Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4S/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100454
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100454.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD.,

LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor,
v právnej veci žalobcu: NEXPLUS SK s.r.o., so sídlom Nitrianska 16, 942 01 Šurany, IČO: 35 845
180, zastúpený: JUDr. Boris Štanglovič, advokát, so sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, proti
žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného NIP/NIP_PO/BEZ/2023/3493 zo dňa 23.05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce číslo spisu: NIP/NIP_PO/BEZ/2023/3493
zo dňa 23.05.2023 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Inšpektorát práce Nitra (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal rozhodnutie č. IPNR/IPNR_PRODD/
ROZ/2023/2417 zo dňa 16.03.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol tak, že

podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) uložil žalobcovi pokutu vo výške
9.000,00 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v treťom
bode zákona o inšpekcii práce, ktoré spočívalo v nasledovnom porušení predpisu a zistenom skutkovom
stave:

- § 6 ods. 1 písm. d) zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona č. 124/2006
Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“), nedodržaním bezpečnostnej úrovne vyplývajúcej z
čl. 192P STN 200700:1988 tým, že zamestnávateľ si v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci nesplnil povinnosť, nezabezpečil, aby pracovný prostriedok neohrozoval bezpečnosť a zdravie
zamestnancov a na ten účel nevykonal potrebnú údržbu a opravy, nakoľko ku dňu výkonu inšpekcie
práce 11.08.2022 nezabezpečil, aby dvojkotúčová stojanová brúska ELMAG DSM 175 W umiestnená v

dielni na pracovisku „NEXPLUS SK s.r.o., Nitrianska 16, Šurany“ mala podperu vzdialenú od pracovnej
plochy brúsneho kotúča menšiu ako 3mm,
- § 9 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP tým, že zamestnávateľ si nesplnil povinnosť sústavne kontrolovať a
vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochranyzdraviapripráciabezpečnéhosprávaniasavpriestorochpracoviska„NEXPLUSSKs.r.o.,Nitrianska16,
Šurany“ tým, že ku dňu výkonu inšpekcie práce 28.10.2022 nekontroloval riadne používanie osobných
ochranných pracovných prostriedkov u zamestnanca A. B., nar. XX.XX.XXXX, C., D. XXX, pracovná

zmluva zo dňa 25.08.2021, druh práce: skladník/vodič VZV, miesto výkonu práce: NEXPLUS SK s.r.o.,
Nitrianska 16, 942 01 Šurany, nakoľko zamestnanec nemal v čase výkonu inšpekcie práce pracovnú
obuv,
- § 6 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona o BOZP v znení
neskorších predpisov, nedodržaním bezpečnostnej úrovne vyplývajúcej z čl. 4.5.13 STN 26 9030:1993

tým, že zamestnávateľ si nesplnil povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
vykonať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými
predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nakoľko ku dňu výkonu inšpekcie
práce 28.10.2022 nezabezpečil, aby prístup k jednotlivým regálom na pracovisku „NEXPLUS SK s.r.o.,
Nitrianska 16, Šurany“ vo výrobnej hale bol voľný a aby nič nebránilo zakladaniu a odoberaniu materiálov
z regálov,

- § 6 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona o BOZP nedodržaním
bezpečnostnej úrovne vyplývajúcej z čl. 4.3.4 STN 26 9030:1993 tým, že zamestnávateľ si nesplnil
povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vykonať opatrenia so zreteľom na
všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, nakoľko ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 28.10.2022 nezabezpečil,

aby vo viacerých prípadoch uličky, cesty a komunikácie na pracovisku „NEXPLUS SK s.r.o., Nitrianska
16, Šurany“ boli neustále prejazdné, príp. priechodné (skladovací materiál sa nachádzal v uličkách,
komunikáciách),
- § 6 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona o BOZP, nedodržaním
bezpečnostnej úrovne vyplývajúcej z čl. 4.5 STN EN 50110-1:2014 tým, že zamestnávateľ si nesplnil

povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vykonať opatrenia so zreteľom na
všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, nakoľko nezabezpečil ku dňu výkonu inšpekcie práce 28.10.2022, aby bol
na pracovisku „NEXPLUS SK s.r.o., Nitrianska 16, Šurany“ pred elektrickým rozvádzačom ponechaný
potrebnýpriestoraabysatakelektrickýrozvádzačudržiavalbezpredmetov,ktorébyprekážalivprístupe

(v čase výkonu inšpekcie práce bol zaprataný uskladneným materiálom),
- § 6 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona o BOZP, nedodržaním
bezpečnostnej úrovne vyplývajúcej z čl. 4.5.6 STN 26 9030:1993 tým, že zamestnávateľ si nesplnil
povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vykonať opatrenia so zreteľom na
všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci, nakoľko ku dňu výkonu inšpekcie práce 28.10.2022 nezabezpečil, aby
regálové bunky a regálové stĺpce s označením Part #3 na pracovisku „NEXPLUS SK s.r.o., Nitrianska
16, Šurany“ vo výrobnej hale boli označené viditeľne, trvanlivo a čitateľne štítkami najvyššej nosnosti.

2. Na podklade žalobcom podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. NIP/NIP_PO/

BEZ/2023/3493 zo dňa 23.05.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Žalovaný uviedol, že ako odvolací správny orgán pristúpil k preskúmaniu prvostupňového rozhodnutia
v celom jeho rozsahu, pristúpil i k podrobnému posúdeniu a preskúmaniu jednotlivých dôkazov

zabezpečených v priebehu výkonu inšpekcie práce, ktoré predstavovali rozhodujúci a markantný
podklad vydaného prvostupňového rozhodnutia. Pristúpil k zhodnoteniu právneho a skutkového stavu
a k vyhodnoteniu jednotlivých zabezpečených dôkazných listín, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, ako i k hodnoteniu toho, či prvostupňový správny orgán vo svojom
konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s platnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi.

Žalovaný uviedol, že bolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty deliktov tak, ako boli špecifikované
vo výroku prvostupňového rozhodnutia.

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

4. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 25.07.2023 (ďalej len „žaloba“),
ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci na
ďalšie konanie. Žalobca namietol, že (i) žalovaný postupoval pri výkone inšpekcie v rozpore so zákonom,(ii) žalovaný postupoval pri ukladaní sankcie v rozpore so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi
správne trestanie a (iii) postup žalovaného bol v rozpore s ustálenou judikatúrou.

5. Žalobca odcitoval ním vybrané ustanovenia zákona o BOZP a osobitných právnych predpisov, a
uviedol, že jeden z ťažiskových princípov správneho trestania je princíp nullum crimen, nulla poena
sine lege, a teda, že len zákon môže určiť, čo je trestným činom a stanoviť zaň trest. Súčasne uviedol,
že orgány verejnej správy pri administratívnom trestaní musia postupovať tak, aby pri objasňovaní
a sankcionovaní za správny delikt boli obligatórne naplnené a zistené všetky znaky jeho skutkovej

podstaty a v prípade, čo i len jeden znak absentuje, nemožno hovoriť o priestupku / správnom delikte.
Ak bola pochybnosť, má sa uplatniť zásada in dubio pro reo. Žalobca namietol, že ako v prvostupňovom
rozhodnutí, tak aj v napadnutom rozhodnutí absentuje ustálenie objektívnej stránky správneho deliktu,
pričom prvostupňový orgán vo výrokoch č. 1, 3, 4, 5 a 6 opieral uloženie sankcie o nesplnenie povinností
titulom právne nezáväzných STN noriem. Žalobca mal za to, že formulácia výroku o vine výslovne
odvolávajúca sa v objektívnej stránke správneho deliktu výslovne na porušenie právne nezáväznej

normy STN nemôže v zmysle trestnoprávnych zásad obstáť, a preto bol postup orgánov verejnej správy
nezákonný.

6. Ďalej žalobca k výroku k tomu, že žalobca nekontroloval riadne používanie ochranných pracovných
prostriedkov uviedol, že z dokazovania je zrejmé, že žalobca vykonáva pravidelné kontroly riadneho

používania osobných ochranných pracovných prostriedkov u svojich zamestnancov, ale nie je fyzicky
možné vykonávať kontroly nepretržite, počas celej pracovnej doby u všetkých zamestnancov. Ďalej
žalobca namietol výšku uloženej pokuty, a to z dôvodu jej neprimeranosti, nedošlo k závažnému
porušeniu zákona, nedošlo k úrazu ani k vzniku škody. Navrhol moderáciu, a to v zmysle zníženie, resp.
upustenia od sankcie.

III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.12.2023, pričom uviedol, že žaloba neobstojí,
pretože žalovaný po dôslednom a komplexnom posúdení všetkých existujúcich dôkazov a jednotlivých
skutkových zistení zotrval na tom, že postup orgánu verejnej správy v rámci zisťovania skutkového stavu
v štádiu výkonu inšpekcie práce bol plne v súlade s platnou legislatívou. Závery inšpekcie práce boli
zhrnuté v protokole z inšpekcie práce, pričom závery orgánov verejnej správy vychádzajú z dostatočne

zisteného skutkového stavu veci, zo správneho právneho posúdenia veci a boli vydané v súlade so
zásadou materiálnej pravdy a zásadou voľného hodnotenia dôkazov.

8. Žalovaný mal za to, že žalobca bol primárne sankcionovaný za porušenie konkrétnych príslušných
zákonných ustanovení zákona o BOZP v nadväznosti na nedodržanie bezpečnostnej úrovne, resp.

nevyhnutných bezpečnostných požiadaviek plynúcich z príslušných slovenských technických noriem.
Žalovaný zastal názor, že výrok napadnutých rozhodnutí plne disponuje všetkými zákonnými atribútmi.

9. K námietke ohľadom záväznosti STN žalovaný uviedol, že slovenskú technickú normu možno
charakterizovať ako dokument, ktorý určuje všeobecné technické požiadavky, pričom predstavuje

minimálne bezpečnostné požiadavky v jednotlivých odvetviach, ktoré musia byť zamestnávateľom
uplatnené presne podľa normy alebo aj iným preukázateľne primeraným spôsobom a sú v súlade
s právnymi predpismi. Žalovaný uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, že by svoje zákonné
povinnosti plnil iným preukázateľným spôsobom. Nezáväznosť technickej normy je limitovaná v § 38
ods. 1 zákona o BOZP, a to splnením povinnosti iným preukázateľným spôsobom. Súčasne žalovaný

odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/163/2015, kde kasačný súd
uviedol, že technické normy sa považujú za ostatné právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci a inšpekcia práce je oprávnená vykonávať dozor nad ich dodržiavaním.

10. Žalovaný namietol, že žalobca v žalobe ani neuviedol, prečo a z akých dôvodov by sa na neho nemali

vzťahovať platné technické normy a neoznačil ani žiadnu inú právnu alebo inú technickú normu, ktorá
by sa sankcionovanej problematiky týkala a v zmysle ktorej postupoval.11. K výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že táto bola primeraná a adekvátna, odzrkadľovala
charakter protiprávneho konania žalobcu. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

12. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

13. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako
vyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže žaloba je žalobou vo
veciach správneho trestania a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm.
c) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

14. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden
z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a správny súd má
zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín
verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle

súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 04.03.2026 (§ 137
ods. 4 SSP).

15. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod. 3 zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním
právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane
predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

17.Úlohousprávnehosúduvpredmetnejvecibolovyhodnotiť,čizostranyorgánovverejnejsprávydošlo
k správnemu zisteniu porušených povinností žalobcom a či boli tieto skutky správne právne kvalifikované
ako správne delikty tak, ako to predpokladajú príslušné právne predpisy.

Všeobecné východiská

18. Vychádzajúc zo žaloby správny súd konštatuje, že podstatnou otázkou na účely tohto súdneho
konania je ustáliť, či STN normy sú záväznou právnou normou, ktorých nedodržaním dochádza k
správnemu deliktu.

19. K danému správny súd poukazuje na aktuálnu judikatúru kasačného súdu – rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Asan/14/2020 zo dňa 31.03.2022, ktorý uviedol,

„39. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, ustanovenie § 6 Zákona o bezpečnosti práce
upravuje výpočet tzv. základných povinností zamestnávateľa, z ktorých podľa rozhodnutia žalovaného

sťažovateľ vo vzťahu ku skutku 1 porušil povinnosť podľa písm. n), a to povinnosť viesť a uchovávať
predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci.
40. Vo vzťahu ku skutku 2, z citovaného § 9 ods. 1 písm. a) Zákona o bezpečnosti práce vyplývala pre
sťažovateľa vo všeobecnosti povinnosť sústavnej kontroly a vyžadovania dodržiavania BOZP, ale najmä
osobitne povinnosť kontroly stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti

technických zariadení, pričom na tento účel bol sťažovateľ povinný zabezpečovať kontrolu tohto stavu,
meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné
skúšky vyhradených technických zariadení.
41. Kasačný súd dáva do pozornosti, že v súlade s citovaným ustanovením § 38 ods. 1 Zákona
o bezpečnosti práce mohol sťažovateľ tieto povinnosti splniť buď a) postupom podľa príslušnej

STN normy alebo b) iným preukázateľne primeraným spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že splnenie
predmetných zákonných povinností podľa Zákona o bezpečnosti práce podľa STN normy je jednou zo
zákonných možností, ale nie jednou zo zákonných povinností. Splnenie povinností uložených Zákonom
o bezpečnosti práce postupom podľa STN normy, ktorá je nezáväzná, je fakultatívnou možnosťou, aktieto povinnosti neboli splnené iným preukázateľne primeraným spôsobom, a naopak. Z normatívneho
zakotvenia tejto právnej normy preto nie je možné prijať záver, že ak sťažovateľ nesplnil zákonné
povinnosti podľa STN noriem, tak nesplnil požadovanú minimálnu úroveň a tým porušil povinnosti

ustanovené Zákonom o bezpečnosti práce.
42. Kasačný súd ďalej poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (Nález ÚS SR,
sp. zn. II. ÚS 476/2016, uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení pod por. č. 9/2018) ktorý uvádza,
že jeden z ťažiskových princípov trestania je princíp nullum crimen, nulla poena sine lege (zásada
zákonnosti). Táto zásada zahŕňa princíp, že len zákon (v písanej forme - nullum crimen, nulla poena sine

lege scripta) môže určiť, čo je trestným činom a stanoviť zaň trest, ale aj princíp, podľa ktorého trestné
právo nesmie byť aplikované extenzívnym spôsobom v neprospech obvineného, najmä prostredníctvom
analógie (nullum crimen, nulla poena sine lege stricta). Z toho vyplýva, že trestný čin musí byť jasne
definovaný zákonom (nullum crimen, nulla poena sine lege certa). Táto podmienka je splnená, ak ten,
komu je právna norma určená, môže z jej znenia zistiť, aké konanie alebo opomenutie spôsobuje jeho
trestnú zodpovednosť. Predmetný nález ďalej stanovil, že analógia v neprospech páchateľa v trestnom

práve hmotnom je vylúčená. Uvedené trestnoprávne zásady nachádzajú uplatnenie aj pri správnom
trestaní, pričom rovnako platí aj zákaz dotvárania skutkovej podstaty správneho deliktu v neprospech
páchateľa deliktu (bod 11.5 nálezu).
43. V nadväznosti na nastolené závery kasačný súd prijal záver, že nie je prípustné, ak orgány verejnej
správy kvalifikovali porušenie zákonných povinností podľa Zákona o bezpečnosti práce na tom právnom

základe, že sťažovateľ pri skutku 1 neviedol záznamovú knihu, pričom táto povinnosť vyplýva z čl. 3.7.
STN 26 8805:2011 v nadväznosti na čl. 3.6 písm. c) STN 26 8805:2011 a pri skutku 2, že sťažovateľ
nezabezpečil pravidelnú technickú kontrolu motorových vozíkov najmenej raz za rok podľa čl. 2.15
národnej prílohy NA STN ISO 3691 + Amd 1:2000.
44. Uvedeným postupom orgány verejnej správy kvalifikovali skutky uvedením znakov skutkovej

podstaty správnych deliktov na základe nezáväznej technickej normy, ktorú zákonodarca označil len
ako dobrovoľnú.
45. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť aj to, že orgány verejnej správy pri administratívnom
trestaní musia postupovať tak, aby pri objasňovaní a sankcionovaní za správny delikt boli obligatórne
naplnené a zistené všetky znaky jeho skutkovej podstaty - subjekt, subjektívna stránka, objekt,

objektívna stránka (kumulatívne). V prípade, žeby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol
objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku (správnom delikte). Ak pri niektorej časti skutkovej
podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní
sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného) (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Sžo 55/2008, R 50/2011).

46.Vobsahovejnadväznostipretokasačnýsúddospelkzáveru,ževdanomprípadeabsentujeustálenie
objektívnej stránky správneho deliktu. OVS I. stupňa konkrétne vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že
žalobcovi ukladá sankciu za to, že neviedol „záznamovú knihu“ pre plynový motorový vozík (skutok 1),
avšak vedenie „záznamovej knihy“ pre plynové zariadenia je explicitne uložené len v príslušnej právne
nezáväznej STN. Formulácia výroku o vine odvolávajúca sa v objektívnej stránke správneho deliktu

výslovne na porušenie právne nezáväznej STN nemôže v zmysle vyššie uvedených trestnoprávnych
zásad obstáť. Obdobne je tomu aj pri skutku 2, kde OVS I. stupňa konštatoval porušenie povinnosti
vykonávať technickú kontrolu „najmenej raz za rok“, pričom kontrolu v takomto intervale určuje len
právne nezáväzná STN. Nakoľko STN nesvedčí prezumpcia znalosti, pretože nie je publikovaná v
Zbierke zákonov SR, zamestnávateľ nie je nevyhnutne povinný si STN zaobstarať a riadiť sa ňou.

Orgány inšpekcie práce pri vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti v oblasti BOZP sa preto pri
kvalifikácii skutkovej podstaty a konštatácii porušenia povinností zamestnávateľom na úseku BOZP
nesmú opierať o znenie STN, resp. dotvárať skutkovú podstatu znením STN, ale majú vychádzať z
formulácie všeobecne záväzných právnych predpisov aplikujúc pritom trestnoprávne zásady nullum
crimen sine lege, zásady právnej istoty a predvídateľnosti práva a in dubio pro reo, na aplikovateľné STN

hľadiac len ako na isté vodítko pri určovaní želanej bezpečnostnej úrovne (nie však minimálnej) a len ako
na jeden z viacerých možných spôsobov či postupov, ako možno príslušnej právnej povinnosti vyhovieť.
Ustanovenie § 38 ods. 1 Zákona o bezpečnosti práce totiž umožňuje splniť si povinnosti na úseku
BOZP nielen spôsobom alebo postupom podľa STN ale aj iným preukázateľne primeraným spôsobom,
avšak samotná povinnosť, ktorej porušenie zakladá vznik administratívnej zodpovednosti, musí jasne a

predvídateľne vyplývať zo zákona, resp. iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
47. Kasačný súd preto na základe súhrnu uvedených skutočností a právnych záverov konštatuje, že
krajský súd nesprávne právne vec posúdil, keď v rozpore so zásadou nullum crimen sine lege aproboval
dotváranie skutkovej podstaty správneho deliktu na základe nezáväzných noriem. Keďže rovnakéskutočnosti sa vzťahujú aj na rozhodnutie žalovaného, čo má za následok jeho rozpor so zákonom, súd
postupom podľa § 462 ods. 2 Správneho súdneho poriadku zmenil rozsudok krajského súdu tak, že
zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K prejednávanému prípadu

20. Kasačný súd tak judikoval, že STN normy nie sú právne záväzné, a preto ich nedodržanie nie
je objektívnym základom na vyslovenie deliktuálnej spôsobnosti. Samotná povinnosť, ktorej porušenie

zakladá vznik administratívnej zodpovednosti musí jednoznačne vyplývať zo zákona, resp. iných
všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom však STN normy takýmto právnym predpisom nie sú.

21. Vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správny súd
konštatuje, že vo vzťahu k výroku 1, 3, 4, 5 a 6 orgány verejnej správy konštatovali nesplnenie povinností
zo strany žalobcu, a to vyplývajúcich z STN noriem – (i) k výroku 1 čl. 192P STN 200700:1988, (ii) k

výroku 3 z čl. 4.5.13 STN 26 9030:1993, (iii) k výroku 4 čl. 4.3.4 STN 26 9030:1993, (iv) k výroku 5 z čl.
4.5 STN EN 50110-1:2014 a (v) k výroku 6 z čl. 4.5.6 STN 26 9030:1993. Tieto STN normy boli orgánmi
verejnej správy zároveň uvedené aj vo výroku napadnutých rozhodnutí, a teda orgány verejnej správy
formulovali výrok o vine odvolávajúc sa v objektívnej stránke správneho deliktu práve na porušenie
právne nezáväznej STN normy.

22. Žalovaný súčasne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia priamo odkazoval na to, že žalobca
naplnil skutkovú podstatu nedodržaním spomenutých STN noriem – (i) na strane 5 napadnutého
rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca nedodržal bezpečnostnú úroveň vyplývajúcu z čl. 192P
STN 200700:1988, kedy STN zakotvuje, že vzdialenosť podpery od brúsneho kotúča nesmie byť

väčšia než 3 mm, (ii) na strane 7 napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca nedodržal
bezpečnostnú úroveň vyplývajúcu z čl. 4.5.13 STN 26 9030:1993, kedy STN zakotvuje, že je nevyhnuté,
aby bol zabezpečený riadny prístup, resp. príjazd k regálom, že tento musí byť voľný a nič nesmie
brániť zakladaniu alebo odobraniu materiálu z regálov, (iii) na strane 8 a 9 napadnutého rozhodnutia
žalovaný uviedol, že žalobca nedodržal bezpečnostnú úroveň vyplývajúcu z čl. 4.3.4 STN 26 9030:1993,

kedy STN zakotvuje, že všetky uličky, cesty a komunikácie musia byť stanovených profiloch neustále
prejazdné, resp. priechodné, (iv) na strane 9 napadnutého rozhodnutia, kedy žalovaný uviedol, že
žalobca nedodržal bezpečnostnú úroveň vyplývajúcu z čl. 4.5 STN EN 50110-1:2014, kedy STN
zakotvuje, že priestory, ktoré sú nevyhnutné pre obsluhu a prácu na elektrických zariadeniach sa musia
udržiavať bez predmetov prekážajúcich k ich prístupu a (v) na strane 10 až 11 napadnutého rozhodnutia,

kedy žalovaný uviedol, že žalobca nedodržal bezpečnostnú úroveň vyplývajúcu z čl. 4.5.6 STN 26
9030:1993, kedy STN zakotvuje, že je nevyhnutné, aby nosnosť regálovej bunky bola označená na
viditeľnom mieste, trvalo a čitateľne.

23. Ako to vyplýva z judikatúry kasačného súdu, správne orgány nemohli skutkovú podstatu správneho

deliktu založiť na porušení právne nezáväznej normy STN, ktorá je určená len ako odporúčaná. Správny
súd tak konštatuje, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil, keď v rozpore so zásadou nullum crimen
sine lege správny delikt založil na základe/podklade nezáväzných noriem. Formulácia výroku o vine
odvolávajúca sa v objektívnej stránke správneho deliktu na porušenie právne nezáväznej STN normy
tak, ako to vykonali správne orgány aj v predmetnom prípade (vo vzťahu k výroku 1, 3, 4, 5 a 6

prvostupňového rozhodnutia) je tak nesprávna a právne neudržateľná.

24. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom
podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

25. Úlohou orgánov verejnej správy v ďalšom konaní bude vec znova prejednať, pričom v prípade, ak
dospejú k záveru, že žalobca porušil povinností uložené právnym predpisom, alebo iným všeobecne
záväzných právnych predpisom, prípadnú deliktuálnu zodpovednosť založia výlučne na týchto právne
záväzných predpisoch. Zároveň sa orgány verejnej správy vyhnú tomu, aby sankcionovali nedodržanie
nezáväzných STN noriem a toto nedodržanie ustálili ako administratívnu zodpovednosť.

26. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorejvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

27. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.

1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).