Uznesenie – Obchodné spoločnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 60Cb/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122203171
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Krošlák Cmerová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2122203171.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore žalobcu: UBC 2020, k.s., IČO: 53 151 135, so sídlom kancelárie
Tamaškovičova 17, 917 01 Trnava, značka správcu: S2009, správca úpadcu LYCOS POWER s.r.o. „v
konkurze“, IČO: 51 464 250, so sídlom Kokava nad Rimavicou 1445, 985 05 Kokava nad Rimavicou,
právne zastúpený: STANEK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., IČO: 36 795 038, so sídlom Dunajská 15,
811 08 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Lycos Malt s.r.o. (predtým LYCOS –

Trnavské sladovne, spol. s r.o.), IČO: 35 782 803, so sídlom Sladovnícka 15, 917 01 Trnava, právne
zastúpený: JUDr. Hana Sopko, LL.M., advokátka, IČO: 42 359 023, so sídlom Tehelná 9/A, 917 01
Trnava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.05.2022 domáha uloženia povinnosti žalovanému vydať
vec – technologické zariadenie, titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.08.2022 žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu
späť a žiada konanie zastaviť. Ako dôvod späťvzatia žalobca uviedol ten, že Z dôvodu, že žalovaný si

uplatňoval vlastnícke právo k technologickému zariadeniu ako súčasti hlavnej stavby – výrobnej haly,
avšak nepodal vylučovaciu žalobu (excindačná žaloba) v súdom stanovenej lehote, odpadol tým dôvod
podanej žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa žalobcu podaná žaloba má resp. mala
výhradne prevenčnú funkciu, za účelom ochrany práv veriteľov, keďže žalobca ako správca konkurznej
podstaty je z titulu svojej funkcie povinný konať s odbornou starostlivosťou, čo viedlo k podaniu
predmetnej žaloby. Z uvedeného dôvodu si žalobca uplatňuje nárok na priznanie náhrady trov konania,

ktoré mu vznikli z titulu prevenčného uplatňovania práv veriteľov, ktoré by si uplatňovali predmetnou
žalobou, ak by konkurzný súd rozhodol, že technologické zariadenie nepodlieha konkurznému konaniu.

3. Žalovaný v rámci vyjadrenia k späťvzatiu žaloby doručeného súdu dňa 04.11.2022 vyjadril súhlas so
späťvzatím žaloby pričom uviedol, že nesúhlasí s priznaním nároku na náhradu trov konania žalobcovi,
a to z nasledovných dôvodov. Je bez právneho významu a zostáva len v rovine tvrdení žalobcu, že

pohnútkou na podanie žaloby mala byť akási neistota v tom, či žalovaný podá vylučovaciu žalobu
a ak áno, aký bude výsledok takého konania. Citujúc textáciu žaloby „Keďže je medzi žalovanými
stranami sporné, či majetok je vo vlastníctve žalovaného, je žalobca ako správca povinný zabezpečiť
prípadné nároky veriteľov pre prípad, že súd podľa § 78 ods. 5 zákon č. 7/2005 Z. z. rozhodne
o vylúčení majetku z podstaty úpadcu . V takomto prípade, by sa žalovaný bezdôvodne obohatil“.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane. S poukazom na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.5.2020 sp. zn.
31Cob/56/2019 - 69 v analogickej veci, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Trnava zodňa 08.01.2019 sp. zn. 39C/39/2018-20, „ak súd zastavuje konanie napr. z dôvodu späťvzatia žaloby,
musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať najprv tým, či niektorá zo strán sporu zavinila,
že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska. Podľa

CSP sa neskúma (pri posudzovaní procesného zavinenia zastavenia konania) už dôvodnosť podanej
žaloby z hľadiska hmotného práva (ako tomu bolo podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. účinného do
30.06.2016), ale iba to, ktorá zo strán sporu procesne zavinila zastavenie konania. Kritérium procesného
zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca
strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca

strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani
procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade
nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie
účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej

judikatúre(viďR49/1993,tiežbod15nálezuÚSSRsp.zn.I.ÚS196/09).Nároknanáhradutrovkonania
je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú
žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania
žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie,
pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo 225/2010, Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.4.2014, sp. zn. 7 M
Cdo 1/2014 ). Ak nie je preukázané, že späťvzatie bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného,
ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť
dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k
žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť za zastavenie konania žalobca v

dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v
späťvzatí návrhu (žaloby) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.9.2011, sp. zn. 7MCdo/4/2010).“ Ako
je zrejmé z podanej žaloby, žalobnou požiadavkou bolo zaplatenie sumy 2.863.453,20 eur s DPH +
príslušenstvo, pričom žalovaný sa nezachoval v zmysle žalobnej požiadavky, t. j. nezaplatil žalobcom
uplatňovanúsumu,atedažalovanýprocesnenezavinilzastaveniekonania.Naopak,procesnézavinenie

zastavenie konania zaťažuje žalobcu. Keďže súd pri posudzovaní procesného zavinenia zastavenia
konania neskúma žalobou tvrdený nárok v hmotnoprávnej rovine, nemožno pri rozhodovaní o trovách
konania posudzovať ani dôvodnosť alebo nedôvodnosť žaloby. Bez ohľadu na uvedené nemôže obstáť
ani žalobcom deklarovaná pohnútka pri podaní žaloby. Po prvé preto, že v čase podania žaloby ešte
vôbec nebolo zrejmé, či bude vylučovacia žaloba podaná. Po druhé preto, že ak by aj vylučovacia žaloba

podaná bola a ak by v nej bol navrhovateľ úspešný, nezakladalo by takéto rozhodnutie bez ďalšieho
záver, že by sa mal žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť. To, či došlo k bezdôvodnému
obohateniu, by bolo nevyhnutné meritórne posudzovať nielen z hľadiska zákonných ustanovení o
bezdôvodnom obohatení v Občianskom zákonníku, ale aj vo väzbe na zmluvu o dielo a na nájomnú
zmluvu uzavretú medzi úpadcom a žalovaným, ktorá rieši aj otázku predčasného ukončenia zmluvy

vo vzťahu k majetkovým súvislostiam. Preto nemôže obstáť ani žalobcom podsúvaná argumentácia, v
zmysle ktorej by jeho prípadný neúspech v konaní o vylučovacej žalobe mal automaticky založiť vznik
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe účinne poprel dôvodnosť
žaloby, a to nielen z hľadiska jej neúčelnosti a predčasnosti žaloby, z hľadiska absencie právneho titulu
na vydanie bezdôvodného obohatenia, z hľadiska žalobcom tvrdenej sumy bezdôvodného obohatenia, z

hľadiska možného premlčania ako aj z hľadiska nerešpektovania subsidiárnej povahy peňažnej náhrady
pri vydávaní bezdôvodného obohatenia. Ak za uvedenej situácie, bez dokazovania v merite veci a bez
toho, aby žalovaný konal v zmysle žalobného návrhu, žalobca zobral žalobu späť, je to bezpochyby
žalobca, ktorý procesne zavinil zastavenie konania. Preto žalovaný navrhuje, aby súd v uznesení o
zastavení konania priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil nakoľko
bola žaloba vzatá späť pred prvým pojednávaním.7. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

8. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že zastavenie konania podľa § 256 ods. 1 CSP procesne
zavinil žalobca, keďže súd požiadal o zastavenie konania formou späťvzatia žaloby pričom žalobca
v späťvzatí nepreukázal, že zastavenie konania zavinil žalovaný a rovnako nepreukázal ani dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožnili nepriznanie náhrady trov konania ani jednej zo strán sporu.
Súd sa stotožňuje so závermi žalovaného obsiahnutými vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby v celom

rozsahu pričom na tieto závery odkazuje, a to najmä na závery týkajúce sa posudzovania zavinenia na
zastaveníkonaniavýlučnezprocesnéhohľadiskaaniezhmotnoprávnehohľadiska.Nakoľkožalobcapri
späťvzatí nepreukázal, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý
sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, t. j. uhradil pohľadávku žalobcu, neexistuje tu súvislosť, a
teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnému návrhu. V uvedenom takomto

prípade tak nesie zodpovednosť na zastavení konania výlučne žalobca. Na uvedenej skutočnosti nemá
vplyv žalobcom tvrdená prevenčná povinnosť žalobcu ako správcu konkurznej podstaty pri podaní
žaloby za účelom ochrany práv veriteľov. V čase podania žaloby nebolo zrejmé, či bude podaná
vylučovacia žaloba a aj prípadný úspech vo vylučovacej žalobe predstavuje len hypotetické závery ktoré
nemajú vplyv na úspech žalobcu v prejednávanej veci, t. j. na rozhodnutí súdu o uložení povinnosti

žalovanému vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenia. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca
v konaní nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby, pričom táto skutočnosť vylučuje možnosť priznania
nároku na náhradu trov konania žalobcovi. Z tohto dôvodu tak žalovanému v súvislosti s podanou
žalobou vznikli náklady súvisiace s právnym zastupovaním v predmetnej veci, čo zakladá jeho nárok
na náhradu trov konania. Nakoľko žalovanému z vyššie uvedených dôvodov vznikli trovy konania, súd

rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania, o ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto
uznesenia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.