Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-14Sa/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200140
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Stankociová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200140.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou v právnej veci

žalobkyne: A. B., narodená XX. XXXXXXX XXXX, bytom A. XX, C. D., proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXXXXXXXXXX z 29. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Rozhodnutím č. XXXXXXXXXXXXX z 29. novembra 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)

žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok č.
XXXXXXXXXXXXX z 26. októbra 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorého podkladom je
právoplatný a vykonateľný exekučný titul - rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 25. augusta
2022 (ďalej len „rozhodnutie o predpísaní poistného“), ktorým bolo žalobkyni ako samostatne zárobkovo
činnej osobe predpísané poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky
na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu
solidarity v celkovej výške 986, 68 € za obdobie júl 2006 až december 2006 a január 2007 až jún 2007.

2. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že dňa 31. októbra 2022 doručila žalobkyni
dovlastnýchrúkupovedomenieozačatívymáhaniapohľadávoknapodkladeprávoplatnéhorozhodnutia
o predpísaní poistného. Rozhodnutie o predpísaní poistného bolo žalobkyni oznamované doručovaním
ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk “ a podľa § 212 ods. 4 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) sa považuje za doručené dňa
27. septembra 2022, a dňa 13. októbra 2022 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Žalovaná k 24.
októbru 2022 evidovala pohľadávku ako neuhradenú v celej výške. Na tomto základe začala 25. októbra

2022 podľa § 225a zákona č. 461/2003 Z. z. konanie vo veci vymáhania pohľadávok a to vydaním
rozhodnutia o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok podľa § 225c ods. 1 uvedeného zákona.
Začatie konania vo veci vymáhania pohľadávok bolo žalobkyni oznámené prvostupňovým rozhodnutím,
ktoré jej bolo doručené ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“ dňa 31.
októbra 2022. Dňa 3. novembra 2022 bolo žalovanej doručené odvolanie žalobkyne, v ktorom uviedla,
že jej exekučný titul nebol doručený a je toho názoru, že pohľadávka je premlčaná podľa § 147 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalobkyňa ďalej uviedla, že jej neuspokojivé finančné pomery neumožňujú

pohľadávku uhradiť.
3. Vo vzťahu k námietkam uplatneným žalobkyňou žalovaná poukázala na § 212 ods. 4 zákona
č. 461/2003 Z. z. ktorý bol aplikovaný aj v jej prípade. Rozhodnutie o predpísaní poistného bolo
žalobkyni neúspešne doručované v dňoch 2. a 5. septembra 2022 na adresu jej trvalého pobytu A.E. XX/XX, C. D., hoci sa žalobkyňa v mieste doručovania zdržiavala. Dňa 5. septembra 2022 bolo
rozhodnutie o predpísaní poistného uložené na poštovom úrade, o čom bola žalobkyňa doručovateľom
upovedomená. Po uplynutí úložnej lehoty bolo toto rozhodnutie dňa 27. septembra 2022 vrátené

žalovanej s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Doručenka je úradná listina a údaje
na nej uvedené sú platné pokiaľ sa nepreukáže opak. Vychádzajúc z § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003
Z. z. sa považuje za deň doručenia rozhodnutia o predpísaní poistného 28. september 2022, odkedy
začala plynúť 15 dňová zákonná lehota na podanie odvolania, ktorá márne uplynula 13. októbra 2022,
kedy toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, čím sa stalo exekučným titulom.

4. K vznesenej námietke premlčania pohľadávky žalovaná uviedla, že rozhodnutie o predpísaní
poistného nie je predmetom tohto konania, pričom domáhať sa premlčania práva žalovanej predpísať
poistné bolo možné úspešne uplatniť len do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní
poistného, teda do 28. septembra 2022. Žalovaná uviedla, že podľa § 147 ods. 3 zákona č. 461/2003
Z. z sa právo žalovanej vymáhať pohľadávku premlčí až uplynutím šiestich rokov od 29. septembra
2022. Zároveň, podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., uplynie lehota na vykonanie rozhodnutia

o predpísaní poistného po desiatich rokoch od 28. septembra 2022.
5. Napokon, k namietanej finančnej situácii žalobkyne žalovaná uviedla, že to nie je dôvodom
na zastavenie konania vo veci vymáhania pohľadávok. Žalovaná je toho názoru, že po vzniku
exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej
vymáhateľnosti a neexistujú ani iné okolnosti, pre ktoré by bolo vymáhanie pohľadávky neprípustné.

II. Správna žaloba
6. Voči napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu, navrhujúc ho spolu s rozhodnutím
o predpísaní poistného zrušiť z dôvodu, že voči rozhodnutiu o predpísaní poistného vzniesla námietku
premlčania, ktorej nebolo vyhovené, čo má za následok, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné.
Uviedla, že 20. septembra 2017 sa osobne informovala na pobočke žalovanej a prevzala si individuálny

účet poistenca (IUP), z ktorého vyplynulo, že ten bol v tom čase vyrovnaný. Táto skutočnosť vyplýva
aj z protokolu o prevzatí bezpečnostného predmetu a pridelení identifikačných údajov a prístupových
práv do systému z 20. septembra 2017, ktorý žalobkyňa pripojila ku správnej žalobe.
III. Vyjadrenie k žalobe a ďalšie podania účastníkov konania
7. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá považujúc správnu

žalobu za nedôvodnú, ju navrhla v celom rozsahu zamietnuť. Úvodom zrekapitulovala skutkový stav
predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia, pričom zdôraznila, že rozhodnutie o predpísaní
poistného bolo žalobkyni oznamované doručovaním ako doporučená zásielka s doručenkou
s poznámkou „do vlastných rúk“. V súlade s ustanovením § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.
bola v v predmetnom prípade uplatnená fikcia doručenia, rešpektujúc náležitosti, ktoré s ňou zákon č.

461/2003 Z. z. spája. Žalovaná ozrejmila, že zásielka s rozhodnutím o predpísaní poistného sa žalovanej
vrátila dňa 27. septembra 2022 ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalovaná konštatovala, že bol
dodržaný postup podľa vyššie citovaného ustanovenia, keďže poštový doručovateľ dňa 2. septembra
2022 na obálke uviedol, že išlo o neúspešný pokus o doručovanie s výzvou na opakované doručenie dňa
5. septembra 2022. Zásielka bola vrátená späť žalovanej dňa 27. septembra 2022. Po márnom uplynutí

15 dňovej lehoty na podanie odvolania nadobudlo rozhodnutie o predpísaní poistného právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 13. októbra 2022. Keďže k 24. októbru 2022 evidovala žalovaná pohľadávku
ako neuhradenú, dňa 25. októbra 2022 začala konanie vo veci vymáhania pohľadávok v prospech
žalovanej na vymoženie pohľadávky v sume 980,68 € podľa štvrtej časti zákona č. 461/2003 Z. z.
vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok podľa § 225c ods. 1 zákona č.

461/2003 Z. z. ktoré sa nedoručuje. Žalobkyni bolo následne doručené prvostupňové rozhodnutie dňa
31. októbra 2022. Keďže žalobkyňa podala voči prvostupňovému rozhodnutiu dňa 3. novembra 2022
odvolanie, žalovaná o ňom rozhodla napadnutým rozhodnutím.
8. Žalovaná úvodom skorigovala tvrdenia žalobkyne, že by voči rozhodnutiu o predpísaní poistného
podala odvolanie a vzniesla námietku premlčania, na ktorú žalovaná nezákonne neprihliadla. Žalovaná

žiadne takéto odvolanie neeviduje. Žalobkyňa totiž podala odvolanie až proti prvostupňovému
rozhodnutiu, v ktorom súčasne vzniesla námietku premlčania pohľadávky vyplývajúcej z neuhradeného
poistného za obdobie júl 2006 až jún 2007. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, žalovaná
poukázala na ustanovenie § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom na premlčanie práva
predpísať poistné možno prihliadnuť len vtedy, ak to povinný namietne v rámci zákonnej 15 dňovej

lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu, ktorým bolo poistné na sociálne poistenie predpísané.
Právo domáhať sa premlčania bolo možné uplatniť len do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
o predpísaní poistného, ku ktorému došlo dňa 13. októbra 2022. Posudzovanie právneho a skutkového
stavu, na základe, ktorého bolo vydané rozhodnutie o predpísaní poistného, vrátane premlčania právatoto predpísať, nebolo predmetom konania podľa štvrtej časti zákona č. 461/2003 Z. z.. Keďže žalobkyňa
v rámci odvolacej lehoty proti rozhodnutiu o predpísaní poistného odvolanie nepodala, ani nevzniesla
včas námietku premlčania, nebolo možné na túto v rámci odvolacieho konania proti prvostupňovému

rozhodnutiu prihliadať.
9. Čo sa týka individuálneho účtu poistenca, na ktorý poukazuje žalobkyňa, ten je iba informáciou
o jednotlivých poisteniach podľa typu poistenia a období. Slúži na to, aby poistenec pre uplatnením
nároku na dôchodok získal prehľad o tom, ktoré údaje o ňom žalovaná eviduje.
10. Žalovaná je toho názoru, že podmienky na začatie konania vo veci vymáhania pohľadávok v súlade

s§225aods.3zákonač.461/2003Z.z.bolisplnené,keďžetonadväzovalonaexistenciuprávoplatného
a vykonateľného exekučného titulu. V predmetnej veci neboli zistené žiadne také dôvody, ktoré by bránili
vymáhaniu pohľadávky, ani iné okolnosti, pre ktoré by bolo vymáhanie pohľadávky neprípustné.
11. Vo vzťahu k námietke žalobkyne domáhajúcej sa zrušenia aj rozhodnutie o predpísaní poistného
žalovaná uviedla, že toto rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné a je spôsobilým exekučným titulom.
Žalobkyňa nevyužila svoje právo na podanie odvolania v zákonom ustanovenej lehote. Rovnako tak

nebolo možné prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú oneskorene.
12. V reakcii na vyjadrenie žalovanej zaslala žalobkyňa správnemu súdu repliku, v ktorej namietala
okolnosti doručovania rozhodnutia o predpísaní poistného. Žalobkyňa uviedla, že žiadnu zásielku
neobdržala, pričom tvrdenie pošty, že zásielku neprevzala, nie je možné overiť. Na základe
neuveriteľných skutočnosti nemožno založiť ani vymáhanie práva. Rozhodnutie o predpísaní poistného

pritom nadobudlo právoplatnosť, čo je obmedzením jej občianskych práv a je zároveň protiprávne,
pretože predpísané poistné je premlčané. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z uplynula
premlčacia doba v júni 2017. Keďže všetky ďalšie právne úkony žalovanej vznikli na základe porušenia
zákona č. 461/2003 Z. z., nemôže byť na ich základe vymáhané právo. Žalobkyňa záverom uviedla,
že 2. mája 2008 obdržala výzvu na úhradu poistného rozhodnutím č. XXX - XXXXXXXXXX - F., pričom

nedoplatok uhradila. V tom období žalovaná žiaden iný dlh neevidovala, čo potvrdila aj pracovníčka
žalovanej 20. septembra 2017.
13. V duplike sa žalovaná v celom rozsahu pridržala svojho predchádzajúceho vyjadrenia k správnej
žalobe a zotrvala na správnosti svojho postupu a rozhodovania, pričom neuznáva žalobkyňou uvádzané
dôvody súvisiace s doručovaním, premlčaním a protiprávnosti exekučného titulu za dôvodné. Žalovaná

opätovne zrekapitulovala spôsob doručovania rozhodnutia o predpísaní poistného uplatnením fikcie
doručenia podľa § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. ako aj nadväzujúci postup v konaní o vymáhaní
pohľadávky žalovanej. Žalovaná taktiež zopakovala, že námietku premlčanie práva predpísať poistné
bolo možné úspešne uplatniť iba počas plynutia 15 dňovej lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu
o predpísaní poistného, ku čomu nedošlo. V súvislosti s premlčaním žalovaná s poukazom na § 147

ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. uviedla, že právo vymáhať poistné na sociálne poistenie sa premlčí
za 6 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa predpísalo. Keďže toto
nadobudlo právoplatnosť dňa 13. októbra 2022 a žalovaná si uplatnila svoje právo dňa 25. októbra 2022
vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok, na ktoré nadväzovalo vydanie
prvostupňového rozhodnutia, právo vymáhať pohľadávku bolo uplatnené včas v zákonom ustanovenej

6 ročnej premlčacej lehote.
14. Záverom sa nestotožnila s názorom žalobkyne, že by došlo k obmedzeniu jej občianskych
práv alebo porušeniu zákona pri vymáhaní pohľadávky, pričom rozhodnutie o predpísaní poistného
za obdobie júl 2007 až december 2007 v sume 15.618,- Sk nesúvisí s konaním vo veci vymáhania
pohľadávky, ktorá je predmetom tejto žaloby.

IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
15. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol
zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že
správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 citovaného zákona zároveň

uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských
súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov,
a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd
v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna
2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.

16. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná
Krajským súdom v Nitre pod pridelenou spisovou značkou 14Sa/8/2023. Od 1. júna 2023 je na
konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola náhodnýmvýberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou
s predponou NR-14Sa/8/2023.
Podľa§493cpísm.a)SSP,akjepodľa§492danápríslušnosťkrajskéhosúdu,vykonávajuod1.januára

2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom.
Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania
správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v
znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
17. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o

správnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými
bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie
generálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,
oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej (spolu s posudkovým
spisom), a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 493e
v spojení s § 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

18. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 28. januára 2026, nakoľko boli splnené
podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania
nepožiadal. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie
o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.

19. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je napadnuté rozhodnutie žalovanej vo veci
vymáhania pohľadávky žalovanej voči žalobkyni vo výške 980,68 eur na základe exekučného
titulu, ktorým je rozhodnutie o prepísaní poistného. Z námietok žalobkyne správny súd vyvodil na
zodpovedanie dve kľúčové otázky, a teda, či je daná existencia vykonateľného exekučného titulu ako
rozhodnutia, na ktoré môže nadväzovať konanie o vymáhaní pohľadávky a s tým súvisiaca otázka, či

bolo žalobkyni rozhodnutie o predpísaní poistného účinne doručené. V druhom rade postavila žalobkyňa
do centra pozornosti skutočnosť, že pohľadávka na poistnom mala byť v čase, kedy pobočka žalovanej
Levice vydala prvostupňové rozhodnutie premlčaná.
20. Správny súd z predloženého administratívneho spisu zistil, nasledovné skutočnosti:
- Dňa 19. apríla 2022 pobočka žalovanej, Levice dopytovala žalobkyňu na informácie potrebné pre

jednoznačnéposúdenievznikupovinnejúčastižalobkynenasociálnompoisteníod1.júla2006;uvedenú
výzvu si žalobkyňa neprevzala v odbernej lehote a zásielka sa vrátila pobočke žalovanej dňa 17. mája
2022
- Dňa 23. júna 2022 vydala žalovaná, pobočka Levice, rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XX, ktorým
rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské poistenie

a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2006; toto rozhodnutie si žalobkyňa prevzala do vlastných
rúk 8. júla 2022;
- Dňa 25. augusta 2022 vydala pobočka žalovanej, Levice, rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/
XX, ktorým žalobkyni predpísala za obdobie júl 2006 až jún 2007 poistné na nemocenské poistenie
v sume 130,36 €, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume

532,41€,poistnénainvalidnépoistenievsume177,41€apoistnédorezervnéhofondusolidarityvsume
140,50 € spolu celkovo v sume 980,68 €; ku rozhodnutiu je pripojená neprevzatá zásielka, z ktorej
doručenky vyplýva, že prvý neúspešný pokus o doručenie zásielky žalobkyni s výzvou na opakované
doručenie prebehol dňa 2. septembra 2022, opakované doručenie prebehlo dňa 5. septembra 2022,
na čo zásielka bola uložená na pošte dňa 5. septembra 2022, s tým, že na zadnej strane obálky je

vyznačené, že zásielku si adresát neprevzal v odbernej lehote, na čo bola dňa 26. septembra 2022
vrátená žalovanej, pobočka Levice, ktorá ju prevzala dňa 27. septembra 2022;
- Dňa 25. októbra 2022 vydala žalovaná, pobočka Levice rozhodnutie č. XXXXXXXXXXXXX o začatí
konania vo veci vymáhania pohľadávok na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu,
ktorým je rozhodnutie o predpísaní poistného; toto rozhodnutie sa žalobkyni nedoručovalo;

- Dňa 26. októbra 2022 vydala žalovaná, pobočka Levice, upovedomenie začatí vymáhania pohľadávok
č. XXXXXXXXXXXXX na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je
rozhodnutie o predpísaní poistného; upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok sa žalobkyňa
prevzala do vlastných rúk dňa 31. októbra 2022 ako to vyplýva z poštovej doručenky pripojenej
k predmetnému upovedomeniu;

- Dňa 3. novembra 2022 bolo žalovanej, pobočka Levice doručené odvolanie žalobkyne k upovedomeniu
o začatí vymáhania pohľadávok, namietajúce nedoručenie rozhodnutie o predpísaní poistného
a vznášajúci námietku premlčania;- O podanom odvolaní rozhodla žalovaná dňa 29. novembra 2022 rozhodnutím č. XXXXXXXXXXXXX
tak, že odvolanie voči upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok zamietla a toto potvrdila;
Rozhodnutie bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk dňa 7. decembra 2022 ako to vyplýva z pripojenej

poštovej doručenky.
21. Vo vzťahu k otázke, či bolo žalobkyni doručené rozhodnutie o predpísaní poistného, ktoré má byť
právoplatným a vykonateľným exekučným titulom v konaní vo veci vymáhania pohľadávky žalovanej,
správny súd vychádzajúc zo zistení z administratívneho spisu ustálil, že je potrebné zodpovedať, či
žalovaná pri doručovaní tohto rozhodnutia riadne postupovala podľa § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003

Z. z. a teda, či mohla uplatniť tzv. fikciu doručenia predmetného rozhodnutia, v dôsledku čoho by sa
doručenie považovalo za účinné a to napriek tomu, že sa do dispozičnej sféry žalobkyne skutočne
nedostalo.
22. Správny súd konštatuje, že rozhodnutia o predpísaní poistného sa podľa § 212 ods. 3 zákona č.
461/2003 Z. z. doručujú do vlastných rúk. Následne z § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva,
že pokiaľ nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste

doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť
v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť
na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas
uloženia na pošte, deň vrátenia nedoručenej písomnosti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne sa
považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

23. Ku aplikácii fikcie doručenia ako inštitútu náhradného doručenia sa vyjadril napríklad Ústavný
súd Slovenskej republiky v náleze z 27. septembra 2007 sp. zn. I. ÚS 119/07, ktorý (hoci vo vzťahu
k právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) judikoval že „v prípade
náhradného doručovania podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku je uvedeným ustanovením
konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomností nastanú ex lege po uplynutí stanovenej

doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia je právno-technický postup, pomocou
ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z
nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom
fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom je nástrojom
výnimočným, striktne určeným na naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho

poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej
istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti
splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať“.
24. Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež vo vzťahu k fikcii doručenia upravenej v Správnom poriadku
v rozsudku z 27. augusta 2002 sp. zn. 4Sž 35/02 uviedol, že „úpravou tzv. náhradného doručenia

uvedenou v ustanovení § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
zákonodarca nepochybne sledoval cieľ a účel odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej
bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť snahám spôsobiť prieťahy v konaní alebo
dokonca zmariť konanie. Podmienkami vzniku fikcie doručenia písomnosti je zachovanie predpísaného
postupu doručovateľom a tiež, aby adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, sa v mieste doručenia

zdržiaval. Zdržovaním sa adresáta v mieste doručenia treba podľa názoru súdu rozumieť prípad, ak sa
adresát v čase doručenia zásielky zdržuje na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko, resp. ak ide o
podnikateľa, miesto podnikania (t. j. nie je mimo obce, mesta na dovolenke, na liečení, na pracovnej
ceste a pod.), teda ak má možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa, urobenými podľa § 24
ods. 2 správneho poriadku.“. Aj podľa ďalšieho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 4Cdo/338/2009 z 8.septembra 2010 „pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení je
predpísané súčasné splnenie viacerých podmienok, ktoré sú stanovené kumulatívne; preto ak z nich nie
je splnená čo i len jedna, neuplatní sa fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 OSP. Medzi tieto podmienky
patrí aj skutočnosť, že zásielka je doručovaná na adresu, na ktorej sa adresát v čase jej doručovania
zdržuje.“.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedených východísk možno ustáliť, že pre zákonnú aplikáciu fikcie doručenia
je potrebné, aby boli kumulatívne splnené nasledovné podmienky i) adresát sa v mieste doručenia
zdržiava, ii) neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, iii) neúspešné opakované
doručenie a iv) uloženie zásielky na pošte.
26. Z administratívneho spisu je zrejmé, že rozhodnutie o predpísaní poistného bolo zasielané žalobkyni

na adresu jej jej trvalého pobytu, ktorá bola zároveň jej korešpondenčnou adresou a žalovaná teda
mohla dôvodne predpokladať, že rozhodnutie zasiela na adresu, na ktorej sa žalobkyňa zdržiavala. Hoci
by sa podmienka zdržiavania adresáta v mieste doručenia nepovažovala za splnenú, ak by bol adresát
dlhodobo neprítomný v mieste doručovania, napr. by bol hospitalizovaný, na dlhodobej služobnej cestealebo na dovolenke v zahraničí a preukázateľne sa nemohol oboznámiť s doručovanými písomnosťami,
nemožno očakávať od žalovanej, že v každom jednom prípade neúspešného doručovania bude skúmať
a preverovať, či sa adresát preukázateľné zdržiaval v mieste doručovania V takomto prípade adresát

nesie dôkazné bremeno preukázania, že sa v mieste doručovania objektívne nezdržiaval, a teda fikcia
doručenia nenastala. K otázke zdržiavania sa v mieste doručovania a preukázania tejto skutočnosti sa
vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze so sp. zn. II. ÚS 278/2011-13 zo dňa
16. júna 2011. V predmetnom uznesení uviedol, že „dôkazné bremeno preukázať, že adresát sa v čase
doručovania v mieste doručovania nezdržiaval, znáša adresát, a nie správny orgán“ a uviedol tiež, že

„čestné vyhlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nezdržiaval v čase doručovania, však na unesenie
dôkazného bremena nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Je potrebný aj objektívny dôkaz preukazujúci,
že v kritickom čase bol na inom mieste.“. Žalobkyňa pritom nesprávnosť adresy, resp. že by sa na nej
v rozhodnom období, kedy jej bolo rozhodnutie o predpísaní poistného doručované, nezdržiavala, nikdy
ani len náznakom nenamietala. Správny súd preto považuje prvú podmienku za splnenú.
27. Správny súd považuje za splnené aj ďalšie podmienky zákonného uplatnenia fikcie doručenia

a to neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, neúspešné opakované
doručenieauloženiezásielkynapošte,čovyplývazúdajovuvedenýchnapoštovejdoručenkepripojenej
ku nedoručenej zásielke, ktorá je založená v administratívnom spise. Ako správne uviedla žalovaná,
poštová doručenka je verejnou listinou, v dôsledku čoho sa údaje na nej obsiahnuté považujú za
pravdivé, ak nebol preukázaný opak. Pokiaľ by žalobkyňa namietala správnosť týchto údajov, znášala

by bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, že údaje na nej sú nepravdivé (bližšie pozri uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 29. 10. 2018, sp. zn. 5Cdo/65/2018). Žalobkyňa však žiadne takéto okolnosti
nenamietala. Z predmetnej doručenky vyplýva, že prvý neúspešný pokus o doručenie zásielky bol
vykonaný dňa 2. septembra 2022 spolu s výzvou o opakované doručenie, opakované doručenie bolo
následne realizované dňa 5. septembra 2022 a po opätovnom neúspešnom doručení bola v ten istý deň

zásielka uložená na pošte, až do 26. septembra 2022, kedy bola zaslaná naspäť žalovanej, ktorej bola
doručená dňa 27. septembra 2022.
28. Na základe uvedeného dospel správny súd k názoru, že fikcia doručenia bola aplikovaná správne
a zákonne a teda, hoci sa žalobkyňa o doručení zásielky ktorej obsahom bolo rozhodnutie o predpísaní
poistného, skutočne nedozvedela, toto sa považuje za účinne doručené dňa 27. septembra 2022. Keďže

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť ako aj vykonateľnosť dňa 13. októbra 2022, stalo sa exekučným
titulom na podklade ktorého možno postupom podľa § 225c a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. začať
konanie vo veci vymáhania pohľadávok.
29. Rovnako nebolo možné posúdiť ako dôvodnú námietku neprihliadnutia na námietku premlčania,
keďže túto je možné akceptovať iba pokiaľ by bola žalobkyňou vznesená v priebehu odvolacieho

konania proti rozhodnutiu o predpísaní poistného, avšak ako správny súd uviedol skôr, lehota na
podanie odvolania márne uplynula a odvolacie konanie v zákonom ustanovenej lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia o predpísaní poistného, iniciované nebolo. Vymedzeniu časového rámca, počas
ktoréhomožnovzniesťnámietkupremlčania,saokrajovozaoberalajveľkýsenátNajvyššiehosprávneho
súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 1Svs/5/2022 z 27. septembra 2023, podľa ktorého „Ak

teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty
upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti
tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len
čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa §
147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného.“. Na

veci nič nemení ani skutočnosť, že žalobkyňa o existencii rozhodnutia o predpísaní poistného skutočne
nemala vedomosť. Rozhodnutie je teda právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a v konaní
o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia vo veci upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávky nemožno
na námietku premlčania reflektovať a žalobkyňa teda nemôže byť v tomto rozsahu žalobných bodov
úspešná. Žalovaná v konaní vo veci vymáhania pohľadávok skúma iba toľko, či neuplynula premlčacia

lehota podľa § 147 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., kedy sa premlčí právo na vymáhanie poistného
v lehote 6 rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo, ktorá
v uvedenom prípade neuplynula (uplynula by až 13. októbra 2028).
30. Správny súd uzatvára, že hoci žalobkyňa včas využila svoje právo a voči prvostupňovému
rozhodnutiu, ktorým bolo upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávky, podala odvolanie, na to, aby

mu bolo možné priznať úspech, malo obsahovať dôvody uvedené v § 225n ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z., t. j. popis okolností, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré by mali za následok zánik
vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie
pohľadávok neprípustné. Žalobkyňa však v podanom odvolaní popisovala dôvody, pre ktoré nesúhlasíso vznikom pohľadávky na poistnom (v dôsledku premlčania práva na jeho predpísanie), čo však
nie je predmetom tohto konania. Žalovaná preto rozhodla správne, pokiaľ v napadnutom rozhodnutí
tieto nevzala do úvahy a odvolanie žalobkyne zamietla. Napadnuté rozhodnutie zároveň poskytuje

zrozumiteľné odôvodnenie vysvetľujúce prečo námietkam, ktoré žalobkyňa obsiahla v odvolaní (že jej
rozhodnutieopredpísanípoistnéhonebolodoručenéažepohľadávkajepremlčaná),nemožnovyhovieť.
31. Keďže správny súd nezistil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia namietanú žalobkyňou a ani na
základe vlastnej činnosti a nad rámec žalobkyňou uplatnených žalobných bodov nedetegoval akékoľvek
pochybenie generálneho riaditeľa žalovanej, dospel k názoru, že správna žaloba je nedôvodná,

v dôsledku čoho ju postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol.
32. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni podľa
§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa
§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky

v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na
Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej

pomoci.