Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. apríl 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 104P/31/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2126202004
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2126202004.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom
ako matka, v konaní zastúpené opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4,
Trnava, IČO 30794536, dieťa rodičov - matka C. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. a otec
B. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, A., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletej A. B., narodenej XX.XX.XXXX podala dňa 06.03.2026 na tunajšom súde návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha dočasného zverenia maloletej do osobnej

starostlivosti matky, uloženia zákazu otcovi odoberať maloletú z miesta bydliska matky bez súhlasu
matky a obmedzenia styku otca s maloletou v záujme zachovania bezpečia pre maloleté dieťa, a to až
do rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. V návrhu uviedla, že od podania
návrhu dochádza zo strany otca k verbálnej agresii a urážkam voči osobe matky, vyhrážkam fyzickým
násilím, vrátane vyjadrení, že otec matku „nájde a zabije“, a predchádzajúcej fyzickej agresii. Tieto
okolnosti pritom vytvárajú pre maloleté dieťa napäté a nebezpečné prostredie a ohrozujú jeho bezpečia

psychickú pohodu. Starostlivosť o maloletú zabezpečuje od narodenia matka. Spolu s návrhom bol
predložený výpis z elektronickej komunikácie medzi matkou a otcom maloletej

2. Uznesením sp.zn. 104P/31/2026–9 zo dňa 20.03.2026 súd ustanovil maloletej A. B. Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Trnave (ďalej aj ako „ÚPSVaR Trnava“ alebo „úrad“) za opatrovníka a súčasne
ho požiadal o prešetrenie pomerov účastníkov a zaslanie vyjadrenia k návrhu matky na nariadenie

neodkladného opatrenia. Dňa 26.03.2026 bolo súdu zo strany úradu oznámené, že dňa 24.03.2026 bol
vykonaný pokus o šetrenie v domácnosti matky na adrese E. XX, A.. Nakoľko nebol označený zvonček,
iba poštová schránka, zo strany úradu bolo zanechané písomné oznámenie o návšteve s kontaktmi
avýzvounaokamžitékontaktovanieoddelenia.Matkaúradnekontaktovala,šetreniepretonebolomožné
realizovať.

3. Z obsahu prepisu elektronickej komunikácie medzi matkou a otcom, ktorý matka priložila k návrhu
ako listinný dôkaz, vyplýva, že otec podozrieva matku z nevery, používa pritom na jej adresu vulgarizmy
a urážky. Podľa časových údajov pri jednotlivých správach komunikácia prebiehala počas niekoľkých
hodín bližšie neurčeného dňa.

4. Z úradnej činnosti je súdu známe, že matka v procesnom postavení manželky - navrhovateľky dňa

17.02.2026podalanasúdenávrhnarozvodmanželstvaaúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinností
k maloletej A. B. na čas po rozvode; konanie je vedené pod sp. zn. 104P/21/2026. V návrhu na rozvodmanželstva uvádza, že s manželom uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX na Matričnom úrade v A., po
narodeníspoločnejdcéry,umanželaideoprvémanželstvo,umanželkyodruhé.Bydliskomajúmanželia
stále na adrese E. XXXX/XX, A.. Manželstvo bolo harmonické, bez väčších kríz. Problém nastal v lete

roku2025,kedysamanželdalnahazardnéhryaprehraltamveľkémnožstvopeňazí,ktorémumanželka
pomáhala splácať. Po nástupe manželky do práce začal byť manžel podozrievavý, obviňoval ju z nevery,
čo manželka popiera, kontroloval manželke jej osobné veci, prehľadával mobil. V čase podania návrhu
na rozvod boli hádky na dennom poriadku, pri ostatnom konflikte prišlo aj k bitke zo strany manžela.
Podľa manželky manžel berie na ľahkú váhu jej staršieho syna z predchádzajúceho vzťahu, bije ho

po hlave. Manželka deklarovala rozhodnutie nezotrvať s manželom naďalej v spoločnej domácnosti, je
presvedčená, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené, neplní a ani nebude plniť svoj spoločenský
účel a nedá sa očakávať obnovenie spolužitia. Podanie návrhu manželka oznámila aj manželovi. Manžel
sa vyjadril k návrhu manželky podaním zo dňa 25.03.2026. Uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva
nesúhlasíanesúhlasíanisoskutočnosťami,ktorémanželka uvádzavosvojompodaní.Domnievasa,že
manželstvo nie je trvalo a nenávratne rozvrátené a je možné obnoviť zdravé rodinné spolužitie, najmä s

ohľadom na záujem maloletých detí. Uznal, že v minulosti sa krátkodobo zúčastnil hazardných hier, išlo o
ojedineléobdobie,ktorésomuvedomilaukončil.Ponástupemanželkydozamestnaniamalpodozreniez
možnejnevery,ktorésavofebruári2026potvrdiliakrátkonatomanželkapodalanávrhnarozvod.Uznal,
že jeho reakcia bola emotívna, išlo o krátkodobý skrat, nie o úmyselné správanie. Odmieta akúkoľvek
fyzickú alebo psychickú formu násilia voči manželke a deťom, dodávajúc, že ak by predstavoval riziko,

manželka by zrejme neponechávala deti v jeho starostlivosti. Po podaní návrhu na rozvod manželia
aj naďalej bývajú spolu v spoločnej domácnosti. Manžel ďalej uvádza, že manželka sa vyjadrila, že si
nemôže sama dovoliť platiť podnájom, preto požiadala o pridelenie mestského bytu. Požiadala ho, aby
do rozhodnutia súdu zostali v spoločnej domácnosti z dôvodu nákladov, čo manžel považuje za dôkaz,
že spolužitie je aj naďalej možné. Manžel opísal, že o dcéru A. sa stará aktívne a plnohodnotne. Pracuje

v ambulancií v Trnave od 7:00 hod. do 14:30 hod., čo mu umožňuje zabezpečiť odvoz a dovoz detí a
venovať sa im po práci. Zúčastňuje sa na ich denných povinnostiach aj voľnočasových aktivitách. Dcéra
má k nemu silnú citovú väzbu. Manželka pracuje na urgentnom príjme Fakultnej nemocnice Trnava v
12-hodinových zmenách a neprejavila záujem o úpravu pracovného času na 8-hodinový režim. Tento
systém by po rozvode znamenal, že by sa o deti staral počas jej služieb manžel, napriek tomu, že by boli

deti zverené manželke, čo považuje za nepraktické a v rozpore so záujmom detí. V súčasnosti manžel
zostáva v spoločnej domácnosti s manželkou a deťmi, aby sa zachovala stabilita a známe prostredie
maloletých detí až do rozhodnutia súdu. V prípade rozvodu má prísľub vhodného bývania v dvojizbovom
byte v Trnave, ktorý bude pre dcéru okamžite k dispozícii a poskytne jej vlastnú izbu a podmienky pre
zdravý vývoj a vzdelávanie.

5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku,
ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 324 ods. 1 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9.Podľa§326ods.1,2CSPnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa
odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhuna nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

11. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „ZR“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

13. Podľa § 25 ods. 3 ZR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého
dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem
maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

14. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých

orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

16. Podľa čl. 5 ZR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä:

a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity

dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

17. Zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie
ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením
nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri
ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Na nariadenie
neodkladného opatrenia je však nutné, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie

pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o
maloletých má mať miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej
úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, príp. aj zdravie alebo život maloletého dieťaťa vážne
ohrozené. Účelom je rýchlo a pružne riešiť situáciu v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu
do pomerov účastníkov konania, v tomto prípade do pomerov maloletého dieťaťa, s cieľom ochrany

jeho práv v prípade určitého konkrétneho ohrozenia. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vo
veciach starostlivosti súdu o maloletých je pritom pre súd rozhodujúcim hľadiskom ovplyvňujúcim jeho
rozhodnutie záujem maloletého dieťaťa. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný
okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia
súd rozhoduje.

18. Po oboznámení sa s obsahom návrhu matky ako aj podstatným obsahom spisu tunajšieho súdu
sp. zn. 104P/31/2026, najmä návrhom matky na rozvod manželstva a vyjadrenia otca k návrhu matky,
dospel súd k záveru, že matka v danom prípade neosvedčila splnenie základných zákonných podmienokna nariadenie neodkladného opatrenia, a síce, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov v
zmysle podaného návrhu. Z obsahu spisového materiálu mal súd osvedčené, že maloletá A. sa narodila
z partnerského vzťahu jej rodičov, ktorí po jej narodení uzavreli manželstvo. Aktuálne na základe návrh

matky prebieha na súde konanie o rozvod manželstva, pričom otec s rozvodom manželstva nesúhlasí.
Z návrhu matky na rozvod manželstva ako aj z vyjadrenia otca k tomuto návrhu vyplýva, že rodičia
maloletej aj naďalej žijú v spoločnej domácnosti, pričom obaja rodičia vykonávajú svoje rodičovské práva
a povinnosti a podieľajú na celkovej starostlivosti o maloletú a zabezpečovaní jej potrieb. Matka svoj
návrh na dočasnú úpravu pomerov (v kontexte podaného návrhu na rozvod možno usudzovať, že matka

sa domáha úpravy pomerov na čas do rozvodu manželstva, keďže samotný návrh vo veci samej na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu nepodala) založila na tvrdeniach
o fyzickej a psychickej agresii otca voči matke, prejavy ktorej negatívne vyplývajú na psychický vývoj
maloletej (priamu agresiu otca na maloletú matka netvrdila). Matka svoje tvrdenia dokladovala výňatkom
z komunikácie medzi ňou a otcom, pričom z jej obsahu súd nemal osvedčenú jednak časovú súvislosť
s podaným návrhom a jednak ani to, že ide o dlhšie trvajúci (pretrvávajúci) prístup otca k matke,

ktorý nesporne môže mať nepriamy vplyv na maloletú a môže predstavovať ohrozenie jej priaznivého
psychickéhovývoja(zvlášť,akbysarealizovalvosobnejrovinezaprítomnostimaloletej,čovšakmatkou
osvedčené nebolo).

19. Ako už súd podrobne zdôvodnil vyššie, na matkou žiadaný zásah do pomerov účastníkov

neodkladným opatrením, ktorého dôsledkom má byť jednak zásah do práv a povinností otca vo
vzťahu k osobnej starostlivosti o maloletú a v nadväznosti na to na jeho stretávanie sa s maloletou,
musia byť splnené zákonné predpoklady - je nevyhnutné, aby bola osvedčená jednak existencia
konkrétneho ohrozenia zdravého fyzického, psychického a sociálneho vývinu maloletého dieťaťa,
prípadne jeho života, zdravia, či iných dôležitých záujmov, a súčasne aby neboli vážnejšie pochybnosti

o nevyhnutnej potrebe neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, ktorú nemožno odkladať až do
rozhodnutia vo veci samej. Po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel súd k záveru, že v danom
prípade existencia týchto podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia matkou osvedčená nebola.
Matka sa svojím návrhom domáha zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti a zásahu do
práv otca na neobmedzený styk s maloletou (pričom súd uvádza, že v tejto časti bol návrh matky

neurčitý, keď nešpecifikovala rozsah ani podmienky navrhovaného obmedzenia styku otca s maloletou),
a to za situácie, kedy rodičia zdieľajú spoločnú domácnosť a starostlivosť o maloletú zabezpečujú
spoločne (matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuvádza, že by spoločnú domácnosť
s maloletou opustila, resp. by zamýšľala opustiť v bezprostrednej nadväznosti na podanie návrhu).
Za týchto okolností sa preto javí, že matkou žiadaný zásah nenachádza opodstatnenie z hľadiska

faktickej ochrany záujmov maloletej, a to zvlášť v kontexte ňou uvádzaného správania sa otca voči
matke, ktoré matka opísala ako jediný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd zdôrazňuje,
že matka nespochybnila rodičovské kompetencie otca, netvrdila žiadne nevhodné správanie z jeho
strany voči maloletej, či iné vážne zanedbávanie rodičovských povinností, ktoré by odôvodňovali potrebu
okamžitého zásahu zo strany súdu v záujme ochrany práv maloletej a úpravu pomerov účastníkov do

rozhodnutia súdu vo veci samej. Súd má za to, že pokiaľ rodičia zotrvávajú žiť v jednej domácnosti
a z vlastnej vôle nepristúpia k rozhodnutiu chrániť maloletú pred neprimeraným riešením ich vzťahových
problémov, vydanie súdneho rozhodnutia v zmysle návrhu matky nepredstavuje efektívnu záruku
ochrany záujmov maloletej pred dopadmi správania sa jej rodičov. Súd pri rozhodovaní o nariadení
neodkladného opatrenia musí prihliadať aj na princíp proporcionality a zvážiť primeranosť dopadov

na právne pomery účastníka – v danom prípade by zásah do styku otca s maloletou nevyhnutne
predstavoval obmedzenie jeho užívacieho práva k nehnuteľnosti, v ktorej rodina aktuálne spoločne žije,
a preto by matka musela osvedčiť vážne ohrozenie záujmov maloletej zo strany otca, k čomu však
v danom prípade nedošlo. Záverom súd dodáva, že matka neozrejmila ani dôvodnosť navrhovaného
zákazu pre otca odobrať maloletú z miesta bydliska bez jej súhlasu.

20. Vychádzajúc zo skutkového stavu tak, ako bol zistený v súvislosti s rozhodovaním o návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia, keď súd zistil, že rodičia napriek vzťahovým problémom
zotrvávajú žiť v spoločnej domácnosti a obaja naďalej vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti
a podieľajú na celkovej starostlivosti o maloletú, pričom neboli osvedčené žiadne okolnosti, z ktorých

by vyplývala bezprostredná a vážna hrozba pre život, zdravie, zdravý fyzický, psychický, či sociálny
vývin maloletej, ktorú by bolo možné efektívne odvrátiť, resp. zamedziť jej zhoršeniu práve nariadením
navrhovaného neodkladného opatrenia, rozhodol súd o zamietnutí návrh matky. Súd dodáva, že
predmetom rozhodovania bol v tomto prípade konkrétny návrh matky, ktorý súd za daných okolnostívyhodnotil ako nedôvodný, čo však nevylučuje, aby v budúcnosti prijal iné rozhodnutie, ak budú zistené
nové skutočnosti.

21. Nakoľko konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia je v tomto prípade
konečným rozhodnutím (návrh vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností do rozvodu
manželstva podaný nebol), súd vo výroku II. uznesenia súčasne rozhodol v súlade s ustanoveniami §
52 a § 58 CMP o nároku na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Toto uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením.