Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. máj 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/52/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123206507
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123206507.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 16C/52/2023

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, XXX XX A., právne zastúpeného: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom Jesenná 8, 080
05 Prešov, proti žalovanému: Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 73, 08001 Prešov, IČO: 00 327 646,
právne zastúpenému: JUDr. Alojz Naništa, advokát so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, v konaní
o náhradu za vecné bremeno, takto

r o z h o d o l :

2 16C/52/2023

I. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania, vrátane trov dovolacieho
konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

12 16C/52/2023

1. Žalobca sa žalobou súdu podanou osobne dňa 29.06.2012 domáhal, aby súd určil, že žalobcovi
patrí náhrada za zriadené vecné bremeno zo strany žalovaného a ďalej navrhol, aby súd po vynesení
medzitýmneho rozsudku pokračoval v konaní tak, že ustanoví súdneho znalca na vypracovanie
znaleckého posudku za účelom určenia hodnoty vecného bremena a zaviaže žalovaného na zaplatenie
náhrady za vecné bremeno určenej znaleckým dokazovaním pred súdom. Taktiež navrhol, aby mu súd
priznal náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby špecifikoval, že je výlučným vlastníkom pozemkov
evidovaných na LV č. XXXXX, kat. úz. A., pričom na niektorých z nich sa nachádza prístupná verejná

vnútrobloková zeleň spolu o výmere 7321 m2. Malo ísť o parcely reg. KN C č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/
XX,XXXX/XX,XXXX/XX,XXXX/XX,XXXX/XXD.XXXX/XX,všetkydruhuostatnéplochy.Argumentoval,
že žalovaný predmetné pozemky využíva a tak sú splnené zákonné dôvody pre vznik vecného bremena
podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. Veci bola pridelená a konanie sa pôvodne viedlo pod sp. zn.
11C/133/2012.

2. Uznesením zo dňa 07.09.2012, č.k. 11C/133/2012-15 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní odo

dňa doručenia uvedeného uznesenia doplnil návrh, a to, uviedol určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit
návrhu, teda ako žiada, aby znel výrok konečného súdneho rozhodnutia, t.j. konkrétne uviedol výšku
náhrady za vecné bremeno. V súdom určenej lehote žalobca svoje podanie nedoplnil a až v rámci
odvolania voči uzneseniu o odmietnutí podania zo dňa 17.09.2014 (čl. 66) navrhol, aby súd uložilžalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu za vecné bremeno podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. – právo
stavby – cesty, a to na pozemku parc. KN C č. XXXX/X – zastavaná plocha, nádvorie o výmere 11 296
m2, nachádzajúcom sa v k.ú. E. F., zapísanom na LV č. XXXX v prospech každého vlastníka stavby

G./XXXX, vo výške 2 120 000 EUR spolu s 9 %-tným ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do
zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť
nahradiťmutrovykonania.Nazákladedoplneniažalobyvrámciplynutiaodvolacejlehotyvočiuzneseniu
o odmietnutí podania, súd uznesenie o odmietnutí podania zrušil.

3. Dňa 04.12.2017 žalobca podal vo veci návrh na zmenu žaloby, ktorá spočívala v podstatnom doplnení
skutkových tvrdení, ako aj v úprave navrhovaného petitu.

4. Podaním zo dňa 30.01.2018 navrhol žalobca pripustiť zmenu žaloby, ktorá spočívala jednak v
podstatnej zmene rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, a to, že predmetom konania je náhrada
za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom evidovaným na LV č. XXXX k.ú. E. F., obec A., okres

A. - parcela registra KN C č. XXXX/X o výmere 11 252 m2 – zastavaná plocha a nádvorie a parcela
registra KN C č. XXXX/X o výmere 44 m2 – zastavaná plocha a nádvorie s tým, že žalobca upravil
aj navrhovaný petit, kde požadoval zaviazať žalovaného na zaplatenie sumu 552 862,75 EUR spolu
s príslušenstvom (I. výrok), zároveň zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 280,08 EUR za každý deň
odo dňa 01.12.2017 do právoplatnosti rozsudku spolu s príslušenstvom (II. výrok) a napokon žiadal

zaviazať žalovaného aj platiť žalobcovi polročne sumu 51 114,40 EUR vždy po uplynutí kalendárneho
polroka počnúc právoplatnosťou rozsudku (III výrok). Žalobca formuloval zároveň aj alternatívny petit,
ktorým sa domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 306 686,40 EUR spolu s príslušenstvom
(I. výrok), taktiež zaplatiť žalobcovi sumu 280,0 EUR za každý deň odo dňa 31.01.2018 do dňa
právoplatnosti rozsudku spolu s príslušenstvom a napokon aj zaviazať na zaplatenie náhrady za vecné

bremeno podľa § 4 zák. č. 66/2009 Z.z. – právo stavby – cesty na pozemku C-KN č. XXXX/X – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 11296 m2, nachádzajúcom sa v k.ú. E. F., zapísanom na LV č. XXXX
v prospech každého vlastníka stavby Z-2766/2011 vo výške 2 100 000 EUR spolu s príslušenstvom.

5. V rámci odôvodnenia podania zo dňa 30.01.2018 poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR,

č.k. PL.ÚS 42/2015-105, z ktorého vyplýva, že náhrada za vecné bremeno je opakovanou náhradou,
a preto si žalobca týmto podaním uplatnil nárok z titulu opakovanej náhrady (za jednotlivé mesiace od
01.07.2012 do 30.11.2017 nárok na zaplatenie sumy 552 862,75 EUR s prísl., ako aj na zaplatenie
sumy 280,08 EUR denne od 01.12.2017 do právoplatnosti rozsudku a tiež sumy 51 114,40 EUR
polročne vždy po uplynutí kalendárneho polroka), keďže žalovaného vyzýval v mesačných intervaloch

na poskytnutie tejto náhrady. Formuloval tiež eventuálny petit pri ktorom svoje nároky odvodzoval od
jednorazovej náhrady (306 686,40 EUR s prísl. za minulé obdobie – 3 roky spätne od podania návrhu,
t.j. od 31.01.2015 do 30.01.2018, ako aj nárok na zaplatenie sumy 280,08 EUR denne od 31.01.2018
do právoplatnosti rozsudku a zároveň nárok na zaplatenie sumy 2 120 000 EUR s prísl. titulom náhrady
za vedné bremeno).

6. Z podania žalobcu zo dňa 30.01.2018 vyplýva, že pozemok parc. KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 11 296 m2, nachádzajúci sa v k.ú. E. F., bol rozdelený, a to na parcelu KN-C č.
XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11 252 m2 a parcelu KN-C č. XXXX/X – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 44 m2.

7. Na pojednávaní dňa 31.01.2018 súd upozornil žalobcu, že žaloba doručená súdu dňa 29.06.2012
obsahuje návrh na určenie náhrady za zriadené vecné bremeno týkajúce sa parciel pod bytovými
domami na Ulici Pod skalkou, LV č. XXXXX, kat. úz. A. (vnútrobloková zeleň), avšak v doplnení tohto
podania, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.09.2014, už žalobca špecifikoval svoj nárok, ako náhradu za

vecné bremeno vo výške 2 120 000 EUR, týkajúce sa ale pozemkov na H. I. v kat. úz. E. F., zapísané
na LV č. XXXX. Právny zástupca žalobcu sa k tejto skutočnosti vyjadril tak, že o nej nemal vedomosť,
preto požiadal o určitý časový priestor na zaujatie stanoviska k tejto informácii.

8. V podaní zo dňa 28.02.2018 žalobca uviedol, že pri žalobe o náhradu za vecné bremeno vo vzťahu

k pozemkom na Ulici Pod skalkou zapísaných na LV č. XXXXX v k.ú. A. má priložené potvrdenie
súdu prvej inštancie o prijatí podania zo dňa 29.06.2012 o 13:46:32, kde je uvedená spisová značka
13C/133/2012. Mal za to, že zo strany súdu došlo k zámene potvrdení o prijatí podaní – žalôb sp. zn.
13C/133/2012 a sp. zn. 11C/133/2012, ktoré potvrdenia boli potom nesprávne priložené ku konkrétnympodaniam – žalobám žalobcu. Uviedol ďalej, že pri potvrdení zo dňa 29.06.2012 o 13:48:31 s pridelenou
sp. zn. 11C/133/2012 má žalobu o náhradu za vecné bremeno týkajúcu sa pozemkov zapísaných na LV
č. XXXX v k.ú. E. F.. Mal za to, že súd pochybil, keď neuviedol lepšiu identifikáciu predmetu konania,

napr. počet príloh, alebo neuviedol presný čas podania aj na podacích pečiatkach jeho rovnopisov. Ďalej
poukazoval na to, že sa v priebehu celého konania správal a konal tak, ako by predmetom konania sp.
zn. 11C/133/2012 bola náhrada za vecné bremeno vo vzťahu k pozemkom zapísaným na LV č. XXXXX
v k.ú. E. F..

9. Na pojednávaní dňa 07.03.2018 súd vyzval stranu žalobcu na doplnenie žaloby v lehote do
30.04.2018, pričom konštatoval, že v tejto veci bola žaloba podaná dňa 29.06.2012 o 13:48:31 hod.,
a týka sa parciel, ktoré predstavujú vnútroblokovú zeleň na I. A. H. vo výmere 7 321 m2, evidovaných na
LV č. XXXXX kat. úz. A. a o tejto žalobe bude súd konať, preto vyzval žalobcu na doplnenie tejto žaloby, t.
j. žaloby postavenej na skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe súdu podanej 29.06.2012, uvedením
konkrétnej sumy nároku, ktorého sa žalobca domáha z titulu náhrady za zriadené vecné bremeno.

10.Právnyzástupcažalovanéhopodanímzodňa03.04.2018vzniesolnámietkupremlčaniauplatneného
nároku a s poukazom na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka zároveň poukázal na to, že
žalobca v konaní riadne nepokračoval, pretože v súdom určenej lehote neodstránil vadu neúplnej žaloby.
Uviedol, že podaním zo dňa 17.09.2014 žalobca žiadal zmenu pôvodného žalobného petitu – určenia,

že žalobcovi patrí náhrada za vecné bremeno – viaznúce na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.
XXXXX kat. úz. A. tak, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť náhradu za vecné bremeno podľa § 4
zákona č. 66/2009 Z.z. viaznuce na parcelách zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. E. F. vo výške 2 120
000 EUR s prísl. Zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe doručenej súdu dňa 29.06.2012 o 13:48:31
hod. vyplýva, že určenie náhrady za zákonné vecné bremeno žiada žalobca za nehnuteľnosti zapísané

na LV č. XXXXX kat. úz. A.. S poukazom na uvedené navrhol žalovaný odmietnuť žalobu doručenú
súdu dňa 29.06.2012, pretože žalobca neodstránil vadu podania v lehote určenej súdom. Žalovaný
zároveň poukázal na to, že žalobca podaním zo dňa 30.01.2018 žiadal pripustiť v poradí už tretiu zmenu
petitu žaloby, pričom žalovaný navrhol túto zmenu žaloby vylúčiť na samostatné konanie a následne
v celom rozsahu tento návrh zamietnuť ako nedôvodný, keďže ako už bolo vyššie konštatované, žalobca

riadne nepokračoval v konaní a žalovaný vzniesol námietku premlčania aj k navrhovanej zmene žaloby.
Ďalej poukázal na to, že žalobca navrhovanú zmenu žaloby formuluje ako alternatívny petit, k čomu
je potrebné uviesť, že alternatívny petit je namieste, ak podľa hmotného práva existuje v právnom
vzťahu možnosť voľby medzi dvoma plneniami. Ak je možnosť voľby daná žalobcovi, alternatívny petit
neprichádza do úvahy. V takomto prípade musí žalobca uskutočniť voľbu pred podaním žaloby a žalobou

sa domáhať už len jedného zvoleného plnenia, teda alternatívny petit môže žalobca použiť len tam,
kde má možnosť voľby žalovaný. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcom navrhovaný alternatívny petit je
v rozpore s hmotným právom a po prípadnom pripustení navrhovaných žalobných nárokov, prvý výrok
vytvára prekážku litispendencie vo vzťahu k druhému navrhovanému výroku. Žalovaný taktiež poukázal
na to, že náhrada za zákonné vecné bremeno má charakter jednorazovej náhrady, a preto aj v tomto

ohľade vzniesol námietku premlčania.

11. Uznesením zo dňa 14.05.2018 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia
tohto uznesenia, podanie (žalobu) zo dňa 29.06.2012 doplnil o uvedenie určitého zrozumiteľného
vykonateľného petitu žaloby, t.j. konkrétne určil výšku náhrady za zriadené vecné bremeno ohľadne

nehnuteľnosti – pozemkov evidovaných na LV č. XXXXX kat. úz. A.. Keďže žalobca nedoplnil svoje
podanie (žalobu) ani na základe tohto uznesenia, súd uznesením zo dňa 15.08.2018 odmietol podanie
žalobcu súdu doručené dňa 29.06.2012 o 13:48:31 hod., týkajúce sa určenia, že žalobcovi patrí náhrada
za zriadené vecné bremeno zo strany žalovaného vo vzťahu k parcelám registra C: č. XXXX/X - orná
pôda o výmere 4377 m2 (v súčasnosti o výmere 3360 m2), č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 1040

m2, č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 296 m2, č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 354 m2, č.
XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 465 m2, č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 441 m2, č. XXXX/
XX - ostatné plochy o výmere 225 m2, č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 123, evidovaným na LV č.
XXXXX, katastrálne územie: A., obec: Prešov, okres: Prešov. Na základe odvolania žalobcu ale Krajský
súd v Prešove uznesením zo dňa 04.05.2019 zrušil vyššie uvedené uznesenie prvostupňového súdu

o odmietnutí podania a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 11C/133/2012-540 zo dňa 04.09.2019 tunajší súd, sudcom
JUDr. Eduardom Valenčinom, pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v podstatnej zmene rozhodujúcichskutočností tvrdených v žalobe, ako aj zmene navrhovaného petitu - predmetom konania sa stala
náhrada za užívanie pozemkov evidovaných na LV č. XXXX k.ú. E. F., obec A., J. A., a to parciel registra
"C" č. XXXX/X o výmere 11 252 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a č. XXXX/X o výmere 44 m2 -

zastavaná plocha a nádvorie a petit znel tak na náhradu za vecné bremeno ako opakované plnenie, aj
ako aj jednorazované plnenie (uznesenie na čl. 540 spisu).

13. V priebehu celého konania (pôvodne vedeného pod sp. zn. 11C/133/2012) žalobca namietal, že vo
veci koná a rozhoduje nezákonný sudca.

14. Rozsudkom č.k. 11C/133/2012-900 zo dňa 10.06.2020 Okresný súd Prešov, sudca JUDr. Eduard
Valenčin, zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania (výrok I.), žalobu zamietol (výrok II.), priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Zamietnutie žaloby
odôvodnil súd dôvodne vznesenou námietkou premlčania a tiež uplatnením práva žalobcu, ktoré súd
posúdil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

15. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu rozsudkom sp. zn. 21Co/7/2020 zo dňa 30.09.2021
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. (výrok I.) ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP, odmietol odvolanie proti výroku I. (výrok II.), návrh žalobcu na prerušenie
odvolaciehokonaniazamietol(výrokIII.),žalovanémupriznalnároknanáhradutrovodvolaciehokonania

voči žalobcovi v rozsahu 100 % (výrok IV.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že pre zamietnutie
žaloby z dôvodu premlčania uplatneného nároku je správne, pretože žalobca neuplatnil svoj nárok
v premlčacej dobe, keď si ho uplatnil až dňa 19.09.2014. Odvolací súd pritom už nepovažoval za
potrebné sa vecne zaoberať otázkou možného rozporu uplatneného nároku žalobcu s dobrými mravmi.

16. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 4Cdo/102/2022 zo dňa 31.05.2023 rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 21Co/7/2020 z 30.09.2021, ako aj rozsudok Okresného súdu Prešov č. k.
11C/133/2012-900 z 10.06.2020zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení
uviedol, že ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu o porušení práva na zákonného sudcu v
prvoinštančnom konaní. S poukazom na ustanovenia zákona o súdoch, ako aj z Rozvrh práce

Okresného súdu Prešov na rok 2012 a predovšetkým Opatrenie predsedníčky Okresného súdu Prešov
z 03.07.2012 vyvodil, že v prípade vylúčenia sudcu z prejednávania veci bolo potrebné prerozdeliť
už pridelenú vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov v podateľni okresného súdu.
V danom prípade však k prideleniu veci nedošlo náhodným výberom prostredníctvom generátora
v podateľni súdu, ale výberom realizovaným prostredníctvom generátora pracovníčkou sekretariátu

okresného súdu, v zmysle skoršieho Opatrenia predsedu Okresného súdu Prešov č. Spr. 103/2003 z
13. januára 2003 (č. l. 99 spisu), ktorým bývalý predseda Okresného súdu Prešov poveril realizáciou
výnimiekprostredníctvomgenerátoranáhodnýmvýberomokrempodateľnesúdu„...ajsúdnetajomníčky,
prípadne pracovníčku kancelárie predsedu okresného súdu“. Uvedené opatrenie z roku 2003 bolo
následne zrušené následnými rozvrhmi práce Okresného súdu Prešov v ďalších rokoch a postup v

zmysle zrušeného opatrenia z roku 2003 nevyplýval ani z Opatrenia predsedníčky Okresného súdu
Prešov z 03.07.2012 v konkrétnej veci. Keďže rozsudkom súdu prvej inštancie rozhodol vo veci sudca
JUDr. Eduard Valenčin, ktorému bola predmetná vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie dňa
03.07.2012 výnimkou z náhodného výberu realizovanou prostredníctvom generátora pracovníčkou
sekretariátu okresného súdu, preto konanie pred súdom prvej inštancie bolo postihnuté vadou

vyplývajúcou z § 365 ods. 1 písm. c) CSP (predtým § 221 ods. 1 písm. g) OSP), majúcou z povahy veci
za následok i vadu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (predtým § 221 ods. 1 písm. f) OSP). Na uvedenú
skutočnosť bol odvolací súd povinný prihliadnuť z úradnej moci, pričom zároveň bol povinný z tohto
dôvodu rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Tým,
že takto nepostupoval rovnako porušil právo žalobcu na zákonného sudcu, resp. nevyvodil procesné

dôsledky z porušenia predmetného práva.

17. Najvyšší súd SR síce vzhľadom na zistený dôvod pre zrušenie rozhodnutí súdov nižšieho stupňa
nepristúpil k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie žalobcu, týkajúcej sa nesprávneho právneho
posúdeniaveciodvolacímsúdomvpredmetnomuznesení.Nadrámecdôvodovrozhodnutiaalenajvyšší

súd vo vzťahu k vytýkanému právnemu posúdeniu uviedol, že Najvyšší súd SR sa v uzneseniach
sp. zn. 2Cdo/194/2018 zo dňa 26. augusta 2019 a sp. zn. 8Cdo/17/2019 zo dňa 30. novembra 2020
zaoberal otázkou, či vlastník pozemku, na ktorom viazne zákonné vecné bremeno v zmysle zákona
č. 66/2019 Z. z., má nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva vo formepravidelných platieb primeranej náhrady. Z uznesenia dovolacieho súdu sp. zn. 2Cdo/194/2018 zo dňa
26. augusta 2019 citoval: „Obdobnú „dovolaciu otázku“ už najvyšší súd riešil v rozsudku z 24. marca
2015 sp. zn. 7Cdo/26/2014 ako aj v rozsudku zo 14. apríla 2016 sp. zn. 3Cdo/49/2014, ktoré sa týkali

priznávania primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č.
182/1993 Z. z.“).... Vyslovený právny názor je plne prijateľný a použiteľný aj na priznávanie primeranej
náhrady za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. Aj obmedzenie vlastníckeho
práva podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. patrí totiž k tzv. legálnym (zákonným) vecným bremenám,

čiže k verejnoprávnym obmedzeniam vlastníckeho práva. Jeho verejnoprávny charakter a jeho povaha
nasvedčujú tomu, že sa významne približuje k obmedzeniu vlastníckeho práva zakotveného v zákone
č. 182/1993 Z. z. Svedčí o tom nakoniec aj ich zhodná zákonná konštrukcia....Uvedené ustanovenia
(§ 4 ods. 1 a 2 zák. č. 66/2009 Z. z.) označili oprávnenie obcí a vyšších územných celkov držať a
užívať pozemky pod stavbami, ktoré sú v ich vlastníctve, ako vecné bremeno a v poznámkach pod
čiarou odkazuje na § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka. Ide však o verejnoprávne obmedzenie

vlastníckeho práva, pretože oprávnenie držať a užívať pozemok neprislúcha konkrétnej osobe, ale
druhovo vymedzenému subjektu - obci alebo vyššiemu územnému celku a obmedzenie vlastníckeho
práva je odôvodnené verejným záujmom. ...Tak ako zákon č. 182/1993 Z. z., ani zák. č. 66/2009 Z.
z. expressis verbis neuvádza, že vecné bremeno vzniká za náhradu. Ústavný súd však vo svojom
rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 474/2013 konštatoval, že aj keď zákon č. 182/1993 Z. z. neuvádza, že vecné

bremeno vzniknuté podľa § 23 ods. 5 vzniká len za náhradu, je potrebné, aby vychádzal z čl. 11
ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a v kontexte s tým aj s právnou úpravou obsiahnutou v
pôvodnom ustanovení § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd už skôr uzavrel, že pri
nedostatku právnej úpravy možno náhradu za vzniknuté bremeno odvodiť zo všeobecne uznávaných
princípov, príkazom na ochranu základných práv a slobôd, teda aj zo základného práva vlastniť a

užívať majetok (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/89/2008).... I v prípade zriadenia vecného
bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. je primeraná náhrada namieste. Všeobecné súdy
vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti plne rešpektujú, že vlastníkom pod stavbami patriacimi obci
alebo vyššiemu územnému celku patrí primeraná náhrada podľa všeobecných zásad upravujúcich
inštitút vecného bremena determinovaná proporcionalitou a vyvažovaním hodnoty vlastníckeho práva

a hodnoty verejného záujmu (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4MCdo/2/2014)....Ak judikatúra
najvyššieho súdu akceptovaná ústavným súdom dospela k záveru, že právo na náhradu za obmedzenie
vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. vzniklo ex lege jednorazovo tomu, kto bol
vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona, nemôže byť tomu inak ani pri zriadení
vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z. Ak tieto legálne (zákonné) vecné bremená majú

všetky jednotiace znaky, t. j. ide o obmedzenia vlastníckeho práva založené verejnoprávnymi normami
kogentného charakteru s významným prvkom súkromnoprávnym, okruh oprávnených subjektov je
vymedzený druhovo a nezapisujú sa do katastra nehnuteľností, vyjadrené v zhodnej právnej úprave,
nemôže byť tomu inak ani v súvislosti s finančnou náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva. Pre
opačný právny názor niet žiadnych presvedčivých argumentov.“ Uzavrel, že ide o ustálenú rozhodovaciu

prax dovolacieho súdu (pozri sp. zn. 7Cdo/292/2021).
18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tunajší súd opätovne vec prejednal, pričom aktuálne sa konanie
vedie pod sp. zn. 16C/52/2023.

19. Žalobca i v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/52/2023 (po zrušení rozhodnutia prvoinštančného

aodvolaciehosúdu)opätovneopakovanenamietal,ževovecikonánezákonnýsudca.Spisbolpôvodne,
ešte pred akoukoľvek námietkou žalobcu, predložený prejednávajúcou sudkyňou predsedovi súdu
z dôvodu pochybnosti o tom, že je zákonnou sudkyňou, a to za účelom zhojenia vád vytýkaných
Najvyšším súdom SR, prípadne na zaujatie stanoviska k zákonnosti prideleného sudcu. Prejednávajúca
sudkyňa poukázala na chronológiu pridelenia a prerozdelenia veci a dôvody zrušovacieho uznesenia

Najvyššieho súdu SR, pričom s poukazom na vtedajší i aktuálny rozvrh práce a spôsoby prerozdelenia
veci vyjadrila pochybnosť, či spôsoby prerozdelenia veci dňa 03.11.2021 a 06.07.2023 zhojili vadu
vyčítanú Najvyšším súdom SR, keďže neprebehlo prerozdelenie spisov spôsobom ako v prípade, ak
bol sudca vylúčený z rozhodovania vo veci. Následne bol spis ešte opakovane predložený predsedovi
tunajšieho súdu za účelom vybavenia sťažností žalobcu.

20. Na pojednávaní dňa 16.04.2024 žalobca na výzvu súdu, aby predniesol, akého nároku sa domáha,
žalobca uviedol, že zotrváva na návrhu v zmysle zmeny žaloby zo dňa 30.01.2018 tak, ako jeformulovaný petit v závere daného podania s tým, že sa ale nejedná o alternatívny petit, ale o eventuálny
petit. Zároveň objasnil, že na pôvodnom návrhu na prerušenie konania už netrvá.

21. Uznesením č.k. 16C/52/2023-75 zo dňa 14.05.2024 tunajší súd, pripustil zmenu žaloby realizovanú
podaniami zo dňa 17.09.2014 a 30.01.2018 v spojení so zmenou žaloby prezentovanou na pojednávaní
dňa 16.04.2024, ktorá spočívala v podstatnej zmene rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, a
to, že predmetom konania je náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom evidovaným na
LV č. XXXX k.ú. E. F., obec Prešov, okres Prešov - parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 11 252 m2

– zastavaná plocha a nádvorie a parcela registra č. XXXX/X o výmere 44 m2 – zastavaná plocha
a nádvorie s tým, že navrhovaný výrok súdu znel na zaplatenie sumy 552 862,75 EUR s prísl. (I.výrok),
zároveň na zaplatenie sumy 280,08 EUR za každý deň odo dňa 01.12.2017 do dňa právoplatnosti
rozsudku spolu s 9,00 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy odo dňa 01.12.2017 do zaplatenia
(II. výrok) a tiež na zaplatenie sumy 51 114,40 EUR polročne vždy po uplynutí kalendárneho polroka (III.
výrok) eventuálne na zaplatenie sumy 306 686,40 EUR s prísl. (I. výrok), na zaplatenie sumy 280,08

EUR za každý deň odo dňa 31.01.2018 do dňa právoplatnosti rozsudku spolu s 9,00 % ročným úrokom
z omeškania z tejto sumy odo dňa 01.12.2017 do zaplatenia a zároveň na zaplatenie náhrady za vecné
bremeno podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. - právo stavby - cesty na pozemku C-KN č. XXXX/X –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11296 m2, nachádzajúcom sa v k. ú. E. F., zapísanom na LV č.
XXXX, v prospech každého vlastníka stavby Z-2766/2011, vo výške 2 120 000 EUR spolu s 9 % ročným

úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia.

22. Na pojednávaniach dňa 14.05.2024 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa
v spise (na čl. 11 úradný záznam o nazretí do súdneho spisu a o vyhotovení fotokópii zo dňa 04.07.2012,
na čl. 12 úradný záznam o nazretí do súdneho spisu a o vyhotovení fotokópii zo dňa 13.07.2012, na

čl. 229 výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie E. F., vyhotovený 01.12.2017,na čl. 230 až čl.
284 žiadosti o náhradu za užívanie nehnuteľnosti, predžalobné výzvy zo dňa 01.12.2017, 02.11.2017,
03.10.2017, 04.09.2017, 04.08.2017, 03.07.2017, 01.06.2017, 02.05.2017, 18.04.2017, 03.03.2017,
02.02.2017, 02.01.2017, 01.12.2016, 03.11.2016, 03.10.2016, 13.09.2016, 02.08.2016, 01.07.2016,
01.06.2016, 06.05.2016, 01.04.2016, 01.03.2016, 02.02.2016, 05.01.2016, 01.12.2015, 03.11.2015,

01.10.2015, 02.09.2015, 03.08.2015, 01.07.2015, 02.06.2015, 04.05.2015, 01.04.2015, 05.03.2015,
04.02.2015, 05.01.2015, 08.12.2014, 21.11.2014, 20.11.2014, 10.09.2014, 04.08.2014, 07.07.2014,
02.06.2014, 02.05.2014, 14.04.2014, 03.03.2014, 18.02.2014, 06.03.2013, 07.02.2013, 17.01.2013,
13.12.2012, 12.11.2012, 04.10.2012, 04.09.2012, 13.08.2012, na čl. 285 listina stav skladu č. 6 ku dňu
20.02.2017, na čl. 286 výpis zo živnostenského registra na obchodné meno A. B. – K. vyhotovený

dňa 01.12.2017, na čl. 288 znalecký posudok č. 16, vyhotovený L. I. M. N. zo dňa 20.04.2017, na
čl. 392 lustrácia živých spisov ku dňu 31.01.2018 a na čl. 393 je lustrácia archívnych spisov ku dňu
31.01.2018, na čl. 415 kópia žaloby zo dňa 29.06.2012, pôvodnej žaloby v danej veci a na čl. 417
potvrdenie o prijatí návrhu dňa 29.06.2012 o 13:46:32 hod., pridelenie sp. zn. 13C/133/2012, na čl. 445
podnet na výklad zákona zjednotenie rozhodovacej činnosti zo dňa 14.05.2014 a na čl. 447 zápisnica

zo zasadnutia Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.05.2018, na čl. 538
výpis z katastra nehnuteľnosti, výpis z listu vlastníctva teda č. XXXX pre kat. územie E. F. zo dňa
03.09.2019, na čl. 769 lustrácia živých spisov ku dňu 13.05.2020 a na čl. 770 lustrácia archívnych spisov
ku dňu 13.05.2020, obe vo vzťahu k žalobcovi ako fyzickej osobe, prípadne žalobcovi ako fyzickej osobe
podnikateľovi), oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu i ostatným obsahom spisu a zistil

nasledovný skutkový stav:

23. Žalobca je vlastníkom nehnuteľností – pozemkov v k.ú. E. F. parc. reg. KN C č. XXXX/X – zastavané
plochy a nádvoria o výmere 11 252 m2 a KN C č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 44
m2, zapísané na LV č. XXXX. Ako titul nadobudnutia je v liste vlastníctva napísaná kúpna zmluva M./XX

– XXX/XX a rozhodnutie SK v Prešove č. X XX/XXXX Kr zo dňa 04.11.2010 - XXX/XX. V časti C – ťarchy
na liste vlastníctva k predmetným pozemkom je zapísané aj vecné bremeno podľa § 4 zákona NR SR
č. 66/2009 Z. z. - právo stavby - cesty na pozemku par. CKN XXXX/X, XXXX/X v prospech každého
vlastníka stavby – G./XXXX - Návrh Mesta Prešov /vlastník cesty/ na zápis vecného bremena -pol.vz.
XXX/XX, XXX/XX. Z nesporných skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že na predmetných pozemkoch je

umiestnená stavba miestnej komunikácie patriaca žalovanému.

24. Žalobca od augusta 2012 do decembra 2017 priebežne vždy raz mesačne vyzýval žalobcu na
zaplatenie náhrady za užívanie dotknutých pozemkov vždy v presne vyčíslenej sume vypočítanej akoalikvótnenájomnévprípadebezdôvodnéhoobohateniaazároveňpreprípadnáhradyzavecnébremeno
ako finančnej náhrady vypočítanej na základe znaleckého posudku č. 252/2014 vypracovaného znalcom
Ing. Milanom Vinklerom. Súhrnne tieto náhrady predstavovali za obdobie od augusta 2012 do decembra

2017 sumu 552 862,75 EUR v prípade bezdôvodného obohatenia (ušlé nájomné) a vo výške 306 686,40
EUR v prípade náhrady za vecné bremeno.

25. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

26. Podľa článku 20 odst. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky (1) každý má právo vlastniť majetok.
Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý
v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. (2)Zákon ustanoví, ktorý
ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb
spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu,
môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb.

Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb
so sídlom v Slovenskej republike. (3)Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú
zákonom. (4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej

miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

27. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

28. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

29. Podľa § 128 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo
v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho

vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo
obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

30. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva

zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

31. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

32. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

33. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom

pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce
alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

34. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona

k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu,10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnychpredpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.11)

35. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z. vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

36. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

37. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

38. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde

alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon.

39. V prvom rade súd považuje za potrebné ustáliť, že daný právny vzťah medzi stranami sporu je
právne riešený zákonom č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a

doplnení niektorých zákonov. Žiada sa poukázať na už ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít a závery z nich vyplývajúce, v zmysle ktorých peňažná náhrada za obmedzenie vlastníckeho
práva zákonným vecným bremenom (ktorú si v tomto konaní žalobca uplatňoval a formuloval zároveň
viaceré varianty petitov) je jednorazová, nemajúca charakter opakujúceho sa plnenia a táto sa
premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe, ktorá doba začína plynúť dňom účinnosti zák. č.

66/2009 Z.z., t.j. dňa 01.07.2009 a v prípade neprerušenia jej plynutia (napr. v dôsledku uplatnenia práva
na súde) uplynula dňom 01.07.2012.

40. Súd si dovolí poukázať a plne odkázať na zhrnutie, ktoré je uvedené aj v rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Obdo/2/2023 zo dňa 29.02.2024: „Právna otázka týkajúca sa formy náhrady už

bola vyriešená, a to v ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít. Táto prax sa vyvíjala
nasledovne. V prvom rade je potrebné poukázať na ustálenie právneho názoru, že právo na náhradu
za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytovýchpriestorovvzneníneskoršíchpredpisovvznikloexlegejednorazovotomu,ktobolvlastníkom
zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona (1. septembra 1993). Z predmetného ustanovenia

nevyplýva ďalšiemu vlastníkovi zaťaženého pozemku právo na náhradu za pretrvávajúce obmedzenie
jeho vlastníckych práv [3Cdo/49/2014 (R 73/2016)]. Tento právny názor sa tak týka práva na primeranú
náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom vzniknutým podľa iného zákona.
Napriek tomu však najvyšší súd považoval právnu otázku o forme poskytnutia primeranej náhrady v
súvislosti s vecným bremenom podľa zákona č. 66/2009 Z. z. za obdobnú k tej súvisiacej s vecným

bremenom podľa zákona č. 182/1993 Z. z. Keďže predmetné vecné bremená majú podľa najvyššieho
súduvšetkyjednotiaceznaky,vyššieuvedenýustálenýprávnynázor(R73/2016)prevzalaplneaplikoval
na primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom vzniknutým podľa zákona
č. 66/2009 Z. z. (2Cdo/194/2018). V takejto aplikácii práva ústavný súd nevzhliadol neústavnosť (IV.
ÚS 539/2020, III. ÚS 68/2019, III. ÚS 340/2021, III. ÚS 272/2022, IV. ÚS 564/2022, IV. ÚS 236/2023,

III. ÚS 621/2023). Následne najvyšší súd konzistentne v prípadoch, kde sa posudzovala predmetná
forma primeranej náhrady vychádzal výslovne z uznesenia najvyššieho súdu z 26. augusta 2019 sp.
zn. 2Cdo/194/2018, ktorého časť odôvodnenia týkajúcu sa aj aplikácie rozsudku najvyššieho súdu zo
14. apríla 2016 sp. zn. 3Cdo/49/2014 (R 73/2016) prevzal a označil za ustálenú rozhodovaciu prax
najvyššieho súdu (8Cdo/17/2019, 1Cdo/99/2019, 2Cdo/151/2020, 7Cdo/292/2021, 4Cdo/102/2022). Z

uvedeného tak vyplýva, že primeraná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom
vzniknutým podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. má povahu jednorazovej náhrady, na ktorú vzniklo
právo dňom účinnosti daného zákona, a to navyše tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku
dňu účinnosti zákona.“41. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania sa súd prioritne zaoberal posúdením
dôvodnosti tejto námietky. Pôvodná žaloba na súd síce bola podaná už dňa 29.06.2012, avšak žalobca

podaním doručeným súdu 19.09.2014 uplatnil úplne iný nárok (vzťahujúci sa k iným pozemkom), než
bol nárok, ktorý uplatnil pôvodnou žalobou. Keďže žalobca podaním súdu doručeným dňa 19.09.2014
navrhol priznanie náhrady za vecné bremeno týkajúce sa úplne iných pozemkov, v inom katastrálnom
území, súd toto podanie vyhodnotil ako zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 1 a 2 CSP, keďže si žalobca
uplatňoval svoj nárok titulom odlišného obmedzenia vlastníckeho práva k iným nehnuteľnostiam a táto

v sebe zahŕňala aj podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Zákon č. 66/2009
Z.z. nadobudol účinnosť dňa 01.07.2009, a keďže náhrada za zákonné vecné bremeno je nepochybne
jednorázovou (viď predchádzajúci odsek odôvodnenia) a na uplatnený nárok sa vzťahuje všeobecná
trojročná premlčacia lehota, žalobca si svoj nárok neuplatnil zmenou žaloby zo dňa 19.09.2014 v rámci
premlčacej doby včas. Záver o premlčaní pritom nie je spôsobilé zmeniť ani prípadné zohľadnenie
prerušenia plynutia premlčacej doby začatým konaním vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.

13C/133/2012 ohľadom nároku na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom vo
vzťahu k pozemkom parc. KN C č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11296 m2 (neskôr
rozdelená na parc. KN C č. XXXX/X a č. 3309/4), kde žaloba bola podaná dňa 29.06.2012, keďže táto
bola podaním doručeným súdu dňa 16.10.2012 vzatá späť a následne bolo konanie uznesením č. k.
13C/133/2012-12 zo dňa 19.10.2012, právoplatným dňa 10.11.2012, zastavené.

42. Súd sa tiež stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že žalobca v konaní riadne nepokračoval.
Právnym dôvodom spočívania plynutia premlčacej doby je v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka je
podanie žaloby na súd, pričom aby premlčacia doba spočívala, musia byť splnené dva predpoklady
- nielen uplatnenie práva na súde, ale aj riadne pokračovanie v konaní. Ak by aj súd pripustil, že

žalobca uplatnil svoje právo na súde pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty (dva dni pred uplynutím
všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty), tak v konaní riadne nepokračoval (ani v konaní sp. zn.
11C/133/2012, ani v konaní sp. zn. 13C/133/2012). Na výzvu súdu na doplnenie a opravu žaloby,
realizovanúuznesenímzodňa07.09.2012,doručenýmdňa28.09.2012(viďčl.15),reagovalažpodaním
súdu doručeným 19.09.2014, t.j. cca skoro až po uplynutí dvoch rokov a počas tohto obdobia premlčacia

doba nespočívala, ale plynula ďalej aj počas súdneho konania. Prvé podanie nasledujúce po doručení
predmetnej výzvy na doplnenie a opravu žaloby bolo podanie žalobcu zo dňa 15.10.2012, doručené
súdu dňa 16.10.2012, ktorým ale nereagoval na výzvu súdu, iba žiadal o prerušenie konania. Už aj
skutočnosť, že najbližšie podanie od doručenia výzvy na doplnenie žaloby súdu doručil s meškaním
ôsmich dní (keďže lehota na opravu a doplnenie žaloby mu uplynula dňom 08.10.2012, odôvodňuje

záver o tom, že žalobca riadne nepokračoval v konaní a tak premlčacia doba nespočívala, ale plynula
ďalej, v dôsledku čoho sa nárok žalobcu premlčal. Žaloba, resp. neúplné podanie bolo súdu doručené
iba dva dni pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty a pokiaľ by k tomu súd pripočítal 8
dní riadneho nepokračovania v konaní, sčítaním týchto lehôt by už taktiež uplynula všeobecná trojročná
premlčacia lehota. Ako už ale súd konštatoval, nárok žalobcu považuje za premlčaný a keby aj pripustil,

že nárok bol uplatnený včas, žalobca, s poukazom na vyššie uvedené, v konaní riadne nepokračoval,
preto aj z tohto je jeho nárok premlčaný.

43. Súd tak na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované právne predpisy dospel
k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná z dôvodu uplatnenia premlčaného nároku, voči ktorému

žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. S poukazom
na zásadu hospodárnosti konania a procesnej ekonómie súd už nepovažoval za potrebné zaoberať
sa ďalšími dôvodmi, pre ktoré žalovaný považoval nárok žalobcu za nedôvodný (konanie v rozpore
s dobrými mravmi), resp. pre ktoré žalobca považoval svoj nárok za dôvodný (predovšetkým, že by malo
ísť o opakované plnenia).

44. Súd však ešte považuje za dôležité v súvislosti s namietaným porušením práva na zákonného
sudcu a že vo veci koná nezákonný sudca poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS 459/2017 zo dňa 04.07.2017, v ktorom ústavný súd konštatoval: „S ohľadom na podstatu
základného práva na zákonného sudcu nie je v konkrétnej veci nevyhnutne rozhodujúce, aký senát ju

rozhodol, ak v nej bolo nové pridelenie konkrétneho senátu realizované bez úmyslu ovplyvniť výsledok
sporu (prostredníctvom vhodného, menej vhodného, či dokonca neodôvodnene opakovaného pridelenia
veci).“ Prejednávajúcej sudkyni v danej veci bola vec pridelená náhodným výberom prostredníctvom
generátora bez akéhokoľvek úmyslu ovplyvniť výsledok sporu. V danom prípade došlo dňa 03.11.2021k prerozdeleniu vecí po odchádzajúcom sudcovi JUDr. Eduardovi Valenčinovi v zmysle Dodatku č. 6
k rozvrhu práce (1SprR/7/2021), pričom náhodným výberom prostredníctvom generátora napadla vec
do senátu prejednávajucej sudkyne. V tom čase ešte pôvodné meritórne rozhodnutie sudcu JUDr.

Eduarda Valenčina nebolo právoplatné (právoplatnosť nadobudlo až dňa 13.11.2021). V dôsledku
toho, že šlo o prerozdelenie veci, ktorá ešte nebola právoplatne skončená, tak sa po zrušení
rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho súdu rozhodnutím dovolacieho súdu aplikovalo Pravidlo 11
Všeobecných pravidiel pre určenie zákonného sudcu v Rozvrhu práce na rok 2023, pričom predmetné
prerozdelenie realizovala v súlade s Rozvrhom práce na rok 2023 súdna tajomníčka (v zmysle

Pracovného postupu pri realizácii pravidiel určenia zákonného sudcu).

45. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP na základe
pomeru úspechu v konaní tak, že plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi, ktorý bol v konaní
neúspešný, nárok na náhradu trov celého konania, vrátane trov dovolacieho konania. Podľa názoru

súdu je potrebné v danom prípade vychádzať iba zo zásady pomeru úspechu vo veci samej. Hoci
žalobca bol vo svojej podstate úspešný v dovolacom konaní, keďže v dôsledku jeho dovolania najvyšší
súd zrušil rozhodnutia odvolacieho a prvoinštančného súdu vo veci samej, podľa názoru súdu jeho
úspech nepramenil z argumentácie proti tvrdeniam žalovaného a nemožno mu pričítať tento úspech
voči žalovanému, ktorý nemohol (nemal ako) ovplyvniť, aby vo veci konal a rozhodoval zákonný sudca.

O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

2 16C/52/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.