Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 18, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-16C/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200994
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Sinčáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7012200994.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX

a 2/ C. B., nar. XX.X.XXXX, za účasti intervenienta D. B., nar. XX.X.XXXX, všetci bytom E. X, F., zast. A.
G. A., advokátkou so sídlom Rooseveltova 6, Košice proti žalovanému: H. I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom
D. K. L. XX, D. o neexistenciu záložného práva a záväzkov z notárskej zápisnice

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% s tým, že o výške
trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že notárska zápisnica N 175/98, Nz 175/98 zo

dňa 23.10.1998 je neplatná a nezákonná, záložné právo z nej neexistuje a záväzky z nej neexistujú
voči žalobcom.

2. Žalobu odôvodnili žalobcovia tým, že notárka A. E. F. spísala notársku zápisnicu N 175/98, Nz
175/98, ktorá bola spísaná s obchodnou spoločnosťou BVS spol. s r.o. Sokoľany, zastúpenou žalobcom
1/ A. B. ako jediným spoločníkom. Notárka sa jednoznačne a zrozumiteľne vyjadrila, že dlžníkom
a povinnou osobou je obchodná spoločnosť BVS spol. s r.o.. Žalobcovia žalobu podali z dôvodu

naliehavého právneho záujmu úmyselného poškodzovania zákonných práv občanov, úmyselne bol
voči ním spáchaný podvod na základe sfalšovaných listín a bola im spôsobená škoda 800.000,-eur
neoprávnenou a nezákonnou dobrovoľnou dražbou. Žalovaný zneužil niekoľkoročné súdne spory, ktoré
úmyselne manipuloval, nezákonne ovplyvnil a podvodom si vymyslel, že žalobca 1/ je dlžníkom z
notárskej zápisnice. Žalovaný neexistujúcu pohľadávku postúpil na D. A. a nezákonným spôsobom dal
zapísať do listov vlastníctva (ďalej len „LV“) č. 3674 a č.14414: zmluva o zriadení záložného práva,
zmluva o pôžičke podľa notárskej zápisnice N 175/98, Nz 175/98 zo dňa 23.10.1998, oznámenie o začatí

výkonu záložného práva v jeho prospech a oznámenie o dobrovoľnej dražbe BVS č. 153/13-2010 zo
dňa 9.1.2013. Nezákonné zápisy boli vykonané Správou katastra Košice. Žalovaný a spol. presadili, že
v rozpore s notárskou zápisnicou N 175/98 žalobca 1/ spísal notársku zápisnicu ako súkromná osoba a
nie ako konateľ, v rozpore s dokumentom, ktorý vydala notárka. Sudcovia túto skutočnosť ignorovali a
pokračovali v zločineckých aktivitách a vo vydieraní na základe exekúcie Er 60/2001. Exekúcia sa viedla
9 rokov aj voči žalobkyni 2/, ktorá vôbec nebola účastná notárskej zápisnice. Záložné právo v prospech
spoločnosti BVS s.r.o spísané na základe notárskej zápisnice N 175/98 zo zákona zaniklo v roku 2002,

ale žalobcovia boli justičným terorizmom vydieraní 20 rokov. Žalovaný si doteraz neuplatnil dlžobu, ak
existuje, ale tá neexistuje voči spoločnosti BVS spol. s.r.o.3. Žaloba pôvodne smerovala voči notárke JUDr. Melánii Košovej ako žalovanej 1/, I. J. ako žalovanému
2/, D. A. ako žalovanému 3/, Správe katastra Košice ako žalovanému 4/ a BVS, spoločnosť s r.o. ako
žalovanému5/.Vpriebehukonaniazomrelžalovaný3/D.A.auznesenímzodňa23.6.2023súdrozhodol

o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami menovaného E. A., M. A. a E. B. E.. Predmetným
uznesením súd tiež zastavil konanie voči žalovanému 5/ BVS, spoločnosť s r.o., pretože tento zanikol
bez právneho nástupcu.

4. Na základe späťvzatia žaloby voči žalovaným E. A., M. A. a E. B. E. súd uznesením zo dňa 23.5.2024

konanie voči nim zastavil.

5. Rozsudkom zo dňa 27.6.2024 súd zamietol žalobu (výrok I), vo vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ a
žalovanými 1/ a 3/ žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal (výrok II) a uložil žalobcom 1/
a 2/ povinnosť nahradiť žalovanému 2/ trovy konania v rozsahu 100% (výrok III).

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 30.9.2025 potvrdil rozsudok tunajšieho
súdu v časti výroku I., ktorým súd zamietol žalobu voči všetkým žalovaným o určenie neplatnosti a
nezákonnosti notárskej zápisnice a zamietol žalobu o určenie neexistencie záložného práva a záväzkov
z notárskej zápisnice proti žalovaným 1/ a 3/ a vo výroku II., ktorým vo vzťahu medzi žalobcami a
žalovanými 1/ a 3/ žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd zrušil rozsudok

tunajšieho súdu vo výroku I., ktorým súd zamietol žalobu o určenie neexistencie záložného práva a
záväzkov z notárskej zápisnice proti žalovanému 2/ a vo výroku III. o náhrade trov konania medzi
žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 2/ a v rozsahu zrušenia vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Vo vzťahu medzi žalobcami 1/, 2/, intervenientom a žalovanými 1/ a 3/ stranám
nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Predmetom sporu po vrátení veci súdu prvej inštancie ostal nárok žalobcov o určenie neexistencie
záložného práva z notárskej zápisnice a záväzkov z nej voči žalobcom proti pôvodne žalovanému 2/ H.
I. J., teraz označený len ako žalovaný.

8. K uvedenému nároku odvolací súd uviedol, že tunajší súd dospel k predčasnému a tým aj
nesprávnemu záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie u žalovaného (pôvodne žalovaný 2/).
Keďže žalobcovia sa domáhajú určenia, že záložné právo vyplývajúce z notárskej zápisnice nie je
a tiež, že záväzky z nej vyplývajúce nie sú voči žalobcom, bolo potrebné posúdiť, kto je nositeľom
práv a povinností zo zmluvy o pôžičke a zo zmluvy o zriadení záložného práva. Žalovaný bol

účastníkom oboch právnych úkonov - záložnej zmluvy aj zmluvy o pôžičke. Úvaha tunajšieho súdu,
že nespornou skutočnosťou bolo uzavretie platnej zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou žalovaný
v roku 2010 postúpil pohľadávku z predmetného právneho úkonu (zmluvy o pôžičke) na D. A., je
nesprávna, s poukazom na opakované tvrdenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo strany
žalobcov v priebehu konania. Súd mal posudzovať ne/platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, od

posúdenia ktorej závisí vyriešenie otázky vecnej legitimácie. Súd sa vôbec nezaoberal otázkou, či
postúpenie pohľadávky bolo dlžníkom oznámené postupcom alebo či sa dlžníci o postúpení pohľadávky
dozvedeli od postupníka, ktorý im skutočnosť postúpenia pohľadávky preukázal. Súd v konaní neskúmal
(nevyhodnotil predložené dôkazy), či došlo k oznámeniu postúpenia pohľadávky žalobcom 1/ a 2/, ak
áno kto bol oznamovateľ. Poukázal na to, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení

pohľadávky bez ďalšieho zakladá vecnú legitimáciu postupníka v súdnom konaní. Odvolací súd uložil
tunajšiemu súdu povinnosť skúmať pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, vychádzajúc z toho, či zo
strany postupcu došlo voči dlžníkovi k relevantnému oznámeniu postúpenia pohľadávky a následne v
závislosti od uvedeného sa vysporiadať s námietkami žalobcov o ne/platnosti postúpenia.

9. Pôvodne žalovaná 1/ JUDr. Melánia Košová, notárka vo vyjadrení k žalobe uviedla, že v bode VI.
notárskejzápisnicejesíceuvedenýA.B.,ktorýbolfyzickyprítomnýprispisovanílistiny,avšakvyhlásenie
uskutočnil a konal v mene spoločnosti BVS, spoločnosť s r.o. ako jej jediný spoločník, čo vyplýva zo
záhlavia notárskej zápisnice.

10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že už zo samotného označenia
dlžníka v notárskej zápisnici je zrejmé, že dlžníkom je A. B. ako fyzická osoba, pretože je pri jeho
mene uvedené rodné číslo a bydlisko. Ďalší údaj označujúci A. B. za spoločníka obchodnej spoločnosti
BVS s.r.o. slúži len na podrobnejšiu identifikáciu dlžníka a nemá za následok nejasnosť a neurčitosťdlžníka. Nie je pravda, že podľa vôle účastníkov zmluvy o pôžičke povinným bola spoločnosť BVS
s.r.o.. Povinným mal byť jednoznačne žalobca 1/ ako fyzická osoba, na čom žalovaný výslovne trval.
Pokiaľ by mala byť povinným spoločnosť BVS, spol. s.r.o., bol by notárkou ako dlžník a povinná osoba

výslovne uvedené: BVS, spol. s r.o., so sídlom ..., IČO......., zapísaná v obchodom registri ........, v mene
ktorej koná A. B.. Žalovaný by notársku zápisnicu s povinným BVS s.r.o. nepodpísal, pretože peňažné
prostriedky požičal žalobcovi 1/ ako fyzickej osobe. Žalovaný vzniesol námietku právoplatne rozhodnutej
veci, pretože o totožnej veci medzi tými istými účastníkmi už konal a rozhodoval Okresný súd Košice
II pod sp.zn. 31C/112/2009.

11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a ustálil tento skutkový stav:

12. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 31C/112/2019 vyplýva, že predmetom
uvedeného konania bol totožný nárok ako v tomto spore, avšak meritórne vo veci nebolo rozhodnuté.
Došlo k zastaveniu konania na základe späťvzatia žaloby žalobcami. Neexistuje teda prekážka

právoplatne rozhodnutej veci.

13. Notárskou zápisnicou č. N 175/98, Nz 175/98 zo dňa 23.10.1998 bolo osvedčené uzavretie zmluvy
o pôžičke a vyhlásenie povinnej osoby v zmysle § 41 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z.. Podľa znenia
notárskej zápisnice sa pred konajúcu notárku dostavili žalovaný ako veriteľ a oprávnená osoba a A. B.,

r.č. XXXXXX/XXXX, bytom F., E. X - jediný spoločník obchodnej spoločnosti BVS s.r.o. Sokoľany 117/A
ako dlžník a povinná osoba. Žalovaný vyhlásil, že predmetom zmluvy je pôžička finančných prostriedkov,
na základe ktorej veriteľ - oprávnená osoba požičiava dlžníkovi - povinnej osobe finančnú čiastku vo
výške 1 150 000,-Sk za podmienok uvedených v predmetnej zmluve. V čl.VI A. B. ako povinná osoba
- dlžník vyhlásil, že súhlasí s tým, aby notárska zápisnica bola podkladom pre exekučné konanie v

zmysle ust.§ 274 ods. OSP a § 41 zákona č. 233/1995 Z.z., ak nebudú dodržané podmienky uvedené v
zmluve. V prípade ak v stanovenom termíne nebude uhradená zapožičaná suma, ručí za tento záväzok
nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX. Ako účastníci sú uvedení žalovaný a žalobca 1/.

14. Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 26.10.1998 uzavretou medzi žalovaným ako veriteľom

a BVS s.r.o. ako dlžníkom došlo k zriadeniu záložného práva na zabezpečenie pohľadávky veriteľa
vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke spísanej vo forme notárskej zápisnice č. N 175/98, Nz 175/98
zo dňa 23.10.1998 medzi veriteľom a dlžníkom. Záložné právo v prospech veriteľa sa zriaďuje na
nehnuteľnostiach, ktoré sú majetkom dlžníka vedených v KN na LV č. XXXX. Zmluva je podpísaná
žalovaným a BVS s.r.o v zastúpení žalobcom 1/.

15. Podľa potvrdenky a príjmového pokladničného dokladu zo dňa 23.10.1998 prijala spoločnosť BVS,
spol. s r.o. od žalovaného sumu 800.000,-Sk titulom pôžičky, N 175/98, Nz 175/1998. Pripísanie sumy
800.000,-Sk na účet spoločnosti dňa 23.10.1998 potvrdzuje aj výpis z pokladničných operácií BVS, spol.
s.r.o.

16. V písomnom vyjadrení zo dňa 3.6.2010 notárka JUDr. Melánia Košová uviedla, že notárska
zápisnicasp.zn.N175/98boladňa23.10.1998spísanásobchodnouspoločnosťouBVSs.r.o.,Sokoľany,
zastúpenou žalobcom 1/ ako jej jediným spoločníkom a v čase spísania tejto notárskej zápisnice
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. územie F. - A. boli vlastníctvom spoločnosti BVS s.r.o.

17. Podľa výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 11.12.1998 zaplatil žalobca žalovanému titulom
splátky za november 1998, pôžička z októbra 1998 sumu 25.000,-Sk. Z ďalších, žalobcom predložených
výdavkových pokladničných dokladov vyplýva úhrada splátok pôžičky žalobcom 1/ žalovanému za
mesiace október a november 1998 vo výške 50.000,-Sk a platenie časti pôžičiek v sumách 200.000,-

Sk (28.12.1998), 27.000,-Sk (30.12.1998), 25.000,-Sk (30.12.1998), 300.000,-Sk (19.1.1999), 25.000,-
Sk (24.5.1999) a 30.000,-Sk (8.6.1999). Dňa 9.4.1999 bola žalovanému vyplatená suma 97.500,-Sk
(36.500,-Sk za január 1999, 36.500,-Sk za február 1999 a 24.500,-Sk za marec 1999), titulom oboch
pôžičiek.

18. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 5.5.2010 postúpil žalovaný pohľadávku voči žalobcovi na
základe notárskej zápisnice N 175/998, Nz 175/98 zo dňa 23.10.1998 na postupníka D. A.. Postupca
oznámením zo dňa 6.5.2010 oznámil žalobcovi 1/ postúpenie predmetnej pohľadávky.19. Dňa 16.3.2001 bolo začaté voči žalobcovi 1/ exekučné konanie na podklade exekučného titulu na
peňažné plnenie – notárskej zápisnice N 175/98, Nz 175/98 pre vymoženie pohľadávky 1.150.000,-
Sk a prísl. (Er 60/2001, Ex 504/2000, JUDr. Svätoslav Mruškovič). Dňa 21.2.2008 vydal súdny

exekútor upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach
nezapísaných v katastri nehnuteľnosti (Ex 0065/2007, JUDr. Peter Molnár), ktoré bolo doručované aj
žalobkyni 2/ ako manželke povinného. Opakované námietky žalobcov proti exekúcii boli zamietnuté,
rovnako ako návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. K zastaveniu exekúcie došlo dňa 15.8.2009,
z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu 1/.

20. Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 20C/132/2013 zo dňa 29.9.2021, v spojení s opravným
uznesením zo dňa 30.9.2021 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 1.2.2023 sp.zn. 11Co
52/2021 bolo určené, že dražba v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách osvedčená
notárskou zápisnicou N 232/2013 zo dňa 19.2.2013, ktorou D. A. vydražil nehnuteľnosti v kat. území
Južné mesto, zapísané na LV č. XXXXX M. L. XXXX je neplatná. Súd dospel k záveru, že dražba bola

vykonaná podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého prebiehať nemala, a
preto je neplatná. Súd sa nezaoberal ďalšími dôvodmi (ne)platnosti zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení
záložného práva ani premlčaním výkonu záložného práva.

21. Z výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Košice súd zistil, že obchodná spoločnosť BVS,

spol. s r.o. existovala v čase od 20.1.1998 do 15.1.2008. Žalobca 1/ bol jej výlučným spoločníkom
a konateľom od jej vzniku do 4.3.2004.

22. Podľa výpisu z LV č. XXXX M. L. XXXXX pre kat. územie Južné mesto je intervenient výlučným
vlastníkom tam zapísaných nehnuteľností – pozemkov a stavieb. Ako ťarcha je uvedené aj vecné

bremeno: právo doživotného bývania v prospech žalobcov 1/ a 2/ a Zmluva o zriadení záložného práva
k zmluve o pôžičke podľa notárskej zápisnice N 175/98, Nz 175/98 zo dňa 23.10.1998 v prospech A.
D., Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 5.5.2010, Z-6972/10 – 1730/2010 (Rozhodnutie Okresného
úradu Košice, katastrálny odbor o oprave chyby v kat.operáte).

23. Žalobcovia v konaní tvrdili, že existuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodu,
že 20 - 25 rokov je spochybňované, kto je účastníkom dohody, ktorá je súčasťou notárskej zápisnice zo
dňa 23.10.1998. Účastníkom notárskej zápisnice bola spoločnosť BVS, s.r.o., žalobca 1/ za ňu konal ako
konateľ, avšak aj súdmi bolo mnohokrát konštatované, že účastníkom je žalobca 1/ ako fyzická osoba.
Na podklade toho boli vedené voči žalobcom rôzne konania. Chcú, aby súd potvrdil, že účastníkom

notárskej zápisnice bola spoločnosť BVS s.r.o. V uvedenom období bol žalobca 1/ jediným konateľom
spoločnosti BVS, s.r.o. a predmetná právnická osoba vlastnila založenú nehnuteľnosť. Z notárskej
zápisnice sa neoprávnene urobil exekučný titul. Sudcovia Okresného súdu Košice I spochybňovali
zápisnicu, voči žalobcovi 1/ bola vedená exekúcia a následne trestné stíhanie. Pre uvedené konania
chce žalovať Slovenskú republiku na Európskom súde pre ľudské práva. Boli štátom, súdmi dlhodobo

vydieraný o 12 miliónov korún. Žalobca 1/ bol exekučne vydieraný 20 rokov a jeho manželka –
žalobkyňa2/9rokov.Exekúciabolazastavenáažnazákladeosobnéhobankrotužalobcu1/.Bolataktiež
nedôvodne vedená dražba nehnuteľnosti, kde majú žalobcovia doživotné právo bývania. Naliehavý
právny záujem na požadovanom určení odôvodňovali žalobcovia tiež tým, že ešte v roku 2013 bol
žalobca 1/ D. A. vyzývaný na opustenie nehnuteľnosti. Nároky z notárskej zápisnice nemožno vymáhať,

pretože zmluva o pôžičke zanikla uplynutím času v roku 2008, ako aj úhradou a záložné právo nie
je možné vykonávať, pretože právo bolo možné uplatniť najneskôr do konca roka 2002. Záložné
právo zaniklo dňa 31.12.2002. Záložné právo vzniklo a bolo vykonávané podvodom a došlo aj k
neoprávnenému vykonaniu dobrovoľnej dražby. K postúpeniu pohľadávky zo žalovaného na D. A. došlo
takisto podvodne, bez súhlasu súdu.

24. Po vrátení veci odvolacím súdom sa pri zostávajúcom nároku - určenie neexistencie záložného
práva a záväzkov z notárskej zápisnice N 175/1998 voči žalobcom 1/ a 2/ tunajší súd mal zamerať
na posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, s čím súvisí posúdenie (ne)platnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 5.5.2010 z pôvodného veriteľa – žalovaného (postupcu) na D. A.

(postupníka).25. Podľa § 524 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

26. V zmysle § 526 ods.2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

27. Žalobcovia od počiatku tvrdili, že dlžníkom zo zmluvy o pôžičke spísanej formou notárskej zápisnice

dňa 23.10.1998 nebol žalobca 1/, ale obchodná spoločnosť BVS, spol. s r.o.. Uvedenému nasvedčuje
dôkaz predložený žalobcami dňa 12.3.2026 - potvrdenka a príjmový pokladničný doklad zo dňa
23.10.1998 o prijatí sumy 800.000,-Sk spoločnosťou BVS, spol. s r.o. od žalovaného titulom pôžičky, N
175/98, Nz 175/1998, ako aj výpis z pokladničných operácií BVS, spol. s.r.o. k 23.10.1998.

28. Uvedený záver ale nemožno jednoznačne prijať s poukazom na následné tvrdenia žalobcu 1/

o uhradení pôžičky, ktoré podporoval dokladmi o platení splátok, kde je na výdavkových dokladoch
uvedený ako platiteľ žalobca 1/ (teda nie spoločnosť BVS, spol. s.r.o.).

29. Ak dlžníkom zo vzťahu založeného dňa 23.10.1998 bola spoločnosť BVS, spol. s r.o. (vychádzajúc
z vyjadrenia notárky, ktorá spísala notársku zápisnicu, ako aj poukázania sumy 800.000,-Sk na účet

obchodnej spoločnosti), z listín predložených v súdnom konaní nevyplýva, že by bolo dlžníkovi –
spoločnosti BVS, spol. s r.o. žalovaným (postupcom) oznámené postúpenie pohľadávky zo žalovaného
na postupníka D. A.. Postúpenie pohľadávky oznamoval postupca žalobcovi 1/ listom zo dňa 6.5.2010.
Žalobca 1/ už v tomto čase nebol konateľom, a teda štatutárnym zástupcom spoločnosti BVS, spol. s
r.o. Z uvedených dôvodov súd pristúpil k posudzovaniu (ne)platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok

zo dňa 5.5.2010.

30. Žalobcovia tvrdili neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok z dvoch dôvodov: úhrada pohľadávky
pred jej postúpením a premlčanie výkonu záložného práva.

31. Zánik pohľadávky z dôvodu jej úhrady pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky preukazovali
žalobcovia výdavkovými pokladničnými dokladmi (č.l. 750-753 spisu). Ani na jednom z uvedených
výdavkových dokladov však nie je ako platiteľ uvedená spoločnosť BVS, spol. s r.o., ktorá podľa
tvrdenia žalobcov mala byť dlžníkom zo zmluvy o pôžičke z 23.10.1998. Úhrady boli vykonávané
samotným žalobcom 1/ a len na jednom z nich (na výdavkovom doklade z 11.12.1998, č.l. 750) je

jednoznačne uvedený účel platby z uvedenej zmluvy o pôžičke – splátka pôžičky z októbra 1998.
Žiaden iný doklad nepreukazuje úhradu splátok predmetnej pôžičky, keďže splátky nie sú špecifikované
vo výdavkových pokladničných dokladoch, pričom samotný žalobca 1/ uvádzal, že medzi ním resp.
BVS, spol. s r.o. a žalovaným boli uzavreté dve pôžičky. Úhradu sumy pôžičky nemožno vyvodiť ani
z čestného vyhlásenia žalobcu 1/ (č.l. 754), pretože ide len o jeho vyjadrenie, bez podloženia dôkazmi to

preukazujúcimi (čo platí aj pre jednostranný zápočet splátok žalobcom 1/, č.l. 802), a úhrada nevyplýva
ani z čestného vyhlásenia N. J. (č.l. 753), pretože toto obsahuje odovzdanie len časti dlžnej sumy
(90.000,-Sk) a tiež nie je preukázaný dôvod poskytnutého plnenia. Úhradu celého dlhu nedokladuje ani
čestné vyhlásenie žalobcu 1/ o odmene z mandátnej zmluvy a jej úhrade dňa 27.4.2001, pretože len
z uvedeného nie je možné uzavrieť, že z dôvodu vyplatenia provízie žalovaným žalobcovi 1/ v uvedenom

čase neexistoval dlh BVS, spol. s r.o. voči žalovanému z pôžičky zo dňa 23.10.1998. Úhradu dlhu, a teda
zánik pohľadávky pred jej postúpením na D. A. súd nemá za preukázané.

32. K tvrdeniu žalobcov o zániku záložného práva z dôvodu premlčania výkonu záložného práva súd
uvádza, že vznesenie námietky premlčania po uplynutí premlčacej doby nespôsobuje zánik práva, ale

iba zánik právneho nároku, ktorý sa na toto právo viaže. Zánik nároku potom spôsobuje zánik možnosti
domáhať sa splnenia povinnosti oprávneným voči povinnému proti jeho vôli. Ak by povinný súhlasil s
plnením po uplynutí premlčacej doby, z dôvodu existencie subjektívneho práva aj po uplynutí premlčacej
doby, by takéto plnenie bolo možné a nezaložilo by na strane oprávneného vznik bezdôvodného
obohatenia. Z tohto dôvodu zákonodarca nemohol v ust. § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka

spájať premlčanie záložného práva s jeho zánikom. Premlčaním záložné právo nezaniká, akurát ho
nie je možné v prípade vznesenia námietky premlčania proti vôli povinného subjektu (záložcu) vykonať
(obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/169/2021 zo dňa 26.10.2022). Ako uvádza
aj súdna prax, premlčaním záložného práva a po vznesení námietky premlčania zo strany záložcunemá registrácia záložného práva viaznuceho k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností ďalší zmysel a
v konečnom dôsledku len obmedzuje záložcu nakladať s objektom jeho vlastníckeho práva. Keďže ale
nedošlokzánikuzáložnéhopráva,postúpeniepohľadávkyzabezpečenejpremlčanýmzáložnýmprávom

nie je neplatným právnym úkonom.

33. Súd teda nezistil neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 5.5.2010 z dôvodov skutočností
tvrdených žalobcami ani z iných dôvodov, na ktoré by mal ex offo prihliadať.

34. Ak by súd vychádzal zo skutočnosti, že dlžníkom zo zmluvy o pôžičke zo dňa 23.10.1998 nebola
spoločnosť BVS, spol. s r.o., ale žalobca 1/, opierajúc sa o ním prezentované doklady o úhrade pôžičky,
na ktorých je ako platiteľ uvádzaný žalobca 1/, je potrebné vziať do úvahy, že postúpenie pohľadávky
bolo žalobcovi 1/ ako dlžníkovi oznámené postupcom listom zo dňa 6.5.2010. Aj keď do konania
nebol predložený doklad o zaslaní /doručení oznámenia žalobcovi 1/, je nepochybné, že oznámenie sa
dostalo do jeho dispozičnej sféry, pretože predmetné oznámenie predložil súdu samotný žalobca 1/ dňa

29.2.2024, spolu s písomným podaním zo dňa 28.2.2024.

35. K uvedenému súd poukazuje na závery odvolacieho súdu prezentované v rozsudku zo dňa
30.9.2025, vychádzajúce zo súdnej praxe najvyšších súdnych autorít. Z ust. § 524 Občianskeho
zákonníka je zrejmé, že na postúpenie pohľadávky nie je potrebný súhlas dlžníka, avšak v zmysle

ust. § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak v konaní namieta dlžník neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky, je potrebné zaoberať sa otázkou, či postúpenie pohľadávky bolo dlžníkovi
oznámené postupcom alebo či sa dlžník o postúpení pohľadávky dozvedel od postupníka, ktorý
mu skutočnosť postúpenia pohľadávky preukázal. Ust. § 526 Občianskeho zákonníka vychádza z
charakteru oznámenia postupcu dlžníkovi o tom, že došlo k postúpeniu, ako skutočnosti, na ktorú

viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. V dôsledku oznámenia o postúpení pohľadávky, ktoré
adresuje pôvodný veriteľ (postupca) dlžníkovi, nastáva zmena osoby veriteľa, pričom aj v prípade, ak
by z akéhokoľvek dôvodu bola zmluva o postúpení pohľadávky neplatným alebo ničotným právnym
úkonom, má plnenie postúpenej pohľadávky dlžníkom novému veriteľovi - postupníkovi účinky splnenia
dlhu aj vo vzťahu k postupcovi. Ust. § 526 Občianskeho zákonníka tak chráni dlžníka, ktorý by prípadne

plnil svoj záväzok či už postupcovi alebo postupníkovi aj v prípade, ak by táto osoba podľa hmotného
práva v čase plnenia nebola veriteľom pohľadávky, napr. pre neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.
Vo vzťahu medzi postupníkom a dlžníkom preto nemôže byť relevantná otázka, či zmluva o postúpení
pohľadávky je alebo nie je platným právnym úkonom za situácie, ak dlžníkovi postúpenie pohľadávky
oznámi postupca ako pôvodný veriteľ. V takomto prípade nie je potrebné skutočnosť postúpenia voči

dlžníkovi preukazovať zmluvou o postúpení pohľadávky a dlžník spravidla ani nemá možnosť hodnotiť,
či zmluva o postúpení pohľadávky je alebo nie je platným právnym úkonom. Ust. § 526 ods. 1 veta prvá
Občianskeho zákonníka viaže zmenu osoby oprávnenej na prijatie plnenia na oznámenie postúpenia
pohľadávky postupcom dlžníkovi, pričom nie je podstatné, či v skutočnosti k takémuto postúpeniu došlo
platne alebo či vôbec bola zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená.

Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez
toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Dlžník
sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej
neexistencie, to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení

postupník (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo/210/2001 z 11.6.2003, R 119/2003).
Zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.10.2019 sp. zn. 5Obdo/57/2019 a nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 z 11.9.2014 vyplýva, že keď podľa ust. § 526 ods. 2
Občianskeho zákonníka platí, že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva
požadovať predloženie zmluvy o postúpení, dlžník nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva

bola uzatvorená a nemôže namietať ani nedostatky jej platnosti, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo
v rozpore so zákonom; inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o
tom, že došlo k postúpeniu. Je nerozhodné, či je toto oznámenie kryté aj kauzálnym vzťahom (titulom)
medzi postupcom a postupníkom, teda zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej existencia je relevantná
len vo vzťahu postupcu a postupníka, ktorí sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať vydania

bezdôvodného obohatenia.
Pre dlžníka je tak z hľadiska jeho právneho postavenia irelevantné, či k postúpeniu pohľadávky skutočne
došlo alebo nie a otázku, či pohľadávka bola alebo nebola skutočne postúpená a či postúpenie je
alebo nie je platné, je možné riešiť len v prípadnom spore medzi postupcom a postupníkom. Ak vovzťahu k právnemu postaveniu dlžníka nie je na základe oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky
relevantné, či došlo alebo nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, tak takáto okolnosť nemôže
byť významná ani v súdnom konaní, v ktorom žalobca ako postupník uplatňuje nárok na zaplatenie

pohľadávky, ohľadom ktorej pôvodný veriteľ ako postupca notifikoval dlžníka, že táto pohľadávka bola
postúpená žalobcovi ako postupníkovi. Preto v súdnom konaní dlžníkovi nepatrí námietka neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky s výnimkou námietok v zmysle ust. § 525 Občianskeho zákonníka, teda
s výnimkou námietok, že pohľadávka v zmysle tohto zákonného ustanovenia postúpená vôbec nemohla
byť (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.1.2009 sp. zn. 1 Cdo 76/2007, R 46/2009).

36.Posúdiacsituáciuvprejednávanomsporepodľauvedenejjudikatúryjezrejmé,žezostranypostupcu
(žalovaného) došlo voči dlžníkovi (žalobcovi 1/) k relevantnému oznámeniu postúpenia pohľadávky
v zmysle zmluvy o postúpení zo dňa 5.5.2010, čo bez ďalšieho t.j. bez možnosti súdu skúmať námietky
žalobcov 1/ a 2/ zakladá vecnú legitimáciu postupníka v súdnom konaní.

37. Pojem vecná legitimácia sa v civilnom procesnom práve používa pre označenie stavu vyplývajúceho
z hmotného práva, kedy je jedna zo strán sporu nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná
legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní
rozhoduje. Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd
vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta

(napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 205/2009). Nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej
legitimácie bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby.

38. Súdna prax je dlhodobo jednotná v závere, že ak má byť v súdnom konaní vyslovená neplatnosť
zmluvy, musia byť sporovými stranami všetci účastníci danej zmluvy (právneho úkonu), ktorého

neplatnosť sa má vysloviť. Ak týchto účastníkov (ktorí zmluvu uzavreli) niet, majú nimi byť ich právni
nástupcovia. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že účastníci právneho úkonu sú nositeľmi práv a
povinností vyplývajúcich z hmotného práva, a teda majú vecnú legitimáciu (viď napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo/122/2002).

39. Obdobné závery sa vzťahujú na konanie o vyslovenie, že z uzavretej zmluvy príp. iného právneho
úkonu nevyplývajú žiadne práva a povinnosti. Takýto súdom vyslovený výrok by sa vzťahoval na
všetkých účastníkov daného právneho vzťahu (§ 77 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“, z čoho vyplýva, že sporovými stranami o takomto návrhu musia byť všetci
účastníci právneho úkonu (zmluvy), prípadne ich právni nástupcovia, lebo účinky rozsúdenej veci sa

vzťahujú iba na nich (§ 228 ods. 1 CSP). V opačnom prípade musí byť žaloba zamietnutá pre nedostatok
vecnej legitimácie.

40. V danom prípade je stranou sporu žalovaný, ktorý bol účastníkom dotknutého právneho úkonu v roku
1998. Tento ale následne, dňa 5.5.2010 postúpil pohľadávku z predmetného právneho úkonu (zmluvy

o pôžičke) na D. A., ktorý sa stal novým veriteľom v danom právnom vzťahu. V dôsledku postúpenia
pohľadávky stratil žalovaný svoje hmotnoprávne postavenie vyplývajúce z uvedeného právneho úkonu
a prípadné vyhlásenie o neexistencii záväzkov z uvedeného úkonu sa ho netýka, a teda nie je pasívne
vecne legitimovaným subjektom. Týmto subjektom sa na základe postúpenia pohľadávky stal D. A. a po
jeho smrti jeho právni nástupcovia - E. A., M. A. a E. B. E.. Títo ale na základe (jednoznačne opakovane

predneseného) návrhu žalobcov 1/ a 2/ nie sú stranami sporu.

41. V podanej žalobe je tak nesprávne označený okruh žalovaných, čo predstavuje nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie. Keďže v prejednávanom prípade sporovými stranami nie sú všetci účastníci
dotknutého právneho úkonu, resp. ich právni nástupcovia, žaloba musela byť pre nedostatok vecnej

legitimácie zamietnutá.

42. Nakoľko otázka vecnej legitimácie je otázkou vyplývajúcou z hmotného práva, povinnosťou súdu nie
je poučovať žalobcu o tom, že na strane žalovaných neoznačil subjekty, resp. všetky subjekty, ktoré sú
nositeľmi hmotnoprávnych povinností a musia byť sporovými stranami. Takýto nedostatok bez ďalšieho

vedie k neúspechu žalobcu v spore a k zamietnutiu žaloby.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.44. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 257 CSP, podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Výnimočne súd neprizná

náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

45. V danom prípade boli žalobcovia 1/ a 2/ v konaní neúspešní, preto nemajú právo na náhradu
trov konania. Plne úspešnému žalovanému vznikol voči neúspešným žalobcom nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu. Súd však skúmal, či v danom prípade neexistujú dôvody hodné

osobitného zreteľa, ktoré by výnimočne odôvodňovali sčasti alebo úplne nepriznanie náhrady trov
konania žalovanému.

46. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti pre aplikáciu § 257 CSP zákon
nešpecifikuje. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania
alebo určitej procesnej situácii, avšak nejedná sa o automatické pravidlo, ale prvok individualizácie,

keď ustanovenie § 257 CSP neslúži primárne ani na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových
rozdielov medzi stranami. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými
slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/102/2017 z 31.7.2017). K dôvodom hodným osobitného
zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, ako aj z aspektov

sociálnych. Pri posudzovaní dôvodov súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné
pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a
ich postoj v konaní.

47. Dňa 30.1.2026 predložili žalobcovia tlačivo pre dokladovanie pomerov strany konania a ďalšie listiny,

z ktorých vyplynulo, že žalobca 1/ je starobným dôchodcom s príjmom 476,-eur mesačne. Iný príjem
nemá a ani nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Býva v rodinnom dome, v ktorom má právo doživotného
bývania. Titulom nákladov spojených s bývaním uhrádza mesačne za vodu sumu 30,-eur, za elektrinu
sumu 100,-eur a za kúrenie sumu 300,-eur. Má výdavky na lieky 30,-eur mesačne. Nemá žiadne peniaze
v banke, žiadne úspory ani nevlastní hnuteľné veci v hodnote nad 750,-eur. Žalobca 1/ vlastní E. B.,

rok výroby 2004 ako zdravotnú pomôcku, nakoľko je zdravotne ťažko postihnutou osobou. Stará sa o
manželku, ktorá je tiež ZŤP, má obmedzený pohyb a bez auta sa nevie nikam dostaviť. Žalobkyňa 2/
je starobnou dôchodkyňou s mesačným príjmom 301,30 eur, iný príjem nemá. Nemá žiadne peniaze v
banke ani žiadne úspory. Nevlastní žiaden hnuteľný majetok v hodnote prevyšujúcej 750,-eur.

48. Po posúdení osobných, zárobkových a majetkových pomerov sporových strán, zohľadnení predmetu
sporu a postoja sporových strán v konaní, berúc do úvahy, že súdne konanie má viesť k poskytnutiu
účinnej a spravodlivej ochrany oprávnených záujmov strán (čl. 2 CSP), súd považoval za zodpovedajúce
princípom spravodlivosti uložiť žalobcom 1/ a 2/ povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu
50%.

49. Podľa predložených potvrdení sú žalobcovia ťažko zdravotne postihnutými osobami, ktorých jediným
príjmom je starobný dôchodok súhrnne cca 776,-eur mesačne. Titulom nákladov na bývanie vynakladajú
mesačne sumu 430,-eur. Z ostatku musia zabezpečiť ďalšie základné životné potreby a uhrádzať lieky.
Je zrejmé, že vzhľadom na vek a zdravotný stav žalobcov si títo nevedia zvýšiť svoj príjem. Náhrada

trov žalovanému nepochybne negatívne zasiahne do sociálnych pomerov žalobcov. Žalovaný je taktiež
starobným dôchodcom, avšak jeho príjem je vyšší (podľa lustrácie súdu v Sociálnej poisťovni cca 1.094,-
eur mesačne). Aj keď žalobcovia sú v porovnaní so žalovaným vo finančne nepriaznivejšej situácii,
je potrebné zohľadniť zodpovednosť žalobcov za vedenie súdneho sporu. Žalobcovia začali súdny
spor, v ktorom sa žalovaný bránil, za účelom ktorým si zvolil aj právneho zástupcu. Berúc do úvahy

uvedené skutočnosti nie je možné považovať za spravodlivé, aby trovy konania vynaložené žalovaným
za účelom bránenia jeho práv v súdnom konaní neboli neúspešnými žalobcami ani len čiastočne
nahradené. Nepriznanie plnej náhrady trov konania žalovanému podľa názoru súdu nezasiahne značne
do jeho majetkovej sféry, na strane druhej žalobcom zníži ich úhradovú povinnosť, aby nebolo ohrozené
zabezpečovanie ich základných životných potrieb.

50. Vychádzajúc z vyššie uvedených kritérií týkajúcich sa osobného, zdravotného, sociálneho
postavenia strán, ako aj postavenia a postoja sporových strán v konaní súd ustálil, že rozumnémua spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi žalobcami a žalovaným, pokiaľ ide o náhradu trov
zodpovedá uloženie žalobcom nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 50%.

51. Rozhodnutie o trovách konania sa vzťahuje na trovy konania pred súdom prvej inštancie i na trovy
odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, ods. 3 CSP). Odvolací súd rozsudkom zo dňa 30.9.2025 zrušil sčasti
rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie. Ide o jednotné prvoinštančné konanie,
ktoré netvorí pri zrušení rozsudku resp. jeho časti odvolacím súdom samostatné celky.

XX. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní od právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).