Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 9S/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100663
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100663.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B. B.,
nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom C. D. XX/X, XXX XX B., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci,
Kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody 2906/12, 851 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaBa-/19399/2024-46300/2025 zo dňa 06. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava (ďalej len „Centrum“ alebo „žalovaný“) rozhodnutím
č. KaBa-19399/2024-46300/2025 zo dňa 06.05.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo
„rozhodnutie žalovaného“) podľa § 10 ods. 5 v spojení s § 6a ods. 1 a § 6 ods. 1 písm. c) zákona č.
327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon

o poskytovaní právnej pomoci“), nepriznalo žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej
veci o zaplatenie 200,10 eur na základe platobného rozkazu.

2.Žalovanýnapadnutérozhodnutieodôvodniltým,žedňa28.04.2025muboladoručenážiadosťžalobcu
ako žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o zaplatenie 200,10 eur s prísl. na základe
platobného rozkazu, t. č. vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 39C/49/2024. Žiadateľ
k žiadosti doložil doklady, z ktorých je zrejmé, že žiada o zastupovanie v súdnom konaní o zaplatenie

200,10 eur s prísl. S poukazom na § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci žalovaný
dospel k záveru, že žiadateľ nesplnil podmienku hodnoty sporu, pretože hodnota sporu v prípade
žiadateľa je vo výške 200,10 eur a hodnota sporu určená zákonom (v rozhodnom čase) je vo výške
816,- eur.

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ
obrátil na Centrum, nebola splnená podmienka hodnoty sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch

kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Preto mal žalovaný za to, že nie je
nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žiadateľ spĺňa podmienku stavu materiálnej núdze
a podmienku, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Centrum sa tak ďalej nezaoberalo splnením
ďalších dvoch podmienok argumentujúc tým, že by tak zbytočne zaťažovalo žiadateľa byrokratickýmpostupom a zároveň by dochádzalo k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami štátu.
Podľa žalovaného nesplnenie hoci len jednej z podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej
pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci.

II.
Žaloba

4. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca včas správnu žalobu, ktorou sa domáhal

zrušenia napadnutého rozhodnutia ako nezákonného, a vrátenia veci žalovanému na nové konanie.
V dôvodoch žaloby žalovanému vytkol, že opomenul započítať do hodnoty sporu aj trovy konania
podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o advokácii“). Argumentoval tým, že tarifná odmena obhajcu je v priemernej výške 10-násobku istiny,
teda pohľadávky. Žalobca zastával názor, že v jeho prípade by tak išlo o hodnotu sporu vo výške cca

2.000,- eur. V dôvodoch žaloby ďalej uviedol, že aj keď je zrejmé, že o trovách a ich výške rozhoduje
príslušný súd, je vysoko pravdepodobné, že ak nebude pred súdom zastúpený kvalifikovaným právnym
zástupcom, voči neúspešnej strane si ich protistrana môže aj uplatniť. Súčasne vyjadril presvedčenie,
že by to bolo aj porušenie jeho ústavných práv na súdnu ochranu a pomoc štátu občanovi v núdzi.
III.

Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že problematikou istiny a jej príslušenstva
spočívajúcom aj v trovách konania na odmenu advokáta sa zoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky
v uznesení sp. zn. I. ÚS 387/2018-21 zo dňa 14.11.2018, podľa ktorého priznanie príslušenstva závisí od

priznaniaistinyaibaakjesporovástranaúspešná.Čosatýkaistiny,môžebyťúspešná,ajpokiaľideojej
príslušenstvo, nie naopak, preto musí advokát v prvom rade vyvíjať svoju aktivitu v súvislosti s bránením
alebo popretím práva. Strana nemôže byť úspešná, iba čo sa týka priznania príslušenstva, ak nie je
úspešná aj čo sa týka priznania istiny, ktorej uplatňovania alebo bránenia sa tak právna služba prioritne
týka. Preto práve hodnota istiny v čase začatia poskytovania právnej služby je tarifnou hodnotou, ktorá

je základom na určenie odmeny advokáta. Hodnota príslušenstva by predstavovala tarifu pre určenie
odmeny advokáta v prípade, ak by bola samostatne predmetom sporu, a teda výhradne jej by sa týkala
právna služba advokáta. Na podporu toho tvrdenia žalovaný poukázal i na rozsudok Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 12Sp/16/2013 zo dňa 28.01.2014 a na znenie § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú

hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená
pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota
záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho
sporu. Následne žalovaný argumentoval tým, že v prípade žalobcu je výška pohľadávky (istiny) v čase
začatia konania vo výške 200,10 eur a trovy konania, resp. trovy advokáta protistrany v súdnom konaní

netvoria súčasť tejto pohľadávky, preto je nedôvodné tvrdenie žalobcu, že mu má byť priznaný nárok z
dôvodov hroziacich trov konania (trov advokáta).

6. Žalovaný ďalej uviedol, že pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti i osobám
materiálne znevýhodnením sa realizuje aj prostredníctvom zákona o poskytovaní právnej pomoci

osobám v materiálnej núdzi, na základe ktorého sa vytvoril systém poskytovania právnej pomoci
fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby. Štát za
tieto osoby znáša náklady za poskytovanie právnej pomoci, a preto je celkom namieste, aby v právnej
norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci osobám patriť. Ide o kritéria
materiálnej núdze, bezúspešnosti sporu a hodnoty sporu. V prípade neustanovenia takýchto limitov by

mohlo dôjsť k zneužívaniu inštitútu právnej pomoci osobami, ktoré sa neúmerne často obracajú na súdy.

7. Záverom vyjadrenia žalovaný konštatoval, že napadnutým rozhodnutím nebol žalobcovi priznaný
nároknaposkytnutieprávnejpomocizdôvodunesplneniapodmienkyvýškyhodnotysporu,čojepodľa§
6 zákona o poskytovaní právnej pomoci jedna z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku. Na

základe uvedeného sa Centrum v rozhodnutí bližšie nezaoberalo splnením ďalších dvoch podmienok,
ktoré sú potrebné na priznanie nároku na právnu pomoc, keďže nesplnenie hoci len jednej z podmienok
má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Žalovaný mal za to,
že žalobcovu žiadosť posúdil riadne, zhodnotil všetky doklady a listiny, ktoré boli súčasťou spisovéhomateriálu, a to aj v ich vzájomných súvislostiach a v zákonnej lehote vydal (napadnuté) rozhodnutie,
ktoré aj náležite a dostatočne odôvodnil. V tomto bode súčasne vyjadril presvedčenie, že nemal inú
možnosť ako nárok na poskytovanie právnej pomoci nepriznať. Skutočnosť, že v danom prípade bolo

vydané negatívne rozhodnutie, nie je možné považovať za porušenie ústavných práv na súdnu ochranu
a pomoc štátu občanovi v núdzi. Centrum pri posudzovaní žalobcovej žiadosti jednoznačne dospelo
k záveru, že nebola splnená podmienka hodnoty sporu, pričom zákon o poskytovaní právnej pomoci
vyžaduje splnenie všetkých troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc.
Nesplnenie čo i len jedinej podmienky má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie

právnej pomoci. Argumentujúc tým, že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani
nepredložil iné dôkazy, ktoré by preukazovali pravdivosť jeho tvrdení, žalovaný sa pridržal odôvodnenia
uvedeného v napadnutom rozhodnutí. Mal za to, že bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi.
Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

Konanie na správnom súde

8. Správny v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo
veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP, rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 13.02.2026,
keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o

nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli v súlade
s lehotou uvedenou v § 137 ods. 4 SSP oznámené na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané
na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

V.

Relevantná právna úprava

9. Podľa § 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025
účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze

nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení
podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní
o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu
podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len
„protispoločenská činnosť“) alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho

úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.

10. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023
do 30.06.2025 tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach,
obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o

oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj
v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“).

11. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023
do 30.06.2025 na účely tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe

oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne
poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou
mediácie, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým
súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených.

12.Podľa§6ods.1zákonaoposkytovaníprávnejpomocivzneníúčinnomod01.07.2023do30.06.2025
fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom
(podľapozn.2/§2zákonač.601/2003Z.z.oživotnomminimeaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z. z.,

pozn. správneho súdu) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu ac) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (podľa pozn. 5/ zákon č. 663/2007 Z. z. o
minimálnej mzde v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon o minimálnej mzde“/, pozn. správneho
súdu) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

13.Podľa§6ods.2zákonaoposkytovaníprávnejpomocivzneníúčinnomod01.07.2023do30.06.2025
podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická
osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.

14. Podľa § 10 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do
30.06.2025 konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním
písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva
žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú
byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo
prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom

ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie
právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a
iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby
povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

15. Podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do
30.06.2025 Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa
odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je
možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci
možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

16. Podľa § 10 ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do
30.06.2025 rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí
podľaosobitnéhopredpisu(podľapozn.16zákonč.71/1967Zb.osprávnomkonaní/správnyporiadok/v
znení neskorších predpisov, pozn. správneho súdu) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody

nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne.

VI.
Posúdenie veci správnym súdom

17. Predmetom konania pred správnym súdom bolo posúdiť zákonnosť žalobou napadnutého
rozhodnutia, ktorým žalovaný s odkazom na § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci
nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o zaplatenie 200,10 eur na
základe platobného rozkazu, a to titulom nesplnenia podmienky hodnoty sporu (§ 6 ods. 1 písm. c/
zákona o poskytovaní právnej pomoci).

18. Vo vzťahu k zmyslu a účelu zákona o poskytovaní právnej pomoci správny súd poukazuje na znenie
§ 1 tohto zákona. Podľa tohto ustanovenia je účelom zákona vytvoriť systém poskytovania právnej
pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré
v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu

svojich práv. Zjednodušene povedané účelom zákona o poskytovaní právnej pomoci je poskytovať
kvalifikovanú právnu pomoc osobám v materiálnej núdzi.

19. Vychádzajúc z relevantných ustanovení zákona o poskytovaní právnej pomoci a z dôvodovej správy
k citovanému zákonu možno konštatovať, že právo na poskytnutie právnej pomoci vzniká podľa § 6

citovaného zákona za splnenia troch kumulatívnych podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne. Po
prvé, žiadateľ sa musí nachádzať v situácii, kedy jeho príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného
minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť
svojím majetkom, po druhé, nemôže ísť o zrejmú bezúspešnosť sporu a po tretie, hodnota sporu musí
prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v

peniazoch.

20.Ustanovenímurčitýchpodmienokzákonodarcanemalzacieľnegatívnezasiahnuťdoprávažiadateľa
na súdnu a inú právnu ochranu, práve naopak, prebral na seba pozitívny záväzok vo vzťahu kobčanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Tento pozitívny
záväzok štátu, ktorý je naplnením a pridanou hodnotou k ústavnému právu podľa čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) a ktorý na seba štát dobrovoľne prebral, sa vzťahuje

na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej
pomoci v stanovených prípadoch. Ustanovenie podmienok možno považovať za ústavnokonformné už
len s prihliadnutím na samotné znenie čl. 46 Ústavy SR, ktoré pri realizácii práva na súdnu ochranu a
inú právnu ochranu predpokladá bližšiu úpravu podmienok na úrovni zákona.

21. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci (§
6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci) má za následok negatívne rozhodnutie o nároku
na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených
podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc nie je potrebné sa v rozhodnutí žalovaného zaoberať
splnením ďalších (zvyšných) podmienok, ak je konštatované (a v rozhodnutí žalovaného i náležite
odôvodnené) nesplnenie niektorej z nich. Ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci

je koncipované tak, že podmienky na priznanie nároku na právnu pomoc je nutné splniť kumulatívne.
Preto ak nie je splnená hoci len jedna stanovená podmienka, žiadateľovi nie je možné priznať nárok na
poskytnutie právnej pomoci. Skúmanie splnenia ostatných podmienok (resp. kritérií) by bolo neúčelné,
nehospodárne a nadbytočné.

22. Po oboznámení sa s obsahom súdneho, ako aj administratívneho spisu, správny súd preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov
uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná.

23. Spornou otázkou v súdenej veci bola skutočnosť, či hodnota sporu vo veci, s ktorou sa žalobca obrátil

na Centrum, prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy podľa zákona o minimálnej mzde (t. j. sumu 816,- eur,
ktorá predstavuje hodnotu minimálnej mzdy v rozhodnom čase – rok 2025, pozn. správneho súdu).

24. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 28.04.2025 bola Centru doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie
právnejpomocivprávnejveciozaplatenie200,10eurnazákladeplatobnéhorozkazu,pričompredmetná

právna vec bola v rozhodnom čase vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 39C/49/2024.
Nosnou žalobnou námietkou, z ktorej žalobca vyvodzoval nezákonnosť a nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia, bolo, že žalovaný nesprávne posúdil hodnotu sporu, keď do istiny sporu v konaní pred
(všeobecným) civilným súdom nezahrnul do predmetu sporu (a za hodnotu sporu nepovažoval) aj
sumu „hroziacich“ trov konania - trov advokáta podľa zákona o advokácii (správne malo byť „odmena

advokáta“ podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pozn. správneho súdu). Uvedenú námietku
správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože trovy konania v súdnom konaní, resp. „trovy advokáta“,
ktoré vzniknú v konaní úspešnej protistrane a na úhradu ktorých bude v konaní neúspešný účastník
prípadne zaviazaný, netvoria súčasť istiny (žalobcom žalovanej) pohľadávky a súčasne nepredstavujú

ani jej príslušenstvo. Pre posúdenie hodnoty sporu, vo vzťahu k súdenej veci s predmetom sporu
s oceniteľnou hodnotou sporu, je rozhodujúca výška pohľadávky (istiny) v čase začatia konania, t.
j. vo výške 200,10 eur. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dospel k záveru,
že žalobca ako žiadateľ v danom prípade nesplnil podmienku hodnoty sporu, jeho záver je správny
a súladný so zákonom, keďže hodnota sporu v právnej veci žiadosti žalobcu bola vo výške 200,10 eur

a minimálna hodnota sporu určená zákonom predstavovala sumu vo výške 816,- eur.

25. Žalovaný pri skúmaní, či žalobca ako fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez
finančnej účasti, podľa názoru správneho súdu aplikoval § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní
právnej pomoci správne a dôvodne dospel k záveru, že hodnota sporu žalobcu neprevyšuje hodnotu

minimálnej mzdy (v rozhodnom období). Ako už bolo vyššie uvedené, povinnosťou Centra pri
posudzovaní žiadosti žiadateľa o poskytovanie právnej pomoci je skúmať splnenie podmienok podľa §
6 ods. 1 zákona poskytovaní právnej pomoci. Jednou z týchto podmienok je podľa písm. c) uvedeného
zákonného ustanovenia aj hodnota sporu, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci a ktorá
musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy stanovenej osobitným právnym predpisom v rozhodnom

období. Táto podmienka sa netýka sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

26. Správny súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby,
a preto ju podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov(ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú zamietol. Napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza zo správneho
právneho posúdenia veci, keď žalovaný pri posúdení žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci
aplikoval správny právny predpis (zákon o poskytovaní právnej pomoci) a rovnako tak bolo žalovaným

správne vyhodnotené, resp. aplikované ustanovenie § 6 ods. 1 písmeno c) tohto zákona v otázke určenia
hodnoty sporu. Napadnuté rozhodnutie nevykazuje vady nezákonnosti tak, ako to v žalobe namietal
žalobca.

27.Onárokunanáhradutrovkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§168SSPa úspešnémužalovanému

nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe
ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

28. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,

na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§
443 ods. 5 SSP).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o

správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.