky.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu,
lebo účastníci nenavrhli a ani zákon nestanovil inak.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde odvolanie.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c)

ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g)
proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh
(§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo
veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci
samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní
(§ 62 ods. 1 a 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa Civilného
mimosporového poriadku, ak sa upravuje starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.