Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 22, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/33/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2126201571
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2126201571.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr.
Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová v spore žalobkyne: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C., zastúpená: AK Petrovič s. r. o., so sídlom Kollárova 566/32, 917 01 Trnava, IČO: 54 980 682,
proti žalovanej: D. E. B., A., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX/XX, XXX XX C., zastúpená:
MICHALIČKA advokáti s. r. o., so sídlom Halenárska 18, 917 01 Trnava, IČO: 53 309 936, o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovanej proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k.: 11C/16/2026 – 40 zo dňa 26. februára 2026 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (v ďalšom texte aj „súd“) nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým

1. vo výroku I. nariadil žalovanej, aby sa dočasne zdržala nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi
sa v katastrálnom území C., zapísanými na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok parcela registra „C“
č. 820/12 o výmere 325 m2 zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom súpisné č. XXX na parcele č.
820/12, ktorá povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami je povinnosťou zdržať sa ich predaja, darovania,
zámeny a prenajatia, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej,
2. vo výroku II. vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol,

3. vo výroku III. návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

1.1 Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), d),
§ 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, § 331 ods. 1 až 3, § 332 ods.
1, § 333, § 334, § 343 ods. 1 až 3, § 344 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
„C. s. p.“) a § 151a, § 151b ods. 1, § 630 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v ďalšom texte

„Občiansky zákonník“).
1.2 Vecne napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa
20.02.2026domáhaurčenia,žejevýlučnouvlastníčkounehnuteľnostínachádzajúcichsavkatastrálnom
území C., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra „C“ č. 820/12 a rodinný dom súp. č.
XXX, ako aj zaplatenia sumy 137 349,02 eura titulom majetkovej hodnoty predstavujúcej ekvivalent daru
v podobe peňažného plnenia. Súčasne navrhla nariadiť neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze

nakladania s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXX a navrhla
nariadiť aj zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaným na liste
vlastníctva č. XXX v katastrálnom území C.. Žalobu odôvodnila tým, že medzi stranami boli uzatvorené
darovacie zmluvy zo dňa 03.11.2017 a 07.02.2020, na základe ktorých previedla na žalovanú viaceré
nehnuteľnosti. Následne žalovaná časť darovaných nehnuteľností previedla na tretiu osobu zámennou
zmluvou zo dňa 27.11.2020. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná sa od roku 2022 voči nej a členom jej

rodiny správa hrubo v rozpore s dobrými mravmi, a to fyzickými útokmi, verbálnou agresiou, vyhrážkami,
urážkami a ďalším konaním zasahujúcim do ich práv a dôstojnosti. Z uvedeného dôvodu listom zo dňa03.02.2026 žalovanú vyzvala na vrátenie daru a zaplatenie peňažného ekvivalentu, pričom výzva bola
žalovanej doručená dňa 09.02.2026. Žalovaná na výzvu nereagovala, dar ani ekvivalent majetkovej
hodnoty nezaplatila. Je pritom nepochybné, že darovací vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou zanikol

v eň doručenia výzvy (09.02.2026).

1.3 Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia odôvodnila žalobkyňa
tým, že žalovaná aktívne podniká kroky k tomu, aby darovaný majetok scudzila, ponúka na predaj
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C. za cenu 90 000 eur.

Žalobkyňa má preto za to, že je dôvodné, vzhľadom k odvolaniu daru, uložiť žalovanej zákaz nakladať
s darom (nehnuteľnosťami na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C.) a súčasne zabezpečiť
pohľadávku žalobkyne na finančné plnenie – sumu 137 349,02 eura.

1.4 K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia priložila žalobkyňa
listinné dôkazy, najmä darovacie zmluvy, zámennú zmluvu, výpisy z listov vlastníctva, výzvu na vrátenie

daru, doručenku, čestné vyhlásenia, fotografie, elektronickú komunikáciu a zvukovo-obrazový záznam.

1.5 Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a
zabezpečovacieho opatrenia, žalobou a prílohami mal za osvedčené uzatvorenie darovacích zmlúv,
následný prevod jednej z darovaných nehnuteľností zámennou zmluvou na tretiu osobu (nehnuteľnosť

zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. H.) a vlastnícke právo žalovanej k
nehnuteľnostiam evidovaným na listoch vlastníctva č. XXX I. J. XXX. Rovnako mal za osvedčené
doručenie výzvy na vrátenie daru žalovanej dňa 09.02.2026.

1.6 Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodný.

Predmetom konania vo veci samej je aj určenie vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam
evidovaným na liste vlastníctva č. XXX, pričom z predložených dôkazov – fotografie z inzertnej
stránky D., vyplynulo, že nie je vylúčený pokus žalovanej o prevod vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam. Pre nerušené judikovanie súdu vo veci samej je s prihliadnutím na predmet sporu
vo veci samej dôvodné, aby až do skončenia konania vo veci samej bolo na istý čas obmedzené

právo žalovanej disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že bez
dočasnej úpravy pomerov by mohlo dôjsť k zmareniu alebo sťaženiu výkonu budúceho rozhodnutia a
k podstatnému zhoršeniu právneho postavenia žalobkyne. Preto žalovanej dočasne uložil povinnosť
zdržať sa nakladania s uvedenými nehnuteľnosťami, konkrétne ich predaja, darovania, zámeny a
prenajatia, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd zároveň konštatoval, že takýto

zásah je primeraný, má len dočasný charakter a nespôsobuje žalovanej neprimeranú ujmu. Vo zvyšnej
časti návrhu na neodkladné opatrenie bol návrh zamietnutý, pretože žalobkyňou navrhovaná formulácia
zákazu nakladania bola príliš všeobecná a bolo potrebné ju konkretizovať.

1.7 Pokiaľ ide o návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, prvoinštančný súd ho vyhodnotil

ako nedôvodný. Žalobkyňa tvrdila, že suma 137 349,02 eura predstavuje hodnotu daru, ktorý žalovaná
už nemôže vrátiť. Zo zámennej zmluvy však vyplynulo, že uvedená suma sa vzťahovala na viacero
nehnuteľností, nielen na pôvodne darovaný pozemok evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX. Nebolo
preto osvedčené, že žalobkyni voči žalovanej vznikla pohľadávka práve v tvrdenej výške. Súd zároveň
konštatoval, že žalobkyňa neosvedčila ani existenciu reálnej obavy, že budúca exekúcia by bola

ohrozená alebo že žalovanej nezostane majetok postačujúci na uspokojenie prípadnej pohľadávky. Z
uvedených dôvodov návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

1.8 O náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí, pretože vo veci samej konanie
pokračuje.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v časti výroku
I., odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 C. s. p. výslovne nekonkretizovala, z obsahu
odvolania však možno vyvodiť, že odvolanie podala z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.) a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.).

2.1 Podľa žalovanej konflikty medzi ňou a žalobkyňou, ako aj ostatnými členmi rodiny, sú dôsledkom
dlhodobéhonesúhlasutejtočastirodinysostavomevidovanýmvkatastrinehnuteľností,podľaktoréhoježalovaná výlučnou vlastníčkou rodinného domu č. XXX a ďalších dotknutých nehnuteľností. Uviedla, že
predmetnýrodinnýdomnadobudlavroku2020zámenouapotom,čovyplatilazáväzokzhypotekárneho
úveru vo výške 232 650,98 eura, ktorý brat C. B. nesplácal, pričom inak hrozila dražba majetku. Podľa

žalovanej väčšina rodinných konfliktov pramení z toho, že žalobkyňa, matka, otec a brat C. B. tento
vlastnícky stav dlhodobo neakceptujú a usilujú sa o opätovné nadobudnutie majetku. Žalovaná poprela
tvrdenia žalobkyne o tom, že by voči nej alebo voči členom rodiny útočila fyzicky alebo verbálne, naopak,
je to žalobkyňa, matka A. B. a brat C. B., ktorí voči nej dlhodobo vystupujú agresívne, vulgárne a násilne.
V tejto súvislosti opísala incident zo dňa 20.02.2022, pri ktorom mali žalobkyňa, matka a brat C. B. na

ňu fyzicky zaútočiť po tom, čo im vytýkala, že sa nepodieľajú na nákladoch za bývanie v rodinnom dome
č. XXX. Ďalej uviedla incident zo dňa 27.11.2022, pri ktorom na ňu mala fyzicky zaútočiť matka A. B.,
pričom žalovaná tvrdí, že pri týchto udalostiach utrpela viaceré zranenia, vrátane poranenia oka, ktoré
si vyžiadalo lekárske ošetrenie. Po incidente z februára 2022 zrušila žalobkyni, matke a bratovi trvalý
pobyt v rodinnom dome, následne im však s výnimkou brata C. B. trvalý pobyt opätovne zriadila. Medzi
ňou a žalobkyňou došlo aj k dočasnému zlepšeniu vzťahov, čo podľa nej spochybňuje tvrdenie o ich

trvalo zlých vzťahoch od roku 2022.

2.2 Skutočným dôvodom podania žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa
žalovanej nie je jej údajné správanie odporujúce dobrým mravom, ale obrana žalobkyne a jej brata
voči výzvam žalovanej na úhradu nákladov za bývanie v rodinnom dome č. XXX, ako aj voči výzve

adresovanej strýkovi H. B. na vypratanie rodinného domu č. XXX. Žalobkyni a bratovi C. B. zaslala
výzvy na úhradu nákladov za bývanie a neoprávnené užívanie nehnuteľnosti, pretože sa dlhodobo
nepodieľajú na úhrade nákladov spojených s užívaním domu, hoci v ňom bývajú. Pokiaľ ide o rodinný
dom č. XXX, žalovaná uviedla, že sa ho pokúšala predať z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie a
viacerých hypotekárnych úverov, pričom strýkovi ponúkla náhradné bývanie v rodinnom dome č. XXX.

2.3 Podľa žalovanej jej žalobkyňa darovala pozemok parc. č. 487/1 v k. ú. D. H. z dôvodu scelenia s
ďalšími pozemkami vo vlastníctve žalovanej a za účelom riešenia prístupu k týmto pozemkom. Pokiaľ
ide o rodinný dom č. XXX, žalobkyňa jej ho darovala v roku 2020 najmä z dôvodu obavy žalobkyne
z trestného konania a možného postihu jej majetku. Po uplynutí skúšobnej doby podmienečného

odsúdenia žalobkyňa začala požadovať vrátenie daru, pričom skutočným dôvodom nie je nemorálne
správanie žalovanej, ale nesúhlas žalobkyne so súčasným vlastníctvom nehnuteľností žalovanou a
snaha získať majetok späť. Žalovaná ďalej uviedla, že rodinný dom č. XXX užíva viacero osôb, vrátane
žalobkyne, rodičov, brata C. B. a jeho maloletých detí, pričom náklady na plyn, vodu a komunálny
odpad, ako aj hypotekárne úvery, dlhodobo hradí výlučne ona. Uviedla tiež, že žalobkyňa bola

právoplatne odsúdená rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 15.11.2022 za zločin neoprávneného
zaobchádzania s liekmi, liečivami a zdravotníckymi pomôckami, pričom podľa žalovanej súd nemal
vedomosť o jej predchádzajúcom odsúdení v Rakúsku. Žalovaná žalobkyňu označuje za agresívnu,
vulgárnu, násilnú a nebezpečnú osobu, ktorá sa jej dlhodobo vyhráža a opakovane na ňu fyzicky útočila.
Podobne uviedla negatívne tvrdenia aj vo vzťahu k bratovi C. B. a matke A. B., keď práve tieto osoby sú

zdrojom konfliktov a útokov voči nej. Z týchto dôvodov mala žalovaná v dome nainštalovať bezpečnostný
kamerový systém. Vo vzťahu k predmetu darovania žalovaná namietla, že od žalobkyne nadobudla
darom iba pozemok parc. č. 487/1 v k. ú. D. H., zatiaľ čo ďalšie pozemky parc. č. 487/2 a 487/5
nadobudla do vlastníctva už skôr kúpnou zmluvou. Preto považuje tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého
všetkytripozemkybolipredmetomdarovania,zanepravdivé.Žalovanázároveňnamietla,žežalobkyňou

požadovaná suma 137 349,02 eura nezodpovedá hodnote darovaného pozemku parc. č. 487/1, pretože
suma uvedená v zámennej zmluve predstavovala hodnotu troch nehnuteľností spolu, nie len jednej
darovanej parcely. Podľa žalovanej hodnota samotného darovaného pozemku je podstatne nižšia, ide
o ornú pôdu bez prístupovej cesty a bez reálnej možnosti zastavania.

2.4 Žalovaná namietla aj nedôvodnosť poskytnutia predbežnej ochrany žalobkyni a vzniesla námietku
premlčania. Poukazuje na to, že právo na vrátenie daru sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote
podľa§101Občianskehozákonníka,ktorázačínaplynúťododňa,keďnastalosprávanieobdarovaného,
pre ktoré možno vrátenie daru požadovať. Žalobkyňa sama odkazuje na incidenty zo dňa 20.02.2022
a 27.11.2022 ako na dôvod pre vrátenie daru, žalovaná preto tvrdí, že premlčacia lehota uplynula

najneskôr dňa 28.11.2025, a preto je nárok žalobkyne premlčaný. Podľa žalovanej preto nie sú splnené
podmienky na poskytnutie predbežnej ochrany, pretože uplatnený nárok sa už od počiatku javí ako
zrejme neúspešný a zásah do jej vlastníckeho práva by bol neprimeraný.2.5 V odvolacom návrhu žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že neodkladné
opatrenie zamietne. Zároveň súdu navrhla, aby žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol a zaviazal
žalovanú na náhradu trov súdneho konania a právneho zastúpenia žalovanej na 100%.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že odvolanie žalovanej trpí vadami, pretože
neobsahuje zákonom predpísané náležitosti podľa § 363 C. s. p. V odvolaní absentujú dôvody, pre
ktoré žalovaná považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne, odvolanie nespĺňa zákonom predpísané
náležitosti odvolania, preto navrhla, aby bolo odmietnuté. Pre prípad vecného preskúmania žalobkyňa

uviedla, že napadnutý výrok I. uznesenia je správny. Namietala tvrdenia žalovanej o bagatelizovaní
jej správania a prenášaní viny na ostatných členov rodiny. Poukázala na čestné vyhlásenia rodičov
a brata strán sporu, ako aj ďalšie čestné vyhlásenia predložené k vyjadreniu, z ktorých má vyplývať,
že agresorom pri konfliktoch bola žalovaná, pričom jej fyzické útoky mali byť nepredvídateľné,
nevyprovokované a bezdôvodné. Uviedla, že žalovaná nepoprela útoky voči matke ani žalobkyni a
nepoprela ani vulgárne a pohŕdavé správanie voči rodičom, žalobkyni a bratovi strán sporu. Odmietla

tvrdenie, že podanie návrhu bolo reakciou na výzvy smerujúce k vyprataniu nehnuteľnosti alebo úhrade
nákladov. Uviedla, že právne zastúpenie vo veci vrátenia daru prevzala už dňa 22.01. 2026, teda pred
neskoršími výzvami. Náklady za energie uhrádzal brat strán sporu, čo malo byť preukázané vkladmi
hotovosti. Ďalej uviedla, že ona, jej rodičia ani brat žalovanej žalovanú nenapádajú, nenadávajú jej
ani ju nedehonestujú. Tvrdenia žalovanej o napadnutí matkou a bratom vo februári 2022 označila za

nepravdivé a vyvrátené čestnými vyhláseniami zo dňa 14. 4. 2026. Za nepravdivé označila aj tvrdenia
o komunikácii rodinných príslušníkov smerujúcej k želaniu smrti žalovanej.

3.1 K incidentu zo dňa 27. 11. 2022 žalobkyňa uviedla, že žalovaná mala napadnúť matku strán sporu
tým, že ju zhodila zo schodov a držala ju za nohu, pričom žalobkyňa jej prišla na pomoc. Tvrdila, že

konflikt začala žalovaná a v jeho dôsledku utrpela poranenia aj žalobkyňa, čo malo byť preukázané
fotografiamiakomunikáciouskamarátkami.Správaniežalovanejspôsobilomatkestránsporupsychické
i fyzické útrapy, zhoršenie zdravotného stavu, problémy s dýchaním, vysoký krvný tlak a dlhodobé obavy
o život a zdravie. Poukázala na čestné vyhlásenie matky zo dňa 14.04.2026. Uviedla, že vzťahy v rodine
sa nezhoršili v dôsledku zmeny vlastníka nehnuteľnosti, ale následkom opakovaných útokov žalovanej

voči rodinným príslušníkom. K námietke premlčania žalobkyňa uviedla, že ide o sústavné, dlhodobé a
opakované konanie žalovanej hrubo v rozpore s dobrými mravmi, nie o jednorazový incident v roku 2022.
Tvrdila, že fyzický útok na matku sa odohral dňa 06. 09. 2025, nevhodné správanie voči otcovi bolo
zdokumentované správami z roku 2025 a žalobkyňu mala žalovaná udrieť dňa 04.06.2024. K incidentu
zo dňa 06.09.2025 mala byť privolaná polícia, pričom žalobkyňa navrhla vyžiadanie správy z OO PZ

Cífer. K vlastníckym vzťahom žalobkyňa uviedla, že žalovaná sa síce stala vlastníčkou rodinného domu,
avšak v dôsledku darovania pozemkov a finančných prostriedkov od otca, teda bez vlastného pričinenia.
Poprela tvrdenia žalovanej o hrozbe dražby majetku, prevzatí úverov či potrebe čerpania viacerých
úverov. Žalobkyňa namietala aj tvrdenia žalovanej o nebezpečnosti žalobkyne a jej brata. Uviedla, že
brat strán sporu je bezúhonný, nikdy netrestaný a v trestnej veci bol právoplatne oslobodený, čo malo

byť potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Trnave. K osobe žalobkyne uviedla, že nejde o osobu
opakovane súdne trestanú a jediné odsúdenie predstavovalo jednorazové vybočenie z riadneho života,
pričom nešlo o násilnú trestnú činnosť. K stíhaniu v Rakúskej republike uviedla, že vec bola zastavená
po späťvzatí obžaloby prokuratúrou. Ďalej uviedla, že dokumenty týkajúce sa žalobkyne a jej brata mali
byť žalovanou odcudzené z kancelárie otca strán sporu a že žalovaná mala bez súhlasu rodinných

príslušníkov nainštalovať kameru v interiéri rodinného domu, čím zachytávala ich obraz počas bývania.
Na záver žalobkyňa uviedla, že súd správne dospel k záveru o potrebe neodkladnej úpravy pomerov,
pretože žalovaná podľa jej názoru zamýšľala previesť nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX
pre katastrálne územie C.. Bez obmedzenia nakladania s týmito nehnuteľnosťami by podľa žalobkyne
mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k odvolanému daru a tým k sťaženiu alebo ohrozeniu výkonu

budúceho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov považovala neodkladné opatrenie za dôvodné a žalobu
vo veci samej za opodstatnenú.

3.2 Navrhla, aby odvolací súd odvolanie odmietol, inak navrhuje uznesenie v napadnutej časti výroku I.
ako vecne správne potvrdiť a priznať žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C. s. p.), po zistení, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísanénáležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľka aplikovala zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 písm. f) a h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, 380 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p. a contrario) a

dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

6.Podľaustanovenia§387ods.2C.s.p.,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Odvolací súd sa predovšetkým vyjadrí k námietke žalobkyne, ktorú vzniesla v rámci svojho vyjadrenia

k odvolaniu žalovanej, a podľa ktorej v odvolaní absentujú dôvody, pre ktoré žalovaná považuje
napadnuté rozhodnutie za nesprávne, a preto odvolanie nespĺňa zákonom predpísané náležitosti
odvolania, v dôsledku čoho navrhla, aby bolo odvolanie odmietnuté.

8. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

9. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Podľa § 386 písm. d) C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak
pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

11. Podľa čl. 11 C. s. p. sa úkony strán sporu posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

12. Citovaný článok 11 Civilného sporového poriadku korešponduje s nálezom Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 155/2017 zo dňa 31. augusta 2017, v rámci ktorého ústavný súd zdôraznil zákaz prílišného
formalizmuprivýkladepráva.Vtejtosúvislostijepotrebnékonštatovať,ževýslovnéuvedenieodvolacích
dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 C. s. p. nie je potrebné do odvolania uvádzať, podstatné je,
či obsah odvolania, tvrdenia v ňom obsiahnuté je možné podradiť pod niektoré z odvolacích dôvodov,

zakotvených v ustanovení § 365 ods. 1 C. s. p.. V preskúmavanej veci je podľa obsahu odvolania
zrejmé, že žalovaná napadla odvolaním prvoinštančné uznesenie z dôvodov, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (teda ide o odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. f) a h) C. s. p.). Nie je tak možné v dôsledku absencie výslovného poukazu na niektorý

z odvolacích dôvodov zakotvených v ustanovení § 365 ods. 1 C. s. p. konštatovať nedostatok náležitosti
odvolania v zmysle § 363 C. s. p., a teda takú vadu, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
Aplikácia ustanovenia § 386 písm. d) C. s. p. by bola v tejto veci neprípustným formalizmom, a nie je
preto namieste.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody, skutočnosti
osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia i argumenty odvolateľky
predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia súdom
prvej inštancie, ktorým žalovanej uložil povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanýmina liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C. až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej.

14. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisového materiálu vo veci, dospel odvolací
súd k záveru, že súd prvej inštancie správe vyhodnotil osvedčenie skutkových okolností za dostatočné
pre posúdenie uplatneného nároku na nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia a rozhodnutie
o tomto návrhu. Dospel pritom k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil.
Napadnuté rozhodnutie riadne, zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v

celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť jeho
dôvodov. Z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami žalovanej konštatuje nasledovné:

15. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že žalobou vo veci samej sa žalobkyňa domáha voči
žalovanej určenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. C.,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX a zaplatenia sumy 137 349,02 eura ako majetkovej hodnoty,

ktorá je ekvivalentom daru v podobe peňažného plnenia. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná sa k žalobkyni
ako darkyni a osobám jej blízkym dlhodobo a sústavne od roku 2022 správa hrubo v rozpore s dobrými
mravmi, preto žalovanú vyzvala na vrátenie daru – yyššie uvedených nehnuteľností a ekvivalentu daru
v podobe peňažného plnenia za dar (nehnuteľnosti), ktoré žalovaná previedla na tretiu osobu. Súčasne
tvrdí, že žalovaná ponúka na predaj nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne

územie C., je preto dôvodná obava zo zmarenia, resp. sťaženia a ohrozenia výkonu rozhodnutia po tom,
ako súd určí vlastnícke právo žalobkyne.

16. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami; niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Odvolací súd tu predovšetkým konštatuje, že popri potrebe bezodkladne upraviť pomery medzi

stranami v zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 C. s. p. musia byť osvedčené aspoň základné
skutočnosti, ktoré umožnia súdu prijať záver o dôvodnosti a o trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať
všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Vo vzťahu k inštitútu osvedčenia Najvyšší
súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 1 Cdo 201/2019 zo dňa 16. decembra 2019 konštatoval, že

„pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) sa posudzuje len
podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu
predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C. s. p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho

inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah
súdu.“ V uznesení sp. zn. 5Cdo/25/2019 zo dňa 25. júna 2019 Najvyšší súd SR zdôraznil, že „pred
rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie
dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie
pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu

neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní.

19. S poukazom aj na uvedenú argumentáciu odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva. Skutočnosti uvádzané žalobkyňou v žalobe a
žalovanou v jej odvolaní sú protichodné. Na rozdiel od tvrdení žalobkyne, žalovaná tvrdí, že je to práve

žalobkyňa, matka žalovanej a žalobkyne a brat, ktorí fyzicky a verbálne útočia na žalovanú. Tieto
skutočnosti budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia v predmetnej veci je postačujúce osvedčenie, že žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie daru
(dôvodnosť uvedeného bude predmetom a podstatou dokazovania vo veci samej), pričom je osvedčené,
že žalovaná má v úmysle nakladať s predmetom daru. Nie sú tak dané vážnejšie pochybnosti o potrebe

úpravy pomerov tak, ako o nich rozhodol súd prvej inštancie v napadnutom výroku I. svojho uznesenia.
V súvislosti s potrebou bezodkladne upraviť pomery je logické i to odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie, podľa ktorého pre nerušené judikovanie súdu vo veci samej je s prihliadnutím na predmet
sporuvovecisamej(určenievlastníckehoprávažalobkyneknehnuteľnostiam)dôvodnéaždoskončeniakonania vo veci samej na istý čas obmedziť právo žalovanej disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami.
Nie je preto možné konštatovať, že nie sú dané dôvody pre poskytnutie predbežnej ochrany žalobkyne
a zásah súdu nariadeným neodkladným opatrením nie je možné považovať za neprimeraný zásah do

jej vlastníctva, ako namieta vo svojom odvolaní.

20. K ďalšej námietke žalovanej, ktorá tvrdí, že nárok žalobkyne na vrátenie darov je premlčaný,
pretože tvrdené incidenty, od ktorých odvodzuje svoj nárok sa začali v roku 2022, premlčacia lehota tak
uplynula 28.11.2025, odvolací súd uvádza, že je nad rámec konania o neodkladnom opatrení posúdenie

tvrdeného premlčania, pretože ako už je uvedené vyššie, dôvodnosť vrátenia daru a teda aj existencia
skutočností, od ktorých žalobkyňa svoj nárok odvodzuje, bude predmetom dokazovania vo veci samej.
Je len potrebné dodať, že podľa žaloby začalo konanie žalovanej, od ktorého žalobkyňa odvodzuje svoj
nárok v roku 2022, toto konanie je sústavné, pričom uviedla aj incidenty v roku 2024 a 2025.

21. Odvolacie námietky žalovanej preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné a uzatvára, že, že súd

prvejinštanciesprávnezvolilaaplikovalpríslušnéprávnenormy(uvedenéajvbode1.1tohtouznesenia)
na správne zistený a osvedčený skutkový stav, tieto normy aj správne interpretoval, odvolacie dôvody
uplatnené žalovanou v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p. preto neobstoja.

22. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a náležite odôvodnené. Postupom

podľacitovanéhoustanovenia§387ods.1,2 C.s.p.pretobolopotrebnéuzneseniesúduprvejinštancie
v napadnutom výroku I. potvrdiť.

23. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodoval, pretože toto patrí až konečnému
rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p.).

24. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).