Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116219239
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:7116219239.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej

a členov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD., v spore žalobkyne Y. F.,
narodenej XX. U. XXXX, M., L. XXXX/X, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária
JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o. Košice, Žižkova 2073/19, IČO: 51 417 685 proti žalovaným 1/ RNDr. K. T.,
narodenej XX. R. XXXX, M., L. XXXX/X, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Majerníkom, Košice,
Werferova 1 a 2/ X. F., narodenému XX. I. XXXX, F., X. XXX, o určenie, že poručiteľ bol v čase smrti
bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, vedenom na bývalom Okresnom súde Košice I pod sp.
zn. 39C/195/2016, o dovolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25. júna 2024

č. k. 6Co/101/2023 - 661 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej 1/ v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. (Od 01.06.2023) bývalý Okresný súd Košice I (ďalej iba „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
rozsudkom zo dňa 27. marca 2023 č. k. 39C/195/2016-564 určil, že byt č. XX . nachádzajúci sa na
X.. poschodí vo vchode č. X obytného domu L. 2, X (špecifikovaný vo výroku rozhodnutia) patril ku dňu
smrti poručiteľa P. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. 2, M., zomrelého dňa XX.XX.XXXX, do

bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a poručiteľa P. F. v podiele 1/1 (výrok I.). Žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.). Právne vec posúdil podľa § 13 ods.1, § 19
ods. 1, § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. (ďalej aj „bytový zákon“) spolu s § 146, § 143a, § 148 ods. 1,
2, § 148a ods. 2, § 460 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a podľa § 91 ods. 2 zákona č. 483/2001
Z. z. bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „zákon o bankách“).
1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že manželstvo, ktoré žalobkyňa uzavrela v Košiciach dňa 23.11.1990
s P. F. (poručiteľ) trvalo až do jeho smrti dňa 26.11.2015. Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa

08.09.1998 Mesto Košice odpredalo poručiteľovi sporný byt za kúpnu cenu 15.397 Sk; vklad jeho
vlastníckeho práva bol povolený dňa 20.10.1998 Okresným úradom Košice I, katastrálnym odborom pod
č. V 3400/98. Žalobkyňa výpisom z účtu aj odpisom podacieho lístka s dátumom 06.07.1998 preukázala,
že kúpna cena bytu bola uhradená jednorazovo prevodom z účtu vedeného na meno P. v čiastke 15.397
Sk v prospech účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX prevodcu Mesto Košice, teda zo spoločných
finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Poručiteľ mal
k 01.07.1998 na uvedenom účte sumu 38.993,25 Sk a dňa 05.07.1998 poslal svojej dcére (žalovanej

1/) pravidelný príspevok vo výške 1.000 Sk na jej účet. Tvrdenie žalovanej 1/, že poskytla poručiteľovi
na kúpu bytu sumu 25.000 Sk v hotovosti v prítomnosti jej matky označil za nepresvedčivé, nepriame
a bez dôkaznej hodnoty. Manželstvo žalobkyne a poručiteľa v čase nadobúdania bytu trvalo, nedošlok rozšíreniu, zúženiu alebo zrušeniu BSM, preto kúpna cena za byt uhradená z účtu poručiteľa bola v
celom rozsahu zaplatená z peňažných prostriedkov patriacich do BSM.
1.2. Po spochybnení výpisu z účtu poručiteľa žalovanou 1/ vyžiadal konajúci súd od Slovenskej

sporiteľne, a.s. výpisy z účtov poručiteľa za obdobie od 01.01.1998 do 31.08.1998. Z odpovede
Slovenskej sporiteľne, a. s. vyplynulo, že štandardne doklady archivuje 10 rokov a k požadovaným
údajom archivačná doba uplynula. Na žiadosť okresného súdu uvedený peňažný ústav podaním zo dňa
21.10.2022 potvrdil, že výpisy z účtu IBAN: F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zo dňa 23.05.2019 boli
dňa 23.05.2019 vydané obchodným miestom Slovenskej sporiteľne, a.s. v Košiciach aj to, že výpisy,

ktoré banka poskytuje klientom na obchodnom mieste štandardne podpis zamestnanca ani odtlačok
pečiatky neobsahujú.
1.3. K tvrdeniam žalovanej 1/, že výpis z účtu poručiteľa predložený žalobkyňou nemôže byť pravdivý
pre uplynutie archivačnej doby v čase jeho vydania a je dôkazom získaným nezákonne pre porušenie
bankového tajomstva súd prvej inštancie uviedol, že všeobecné tvrdenie o uplynutí archivačnej doby
neznamená, že banka nemôže niektoré konkrétne výpisy archivovať dlhšiu dobu. Archiváciu uvedeného

dôkazného prostriedku do jeho vydania žalobkyni banka potvrdila oznámením o pravosti výpisu z
účtu poručiteľa predloženého žalobkyňou, o ktorého správnosti v konaní neboli vznesené žiadne
námietky. Žalobkyňa je právnou nástupníčkou poručiteľa a v zmysle §-u 91 ods. 2 zákona o bankách
má pri posudzovaní obchodného tajomstva postavenie klienta, keďže dedičstvo sa nadobúda smrťou
poručiteľa, preto vydanie výpisu z účtu poručiteľa žalobkyni nemôže byť považované za porušenie

bankového tajomstva. Nielen z výpisu z účtu, ale aj z leasingovej zmluvy, rozpisu splátok leasingu
a pokladničného dokladu o úhrade platby pre leasingovú spoločnosť je zrejmé, že poručiteľ v čase
kúpy bytu disponoval finančnými prostriedkami v dostatočnej výške na zaplatenie kúpnej ceny, čím bolo
vyvrátené aj tvrdenie žalovanej 1/ o tom, že by si poručiteľ musel na úhradu kúpnej ceny bytu finančné
prostriedky požičiavať.

1.4. Súd prvej inštancie dospel k záveru o platnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 08.09.1998
ako určitého a zrozumiteľného právneho úkonu. Vychádzal aj z konštantnej judikatúry Ústavného súdu
SR (II. ÚS 148/06, III. ÚS 348/06, IV. ÚS 209/07, I. ÚS 252/07, I. ÚS 241/07, III. ÚS 341/07, I. ÚS
242/07), podľa ktorej majú súdy preferovať výklad platnosti právneho úkonu ako súkromnoprávneho
prejavu vôle, ktorým sa realizuje zmluvná voľnosť, pred jeho neplatnosťou. Popis príslušenstva bytového

domu musí vyplývať z technickej dokumentácie domu, pričom príslušenstvo bytového domu je jeho
príslušenstvom bez ohľadu na obsah kúpnej zmluvy a nadobúdateľ bytu nadobúda spoluvlastnícky
podiel k nemu automaticky spolu s bytom; rozsah a popis príslušenstva je oprávnený overiť si z dokladov
od správcu, spoločenstva, alebo zo zbierky listín a dokumentov evidovaných v katastri nehnuteľností.
Konajúci súd dospel k záveru, že absencia tejto obsahovej náležitosti nespôsobuje absolútnu neplatnosť

zmluvy jednoznačne a určito vymedzujúcej predmet prevodu. To isté platí pre popis spoluvlastníckeho
podielu na príslušenstve domu ako údaj vyplývajúci z katastra nehnuteľností; spoluvlastnícky podiel k
tomuto príslušenstvu má akcesorický vzťah k vlastníctvu bytu, preto sa nadobúda s vlastníctvom bytu
zo zákona. Nedôvodné je považovať zmluvu o prevode vlastníctva bytu za absolútne neplatný právny
úkon pre absenciu tých náležitostí zmluvy, ktorými sú žalovanou 1/ namietané (§ 5 ods. 1 písm. b) a c)

bytového zákona). Okresný súd upustiac od rigorózneho trvania na obsahových náležitostiach zmluvy o
prevode vlastníctva bytu, ktoré vyplývajú z evidencie katastra nehnuteľností, ako aj priamo zo zákona (§
13, 19, 23 bytového zákona), posúdil zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 08.09.1998 ako platný
právny úkon.
1.5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej

žalobkyni priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 25. júna 2024
ako vecne správny (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte aj ako „CSP“) potvrdil
rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 39C/195/2016-564 zo dňa 27. marca 2023 a rozhodol, že

žalobkyňa má proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací
súdsavcelomrozsahustotožnilsdôvodminapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancie,naktoréodkázal
(§ 387 ods. 2 CSP).
2.1. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uviedol, že zmluva o
prevode vlastníctva bytu zo dňa 08.09.1998 je platným právnym úkonom. Konštatoval, že príslušenstvo

domu musí existovať, čo nebolo preukázané. Dôkazné bremeno na preukázanie jeho existencie
zaťažovalo žalovanú 1/, ktorá neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by jej bránili uplatniť námietky o
existencii príslušenstva, uvedené v odvolaní, už v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Navyše, chýbajúce vymedzenie a popis príslušenstva domu je len jednou z náležitostí vyžadovanýchv § 5 ods.1 písm. b) a c) zák. č. 182/1993 Z. z. platného v čase uzatvorenia zmluvy. Nejde teda o
úplnú absenciu obsahových náležitostí zmluvy a ak by v zmluve chýbal spoluvlastnícky podiel a popis
príslušenstva domu, išlo by o chybu v písaní, pretože veľkosť spoluvlastníckeho podielu je v zmysle

zák. č. 182/1993 Z. z. určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu
podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome. Katastrálny orgán považoval zmluvu
zavkladuschopnúlistinu.RozhodnutiaKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.5Sp/3/2012a2Sp/21/2015nie
sú rozhodnutiami vyšších súdnych autorít, teda ani judikatúrou. Rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej
republikysp.zn.1Sžr/63/2012asp.zn.6Sžr/20/2017(publikovanývZbierkestanovísknajvyššiehosúdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky rozhodnutí pod R 38/2018) boli vydané vo veciach s odlišnými
skutkovými okolnosťami.
2.2. Za nedôvodný považoval odvolací súd poukaz žalovanej 1/ na vôľu poručiteľa nadobudnúť byt do
jeho výlučného vlastníctva. S poukazom na § 143 Občianskeho zákonníka uviedol, že jeden z manželov
nemá oprávnenie rozhodnúť, že za trvania manželstva nadobudne z prostriedkov patriacich do BSM vec
do svojho výlučného vlastníctva (a to ani so súhlasom druhého z manželov), s výnimkou vecí, ktoré

podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Aj keď
teda podľa zmluvy je nadobúdateľom iba jediný z manželov, stane sa nadobúdaná vec bez zreteľa na
znenie zmluvy predmetom BSM (R 49/1973, aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Cdo/197/2017).
2.3. Žalovaná 1/ podľa zistenia odvolacieho súdu nepreukázala svoje tvrdenie, že nehnuteľnosť bola

odkúpená z výlučných finančných prostriedkov poručiteľa.
2.4. Odvolací súd tiež uviedol, že cit.: „sa nestotožnil ani s názorom žalovanej 1/ o nezákonnosti dôkazu
- výpisu z účtu, z dôvodov na ktoré poukázal súd prvej inštancie aj žalobkyňa vo svojich vyjadreniach
- odvolací súd na tieto odkazuje a neopakuje ich“.
2.5. Vyjadrenie NBS z 09.10.2023 predložené žalovanou 1/ odvolací súd označil za dôkaz, ktorý

nemožno v odvolacom konaní považovať za prípustnú novotu. Poukaz na deň vyhotovenia vyjadrenia
NBS nepreukazuje, že žalovaná nemohla tento dôkaz bez svojej viny uplatniť pred súdom prvej
inštancie. Tento dôkazný prostriedok mohol byť odvolateľkou vyžiadaný od novembra 2022, lebo list
Slovenskej sporiteľne, a. s., ústredie Bratislava zo dňa 20.10.2022 sa v súdnom spise nachádzal od
28.10.2023(pozn.dovolaciehosúdusprávnemábyťuvedené28.10.2022).Užnapojednávaníkonanom

13.03.2023 právny zástupca žalovanej 1/ vyhlásil, že ďalšie kroky budú smerované na NBS, no žiadosť
na NBS zaslala odvolateľka až 11.07.2023. Nad rámec toho odvolací súd doplnil, že vyjadrenie NBS je
v rozpore s obsahom vyjadrenia SLSP, a .s, ktoré bolo vyžiadané súdom a z ktorého súd prvej inštancie
správne vychádzal.
2.6. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP.

Nárok na náhradu trov konania vznikol úspešnej žalobkyni, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 1/ pomerne rozsiahle dovolanie z dôvodov
podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku. Namietla nedostatok

riadneho odôvodnenia a arbitrárnosť rozsudku odvolacieho súdu, vady dokazovania, nesprávny postup
odvolacieho súdu vo vzťahu k novým prostriedkom procesnej obrany, ako aj nesprávne právne
posúdenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy odkláňajúce sa od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu. Tvrdila aj porušenie bankového tajomstva a nesprávne posúdenie zákonnosti
dôkazu - výpisu z účtu poručiteľa za obdobie 07/1998 vyhotoveného 23.05.2019 bankou napriek

tomu, že táto v stanovisku predloženom súdu uviedla, že údaje nearchivuje. Odôvodneniu rozsudku
odvolacieho súdu vytkla, že nemôže len odkazovať na podania strán. Žalovaná 1/ (v ďalšom aj
„dovolateľka") tiež namietla, že sa súdy riadne nevysporiadali s výpoveďou svedkyne X. a nesprávne
ju vyhodnotili. Ako v konaní pred súdmi nižších inštancií aj v dovolaní dovolateľka zotrvala na tvrdení
o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 08. septembra 1998 pre absenciu určenia popisu

príslušenstva domu a skutočnosti, že spoluvlastnícky podiel na príslušenstve domu nebol predmetom
prevodu. Súdom vytkla, že neodôvodnili svoj odklon od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Sžr/63/2012 a rozhodnutia sp. zn. 6Sžr/20/2017 (R 38/2018). Zdôraznila, že poručiteľ
v čase prevodu vlastníctva bytu urobil všetky úkony smerujúce k tomu, aby bol byt jeho výlučným
vlastníctvom. Uplatnila si nárok na náhradu trov všetkých stupňov konania.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla jeho zamietnutie pre absenciu dovolacej právnej otázky
aj preto, že súdne konanie nevykazuje znaky nesprávneho procesného postupu predstavujúceho
porušenie práva dovolateľky na spravodlivý proces.5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej tiež „dovolací súd“ alebo
„najvyšší súd“) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP),
skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.
Bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné, ale nie je dôvodné.

6. V dovolaní, obsahujúcom v prevažnej miere iba polemiku so závermi okresného a krajského súdu,

dovolateľka vo vzťahu k § 420 písm. f) CSP vytkla súdom nižších inštancií nedostatočné odôvodnenie
vydaných rozsudkov, čím malo dôjsť k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.

7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.Podstatouprávanaspravodlivýsúdnyprocesjemožnosťfyzickýchaprávnickýchosôbdomáhať
sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne
inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu
za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie
zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie a na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie

rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so
zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

8. K výhradám žalovanej 1/ týkajúcim sa nedostatočného odôvodnenia dovolaním napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu treba uviesť, že právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho

rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. K jeho naplneniu dochádza tým, že
všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak,
žeichskutkovéaprávnezáveryniesúsvojvoľné,neudržateľnéaniprijatévzrejmomomyle.Povinnosťou
súdu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 220 CSP
a § 393 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,

vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať
aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku
ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne,

ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z
materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov - od 01. 07. 2016 strán sporu (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS
332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie

(I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne M. c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. XXX str. 49, §
30). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na
taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však
ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento
argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra

1994, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

9. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. septembra 2022 sp. zn. IV. ÚS 245/2022
vyplýva, že „arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov sú najčastejšie
dané rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov

s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia
dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv
uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 336/2019).“ O arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide

aj vtedy, ak .......dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie absentujú, sú zjavne protirečivé
alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a
v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, I. ÚS 301/06).10. Najvyšší súd neposudzoval dovolanie dovolateľky iba striktne formálne, ale za použitia §-u 124 CSP
posudzoval dovolanie podľa jeho obsahu snažiac sa autenticky porozumieť textu dovolania ako celku
(viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 15/2021 alebo sp. zn. I. ÚS 336/2019),

no majúc na zreteli potrebu nenarušenia princípu rovnosti strán sporu neprípustným nahrádzaním
procesnej aktivity strany sporu obligatórne zastúpenej advokátom a princípu právnej istoty nastolenej
právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. V rámci takto daných limitov posudzovania obsahu
dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku dovolací súd dospel k záveru, že žalovaná 1/ v
prípade dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP namietla aj proces hodnotenia dôkazov.

11. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na
rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť,
či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na
jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov
(poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Posúdenie
návrhov na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 ods.
1 CSP), nie strán sporu.

12. Hodnotenie dôkazov je činnosť, pri ktorej súd hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia

dôkazov, majúcej základ v ústavnom princípe nezávislosti súdov. Táto zásada, vyplývajúca z čl. 15
základných princípov Civilného sporového poriadku a normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP
znamená,žezáver,ktorýsisudcazvykonanýchdôkazovurobí,jevecoujehovnútornéhopresvedčeniaa
jehologickéhomyšlienkovéhopostupu.Postupsudcualeneznamená,žesudcaniejeviazanýústavnými
princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí

vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (v podrobnostiach pozri Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).

13. O vadách v procese dokazovania možno hovoriť, ak súd pri rozhodnutí vychádzal zo skutočnosti,

pre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za základ svojho
rozhodnutia úplne inak ako vyplýva z vykonaného dokazovania, prípadne ak nezistil určitú podstatnú
skutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva.

14. Na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať zo spôsobu, akým súd hodnotenie

vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), hodnotenie
dôkazov z iných ako hore uvedených dôvodov dovolací súd preskúmavať nemôže.

15. Po analýze obsahu spisu dovolací súd konštatuje, že v postupe odvolacieho súdu v spojitosti
s postupom okresného súdu nezistil žiadne vady, ktoré by boli spôsobilé ukrátiť dovolateľku na jej
procesných právach v miere porušujúcej jej právo na spravodlivý proces a založiť tak dôvodnosť
dovolania podaného podľa § 420 písm. f) CSP.

16. Rozsudok súdu prvej inštancie aj rozsudok odvolacieho súdu spĺňajú kritériá (uvedené v bodoch 8
a 9 odôvodnenia tohto rozsudku) pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP a § 393
CSP, preto ich nemožno považovať za neodôvodnené či zjavne arbitrárne (svojvoľné). Prvoinštančné
a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09
. Pre posúdenie dôvodnosti tejto dovolacej argumentácie dovolací súd musí uviesť, že
odvolací súd v 54. bode odôvodnenia svojho rozsudku uviedol cit.: „Odvolací súd sa nestotožňuje ani

s názorom odvolateľky o nezákonnosti dôkazu - výpisu z účtu, z dôvodov na ktoré poukázal súd prvej
inštancie a aj žalobkyňa vo svojich vyjadreniach - odvolací súd na tieto odkazuje a neopakuje ich“. Súd
prvej inštancie sa v 43. bode odôvodnenia jeho rozsudku vysporiadal s argumentáciou žalovanej 1/ o
nezákonnosti výpisu z účtu poručiteľa predloženého žalobkyňou. Uviedol, že žalobkyňa je ako dedička
po poručiteľovi jeho právnou nástupníčkou a má preto postavenie klienta v súlade s § 91 ods. 2 zákona o

bankách, keďže dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Uzavrel, že vydanie výpisu z účtu poručiteľa
žalobkyni malo svoj zákonný podklad a nemôže byť považované za porušenie bankového tajomstva ani
za nezákonný dôkaz. Odvolací súd, ktorý neodkázal len na vyjadrenia žalobkyne, ale na odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie, odkazom na takéto odôvodnenie a stotožnením sa s ním (keď v bode
25 odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého

rozsudku, na ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP)) neporušil právo žalobkyne na spravodlivý proces tým,
že by svoj rozsudok v tejto časti náležite neodôvodnil.

18. Z obsahu odôvodnenia rozsudkov súdov nižších inštancií dovolací súd zistil, že zodpovedajú
všetkým hľadiskám zákonného odôvodnenia súdneho rozhodnutia aj v časti dovolateľkou tvrdenej

absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Odvolací súd v 41. a 42. bode odôvodnenia
rozsudku zdôraznil, že nebola preukázaná existencia príslušenstva domu v čase prevodu vlastníctva
bytu, čo znamená, že neexistujúce príslušenstvo domu nemôže byť popísané v zmluve o prevode
vlastníctva bytu a tvoriť predmet prevodu (v časti zodpovedajúcej v prevodnej zmluve vymedzenému
spoluvlastníckemu podielu nadobúdateľa vlastníctva bytu). Zhodne so súdom prvej inštancie doplnil,

že ak by existovala povinnosť zmluvných strán uviesť v zmluve o prevode vlastníctva bytu príslušenstvo
domu (jeho popis a veľkosť a popis nadobúdaného spoluvlastníckeho podielu k nemu), jeho neuvedenie
by bolo chybou v písaní, pretože veľkosť spoluvlastníckeho podielu je u všetkých položiek uvedených
v § 5 ods.1 písm. b) zák. č. 182/1993 Z. z. (spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu,
pozemok zastavaný domom, priľahlý pozemok) rovnaká, určená podielom podlahovej plochy bytu

alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v
dome. Preto aj spoluvlastnícky podiel na príslušenstve domu by bol rovnaký ako v zmluve jasne a
správne uvedený podiel na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na pozemku.
Súd prvej inštancie zdôraznil, že popis príslušenstva bytového domu musí vyplývať z jeho technickej
dokumentácie. Nadobúdateľ nadobúda spoluvlastnícky podiel automaticky spolu s bytom. Absencia tejto

obsahovej náležitosti nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy jasne a jednoznačne vymedzujúcej
predmet prevodu a obsahujúcej určitý prejav vôle zmluvných strán previesť byt za dohodnutých
podmienok.
18.1. Vzhľadom na tvrdenie dovolateľky, že súdy nižších inštancií neodôvodnili svoj odklon od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu musí dovolací súd vysvetliť, že ustálenú rozhodovaciu prax

dovolacieho súdu tvoria predovšetkým rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej
republiky od 01.01.1993 pod pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej
republiky(pokiaľnebolivneskoršomobdobíjudikatórneprekonané),akoirozhodnutianajvyššiehosúdu,
vktorýchbolopakovanepotvrdenýurčitýprávnynázor,alebovýnimočneajjednotlivérozhodnutie,pokiaľ

neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili,
prípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 06. marca
2017, sp. zn. 3Cdo 6/2017). Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1
CSP treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonanécivilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných
Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk
Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli

uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980
a 1986 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. januára 2018 sp. zn. 6Cdo 29/2017,
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej
len „Zbierka“) ako judikát R 71/2018). S prihliadnutím na čl. 3 CSP do pojmu ustálená rozhodovacia
prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre

ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia odvolacích súdov pod tento pojem
nespadajú. Z tohto exkurzu vyplýva, že okresný ani odvolací súd nemuseli odôvodňovať, prečo neberú
do úvahy žalovanou 1/ označené rozhodnutia krajských súdov (čo odvolací súd samostatne zdôraznil v
34. bode jeho odôvodnenia) ani uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/63/2012
(ktoré najvyšší súd vydal ako súd odvolací bez jeho judikovania).
18.2. Pokiaľ ide o rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžr/20/2017, publikovaný ako judikát č. R

38/2018, odvolací súd poukázal na odlišné skutkové okolnosti, v ktorých bolo uvedené rozhodnutie
vydané, keď v tam posudzovanej zmluve úplne absentovali viaceré zákonom vyžadované náležitosti.
Dovolací súd k tomu dopĺňa, že v uvedenom konaní najvyšší súd v rámci výkonu svojej právomoci v
správnom súdnictve preskúmaval zákonnosť rozhodnutia správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad
vlastníckehoprávazdarovacejzmluvy,keďsprávnyorgánposudzovalspôsobilosťdarovacejzmluvybyť

vkladuschopnou listinou. Najvyšší súd posudzoval, či mala správa katastra prerušiť katastrálne konanie
a vyzvať jeho účastníkov na doplnenie alebo opravu nedostatkov zmluvy, alebo ex offo prihliadnuť na
absolútnu neplatnosť zmluvy a návrh na vklad vlastníckeho práva zamietnuť. Dospel k záveru, že „....
na posúdenie platnosti právneho úkonu sa použije aj bytový zákon, nakoľko v § 5 ods. 1 upravuje
podstatné náležitosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu, ktoré majú kogentný charakter a

darovacia zmluva takouto zmluvou je“. V merite veci sa teda nezaoberal nijakou skutkovou okolnosťou,
ktorou sa zaoberali súdy nižších inštancií v súdenom spore, ktoré potom neporušili právo dovolateľky na
spravodlivý proces tým, že neodôvodnili svoj odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
18.3. Iné nedostatky riadneho odôvodnenia rozsudkov súdov nižších inštancií dovolateľka netvrdila.

19. Aj v dovolaní dovolateľka tvrdila nezákonnosť dôkazu - výpisu z účtu poručiteľa predloženého
žalobkyňou - namietajúc dôvody jeho zákonnosti prezentované súdmi nižších inštancií uvedené v 17.
bode odôvodnenia tohto dovolacieho rozsudku.
19.1. Podľa § 187 ods. 1 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Najvyšší súd v rozhodnutí z 28.

februára 2018 sp. zn. 5Cdo/100/2017 uviedol, že súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nesmie
zohľadniť skutočnosti a dôkazy získané v rozpore so zákonom, s výnimkou situácie predvídanej v čl.
16 ods. 2 CSP. Dovolací súd dopĺňa, že právna teória ani právna prax neustálila definíciu nezákonného
dôkazu. Zjednodušene sa dá povedať, že za nezákonný dôkaz možno považovať dôkaz získaný v
rozpore so zákonom alebo získaný nedovoleným spôsobom napr. porušením práv inej osoby.

19.2. Dovolateľka tvrdila nezákonnosť výpisu z účtu poručiteľa predloženého žalobkyňou, ktorá mala
mať svoj pôvod v procese obstarania tohto dôkazného prostriedku porušením § 91 ods. 2 zákona o
bankách zakotvujúceho, že na účely tejto časti zákona (ochrana klientov a bankové tajomstvo) sa za
klienta banky považuje aj právny nástupca pôvodného klienta v rozsahu týkajúcom sa práv a povinností,
ktoré tento právny nástupca nadobudol. Dovolací súd zhodne so súdmi nižších inštancií uvádza, že

skutočnosťou určujúcou pre prechod práv a povinností tvoriacich predmet dedičstva je v zmysle § 460
OZ okamih smrti poručiteľa resp. deň, ktorý súd v konaní o vyhlásenie za mŕtveho v rozsudku určil za deň
smrti nezvestného, prípadne deň, ktorý nezvestný neprežil. Rozhodnutie súdu (§ 481 až 484 OZ), ktorým
potvrdí nadobudnutie dedičstva alebo schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, len deklaruje to,
čoužnastalosmrťouporučiteľa.Dovolacísúdupozorňujenasvojuustálenúrozhodovaciuprax,vzmysle

ktorejvobdobímedzinadobudnutímdedičstva(§460OZ)apotvrdenímnadobudnutiadedičstva(§482a
483OZ)súzprávnychúkonovtýkajúcichsavecí(majetkovýchpráv)zdedičstvapovinníaoprávnenívoči
iným osobám všetci dedičia poručiteľa, ktorí dedičstvo dosiaľ neodmietli, spoločne a nerozdielne. Mieru,
akou sa dedičia navzájom podieľajú na právach a povinnostiach týkajúcich sa vecí (majetkových práv) z
dedičstva vyjadruje ich dedičský podiel (R 42/1974). Uvedené dovysvetľuje, prečo súdy nižších inštancií

správne vyhodnotili zákonnosť získania výpisu z účtu poručiteľa za obdobie 07/1998, vyhotoveného
peňažným ústavom 23. mája 2019, žalobkyňou ako dedičkou a námietky dovolateľky (argumentačne a
právne nepodložené) nemôžu obstáť.20. Dovolateľka ďalej nesúhlasila s postupom súdu prvej inštancie, ktorý vykonal dôkaz výpismi z účtu
poručiteľa vyhotovenými 23.05.2019, ani s procesným postupom odvolacieho súdu, ktorý nevykonal
dôkaz listom Národnej banky Slovenska z 09.10.2023.

20.1. Súd prvej inštancie v bodoch 17, 19 a 43 odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že všeobecné
tvrdenie o uplynutí archivačnej doby bankou (podľa oznámenia Slovenskej sporiteľne, a. s., Bratislava
vyžiadaného 15.12.2021 ide o dobu 5, resp. 10 rokov pozn. dovolacieho súdu) neznamená, že banka
nemôže niektoré výpisy archivovať dlhšie, keď archiváciu výpisov z účtu poručiteľa potvrdila oznámením
zo dňa 21.10.2022 o pravosti výpisov z účtu poručiteľa predložených žalobkyňou. Zdôraznil, že o

správnosti tohto oznámenia neboli vznesené v konaní žiadne námietky.
20.2. Rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený dňa 27. marca 2023, žalovaná požiadala Národnú
banku Slovenska podaním doručeným 11. júla 2023 o vyjadrenie k stanovisku z 20. októbra 2022
o pravosti výpisov z účtov poručiteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., Bratislava; vyjadrenie NBS bolo
vyhotovené 09. októbra 2023. Odvolací súd (55. bod odôvodnenia jeho rozsudku) vysvetlil, ide o novotu
v odvolacom konaní, ktorá nie je prípustná. Uviedol, že deň vyhotovenia vyjadrenia NBS nepreukazuje,

že žalovaná nemohla tento dôkaz bez svojej viny uplatniť skôr, už pred súdom prvej inštancie. Žalovaná
1/ mohla o takéto vyjadrenie požiadať NBS kedykoľvek od pripojenia správy zo Slovenskej sporiteľne, a.
s., Bratislava z 20.10.2022 do súdneho spisu (28.10.2023, správne má byť uvedené 28.10.2022 pozn.
dovolacieho súdu).
20.3. Podľa§366písm.d)CSP prostriedkyprocesnéhoútokualeboprostriedkyprocesnejobrany,ktoré

neboliuplatnenévkonanípredsúdomprvejinštancie,možnovodvolanípoužiťlenvtedy,akichodvolateľ
bezsvojejvinynemoholuplatniťvkonanípredsúdomprvejinštancie.Dôsledkomneúplnéhoapelačného
systému je skutočnosť, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie, je
obmedzené. Ako uvádza komentár k Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová,

J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 1243) odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov
je prípustná len za splnenia dvoch podmienok taxatívne vymedzených zákonom, a to: 1/ taxatívne
vymedzeným účelom použitia novôt v zmysle § 366 písm. a) až c) CSP, 2/ neporušením procesnej
diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d) CSP).

20.4. Dovolací súd vo vyššie uvedenom procesnom postupe súdov nižších inštancií v procese
hodnotenia dôkazov (okresným súdom) a pri dokazovaní samotnom (odvolacím súdom) nezistil
nesprávny procesný postup, ktorý by dovolateľke znemožnil uskutočňovanie jej patriacich procesných
práv v miere znamenajúcej porušenie práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie postupoval pri
hodnotení dôkazov v zmysle zásad daných v § 191 CSP, hodnotil každý dôkaz jednotlivo aj všetky vo

vzájomnej súvislosti. Výpisom z účtu poručiteľa predloženého žalobkyňou bolo preukázané, že poručiteľ
P. v čase prevodu vlastníctva bytu disponoval finančnými prostriedkami uloženými v banke (38.993,25
Sk) umožňujúcimi nielen zaplatenie kúpnej ceny za byt (15.397 Sk), ale aj zaslanie finančného príspevku
(1.000 Sk dňa 05.07.1998) žalovanej 1/ tvrdiacej, že hotovosť na zaplatenie kúpnej ceny za prevod bytu
si P. F. požičal od nej. Uhradenie kúpnej ceny za prevod bytu však nebolo preukázané výlučne výpisom z

účtu P. F., ale v spojení s podacím lístkom (správnejšie by bolo uviesť pokynom na prevod financií pozn.
dovolacieho súdu) opatreným pečiatkou Slovenskej sporiteľne, a. s. zo dňa 06.07.1998, vystaveným na
sumu15.397Sk,ktorámábyťuhradenávprospechúčtuMestaKošiceakopredávajúceho.Odvolacísúd
neporušilaplikáciouprávnejúpravy§366písm.d)CSPonovotáchvodvolacomkonaníprocesnýpostup
predpísaný zákonom, naopak, správne ho aplikoval. Svoj postup riadne a jasne zdôvodnil. Žalovaná 1/

zastúpená odborne spôsobilou osobou mohla podniknúť kroky smerujúce k zadováženiu dôkazného
prostriedku (vyjadrenie NBS) odo dňa nasledujúceho po pripojení oznámenia Slovenskej sporiteľne,
a. s. do súdneho spisu (28.10.2022). O vyjadrenie požiadala NBS v júli 2023 (po vyhlásení rozsudku
súdom prvej inštancie dňa 27.03.2023) napriek tomu, že jej právny zástupca pojednávaní konanom
13.03.2023 avizoval podniknutie krokov smerom k NBS. Nemožno preto uzavrieť, že dovolateľka

uvedený listinný dôkaz nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie bez svojej viny. Konečné
meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania, čo
v posudzovanom spore naplnené bolo. Ak odvolací súd v 56. bode rozsudočného odôvodnenia uviedol
svoj názor na obsah vyjadrenia NBS, vzhľadom na to, že ide o novotu v odvolacom konaní sa jeho
obsahom nemusel vôbec zaoberať a urobil tak iba nad rámec (čo výslovne uviedol na začiatku 56.

odseku odôvodnenia svojho rozsudku).

21. Za vadu v procese dokazovania označila dovolateľka aj to, že súdy sa riadne nevysporiadali s
výpoveďou svedkyne X. ktorú nesprávne vyhodnotili. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva,že žalovaná 1/ vo vyjadrení z 11.01.2017 tvrdila, že jej matka R. X. jej darovala sumu 100.000 Sk, z
ktorej časť vo výške 25.000 Sk darovala žalovaná 1/ do výlučného vlastníctva svojho otca a z týchto
financií bola zaplatená kúpna cena za nehnuteľnosť. Na preukázanie tohto tvrdenia navrhla vypočuť

ako svedkyňu R. X., ktorá bola prítomná pri darovaní. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že kúpna
cena za nehnuteľnosť bola uhradená v celom rozsahu bezhotovostne z účtu poručiteľa, na ktorom
uložené peňažné prostriedky z dôvodu trvania manželstva patrili do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Vychádzal pritom z výpisu z účtu poručiteľa aj potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a. s. na
ústrižku o sume 15.397 Sk v prospech príjemcu Mesto Košice. Uviedol zároveň, že žalobkyňa vyvrátila

tvrdenie žalovanej 1/ o zaplatení kúpnej ceny bytu v hotovosti z prostriedkov darovaných poručiteľovi
žalovanou 1/, keď z leasingovej zmluvy, z výpisu z účtu a z dokladu o úhrade leasingovej spoločnosti
bolo zrejmé, že poručiteľ v čase kúpy bytu disponoval finančnými prostriedkami postačujúcimi na úhradu
kúpnej ceny a nebolo potrebné, aby si na jej zaplatenie požičiaval finančné prostriedky. Odvolací súd
sa s touto časťou rozsudku súdu prvej inštancie stotožnil a odkázal na ňu v zmysle § 387 ods. 2
CSP. Dovolací súd dáva za pravdu dovolateľke, že v odôvodneniach rozsudkov súdov nižších inštancií

absentuje separátne hodnotenie svedeckej výpovede svedkyne Štefančíkovej, na druhej strane nejde o
nedostatok spôsobujúci porušenie práva dovolateľky na spravodlivý proces. Závery, ku ktorým dospeli
súdy nižších inštancií vyhodnotením zhora uvedených dôkazov sú logické, vzájomne nadväzujúce a
korelujúce. Z obsahu spisu vyplynulo, že svedkyňa X. na pojednávaní 24.01.2019 potvrdila verziu
žalovanej 1/ o požičaní hotovosti poručiteľovi na kúpnu cenu bytu v bližšie neuvedenom období

r. 1998, čo však podľa dovolacieho súdu nemá vplyv na správnosť hodnotenia listinných dôkazov
preukazujúcich bonitu poručiteľa a úhradu kúpnej ceny bezhotovostným prevodom tak, ako sú označené
zhora, a nespochybňuje to ich obsah. Nebolo preto potrebné osobitne hodnotiť výpoveď tejto svedkyne,
postačujúce je jej hodnotenie zahrnuté v závere súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa vyvrátila
tvrdenie žalovanej 1/ o úhrade kúpnej ceny bytu v hotovosti z prostriedkov darovaných poručiteľovi

žalovanou 1/, keď z leasingovej zmluvy, z výpisu z účtu a z dokladu o úhrade leasingovej spoločnosti
bolo zrejmé, že poručiteľ v čase kúpy bytu disponoval finančnými prostriedkami postačujúcimi na úhradu
kúpnej ceny a nebolo treba, aby si na jej zaplatenie požičiaval finančné prostriedky.

22. V závere dovolania videla dovolateľka insuficientné odôvodnenie rozsudkov súdov nižších inštancií

v časti týkajúcej sa existencie vôle poručiteľa nadobudnúť byt do svojho výlučného vlastníctva. Dovolací
súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti body 47 až 50 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, v
ktorých jasne vysvetlil svoje úvahy, ktoré ho viedli k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie. V podstate
uviedol, že súdna prax nadobudnutie veci z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov jedným z manželov nepovažuje za neplatný právny úkon, ale takto nadobudnutá vec je

považovaná za vec patriacu do BSM. Odvolací súd vychádzal z § 143 OZ aj z judikatórnych záverov
najvyššieho súdu (R 49/1973) resp. jeho rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/197/2017. Dovolací súd opäť iba
pre doplnenie nad rámec uvedeného dáva do pozornosti § 703 ods. 1 a § 704 ods. 1 Občianskeho
zákonníka o vzniku spoločného nájmu bytu manželmi v tam uvedených situáciách, a to v spojitosti
s potrebou výslovného a jednoznačného prejavu vôle spoločného nájomcu (manžela) obsahujúceho

súhlas s prevodom vlastníctva bytu v spoločnom nájme manželov do výlučného vlastníctva len jedného
manžela.

23. Dovolací súd po zistení, že konanie pred súdom prvej inštancie ani konanie pred odvolacím
súdom nebolo postihnuté dovolateľkou namietanou vadou vyplývajúcou z § 420 písm. f) CSP pristúpil

k posúdeniu dovolania z hľadiska ďalšieho uplatneného dovolacieho dôvodu - nesprávneho právneho
posúdenia veci odvolacím súdom.

24. Dovolateľka tvrdila existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Dovolací
súd pripomína, že právnu istotu nastolenú právoplatným súdnym rozhodnutím možno v právnom

štáte narušiť len v nevyhnutnom rozsahu a výnimočne, preto je dovolanie mimoriadnym opravným
prostriedkom. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP je prípustné iba proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho
súdu záviselo od vyriešenia v dovolaní nastolenej právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd
odklonilodustálenejrozhodovacejpraxedovolaciehosúdu.Dovolacídôvodsavymedzítak,žedovolateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť
procesnou stranou nastolená v dovolaní jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom. Najvyšší súd k
tomu v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/6/2017 (podobne napríklad v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/203/2016,3Cdo/235/2016, 4Cdo/95/2017 a 7Cdo/140/2017) uviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa
vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP by mal dovolateľ: a) konkretizovať právnu otázku riešenú
odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska,

judikátualeborozhodnutianajvyššiehosúdudoložiť),včomsariešenieprávnejotázkyodvolacímsúdom
odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c) uviesť, ako mala byť táto otázka správne
riešená“.

25. Najvyšší súd sa striktne nezameral len na to, či dovolateľka vymedzila prípustnosť dovolania

formálne na konkrétnom riadku svojho podania. Do úvahy bral aj dovolací dôvod (§ 432 CSP) v snahe
vyabstrahovať z neho právnu otázku podľa § 421 CSP, aby mohol následne posúdiť, či od tejto otázky
záviselo napadnuté rozhodnutie a či ide o otázku, ktorá napĺňa niektorú z hypotéz zakotvených v písm. a)
až c) §-u 421 ods. 1 CSP (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 468/2023). Rovnako
dovolací súd aplikoval ustanovenie § 124 CSP a posudzoval dovolanie podľa jeho obsahu. V rámci takto
daných limitov posudzovania obsahu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku dovolací súd

dospel k záveru, že žalovaná 1/ právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho
súdu a pri riešení ktorej sa odvolací súd mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
spôsobom umožňujúcim jej dovolací prieskum nevymedzila.
25.1. Iba nad rámec uvedeného dovolací súd uvádza, že pokiaľ dovolateľka tvrdila, že súdy nižších
inštancií nesprávne právne posúdili absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, za ustálenú rozhodovaciu prax

dovolacieho súdu, od ktorej sa súdy nižších inštancií mali odkloniť, označila predovšetkým rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. februára 2018 sp. zn. 6Sžr/20/2017, publikovaný v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 38/2018, jeho právna veta
znie: „Ustanovenie § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
znení neskorších predpisov je kogentného charakteru, a preto nie je povinnosťou katastrálneho orgánu

prerušiť katastrálne konanie a vyzývať jeho účastníkov na doplnenie alebo opravu zmluvy, pretože
správny orgán nielenže nemá povinnosť, ale ani oprávnenie nahrádzať vôľu účastníkov zmluvy, keďže
ide o chýbajúce podstatné náležitosti zmluvy a došlo by k hmotnoprávnemu zásahu do samotnej
podstaty zmluvy. V takomto prípade nie je možné vzniknutý nedostatok zmluvy zhojiť výzvou na jej
doplnenie alebo opravu alebo dodatočne ho konvalidovať dodatkom k zmluve, a preto ide o absolútnu

neplatnosť právneho úkonu s účinkami ex tunc, na ktorú musí katastrálny orgán prihliadnuť ex offo a
návrh na vklad vlastníckeho práva z predmetnej zmluvy zamietnuť.“ Pre posúdenie prípadného odklonu
od tejto ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu by sa potencionálna právna otázka mala týkať
postupu správnych orgánov vo vkladovom konaní.
26. Na základe zhorauvedeného dovolací súd, vyhodnotiac dôvody dovolania tvrdené dovolateľkou

uzatvára, že dovolateľka v dovolaní nevymedzila právnu otázku, na ktorej riešení odvolací súd založil
svoje rozhodnutie (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP). Vzhľadom na súčasne uplatnený dovolací dôvod
spočívajúci v tvrdenej existencii vady zmätočnosti (§ 420 písm. f) CSP), naplnenie ktorého ale dovolací
súd nezistil, dovolací súd dovolanie ako celok podľa § 448 CSP zamietol.

27. V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni dovolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania od
neúspešnej žalovanej 1/ v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP).

28. Pretože dovolací súd rozhodol o dovolaní žalovanej 1/, o jej návrhu na odklad právoplatnosti
rozsudku býv. Okresného súdu Košice, terajšieho Mestského súdu Košice zo dňa 27.03.2023 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu Košiciach zo dňa 25.06.2024, doručenom Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky 24.02.2025, už osobitne nerozhodoval.

29. Tento rozsudok prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.