Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Monday, September 16, 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/46/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622202468
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7622202468.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v spore žalobcov: 1./ A. B. C., nar.

XX. X. XXXX, bytom XXX XX D. XXX, X./ E. F.. G.. E. H., nar. X. X. XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX
I. XX, J. B., 3./ A. B. C., I., nar. X. X. XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX K., všetci právne zastúpení
Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Nám. sv. Egídia č. 93, 058 01 Poprad proti
žalovanému: C. L., nar. XX. X. XXXX, bytom X. XXXX XXX/XX, XXX XX L. M., právne zastúpenému
JUDr. Ivanom Čurillom, advokátom so sídlom Fabiniho 11, 052 01 Spišská Nová Ves, o určenie, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že do dedičstva po nebohom A. B. C., nar. XX. X. XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX patrí

nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, k. ú. L. M., obec L. M., N. L. O. M., a to:
- stavba - garáž bez súp. č., nachádzajúca sa na parcele C - KN č. 1174/3 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 76 m2.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 66,66 %, o ktorých

výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcoviasažaloboupodanounatunajšísúddňa10.5.2022domáhali,abysúdurčil,žedodedičstva
po neb. A. B. C., teda právnom predchodcovi žalobcov – ich otcovi, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX,
patria nehnuteľnosti, a to:
- stavba – administratívna budova bez súp. č., nachádzajúca sa na novovytvorenej parcele C – KN č.
1177/1 – zastavaná plocha o výmere 114 m2
- stavba – dielne bez súp. č. bez súp. č., nachádzajúca sa na novovytvorenej parcele C – KN č. 1177/2
– zastavaná plocha o výmere 65 m2 a parcele C – KN č. 1177/3 – zastavaná plocha o výmere 140 m2,

- stavba – šatne bez súp. č., nachádzajúca sa na novovytvorenej parcele C – KN č. 1177/4 – zastavaná
plocha o výmere 50 m2 ,
- stavba – lakovňa bez súp. č., nachádzajúca sa na novovytvorenej parcele C – KN č. 1174/3 – zastavaná
plocha o výmere 76 m2 ,
- stavba – zadný prístrešok bez súp. č., nachádzajúca sa na novovytvorenej parcele C – KN č. 1176/2
– zastavaná plocha o výmere 59 m2
- stavba – prístrešok na auto bez súp. č., nachádzajúca sa na novovytvorenej parcele C – KN č. 1174/2

– zastavaná plocha o výmere 18 m2
Všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti zamerané geometrickým plánom č. 48/2017, vypracovaného Ing.
Štefanom Gondom, autorizačne overeným Ing. Ladislavom Tichým, úradne overeným Ing. Katarínou
Pacákovou dňa 25.09.2017 pod č. 498/2017.2. V odôvodnení žaloby uviedli, že vyššie uvedené nehnuteľnosti neboli predmetom dedičského konania
po neb. A. B. C., vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9D/11/2021, a nebola vykonaná žiadna zmena

vlastníckeho práva na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. L. M., a to z dôvodov, ktoré uviedli nasledovne:

3. Predmetné nehnuteľnosti vybudoval právny predchodca žalobcov svojpomocne, v rokoch 1996 až
2003, a slúžili na prevádzku jeho podnikateľskej činnosti, a to na výrobu ťažných zariadení a neskôr
ako autoservis. Túto podnikateľskú činnosť vykonával otec žalobcov od roku 1992 do roku 2007 pod

obchodným menom A. B. C. – I., IČO: XX XXX XXX. Od roku 2005 v uvedených nehnuteľnostiach právny
predchodca žalobcov aj býval.
Vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých právny predchodca žalobcov vystavil sporné nehnuteľnosti,
svedčalo H. C., jeho bratovi, ktorý ich vydražil na verejnej dražbe v roku 1991. Súčasťou pozemkov bola
aj budova súp. č. XXX umiestnená na parcele C – KN č. 1174, ktorá bola v 90. rokoch zbúraná. Pozemky
ako aj neexistujúca budova sú v nezmenenom stave zapísané na LV č. XXX, k.ú. L. M..

4. Kúpu uvedených nehnuteľností (pozemkov a stavby) inicioval právny predchodca žalobcov, ktorý
na ich vydraženie poskytol zábezpeku. Z dôvodu, že v ten istý deň sa konala aj dražba nehnuteľností
v Kluknave, ktoré vydražil právny predchodca žalobcov, privatizačná komisia právneho predchodcu
žalobcov vylúčila z dražby nehnuteľností v Spišských Vlachoch. Vzhľadom na uvedenú situáciu, právny

predchodca žalobcov požiadal svojho brata H. C., aby sa dražby o nehnuteľnosti v Spišských Vlachoch
zúčastnil on a nehnuteľnosti vydražil, pričom zábezpeku potrebnú na vydraženie mu poskytol právny
predchodca žalobcov.

5. Po úspešnej dražbe začal právny predchodca žalobcov s výstavbou uvedených nehnuteľností, v

ktorých prevádzkoval výrobu, autoservis a neskôr aj býval. Stavby ako aj vlastnícke právo k nim nikdy
neboli zapísané v príslušnom katastri nehnuteľností. H. C. nikdy nepodnikal a stavby ako aj pozemky
nijako nevyužíval.

6. Vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol právny predchodca žalobcov ich

vytvorením, preukazujú žalobcovia listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe, a to odberateľskými
faktúrami na stavebný materiál, odberateľskými faktúrami na autoservis, výsluchom žalobcu v 1. rade,
výsluchom svedkov – I. K., C. N. a I. K., ktorí boli prítomní pri výstavbe sporných nehnuteľností a ďalšími
listinami, ktoré potvrdzujú realizáciu stavieb právnym predchodcom žalobcov a výsluchom svedkov
k okolnostiam dražby C. C. a E. G..

7. Žalobcovia v odôvodnení žaloby ďalej uviedli, že kúpnou zmluvou zo dňa 08.06.2017, ktorej vklad
bol povolený dňa 27.06.2017 pod č. M. XXXX/XXXX, previedol H. C. na žalovaného vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. L. M., a to pozemkom – parcela C-KN č. 1174, 1176,
1177 a neexistujúcej stavbe – budova so súp. č. XXX na pozemku parc. č. 1174. Z kópie katastrálnej

mapy ako aj z LV č. XXX je zrejmé, že pôvodná budova so súp. č. XXX, ktorá bola predmetom kúpnej
zmluvy, bola postavená na pôvodnej parcele C – KN č. 1174 v prednej časti k ulici. Naproti tomu z
priloženej mapy je viditeľné, že budovy postavené právnym predchodcom žalobcov sú postavené na
pôvodných parcelách C – KN č. 1176 a 1177. Predmetom prevodu tak boli iba nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXX a nie sporné stavby.

8. Z vyššie opísaného skutkového stavu majú žalobcovia za to, že žalovaný nedisponuje akýmkoľvek
nadobúdacím titulom k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalovaný sa nikdy nestal
vlastníkom dotknutých stavieb. Žalovaný a ani jeho právny predchodca H. C. nikdy nenadobudli
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, a to ani kúpnou zmluvou ani dražbou. H. C. sa nikdy nestal

vlastníkom sporných stavieb, ktoré právny predchodca žalobcov nadobudol originárnym spôsobom,
nemohol teda ani platne previesť vlastnícke právo k nim na žalovaného v zmysle základnej zásady
súkromného práva ( Nemo plus iuris ad allium transfere potest, quam ipse habet).

9. V závere odôvodnenia žalobcovia citujúc ustanovenie § 137 písm. c/ C.s.p. uviedli, že na podanej

žalobe majú naliehavý právny záujem, ktorý vyplýva z toho, že predmetnou určovacou žalobou
žalobcovia chcú docieliť, aby stav v evidencii nehnuteľností zodpovedal stavu skutočnému, nakoľko sa
žalobcovia považujú za dedičov skutočného vlastníka sporných stavieb; zároveň vyriešením tohto sporu
bude odstránený stav neistoty o vlastníctve sporných nehnuteľností. Zároveň citovali ustanovenie § 132ods. 1 a § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na ktoré zákonné ustanovenia sa domáhajú
určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. A. B. C..

10. Spolu s žalobou žalobcovia predložili dôkazné listiny, a to rodné listy žalobcov v 1. až 3. rade,
uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves vydané prostredníctvom notára JUDr. Eriky Lukáčovej,
ako súdnej komisárky poverenej súdom po poručiteľovi A. B. C. pod sp. zn. 9D/11/2021, 4Dnot
74/2021-35, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 4. 2021, geometrický plán č. 48/2017 vypracovaný
Ing. Štefanom Gondom, fotodokumentáciu sporných nehnuteľností, výpis z LV č. XXX, k. ú. L. M., kópiu

katastrálnej mapy sporných parcely registra C 1174 k. ú. L. M., (kúpnu zmluvu zo dňa 8. 6. 2017, ktorej
vklad bol povolený pod č. M. XXXX/XXXX žiadali vyžiadať z katastrálneho úradu súdom), výpis zo
živnostenského registra s obchodným menom A. B. C. – PRÍZA, s miestom podnikania L. I., I. XX, A.:
XXXXXXXX, prevádzkarne: L. I., I. XX P. L. M., C. XX P. K. XXX týkajúci sa podnikania v rokoch 1992 až
2007, kópiu zápisnice z pojednávania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/42/2017 zo dňa 7. 2.
2019, obsahujúca výpoveď vtedy ešte žijúceho A. B. C., odberateľské faktúry preukazujúce, že právny

predchodca žalobcov kupoval stavebný materiál a vykonával stavebné práce, a to:
A. Odberateľské faktúry, z ktorých vyplýva, že žalobca kupoval stavebný materiál a stavebné práce, a to:
A.- Faktúra 24098, z 30.11.1998, dodávateľ MDS s.r.o. -prevoz, materiálu
- Faktúra 990077, z 29.3.1999, DELTA SPIŠ s.r.o. - prevoz materiálu
- Faktúra 990074, z 23.3.1999. DELTA SPIŠ s.r.o. - prevoz materiálu

- Faktúra 273/98 z 26.11.1998, Stavebniny Vojtušová – rúra
- Faktúra 15/98 z 30.7.1998. Pozemkové spoločenstvo Dúbrava – piesok
- Faktúra 14/98 z 1.4.1998, MIDOS, s.r.o. -sanita (WC. umývadlo..)
- Faktúra 49/98 z 8.4.1998, Stavebniny Vojtušová - betonárske siete
- Faktúra 1010113/98 z 13.5.1998. EURODREVENIK s.r.o. – dvere

- Faktúra 50/98 z 5.4.1998, Stavebniny Vojtušová – dvere
- Faktúra 1386 z 26.11.1998, Stavebniny Ján Kantor – Rockwool
- Faktúra 980834 z 17.6,1998. Tehelňa Š'I'OVA – hydrobit
- Faktúra 107/98 z 17.6.1998, Stavebniny Vojtušová – roxory
- Faktúra 37/98 z 25.1 1.1998, Pozemkové spoločenstvo Dúbrava štrk

- Faktúra 270/2000 z 5.12.2000. I. K. – Cement
- Faktúra 274/2000 z 11.12.2000, I. K. – Nobasil
- Faktúra 215/2000 z 18.9.2000, I. K. – sklobetónky
- Faktúra 245/2000 z 27.10.2000, I. K. – vápno
- Faktúra 1135 z 18.11.1998, Stavebniny Ján Kantor - Cement, hydrobit

- Faktúra 43/96 z 23.10.1996, Stavebniny Vojtušová – stavebný materiál
- Faktúra 54/96 z 23.10.1996, Stavebniny Vojtušová – hydrobit
- Faktúra 0008 z 23.12.2003 I. K. – cement
- Faktúra 23/96 z 26.9.1996, 1MKAR Stolárstvo - atypické okná
- Faktúra 275/2003 z 18,10.2003, I. K. - cement, strešná krytina

- Faktúra 990107, z 12.5.1999, DELTA SPIŠ s.r.o. - prevoz materiálu
- Faktúra 173/2000 z 3.8.2000, I. K. - betónovacia sieť
- Faktúra 179/2000 z 3.8.2000, I. K. – cement
- Faktúra 309/2000 z 28.7.2000. HASMA s.r.o. - plech pozinkovaný
- Faktúra 200820 z 29.6.2000. Tehelňa STOVA – tehlobloky

- Faktúra 200520 z 23.5.2000, Tehelňa STOVA – tehlobloky
- Faktúra 103/2000 z 3.5.2000, I. K. – tehla
- Faktúra 88/2000 z 13.4.2000, I. K.
- Faktúra 200282 z 17.4.2000, Tehelňa STOVA - tehlobloky, telila, vápno, cement
- Faktúra 214/2000 z 20.9.2000. I. K. – orsil

- Faktúra 70/2000 z 29.3.2000, I. K. – cement
- Faktúra 1/2000 z 8.2.2000. Pozemkové spoločenstvo Dúbrava – piesok
- Faktúra 4/2000 z 3.1.2000, I. K. – cement
- Faktúra 1480 z 15.10.1999. STREDOSTAV1VÁ, a.s. – cement
- Faktúra 300257 z 27.8.1999, STREDOSTAVIVÁ, a.s. – cement

- Faktúra 22/99 z 9.6.1999, I. K. – cement
- Faktúra 3000024799 z 7.6,1999. C. Q. - stavebný materiál
- Faktúra 212/1999 z 24.5.1999. I. K. - cement
- Faktúra 178/1999 z 29.3.1999. I. K. - cement- Faktúra 990005 z 27 z 27.11.1999. Stavebniny C. K. – cement
- Faktúra 10030398 z 19.8.2003. FEIDAL Slovensko s.r.o. - asfaltový lak
- Faktúra 168/2003 z 23.7.2003. I. K. - cement

- Faktúra 156/2003 z 30.6.2003, I. K. - cement
- Faktúra 2003220073 z 25.6.2003. I. K. - sadra, tehla
- Faktúra 2003220059 z 2 1.5.2003. I. K. - cement, vápno
- Faktúra KAMEŇOPRIEMYSEL, Spiš z 16.4.1997, masívne výrobky z kameňa
- Faktúra 23/97 z 6.3.1997. Alfa-Omega s.r.o. - sivá drevotrieska

- Faktúra 973011 z. 3.3.1997STAVIVA, s.p. - nobasil

B. Odberateľské faktúry, z ktorých vyplýva, že žalobca zariaďoval priestory autoservisu a užíval ich
- Faktúra 99149 z 31.8.1999, AST, s.r.o. - montáž zdvihákov
- Faktúra 99/077 z 29.10.199. S TAK P TRADE s.r.o. - reklamná plocha
- Faktúra 79/2000 z 21.4.2000. C. R. – inzercia

- Faktúra 99084 z 4.5,1999. AST. s.r.o. - zdviháky, stroj 11a montáž, pneumatík
- Faktúra 99072 z 7.4.1999. AST. s.r.o. - náradie pre autoservis

C. Listiny, ktoré potvrdzujú realizáciu stavieb právnym predchodcom žalobcov

- Mzdový list I. K.
- Mzdový list C. N.
- Platobný výmer 00017 P Mesta Spišské Vlachy za rok 1998, z ktorého je zrejmé, že žalobca platil daň
z nehnuteľnosti stavieb určených na podnikateľskú a zárobkovú činnosť
- Zberná faktúra za elektrinu. Východoslovenská energetika, a.s. za obdobie marec 2001 až február

2002. odberné miesto Jilemnického. Spišské Vlachy
- Platobný výmer 00017/P Mesta Spišské Vlachy za rok 2002. z ktorého je zrejmé, že žalobca platil darí
z nehnuteľnosti stavieb určených na podnikateľskú a zárobkovú činnosť
- Zberná faktúra Východoslovenských vodami a kanalizácií, š.p. za odbobie 14.06.2002 až 16.9.2002,
odberné miesto Jilemnického, Spišské Vlachy, z ktorého je zrejmé, že žalobca na tomto odbernom

mieste odoberal vodu
- Zberná faktúra Východoslovenských vodární a kanalizácii, š.p. za odbobie 16.9.2002 až 17.12.2002.
odberné miesto Jilemnického, Spišské Vlachy, z ktorého je zrejmé, že žalobca na tomto odbernom
mieste odoberal vodu
- Zberná faktúra 17832007, Slovenský plynárenský priemysel, a.s. za obdobie od 1.7.2000 až

31.12.2000
- Platobný výmer 00017/P Mesta Spišské Vlachy za rok 2000, z ktorého je zrejmé, že žalobca platil daň
z nehnuteľnosti stavieb určených na podnikateľskú a zárobkovú činnosť

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že neuznáva uplatnený nárok žalobcov v celom

rozsahu. Sporné nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere a v stave v akom ju prevzal od predávajúceho
A. H. C.. Teda v čase právneho úkonu mal ako strana kúpnej zmluvy za to, že nehnuteľnosti, ako aj
stavby zodpovedajú právnemu stavu zapísanému v liste vlastníctva. Uviedol, že nadobúdacím titulom
pôvodného vlastníka A. H. C., bolo Potvrdenie privatizačnej komisie zo dňa 19.12.1991, rozhodnutie
OÚ č. 79/92-149/92. Dôkaz: pripojený spis 5C/42/2017 Okresného súdu Spišská Nová Ves - Potvrdenie

privatizačnej komisie zo dňa 19.12.1991, rozhodnutie OÚ č. 79/92-149/92, k čomu navrhol, aby súd
pripojil dôkazný spis tunajšieho súdu 5C, v ktorom sa nachádza predmetná dôkazná listina.

12. Navrhol výsluch svedka – jeho otca C. L., z ktorého výpovede bude preukázané, že stavby, tak ako
sú postavené, boli postavené Československým štátom, nakoľko v uvedených priestoroch bola v rokoch

1970 až 1990 strojárska výroba, vo forme štátneho podniku Kovovýroba. Tieto stavby neboli zapísané
v PKV ani v katastri nehnuteľností.

13. Vzniesol námietku res iudicata, nakoľko má zato, že v tomto konaní prejednávaná vec bola čo do
merita právoplatne rozhodnutá v konaní 5C/42/2017 vedenom na tunajšom okresnom súde.

14. K predloženým listinným dôkazom žalobcami uviedol, že z predmetných faktúr vyplýva, že bol
kupovaný stavebný materiál, avšak nič iné tieto faktúry nepreukazujú. Žalobca mal v tom čase inú
prevádzku, a to v sídle, kde je vo faktúrach uvedené Príza – Spišské Podhradie. Po zrátaní sumy týchtofaktúr žalovaný došiel k sume 598.236,- Sk. To môže za roky 1996 až 2003 predstavovať bežné výdavky
na udržanie stavu nehnuteľností. Podotkol, že všetky faktúry sú vystavené na prevádzku v Spišskom
Podhradí, a teda nepreukazujú výstavbu v Spišských Vlachoch. Z ďalších predložených faktúr vyplýva,

že bolo kupované zariadenie na prevádzku autoservisu v roku 1999, z čoho vyplýva, že v stavbách
bola prevádzka autoservisu.
Z predložených mzdových listov vyplýva, že uvedené osoby boli zamestnané v prevádzke Príza –
Spišské Podhradie. Z predložených faktúr – voda, plyn, elektrina vyplýva, že prevádzka existovala.
Daňový výmer a ostatné dokumenty potvrdzujú to isté. Z predloženého živnostenského oprávnenia

vyplýva,žeautoservisbolakoživnosťzapísanáuž05.11.1993naprevádzkarniJilemnického23,Spišské
Vlachy. Pokiaľ žalobca tvrdí, že v rokoch 1998 až 2003 realizoval svojpomocne výstavbu nových budov,
tak do roku 1998 prevádzkoval autoservis pod holým nebom. Takže žalobca sám sebe odporuje.

15. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný má zato, že akékoľvek nároky žalobcov v uvedenej
veci sú bez právneho dôvodu, pokiaľ tvrdia, že ich právny predchodca stavby, o určenie vlastníctva

ktorých ide, postavil, je to v rozpore s vykonaným dokazovaním v konaní 5C/42/2017, jednak vykonanou
ohliadkou, ako aj skutočnosťou, že v pôvodnom konaní nepreukázali vydanie stavebného povolenia
a ani kolaudačného rozhodnutia. K tomu uviedol, že právo nemožno založiť, na nepráve, ktoré mu
predchádza.

16. Žalovaný ďalej uviedol, že predmetné stavby zrekonštruoval za sumu 30.000€ ešte v čase pôvodne
vedeného sporu pod sp. zn. 5C/42/2017, a ďalšie vynaložené náklady na rekonštrukciu stavieb po
právoplatnosti rozsudku v predmetnom konaní, a to v sume 50.000,-€. Žalovaný pokračuje v ďalšom
podnikateľskom užívaní nehnuteľností, ďalšom nepretržitom užívaní nehnuteľností, teda ním doteraz
vložené investície, vynaložené na udržanie a prevádzkovanie stavieb od skončenia pôvodného konania

sp. zn. 5C/42/2017 predstavujú sumu 50.000,- €. V súčasnosti to žalovaný nepovažuje za potrebné, ale
zváži uplatnenie protinároku v priebehu tohto konania relevantnou procesnou cestou v zmysle zásad o
vydanie bezdôvodného obohatenia.

17. Zo spisu sp. zn. 5C/42/2017 žalovaný navrhol, aby súd použil dôkaz, a to snímok, resp. náčrt

katastrálnej mapy katastrálneho územia L. M. z roku 1990. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a priznal mu plnú náhradu
trov konania voči žalobcom.

18. Žalobcovia v replike k písomnému vyjadreniu žalovaného k ich žalobe zotrvali na dôvodoch

uvedených v žalobe a na jej samotnom výroku. Opakovane poukázali na text kúpnej zmluvy zo dňa 8.
6. 2017 a na priloženú kópiu katastrálnej mapy k výpisu z LV č. XXX, k čomu uviedli, že z uvedeného
skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný pri zakupovaní sporných nehnuteľností nekonal v dobrej viere,
nakoľko bol oboznámený so zápisom na LV č. XXX v k. ú. L. M. a poznal skutočný stav, teda vedel,
že nehnuteľnosť – stavba súp. Č. XXX, ktorá bola predmetnom kúpy, neexistuje a stavby, ktoré sú na

pozemkoch zapísaných na LV č. XXX postavené, neboli predmetom kúpnej zmluvy.

19. K vznesenej námietke res iudicata žalobcovia uviedli, že o tú istú už raz rozhodnutú vec v konaní
vedenomnatunajšomsúdepodsp.zn.5C/42/2017byišlolenvtedy,akbysúdvykonanýmdokazovaním
rozsudkom rozhodol, že vlastnícke právo svedčí buď žalobcom, alebo žalovanému. V prejednávanej

veci však súd žalobu zamietol z dôvodu procesnej chyby na strane žalobcov a právnym posúdením
samotného žalobného nároku sa súd nezaoberal, čo je zrejmé z textu v ods. 31 na strane 8 predmetného
rozsudku sp. zn. 5C/42/2017.

20. K námietkam žalovaného voči predloženým faktúram žalobcovia uviedli, že na odberateľských

faktúrach je ako odberateľ uvedená fy PRÍZA s miestom podnikania v Spišskom Podhradí tak, ako to
bolo zapísané v živnostenskom registri právneho predchodcu žalobcov. Žalobcovia ďalej poukázali na
to, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že z predloženého živnostenského oprávnenia vyplýva, že
autoservis bol ako živnosť zapísaná už 05.11.1993 na prevádzkarni Jilemnického 23, Spišské Vlachy,
z čoho žalovaný usudzuje rozpornosť tvrdení žalobcov.

21. Žalobcovia ďalej uviedli, že ich právny predchodca žalobcov vykonával rozsiahlu podnikateľskú
činnosť, na ktorú získal oprávnenie už v roku 1992 alebo 1993. Išlo napr. o výrobu strojov a prístrojov
pre automobilový, textilný a kovospracujúci priemysel, montáž ťažných zariadení pre automobily,montáž autopríslušenstva, nákup a predaj ovocia a pod. Žiadna z týchto činností sa však netýkala
autoservisu. Oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti v oblasti údržby a opravy motorových
vozidiel, opravy karosérií a ich lakovanie získal právny predchodca žalobcov až v roku 1999. Až v

tomto momente zriadil právny predchodca žalobcov v sporných nehnuteľnostiach autoservis. Dovtedy
vykonávalprávnypredchodcažalobcovpodnikateľskúčinnosťvmiestepodnikaniavSpišskomPodhradí
alebo v zriadených prevádzkarňach.

22. V neposlednom rade žalobcovia uviedli, že na preukázanie svojich tvrdení a to, že stavbu sporných

nehnuteľností realizoval ich právny predchodca, okrem odberateľských faktúr navrhli aj výpoveď
viacerýchsvedkov,ktoríbolijednakprítomníprisamotnejdražbe,stavbepredmetnýchnehnuteľnostíako
aj samotnom dodaní stavebného materiálu do Spišských Vlach, ktoré skutočnosti žalovaný rozporuje.
Z výsluchu svedka I. K. bude preukázané, že pre právneho predchodcu žalobcov vykonával stavebné
práce ako murár na sporných nehnuteľnostiach, z výsluchov I. K. a C. N. bude preukázané, že stavebný
materiál bol určený na výstavbu sporných nehnuteľností a v neposlednom rade z výsluchov C. C. a E.

G. budú preukázané okolnosti priebehu samotnej dražby.

23. K tvrdeniu žalovaného, že zváži v rámci tohto konania voči žalobcom uplatniť nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, žalobcovia majú zato, že aj by takýto nárok vznikol, jednalo by sa o nárok
na náhradu škody, ktorý by smeroval voči tomu, kto škodu zavinil. V danom prípade by to bol ten, kto

nehnuteľnosť žalovanému predal, hoci nebol jej vlastníkom, teda predávajúci H. C.. K tomu žalobcovia
poukázali na stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021, v ktorom
ku konkurencii zásad bona fidei a nemo plus iuris jednoznačne uzavrelo túto právnu otázku tak, že z
nepráva nikdy nemôže vzniknúť právo. Inými slovami ten, kto vec formálne nadobudol od nevlastníka
nemá voči skutočnému vlastníkovi žiadny nárok, ani vlastnícky, ani iný. Jediný nárok, ktorý takáto osoba

má, je nárok voči tomu, kto mu vec scudzil, hoci nebol je vlastníkom.

24. Žalovaný v duplike zopakoval, že sporné nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere a v stave v akom
ich prevzal od predávajúceho A. H. C.. Teda v čase právneho úkonu mal ako strana kúpnej zmluvy za
to, že nehnuteľnosti, ako aj stavby zodpovedajú právnemu stavu zapísanému v liste vlastníctva, k čomu

poukázal na potvrdenie privatizačnej komisie nachádzajúce sa v spise sp. zn. 5C/42/2017 a na výsluch
svedkyne S. T. v uvedenom súdnom konaní. Naďalej trval na vznesenej námietke res iudicata. Tak isto
zotrval na námietkach voči predloženým faktúram, ktoré nepreukazujú výstavbu nových budov, iba kúpu
stavebného materiálu. Zdôraznil, že žalobca nemal stavebné povolenie na výstavbu v uvedenej lokalite.
Takéto povolenie nepredložil ani v konaní sp. zn. 5C/42/2017, z čoho vyplýva, že ak nejaké stavebné

práce vykonával, išlo len o úpravu, resp. opravu veci. Poukázal na výsledky obhliadky na mieste samom
vykonanej súdom v konaní sp. zn. 5C/42/2017 tunajšieho súdu, z ktorých vyplýva, že stavby sú pôvodné,
čoho dôkazom je pôvodný zadný spoločný múr nehnuteľností postavený z pieskovca.

25. Žalovaný v duplike ďalej uviedol, že súhlasí s tvrdením žalobcov, že na nepráve nemožno založiť

právo, to sa však týka ich nároku, sú to práve žalobcovia, ktorí na protiprávnom konaní svojho
predchodcu zakladajú nimi tvrdené právo. Opakovane poukázal na dôkaz, a to snímok, resp. náčrt
katastrálnej mapy katastrálneho územia L. M. z roku 1990.
V závere uviedol, že stavby v súčasnosti slúžia na jeho podnikanie, nejedná sa o stavby určené na
bývanie, teda neplatí režim analógie ochrany spotrebiteľa v civilnom sporovom konaní, hodnota sporu

sa dá určiť na sumu 100.000,- €, z čoho by mal byť vyrubený súdny poplatok a ktorá hodnota by mala
byť použitá pri rozhodovaní o náhrade trov konania a právneho zastúpenia.

26. Po procesných úkonoch vykonaných podľa § 167 C.s.p. súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.
9. 2022, na ktorom vypočul žalobcami navrhnutých svedkov I. K., E. C. N., A. C. C. a E. G.. Žalobcovia

navrhli pojednávanie odročiť z dôvodu, že po oboznámení sa s aktuálnym výpisom z LV č. XXX v kat.
území L. M., podľa ktorého boli na žiadosť žalovaného zapísané stavby, ktoré neboli predmetom kúpnej
zmluvy uzavreté medzi H. C. a žalovaným, do jeho výlučného vlastníctva, pristúpia k návrhu na zmenu
žaloby.

27. Súd na návrh strán sporu za účelom zistenia aktuálneho stavu zápisu na LV č. XXX v kat. území
L. M. vyžiadal Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor k predloženiu listín, ktoré boli titulom
zápisu nového LV č. XXX.28. Z dôkazných listín, spisu č.OU-SN-KO-K2-196/2022Min, predloženým Okresným úradom Spišská
Nová Ves, katastrálnym odborom súd zistil, že príslušný katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 27. 6.
2017 povolil vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho C. L. do katastra nehnuteľnosti v kat.

území L. M. na LV č. XXX, a to k pozemkom registra C KN parc. č. 1174, C KN parc. č. 1176 a C KN
parc. č. 1177 s tam uvedenými výmerami a stavbou so súp. č. XXX na pozemku registra C KN parc.
č. 1174 – zastavaná plocha a nádvorie, popis stavby – budova. K rozhodnutiu je pripojená notárska
zápisnica – kúpna zmluva spísaná na Notárskom úrade JUDr. Ľubomíra Ondova uzavretá medzi A. H.
C., nar. XX. XX. XXXX, ako predávajúcim a C. L., žalovaným, ako kupujúcim, pričom predmetom kúpnej

zmluvy boli nehnuteľnosti, ktorých vklad bol povolený predmetným rozhodnutím zo dňa 27. 6. 2017 pod
č. vkladu M. XXXX/XXXX. Účastníci zmluvy sa dohodli na kúpnej cene vo výške 50.000,- eur, ktorá
bola vyplatená kupujúcim na účet predávajúceho. V bode III. predmetnej zmluvy sa uvádza, že kupujúci
vyhlasuje, že so stavom prevádzaných nehnuteľností sa oboznámil a tieto kupuje v stave, v akom sa
ku dňu podpisu zmluvy nachádzajú. Kupujúci vyhlásil, že so stavom prevádzaných nehnuteľností sa
oboznámil dôkladnou obhliadkou. V bode II. zmluvy predávajúci vyhlásil, že nemá vedomosť o tom,

žeby si tretia osoba uplatňovala akékoľvek právo z akéhokoľvek titulu k prevádzaným nehnuteľnostiam.
Na základe predmetnej kúpnej zmluvy bol katastrálnym odborom Spišská Nová Ves vyhotovený list
vlastníctva č. XXX so zápisom parcely č. 1174, 1176, 1177 ako zastavané plochy, nádvoria a záhrada
a so zápisom stavby - budova so súp. č. XXX na parc. č. 1174. Žalobcovia výpis takéhoto znenia listu
vlastníctva č. XXX, kat. územie L. M. zo dňa 10. 5. 2022 predložili k žalobe ako dôkaznú listinu.

29. Na návrh žalovaného došlo na katastrálnom odbore v Spišskej Novej Vsi k novému zápisu
nehnuteľností na LV č. XXX týkajúceho sa rozčlenenia parciel a zápisu stavieb na parc. č. 1177/1 až
4, 1176/2, 1174/2 a 1174/3. Z uvedeného dôvodu žalobcovia návrhom zo dňa 21. 9. 2022 žiadali súd
o pripustenie zmeny žaloby, v zmysle aktuálneho výpisu z LV č.XXX v kat. území L. M..

30. Žalobcovia predložili súdu výpis z LV č. XXX zo dňa 14. 9. 2022, podľa ktorého žalovaný C. L. je
výlučným vlastníkom nehnuteľností v 1/1, a to parc. č. 1174/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
545 m2, parc. č. 1174/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, parc. č. 1174/3 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 76 m2, parc. č. 1176/1 – záhrada o výmere 144 m2, parc. č. 1176/2 –

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 59 m2, parc. č. 1177/1 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
114 m2, parc. č. 1177/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 65 m2, parc. č. 1177/3 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 140 m2, parc. č. 1177/4 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 50 m2,
pričom u parciel č. 1174/2, /3, 1176/2, 1177/2, /3, /4, je uvedená poznámka, že sa jedná o pozemky, na
ktorých je postavená budova bez označenia súpisného čísla. Na uvedenom liste vlastníctva sú zapísané

vo výlučnom vlastníctve C. L. stavby, a to na pozemku parc. č. 1177/1 budova súp. č. XXX, na parc. č.
1177/2 sklad, na parc. č. 1177/3 dielňa, na parc. č. 1177/4 šatňa, na parc. č. 1176/2 kotolňa, na parc.
č. 1174/2 prístrešok a na parc. č. 1174/3 garáž. Titul nadobudnutia predmetných pozemkov a stavieb
je v časti B výpisu z LV č. XXX zapísaná kúpna zmluva M. XXXX/XXXX z 27. 6. 2017, oznámenie
Mestského úradu Spišské Vlachy č. 75b/2018 o zrušení s. č. XXX na pozemku registra CKN parc.

č. 1174, potvrdenie skutkového stavu Mestského úradu Spišské Vlachy č. 64/2018-TK zo dňa 15. 1.
2018, Z 3078/2022 zo dňa 2. 9. 2022-338/2022, žiadosť o zápis stavieb, Potvrdenie Mestského úradu č.
75a/2018 zo dňa 2018, Potvrdenie Mestského úradu – OV, ŽP a Dopravy č. 1152/2022 zo dňa 2. 6. 2022,
GP č. 40 359 298-48/2017, úradne overený č. 498/2017, Z 2088/2022 zo dňa 8. 6. 2022, Rozhodnutie
OUSN-PLO1-2022/008669-2 Da zo dňa 7. 6. 2022 Z 2089/2022 zo dňa 8. 6. 2022-339/2022.

31. Z vyššie popísaných dôkazných listín súd zistil, že k zápisu stavieb na aktuálnom výpise z LV č.
XXX Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor pristúpil okrem iného na základe potvrdenia
Mestského úradu Spišské Vlachy o veku stavby zo dňa 2. 6. 2022, v ktorom Mesto Spišské Vlachy
zastúpené primátorom U. T. na žiadosti C. L. dňa 2.6. 2022 podľa im dostupných informácií stavby, a to

súp. č. XXX, sklad, dielňa, šatňa, kotolňa, prístrešok, garáž zapísané na vyššie uvedených parcelách
na LV č. XXX, na ul. C. M. L. M. v zmysle geometrického plánu č. 48/2017 z 13. 9. 2017 vypracovaného
geodetom Štefanom Gondom, boli postavené pred rokom 1976, pričom na uvedené stavby neboli
pridelené súpisné čísla. Podľa potvrdenia o pridelení súpisného čísla zo dňa 15. 1. 2018 Mesto Spišské
Vlachy v zmysle Zákona o obecnom zriadení a vyhlášky č. 141/2015 Z. z. v spojení s vyhláškou

č. 31/2003 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev
a o číslovaní stavieb na žiadosť C. L. potvrdilo, že pre budovu s názvom Budova postavenú na parc. č.
KN C 1177 v kat. území L. M. na ul. C. bolo pridelené súp. č. XXX, orientačné číslo XX. Užívanie budovy
bolo povolené na základe potvrdenia skutkového stavu vydaného Stavebným úradom Mestom SpišskéVlachy č. 64/2018-TK dňa 15. 1. 2018. Z vyššie uvedených dôkazných listín súd vzal za preukázané,
na základe akých podkladov a akých právnych titulov bol realizovaný Okresným úradom Spišská Nová
Ves, katastrálnym odborom zápis stavieb do výlučného vlastníctva C. L., ktoré sú predmetom žalobcom

zmenenej určovacej žaloby.

32. Súd sa nestotožňuje s konštatovaním žalobcov, že žalovanému nesvedčí vlastnícke právo k stavbám
zapísaným na aktuálnom výpise z LV č. XXX v kat. území L. M., a to k stavbám – sklad, dielňa, šatňa,
kotolňa, prístrešok, garáž, z dôvodu, že tieto neboli predmetom kúpnej zmluvy uzavretej s predávajúcim

H. C.. Z doteraz vykonaného dokazovania takýto záver nevyplýva, nakoľko ako už bolo uvedené v bode
28.odôvodneniatohtorozsudku,akopredávajúci–vtedyeštežijúciH.C.,takajkupujúci,malivedomosť,
čo je predmetom kúpnej zmluvy. Kupujúci pred kúpou vykonal jej obhliadku, čo vyplýva z jeho výpovede
a z bodu III. predmetnej kúpnej zmluvy, kde uvádza, že s kupovanými nehnuteľnosťami sa oboznámil
dôkladnou obhliadkou. Že stav zápisu nehnuteľností na liste vlastníctva nie je totožný so stavom
vprírode,tonevyvraciatúskutočnosť,žepredmetomkúpybolitienehnuteľnosti,ktorésareálnevprírode

ku dňu podpisu kúpnej zmluvy a následne povolenia jej vkladu do katastra nehnuteľnosti nachádzali.
Zjednotenie stavu v prírode, teda skutočného stavu so zápisom na liste vlastníctva bolo zrealizované
na žiadosť žalovaného Okresným úradom, katastrálnym odborom, na základe rozhodnutia o zápise
sporných stavieb do listu vlastníctva na LV č. XXX v kat. území L. M. podľa § 34 zákona č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny

zákon). Žalobcovia súdu nepredložili žiadne relevantné dôkazy, ktorým je napr. rozhodnutie Správneho
súdu o nezákonnom postupe katastrálneho odboru a podobne, ktorými by preukázali nezákonnosť
predmetného zápisu.

33. Ako už bolo vyššie uvedené žalobcovia sa zmenenou žalobou domáhali určenia, že do dedičstva

po neb. A. B. C., zomr. XX.XX.XXXX, patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. L. M., obec L.
M., N. L. O. M., a to:
- stavba - sklad bez súp. č., nachádzajúca sa na parcele C - KN č. 1177/2 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 65 m2,
- stavba - dielňa bez súp. č., nachádzajúca sa na parcele C - KN č. 1177/3 - zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 140 m2,
- stavba - šatňa bez súp. č., nachádzajúca sa na parcele C - KN č. 1177/4 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 50 m2,
-stavba-kotolňabezsúp.č.,nachádzajúcasanaparceleC-KNč.1176/2-zastavanáplochaanádvorie
o výmere 59 m2,

- stavba - prístrešok bez súp. č., nachádzajúca sa na parcele C - KN č. 1174/2 - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 18 m2,
- stavba - garáž bez súp. č., nachádzajúca sa na parcele C - KN č. 1174/3 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 76 m2..
Zároveň požadovali plnú náhradu trov konania od žalovaného.

34. Uznesením zo dňa 6. 10. 2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 10. 2022, súd pripustil
na návrh žalobcov zmenu žaloby v znení, ako je vyššie uvedené. Súd vo veci nariadil pojednávanie
na deň 14. 11. 2022, na ktorom strany sporu náležite oboznámil s obsahom spisu Okresného úradu
katastrálneho odboru v Spišskej Novej Vsi sp. zn. OU-SN-KO-K2-196/2022, ktorého predmetom bol

aktuálny výpis z LV č. XXX a všetky dôkazné listiny – tituly nadobudnutia vlastníctva žalovaného
k nehnuteľnostiam zapísaným na príslušnom liste vlastníctva v kat. území L. M.. Nakoľko v priebehu
dokazovania nemal súd k dispozícii dôkazný spis sp. zn. 5C/42/2017, ktorý bol v tom čase na
Krajskom súde v Košiciach z dôvodu podania odvolania proti rozhodnutiu o trovách konania, súd si
z elektronického spisu zabezpečil rozsudok sp. zn. 5C/42/2017-208 z 9. 11. 2021 a aktuálne zápisnice

obsahujúce výpovede právneho predchodcu žalobcov a jednotlivých svedkov, s ktorými oboznámil
strany sporu. V ďalšom konaní už pokračoval v dokazovaní s pripojeným spisom .

35. Prevedeným dokazovaním, výsluchom strán sporu, navrhnutých svedkov, za použitia dôkazných
listín predložených žalobcami, popísaných v bode 1O odôvodnenia tohto rozsudku, aktuálneho výpisu

z LV č. XXX, v kat. území L. M., zo spisu Okresného úradu, katastrálneho odboru Spišská Nová Ves
sp. zn. OU-SN-KO-K2-196/2022 Min, za použitia dôkazného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/42/2017,
súkromného znaleckého posudku predloženého žalobcami č. 22/2024 vyhotoveného Ing. Matejom
Špakom, PhD. mult., súd zistil tento skutkový stav:36. Podľa výpisu z LV č. XXX v kat. území L. M. zo dňa 14. 9. 2022 žalovaný je výlučným vlastníkom
nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmeneného návrhu žalobcov tak ako je uvedené v bode 32.

odôvodnenia tohto rozsudku. Okrem uvedených nehnuteľností, ku ktorým sa žalobcovia domáhajú
určenia, že tieto patria do dedičstva po ich nebohom otcovi A. B. C., je žalovaný výlučným vlastníkom
parciel, na ktorých sú postavené jednotlivé stavby a budovy so súp. č. XXX na parc. č. 1177/1 a parc.
č. 1176/1 – záhrada o výmere 144 m2, a parc. č. 1174/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 545
m2, ktoré nie sú predmetom tejto určovacej žaloby.

37. Z dôkazného spisu sp. zn. 5C/42/2017 tunajšieho súdu súd zistil, že v uvedenom konaní
pôvodný žalobca – vtedy ešte žijúci A. B. C. sa domáhal určenia vlastníckeho práva k stavbám, a to
administratívnej budove, dielni, šatni, kúpeľniam s WC a lakovni nachádzajúcim sa v kat. území L. M.
na parcelách C – KN č. 1174 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 609 m2, parc. C – KN č. 1176
– záhrady o výmere 222 m2, a parc. C – KN č. 1177 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 380

m2, zapísaných na LV č. XXX. K žalobe predložil geometrický plán č. 48/2017 vyhotovený Štefanom
Gondom, ktorým boli zamerané novovzniknuté parcely zapísané na LV č. XXX.

38. V priebehu súdom vykonaného dokazovania v predmetnej veci pôvodný žalobca dňa XX. XX. XXXX
zomrel,pričomvdedičskomkonanívedenomnotárkouJUDr.ErikouLukášovou,akosúdnoukomisárkou

pod sp. zn. 9D/11/2021, 4Dnot 74/2021, bolo konanie o dedičstve podľa ustanovenia § 188 C.m.p.
zastavené. Majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný synovi poručiteľa A. B. C., I., ktorý sa postaral
o pohreb poručiteľa. Následne súd uznesením č. k. 5C/42/2017-203 zo dňa 8. 10. 2021 pripustil vstup
do konania žalobcov a zmenu žalobcami navrhovaného petitu žaloby, ktorý upravili v zmysle zamerania
sporných nehnuteľností geometrickým plánom č. 48/2017 vyhotoviteľa Štefana Gondu. Zmenenou

žalobou sa domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi, každý z nich o veľkosti 1/3-inového
spoluvlastníckeho podielu v pomere k celku sporných nehnuteľností. Súd rozsudkom zo dňa 9. 11. 2021
v konaní sp. zn. 5C/42/2017 žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal plnú
náhradu trov konania. Z odôvodnenia predmetného rozsudku (body 29 až 32) vyplýva, že zmenená
žaloba žalobcov bola zamietnutá z toho dôvodu, že títo nepristúpili k zákonnej úprave petitu žalobného

návrhu, ktorým sa mali domáhať, že sporné nehnuteľnosti súd určí do dedičstva po poručiteľovi A. B. C..
Pokiaľbysúdrozsudkomurčil,žežalobcovia,akodedičia,súvlastníkmivecipatriacejdodedičstva,ktorá
v dedičskom konaní po poručiteľovi nebola prejednaná, predmetný rozsudok by nahradzoval uznesenie
o potvrdení nadobudnutia dedičstva podľa § 203 C.m.p., čo je neprípustné. V odôvodnení predmetného
rozsudku boli žalobcovia zároveň poučení aj o vhodnom prostriedku, teda akou správnou žalobou sa

majú domáhať svojich vlastníckych práv.

39. Z predmetného rozsudku tunajšieho súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá z dôvodu nepreukázania
naliehavého právneho záujmu právnych nástupcov pôvodného žalobcu v uvedenom konaní, je zrejmé,
že v merite veci rozhodnuté nebolo, z čoho jednoznačne vyplýva aj správne stanovisko žalovaného, že

v predmetnom spore sa nejedná o vec res iudicata, teda súd neprejednáva už vec raz rozhodnutú. Po
tomto zistení súd vo veci vykonával dokazovanie, a to výsluchom strán sporu, svedkov, pričom mohol
vychádzať už z množstva relevantných dôkazov už vykonaných súdom v konaní sp. zn. 5C/42/2017,/
konanie bolo vedené v priebehu 4 rokov/ ktoré boli doplnené ďalšími dôkazmi v tomto konaní a to
výsluchmi strán sporu, svedkov, listinnými dôkazmi a súkromným znaleckým posudkom žalobcov.

40. Z dôkazného spisu sp. zn. 5C/42/2017 a z odôvodnenia predmetného rozsudku súd zistil, že
v predmetnom konaní bol vypočutý vtedy ešte žijúci právny predchodca žalobcov A. B. C., ktorý vo
svojej účastníckej výpovedi uviedol, že v rokoch 1992 až 2007 bol ako fyzická osoba podnikateľom.
Počas podnikania, v rokoch 1998 až 2003 svojpomocne zrealizoval stavby na pozemkoch, ktoré v tom

čase boli vo výlučnom vlastníctve jeho brata H. C.. V týchto stavbách pôvodný žalobca ako podnikateľ
prevádzkoval výrobu ťažných zariadení, neskôr autoservis a od roku 2005 v nich aj býval, keďže
nemal inú nehnuteľnosť na bývanie. Jeho brat tieto priestory ani pozemky nevyužíval. Stavby nikdy
neboli zapísané v katastri nehnuteľností a nebolo na nich ani vydané stavebné povolenie. Žalovaný
nadobudol predmetné pozemky kúpnou zmluvou od H. C. (brata pôvodného žalobcu). Spolu s nimi

nadobudol aj budovu súpisné č. XXX, postavenú na parcele C-KN č. 1174. Táto budova ale bola v 90-
tych rokoch zbúraná a toho času neexistuje. Nachádzala sa na inej časti pozemku, ako sa nachádzajú
žalobcom postavené stavby. Žalovaný a ani H. C. nemohli disponovať nadobúdacím titulom k stavbám.
Dňa 8.7.2017 žalovaný napriek týmto skutočnostiam žalobcu z predmetných stavieb vyhodil a sámsa považuje za ich vlastníka. Pôvodný žalobca na preukázanie svojho vlastníckeho práva k stavbám
predložil listinné dôkazy totožné s tými, ktoré predložili jeho právni nástupcovia v tomto konaní vrátane
faktúr preukazujúcich nákup stavebného materiálu a stavebných a montážnych prác.

41. Podľa dôkaznej listiny predloženej v pôvodnom konaní a opakovane predloženej žalovaným v tomto
konaní súd vzal za preukázané, že podľa Potvrdenia Komisie pre privatizáciu národného majetku pre
okres Spišská Nová Ves zo dňa 19.12.1991 sa A. H. C., nar. XX.XX.XXXX stal vo verejnej dražbe
konanejdňa15.11.1991vydražiteľomazároveňvlastníkomprevádzkovejjednotky-Klampiarskejdielne,

Jilemnického 22, Spišské Vlachy. Do prevádzkovej jednotky podľa potvrdenia patrili: - stroje, zariadenia
a ďalšie predmety postupnej spotreby podľa priloženého zoznamu, - nehnuteľnosti: dom súpisné číslo
XXX a XXX - Klampiarska dielňa Spišské Vlachy a pozemky parc. č. 1177 o výmere 380 m2, parc.
č. 1176 o výmere 222 m2 a parc. č. 1174 o výmere 609 m2, zapísané na LV XXX k. ú. L. M., obec
L. M.. Predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. L. M. podľa správy
Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor zo dňa 9.5.2018, bol Československý štát -

Obchodní zařízení Praha, a to na základe kúpnej zmluvy č. 300393 zo dňa 18.11.1980. Súčasným
výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na aktuálnom LV č. XXX v kat. území L. M., tak ako sú
popísané v uznesení o pripustení zmeny žaloby, je žalovaný C. L..

42. Z dôkazných listín predložených v konaní sp. zn. 5C/42/2017, a to fotografie katastrálnej mapy

Mesta Spišské Vlachy z roku 1947, evidenčná kat. mapa 10/4 a 10/2 vyplynulo, že v tom čase sa na
parcele č. 1177 nachádzali dve oddelené stavby, jedna v prednej a druhá v zadnej časti parcely. Na
parcele č. 1176 sa v tom čase nenachádzala žiadna stavba a na parcele č. 1174 sa smerom od prednej
časti parcely dozadu nachádzali tri prepojené stavby.

43. Z ďalšej dôkaznej listiny predloženej v konaní sp. zn. 5C/42/2017, a to z fotografie katastrálnej mapy
Mesta Spišské Vlachy z roku 1996 zo dňa 25.6.1996 vytvorenej vedúcim odboru katastra Spišská Nová
Ves vyplynulo, že v tom čase sa na pozemku parcela č. 1177 nachádzajú už tri stavby (medzi pôvodné
dve pribudla ďalšia budova, ktorá je spojená so stavbou už predtým existujúcou v zadnej časti parcely).
Na parcele č. 1176 sa naďalej nenachádza žiadna budova. Na parcele č. 1174 sa nachádza už iba jedna

budova, ktorá tam bola aj v roku 1947, a to v prednej časti parcely.

44. Z výpovede pôvodného žalobcu A. B. C. v konaní sp. zn. 5C/42/2017 vyplynulo, že v 90. rokoch
mal záujem dražiť objekty v Kluknave aj v Spišských Vlachoch, obe dražby sa konali v jeden deň.
Svojho brata H. C. požiadal, aby pod svojim menom dražil objekt v Spišských Vlachoch s tým, že

zábezpeku poskytol žalobca. S bratom mali dohodu, že potom, čo nehnuteľnosti vydraží, dajú ich na
meno žalobcu. K tomu však nedošlo, žalobca to neriešil, nechal to tak. Takto sa v Spišských Vlachoch
vydražila malá dielňa, ktorá v podstate nebola ani stavbou, bol to iba múr z jednej strany a z ostatnej
strany to boli pozliepané sklá a dosky. Múr zachoval a ostatné časti tejto dielne, ktoré boli zo skla a
dreva odstránil. Ďalej boli vydražené pozemky - dve parcely a na každej z nich stál starý rodinný dom.

Tieto priestory potom začal rekonštruovať, búrať a stavať, pretože tam chcel podnikať. Na pozemky bol
iba úzky priestor na peší vstup, preto sa rozhodol zbúrať jeden z tých dvoch starých domov - dom v
prednej časti pozemku parc. č. 1174. Druhý dom na prednej časti parc. č. 1177 ostal stáť. Za týmto
domom postavil celkom novú stavbu - výrobnú dielňu a za nimi ešte šatne so sociálnym priestorom,
ktoré slúžili zamestnancom. V druhej polovici parcely č. 1174 postavil samostatnú budovu - lakovňu.

Tieto stavebné činnosti robil v priebehu dvoch až troch rokov a financoval ich z vlastných zdrojov.
Výstavbu budov začal v r. 1997 a ukončil ju v r. 2000. Na zbúranie domu aj na výstavbu budov mal
povolenie Mestského úradu Krompachy, ktoré bolo na jeho meno. Robil na tom svojpomocne. Všetok
materiál kupoval na oficiálne doklady, ktoré predkladal účtovníčke a boli zúčtované v jeho účtovníctve
ako výdavkové položky. Druhý dom nadobudnutý na dražbe kompletne zrekonštruoval, robil celý krov,

vymenil okná, opravil sokel, komín, vnútorné omietky, podlahy aj strop. Začal v roku 1997 a do troch
rokov to mal hotové. Na rekonštrukciu domu povolenie nepotreboval. Stavby nedal skolaudovať, nemal
na to čas. Múr za budovou menený nebol, ostal pôvodný. Až do ukončenia rekonštrukcie podnikateľskú
činnosť v týchto priestoroch nevykonával, hoci z výpisu zo živnostenského registra vyplýva opak. Nebola
tam elektrina ani kúrenie. Prevádza bola reálne vykonávaná v Spišskom Podhradí, pričom aj tieto

priestory boli rekonštruované, ale až po prevádzke v Spišských Vlachoch.45. V konaní sp. zn. 5C/42/2017 súd vypočul svedkov E. C. N., I. K., I. K., A. B. C. a E. Q. a A. H. C.
– brata pôvodného žalobcu. Nakoľko tieto výpovede sú relevantné pre rozhodnutie v tomto konaní súd
uvádza ich obsahy aj v tomto konaní.

46. Z výpovede svedkyne E. C. N. - bývalej účtovníčka firmy Priza vyplynulo, že budova v Spišských
Vlachoch bola kúpená na dražbe a v rovnaký deň bola na dražbe kúpená aj budova v Kluknave. Budova
v Spišských Vlachoch bola preto napísaná na H. C., avšak všetky peniaze išli z firmy Priza Spišské
Podhradie - uvedené vie svedkyňa iba z počutia, nevidela kým boli peniaze reálne odovzdané. Išlo o

starú budovu, ktorá sa asi 2 až 3 roky po jej vydražení pristavovala a opravovala za účelom zriadenia
autoservisu. Všetky faktúry boli vystavované na firmu Priza, tak ako bola zapísaná v OR, teda so
sídlom v Spišskom Podhradí kvôli uznaniu daňových výdavkov a DPH, hoci tieto výdavky boli použité
na prevádzku v Spišských Vlachoch. So stavebnými úpravami v Spišských Vlachoch sa začalo asi v r.
1993-1994,možnosaniečorobiloužvroku1992.Ohľadnerozsahurekonštrukciesasvedkyňanevedela
vyjadriť a rovnako sa nevedela vyjadriť ohľadne stavu budov pre rekonštrukciou. V roku 1994 fungovala

v danom priestore prevádzka, vyrábali sa tam ťažné zariadenia a o niečo neskôr tam bol aj autoservis.

47. Svedok I. K. uviedol, že bol obchodným partnerom firmy Príza a z toho titulu vozil stavebný materiál
do prevádzky v Spišských Vlachoch aj do prevádzky v Spišskom Podhradí, no nevie čo sa kde dávalo.
V prevádzke v Spišských Vlachoch bol osobne až v čase keď tam fungoval Pneuservis, niekedy okolo

r. 2003-2004. Predtým tam osobne nebol a preto sa nevedel vyjadriť k stavu budov ani k ich prípadným
zmenám.

48.SvedokI.K.uviedol,žebolmuráromvofirmePrizavr.1993-2004aodzákladovstavalbudovyvzadu
v Spišských Vlachoch - dielne, záchod, prezliekarne a lakovňu. Stavať pomáhali aj traja automechanici

a E. K.. Budovy sa stavali v r. 1998-2003, pamätá si to presne. Budova, ktorá je vpredu, tam stála, iba sa
opravovala - konkrétne sa robila strecha, strop, podlaha a chodba. Nové budovy staval na mieste, kde
boli predtým šopy a maštale. Stavebný projekt neexistoval a stavebný denník sa neviedol. Nebol tam
žiaden stavebný dozor. Keď začínal stavať, bolo už všetko zbúrané, okrem budovy vpredu a zadného
múru.

49. Svedok A. B. C. - syn pôvodného žalobcu vypovedal, že nebol svedkom stavebných ani búracích
prác. V rokoch 1998 -2003 prevádzku navštevoval a pamätá si, že budova vpredu stála a stavali sa
nehnuteľnosti za ňou. O búraní stavieb má informácie iba sprostredkovane.

50. Svedok E. Q. sa k veci vyjadril historicky tak, že v minulosti ako vedúci kovovýroby (od roku 1979)
spolupracoval s firmou Prageon (klampiari), ktorá mala v predmetných budovách pobočku. Išlo o starú
budovu, ktorá bola dielňou. Potom (nevie presne odkedy) v týchto priestoroch pôsobil pôvodný žalobca
B. C.. Z počutia, aj od samotného žalobcu vie, že tento tam robil nejaké úpravy, niečo vzadu rozširoval,
ale bližšie sa k tomu obsahovo ani časovo vyjadriť nevedel.

51. Svedok A. H. C. - brat pôvodného žalobcu vo svoje výpovedi uviedol, že v roku 1991 vydražil
objekt v Spišských Vlachoch. Použil na to svoje finančné prostriedky, ktoré mal našetrené pôvodne pre
štúdium detí. Mal zámer urobiť tam autodielňu a prevádzkovať výrobu ťažných zariadení v rámci činnosti
firmy Príza, ktorej vlastníkom bol jeho brat. Po vydražení objektov nastúpil do firmy Príza na pozíciu

technického námestníka, kde pracoval do r. 2002. V čase vydraženia objektov tam stála budova XXX
a XXX. Ďalej tam stáli ďalšie budovy, ktoré boli súvislé. Išlo o murované budovy s plechom prekrytou
strechou a veľkými sklenenými oknami. Budovu XXX zbúral brat načierno bez povolenia. O zmenách
stavieb sa svedok dozvedel až v súvislosti s plánovaným predajom v roku 2012. Tieto zmeny urobil brat
so svojimi ľuďmi bez jeho vedomia a bez jeho súhlasu.

52. Na návrh žalobcov súd v tomto konaní vypočul svedkov, a to E. C. N., I. K., E. G. a A. C. C., ktorí
sa v tejto veci vyjadrili na pojednávaní dňa 14. 9. 2022.

53. Svedok I. K., ktorý bol vypočutý aj v pôvodnom konaní, vo svojej výpovedi uviedol že u nebohého B.
C. pracoval ako murár od roku 1993 do roku 2004. Vtedy sa tam stavali budovy, vpredu bol starý dom,

čo kúpil, nevie, či B. C. a či ho prepísal na brata H.. Vzadu sa stavala budova, mal tam byť autoservis,
a ten tam aj bol. Budovy sa stavali tak, že plán kreslil A. C., s automechanikmi kopali základy, potom
sa betónovalo a tak sa to robilo. Postavila sa jedna budova a vo vnútri boli tri miestnosti a ešte taká
kuchynka a prezliekareň. Potom sa ešte dostavovalo ďalej. Tá budova slúžila ako autoservis.Svedok ukázal na mape, ktorú poskytol PZ žalobcov, že na parcele č. 1177/1 bol starý dom a potom na
ďalších parcelách č. 1177/3, 4 a 2 boli také staré, asi chlieviky ,resp. nevedel tie stavby pomenovať ,
nakoľko , keď sa búrali pri tom nebol, bol až pri stavaní autoservisu, ktorý sa staval zo starých kvádrov

a potom tam bol ešte všelijaký iný materiál okrem kvádrov – staré tehly. Svedok ukázal súdu na mape,
že múr, ktorý ide pozdĺž parciel č. 1177/1 až 4 bol starý kamenný múr, ten sa nezbúral a na ten múr
stavali tie budovy a strechy. Základy sa kopali nové všetky a potom ešte bola dostavaná kompresovňa.
Ten dom zostal tak, tam sú kancelárie. Materiál sa vozil aj zo Spišského Podhradia, robila sa strecha,
tehly on ten materiál dovážal. Stavby financoval A. B. C.. H. C. neplatil nič.

54. Svedkyňa E. C. N.,/ktorá bola vypočutá aj v pôvodnom konaní /vypovedala, že od roku 1992 do roku
2002 pracovala ako ekonómka u teraz už nebohého pána B. C..
Pamätá,žeeštenebohýpánB.C.poprivatizáciiinvestovaldokúpystaréhodomuvSpišskýchVlachoch,
ale vlastníkom bol jeho brat. Bola tam potom, čo sa ten dom kúpil. Bol to jeden starý dom a za tým
domom už nevie presne, či bolo niečo. Vie ale s určitosťou, že sa tam postavil autoservis a financoval

ho pán B. C., ktorý bol výlučným konateľom firmy Priza. Materiál sa dovážal zo L. I. od I. K.. H. C. nikdy
nedal ani korunu do servisu. Viem, že investovali aj do pôvodného domu, kde bola kancelária, ani na tom
sa nepodieľal finančne pán H. C.. Svedkyňa nemala vedomosť o vedení stavebného denníka, uviedla,
že všetky náklady do postaveného autoservisu sa viedli v účtovníctve fy Priza a autoservis bol vedený
v účtovníctve ako vlastníctvo firmy.

Na otázku, ako boli evidované jednotlivé účtovné doklady na výstavbu autoservisu, na ktorý nebolo
vydané stavebné povolenie, svedkyňa uviedla, že nevie, ako to bolo, zrejme to ale nebolo správne.
Medzi B. C. a H. C. nebol uzavretý žiaden nájomný vzťah ohľadom autoservisu, ani ohľadom domu.

55. Svedkyňa E. G. vypovedala, že bola zamestnankyňa pána B. C., lebo on mal potraviny v Kluknave,

tam pracovala ako predavačka aj varila pre jeho zamestnancov. Bola prítomná pri dražbe, určite vie,
že vtedy sa dražili potraviny v Kluknave, tie dal na seba napísať pán B. C. a vtedy sa dražil aj ten dom
v Spišských Vlachoch, a ten už nemohol napísať na seba, tak to dal napísať na brata H.. Keď vošla do
toho domu v Spišských Vlachoch, tak pamätám si, že to bolo také staré, schátralé, zrúcanina za domom.
Po tej dražbe pán B. C. mal vo svojej firme aj murárov a ten starý dom sa prerábal, všetko sa stavalo.

Opravil sa dom, kde bola kancelária a vzadu sa postavila veľká nová hala. Ťažné zariadenie sa tam
montovalo a vyrábalo, bola to výrobná hala, z ktorej mal B. C. zisky. Finančne všetko zabezpečoval pán
B. C.. H. C. ho ešte okradol, on nič nefinancoval. Vie to aj ekonómka. Okrem výrobnej haly sa stavali
aj šatne, čiže sú tam zrejme tri stavby.

56. Svedok A. C. C. vypovedal, že je bratom nebohých H. a A. B. C.. S určitosťou si pamätá, že na
dražbe, vydražil H. C., lebo brat B. to už nemohol vydražiť, lebo už vydražil potraviny. B. chcel, aby on
vydražil tie Vlachy, ale nakoľko bol odcestovaný, preto sa to napísalo na brata H.. Nehnuteľnosť, ktorú
vydražil v Spišských Vlachoch H., si pamätá, boli to dva domy. Na jednej strane bol jeden dom, úplne
starý, schátralý, ten sa zbúral. Na druhej strane bol druhý dom a za ním boli hospodárske budovy, boli

to drevené stavby bez základov. On to vie, lebo študoval inžiniersku geológiu a zaoberal sa zakladaním
stavieb. Brat H. vydražil, ale brat B. išiel tam stavať garáže a dielne, teda autoservis, lebo on v tom
obore aj podnikal. Brat B., keďže podnikal vo fy Priza, si tam postavil jednu obrovskú halu, stavali sa
základy, bol pri tom prítomný. Podlaha je pevný betón, murované steny, je to normálna stavba, nevie
presne povedať koľko m2, ale je to veľké, pretože brat si potom vybavil ako predmet podnikania výrobu

ťažných zariadení na autá, čo vyrábalo v tej hale. Tú halu postavil v roku 1994 – 1995 a ešte za tou
halou je taký menší domček – sú tam dve izby, kuchyňa a kúpelka. Aj ten domček je súčasť budovy-haly.
Brat B., keďže podnikal, mal aj problémy. Potom sa aj rozviedol a v tom dome pri hale aj býval, až
dovtedy, kým pán L. to tam nekúpil. K tej kúpe vysvetlil súdu, že medzi nimi to bolo tak, že brat H. – I.
bol jeden klamár, lakomec a jeho cieľom to bolo všetko predať. Chcel za to milión korún. Mal tam viacero

kupcov. Brat H. dobre vedel, že všetky peniaze do toho investoval B.. On mal jeden neplatný lajster.
Keď to H. predal, brat B. odišiel z toho domčeka a syn B. mu zakúpil garsónku v Krompachoch. Podľa
názoru svedka vlastníkom všetkých nehnuteľností, ktoré boli dražené, je furt brat B.. Všetko budovali
a materiál nosili ľudia, ktorí boli zamestnaní u brata B. a financovanie nákladov, všetku prestavbu platil
B. .Je to všetko betón, normálny stavebný materiál. Haly sú betónové aj murované z kvádrov, tehál,

panelov. Bolo to kombinované.
Na otázku súdu, prečo brat B. aj za jeho pomoci sa ešte za života nedomáhal svojich práv – investícii
do novo postavených nehnuteľností, prečo napríklad nepodal žalobu, svedok odpovedal, že H. bol taký
klamár. Na B. sa všetko valilo, exekúcie a podobne.57. Svedkyňa S. T. vypovedasls , že býva na C. V. J. W. XX M. L. M.. Napravo pri pohľade z ulice stojí
dom, ktorý je predmetom sporu, neviem, či to je tam firma, alebo čo. Ja tam bývam od roku 1971. Ten
múr, ktorý je medzi ňou a susedom tam stál aj stojí doteraz. Za múrom je ich dom žalobcov alebo tá
firma, nevie presne. Najprv tam bolo ešte za socializmu stolárstvo, kde robil aj jej manžel. Potom tam
bola nejaká firma, robili tam svetelné reklamy. Volalo sa to OZAP, sídlo mali v Košiciach. Potom už nevie.

V roku 1991, keď zomrel jej manžel, tá firma OZAP tam ešte bola. Ešte za života jej manžela bola v tej
firme, aj vo dvore. Bol tam taký dufart – chodba a potom také haly. Bolo to také spojené, bola to hala
a potom vzadu umyvárka.
Na otázku právny zástupca žalobcov či dom svedkyne susedí bezprostredne so stavbami, o ktoré ide
v tomto spor svedkyňa uviedla, že v ich dvore sú dva domy. V jednom bývam ona a druhý si vystavala
dcéra a dom dcéry je bližšie k C.. Čiže ten múr je bližšie k domu jej dcéry. Cez ten múr nevidno na

vedľajší múr, lebo je to vysoký múr kamenný a je to súčasť domu. Za múrom sú budovy spojené a zo
strany ich dvora tam nič nestojí. V závere svedkyňa uviedla, že sporné nehnuteľnosti si myslí, že mal
pán B. C. a teraz ich vlastní pán L..

58. Žalobca v 1. rade A. B. C. v účastníckej výpovedi uviedol, že si uvedomuje, že vlastne už v roku 2017

sa mal domáhať ešte možno aj od pôvodného vlastníka H. C. vrátenia peňazí, ktoré jeho otec vložil do
všetkých tých nehnuteľností, lebo strýko H. bol podvodník,. Vtedy tú žalobu nepodal, lebo bol poučený
advokátom, že nárok je po zákonnej premlčacej lehoty. Bolo mu povedané, že odkedy sa stavby dorobili,
odvtedy plynie premlčacia lehota. Preto podal určovaciu žalobu, z dôvodu , že otec, tie budovy staval
aj keď vedel, že tie stavby boli bez stavebného povolenia postavené. Otec vedel, že sú postavené na

cudzom pozemku, ktorý vlastní brat. Preto on teraz s jeho súrodencami podal túto žalobu, lebo jeho
cesta je taká, že bolo to postavené ich otcom a z jeho peňazí. Má vedomosť, že H. C. predal dom v kat.
území L. M. žalovanému, ale žalobca má za to, kúpna zmluva je chybná, lebo je tam zapísaný dom
č. súp. XXX, a to je súpisné číslo toho domu, ktorý bol zbúraný. Podľa jeho názoru pán L. kúpil len
pozemky. Podľa jeho vedomostí pán L. nezaplatil za budovy, ale len za pozemky, a má vedomosť, že

nezaplatil ani tú kúpnu cenu 50.000,- eur, čo mu povedal syn nebohého H. – E. C.. Žalobu o neplatnosť
kúpnej zmluvy nepodal, lebo nie je právnik, ale ekonóm.
Predložil súdu originál dokladu Mestského úradu Spišské Vlachy, kde firma Priza, Jilemnického 23,
Spišské Vlachy na základe platobného výmeru platila daň z nehnuteľností, kde je uvádzané, že sa platí
daň za objekty slúžiace na podnikateľskú činnosť a daň z pozemkov. Takže podľa jeho názoru aj Mesto

Spišské Vlachy malo vedomosť, že jeho otec je vlastníkom tých stavieb.
Na otázku právny zástupca žalovaného či videl zápisnicu o privatizačnej listine, kedy sa v nej uvádza,
že predmetom privatizácie je okrem iného dom č. XXX a XXX ,z ktorej jasne vyplýva, že predmetom
privatizácie sú aj budovy, žalobca uviedol, že tú listinu nevidel. Dodal, že budova č. XXX to je ten
starý dom, ktorý bol zbúraný a dom so súpisným číslom č. XXX, ten reálne existuje, ale nie je na liste

vlastníctva. A za týmto domom všetky stavby boli postavené jeho otcom.

59. Žalobca v 3. rade A. B. C., I. vo svojej výpovedi uviedol, že chce uviesť chronológiu celého tohto
prípadu. Vypovedal, že predmetné sporné stavby vydražil brat jeho otca H. C., ale celú tú situáciu
realizoval jeho otec. On vedel, v akom stave boli stavby vydražené, pretože bývali 700 m od sporných

budov. V tom období mal 9 – 10 rokov. Potom otec započal s rekonštrukciou vydražených nehnuteľností,
a to hneď po privatizácii. Realizovalo sa to tak, že sa zbúrala budova. Pamätá sa, že sa zbúrala budova
pri vstupom pohľade do dvora, ktorá stála napravo. K žalobe predložili tie faktúry, ktoré sa zachovali,
nakoľko konkurzná správkyňa zvyšné doklady skartovala, takže zachovali sa len doklady od roku 1996,
ktoré preukazujú, že otec investoval do tých stavieb.

Čo sa týka kúpy zo strany pána L. sporných nehnuteľností, k tomu uviedol, že predmet kúpy neprebehol
štandardne, lebo reálny stav v prírode nesedel s tým, čo bolo zapísané v kúpnej zmluve a čo následne
bolo zapísané v katastri. Žalovaný pred kúpou si nebol obhliadnuť predmetné nehnuteľnosti, lebo tam
býval otec, ktorý ho tam nepustil. A navyše dodnes nie je zaplatená kúpna cena predávajúcemu.
Vychádza z výpovede vtedy ešte žijúceho H. C. v konaní sp. zn. 5C/42/2017. Následne samotný priebeh

–konaniežalovanéhoakozospornýchnehnuteľnostívyhodilichotca,malmafiánskyštýl,atobolpodnet
na podanie žaloby a jeho motivácia. Podľa jeho názoru, keďže jeho otec postavil sporné nehnuteľnosti,
tak mu patria do vlastníctva, a preto on, ako právny nástupca, sa domáham určenia vlastníckeho práva
k sporným nehnuteľnostiam. Cez webovú stránku z internetu použil pôvodnú mapu z roku 1990 a potompoužil mapu aktuálneho stavu a po prekrytí týchto máp je zrejmé, že okrem prednej budovy všetky
ostatné pôdorysy sú odlišné. Preto mám zato, že budovy boli nanovo postavené. Predložil súdu na
založenie do spisu predmetné dôkazné listiny.

Žalobca na otázky PZ žalovaného uviedol, že s výstavbou nových budov sa začalo potom, ako sa tie
nehnuteľnosti sprivatizovali, čiže v roku 1991 a v nasledujúcich rokoch. Otec staval „na čierno“. On
zadával murárovi pokyny, kde ma ťahať múry a podobne. Vraj bolo nejaké búracie povolenie na tú jednu
budovu, ale nepodarilo sa mu zabezpečiť o tom dôkazné listiny. Žalobu skôr nepodal, lebo v rámci
rodinných vzťahov predpokladal, že sa to porieši v dedičskom konaní po nebohom strýkovi H., k čomu

však nedošlo.

60. Žalovaný C. L. vypovedal, že ako automechanik, potreboval súrne nejaký priestory na podnikanie
a mal vedomosť, že v doma H. C. je dielňa, kde sú dobré priestory, ktoré boli by vhodné preňho. Bol
si ich aj obhliadnuť pred kúpou. Pán H. C. mu ukázal list vlastníctva, uisťoval ho, že všetko je napísané
naňho, že patrí to jemu. Ani ho nenapadlo riešiť, aké popisné číslo domu je na liste vlastníctva písané.

Kúpnu zmluvu im spisoval notár JUDr. Ondov. Čo sa týka kúpnej ceny tak, nakoľko bola po spísaní
kúpnej zmluvy podaná na súd žaloba naňho, tak ešte kúpnu cenu H. C. nevyplácal. Vyplatil ju až po 4
rokoch v hotovosti, 50.000,- eur, svedkov o tom nemá. Nevystavovali o tom žiadne doklady .K výplate
malo dôjsť v jeseni 2020.
Vysvetlil súdu, že vzhľadom na to, že sa viedol voči nemu súdny spor si chcel dať všetky tie stavby, ktoré

kúpil, do poriadku aj na liste vlastníctva. Informoval sa na Mestskom úrade v Spišských Vlachoch, ako
má postupovať. Oni mu poradili, že sa to dá zapísať ako budovy postavené pred rokom 1976. Vysvetlili
mu, že sa dajú zapísať na katastri aj stavby, ktoré neboli predtým postavené na základe stavebného
povolenia, a preto si dal urobiť geometrický plán v roku 2017. Tie stavby dal všetky zapísať na seba,
aj keď ich nestaval, pretože on ich kúpil a vyplatil ich H. C.. Z konania vedeného voči jeho osobe na

tunajšom súde sp. zn. 5C/42/2017, nevedel, kto vlastne tie budovy, ktoré si dal zapisovať, staval, kto
ich financoval a podobne. Bol presvedčený o tom, že ich vlastníkom bol H. C..
K okolnostiam vypratania neb. B. C. uviedol, že keď bol na obhliadke, videl , že brat H. C., pán B. C.
býva v zadnej časti dvora za dielňou. Sú to vlastne šatne. Keď to zakúpil, musel ho za asistencie polície
dať vypratať. On bol vtedy opitý a agresívny, bola to katastrofa. Vie, že pán B. C. mal exekúcie, neplatil

dane ako podnikateľ a podobne.
Na otázku právneho zástupcu žalobcov či mal vedomosť, aké nehnuteľnosti kupuje, či bol oboznámený
s listom vlastníctva, žalovaný uviedol, resp. zopakoval, že vedel od H. C., že to, čo je tam postavené,
že to patrí jemu. Videl list vlastníctva, ale je laik, nerozumie tomu. Čítal na LV, že sú tam zastavané
plochy a nádvoria, tak si myslel, že to je to, čo je v prírode. Nie je odborník na tie veci, žeby mohol

vedieť, že čo je tam zapísané. Považuje sa za vlastníka všetkých budov, ktoré on kúpil. V konaní sp.
zn. 5C/42/2017 uviedol, že lakovňu postavil B. C., lebo to bola jedna stavba, ktorá vyzerala tak novšie,
no a vtedy to tak vydedukoval.

61.Žalobkyňa v 2 rade E. H. sa pojednávaní nezúčastňovala, v konaní bola zastúpená advokátom, ktorý

jej výsluch nenavrhoval.

62. Z dôkazného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/42/2017 (na str. 100 – zápisnica spísaná na
mieste samom) súd zistil, že v uvedenom konaní bola súdom vykonaná obhliadka na mieste samom
dňa 4. 3. 2019za účasti vtedy ešte žijúceho A. B. C., žalovaného C. L. a ich právnych zástupcov.

Obhliadkou bol zistený aktuálny stav budov a pozemkov zapísaných a nezapísaných na LV č. XXX v kat.
území L. M.. Bola zistená existencia budovy súpisné č. XXX, orientačné č. XX, ktorá bola v pôvodnej
žalobe označovaná ako administratívna budova a ktorej žalobcovia sa zmeneným návrhom určenia do
dedičstva po poručiteľovi nedomáhajú.
V zápisnici o obhliadke sa ďalej uvádza, že na mieste súčasného vstupu na pozemok cez kovovú bránu

a dvore nachádzajúcom sa za touto bránou sa podľa vyjadrenia pôvodného žalobcu nachádzala stavba
- dom súpisné č. XXX, ktorý už v súčasnosti neexistuje. Na mieste sa nachádza aj pôvodný múr, ktorý
tvorí zadnú stenu stavieb. Na budovu súpisné č. XXX nadväzujú dielne 1, 2 a 3 a kompresovňa. K ďalšej
časti budovy nadväzujúcej na kompresovňu (po zvod) pôvodný žalobca pri ohliadke uviedol, že ju iba
opravoval, pôvodne stála, čelná stena bola zo skla a dreva, bočné steny boli múry, základy jej bočných

stien aj zadný múr ostali zachované. Časť budovy za zvodom bola podľa pôvodného žalobcu postavená
ním. V protiľahlej časti pozemku sa nachádza samostatne stojaca budova - lakovňa, ktorej postavenie
pôvodného žalobcu žalovaný v čase obhliadky nerozporoval.Zo zápisnice o obhliadke je ďalej zrejmé, že žalovaný po kúpe sporných nehnuteľností realizoval
rekonštrukciu vnútorných priestorov, robil kanalizáciu, prívod vody, o čom svedčia v uvedenom spise
pripojené fotodokumentácie, ktoré zachytávajú aj všetky nehnuteľnosti tak, ako sú situované v exteriéri.

63. Ako už bolo vyššie uvedené, pôvodný žalobca v priebehu konania dňa XX. XX. XXXX zomrel
a po zamietnutí žaloby v konaní sp. zn. 5C/42/2017 sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam v zmysle zmeneného petitu žaloby. Žalovaný v tomto konaní však
aj napriek tomu, že bol osobne prítomný pri obhliadke na mieste samom ešte za života právneho

predchodcu žalobcov, kedy nepovažoval za sporné, že samostatne stojaca budova lakovňa bola
postavená žalobcom, v tomto konaní navrhol žalobu zamietnuť aj ohľadom tejto nehnuteľnosti, čo však
náležite neodôvodnil. K tomu len uviedol, že nevie, či predmetná lakovňa je garáž. On nevie, kto ju
postavil a či je to nová stavba a či ju postavil A. B. C..

64. Žalobcovia v ďalšom konaní na preukázanie svojho tvrdenia, že sporné nehnuteľnosti patria do

výlučného vlastníctva ich právneho predchodcu, navrhli ďalší dôkaz, uviedli, že po konzultácii so
znalcom Ing. Matejom Špakom, PhD. znaleckým dokazovaním preukážu, že na základe vykonaných
prieskumných sond muriva sporných nehnuteľností bude možné zistiť ich vek, čo bude dôkazom, že
sporné nehnuteľnosti boli postavené od základov ich otcom. Predmetným dôkazom mienili preukázať,
že v čase privatizácie sporných nehnuteľností stavby, ktoré boli obhliadkou zistené, nestáli okrem dvoch

domov pod súp. č. XXX a XXX, z ktorých jeden dom je už zbúraný. Zvyšok tvorila malá dielňa, ktorá
pozostávala zo starého múra. Podľa ich vyjadrenia všetky ostatné stavby zapísané na LV č. XXX v kat.
území L. M. boli postavené ako nové z financií A. B. C..

65.Žalovanýsnávrhomnavykonaniesúkromnéhoznaleckéhodokazovanianesúhlasil.Považovaltento

dôkaz za nadbytočný s poukazom na výsledky dokazovania vykonané v konaní sp. zn. 5C/42/2017
tunajšieho súdu a hlavne s poukazom na tú skutočnosť, že z obhliadky a výpovedí svedkov je zrejmé,
že predmetné budovy boli len rekonštruované, nakoľko nebol zbúraný zadný nosný múr, ktorý tvorí
ich súčasť. Poukázal na obsah privatizačnej listiny, z ktorej je zrejmé, že toho času už nebohý H. C.
sprivatizoval klampiarsku dielňu, ktorá bola fungujúcou prevádzkou a domy súp. č. XXX a XXX. Zotrval

na tvrdení, že právny predchodca žalobcov vykonal len rekonštrukciu sporných nehnuteľností.

66. Súd z dôvodu právnej istoty a z dôvodu, že s nejedná o jednoduché právne posúdenie skutkového
stavu popísaného stranami sporu a svedkami, súhlasil s vykonaním dôkazu súkromným znaleckým
posudkom predloženým žalobcami.

67. Žalobcovia predložili súdu súkromný znalecký posudok č. 22/2024 vyhovený Ing. Matejom Špakom
PhD. mult. zo dňa 25. 4. 2024. Žalobcovia zadali znalcovi úlohu, a to posúdiť druh a typ stavebných
výrobkov zabudovaných v konštrukciách stavieb uvedených na LV č. XXX v kat. území L. M., a to
skladu, dielne, šatne, kotolne, prístrešku a garáže, to všetko bez súpisného čísla, z hľadiska obvyklého

obdobia ich výroby a používania v stavebnej výrobe vrátane odpovede na otázku, či stavebné výrobky
zabudované v konštrukciách stavieb mohli byť vyrobené pred rokom 1991.
Znalec uviedol, že predmetom znaleckého posudku sú materiály konštrukcii predmetných stavieb,
ktoré majú odlišné konštrukčno-materiálové vyhotovenie. Materiály použité na zhotovenie jednotlivých
konštrukcií sú rôzne. Jednotlivé stavby neboli zhotovené v rovnakom období ako jeden stavebný

celok, ale boli realizované pristavovaním postupne. Dispozične sú stavby rozčlenené do funkčných
priestorov. Na severnej strane sa nachádza sklad a smerom južne ďalej dielňa, ktorá pozostáva z dvoch
miestností,šatňaakotolňa.Prístrešokagarážtvoriasamostatnéstavby,ktoréniesústavebneprepojené
s ostatnými uvedenými stavbami. V ďalšej časti znaleckého posudku znalec popisuje materiály, z ktorých
sú predmetné stavby postavené a v akom stave sa jednotlivé stavby nachádzajú v súčasnosti.

68. V záverečnom vyhodnotení znalec uviedol nasledovné:
Na základe analýzy konštrukčno-materiálového vyhotovenia stavieb, technického stavu konštrukcií
a jednotlivých materiálov, z ktorých sú predmetné konštrukcie zhotovené, sú v tomto znaleckom posudku
posúdené jednotlivé materiály, a to hlavne so zreteľom na posúdenie obvyklého obdobia ich výroby

a používania pri stavebnej výrobe.
Z hľadiska samotného materiálu (materiálové zloženie hmoty stavebných prvkov, resp. konštrukcií, typ
a formát murovacieho prvku) použitého na zhotovenie konštrukcií jednotlivých stavieb je jednoznačne
možné určiť, že konštrukcie zadnej východnej steny a časti severnej steny stavby B2 je pôvodnákamenná, postavená pred rokom 1990, pravdepodobne v období na začiatku 20. storočia. Taktiež zvislá
konštrukciastavbyDpostavenázbielychpórobetónovýchtvárnicbolapostavenázačiatkom0-týchrokov
21. storočia.

Konštrukcie zadnej východnej steny stavby A a B1 zhotovená z plnej pálenej tehly bola zhotovené
pravdepodobne na prelome 80-tych a 90-tych rokov 20. storočia. Nadstavba muriva zhotovená
z pórobetónových tvárnic bola zhotovená dodatočne, pravdepodobne začiatkom 90-tych rokov 20.
storočia. Zvislé konštrukcie šatne – stavba C boli zhotovené pravdepodobne koncom 90-tych rokov
20. storočia. Kovová konštrukcia prístrešku bola pravdepodobne zhotovená koncom 90-tych rokov 20.

storočia. Zvislé konštrukcie samostatnej garáže – stavba F boli zhotovené pravdepodobne na prelome
80-tych a 90-tych rokov 20. storočia.

69. V závere znalec zodpovedal otázky žalobcov, kedy boli vyrobené stavebné výrobky zabudované
v konštrukciách jednotlivých stavieb, k čomu uviedol, že u nehnuteľností – sklad a garáž mohli byť
vyrobenénaprelome80-tycha90-tychrokov20.storočia,dielňazačiatkom20.storočia(kamennémúry)

a na prelome 80-tych a 90-tych rokov 20. storočia, šatňa – koncom 90-tych rokov 20. storočia, kotolňa
– začiatkom 0-tych rokov 21. storočia, prístrešok – koncom 90-tych rokov 20. storočia.

70. Žalobcovia v záverečnom prejave s poukazom na obsah znaleckého posudku a výpovede svedkov
ustálili,žepredmetomdražbynehnuteľnostinebohéhoH.C.bolilenpozemkyajednabudova,ktorávšak

nie je predmetom žaloby. Z uvedeného dôvodu preto žalovaný kúpnou zmluvou nemohol nadobudnúť
stavby, ktoré sú predmetom ich zmenenej žaloby, ktoré boli ako vyplýva zo znaleckého posudku,
postavené pred alebo po dražbe. Majú zato, že z uvedeného dokazovania vyplýva, že ich po dražbe
postavil B. C., čo má preukazovať znalecký posudok a závery v ňom uvedené, v ktorých rokoch
boli stavané jednotlivé nehnuteľnosti. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že stavby neboli

postavené pred dražbou, z čoho je zrejmé, že ich staval výlučne právny predchodca žalobcov pre výkon
svojej živnosti. V súvislosti s týmto konštatovaním poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu v Zbierke
stanovísk č. R 29/1999, ktoré sa zaoberá obdobnou problematikou. Majú zato, že v konaní preukázali, že
došlo k zániku prvého nadzemného podlažia sporných stavieb, nakoľko vo vzťahu k budove označenej
ako B2 v znaleckom posudku zostal postavený len pôvodný zadný kamenný múr a všetko ostatné bolo

zbúrané. Sporné je aj postavenie žalovaného ako kupujúceho, nakoľko bolo spochybnené, či bola kúpna
cena vyplatená a že v čase kúpy nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré neskôr boli zapísané na LV č.
XXX v kat. území L. M.. S poukazom na uvedené žalobcovia navrhovali, aby súd ich žalobe v celom
rozsahuvyhovel.Žalovanýsanestotožnilsozávermižalobcov,žezoznaleckéhoposudkujasnevyplýva,
kedy boli jednotlivé stavby postavené a kým. Poukázal na to, že vek stavieb je znalcom konštatovaný

slovom„pravdepodobnosť“,tedaznaleckýposudoksurčitosťounedávaodpoveďnaotázku,kedynaozaj
boli stavby postavené. Poukázal na snímku z katastrálnej mapy z 50-tych rokov 20. storočia, podľa ktorej
je zrejmé, aké stavby boli zamerané pred privatizáciou u sporných nehnuteľností a je zrejmé, že zadný
múr, ako vyplýva z obhliadky, aj zo znaleckého posudku, ktorý je spoločným múrom časti sporných
stavieb, je prvkom neporušeným. Faktúry preukazujúce investície do stavieb nepreukazujú vlastnícke

právo právneho predchodcu žalobcov, a preto má žalovaný zato, že žalobcovia žiadnym spôsobom
nepreukázali dôvodnosť žaloby.

71. Najprv. 137 písm. c./ C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

72. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu na
určení v zmysle § 137 písm. c) CSP. Existencia takéhoto záujmu musí byť doložená v každom štádiu
konania, v opačnom prípade musí súd žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť, a to bez skúmania

vecnej stránky. V konaní bolo nesporne preukázané, že dedičské konanie po poručiteľovi A. B. C. ,
vedené pred tunajším súdom pod sp. zn. 9D/11/2021, po ktorom sú zákonnými dedičmi žalobcovia,
prebehlo, avšak nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto žaloby, prededené neboli, t.j. netvorili predmet
dedičstva. Nakoľko na LV č. XXX v kat. území L. M. je ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností
vedený C. L., teda žalovaný, z uvedeného vyplýva, že žalobcovia sa inak, ako predmetnou určovacou

žalobou, nemôžu domôcť, aby stav v evidencii nehnuteľností zodpovedal skutočnému stavu, nakoľko sa
žalobcovia považujú za dedičov vlastníka sporných nehnuteľností – ich právneho predchodcu. Tým je
preukázaný ich naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe, ktorou má byť odstránený stav
neistoty o vlastníctve sporných nehnuteľností.73. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

74. Podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú
vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému
vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú,

rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.

75. Podľa § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že
mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do
predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci
a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.

76. Podľa § 473 ods.1 Občianskeho zákonníka v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý
z nich rovnakým dielom.

77. Ustanovenie § 135b Občianskeho zákonníka rieši prípady, kedy sa z cudzej veci, prípadne viacerých

cudzích vecí spracovaním vyhotoví nová vec. Predmetom spracovania môže byť aj nehnuteľnosť,
nakoľko § 135b Občianskeho zákonníka to nevylučuje. Nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním
cudzej nehnuteľnej veci zrejme ale môže mať praktický význam iba v prípadoch, keď sa rekonštrukciou
stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných prvkov, že nepochybne ide o vytvorenie novej
veci (stavby). Nadobudnutie vlastníctva k „spracovanej stavbe“ je možné len pokiaľ pôvodná stavba

zanikla, pričom za zánik stavby v zmysle práva treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po
ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia (porovnaj napr. R
29/1999). V prípade stavieb treba prihliadať na to, či spracovaním stavby vznikne celkom nová stavba,
odlišná od pôvodnej (napr. zbúraním pôvodnej stavby a postavenie novej stavby, hoci na základoch
pôvodnej stavby), alebo ide len o opravu stavby. Oprava sa ani v prípade stavieb nepovažuje za

spracovanie. O spracovanie cudzej nehnuteľnosti nejde ani vtedy, ak sa nové stavebné prvky stanú iba
súčasťou pôvodnej stavby. Vlastníkom týchto súčastí sa stáva doterajší vlastník stavby.

78. Podľa Potvrdenia o predaji prevádzkovej jednotky vydaného Komisiou pre privatizáciu národného
majetku pre okres Spišská Nová Ves zo dňa 19. 12. 1991 súd vzal za preukázané, že A. H. C. sa stal

vydražiteľom a výlučným vlastníkom prevádzkovej jednotky – Klampiarskej dielne na ul. Jilemnického 22
v Spišských Vlachoch. Do prevádzkovej jednotky patrili stroje a zariadenia a ďalšie základné prostriedky
postupnej spotreby podľa priloženého zoznamu. Vydražená nehnuteľnosť bola zapísaná na LV č. XXX
v kat. území L. M. ako dom č. súp. XXX, XXX a pozemky parc. č. 1177 o výmere 380 m2, parc. č. 1176
o výmere 222 m2 a parc. č. 1174 o výmere 609 m2. Z predmetnej privatizačnej listiny je zrejmé, že okrem

domov č. XXX a XXX bola vydražená dielňa, ktorá sa nachádzala spolu s domami na pozemkoch spolu
ovýmere1211m2.Zvýpovedesamotnéhovydražiteľaaprávnehopredchodcužalobcovvkonanísp.zn.
5C/42/2017 súd zistil, že vydražené neboli len dva domy, z ktorých jeden bol zbúraný, ale aj klampiarska
dielňa, ktorá bola do obdobia privatizácie funkčná. Z obhliadky, výpovede svedkov a samotného
právneho predchodcu žalobcov súd vzal za preukázané, že klampiarska dielňa bola stavbou, ktorú tvoril

100-ročný múr, ktorý z výsledkov dokazovania s určitosťou nebol pri stavebných prácach vykonaných
A. B. C. zbúraný. Táto skutočnosť nebola v konaní žalobcami žiadnymi prostriedkami procesného útoku
vyvrátená, teda túto skutočnosť súd považuje za nespornú.
V konaní nebolo sporné tvrdenie oboch strán sporu, že dom s pôvodným súp. č. XXX bol zbúraný,
nakoľko bol schátralý a druhý dom – č. súp. XXX pre účely administratívnej budovy bol zrekonštruovaný

financiami vloženými A. B. C., ako konateľom firmy PRÍZA Spišské Vlachy. Ani toto tvrdenie
v konaní nebolo sporné, čo dokazuje tá skutočnosť, že žalobcovia sa v pôvodnom konaní domáhali
určenia vlastníckeho práva aj k domu č. XXX (ako aj v pôvodnom konaní sp. zn. 5C/42/2017), po
vyhodnotení výsledkov dokazovania v predošlom konaní však dospeli k záveru, že táto budova bola iba
zrekonštruovaná, a preto sa zmeneným návrhom jej určenia do dedičstva po ich otcovi nedomáhali.

79. Pokiaľ by súd mal zjednodušene zhrnúť nesporné tvrdenia, tak tými sú tie, že z výsledkov
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že sporné nehnuteľnosti nadobudol dražbou v privatizácii H. C. –
brat B. C., ktorý od počiatku s týmito nehnuteľnosťami disponoval aj napriek tomu, že na liste vlastníctvabol zapísaný ako výlučný vlastník jeho brat. Nesporná, čo vyplýva z výpovedí svedkov a samotných toho
času už nebohých súrodencov B. a H. C., je tá skutočnosť, že iba B. C. vkladal investície a financoval
prestavby a rekonštrukcie a stavby sprivatizovaných nehnuteľností. Sporná však v tomto konaní je

otázka, ktoré stavby boli rekonštruované, ktoré boli teda len opravované, ktoré boli dostavané a či išlo
o výstavbu úplne nových stavieb.

80. V konaní teda bolo sporné tvrdenie žalobcov, že stavby, ktoré sú zapísané na aktuálnom výpise z LV
č. XXX, boli postavené od základov ich právnym predchodcom A. B. C., čo žalobcovia v tomto konaní

tvrdili. Je potrebné pripomenúť, že žalobcovia v žalobe uvádzajú, že ich právny predchodca všetky
sporné nehnuteľnosti vybudoval svojpomocne v rokoch 1996 až 2003, čo je v rozpore s výpoveďou
samotného A. B. C. v zápisnici v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 5C/42/2017 zo dňa 7. 2. 2019, kde
tento uviedol, že s výstavbou budov začal v roku 1997 a ukončil ju v roku 2000, presný mesiac nevedel
uviesť. Dodal, že od Mestského úradu v Krompachoch mal búracie povolenie aj povolenie na výstavbu
týchto budov, avšak tieto dôkazné listiny v pôvodnom, ani v tomto konaní neboli súdu predložené.

Navyše z výpovedí svedkov je zrejmé, že stavebné práce na sporných nehnuteľnostiach nebohý B. C.
vykonával bez akéhokoľvek stavebného, alebo užívacieho povolenia, z čoho vyplýva, že sa jedná o tzv.
čierne stavby, ktoré by v prípade preukázania, že sa jedná o nové stavby, súd posudzoval podľa § 135c
Občianskeho zákonníka, ako neoprávnené stavby na cudzom pozemku.

81. Z dokazovania súd v závere ustálil, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uzavretej
medzi toho času už nebohým A. H. C. a C. L., boli po ich vydražení užívané výlučne A. B. C., ktorý
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, postupne prebudovával.
Z vykonaného dokazovania nezistil také relevantné skutočnosti, ktoré by s určitosťou preukazovali,
že A. B. C. sprivatizované nehnuteľnosti - a to klampiarsku dielňu, ako bola pôvodne označená

v privatizačnej listine, zbúral a od základov na mieste tejto dielne vybudoval nové stavby. Takáto
skutočnosť nevyplýva zo žiadneho relevantného dôkazu predloženého žalobcami. Nevyplýva to ani zo
záverov znaleckého posudku, ktorý sa vlastne touto otázkou nezaoberal, z jeho záverov nie je možné
vyvodiť, či došlo k totálnemu zbúraniu pôvodných stavieb a vybudovaniu nových na nových základoch.
Znalecký posudok hovorí len o veku stavebných konštrukcií jednotlivých stavieb, čo nie je dôkazom,

že pôvodné stavby okrem starého domu s pôvodným súp. č. XXX boli zbúrané, resp. že tieto stavby
zanikli. Žalobcovia v tomto konaní aj vzhľadom na odstup času nepredložili žiaden relevantný dôkaz,
napr. fotodokumentáciu, ktorá by preukazovala, že klampiarska dielňa bola od základov zbúraná. Toto
tvrdenie je v rozpore s výsledkami obhliadky na mieste samom, ktorá bola v konaní sp. zn. 5C/42/2017
tunajšieho súdu vykonaná dňa 4. 3. 2019, kde samotný B. C. súdu ukazoval, ktoré stavby iba opravoval,

že na klampiarskej dielni zostal zachovaný starý múr a že aj základy bočných stien zostali zachované.
Už z tejto samotnej výpovede vyplýva, že stavby, ktoré sú postavené na mieste, kde pôvodne stála
sprivatizovaná klampiarska dielňa, nie sú novými stavbami a neboli nanovo postavené od základov,
jednalo sa o zhodnotenie pôvodnej stavby. To sa však netýka samostatne stojacej budovy, ktorú nebohý
B. C. pomenoval ako lakovňa, toho času podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXX, v kat. území L. M. je

táto stavba označená ako garáž. V pôvodnom konaní tunajšieho súdu sp. zn. 5C/42/2017 žalovaný
túto skutočnosť nepoprel, teda súd v uvedenom konaní pri prejudicionálnom posúdení veci ustálil, že
samostatne stojaca budova na parc. č. 1174/3 (bývalá lakovňa) patrí do výlučného vlastníctva B. C. (viď
zápisnica zo dňa 28. 5. 2019 v konaní sp. zn. 5C/42/2017).

82. Bližší výklad k problematike zmeny a zániku stavby obsahuje rozhodnutie NS ČR 22Cdo/761/2001
zodňa5.11.2002,ktorýbolomožnévzhľadomnaobdobnúprávnuúpravupoužiťajvdanejveci,vktorom
NS ČR uviedol: „Problematikou zmeny a zániku stavby sa judikatúra opakovane zaoberala (porov. napr.
rozsudok Najvyššieho súdu 30.9.1998 sp. zn. 33Cdo/111/98). Nadzemná stavba zaniká a prestáva
byť vecou v zmysle práva vtedy, ak nie už zrejmé dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. U

stavieb obytných a stavieb občianskych táto zásada platí bezvýnimočne. Aj keď môže k zániku stavby
ako veci v občianskoprávnom zmysle dôjsť ojedinele aj iným spôsobom (napr. obstavením), stavby
prebývanie, pre individuálnu rekreáciu, stavby občianskeho vybavenia a v úplne prevažujúcej väčšine aj
stavby slúžiace výrobným účelom zanikajú vždy deštrukciou obvodového muriva pod úroveň stropu nad
prvým podlažím (obvykle pri súčasnom odstránení muriva priečok), v dôsledku čoho zaniká stav

poskytujúci obraz o dispozičnom riešení pôvodnej stavby. Z hľadiska posúdenia otázky
zániku pôvodnej stavby pritom nie je rozhodujúci objem novo vybudovaných konštrukcií, lebo pôvodná
stavba buď zanikla a novo vybudované konštrukcie potom tvoria súčasť stavby novej alebo nezanikla a
novovybudované konštrukcie tvoria súčasť stavby pôvodnej. Pri posúdení zániku pôvodnej stavbyje teda v týchto prípadoch významné to, čo bolo odstránené a nie to čo bolo novo vybudované,
pričom pre záver o zachovaní dispozičného riešenia prvého nadzemného podlažia je rozhodujúce, či
došlo k úplnej deštrukcií obvodových múrov prvého nadzemného podlažia. Pri úplnej

deštrukcii týchto obvodových múrov je nepochybné, že pôvodná stavba zanikla. Pri čiastočnom zbúraní
týchto stien je nutné posúdiť mieru týchto zásahov.“

83. S poukazom na vyššie uvedené súd má zato, že v tomto konaní žalobcovia nepredložili relevantné
dôkazy procesného útoku, ktorými by preukázali, do akého štádia pôvodné stavby vydražené v roku

1991 podľa pripojenej privatizačnej listine k LV č. XXX v kat. území L. M. boli zbúrané, resp. či došlo
k absolútnej deštrukcii celého obvodového muriva pôvodných stavieb. Z výpovedi svedkov, ako aj
právneho predchodcu žalobcov je možné jednoznačne dedukovať, že A. B. C. s určitosťou investoval
svoje finančné prostriedky do cudzej nehnuteľnosti, ktorá v čase vložených investícií bola vo výlučnom
vlastníctve jeho brata H. C.. S určitosťou možno konštatovať a vyplýva to aj zo samotnej výpovede
ešte žijúceho A. B. C. a zo záverov obhliadky vykonanej v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 5C/42/2017,

že z pôvodnej nehnuteľnosti nedošlo k zbúraniu zadného múra, ktorý zostal zachovaný a ktorý tvorí
súčasť aj terajších novovybudovaných stavieb okrem samostatne stojacich stavieb. Z týchto výsledkov
dokazovania je zrejmé, že nedošlo k deštrukcii celého obvodového muriva pod úroveň stropu nad prvým
podlažím tak, ako to prezentujú žalobcovia. Ako vyplýva z vyššie uvedeného rozhodnutia, pri posúdení
spornej otázky v danom spore nie je rozhodujúci objem novovybudovaných konštrukcií, ale je významné,

čo bolo odstránené a či bolo zachované dispozičné riešenie pôvodných stavieb. Preto pre posúdenie
daného sporu sú irelevantné dôkazné listiny - faktúry predložené žalobcami, a to odberateľské faktúry
a listiny potvrdzujúce realizáciu stavieb, nakoľko tieto nie sú dôkazom preukazujúcim, do akej miery
boli pôvodné budovy zbúrané. Sú dôkazom investícií A. B. C. do cudzej nehnuteľnosti, na základe
ktorých sa právny predchodca žalobcov a následne žalobcovia mohli domáhať nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia, prípadne náhrady škody voči pôvodnému vlastníkovi H. C., resp. voči jeho
právnym nástupcom.

84. V konaní nebola žalobcami relevantnými dôkazmi preukázaná zásadná skutočnosť, a to v akom
stave sa nachádzali nehnuteľnosti (okrem stavby na parc. č. 1174/3 a pôvodne žalovanej stavby na parc.

č. 1177/1 – administratívna budova, resp. dom č. súp. XXX), v čase, keď ich začal búrať a prestavovať,
alebo ako tvrdia žalobcovia nanovo stavať ich právny predchodca B. C.. Súd preto nemôže s určitosťou
vyvodiť záver, že došlo u sporných stavieb k vzniku novej veci. Pokiaľ právny predchodca žalobcov vložil
svoje finančné prostriedky do budovy – bývalej klampiarne, ktorá bola čiastočne zbúraná (čo z výpovede
svedkov a B. a H. C. jednoznačne vyplynulo), vtedajší vlastník pôvodnej veci – H. C. sa stal výlučným

vlastníkom všetkého, čo prirástlo k hlavnej veci, aj keď na tom nemal žiadne zásluhy. Nebohý B. C.,
ako investor určitého prírastku, mohol od vlastníka požadovať úhradu účelne vynaložených prostriedkov
podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Z dokazovania je zrejmé, že k tomu nedošlo, a právny
predchodca žalobcov za svojho života nepožiadal o zápis, resp. vklad vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam do jeho výlučného vlastníctva, nežiadal o vydanie stavebného povolenia, ani žiadneho

iného povolenia na prístavbu, alebo prestavbu sporných nehnuteľností.

85. Následne, ak H. C. previedol nehnuteľnosti kúpnou zmluvou na žalovaného, jednalo sa o platný
právny úkon, nakoľko v čase predaja bol výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností v stave, v akom
sa v čase spísania kúpnej zmluvy nachádzali. Z uvedeného zároveň vyplýva, že žalovaný je pasívne

legitimovaným subjektom v tomto konaní. V súvislosti s postavením žalovaného súd nemôže opomenúť
ochranu dobrej viery žalovaného (ktorý princíp je súčasťou ochrany legitímnych očakávaní vychádzajúc
z čl. 1 Ústavy SR), ktorý zaplatil za kúpené nehnuteľnosti 50.000,- eur a ďalšie finančné prostriedky
vložil na ich úpravu a opravy pre účely svojho podnikania. Uvedené vyplýva z fotodokumentácie
priloženej žalovaným k písomnému vyjadreniu k žalobe, ktorá preukazuje, akým spôsobom obnovil

interiér zakupovaných stavieb.

86. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že boli právnym zástupcom poučení, že nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému sa nemôžu domáhať, nakoľko tento nárok je
už dávno premlčaný, preto podali žalobu, ktorú opreli o tvrdenie, že ich právny predchodca bol

výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností. Nakoľko však v tomto konaní, ako je už vyššie uvedené,
neprodukovali žiadne relevantné dôkazy preukazujúce, že A. B. C. postavil na pozemkoch zapísaných
na LV č. XXX a to na parc. č. 1177/2, 1177/3, 1177/4, 1176/2 a 1174/2 úplne nové stavby (jedná sa
o objekty sklad, dielňa – časť B1, B2, šatňa, kotolňa a prístrešok) na nových základoch, nepredložilidôkazy, ktoré by preukazovali, že sa nejednalo o rekonštrukciu, resp. opravu, alebo úpravu pôvodných
stavieb, preto súdu nezostávalo nič iné, len ich žalobu v tejto časti zamietnuť ako nedôvodnú. Odkaz
žalobcov na doterajšiu judikatúru NS SR, konkrétna na rozhodnutie Cdo 188/1996, súd považuje

za irelevantný, nakoľko v danej posudzovanej veci súd rozhodoval o nároku podľa § 14 ods. 1
reštitučného zákona , pričom, čo je podstatné, vo veci bol vykonaný znalecký posudok znalcom z odboru
stavebníctva, ktorý riešil zásadnú otázku, či došlo k zhodnoteniu pôvodnej stavby, alebo k novostavbe.
Takýto základným dôkazom žalobcovia v tomto konaní nepredložili.

87. Odlišná situácia, ako vyplynulo z výsledkov dokazovania je pri posudzovaní stavby postavenej
na parc. č. 1174/3 – garáž, nakoľko táto stavba je samostatne stojaca, a teda nie je pevne spojená
s múrom, ktorý nebol pri budovaní stavieb zbúraný a netvorí súčasť pôvodnej stavby – klampiarskej
dielne. Výstavbu bývalej lakovne, toho času garáže financoval výlučne právny predchodca žalobcov,
preto súd má zato, že aj keď na jej výstavbu nebolo vydané stavebné povolenie, túto nehnuteľnosť
nadobudol do výlučného vlastníctva právny predchodca žalobcov spracovaním. Ohľadom tejto stavby

súd žalobe vyhovel a určil, že garáž postavená na parc. č. 1174/3 patrí do dedičstva po nebohom A. B.
C.. Je potrebné pripomenúť, že žalovaný v pôvodnom konaní na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/42/2017
túto skutočnosť nerozporoval a ani v tomto konaní nepredložil žiadne relevantné prostriedky procesnej
obrany, ktorými by preukázal opak tvrdenia žalobcov a výsledkov dokazovania vykonaného súdom
v tomto konaní.

Čosatýkadôkazupredloženéhožalobcomv3.rade–A.B.C.napojednávanídňa16.8.2024,atomapy
z roku 1996, ktorú porovnal so súčasným stavom, súd s poukazom na zásahu kontradiktórnosti na tento
dôkaz neprihliadol. Navyše je to len laický názor žalobcu, ktorý prekrytím máp zisťoval, ktoré parcely
boli, resp. neboli v jednotlivých obdobiach zastavané. Z takéhoto dôkazu nie je možné vychádzať ako
z relevantného. Súdu nepriniesol žiadne nové svetlo do konania a z neho nemožno usúdiť, ktorá stavba

kedy bola stavaná, resp. rekonštruovaná, alebo opravovaná.

88. V závere sa súd okrajovo vyjadruje aj k námietke právneho zástupcu žalobcov, že súd mal pristúpiť
k vyrubeniu súdneho poplatku z hodnoty sporu, teda z ceny posudzovaných nehnuteľností, čo je
vrozporesoZákonomosúdnychpoplatkoch.Súdvoveciurčilvýškusúdnehopoplatkusprávne,nakoľko

v prejednávanom prípade je predmetom konania žaloba o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva,
a teda v zmysle položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. v spojení
s ustanovením § 6 ods. 3 citovaného zákona je správny poplatok za takýto predmet konania 49,50 eur
(pri neelektronickom podaní 99,50 eur).

89. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

90. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

91. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

92.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

93. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v § 255 ods. 1
CSP. V konaní mal väčší úspech žalovaný, a to v rozsahu 83,33 %. Žalobcovia boli úspešní v rozsahu
16,67 % (Žalobcovia sa domáhali určenia predmetu do dedičstva k šiestim stavbám. Mali úspech len vo
vzťahu k jednej, teda v pomere 1:6). Rozdiel úspechu a neúspechu činí (83,33 % - 16,67 %) 66,66 %, súd

preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom vo rozsahu 66,66 %, nakoľko
u žalobcov v 1. až 3. rade nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by ich k náhrade trov
konania nemal zaviazať a za takýto dôvod nepovažuje ani okolnosti, ktoré viedli žalobcov k uplatneniu
nároku na súde.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.