Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 22, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoPs/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4126202991
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4126202991.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, vo veci prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho
zariadenia umiestnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, t.č. Psychiatrická nemocnica
E. F., zastúpenej G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., H. I. XXX/XX ako súdom ustanoveným procesným
opatrovníkom, za účasti zdravotníckeho zariadenia Psychiatrickej nemocnice E. F., J. XXX/XX, XXX

XX E. F., K.: XXXXXXXX, o odvolaní umiestnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k.
13Pu/4/2026-16 zo dňa 18. marca 2026, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že prevzatie A. B., nar. XX.XX.XXXX do ústavu
zdravotníckej starostlivosti je prípustné.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil § 6 ods. 9 písm. d) zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), § 253, § 260 ods. 1, § 261, §
262 ods. 1, 2, 3, zákona č. 161/2015 Z. z. - Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
Vecne uviedol, že ošetrujúci lekár vo svojej výpovedi uviedol, že pacientka bola prijatá dňa 06.03.2026,

bola privezená RZP, matka kontaktovala políciu a RZP, nevedeli sa k nej dostať. Pacientka začala
podávať trestné oznámenia na príbuzných, na susedov, je presvedčená, že jej chcú ublížiť, vlámať sa
k nej do bytu, je presvedčená, že jej matka nie jej biologickou matkou a bola zamenená. U pacientky
bola stanovená Diagnóza - paranoidná schizofrénia, jej hospitalizácii predchádzalo vysadenie liečby.
Pacientka je dlhoročný psychiatrický pacient u H. H., poslednú depotnú injekčnú liečbu neabsolvovala.
Podľa vyjadrenia matky ani predpísané lieky neužíva. Do 01/2026 žili s matkou v jednej domácnosti,

následne sa odsťahovala do svojho bytu, pracuje ako opatrovateľka, nastúpila na turnus. Pacientka bola
opakovane hospitalizovaná v psychiatrických zariadeniach, v PN E. F. bola posledná hospitalizácia od
11.08.2025 do 17.10.2025. Hospitalizácia pacientky je napriek jej nesúhlasu nutná pre nebezpečenstvo
pre seba i okolie, vyhrážanie sa matke ako aj príbuzným z dôvodu údajného nerodičovstva matky,
opakovaného vyhrážania sa susedom, opakovane atakuje políciu, podáva trestné oznámenia pre
týranie. Je nebezpečná pre svoje okolie aj v pracovnom zaradení - práca opatrovateľky v zahraničí so

starými ľuďmi. Pacientka je absolútne nekritická k svojmu zdravotnému stavu. Odvolala súhlas s liečbou
dňa 16.03.2026. Predpokladaná doba liečby je približne 6-8 týždňov. Pacientka je schopná výsluchu.

3.Vzhľadomkvyjadreniuošetrujúceholekára,ževýsluchujepacientkaschopná,súdpristúpilkvýsluchu
pacientky, ktorá uviedla, že do Psychiatrickej nemocnice E. F. sa dostala násilím, okolo 21:00 až 22:00
hod. dňa 06.03.2026. Prišli ku nej "nezavolaní hostia" - polícia, RZP a jej matka, žiadali, aby otvorila.

Pacientka udala, že jej poškodili zámku na dverách, upozornila ich, že nikto nie je v ohrození života.
Ona nie je v ohrození života a to im aj povedala. V 01/2025 a 02/2025 sa to tiež stalo, odviedla ju RZPa polícia na interné oddelenie v C., odviezli ju následne do PN E. F. aj tam sa liečila. Naposledy sa v
PN E. F. liečila v 01/2025. Jej matka mala psychické problémy, ona nemá a nikdy nemala psychické
problémy, nikdy sa z vlastnej vôle neliečila. Ona si myslí, že nežije vo svojej biologickej rodine, táto

rodina je zbúchaná rodina, aby si na tom zgustla polícia, lekári, týka sa to výchovy a rozvoja jej osobnosti
- mali ju ako slúžku, nikdy do tej rodiny nepatrila, necítila sa tam dobre, len upratovala, matka jej uviedla,
že to nie je pravda. Boli jej vydávané falošné doklady, ak sa nimi preukázala, všetci pozerali na ňu,
že nevie, že sú falošné. Určite jej vydali falošné doklady. V roku 2025 sa jej niekto nabúral do účtu v
banke, súviselo to s falošnými dokladmi. V jej novom byte sa jej niekto nabúral do bytu, vlámali sa, volala

políciu, neverili jej, volala ich takmer denne. Nabúrali sa jej do telefónu, mala podozrenie na susedov
z bytového domu z 10. poschodia, polícia jej neverila. Ako príklad uviedla, že bol vymenený antikorový
príborník za plechový, vymenená armatúra v byte, zistila to po návrate z práce. Vysávač mala plný špiny,
nevedela ako sa to tam dostalo, ona vysáva málo a čistila ho vždy. Vymenila často zámky, neporušene
sa k nej dostali susedia. Nikto jej neveril. Susedia neznášajú jej rodinu, ona o tom nevie, nedokáže
sa proti tomu postaviť a nevie, prečo to má znášať. Ona má invalidný dôchodok, dostala sa k nemu

mimochodom, vybavili jej anonymný invalidný dôchodok. Ona nepotrebuje invalidný dôchodok, matka
sa jej slovne vyhrážala, že nasadí iný úder, ak nebude chodiť na kontroly pre invalidný dôchodok H. E. v
Prievidzi, nasadila jej lieky, reagovala na ne zle, ona je zdravá a lieky nepotrebuje. V ich rodine je niekto,
kto supluje jej život, chovajú sa k nej akoby mala dvojníčku, niekto vydáva doklady za falošné. Má tam
nejakú dvojníčku, rodina o nej vie asi a nepovie jej to, sú spojení s políciou, sleduje ich, lebo sa jej asi

niečo stalo - myslí si to, za spávanie voči nej, možno aj nejaký trestný čin, ktorý sa utajil. Nie je potrebné,
aby sa liečila v psychiatrickej nemocnici, je zdravá, k invalidnému dôchodku sa dostala anonymne, nie
je psychický chorá. Necíti sa psychicky chorá, jej rodina jej to chcela nahovoriť. Je na liečení už 8.mi
krát, bola vždy násilne odvedená. Po podpise zápisnice pacientka chcela, aby bola do spisu založená
sťažnosť na nemocnicu a uviedla, že sa tam cíti v ohrození života, podávajú jej potraviny po záruke,

nevyhovujúcu medikamentóznu liečbu, vždy inú terapiu, nevyhovuje jej to.

4. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky
uvedené v § 6 ods. 9 písm. d) Zák. č. 576/2004 Z.z. (Informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade
ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej

choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie alebo ak hrozí vážne
zhoršenie jej zdravotného stavu.), za ktorých môže byť pacientka do ústavu zdravotníckej starostlivosti
bez jej súhlasu prevzatá, a preto postupoval v zmysle citovaných zákonných ustanovení a rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia. Zdravotný stav pacientky odôvodňuje jej hospitalizáciu
v Psychiatrickej nemocnici E. F. napriek jej nesúhlasu. Pacientka trpí paranoidnou schizofréniou,

je dlhodobo vedená v psychiatrickej ambulancii, opakovane bola hospitalizovaná aj v Psychiatrickej
nemocnici E. F.. V súčasnom zdravotnom stave pre absenciu užívania predpísanej liečby je pacientka
nebezpečná pre seba i okolie. Z rozsiahleho výsluchu pacientky vyplýva, že je absolútne nekritická
k svoju zdravotnému stavu a je potrebné zastabilizovanie jej psychického zdravotného stavu v
zdravotníckom zariadení pod dohľadom lekárov, čo je dôvodom aj hospitalizácie pacientky.

5. Proti uzneseniu súd prvej inštancie podala odvolanie umiestnená z dôvodu nesprávneho
procesného postupu, nesprávnych skutkových zistení, ako i nesprávneho právneho postupu, k výsledku
– okamžitého pripustenia z psychiatrickej nemocnice vo E. F., aj pre nehostinné podmienky
v nemocničnom zariadení, prebiehajúce v ohrození jej života.

6. Procesná opatrovníčka k odvolaniu umiestnenej uviedla, že jej dcéra je psychicky chorá a z toho
dôvodu každého podozrieva, že jej ubližuje každý. Ona sa považuje za zdravú a nemusí brať žiadne
lieky. Do nemocnice musí ísť nedobrovoľne a za to má dojem, že je tam neprávom a každý jej chce zle,
či sú to sestričky alebo lekári. Nevie posúdiť svoj zdravotný stav.

7. K odvolaniu umiestnenej sa vyjadrilo aj zdravotnícke zariadenie. Uviedlo, že dôvody pre držanie A.
B. nar. XX.XX.XXXX, v PN E. F. proti jej vôli naďalej trvajú. Jej zdravotný stav sa doteraz nezlepšil
natoľko, aby mohla byť prepustená do ambulantnej starostlivosti. Stále sú u nej prítomné klinické prejavy
psychózy vrátane porúch správania.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 7 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CMP, § 362 ods. 1 CSP),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s§ 59 ods. 1 CMP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté
uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66
CMP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 13Pu/4/2026 je konanie o
prípustnosti prevzatia A. B., nar. XX.XX.XXXX do ústavu zdravotníckej starostlivosti. Predmetom
odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý
rozhodol, že jej prevzatie do ústavu zdravotníckej starostlivosti je prípustné.

10. Odvolací súd po preskúmaní celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozhodnutia, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,
v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého uznesenia a poukazuje na správnosť jeho dôvodov a na doplnenie odvolací súd uvádza:

11. V preskúmavanej veci bolo konanie na súde prvej inštancie začaté uznesením č. k. 13Pu/4/2026
– 6 zo dňa 18.03.2026 - konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v ústave zdravotníckej
starostlivosti A. B., nar. XX.XX.XXXX. Umiestnená bola do zdravotníckeho zariadenia prijatá dňa
06.03.2026 o 23:40 hod. s udelením súhlasu s hospitalizáciou v zdravotníckom zariadení a až následne

dňa 16.03.2026 svoj súhlas odvolala. Konanie bolo začaté na základe oznámenia Psychiatrickej
nemocnice E. F..

12. Dňa 18.03.2026 bol v zdravotníckom zariadení: Psychiatrická nemocnica E. F. sudkyňou súdu prvej
inštancie vykonaný výsluch umiestnenej o 08.30 hod., ktorá bola v zmysle § 257 ods. 3, § 258, § 259

CMP poučená o jej procesných právach a povinnostiach, ako i výsluch ošetrujúceho lekára H. L. A.
o 08.15 hod., zároveň sa súd oboznámil so zdravotnou dokumentáciou pacientky a ešte v ten deň súd
prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol napadnutým uznesením, že prevzatie menovanej do ústavu
zdravotníckej starostlivosti je prípustné.

13. Podľa § 253 ods. 1 CMP, zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín
prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke
zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania
informovaného súhlasu.

14. Podľa § 258 ods. 1 a 2 CMP, umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach,
najmä o práve zvoliť si zástupcu. Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje
zdravotný stav umiestneného.

15. Podľa § 260 ods. 1, 2, 3 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční
spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného
stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada
umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.

16. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré
môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.

17. Podľa § 262 ods. 1, 2, 3 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia
uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej

slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín
od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.

18. Podľa § 263 CMP, zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že
prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.

19. Podľa § 264 CMP zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď
súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.20. Podľa § 6 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s
poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný
súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo

odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 40 ods. 2).

21. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti, sa informovaný súhlas nevyžaduje v
prípadeambulantnejstarostlivostialeboústavnejstarostlivosti,akideoosobu,ktorávdôsledkuduševnej
choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne

zhoršenie jej zdravotného stavu.

22. Podľa § 9 ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti, ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa
nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do
ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej
starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do

rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života
a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.

23. Právo na osobnú slobodu je zaručené prostredníctvom čl. 5 Dohovoru, čl. 8 Listiny základných
ľudských práv a slobôd a čl. 17 Ústavy SR. Procesné záruky zákonnosti zadržania fyzickej osoby

na základe § 6 ods. 9 písm. d/ zákona o zdravotnej starostlivosti obsahuje Civilný mimosporový
poriadok v § 252 a nasl. tak, aby v odôvodnených prípadoch mohol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti
poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na prejavenú vôľu pacienta, avšak po splnení presne
stanovených podmienok. Prostriedkom pre poskytnutie zdravotnej starostlivosti je tu totiž zadržanie
osoby, ktoré predstavuje nútené obmedzenie osobnej slobody, čím poskytovateľ zasahuje minimálne

do dvoch ústavných práv a to práva na osobnú slobodu a práva na súkromie/ochranu integrity. Je
pochopiteľné, že takéto obmedzenie si vyžaduje zákonnú reguláciu z pohľadu hmotného práva, ako
aj definovaním procesných záruk zákonnosti tohoto postupu. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej
republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať
bez jej súhlasu, ustanovuje zákon a tým je Civilný mimosporový poriadok, ktorý v § 252 až § 271

upravuje osobitné konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení
súdom (tzv. detenčné konanie). Detenčné konanie pozostáva z dvoch štádií a síce: 1/ posudzovanie
prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti a 2/ posudzovanie držania osoby v ústave
už umiestnenej.

24. V prejednávanej veci odvolací súd preskúmaval správnosť postupu a rozhodnutia súdu v prvom
štádiu detenčného konania, nakoľko odvolateľka bližšie odvolacie námietky neuviedla a dospel k záveru,
že súd prvej inštancie postupoval v zmysle zákona a vo veci aj správne rozhodol. Súd prvej inštancie
začal vo veci konať bezodkladne po doručení oznámenia zdravotníckeho zariadenia o odvolaní súhlasu
s hospitalizáciou A. B. v Psychiatrickej nemocnice a ihneď vydal uznesenie o začatí konania. Vypočul

ošetrujúcu lekárku, umiestnenú a oboznámil sa aj so zdravotnou dokumentáciou. Hoci umiestnená tvrdí,
že vo veci došlo k nesprávnemu procesného postupu, k nesprávnym skutkovým zisteniam, uvedené
tvrdenie odvolacím súdom zistené nebolo. Aj z vyjadrenia ošetrujúcej lekárky vyplýva, že u pacientky
bola stanovená Diagnóza - paranoidná schizofrénia, jej hospitalizácií predchádzalo vysadenie liečby.
Pacientka je dlhoročný psychiatrický pacient u H. H., poslednú depotnú injekčnú liečbu neabsolvovala

a podľa vyjadrenia matky ani predpísané lieky neužíva. Pacientka bola opakovane hospitalizovaná v
psychiatrických zariadeniach, v PN E. F. bola posledná hospitalizácia od 11.08.2025 do 17.10.2025.
Umiestnenáokreminéhouviedla,ženaposledysavPNE.F.liečilav01/2025.Onanepotrebujeinvalidný
dôchodok, matka sa jej slovne vyhrážala, že nasadí iný úder, ak nebude chodiť na kontroly pre invalidný
dôchodok H. E. v Prievidzi, nasadila jej lieky, reagovala na ne zle, ona je zdravá a lieky nepotrebuje.

Nie je potrebné, aby sa liečila v psychiatrickej nemocnici, je zdravá, k invalidnému dôchodku sa dostala
anonymne, nie je psychicky chorá. Necíti sa psychicky chorá, jej rodina jej to chcela nahovoriť. Je na
liečení už ôsmy krát, bola vždy násilne odvedená. Povinnosťou súdu bolo rozhodnúť v 5-dňovej lehote
v zmysle § 262 ods. 2 CMP, pričom je zrejmé, že vzhľadom na krátkosť času nie je možné v takýchto
veciach vykonávať obšírne dokazovanie, ale súd sa obmedzí na vykonanie nevyhnutných dôkazov

a oboznámenie so zdravotnou dokumentáciou umiestneného, vypočutie umiestneného (chorého)
a ošetrujúceho lekára. V predmetnej veci súd prvej inštancie bezodkladne vypočul v nemocnici
umiestnenú, ako aj ošetrujúcu lekárku, ktorá opísala dôvod umiestnenia A. B. na kliniku, zdravotný
stav a správanie sa umiestnenej, pričom podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky menovaná je dlhoročnýpsychiatrický pacient u H. H., poslednú depotnú injekčnú liečbu neabsolvovala. Podľa vyjadrenia matky
anipredpísanéliekyneužíva.Pacientkabolaopakovanehospitalizovanávpsychiatrickýchzariadeniach,
v PN E. F. bola posledná hospitalizácia od 11.08.2025 do 17.10.2025. Hospitalizácia pacientky

je napriek jej nesúhlasu nutná pre nebezpečenstvo pre seba i okolie, vyhrážanie sa matke ako aj
príbuzným z dôvodu údajného nerodičovstva matky, opakovaného vyhrážania sa susedom, opakovane
atakuje políciu, podáva trestné oznámenia pre týranie. Je nebezpečná pre svoje okolie aj v pracovnom
zaradení - práca opatrovateľky v zahraničí so starými ľuďmi. Pacientka je absolútne nekritická k svojmu
zdravotnému stavu. Predpokladaná doba liečby je približne 6-8 týždňov.

25. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v
intenciách CMP a vecne správne rozhodol, keď skonštatoval, že prevzatie A. B., nar. XX.XX.XXXX do
ústavu zdravotníckej starostlivosti je prípustné, s čím sa odvolací súd plne stotožnil, keďže výsledky
vykonaného dokazovania potvrdili, že zákonné podmienky pre umiestnenie menovanej boli splnené a k
jej prevzatiu do zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov. Z uvedených dôvodov odvolací

súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

26. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).