Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Stk/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201074
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šabová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:1019201074.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany

Šabovej, PhD. a zo sudcov JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. v právnej
veci žalobcu: Porsche Finance Slovakia s.r.o. (do 31.03.2025 Volkswagen Finančné služby Slovensko,
s.r.o.), so sídlom Digital Park II, Einsteinova 3754/23, 851 01 Bratislava, právne zastúpený: JUDr.
Elena Štefančíková, advokátka, so sídlom Veternicová 1, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad
Bratislava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP1-2019/048277 zo dňa 23.05.2019, o
kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. BA-6S/161/2019 - 68

zo dňa 09.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym orgánom

1. Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len ,,prvostupňový

orgán“) rozkazom č. OU-BA-OCDPK1-2018/094769 zo dňa 01.10.2018 uložil žalobcovi pokutu vo výške
165,- Eur podľa § 149 ods. 1 a § 148 ods. 14 písm. b) piateho bodu zákona č. 106/2018 Z. z. o
prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom
ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej „zákon o prevádzke vozidiel“). Žalobca mal porušiť
povinnosť podľa § 45 ods. 1 písm. b) druhého bodu v spojení s ustanovením § 117 ods. 1 zákona
o prevádzke vozidiel, to znamená bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovenej lehote
motorové vozidlo VOLKSWAGEN Golf TRENDLIN 1.4 55 kw, VIN: D., EČV: Z. (ďalej ,,motorové vozidlo“)

emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným predpisom
vydaným na vykonanie zákona o prevádzke vozidiel a tým sa dopustiť správneho deliktu.

2. Proti rozkazu podal žalobca odpor, v ktorom namietal svoju pasívnu legitimáciu, ktorá nie je daná
v čase spáchania správneho deliktu, pretože v postavení prenajímateľa uzavrel dňa 06.07.2010 so
spoločnosťou Hertz Autopožičovňa s.r.o., Domkárska 14, Bratislava, ktorá bola v postavení nájomcu,
Zmluvu o nájme motorového vozidla č. 709811, predmetom ktorej bol nájom motorového vozidla s

dobou trvania nájomného vzťahu 12 mesiacov (ďalej „lízingová zmluva“). Po skončení doby nájmu dňa
06.07.2011 žalobca odpredal motorové vozidlo spoločnosti Autosalón Klokočka Centrum a. s., Borského
876, Praha, Česká republika, IČO: 26435713 (ďalej „Autosalón Klokočka Centrum a. s.“), v dôsledku
čoho sa táto spoločnosť stala vlastníkom vozidla a vozidlo prevzala dňa 06.11.2011. K odporu pripojilfotokópiu lízingovej zmluvy zo dňa 06.07.2010, fotokópiu faktúry č. 02952 o odpredaji motorového
vozidla vystavenú dňa 06.07.2011 a fotokópiu Protokolu o vyradení z majetku zo dňa 06.07.2011.

3. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-BA-OCDPK1-2018/094769 zo dňa 11.01.2019
(ďalej ,,prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 165,- Eur podľa § 149 ods. 1 a § 148
ods. 14 písm. b) piateho bodu zákona o prevádzke vozidiel za to, že sa dopustil spáchania správneho
deliktu tým, že porušil povinnosť podľa § 45 ods. 1 písm. b) druhého bodu zákona o prevádzke vozidiel,
to znamená bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť motorové vozidlo v ustanovených lehotách

emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným predpisom.
V odôvodnení uviedol, že lustráciou v evidencii vozidiel Ministerstva vnútra SR a podľa aktuálnej
evidenčnejkartybolozistené,ževozidlonemaloplatnúemisnúkontrolupravidelnúvčaseod06.07.2014
do 01.10.2018 a vlastníkom, ako aj držiteľom motorového vozidla je spoločnosť žalobcu.

4. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOP1-2019/048277 zo dňa 23.05.2019 (ďalej „napadnuté

rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Konštatoval, že
odpredajom vozidla nedošlo k zmene prevádzkovateľa vozidla zapísaného v osvedčení o evidencii časť
I a časť II, a preto bol žalobca naďalej zodpovedným za porušenie povinnosti podrobiť vozidlo pravidelnej
kontrole technickej alebo emisnej. V súvislosti s prevodom vlastníctva uviedol, že je potrebné, aby prišlo
aj k prevodu s vlastníctvom súvisiacich práv a povinností a to zapísaním nového vlastníka alebo držiteľa

v osvedčení o evidencii časť I a časť II. Prepis vozidla má konštitutívny účinok a je administratívnym
zavŕšenímprocesuprevoduvlastníctvatak,akoktomuprichádzanapr.rozhodnutímovkladedokatastra
pri prevode vlastníctva nehnuteľností.
II.
Rozhodnutie správneho súdu

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave a navrhol
toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.

6. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) napadnutým rozsudkom prvostupňové rozhodnutie aj

rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

7. Správny súd považoval za kľúčové zodpovedanie otázky, či napadnutým ako aj prvostupňovým
rozhodnutím určený zodpovedný subjekt - žalobca, svojim konaním resp. nekonaním naplnil skutkovú
podstatu správneho deliktu podľa § 148 ods. 14 písm. b) piateho bodu cestného zákona, a to s akcentom

na znak skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu, ktorým je subjekt. Subjektom, u ktorého
možno vyvodiť zodpovednosť za spáchanie uvedeného správneho deliktu, je prevádzkovateľ vozidla (§
148 ods. 14 zákona o prevádzke vozidiel). Pokiaľ ide o definíciu prevádzkovateľa, za tohto sa považuje
vlastník vozidla alebo týmto vlastníkom určený držiteľ vozidla (§ 2 ods. 23 zákona o prevádzke vozidiel).
Pokiaľ ide o držiteľa vozidla, týmto je osoba, na ktorú je vozidlo prihlásené v evidencii vozidiel a ktorá

je zapísaná v dokladoch vozidla (§ 2 ods. 24 zákona o prevádzke vozidiel) a dokladmi od vozidla sú
osvedčenie o evidencii časť I a časť II pri vozidle podliehajúcemu prihláseniu do evidencie vozidiel alebo
technické osvedčenie vozidla pri vozidle nepodliehajúcemu prihláseniu do evidencie vozidiel (§ 2 ods.
25 zákona o prevádzke vozidiel).

8. Osoba uvedená v osvedčení o evidencii časť I alebo časť II nemusí byť vlastníkom vozidla, teda
predpokladá sa aj taký právny stav, kedy je vlastníkom iná osoba ako zapísaná v osvedčení. Jedným
z oprávnení vlastníka motorového vozidla je určiť držiteľa vozidla. Držiteľom vozidla je osoba, na ktorú
je vozidlo prihlásené v evidencii vozidiel a ktorá je zapísaná v dokladoch vozidla (§ 2 ods. 24 zákona
o prevádzke vozidiel). Z hľadiska posúdenia osoby ako držiteľa vozidla v zmysle § 2 ods. 24 zákona o

prevádzke vozidiel je bez právneho významu spôsob vzniku predmetnej držby. Právne relevantnou je len
skutočnosť, že ide o osobu uvedenú v evidencii vozidiel a jej uvedenie zodpovedá vôli vlastníka vozidla.

9. Vo všeobecnosti vlastníkom hnuteľnej veci je osoba, ktorá je ako vlastník evidovaná v zákonom
stanovenom registri alebo osoba, ktorá vie hodnoverným spôsobom vlastníctvo preukázať. Vo vzťahu

k otázke nadobudnutia vlastníctva, o aké malo ísť v prejednávanej veci, súd poukázal na všeobecnú
úpravu obsiahnutú v § 132 a § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej vlastníctvo veci
možno nadobudnúť zmluvou, pričom ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa
vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.Nadobudnutie vlastníctva v zásade nie je pri hnuteľných veciach podmienené zápisom do osobitného
registra, či evidencie, ako je tomu v prípade nehnuteľností. Rozdielom je najmä samotná hmotno-právna
povahazápisu/vkladudokatastranehnuteľností,kedyprávaknehnuteľnostiamvznikajú,meniasaalebo

zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Pokiaľ je uzavretá kúpna zmluva, ktorej
predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudne
kupujúci až rozhodnutím príslušnej správy katastra. Takéto rozhodnutie má konštitutívny účinok, teda
právny stav založený zmluvou nastane až momentom právoplatnosti rozhodnutia. Takúto a ani obdobnú
právnu úpravu zákon o prevádzke vozidiel ani zákon o cestnej premávke neobsahuje; zápis do evidencie

vozidiel nemá vecno-právny účinok nadobudnutia vlastníckeho práva k vozidlu.

10. V zmysle zákona o cestnej premávke je evidencia vozidiel informačným systémom policajného
zboru podľa osobitného predpisu, ktorý sa vedie na účely získavania informácií o vlastníkoch vozidiel,
držiteľoch vozidiel, osobách, ktoré zastupujú vlastníkov vozidiel alebo držiteľov vozidiel, osobách
oprávnených konať za vlastníka vozidla alebo za držiteľa vozidla, technických údajov vozidiel, vydaných

dokladoch, tabuľkách s evidenčným číslom a poskytovania údajov z tejto evidencie. Vlastník vozidla,
ktoré doteraz nebolo prihlásené do evidencie vozidiel, je povinný osobne toto vozidlo prihlásiť do
30 dní po jeho nadobudnutí; pritom uvedie, kto má byť zapísaný v osvedčení o evidencii časť I a
časť II ako jeho držiteľ. Vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla splnomocnený na tento úkon vlastníkom
vozidla je povinný osobne oznámiť orgánu policajného zboru, ktorý vozidlo eviduje, zmenu vlastníckeho

práva k motorovému vozidlu. Zápisy vykonané v danom kontexte orgánom policajného zboru sú
zápismi s deklaratórnym účinkom, a teda len evidujú právny stav, ktorý už vznikol skôr. Vo vzťahu k
posudzovanému prípadu to znamená, že pokiaľ bola uzavretá lízingová zmluva, predmetom ktorej bol
prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, kupujúci nadobúda vlastníctvo prevzatím veci, ak nie
je účastníkmi zmluvy dohodnuté inak (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Evidenčný úkon zápisu

vlastníka vozidla vykonaný orgánom policajného zboru nemá konštitutívne účinky.

11. Žalobca v administratívnom konaní hodnoverným spôsobom preukázal, že nebol v čase spáchania
správneho deliktu prevádzkovateľom vozidla (t. j. ani vlastníkom, ani vlastníkom určeným držiteľom
vozidla). Evidovanie vozidla v informačnom systéme bolo len administratívnou evidenciou a nemožno

na tomto zistení vo svetle žalobcom predložených dôkazov prisvedčiť správnosti tvrdeniu o naplnení
skutkovejpodstatysprávnehodeliktupodľa§148ods.14písm.b)piatybodzákonaoprevádzkevozidiel.
Správne orgány pochybili, keď neskúmali, kto je prevádzkovateľom motorového vozidla na účel konania
o správnych deliktoch prevádzkovateľa podľa § 148 ods. 25 zákona o prevádzke vozidiel ani po tom,
čo žalobca relevantne spochybnil správnosť zápisu v evidencii vozidiel predložením lízingovej zmluvy

zo dňa 06.07.2011.

III.
Kasačná sťažnosť a konanie na kasačnom súde

12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1
písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
„SSP“). Sťažovateľ najmä namietal, že:
- správny súd nesprávne posúdil otázku vlastníctva hnuteľnej veci odkazom na Občiansky zákonník,
podľa sťažovateľa vlastníkom hnuteľnej veci je osoba, ktorá je ako vlastník evidovaná v zákonom

stanovenom registri, čo je v tomto prípade Jednotný informačný systém v cestnej doprave (ďalej len
„JISCD“), alebo osoba, ktorá vie hodnoverným spôsobom vlastníctvo preukázať,
- správny súd vec nesprávne posúdil, keď za zákonom stanovený register nepovažuje JISCD, ktorý bol
zriadený zákonom č. 387/2015 Z. z. o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene
a doplnení niektorých zákonov,

- správny súd nesprávne odvodzoval deliktuálnu zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla, ktorou má byť
osoba preukazujúca vlastníctvo na základe zmluvného vzťahu podľa Občianskeho resp. Obchodného
zákonníka. Občiansky zákonník je všeobecnou úpravou (lex generalis) a zákon č. 106/2018 Z. z. ako
osobitný predpis (lex specialis), má prednosť v konaní o správnych deliktoch prevádzkovateľa vozidla.
Ak je v právnom predpise kogentné ustanovenie, podľa ktorého je prevádzkovateľom ten, kto je uvedený

v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako vlastník a pokiaľ sú vlastník vozidla a osoba zapísaná ako
držiteľ rôzne osoby, tak je ním držiteľ, pričom zároveň platí, že ak držiteľ zomrel alebo bol vyhlásený
za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu, je ním vlastník vozidla, tak nie je možné fakultatívne
určovať účastníkmi súkromnoprávneho zmluvného vzťahu iný spôsob, ktorým by bol stanovený vlastník,resp. držiteľ vozidla. Uvedeným výkladom by došlo k neprimeranému presahu súkromného práva do
práva verejného,
- správny súd nesprávne vyvodil, že zákonodarca predpokladá, že osoba uvedená v osvedčení o

evidencii časť I alebo časť II, nemusí byť vlastníkom vozidla, teda predpokladá aj taký právny stav, kedy
je vlastníkom iná osoba ako zapísaná v osvedčení. Podľa sťažovateľa ide o nesprávnu zovšeobecňujúcu
interpretáciu súdu o vlastníkovi vozidla, lebo predmetom § 118 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. bolo určiť,
kto môže orgán Policajného zboru požiadať o vykonanie zmeny v evidencii, pričom okrem vlastníka v
tomto prípade pôvodného, ktorý je zapísaný v osvedčení, je to nový nadobúdateľ vlastníckeho práva

na základe hodnoverných dokladov, ktorý bude následne zapísaný ako nový vlastník. Na základe
uvedenéhotedaniejemožnétvrdiť,žeokremvlastníkazapísanéhovosvedčenímôžusúčasneexistovať
aj iní vlastníci,
- správny súd sa nezaoberal otázkou testu proporcionality, v rámci ktorého by posúdil prevahu verejného
záujmu na zabezpečení prevádzky technicky spôsobilých vozidiel z hľadiska bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky,

- pokiaľ ide o prihlasovanie vozidiel do evidencie a vykonanie zmien v evidencii vozidiel podľa zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, tieto sú zápismi s deklaratórnym účinkom a teda potvrdzujú
právny stav, ktorý už vznikol skôr. V prípade určenia osoby zodpovednej za spáchanie správneho
deliktu je zodpovedný ten, kto je uvedený v dokladoch vozidla ako vlastník, alternatívne držiteľ a
ktoré sú zaznamenané v JISCD a nie ten, kto disponuje zmluvou, dohodou, ústnou zmluvou, ústnym

splnomocnením, resp. ten, kto vozidlo reálne využíva. Správne orgány posudzujú stav právny, nie stav
skutkový, teda ide o objektívnu zodpovednosť,
- správny súd nevysvetlil, z akého dôvodu má zmluva o prevode vlastníctva motorového vozidla resp.
držby vozidla, ktorá navyše nemusí mať ani písomnú formu, prednosť pred údajmi v štátnom registri za
ktorých správnosť a aktualizáciu zodpovedá vlastník resp. držiteľ vozidla. Emisnej kontrole pravidelnej

podlieha vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a nie je vyradené z evidencie vozidiel.
Žalobca o vyradenie vozidla nepožiadal, a v dôsledku vlastnej nedbanlivosti je zodpovedný za porušenie
povinnosti,
- navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, alternatívne aby rozsudok správneho súdu zmenil tak, že žalobu zamietne.

13. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca tak, že ju považuje za nedôvodnú, rozsudok správneho
súdu za správny po vecnej i právnej stránke a riadne odôvodnený a reagoval na konkrétne kasačné
námietky.
IV.

Posúdenie kasačného súdu

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP) a oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP),
preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP)

spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je
dôvodná.
15. V konaní sp. zn. 2Stk/6/2024 už kasačný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 20.12.2024 vo veci
totožných účastníkov konania o obsahovo obdobnej kasačnej sťažnosti sťažovateľa s tým rozdielom, že
v danej veci išlo o posúdenie porušenia povinnosti podrobiť vozidlo technickej kontrole. Vzhľadom na

totožnosť riešenej právnej otázky kasačný súd poukazuje podľa § 464 ods. 1 SSP na relevantnú časť
odôvodnenia rozhodnutia sp. zn. 2Sfk/6/2024 cit:
„27. ... registre dopravných prostriedkov, a to motorových vozidiel, lietadiel a lodí majú osobitnú právnu
povahu. Právna úprava evidencie vozidiel je obsiahnutá v § 111 a následne zákona č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke. Register lietadiel je normatívne upravený v § 25 a nasl. zákona č. 143/1998 Z. z. o

civilnom letectve a námorný register v § 9 a nasl. zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe. Aj keď
uvedené právne predpisy upravujú, že v týchto registroch sa zapisuje vlastníctvo k týmto dopravným
prostriedkom a pri lietadlách a lodiach aj záložné práva, takáto výslovná úprava spojenia zápisu do
registra so vznikom vlastníckeho práva, resp. záložného práva v týchto právnych predpisoch absentuje.
(pozriObčianskyzákonníkI.,Števček,M.Dulak,Bajánková,Fečík,M.Sedlačko,F.Tomašovičakolektív,

§ 133, Komentár,. Praha: C.H. Beck, 2019).

28. Evidencia v registri vozidiel je teda evidenciou deklaratórnou, nie konštitutívnou a právna domnienka
o vlastníctve a prevádzkovaní osoby povinnej podľa § 45 ods. 1 písm. b) prvého bodu v spojení s§ 108 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z. z. bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovených
lehotách motorové vozidlo pravidelnej technickej kontrole spôsobom a v rozsahu ustanovenom
všeobecne záväzným predpisom, je vyvrátiteľná, a to na základe hodnoverných dôkazov, ktoré žalobca

v administratívnom konaní predloží.

29. Vzhľadom na to, že zápis v registri motorových vozidiel nemá konštitutívne účinky (ako zápis v
katastri nehnuteľností), ale vlastnícke vzťahy iba eviduje, tak za situácie, keď bolo spochybnené, že
žalobca bol prevádzkovateľom vozidla vo vzťahu ku ktorému nedošlo k splneniu zákonnej povinnosti

podrobiť ho technickej kontrole spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným predpisom,
nezostáva než súhlasiť s posúdením veci správnym súdom, ktorý dôvodne spochybnil na základe
námietok vznesených žalobcom v administratívnom konaní, že žalobca v rozhodnej dobe (v čase
tvrdeného spáchania správneho deliktu) nebol vlastníkom vozidla ani vlastníkom určeným držiteľom
vozidla, a teda nemohol byť ani osobou povinnou v zmysle § 45 ods. 1 písm. b) prvý bod zákona č.
106/2018 Z. z. V prejednávanej veci pritom správny súd správne argumentoval, že správne orgány

deliktuálnu zodpovednosť žalobcu vyvodili len na základe konštatovania stavu zápisu v registri vozidiel,
ktorý má charakter deklaratórnej evidencie, nevykonali k tejto otázke žiadne dokazovanie, napriek
tomu, že žalobca sa pokúsil domnienku pravdivosti evidovaných údajov o vlastníctve vozidla v registri
vozidiel vyvrátiť dôkazmi, ako zmluva o nájme motorového vozidla č. 770346, kúpno-predajná zmluva.
Z obsahu administratívneho spisu totiž vyplýva, že žalobca v priebehu administratívneho konania

namietal a predkladal dôkazy o tom, že síce v minulosti bol vlastníkom predmetného motorového
vozidla, nebol však jeho držiteľom, tým bola spoločnosť Hertz Autopožičovňa s.r.o. (na základe nájomnej
zmluvy týkajúcej sa motorového vozidla). Od januára 2013 žalobca nebol už ani vlastníkom motorového
vozidla, keďže vlastnícke právo previedol na spoločnosť Autosalón Klokočka Centrum a.s., ktorej
bolo vozidlo odovzdané dňa 03.01.2013. Pokiaľ teda správny súd uzavrel, že vzhľadom k tomu, že

predmetné motorové vozidlo nebolo podrobené pravidelnej technickej kontrole v lehote do 31.05.2016,
nemohol túto povinnosť plniť a za jej nesplnenie niesť deliktuálnu zodpovednosť žalobca, pretože v čase
spáchania správneho deliktu nebol ani vlastníkom ani vlastníkom určeným držiteľom vozidla, teda nebol
prevádzkovateľom vozidla - osobou povinnou v zmysle § 45 ods. 1 písm. b) prvý bod zákona č. 106/2018
Z. z., vec správne právne posúdil.

30. Za nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj námietku sťažovateľa, že zákon č. 106/2018 Z. z. o
prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov je lex specialis vo
vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o prevode vlastníckeho práva ako lex generalis. Zákon
o prevádzke vozidiel v neupravuje spôsoby nadobúdania vlastníckeho práva, neupravuje vznik, zmenu
či zánik vlastníckeho práva a ani nezakladá akékoľvek právne podmienky pre účinnosť vzniku, zmeny či

zániku vlastníckeho práva, preto námietka sťažovateľa o nadradenosti tohto zákonného predpisu pred
Občianskym zákonníkom nemôže obstáť.
31. Pokiaľ teda správny súd zrušenie oboch rozhodnutí správnych orgánov nesprávnym právnym
posúdením, keď správne orgány aplikovali právnu úpravu na zistený skutkový stav nesprávnou aplikáciu
zákona, keď za rozhodnú pre posúdenie zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu porušením

povinnosti podľa § 45 ods. 1 písm. b) prvý bod zákona č. 106/2018 Z. z. považoval zodpovedanie otázky,
či bol žalobca v čase rozhodnom pre posúdenie skutku prevádzkovateľom vozidla - vlastníkom alebo
ním určeným držiteľom vozidla, pričom zodpovedanie tejto otázky spôsobom ako učinil správny súd, a
to, že žalobca v administratívnom konaní preukázal, že nebol v čase tvrdeného spáchania správneho
deliktu prevádzkovateľom vozidla - ani vlastníkom ani ním určeným držiteľom vozidla, v dôsledku čoho

nemohla byť naplnená skutková podstata uvedeného správneho deliktu v časti subjektu, rozhodol vecne
správne a nedopustil sa nesprávneho právneho posúdenia veci.“
V.
Záver a rozhodnutie o trovách konania

16. Vzhľadom k tomu, že kasačné námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku
správneho súdu, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a podľa § 461 SSP
ju zamietol.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods.

1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, trovy
kasačného konania priznal.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom
hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.