Uznesenie – Majetok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 11, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/67/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120010157
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2120010157.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej v trestnej veci proti obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX,
pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na §
139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 13.03.2023, č. k. 3T/5/2020-801, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11.01.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje
v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 13.03.2023, č. k. 3T/5/2020-801 uznal obžalovanú A. B. za
vinnú, že
obžalovaná A. B. ako príslušníčka Policajného zboru Slovenskej republiky služobne zaradená ako
referent C. C. D. B. E., v služobnom pomere príslušníka PZ od 01. 10. 1994 do 30. 09. 2015, dňa
07. 12. 2012 v presne nezistenom čase na Mestskom úrade v E. F. E. G. H. X po tom, ako bola
ústne poverená I. C. na realizáciu predaja nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území E.,

zapísaných na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok - parcela registra „C“, parcela č. 3306/46, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 611 m2, pozemok - parcela registra „C“, parcela č.
3306/26, druh pozemku: záhrady o výmere 161 m2, stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX, na
parcele č. 3306/46, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 611 m2, uviedla do omylu
vlastníčku týchto nehnuteľností I. C. tým, že jej pri predaji predstierala kúpnu cenu týchto nehnuteľností
len vo výške 30.000 Eur, ale v skutočnosti bola vyplatená za ich predaj kúpna cena vo výške 60.000 Eur,

pričom bez vedomia vlastníčky nehnuteľností prevzala pred podpísaním kúpnej zmluvy na Mestskom
úrade v E. v hotovosti finančnú čiastku vo výške 30.000 Eur od kupujúcej J. K., ktorej uvedenú finančnú
čiastku poskytol D. L., pričom peniaze boli vyplatené s poukazom na článok č. IV, bod 2 písm. a) a c)
kúpnej zmluvy zo dňa 07. 12. 2012 a túto sumu si obžalovaná A. B. ponechala pre vlastnú potrebu.
Ďalšia časť kúpnej ceny vo výške 30.000 Eur bola vložená na bankový účet A. B., číslo: XXXXXXXXXX/
XXXX, vedený v L. L., M., pobočka E., so súhlasom predávajúcej I. C., čím obžalovaná svojím konaním

spôsobila poškodenej I. C., nar. XX. XX. XXXX, škodu vo výške najmenej 30.000 Eur, pričom obžalovaná
bola uzrozumená a mala vedomosť o tom, že poškodená I. C. je osobou vyššieho veku, pretože bola
krstnou matkou vnučky poškodenej, veľmi dobre poznala rodinnú situáciu poškodenej, chodila s ňou
ako doprovod všade, na poštu pre dôchodok, k lekárovi, pričom zneužila jej zdravotný stav, keďže trpela
poruchou sluchu, ako aj dôverčivosť, neskúsenosť, rozumovú slabosť a nižšiu mieru pozornosti, keď
poškodená sa na obžalovanú spoliehala v tom, že bude konať len v jej prospech,

tedana škodu cudzieho majetku sa obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila ním značnú škodu
a čin spáchala na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,
čím spáchala

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. e) Trestného zákona.
Za to bola odsúdená podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona,
§ 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon

trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň sa jej uložil probačný dohľad nad jej správaním
v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanej ako súčasť probačného dohľadu
uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. f) Trestného zákona súd obžalovanej ako súčasť probačného dohľadu

uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze písomne sa ospravedlniť poškodenej I. C..
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanej uložil povinnosť poškodenej I. C., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom L., N. F. XXXX/XX, nahradiť škodu vo výške 30.000 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú I. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L., N. F.
XXXX/XX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná, a to priamo na hlavnom pojednávaní, ihneď po
jeho vyhlásení, a to proti výroku o vine, výroku o treste ako aj proti konaniu, ktoré napadnutému rozsudku
predchádzalo. Podané odvolanie obžalovaná odôvodnila podaním zo dňa 27.03.2023 a prostredníctvom
obhajcu podaním zo dňa 17.04.2023 nasledovne (skrátene):
2.1. Konanie obsahuje viacero zásadných procesných pochybení, ktoré viedli k zásahu do práva na

obhajobu, napr. oneskorené vznesenie obvinenia, akceptovanie práva odmietnuť vypovedať u svedkov,
i keď nebol daný skutkový základ na uplatnenie tohto práva, neskúmanie zdravotného stavu poškodenej
v čase údajného spáchania skutku ako aj skutočnosť, či si poškodená dala inzerát na predaj
nehnuteľnosti, kde uviedla kúpnu cenu 30.000 Eur.
2.2. Trestné stíhanie vo veci bolo začaté dňa 31.07.2018, pričom už v tomto uznesení je páchateľ

označenýakopáchateľka,hocibolformálneneznámy.Obžalovanejúčelovonebolovznesenéobvinenie,
bolo takto manipulované s trestným stíhaním, čím bolo zasiahnuté do jej práva na obhajobu. Obvinenie
jej bolo vznesené až uznesením zo dňa 27.11.2018. Obžalovaná nemohla klásť otázky svedkom, čím
bola hrubo porušená zásada kontradiktórnosti trestného konania a celé obvinenie je založené len na
týchto výsluchoch (svedkovia J. K. a D. L.). Títo svedkovia odmietli vypovedať len s odôvodnením, že

obžalovaná na nich podala trestné oznámenie pre krivú výpoveď, ktoré bolo odmietnuté uznesením zo
dňa 21.03.2019, teda pred ich výsluchom. Každý svedok je vystavený riziku trestného stíhania, pokiaľ
nevypovedá pravdivo, a ad absurdum pokiaľ by každý svedok využil tento argument, tak by žiadny
svedok nemusel vypovedať.
2.3. Súd pochybil, keď neprejavil ani elementárnu snahu vypočuť svedkyňu J. K. a svedka D. L., čo i len

k ich dôvodom k uplatneniu práva odmietnuť výpovede a neboli využité všetky opatrenia, ktorými by bolo
možnédosiahnuťsplnenietejtopovinnosti.Miestotohosasúduspokojilsčítanímzápisnícoichvýsluchu
eštezobdobiapredvznesenímobvineniaobžalovanej,čímbolaporušenázásadakontradiktórnosti,hoci
sa jedná o jediné usvedčujúce dôkazy voči obžalovanej. Týmto postupom je hrubo zasiahnuté do práva
na obhajobu obžalovanej a ani súhlas obžalovanej nie je spôsobilý zhojiť túto nezákonnosť postupu

súdu.
2.4. Z nálezu Ústavného SR zo dňa 30.10.2012, sp. zn. III. ÚS 2/2012 vyplýva, že na strane sťažovateľa,
ktorýnemalvžiadnejfázekonaniamožnosťkonfrontovaťkľúčovéhosvedkaobžaloby,došlokuskráteniu
práv obhajoby spôsobom nezlučiteľným s obsahom čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, čím bol sťažovateľ pripravený o spravodlivé súdne konanie garantované čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zároveň poukázala na 30. stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR 4/2010.
2.5. V prípravnom konaní súd nijako neoveroval obvyklú hodnotu nehnuteľnosti v čase, kedy malo dôjsť
údajne k spáchaniu skutku obžalovanou, aby tak preveril výpovede svedkov a výhodnosti kúpnej ceny

60.000 Eur, pretože z verejných archívov vyplýva, že podobné nehnuteľnosti sa predávali za 40.000 Eur.
2.6. Záver o nižšej hodnote nehnuteľnosti podporuje aj Znalecký posudok č. 205/2012 vypracovaný Ing.
Arch. Radovanom Hečkom, ktorý stanovil cenu nehnuteľnosti vo výške 33.600 Eur. Tento dôkaz všaksúd nebral do úvahy. Rovnako výpoveď svedka A. A. potvrdila, že obžalovaná si sama realizovala predaj
nehnuteľnosti a cena bola stanovená okolo 35.000 Eur.
2.7. O to absurdnejšie vyznieva skutočnosť, že svedkyňa J. K. si kupovala nehnuteľnosť výrazne drahšiu

ako boli obvyklé ceny, hoci nemala vlastné zdroje a zabezpečovala si ich od svedka D. L.. Svedok D. L.
dal vypracovať kúpnu zmluvu a sumu, ktorú tam uviedol, využil pri rýchlom predaji nehnuteľnosti. Obaja
svedkovia pred vyšetrovateľom krivo svedčili. Všetko inicioval L., ktorý do toho zatiahol aj jeho priateľku.
2.8. K pochybeniu v prípravnom konaní došlo aj tým, že nebol skúmaný zdravotný stav poškodenej
v čase údajného spáchania skutku. Odborné vyjadrenie na jej osobu bolo vyhotovené s odstupom 6

rokov, poškodená si dokázala spomenúť na okolnosti prípadu, ťažkosti mala len s upresnením dátumov.
Z odborného vyjadrenia vyplýva, že poškodená mala len zdravotnú komplikáciu sluchu. Za 6 rokov
však mohlo prísť k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu poškodenej a ak si poškodená po 6 rokoch
dokázala detailne spomenúť na okolnosti prípadu, musela byť vo výbornej kondícii ohľadne rozumových
schopností.
2.9. Svedkov J. K. a D. L. nemožno považovať za nezaujatých, pretože ak by priznali, že peniaze

obžalovanej neboli vyplatené, nemali by uhradenú kúpnu cenu. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že
obžalovaná pred podpísaním kúpnej zmluvy na Mestskom úrade v E. prevzala finančnú hotovosť vo
výške 30.000 Eur. Túto skutočnosť nepotvrdila ani poškodená, ktorá bola na Mestskom úrade osobne
prítomná, a ktorá nevidela odovzdanie peňazí obžalovanej. Jej vyjadrenie o tom, že obžalovaná za jej
chrbtom mohla prevziať peniaze, čo ona nemusela vidieť, je len jej dedukcia, ktorá sa nezakladá na

žiadnej objektívnej skutočnosti.
2.10. Záver o tom, že poškodená trpela rozumovou slabosťou je svojvoľný a arbitrárny.
2.11. Prvostupňový súd konštatuje majetkový motív obžalovanej spáchať trestný čin. Opomenul však,
že obžalovaná mala dve zamestnania, mala dlhy, ktoré sa ťahali od rozvodu, ktoré sa snažila splácať
v možnej výške. Voči obžalovanej v roku 2012 nebolo vedené žiadne súdne konanie a týmto začala

čeliť až od 06.12.2018. Ak by nadobudla finančné prostriedky vo výške 30.000 Eur, žiadnym súdnym
konaniam by nečelila.
2.12. Nebolo preukázané, že by obžalovaná uviedla poškodenú do omylu, ani že by sa obohatila o sumu
vo výške 30.000 Eur.
2.13.Odôvodnenienapadnutéhorozsudkupovažujezanezákonné.Svojezáverysúdoprelonezákonné

dôkazy a zároveň len o všeobecnú formuláciu. Účelovo boli vykonané len dôkazy v neprospech
obžalovanej. Súd neodôvodnil prečo nevykonal zásadné dôkazy ako znalecký posudok alebo výsluch
svedka A. A..
2.14. Nesprávny je aj záver súdu, že výpovede svedkov J. K. a D. L. sú len podpornými dôkazmi. Jedná
sa o jediné dôkazy, ktoré majú svedčiť o vine obžalovanej, keďže niet žiadneho iného dôkazu, že došlo

k vyplateniu sumy, o ktorú sa mala obžalovaná obohatiť.
2.15. Trest, ktorý bol obžalovanej uložený, sa nezakladá na zákonných ustanoveniach Trestného
zákona. Súd nevzal do úvahy tú skutočnosť, že obžalovaná má množstvo záväzkov a uspokojovaním
a uprednostnením jedného z veriteľov by sa dopúšťala iného trestného činu – poškodzovania
a zvýhodňovania veriteľa.

2.16. Súd neposúdil reálnosť možností obžalovanej uspokojiť v stanovenej lehote v prospech
poškodenej určenú škodu, s prihliadnutím na množstvo jej záväzkov a zárobkové schopnosti. Súd
obžalovanej formálne uložil podmienečný trest, ale fakticky nie je možné, aby obžalovaná splnila
podmienky stanovené napadnutým rozsudkom.
2.17. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil obžalovanú spod obžaloby,

eventuálne vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
3. Prokurátor sa vzdal práva na podanie odvolania.
4. K odvolaniu obžalovanej sa vyjadrila prostredníctvom obhajcu poškodená, a to podaním zo dňa
14.04.2023 a podaním zo dňa 15.05.2023 nasledovne (skrátene):
4.1. Odvolanie možno podať len proti výroku rozsudku a nie proti odôvodneniu rozsudku. Obžalovaná

podané odvolanie odôvodnila len prehodnotením skutkového stavu ustáleného súdom. Poškodená sa
stotožňuje so závermi súdu a jeho výroky sú súladné so zákonom.
4.2. Poškodená nemala vedomosť o kúpnej cene domu vo výške 60.000 Eur, ktorá bola vyplatená
v dvoch sumách po 30.000 Eur, ktoré boli v celosti vyplatené obžalovanej. Poškodená sa s obžalovanou
dohodla, že za získané finančné prostriedky zaobstará kúpu bytu, ktorý nadobudne poškodená.

4.3. Bolo preukázané, že suma 30.000 Eur bola vyplatená k rukám obžalovanej a ďalšia suma 30.000
Eur na účet obžalovanej. Poškodená však napriek dohode nenadobudla garsónku do svojho výlučného
vlastníctva, ale nadobudla ju obžalovaná. Výška škody tak predstavuje 60.000 Eur.4.4. Obžalovaná v rozpore so zmluvou zaťažila garsónku záväzkami, až táto garsónka bola predaná
v dražbe.
4.5. Poškodená je invalidná dôchodkyňa, ktorej bola v roku 2008 zverená do starostlivosti vnučka a žijú

v byte, za ktorý platia nájom a to z dôvodu, že obžalovaná byt zaťažila, tento bol vydražený a je vo
vlastníctve tretej osoby.
4.6. Obžalovanej bolo počas trestného konania zachované právo na obhajobu, pretože mala možnosť
vyjadriť sa k vykonaným dôkazov, mala právo navrhovať dôkazy a mala právo záverečnej reči.
4.7. Prokurátor aj obžalovaná so spôsobom, akým bolo vykonané dokazovanie súhlasili. Obžalovaná

sama potvrdila, že v mene poškodenej konala výlučne ona a túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia J.
K. a D. L..
4.8. Osobný výsluch poškodenej na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný z dôvodu, že ju možno
považovať za obzvlášť zraniteľnú obeť a jej výsluch v prípravnom konaní bol realizovaný osobitným
spôsobom, a to s ohľadom na jej vek, zdravotný stav a rozumovú vyspelosť.
4.9. Navrhuje, aby odvolací súd odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietol.

5. K vyjadreniu poškodenej sa prostredníctvom obhajcu vyjadrila obžalovaná, a to podaním zo dňa
29.05.2023, v ktorom nad rámec podaného odvolania neuviedla žiadne iné relevantné skutočnosti.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti

treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle

§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podala obžalovaná ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti
ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.
7. Odvolací súd sa pri prieskume obžalovanou napadnutých výrokov zameral na skúmanie toho, či
prvostupňový súd vykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré môžu prispieť k objasneniu stíhaného

skutku, či pri hodnotení vykonaného dokazovania bral do úvahy všetky relevantné a zároveň zákonné
dôkazy, resp. skutočnosti z nich vyplývajúce, či tieto hodnotil samostatne, ako aj vo ich vzájomných
súvislostiach a či pri hodnotení dôkazov použil logicky správne postupy. Pokiaľ sú všetky uvedené
aspekty tvorby rozhodnutia dodržané, nemožno súdu vytknúť správnosť záveru, ku ktorému dospel a toaj v prípade, ak by odvolací súd sám vyhodnotil zistené skutočnosti iným spôsobom. Takto sa prejavuje
zásada voľného hodnotenia dôkazov, vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku.
8. Odvolací sú zdôrazňuje, že voľné hodnotenie dôkazov sa opiera okrem iného tiež o povinnosť

súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú, alebo vyvracajú tvrdenia
účastníkov, a v neposlednom rade tiež o zásady formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov
však má svoje limity. Súd je totiž pri hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, a teda nie
je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada
voľného hodnotenia dôkazov je limitovaná požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu

získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi
závermi. (viď. III. ÚS 332/2009)
9. Pri hodnotení jednotlivých dôkazov je potrebné zaoberať sa závažnosťou (vylúčenie dôkazov, z
ktorých nie je možné odvodiť informácie o predmete dokazovania), vierohodnosťou (najmä existencia
pomeru k páchateľovi a schopnosť vnímať a reprodukovať prežité udalosti) a pravdivosťou (či je obsah
vykonanéhodôkazujednotlivoajvsúhrnesostatnýmidôkazmipravdivý)jednotlivýchdôkazovazároveň

uviesť, čo z dôkazov ku stíhanej trestnej činnosti vyplýva, v akej kvalite, a ktoré dôkazy preukazujú tú –
ktorú dokazovanú skutkovú okolnosť. Ak má súd vyhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch
odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z tých dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré
svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď. R 6/1970). Je nevyhnutné zamerať sa na skutočnosti,
ktoré sú súčasťou skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nakoľko tieto majú primárny význam

pre posúdenie, či sa obžalovaná trestného činu skutočne dopustila. Súd je tak povinný abstrahovať tie
skutkové okolnosti, ktoré majú trestnoprávnu relevanciu a zrozumiteľne odôvodniť, či tieto skutočnosti
boli v trestnom konaní preukázané, teda či prokurátor uniesol dôkazné bremeno. Je však potrebné
vyvarovať sa domnienkam a predpokladom, a v prípade ak zostane nejaká skutková okolnosť sporná,
je potrebné aplikovať zásadu „in dubio pro reo“.

10. Odvolací súd nepovažuje za potrebné v tomto svojom rozhodnutí opakovať obsah svedeckých
výpovedí a iných vykonaných dôkazov, keďže tak v dostatočnom rozsahu urobil prvostupňový súd.
Rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu tvoria jednotu, preto nie je potrebné na tomto
mieste opakovať odôvodnenie, ktoré prvostupňový súd uviedol v napadnutom rozsudku vecne správne,
zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu.

11. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, dospel odvolací súd k nasledovným záverom:
12. Podstatou trestno-právne relevantného konania, ktoré sa obžalovanej v podanej obžalobe kladie
za vinu, je skutočnosť, že mala uviesť poškodenú do omylu tým, že jej počas predaja nehnuteľnosti vo
vlastníctve poškodenej predstierala kúpnu cenu nehnuteľnosti len vo výške 30.000, ale v skutočnosti
bola za nehnuteľnosti vyplatená kúpna cena vo výške 60.000 Eur, z čoho sumu vo výške 30.000 mala

obžalovaná prevziať pred podpísaním kúpnej zmluvy od svedkyne J. K., túto si ponechať a poškodenej
spôsobiť škodu vo výške 30.000 Eur.
13. Prvostupňový súd mal trestno-právne relevantné konanie obžalovanej preukázané primárne
z výpovede poškodenej I. C. a svedkov J. K. a D. L.. Prokurátor v podanej obžalobe pritom navrhol na
hlavnom pojednávaní prečítať výpoveď poškodenej I. C. a vypočuť svedkov J. K. a D. L..

14. Obžalovaná v podanom odvolaní primárne napádala procesný postup prvostupňového súdu, ktorý
po tom, čo svedkovia J. K. a D. L. odopreli na hlavnom pojednávaní vypovedať, prečítal na hlavnom
pojednávaní ich výpovede z prípravného konania spred vznesenia obvinenia, a to napriek tomu, že
u týchto svedkov nebol žiaden dôvod odoprieť vypovedať skutočne daný a ich výpovede zaradil do
hodnotenia vykonaného dokazovania.

15. Odvolací súd sa s predmetnou odvolacou námietkou obžalovanej stotožnil. Svedkovia J. K. a D. L.
boli vypočutí na hlavnom pojednávaní dňa 21.07.2020. Svedkyňa J. K. po zákonom poučení uviedla, že
využíva svoje právo nevypovedať, aby si svojou výpoveďou neprivodila trestné stíhanie. Keď prokurátor
žiadal, aby svedkyňa svoje vyjadrenie bližšie špecifikovala, svedkyňa uviedla, že ona v tejto veci
vypovedala a potom na ňu bolo podané trestné oznámenie za krivú výpoveď. Na odpoveď svedkyne

prokurátor reagoval vyjadrením, že zo strany svedkyne prišlo k nedôvodnému odmietnutiu vypovedať
a následne navrhol prečítať jej výsluch z prípravného konania zo dňa 17.08.2018, ktorý súd prečítal
postupom podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku. Svedok D. L. po zákonnom poučení uviedol, že
využíva svoje právo nevypovedať, aby si svojou výpoveďou neprivodil trestné stíhanie a následne
prokurátor navrhol prečítať na hlavnom pojednávaní jeho výpovede z prípravného konania zo dňa

17.08.2018 a 17.10.2018, čo súd urobil postupom podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku.
16. Prvostupňový súd pochybil, keď po tom, čo svedok D. L. odoprel vypovedať, nezisťoval dôvod, pre
ktorý tak činí a nevyhodnotil, či tento dôvod možno považovať za relevantný, a to napriek tomu, že takýto
postup realizoval vo vzťahu k svedkyni J. K. na tom istom hlavnom pojednávaní.17. V prípade výpovede svedkyne J. K. prvostupňový súd pochybil, keď nesprávne akceptoval
odôvodneniesvedkyne,ktoréspočívalovýlučnevtejskutočnosti,žepojejvýpovedivprípravnomkonaní
bolo na jej osobu obžalovanou podané trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu

krivej výpovede.
18. Takéto vyjadrenie svedkyne nemožno považovať za relevantný dôvod na odopretie výpovede,
pretože jej výpoveď sa má týkať skutočností ohľadne priebehu predaja nehnuteľností vo vlastníctve
poškodenej, pričom ustanovenie § 127 Trestného poriadku ukladá každému povinnosť, aby svedčil
o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie. Svedok má právo odoprieť vypovedať podľa prvej vety §

130 ods. 2 Trestného poriadku len v prípade, ak by predmetom jeho výpovede boli skutočnosti, ktoré
by mohli preukazovať, že sa dopustil trestného činu on sám, alebo osoba, ku ktorej má rodinný alebo
obdobný pomer. V tomto prípade by sa teda mohlo jednať o prípad, ak by svedkyňa pri pravdivom
opise priebehu predaja nehnuteľností musela opísať aj vlastné trestnoprávne relevantné konanie.
Podanie trestného oznámenie na jej osobu obvinenou pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivej
výpovede takouto skutočnosťou nie je.

19. Ak teda prvostupňový súd nezisťoval alebo nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by svedkovia
mohli využiť svoje právo odoprieť vypovedať, bol povinný svedkov poučiť, že sa nejedná o relevantný
dôvod pre odopretie ich výpovede a v prípade, ak by naďalej zotrvali na svojich odmietavých
stanoviskách vypovedať v procesnej pozícii svedkov, poučiť ich o možnosti uloženia poriadkovej pokuty
a v prípade ak by naďalej bez oprávnenie odopreli vypovedať, uložiť im poriadkové pokuty a pod.

20. Prvostupňový súd zároveň pochybil, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že
výpovede svedkov J. K. a D. L. učinené pred vznesením obvinenia obžalovanej, nie sú jediné
usvedčujúce dôkazy, ale majú len podporný charakter k výpovedi obžalovanej, ktorá na hlavnom
pojednávaní poprela, že by finančné prostriedky vo výške 30.000 Eur skutočne prevzala a rovnako
poprela, že by jej bol známy obsah kúpnej zmluvy, ktorú mal podľa jej vyjadrenia pripravovať svedok

D. L..
21. Výpovede svedkov J. K. a D. L. sú jedinými dôkazmi, ktoré majú preukazovať, že obžalovaná mala
dňa 07.12.2012 na Mestskom úrade v E. prevziať v hotovosti od svedkyne J. K. sumu 30.000 Eur a že to
bola práve obžalovaná, ktorá spisovala kúpnu zmluvu. O tejto skutočnosti nevypovedala ani poškodená,
pretože táto žiadnu odovzdávku finančnej hotovosti nevidela, Poškodená len pripustila možnosť, že

na Mestskom úrade v E. mohla odovzdávka finančnej hotovosti prebehnúť bez toho, aby to videla,
avšak toto jej vyjadrenie možno interpretovať len tak, že jej výpoveď nevylučuje, ale ani nepotvrdzuje,
pravdivosť výpovedí svedkov J. K. a D. L. týkajúce sa odovzdania sumy 30.000 Eur obžalovanej.
22. Obžalovaná v podanom odvolaní napadla postup orgánov činných v trestnom konaní, keď obvinenie
bolo obžalovanej vznesené až po takmer 4 mesiacoch od začatia trestného stíhania, hoci im bola

známa jej totožnosť. V dôsledku tejto skutočnosti obžalovaná nemohla konfrontovať svedkov kladením
otázok, v dôsledku čoho neboli tieto dôkazy vykonané kontradiktórnym spôsobom. Dôsledkom tohto
postupu orgánov činných v trestnom konaní je, že na takýchto dôkazoch, hoci boli vykonané v súlade
so zákonom, nemožno v rozhodujúcej miere založiť vinu obžalovanej, pretože v rámci dokazovania
je nevyhnutné brať zreteľ aj na spravodlivosť procesu, ktorého základnou zložkou je aj zásada

kontradiktórnosti konania, ktorá v tomto štádiu trestného konania bola v neprospech obžalovanej
porušená. Obžalovaná nemala počas celého trestného konania možnosť konfrontovať svedkov J. K.
a D. L. so svojimi otázkami a tým spochybniť nimi tvrdené skutočnosti. Možnosť obžalovanej vyjadriť
sa k obsahu výpovedí týchto svedkov nemožno považovať za dostatočný vyvažovací inštitút k realizácii
jej práva na obhajobu.

23. Prečítanie výpovede poškodenej I. C. z prípravného konania na hlavnom pojednávaní vyhodnotil
odvolací súd ako zákonné a prípustné. Prokurátor v podanej obžalobe navrhol výpoveď poškodenej
z prípravného konania na hlavnom pojednávaní len prečítať, pričom obžalovaná súdu neoznámila, že
trvá na osobnom výsluchu poškodenej, a pokiaľ tento návrh nemala ani iná strana konania, mohla
byť výpoveď poškodenej prečítaná, keďže táto vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav mala status

obzvlášť zraniteľnej obete. S odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu v tejto časti sa odvolací
súd stotožnil.
24. Obžalovaná v podanom odvolaní namieta, že prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní nevykonal
ďalšie dôkazy, a to znalecký posudok č. 205/2012 vypracovaný Ing. Arch. Radovanom Hečkom a
výpoveď svedka A. A..

25. K predmetným dôkazom je nevyhnutné uviesť, že obžalovaná vykonanie týchto dôkazov na hlavnom
pojednávanínenavrhla,apretosúdnebolpovinnývrámcikontradiktórnehotrestnéhokonaniavykonávať
dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Návrh prokurátora v podanej obžalobe, kde uviedol, že navrhuje
oboznámiť vyšetrovací spis, najmä presne špecifikované dôkazy, nemožno vyložiť tak, že tento návrhsa týka celého obsahu spisu, pretože je povinnosťou strán presne špecifikovať, ktoré dôkazy navrhujú
vykonať a z akého dôvodu.
26. Prvostupňový súd pochybil, keď odborné vyjadrenie O. D. M., psychologičky prečítal postupom

podľa § 269 Trestného poriadku, pretože podľa ustanovenia § 268 ods. 5 Trestného poriadku sa na
odborné vyjadrenie vzťahujú ustanovenia § 268 ods. 1 až ods. 4 Trestného poriadku a podľa § 268 ods.
2 Trestného poriadku možno odborné vyjadrenie prečítať len so súhlasom obžalovanej a prokurátora.
27. Obžalovaná ďalej namietala, že v trestnom konaní nebolo vykonané dokazovanie, ktoré sa týkalo
zdravotného stavu poškodenej v čase, kedy malo prísť k spáchaniu skutku.

28. V napadnutom rozsudku prvostupňový súd ustálil, že v čase spáchania skutku poškodená zo
zdravotného hľadiska trpela poruchou sluchu a rozumovou slabosťou. V odôvodnení napadnutého
rozsudku sa prvostupňový súd zaoberal len poruchou sluchu poškodenej, ktorú ustálil na základe
výpovede poškodenej a svedkyne J. K., no už neuviedol, aký význam mala táto porucha poškodenej
na spáchanie trestnej činnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu však nie je zrejmé, čo
konkrétne podradil pod obsah pojmu rozumová slabosť poškodenej a aký význam mala pri stíhanom

skutku.
29. Pochybenie prvostupňového súdu pri vykonávaní dokazovania a tým aj pri ustálení skutkového
stavu, viedlo odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť v celom rozsahu a vec
vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
30. Úlohou prvostupňového súdu bude opätovne vypočuť svedkov J. K. a D. L., v prípade ak využijú

svoje právo odoprieť vypovedať, posúdiť, či sa jedná o relevantný dôvod pre odopretie ich výpovede
a v prípade ak tomu tak nebude, využiť zákonné prostriedky na splnenie povinnosti svedkov svedčiť
o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie, opätovne oboznámiť odborné vyjadrenie postupom
podľa § 268 Trestného poriadku, opätovne vykonať hodnotenie dôkazov, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané, resp. skutočností, ktoré z neho vyplynuli a svoju pozornosť sústrediť na

trestnoprávne relevantné skutkové okolnosti (kde, kedy a akým konaním mala obžalované poškodenú
uviesť do omylu, či využiť jej omyl, akým spôsobom sa mala obžalovaná na úkor poškodenej obohatiť
a aká škoda mala byť obžalovanou poškodenej spôsobená) a rozhodnúť o vine obžalovanej, v prípade
uznania viny aj o treste a svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodniť, aby zodpovedalo ustanoveniu § 168
Trestného poriadku, a to pri rešpektovaní zásady zákazu reformatio in peius vyjadrenej v ustanovení §

327 ods. 2 Trestného poriadku.
31. Keďže odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a naň nadväzujúce výroky o treste
a o náhrade škody a nariadil prvostupňovému súdu vykonať ďalšie dokazovanie, je aktuálne nadbytočné
zaoberať sa odvolacími námietkami obžalovanej voči výroku o treste.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.