Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122228723
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6122228723.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobkyne: FUTURAMA, s.r.o.,
Západný rad 1, 811 04 Bratislava, IČO: 46 615 377, zast. Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ,
s. r. o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava,
IČO: 35 951 087, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Mlynské nivy
7816/16, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Baltazár Mucska,
advokát, Palárikova 15, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 10.052,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti II. a IV. výroku rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-25Cb/35/2022 zo dňa 04.

októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k.
B1-25Cb/35/2022 zo dňa 04. októbra 2023 v napadnutej časti II. a IV. výroku potvrdzuje.

Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) I. výrokom konanie
v časti o zaplatenie istiny prevyšujúcej sumu 7.958,13 eur a v časti úroku z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy prevyšujúcej sumu 7.958,13 eur a počítaného skôr než od 06.08.2020 zastavil.

II. výrokom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 7.958,13 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 7.958,13 eur od 07.08.2020 do zaplatenia
a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
III. výrokom vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamietol.
IV. výrokom zaviazal žalovanú nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 58,34 %, pričom o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením.

Rozhodol tak s poukazom na §§ 261 ods. 1, 9, 369 ods. 2, 369c ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len OBZ), §§ 788 ods. 1 a 3, 797 ods. 1, 2, 3, 4, 799 ods. 1, 2, 3, 806 zák. č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, §§ 255 ods.1, 2, 256 ods. 1, 2 145 ods. 2,
146 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného
rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť jej sumu 10.052,38 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. V návrhu uviedla, že
29.01.2020 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle ŠkodaOctavia, EČV: G. (ďalej aj „motorové vozidlo“), ktoré v tom čase patrilo žalobkyni (ďalej aj „poistený“).
Motorové vozidlo bolo v čase škodovej udalosti havarijne poistné u žalovanej. Škodová udalosť bola
žalovanej nahlásená a táto ju zaregistrovala pod č. 9851455047. Poistený si dal motorové vozidlo

opraviť. Za opravu motorového vozidla vystavil servis faktúru
č. 37/2/2020 znejúcu na sumu 10.052,38 eur s DPH. Žalovaná poistnú udalosť prešetrila a po skončení
šetrenia nepriznala poistenému žalovanú sumu z dôvodu, že odborné vyjadrenie nezávislého znalca
v plnom rozsahu vylúčilo vznik dopravnej nehody spôsobom uvedeným v písomnom uplatnení škody.
Okolnosti uvedené žalovanou v oznámení o poistnom plnení žalobkyňa označila za absolútne nejasné,

neurčité a bez opory v poistnej zmluve. Žalovaná požadovala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
sumy 10.052,38 eur žalobkyni. Zároveň si uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 10.052,38 eur a počítaný od 23.07.2020, pretože žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti
22.07.2020. Napokon žiadala aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 40 eur. Tvrdenia preukazovala návrhom poistnej zmluvy pre havarijné poistenie Auto komplet
- produkt č. 572 spolu s informačným dokumentom, zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie

vozidiel Auto komplet č. 913 (ďalej len „ZD“), zmluvnými dojednaniami pre dodatkové poistenia
havarijného poistenia vozidiel Auto komplet č. 912, hlásením poistnej udalosti, uplatnením škody/nároku
na náhradu škody, zápisom o poškodení motorového vozidla, kalkuláciou nákladov na opravu, zápisom
o poškodení vozidla, výpisom z banky, faktúrou č. 37/2/2020, oznámením žalovanej z 22.07.2020,
žiadosťou z 12.03.2020 a výzvou na poskytnutie poistného plnenia z 23.10.2020. Na základe tvrdení

žalobkyne a predložených listinných dôkazov vydal Okresný súd Banská Bystrica 24.02.2022 platobný
rozkaz sp. zn. 43Up/96/2022, ktorým návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, pričom nárok žalobkyne neuznala v celom rozsahu.
Potvrdila, že strany sporu uzatvorili poistnú zmluvu č. 6605285325, havarijné poistenie produkt č.

572 KASKO MV - AUTO Komplet. Rovnako potvrdila, že žalovaná 22.07.2020 ukončila prešetrovanie
potrebné na zistenie existencie a rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie s tým, že poistné
plnenie neposkytla. Upriamila pozornosť na závery znalca Ing. Köteleša v Znaleckom posudku č.
55/2020, ktorý konštatoval, že z technického hľadiska je priebeh nehodového deja popísaný vodičom V.
G. neprijateľný. Poškodenia vozidla pri hodnotení plauzibility a kompatibility popisovaného deja nevnikli

spôsobom popísaným vodičom. Znalec okrem iného uviedol aj to, že je veľmi pravdepodobné, že
zadokumentované poškodenia vznikli pri inej udalosti a nie pri popisovanom náraze do svahu, stromu
a vegetácie vedľa cesty. Podľa žalovanej preto absentuje vzťah príčinnej súvislosti medzi uplatneným
nárokomnapoistnéplnenieadeklarovanouškodovouudalosťou.Namietalaajto,žežalobkyňaneznížila
žalovanú sumu o DPH a ani o zmluvne dohodnutú spoluúčasť. Ďalej poukázala na to, že žalobkyňa

porušila svoju povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu polícii v zmysle ZD, čo žalovanú oprávňuje si
započítať zmluvnú pokutu voči poistnému plneniu. Napokon nesúhlasila s tým, aby žalobkyni boli
priznané úroky z omeškania, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trovy
konania. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 596/2017 z
28.09.2017.

4. K odporu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním z 11.04.2022. Uviedla, že k poistnej udalosti došlo
v januári 2020 v čase najneprijateľnejších poveternostných, ako aj najrizikovejších cestných podmienok
v zimnom ročnom období. Znalecký posudok predložený žalovanou bol vypracovaný v lete 2020, kedy
poveternostné a cestné podmienky boli neporovnateľné s podmienkami v čase vzniku poistnej udalosti.

Závery znalca v znaleckom posudku predloženého žalovanou preto označila za neurčité a všeobecné.
Zároveň zobrala žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.675,40 eur predstavujúcu DPH späť.

5. Súd nariadil pojednávanie na deň 31.03.2023, na ktorom strany sporu zotrvali na písomných
podaniach. Žalobkyňa súdu uviedla, že čiastočné späťvzatie sa vzťahuje aj na zodpovedajúce

príslušenstvo - úroky z omeškania (bod 3. tohto rozsudku). Dodala, že v návrhu na vydanie platobného
rozkazu je chyba v písaní a úroky z omeškania požaduje od 06.08.2020. So späťvzatím žalovaná
vyslovila súhlas. Žalovaná súdu predložila vyjadrenie znalca Ing. Köteleša z 28.03.2023, ktorý v ňom
uvádza, že riešenie poistnej udalosti vykonal a simuloval v podmienkach, ktoré vodič uviedol, a teda
jeho znalecký posudok plne zohľadňuje stav cesty v čase udávanej poistnej udalosti. Súd zamietol návrh

na vykonanie dokazovania výsluchom vodiča, pretože priebeh škodovej udalosti je uvedený v listinných
dôkazoch.6. Žalobkyňa podaním z 26.07.2023 predložila súdu znalecký posudok Automotive Solution4u, s. r.
o. Žalovaná v podaní z 31.08.2022 uviedla, že žalobkyňa opomenula odpočítať zmluvne dojednanú
spoluúčasť. Zotrvala na tom, že žalobkyni neprislúcha nárok na úroky z omeškania z poistného plnenia

z havarijného poistenia, ako aj na tom, že žalobkyňa si nesplnila povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu
polícii v zmysle ZD.

7. Na pojednávaní konanom 08.09.2023 strany sporu zotrvali na písomných podaniach. Žalovaná
upustila od návrhu na vykonanie dokazovania konfrontáciou znalcov. Žalobkyňa zobrala žalobu späť aj

v časti istiny 418,85 eur predstavujúcu dohodnutú spoluúčasť a aj v časti príslušenstva vzťahujúceho sa
na túto istinu. Žalobkyňa sa teda domáhala plnenia vo výške 7.958,13 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 7.958,13 eur od 06.08.2020 do zaplatenia. S čiastočným späťvzatím žaloby
žalovaná vyslovila súhlas.

8. Súd konštatoval, že medzi stranami sporu je sporné, či postup žalovanej, ktorá neposkytla

poistné plnenie, bol správny. Vo vyrozumení k oznámeniu škodovej udalosti z poistnej zmluvy
číslo 6605285325/5729037840 G. XXXNL TMBLK7NE8H0117079 z 22.07.2020 žalovaná uviedla, že
odborné vyjadrenie nezávislého znalca v plnom rozsahu vylúčilo vznik dopravnej nehody spôsobom, ako
je uvedený v písomnom uplatnení škody. Žalovaná namietala aj nárok žalobkyne na úroky z omeškania
a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Nebolo sporné, že bolo uzavreté

havarijné poistenie motorového vozidla Škoda Octavia, EČV: G.. Rovnako nebolo sporné, že vyššie
označené motorové vozidlo bolo poškodené v dôsledku škodovej udalosti, riadne žalovanej nahlásenej.
Žalovaná nerozporovala ani to, že K. N. opravil motorové vozidlo, pričom za opravu bola vystavená
faktúra č. 37/2/2020 z 28.02.2020 znejúca na sumu 10.052,38 eur s DPH (8.376,98 eur bez DPH) a
žalovaná poistné plnenie odmietla poskytnúť.

9.Vzhľadomnato,žežalobkyňavzalapodanímz11.04.2022anapojednávaniachkonaných31.03.2023
a08.09.2023žalobuvčastiistiny2.094,25eurspäť(10.052,38eur-1.675,40eur-418,85eur)arovnako
požadovala úrok z omeškania len zo sumy 7.958,13 eur a až od 06.08.2020 a nie ako pôvodne zo sumy
10.052,38 eur a od 23.07.2020, t.j. ide o čiastočné späťvzatie žaloby, pretože žalobkyňa oproti podanej

žalobe požaduje menej, a preto súd konanie v tejto časti zastavil (bod 3., 4. a 6. tohto rozsudku). K
späťvzatiu časti istiny a príslušenstva došlo aj po otvorení pojednávania a prednesoch strán sporu, a
preto bol potrebný súhlas žalovanej so späťvzatím. Žalovaná na pojednávaniach konaných 31.03.2023
a 08.09.2023 tento súhlas udelila, a preto súd konanie v tejto časti zastavil - v časti o zaplatenie istiny
prevyšujúcej sumu 7.958,13 eur a v časti úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy prevyšujúcej

sumu 7.958,13 eur a počítaného skôr než od 06.08.2020.

10. Súd sa zaoberal predovšetkým spornou existenciou príčinnej súvislosti medzi škodou a poistnou
udalosťou.
Žalobkyňa v tlačive uplatnenie škody/nároku na náhradu škody uviedla, že pri jazde na zasneženej

neupravenej vozovke vozidlo aj napriek systému ABS nedokázalo na šmykľavej vozovke zastaviť a
kolmo prešlo cez križujúcu vozovku a jarok za ňou, pri čom došlo k poškodeniu prednej časti. Predná
časť prešla až za jarok tak, že vozidlo stočilo doľava a to následne čelnou časťou narazilo do vegetácie a
pravou bočnou stranou do stromu, čím došlo k ďalšiemu poškodeniu prednej časti vozidla a pravej strany
vozidla. Následne ostalo vozidlo stáť. V dotazníku pre účastníka poistnej udalosti vodič vozidla uviedol,

že v čase škodovej udalosti bolo oblačno so snežením a s vrstvou mokrého snehu na vozovke. Vozovka
bolaneodhrnutá,neposolená.Nachádzalasananejpribližne5cmvrstvašmykľavéhokašovitéhosnehu.
V dôsledku týchto podmienok vozidlo nedokázalo zabrzdiť a prešlo cez križovatku tvaru T rovno až do
priekopy, kde bolo stočené a narazilo do vegetácie a stromu za priekopou. Vodič uviedol, že primerane
brzdil vozidlo idúce 35 - 40 km/h so začiatkom brzdenia vo vzdialenosti približne 50 m.

11.ZnalecIng.KötelešvZnaleckomposudkuč.55/2020vychádzalzvprechádzajúcombodeuvedených
informácií a rovnako aj z vyjadrenia detektíva, podľa ktorého aj s odstupom času (29.01.2020 -
15.05.2020) je stále v zemi vidieť miesto, kde sa poškodené vozidlo zapichlo do zeme a strom, ktorý
tiež nesie známky poškodenia - odretej kôry. Znalec konštatoval, že z technického hľadiska je úplne

vylúčené, aby vozidlo z rýchlosti 35 - 40 km/h nedokázalo na dráhe 50 m zabrzdiť. Vozidlo by bezpečne
zastavilo na dráhe 21 m. Pri rýchlosti 50 km/h potrebuje vozidlo na zastavenie v daných podmienkach
33 m, a preto neúčinné brzdenie na dráhe 50 m je technicky neprijateľné. Nereálnosť vodičom tvrdených
okolností umocňuje aj to, že vozidlo malo podľa neho stále dostatok kinetickej energie, aby bolo ponáraze stočené a ešte následne narazilo do vegetácie. Ku geometrickej kompatibilite znalec uviedol,
že najviac poškodenou časťou pri vbehnutí do priekopy je predný spojler, čiastočne predná maska.
Malo by dôjsť aj ku kontaktu spodnej časti chladiča s hlinou svahu priekopy. Na fotografiách je viditeľné

zlomenie predného spojlera, avšak iné očakávané poškodenia sa v prednej časti vozidla nenachádzajú.
Nenachádza sa tam ani blato a bez blata je aj chladič, ktorý je síce poškodený ale nie nárazom do
priekopy. Vozidlo malo poškodenú pravú stranu, avšak podľa simulácií vozidlo by priekopu prešlo bez
rotácie. Pri nižších rýchlostiach vozidlo zastavilo v priekope bez rotácie. Poškodenie vozidla vykazuje
intenzívne silové pôsobenie na relatívne malej ploche, čo podľa znalca nemohol spôsobiť kmeň stromu.

Na strome bolo poškodenie kôry, ale toto nekorešponduje so spodnou časťou dverí, kde je poškodenie
veľmi intenzívne. Vozidlo sa kontaktovalo s cudzím predmetom pomerne dlhú dobu, t.j. intenzívny
kontakt s výrazným sklzom. Geometrická korešpondencia preto nevyhovuje popisu deja. Kontakt so
stromom nevylúčil, ale podľa znalca k nemu došlo na inom mieste. Poškodenia vznikli pri inej udalosti
a nie pri náraze do svahu, stromu a vegetácie vedľa cesty.

12. Znalec Automotive Solution4u, s. r. o. v Znaleckom posudku č. 63/2023 dospel k iným záverom.
Znalec interpretoval dej tak, že poškodené vozidlo jazdilo smerom ku križovatke s úmyslom vodiča
odbočiť doľava. Na povrchu vozovky sa nachádzala vrstva šmykľavého kašovitého snehu. Pri prejazde
križovatkou došlo k strate jazdnej stability vozidla, jeho vyjdeniu mimo spevnený povrch vozovky,
kde vozidlo v dôsledku svojej okamžitej rýchlosti jazdy preletelo ponad priekopu nachádzajúcu sa

za spevneným povrchom vozovky a narazilo prednou časťou do protisvahu priekopy a do kríkov a
súčasne pravou stranou do stromu nachádzajúceho sa v priekope. Popísaný priebeh nehodového deja
v predložených podkladových materiáloch je z technického hľadiska podľa znalca v zásade prijateľný.
Rozsah a charakter poškodenia vozidla zodpovedá popisovanému priebehu nehodového deja pri
kontaktnom silovom pôsobení vozidla s protisvahom priekopy, kríkmi a stromom. Počas vypracovania

posudku znalec nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by už uvedené vylučovali.

13. Súd zdôraznil, že pri hodnotení dôkazu znaleckým posudkom nemôže hodnotiť odborné závery, ku
ktorým znalci dospeli z hľadiska ich správnosti. Posudzuje iba úplnosť posudku vo vzťahu k zadaniu,
logické odôvodnenie jeho záverov, a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Strany síce spochybňovali

správnosť znaleckého posudku predloženého druhou stranou, ale podobne ako súd, ani strany sporu
nemajú odborné vedomosti na hodnotenie odborného záveru znalca.
Na základe uvedeného sa súd priklonil k Znaleckému posudku č. 63/2023, ktorý vypracoval znalec
Automotive Solution4u, s. r. o. Je nesporné, že miesto škodovej udalosti nebolo žiadnym spôsobom
bezprostredne po jej vzniku zadokumentované a nebola vyhotovená žiadna fotodokumentácia miesta

vzniku škodovej udalosti.
Na miesto škodovej udalosti nebola privolaná polícia, neboli zaistené a zadokumentované žiadne
stopy na ceste, v priekope, na kríkoch, či strome. Bez existencie stôp nemožno jednoznačne vylúčiť
možnosť, že sa škodová udalosť stala tak, ako to urobil znalec Ing. Köteleš. Súd sa preto stotožnil so
znalcom Automotive Solution4u, s. r. o., že v predložených podkladových materiáloch sa nenachádza

dostatok údajov potrebných k tomu, aby bola analýza priebehu škodovej udalosti vykonaná v plnom
rozsahu. Mohla byť preto vypracovaná len ilustratívna analýza priebehu škodovej udalosti. Z popisu
škodovej udalosti vodičom a z plánika nehody obsiahnutým v dotazníku pre účastníka poistnej udalosti
jednoznačne vyplýva zámer vodiča poškodeného motorového vozidla odbočiť na križovatke doľava,
pretože úmysel vodiča ísť rovno do priekopy je nelogický a pre toto konštatovanie v spise neexistuje

jediný podklad. Sám znalec Ing. Köteleš vo svojom znaleckom posudku uvádza, že v princípe existuje
priestorová plauzibilita nehodového deja, t.j. nedobrzdenie pred začiatkom manévru odbočovania na
vozovke so zníženou adhéziou je dej, ktorý sa mohol odohrať. Následne znalec pracuje čisto so
subjektívnym vnímaním vodiča, ktorý udal rýchlosť vozidla 35 - 40 km/h a brzdnú dráhu 50 m, pričom ide
len o dohady vodiča, ktoré neboli žiadnym spôsobom zaznamenané a zadokumentované. Znalec Ing.

Köteleš následne dokázal namodelovať situáciu, ktorá zodpovedá popisu vodiča motorového vozidla s
rýchlosťou približne 27 km/h, v ktorej vozidlo naráža do stromu pri manévri odbočovania a strate kontroly
nad vozidlom. Automotive Solution4u, s. r. o. vo svojom znaleckom posudku pracoval s rýchlosťou
vozidla v čase nárazu v hodnote 25 km/h, pričom túto určil v nadväznosti na zadokumentované
poškodenie vozidla a popísané stopy na mieste vzniku škodovej udalosti. Totiž síce žiadne stopy

bezprostredne po vzniku škodovej udalosti zadokumentované neboli, avšak žalovaná požiadala o
súčinnosť detektívnu kanceláriu, ktorá v zázname o šetrení, ktorý je súčasťou znaleckého posudku Ing.
Köteleša,uviedla,žeajsodstupomčasujenazemividnomiesto,kdesavozidlozapichlodozeme,akoaj
poškodenie kôry na strome. Súdu nie je zrejmé ako znalec Ing. Köteleš tieto okolnosti vyhodnotil, a pretosúd považuje jeho posudok za menej prepracovaný, viac všeobecný a celkovo menej presvedčivejší.
Znalec Ing. Köteleš zobral do úvahy čisto subjektívne pocity vodiča, ktoré neboli podrobené meraniam,
nezohľadnil existenciu následne zistených stôp detektívnou kanceláriou a ani to, že v zásade dokázal

namodelovať priebeh škodovej udalosti popísanej vodičom, pričom v princípe nevylúčil priestorovú
plauzibilitu deja. Znalec Automotive Solution4u, s. r. o. pracoval aj s následne zistenými stopami,
východiskovou rýchlosťou vozidla 40 km/h (na presné určenie rýchlosti vozidla chýbajú podklady a
znalec Ing. Köteleš pracoval s rovnakou rýchlosťou v simulácii, ktorú dokázal namodelovať podľa popisu
vodiča) a vo výsledku dokázal namodelovať simuláciu, ktorá je technicky prijateľná s poukazom na popis

škodovej udalosti vodičom. Súd sa preto jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností prikláňa k záverom
znalca Automotive Solution4u, s. r. o.

14. Pokiaľ ide o kompatibilitu nehodového deja, súd zopakoval, že neboli zaznamenané žiadne stopy
bezprostredne po vzniku škodovej udalosti. Znalec Automotive Solution4u, s. r. o. vykonal porovnanie
zadokumentovaných poškodení vozidla s vypracovanou simuláciou priebehu škodovej udalosti. Súdu

bolo predložené médium s fotodokumentáciou vozidla pred opravou, pričom na fotografiách je
nasnímané vozidlo s poškodením, na ktorom vidno stopy po zemine, vegetácii a dokonca aj časť
kôry stromu. Uvedené skonštatoval aj znalec Automotive Solution4u, s. r. o. so záverom o technickej
prijateľnosti jednotlivých poškodení s poukazom na priebeh škodovej udalosti. Podľa znalca rozsah
poškodenia vozidla zodpovedá nárazom do jednotlivých uvažovaných objektov, t.j. priekopy, vegetácie

a stromu. Naproti tomu znalec
Ing. Köteleš konštatoval nekompaktnosť energetickej kompatibility, pretože nebolo zadokumentované
viditeľné množstvo blata na dieloch, ktoré by svah priekopy kontaktovali. Očakával oveľa výraznejšie
poškodenie prednej časti, avšak vôbec neuviedol pri akej rýchlosti, pretože pracoval s verziou „presne
neurčenej rýchlosti“.

Ak znalec Ing. Köteleš dokázal namodelovať simuláciu s rýchlosťou nárazu 27 km/h do stromu, súdu
potom chýba v jeho posudku zhodnotenie energetickej kompatibility práve v tejto rýchlosti. Znalecký
posudok Ing. Köteleša je preto v tej časti neurčitý a príliš všeobecný. Množstvo blata, ktoré by
malo byť podľa znalca smerodajné, je možné hodnoverne posúdiť fotodokumentáciou vyhotovenou
bezprostredne po škodovej udalosti a nie s odstupom času pred opravou vozidla, kedy blato jeho

zaschnutím mohlo ľahko kedykoľvek odpadnúť. Znalec Ing. Köteleš vychádzal z obyčajnej logiky, kedy
pri popisovanom náraze mal byť najviac poškodenou časťou predný spojler a predná maska. Malo by
dôjsť v závislosti od intenzity nárazu aj ku kontaktu chladiča s hlinou svahu priekopy. Absencia blata
bola pre znalca práve tou okolnosťou, ktorá vylúčila náraz do svahu priekopy. Nie je ale zrejmé s
akou rýchlosťou vozidla znalec počítal a prečo neuviedol bližšie čo myslí pod pojmom intenzita nárazu,

t.j. v akej rýchlosti v čase kontaktu so stromom sa vozidlo pohybovalo. Ide o všeobecné a neurčité
vyjadrenia znalca. Znalec dokázal nasimulovať priebeh škodovej udalosti podľa vodiča, ale následne
v časti geometrická kompatibilita popiera rotáciu vozidla. Automotive Solution4u, s. r. o. naproti tomu
dáva odpoveď ako došlo k rotácii vozidla, keď uvádza, že dôvodom bol excentrický náraz vozidla do
protisvahu priekopy, čím došlo k javu, pri ktorom ťažiská telies neležia na rázovej normále. Posudok

Automotive Solution4u, s. r. o. je tak znova presvedčivejší, viac odôvodnený a podporený faktami a
číslami. Posudok Ing. Köteleša je oproti nemu viac neurčitým a priveľmi všeobecným posudkom, kedy
znalec mal k dispozícii namodelovanie situácie podľa popisu vodiča, ale nevedno ako túto simuláciu
aplikoval vo vzťahu k zisteným poškodeniam vozidla. Znalec
Ing. Köteleš uviedol, že s veľkou pravdepodobnosťou poškodenia nespôsobil kmeň stromu, avšak

pri celkovom vyhodnotení deja pripúšťa kontakt so stromom, ale nie na mieste škodovej udalosti.
Jeho posudok tak vykazuje aj znaky vnútornej rozpornosti. Súd sa preto opätovne prikláňa k posudku
Automotive Solution4u, s. r. o., ktorý je presvedčivejší, jednoznačnejší a bez vnútorných rozporov.

15. Z vykonaného dokazovania mal preto súd za to, že žalovaná nesprávne vykonala šetrenie

poistnej udalosti s jednoznačne nesprávnym záverom o neexistencii príčinnej súvislosti medzi škodou
a poistnou udalosťou. Tieto závery žalovanej žalobkyňa predložením Znaleckého posudku č. 63/2023
vypracovaného Automotive Solution4u, s. r. o. účinne poprela, pričom tento posudok súd vyhodnotil ako
presvedčivejší oproti znaleckému posudku predloženého žalovanou č. 55/2020 a vypracovaným
Ing. Kötelešom. Žalobkyňa má preto nárok na poskytnutie poistného plnenia.

16. V spore tak nebola zo strany žalovanej preukázaná dôvodnosť nepriznania poistného plnenia.
Naproti tomu žalobkyňa riadne zdokladovala, že došlo k poškodeniu motorového vozidla, ktoré bolo
opravené, ako aj výšku škody predloženou faktúrou autoservisu č. 37/2/2020 z 28.02.2020 v spojenís kalkuláciou. Splnila si preto svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvného vzťahu uzavretého so
žalovanou, keď po vzniku poistnej udalosti si uplatnila poistné plnenie a predložila doklady v súvislosti s
opravou motorového vozidla. Žalobkyňa má preto nárok na poistné plnenie a súd zaviazal žalovanú na

zaplatenie poistného plnenia v sume 7.958,13 eur. Keďže sa žalovaná dostala s poskytnutím poistného
plnenia do omeškania, zaviazal súd zároveň žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol
uplatnený vo výške 8 % ročne (v súlade s bodom 12. tohto rozsudku) zo sumy 7.958,13 eur. Úrok z
omeškania súd priznal od 07.08.2020, teda po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti v
súlade s bodom 15. tohto rozsudku (podľa vyrozumenia bolo šetrenie ukončené 22.07.2020). Žalobkyňa

požadovala ale úroky z omeškania už od 06.08.2020, t.j. od času, kedy ešte mohla žalovaná plniť bez
toho, aby sa dostala do omeškania, a preto súd žalobu žalobkyne v tejto časti - úroky z omeškania
požadované skôr než od 07.08.2020 zamietol ako nedôvodnú.

17. Súd ďalej uviedol, že žalovaná musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti,
vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade zníženého (a tým pádom neúplného) plnenia dostane

do omeškania. Uvedené má základ v § 797 OZ, z ktorého vyplýva nepochybne povinnosť žalovanej
plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty
sa žalovaná dostala do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má žalobkyňa právo požadovať od žalovanej popri plnení úroky z omeškania.
Ak teda žalovaná oznámila, že plniť nebude, nezbavuje ju to povinnosti - v prípade úspechu protistrany

v súdnom konaní, zaplatiť aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť
a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnila.
Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 596/2017 je pre odlišnosť skutkového stavu
nepoužiteľné. Nedôvodné nepriznanie poistného plnenia, resp. jeho zníženie nemôže poisťovateľovi
poskytovať výhodu v podobe, že by sa takýmto konaním nedostal do omeškania, pretože by mohlo dôjsť

k strate motivácie riadne si plniť záväzkový vzťah a spoliehať sa na odloženie splatnosti záväzku až k
dátumu právoplatného rozhodnutia súdu. Je preto nevyhnutné trvať na oprávnenosti nároku poisteného
na úroky z omeškania v prípade nesprávneho posúdenia plnenia zo strany poisťovne, pretože v
opačnom prípade by v súvislosti s plnením poistenému podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 596/2017 bol nastolený taký stav, že poisťovateľ, v značnej personálnej aj

finančnej presile, by sa svojej povinnosti mohol vyhnúť prostredníctvom vágnej odpovede poistenému
bez hrozby sankcionovateľnosti tohto konania. Nemožno potom hovoriť o preventívnej, represívnej
ani satisfakčnej funkcii úrokov z omeškania, pokiaľ pre úplné vylúčenie ich hradenia poisťovateľovi
postačuje uviesť dôvody odmietnutia plnenia, a to bez ohľadu na ich kvalitu či opodstatnenosť nároku
poisteného. Akceptáciou tohto stavu by poisťovatelia nemuseli pristupovať k prešetrovaniu poistných

udalostí zodpovedne a kvalifikovane a mohli by sa pokúsiť vyhnúť svojej povinnosti poskytnúť plnenie aj
v riadne preukázaných prípadoch. Takýto status narúšajúci rovnosť medzi subjektmi súkromnoprávnych
vzťahov nemôže byť v právom štáte za žiadnych okolností akceptovaný.
Uvedené platí aj pre ďalšie rozhodnutia, na ktoré žalovaná poukázala - rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 447/2022 z 20.09.2022, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 2Cdo/122/2002 a sp. zn. 5Cdo/140/2021.
Súd poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 309/2020,
ktorých závery (hoci ide o povinné zmluvné poistenie) platia aj pre tento prípad. Každá poisťovňa
by mohla logicky bez sankcie oddialiť riešenie nepriznaného poistného plnenia ,,odkazom na súd“ a
neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že ,,čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre

poisťovňu“. S tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť (a neustále sa zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi
(akéhokoľvek) výkladu, ktorý prijíma dovolací súd, či ústavný súd. Pokiaľ by skutočne poistiteľ prakticky
nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako právoplatne rozhodne súd, potom sa poistiteľovi
jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej devalvácii hodnota
peňazí neustále klesá). Výklad žalovanej sa dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej

úpravy a konajúci súd ho kategoricky odmieta.

18. V nadväznosti na uvedené zaviazal súd žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 7.958,13 eur od 07.08.2020 do zaplatenia. Súd žalobkyni priznal aj paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, ktorá bola uplatnená v súlade s bodom

11. a 13. tohto rozsudku a po zohľadnení skutočnosti, že ide primárne o vzťah medzi podnikateľskými
subjektami, t.j. vzťah spadajúci pod režim OBZ (poistnú zmluvu uzavreli podnikateľské subjekty) so
subsidiárnym uplatnením príslušných ustanovení OZ. Z uvedeného dôvodu bol priznaný aj úrok z
omeškania vo výške 8 % ročne. Súd teda žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 7.958,13eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 7.958,13 eur od 07.08.2020 do zaplatenia
a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku, t.j. úrok z omeškania počítaný skôr než od 07.08.2020, súd

žalobu žalobkyne zamietol.

19. Súd poukázal i na to, že pokiaľ sa žalovaná odvolávala na porušenie povinnosti žalobkyne nahlásiť
polícii dopravnú nehodu podľa ZD s následkom povinnosti zaplatiť žalovanej zmluvnú pokutu, je toto
tvrdenie o potrebe zápočtu zmluvnej pokuty s poistným plnením absolútne nedôvodné. Zmluvná pokuta

nebola dojednaná písomne, tak ako to predpokladá § 544 ods. 2 OZ, pretože je súčasťou len ZD,
ktoré nie sú žalobkyňou a ani žalovanou podpísané. V druhom rade je zmluvná pokuta neplatná pre
obchádzanie zákona, keďže OZ prikazuje poisťovni, že ak odmietla plniť čo i len z časti, je povinná uviesť
dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. Dôvod neprivolania
polície žalovaná v oznámení z 22.07.2020 neuviedla, a teda poukaz na zmluvnú pokutu v ZD je len
snahou žalovanej účelovo dosiahnuť zníženie poistného plnenia. Obchádzanie zákona je evidentné aj v

tom, že OZ (bod 16. tohto rozsudku) upravuje postup v prípade, ak malo vedomé porušenie povinností
dohodnutýchaleboustanovenýchvOZalebovpoistnýchpodmienkachpodstatnývplyvnavznikpoistnej
udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, tak vtedy je poistiteľ oprávnený plnenie
z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
Zmluvná pokuta toto ustanovenie jednoznačne obchádza, pretože následkom porušenia povinností zo

strany poisteného je možnosť krátenia poistného plnenia poisťovňou za presne stanovených podmienok
a nie uloženie zmluvnej pokuty. Argumentácia žalovanej je preto nedôvodná.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
a 2 CSP a s § 256 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspechu v spore a podľa zásady procesného zavinenia

zastavenia konania. Žalobkyňa bola úspešná v časti istiny 7.958,13 eur, čo je k pôvodne žalovanej istine
10.052,38 eur úspech v 79,17 %. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v časti istiny 2.094,25
eur (keďže žalobkyňa zavinila zastavenie konania v tejto časti, keď žalobu v tejto časti bez nadväznosti
na správanie sa žalovanej zobrala späť - bližšie bod 23. tohto rozsudku), čo k pôvodne žalovanej istine
10.052,38 eur predstavuje úspech 20,83 %. Čistý úspech žalobkyne je potom 58,34 % (79,17 % - 20,83

%). Súd preto uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 58,34 %, pričom o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením.

21. Proti II. a IV. výroku rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná podľa ust. § 365 ods.
1 písm. a) CSP, v zmysle ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, v zmysle ktorého súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, v zmysle ktorého rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré žalovaná odôvodňuje

nasledovne.

Žalovaná uviedla, že predmetný rozsudok nenapáda odvolaním v časti posúdenia samotného základu
nároku na poistné plnenie s ohľadom na jednotlivé stranami sporu predložené znalecké posudky, s
ktorými sa súd vysporiadal, pričom žalovaná prijala právny záver súdu uvedený k samotnému základu

sporu.
S ostatnými závermi súdu však žalovaná nemôže súhlasiť, a to konkrétne v časti priznania úrokov z
omeškania pri nároku uplatňovaného z havarijného poistenia, ako aj nezohľadnenia porušenia zmluvnej
ako aj zákonnej povinnosti ohlásenia dopravnej nehody polícii zo strany žalobcu, čo by malo vplyv na
samotnú súdom priznanú výšku istiny.

Súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva
vtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýprocesZároveňrozhodnutiesúduprvejinštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná sa nestotožňuje s právnym názorom súdu,
na základe ktorého priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania, a to práve s ohľadom na článok 2
ods. 2 Základných princípov CSP, v zmysle ktorého:

„Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe
niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. “Žalovaná opätovne poukázala na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý podal
výklad ustanovení § 797 ods. 2 a 3 OZ v uznesení z 20. septembra 2022, sp. zn. IV. ÚS 447/2022,
v ktorom ústavný súd skonštatoval, že „výklad predmetného ustanovenia § 797 ods. 3 OZ pri určení

momentu vzniku omeškania poisťovne, na ktorý v rámci namietanej vady zmätočnosti najvyšší súd
poukázal, je súladný so závermi prezentovanými ústavným súdom vo veci sp. zn. III. ÚS 596/2017,
od ktorých sa ústavný súd v rámci preskúmavania ústavnosti napadnutého rozsudku najvyššieho súdu
nemá dôvod odkloniť. “
Ústavný súd v uznesení z 20. septembra 2022, sp. zn. IV. ÚS 447/2022 jednoznačne potvrdil správnosť

právneho záveru vyjadreného v jeho skoršom uznesení
z 28. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS 596/2017, ako aj v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo/122/2002 a 5Cdo/140/2021, ktorý sa týka výkladu a aplikácie ustanovenia § 797 ods. 3 OZ.
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom skoršom uznesení z 28. septembra 2017, č.k. III. ÚS
596/2017-10, keď konštatoval (v bode 31. odôvodnenia): „Z týchto ustanovení vyplýva, že poistné
plnenie je splatné do pätnástich dni po tom, ako poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu

povinnosti poistiteľa plniť. Až od skončenia potrebného vyšetrovania sa poisťovateľ dostáva do pozície
dlžníka, a ak neplní ani po uplynutí 15 dní, dostáva sa do omeškania. Práve z tohto dôvodu, ak nedošlo
medzipoistiteľomapoistenýmkdohodeorozsahuplnenia,akoajvtedy,keďjesporné,čidošlokpoistnej
udalosti alebo nie a vec je predmetom súdneho konania, vyšetrenie treba považovať za skončené dňom
určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu“.

Zároveň poukázal aj na rozsudky najvyššieho súdu z 27. marca 2003, sp. zn. 2Cdo/122/2002 a z 26.
mája 2022, sp. zn. 5Cdo/140/2021.
Vyššie citované závery sú plne aplikovateľné aj na rozhodovaný spor, keďže aj v tomto prípade (konaní)
bolo sporné, či vôbec došlo k poistnej (náhodnej) udalosti alebo nie,
a teda či tu právo na poistné plnenie je dané alebo nie. Vec je predmetom súdneho sporu.

Vtedy, keď je sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie a vec je predmetom súdneho konania,
vyšetrenie treba považovať za skončené dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím
súdu.
Len v prípade, ak by bol základ práva na poistné plnenie daný (t.j. nebolo by sporné, že došlo k poistnej
udalosti alebo nie), poistné plnenie by bolo splatné v lehote 15 dní od skočenia šetrenia žalovanej a až

uplynutím 15 dňovej lehoty by sa žalovaná mohla dostať do omeškania s poskytnutím poistného plnenia
(t.j. od 26. októbra 2017).
Pri aplikácii vyššie citovaných judikatórnych záverov nebolo možné priznať žalobcovi v rozhodovanom
spore úroky z omeškania z poistného plnenia z havarijného poistenia, keďže na ich priznanie neboli
splnené podmienky.

Súd prvej inštancie zároveň len vágne uviedol: „Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky III.
ÚS 596/2017 je pre odlišnosť skutkového stavu nepoužiteľné“, bez toho aby bližšie uviedol ním tvrdenú
rozdielnosť skutkového stavu.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že rozsudok súdu prvej inštancie je v časti úrokov
z omeškania nepresvedčivo a svojvoľne odôvodnené, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods.

1 písm. b) CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, čím je založený aj odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Žalovaná len na okraj poznamenáva, že žalobca sa nikdy v rámci konania nevyjadroval k poukazom

žalovanej na vyššie citované právne závery najvyšších súdnych autorít.
Súd prvej inštancie sa snaží svoj odklon od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít
odôvodniť poukázaním na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 214/2020 a III. ÚS
309/2020, ktorých závery podľa súdu prvej inštancie (hoci ide o povinné zmluvné poistenie - pozn. súdu)
platia aj pre tento prípad, (pozri bod 37. odôvodnenia rozsudku).

S vyššie uvedeným žalovaná nemôže vonkoncom súhlasiť. Už aj samotný Ústavný súd SR vo vyššie
citovanomuzneseníz20.septembra2022,sp.zn.IV.ÚS447/2022savenovalpredmetnejproblematike,
pričom vyslovil okrem iného aj nasledovné:
„Ústavný súd k uvedenej námietke uvádza, že v označených nálezoch sa ústavný súd vyjadroval k
ústavnej udržateľnosti výkladu relevantných ustanovení zákona

č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o povinnom zmluvnom poistení“), a to
v kontexte povinnosti poisťovateľa plniť náhradu škody včas a riadne v spojenís nárokom poškodeného na úroky z omeškania podľa všeobecného ustanovenia § 517 ods. 2 OZ.
Za podstatné pritom ústavný súd považoval to, že výkladu všeobecných súdov chýba použitie iných
výkladových metód ako strohé zameranie sa na slovné spojenie v § 11 ods. 7 zákona o povinnom

zmluvnom poistení.
S prihliadnutím na už uvádzané ústavný súd konštatuje, že pre záver o nedôvodnosti uplatňovanej
námietky postačí konštatovanie, že v sťažovateľkou uvádzaných rozhodnutiach ústavný súd výklad §
797 ods. 3 OZ aplikovaného vo veci sťažovateľky, resp. jeho ústavnú udržateľnosť neposudzoval. “
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že poukazy súdu pri úrokoch z omeškania z titulu havarijného poistenia

na rozhodovaciu prax súdov ústavného súdu k úrokom z omeškania z titulu PZP, ktoré na tieto účely
upravuje osobitne zákon č. 381/2001 Z. z. sú nenáležité, nakoľko ústavný súd v daných rozhodnutiach
neposudzoval výklad § 797 ods. 3 OZ, ktorý je pre daný spor smerodajný. Osobitosti predpokladov
vzniku omeškania poistiteľa sú dôsledkom osobitnej právnej úpravy poistenia v Občianskom zákonníku
(pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2017, č.k. III. ÚS 596/2017-10,
bod 31.).

Žalovaná v rámci prešetrovania potrebného na zistenie existencie a rozsahu jej povinnosti poskytnúť
poistné plnenie požiadala znalca - Ing. Karola Köteleša (ďalej len „znalec “), o vypracovanie
úkonu znaleckej činnosti, za účelom preskúmania technickej (ne)prijateľnosti popísaného priebehu
nehodového deja zo dňa 29.01.2020.
Znalec v Znaleckom posudku č. 55/2020 v bode 5. ZÁVER prijal na strane 25 nasledovný záver:

„Z technického hľadiska možno konštatovať, že priebeh nehodového deja popísaný vodičom V. G. je z
technického hľadiska neprijateľný.
Pri hodnotení plauzibility a kompatibility popisovaného deja sa preukázalo, že poškodenia vozidla Škoda
Octavia EČ G. nevznikli spôsobom ako to vodič popísal.“
Po preštudovaní Znaleckého posudku č. 55/2020 a v nadväznosti na prijaté závery znalca, žalovaná dňa

22.07.2020 ukončila prešetrovanie potrebné na zistenie existencie a rozsahu jej povinnosti poskytnúť
poistné plnenie, pričom neposkytla žalobcovi poistné plnenie vychádzajúc zo záverov Znaleckého
posudku č. 55/2020.
Sám konajúci súd na prvom pojednávaní v rámci predbežného právneho názoru uviedol, že nárok
žalobcu považuje zatiaľ za nedôvodný, nakoľko nepreukázal vznik nároku na poistné plnenie, t.j. základ

nároku.
Žalobca až v súdnom konaní po doložení súkromného znaleckého posudku do tohto konania preukázal
podľa súdu nárok na poistné plnenie.
Na vyššie uvedené skutočnosti súd vonkoncom neprihliadal, pričom vo svojom odôvodnení rozsudku
(pozri bod 36.) len paušálne poukázal na situáciu. Žalovaná poukázala aj na bod 39. odôvodnenia

rozsudku.
Je evidentné, že súd neprihliadal na samotnú skutočnosť, a to, že v prípade havarijného poistenia (na
rozdiel od povinného zmluvného poistenia) ide výlučne o dobrovoľný zmluvný poistný vzťah. Zároveň
ide o havarijné poistenie (poistenie majetku), ktoré je dobrovoľné zmluvné poistenie, v rámci ktorého sa
poskytuje poistné plnenie podľa poistných podmienok.

Žalovaná v tejto spojitosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 27. októbra 2021, sp. zn. 9Cdo/73/2021.
Žalovaná poukázala aj na rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 10Cb/286/2010. Podľa žalovanej
súd dôsledne nerozlišuje medzi inštitútmi odmietnutia poistného plnenia a zníženia poistného plnenia,
hoci je medzi nimi podstatný rozdiel.

Pokiaľ ide o samotný záver súdu v rámci jeho bodu 39. odôvodnenia rozsudku: „Obchádzanie zákona
je evidentné aj v tom, že Občiansky zákonník (bod 16. tohto rozsudku) upravuje postup v prípade, ak
malo vedomé porušenie povinností dohodnutých alebo ustanovených v Občianskom zákonníku alebo v
poistnýchpodmienkachpodstatnývplyvnavznikpoistnejudalostialebonazväčšenierozsahunásledkov
poistnej udalosti, tak vtedy je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv

malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Zmluvná pokuta toto ustanovenie jednoznačne
obchádza, pretože následkom porušenia povinností zo strany poisteného je možnosť krátenia poistného
plnenia poisťovňou za presne stanovených podmienok a nie uloženie zmluvnej pokuty. Argumentácia
žalovanej je preto nedôvodná“, žalovaná uviedla:
Sám súd sa odvoláva na inštitút zníženia poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 1, 2 a 3 OZ, pritom súd

nijakým spôsobom nezobral do úvahy porušenie nielen zmluvnej, ale aj zákonnej povinnosti týkajúcej
sa ohlásenia dopravnej nehody polícii, ku ktorým sa žalobca ako poistený zaviazal v poistnej zmluve -
pozri predmetný článok VI ods. 4 ZD č. 913.Poukázal na to, že vzhľadom na výšku škody (podľa Faktúry za opravu vo výške 10.052,38 eur s DPH)
sa v zmysle ust. § 64 ods. 1 písm. d) zák. č. 8/2009 Z. z. jednalo o dopravnú nehodu, ktorú bol vodič
ako účastník dopravnej nehody povinný bez ďalšieho nahlásiť príslušnému policajnému orgánu.

S prihliadnutím na vyššie uvedené je evidentné, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
pričom vec nesprávne právne posúdil. Uvedené má vplyv aj na samotnú výšku súdom priznanej
žalovanej istiny, ktorá by bola v sume nižšej, ako priznal súd. Nakoľko výrok rozsudku súdu prvej
inštancieonáhradetrovkonania(IV.)jezávislýodvýrokuvovecisamej(II.),žalovanánapádaodvolaním
aj tento výrok (IV.) rozsudku.

Pokiaľ by bol hlavný výrok (II.) zmenený alebo zrušený, je závislý výrok (IV.) sám osebe neudržateľný.
Žalovaná navrhla, aby odvolací súd po preskúmaní celej veci napadnutý rozsudok Mestského súdu
Bratislava III z 4. októbra 2023, č.k. B1-25Cb/35/2022,
IČS: 6122228723 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň
aby žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

22. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa.
Uviedla, že podľa žalovanej sa rozsudkom súd odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe, keď žalobkyni
priznal nárok na úrok z omeškania. Žalovaná zastáva názor, že nakoľko v zmysle uznesenia Ústavného
súduSRz20.09.2022,sp.zn.IV.ÚS447/2022,vspojenísuznesenímÚstavnéhosúduSRz28.09.2017,
sp. zn. III. ÚS 596/2017-10, je poistné plnenie splatné do 15 dní po skončení vyšetrenia poistiteľa

potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, pričom v prípade, keď je sporné, či došlo
k poistnej udalosti alebo nie a vec je predmetom súdneho konania, vyšetrenie treba považovať za
skončené dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu, tak sa žalovaná v tomto
prípade, keďže sa vedie súdne konanie, nemohla dostať do omeškania s poskytnutím poistného plnenia
žalobkyni pred právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej.

Uvedená argumentácia žalovanej a údajné „osobitosti predpokladov vzniku omeškania poistiteľa“, na
ktoré poukazuje žalovaná v časti A. čl. I. svojho odvolania, sú podľa názoru žalobkyne pokusom o zjavné
zneužitie práva zo strany žalovanej, ktoré v zmysle ČL 5 Základných princípov CSP nemôže požívať
právnu ochranu.
Po nahlásení škodovej udalosti žalobkyne zo dňa 29.01.2020 žalovaná začala šetrenie v danej veci. V

rámci tohto šetrenia žalovaná nedospela k záveru, že k poistnej (škodovej) udalosti nedošlo, resp. že
nie je z jej strany ako poistiteľa možné šetrenie na zistenie rozsahu poistného plnenia ukončiť.
Naopak, žalovaná listom zo dňa 22.07.2020 „Vyrozumenie k oznámeniu škodovej udalosti (ďalej len
„Vyrozumenie zo dňa 22.07.2020“) šetrenie výslovne ukončila, čo žalovaná opäť potvrdila v priebehu
konania aj v bode 24. svojho odvolania: „Po preštudovaní Znaleckého posudku č. 55/2020 a v

nadväznosti na prijaté závery znalca, žalovaná dňa 22.07.2020 ukončila prešetrovanie potrebné na
zistenie existencie a rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie, pričom neposkytla žalobcovi
poistné plnenie vychádzajúc zo záverov Znaleckého posudku č. 55/2020.“
Žalovaná pritom šetrenie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti ako poistiteľa plniť nevykonala
len vo vlastnej réžii, tzv. od stola, ale ako sama uviedla aj vo Vyrozumení zo dňa 22.07.2020, „v rámci

objektívneho posúdenia škodovej udalosti“ si dala vypracovať odborné vyjadrenie nezávislého znalca.
Na základe žalobkyňou predložených dokladov, vykonaných obhliadok, zápisov a znaleckého posudku,
žalovaná po šiestich mesiacoch od škodovej udalosti vyšetrenie ukončila a škodovú udalosť uzatvorila
bez nároku na poistné plnenie.
Na jednej strane žalovaná opakovane potvrdzuje, že vyšetrenie potrebné na zistenie existencie a

rozsahu jej povinnosti poskytnúť žalobkyni poistné plnenie vo vzťahu ku škodovej udalosti zo dňa
29.01.2020 dňom 22.07.2020 ukončila, na druhej strane tendenčne tvrdí, že toto vyšetrenie ukončené
nebolo (keďže sa žalobkyňa domáha poistného plnenia prostredníctvom súdu) a môže byť ukončené až
dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu v tomto konaní.
Žalobkyňa sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu uvedenými v odôvodnení rozsudku. Žalovaná

ako poistiteľ šetrenie škodovej udalosti žalobkyne začala a aj ukončila, a to na základe záverov
Znaleckého posudku č. 55/2020 znalca Ing. Karola Köteleša bez nároku žalobkyne na poistné plnenie.
Skutočnosť, že žalovaná nárok žalobkyne na poistné plnenie posúdila nesprávne, resp. že vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu svojej povinnosti poistiteľa plniť vykonala bez dostatočnej odbornej
starostlivosti (či už úmyselne alebo z nedbanlivosti), nemôže ísť na ťarchu žalobkyne.

V konaní bolo jednoznačne preukázané a samotnou žalovanou opakovane potvrdené, že žalovaná
šetrenie poistnej udalosti žalobkyne dňom 22.07.2020 ukončila. V konaní bolo ďalej nepochybne
preukázané, že záver žalovanej vyplývajúci z predmetného (ukončeného) šetrenia žalovanej o
nepriznaní nároku žalobkyni na poistné plnenie, je nesprávny.V zmysle uvedeného, v súlade s ust. § 797 ods. 3 OZ, vznikla žalovanej najneskôr ku dňu 06.08.2020
povinnosť poskytnúť žalobkyni poistné plnenie. Nakoľko žalovaná žiadne poistné plnenie žalobkyni vo
vzťahu ku škodovej udalosti zo dňa 29.01.2020 neposkytla, je odo dňa 07.08.2020 v omeškaní s plnením

svojho peňažného záväzku (dlhu) a žalobkyňa má v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ právo požadovať od
žalovanej aj úroky z omeškania.
Podľa žalovanej súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keď neakceptuje zmluvnú pokutu obsiahnutú v tlačive ZD
č. 913 (zmluvné dojednania) v súvislosti s porušením povinnosti poisteného nahlásiť polícii každú

dopravnú nehodu, pri ktorej sa usmrtí alebo zraní osoba alebo sa poškodí cesta alebo všeobecne
prospešné zariadenie, príde k úniku nebezpečných látok alebo ak na niektorom zo zúčastnených
vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca
jedenapolnásobok väčšej škody podľa § 125 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov, ktorú si je poisťovňa oprávnená započítať voči poistnému plneniu.
Žalobkyňa sa aj v tejto časti v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu uvedenými v odôvodnení

rozsudku. Žalobkyňa zastáva názor, že právny dôvod na zníženie poistného plnenia zo strany súdu nie
je daný.
Podľa názoru žalobkyne súd postupoval v konaní riadne a procesne správne, neznemožnil žalovanej
uskutočňovať jej procesné práva ani svojím konaním nespôsobil porušenie práva žalovanej na
spravodlivý proces, na základe vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a

právnym záverom, ktoré sú zrejmé aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku.
S poukazom na vyššie uvedené žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok Mestského súdu
Bratislava III zo dňa 04.10.2023, sp. zn. Bl-25Cb/35/2022, ako vecne správny potvrdil a zároveň
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

23. Žalovaná v odvolacej replike uviedla, že argumentácia žalobkyne uvedená v rámci bodu I. jej
vyjadrenia nerešpektuje ustanovenie § 797 ods. 2 a 3 OZ, ktoré je pre dané posúdenie úrokov z
omeškania z titulu havarijného poistenia smerodajné, a ku ktorému poskytli výklad najvyššie súdne
inštancie.
ŽalovanáopakovanepoukazujenarozhodovaciupraxÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,ktorýpodal

výklad ustanovení § 797 ods. 2 a 3 OZ v uznesení z 20. septembra 2022, sp. zn. IV. ÚS 447/2022,
v ktorom ústavný súd skonštatoval, že „výklad predmetného ustanovenia § 797 ods. 3 ObZ pri určení
momentu vzniku omeškania poisťovne, na ktorý v rámci namietanej vady zmätočnosti najvyšší súd
poukázal, je súladný so závermi prezentovanými ústavným súdom vo veci sp. zn. III. ÚS 596/2017,
od ktorých sa ústavný súd v rámci preskúmavania ústavnosti napadnutého rozsudku najvyššieho súdu

nemá dôvod odkloniť. “
Žalovaná poukázala, že krajský súd napadnutom rozsudku v relevantnej časti týkajúcej sa úrokov z
omeškania (pozri vyššie uvedené uznesenie z 20. septembra 2022, sp. zn. IV. ÚS 447/2022) zdôraznil,
že „priznať úroky z omeškania nemožno od doby, keď žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti.
Poukázal pritom na závery obsiahnuté

v uznesení ústavného súdu č.k. III. ÚS 596/2017 z 28. októbra 2017, z ktorých vyplynulo, že vznik
práva na plnenie a jeho splatnosť, a tým aj určenie momentu vzniku omeškania poisťovne sú vo vzťahu
k poistnému plneniu upravené osobitne. Poistné plnenie je splatné do 15 dní po tom, ako poistiteľ
ukončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Doba, po ktorú môže poistiteľ
vykonávať vyšetrenie, nie je zákonom ustanovená, vyšetrenie však musí byť vykonané bez zbytočného

odkladu. Splatnosť poistenia sa týka iba rozsahu plnenia poistiteľa za predpokladu, že právny základ
na plnenie je už daný. Ak nedôjde medzi poistiteľom a poisteným k dohode o rozsahu plnenia, ako aj
vtedy, keď je sporné, či došlo k poistenej udalosti alebo nie - ako to je v prejednávanej veci, ktorá bola
predmetom súdneho konania, vyšetrenie je nutné považovať za skončené až dňom určenia rozsahu
plnenia právoplatným rozhodnutím súdu. Ide o dôsledok osobitnej právnej úpravy poistenia v OZ a jej

aplikácii nebráni ani to, že poisteným je spotrebiteľ. “
Pri aplikácii vyššie citovaných judikatórnych záverov nebolo možné priznať žalobkyni v rozhodovanom
spore úroky z omeškania z poistného plnenia z havarijného poistenia, keďže na ich priznanie neboli
splnené podmienky.
V ostatnom žalovaná opakovane odkázala na svoje odvolanie.

Žalovaná na podklade doposiaľ uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd po preskúmaní celej
veci napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava III z 4. októbra 2023, č.k. B1-25Cb/35/2022, IČS:
6122228723 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň aby
žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.24. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

25. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, preskúmal vec
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania,
pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP
oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu, dôvodmi odvolania žalovanej a vyjadreniami žalobkyne a žalovanej odvolací

súd dospel
k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody.

26. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

27. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Mestského súdu Bratislava III, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaná
neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného
rozhodnutia. Z konania pred súdom i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený
právnyzávernevyplývaavodvolaníuvedenéargumentyniesúspôsobiléprivodiťinéprávnehodnotenie

stavu veci.

28. Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

29. Podľa § 797 ods. 4 OZ ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia
alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

30.Súdsavosvojomrozsudkuvysporiadalsovšetkýmiargumentmisporovýchstrán,správnevyhodnotil
vykonané dôkazy, uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejedávaný spor a z ktorých vyvodil svoje

právne závery. Na správnosť právnych záverov uvedených v rozsudku odvolací súd podľa § 387 ods.
2 CSP v celom rozsahu odkazuje.

31. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú podstatný vplyv na
rozhodnutie veci.

32. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:
Predmetom súdneho sporu je nárok žalobkyne na zaplatenie sumu 10.052,38 eur
s príslušenstvom a náhradu trov konania. Je nesporné, že sporové strany uzatvorili Poistnú zmluvu č.
6605285325, havarijné poistenie produkt č. 572 KASKO MV - AUTO Komplet. Tiež je nesporné, že

žalovaná22.07.2020ukončilašetreniepotrebnénazistenieexistenciearozsahujejpovinnostiposkytnúť
poistné plnenie s tým, že poistné plnenie neposkytla. Vychádzala zo záverov znalca Ing. Köteleša v
Znaleckom posudku č. 55/2020, ktorý konštatoval, že z technického hľadiska je priebeh nehodového
deja popísaný vodičom V. G. neprijateľný, poškodenie vozidla nevniklo spôsobom popísaným vodičom.
Podľa znalca je veľmi pravdepodobné, že zadokumentované poškodenia vznikli pri inej udalosti a nie

pri popisovanom náraze do svahu, stromu a vegetácie vedľa cesty.
Zároveň si uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 10.052,38 eur
a počítaný od 23.07.2020, pretože žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti 22.07.2020. Napokon
žiadala aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.

33. Súd ustálil, že žalobkyňa vzala podaním z 11.04.2022 a na pojednávaniach konaných 31.03.2023 a
08.09.2023 žalobu v časti istiny 2.094,25 eur späť (10.052,38 eur - 1.675,40 eur - 418,85 eur) a rovnako
požadovala úrok z omeškania len zo sumy 7.958,13 eur a až od 06.08.2020 a nie ako pôvodne zo sumy
10.052,38 eur a od 23.07.2020, t.j. ide o čiastočné späťvzatie žaloby, pretože žalobkyňa oproti podanej
žalobe požaduje menej, a preto súd konanie v tejto časti zastavil (bod 3., 4. a 6. tohto rozsudku). Súd

konanie na základe súhlasu žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby konanie v časti o zaplatenie istiny
prevyšujúcej sumu 7.958,13 eur a v časti úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy prevyšujúcej
sumu 7.958,13 eur a počítaného skôr než od 06.08.2020, zastavil.34. Žalobkyňa podaním z 26.07.2023 predložila súdu znalecký posudok Automotive Solution4u, s. r.o.
č. 63/2023 s iným záverom ako Ing. Köteleš.

35. Žalovaná v odvolaní uviedla, že v časti posúdenia samotného základu nároku na poistné plnenie s
ohľadom na predložené znalecké posudky, s ktorými sa súd vysporiadal, žalovaná prijala právny záver
súdu uvedený k samotnému základu sporu.
S ostatnými závermi súdu však žalovaná nesúhlasí, a to konkrétne v časti priznania úrokov z omeškania
pri nároku uplatňovaného z havarijného poistenia, ako aj nezohľadnenia porušenia zmluvnej ako aj

zákonnej povinnosti ohlásenia dopravnej nehody polícii zo strany žalobcu, čo by malo vplyv na samotnú
súdom priznanú výšku istiny.
Súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva
vtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýprocesZároveňrozhodnutiesúduprvejinštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná sa nestotožnila s právnym názorom súdu,
na základe ktorého priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania, a to práve s ohľadom na článok 2

ods. 2 Základných princípov CSP.

36. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu, že posudok Automotive Solution4u, s.r.o. je
presvedčivejší, viac odôvodnený, podporený faktami a číslami, pričom posudok
Ing. Köteleša je neurčitý a priveľmi všeobecný a na závery súdu uvedené v bode 32. odvolací súd

odkazuje.

37. Ďalšou namietanou skutočnosťou je moment vzniku omeškania poisťovne pri havarijnom poistení a
vplyv porušenia preventívnych povinností poisteného na výšku plnenia.
Žalovaná k momentu vzniku omeškania poukázala na uznesenia Ústavného súdu SR IV.ÚS 447/2022

a III.ÚS 596/2017, podľa ktorých ak je medzi stranami sporný základ nároku, vyšetrenie sa považuje
za skončené až dňom právoplatného súdneho rozhodnutia.
Naopak, súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR III.ÚS 214/2020 a III.ÚS 309/2020, ktorých
závery platia aj pre tento prípad, a to napriek tomu, že ide o povinné zmluvné poistenie.
Súd sa tým odklonil od judikatúry citovanej žalovanou a uviedol logické a ústavne konformné

odôvodnenie. Súd správne uviedol, že rozhodnutie Ústavného súdu III.ÚS 596/2017 je pre odlišnosť
skutkového stavu v tomto prípade nepoužiteľné. Podľa odvolacieho súdu akceptovanie názoru žalovanej
(vyšetrenie sa končí až právoplatným rozhodnutím súd) by viedlo k strate motivácie poisťovne plniť svoje
záväzky riadne a včas. Ak by splatnosť nastala až právoplatnosťou rozsudku, poisťovňa by mohla bez
úrokov zadržiavať peniaze po celú dobu trvania súdneho sporu. Takýto stav by zbavil úroky z omeškania

ich sankčnej a motivačnej funkcie. Hoci sa nálezy v uznesení III.ÚS 214/2020 a III.ÚS 309/2020 týkajú
povinného zmluvného poistenia, súd tieto závery o povinnosti plniť riadne a včas správne aplikoval aj
na havarijné poistenie. Ich jadrom je ústavne konformný výklad inštitútu úrokov z omeškania, ktorý má
všeobecnú platnosť pre poistné vzťahy.
V tomto prípade poisťovňa šetrenie ukončila dňa 22.07.2020 vydaním „Vyrozumenia k oznámeniu

škodovej udalosti“, keď žalobkyni oznámila, že ukončila šetrenie a plnenie neposkytne, pretože
vyjadrenie znalca vylúčilo vznik dopravnej nehody spôsobom, ako to bolo uvedené v písomnom
uplatnení škody. V tomto momente mala žalovaná k dispozícii všetky podklady potrebné na zistenie
rozsahu svojej povinnosti plniť. Skutočnosť, že na základe nesprávne vyhodnoteného znaleckého
dokazovania (posudok Ing. Köteleša) dospela k nesprávnemu záveru, nemôže ísť na ťarchu poisteného.

Súd preto správne určil splatnosť 15 dní po tomto reálnom ukončení šetrenia (t.j. od 07.08.2020),
pretože neskorší znalecký posudok preukázal, že záver žalovanej o neexistencii nároku bol nesprávny.
Nesprávny záver poisťovne o neexistencii nároku nemôže odsunúť splatnosť poistného plnenia až na
deň právoplatnosti rozsudku, nakoľko by to popieralo sankčnú a motivačnú funkciu úrokov z omeškania.
Odvolací súd opätovne, v zhode so súdom, poukazuje na závery nálezov III.ÚS 214/2020 a III.ÚS

309/2020 a napriek tomu, že sa týkajú povinného zmluvného poistenia, ich všeobecný ústavnoprávny
rozmer je aplikovateľný aj na havarijné poistenie. Hoci išlo o povinné zmluvné poistenie, princíp
ochrany poškodeného/poisteného pred svojvôľou poisťovne ako silnejšieho subjektu je univerzálny aj
pre havarijné poistenie. Ak poisťovňa vyhlási šetrenie za ukončené a nárok zamietne, toto vyhlásenie
aktivuje zákonnú lehotu na plnenie. Hoci skutkový základ citovaných rozhodnutí vychádza z režimu zák.

č. 381/2001 Z. z., ich právne závery a ratio decidendi majú univerzálny charakter, ktorý sa týka podstaty
poistného vzťahu ako takého, vrátane havarijného poistenia a ochrany poctivosti obchodného styku.
Ústavný súd v predmetných nálezoch akcentoval potrebu ochrany poisteného (ako slabšej strany) pred
procesnou a ekonomickou prevahou poisťovateľa.Ak teda súd na základe ďalšieho posudku (Automotive Solution4u, s.r.o.) zistil, že k poistnej udalosti
došlo a nárok je daný, je nevyhnutné považovať omeškanie žalovanej už od uplynutia zákonnej 15-
dňovej lehoty po reálnom ukončení šetrenia škodovej udalosti (§ 797 ods. 3 OZ) od 07.08.2020.

Odvolací súd dodáva, že nálezy Ústavného súdu III.ÚS 214/2020 a III.ÚS 309/2020 reflektujú na
moderné chápanie ochrany spotrebiteľa a slabšej strany v poistných vzťahoch. Tieto nálezy ústavného
súdu sú prelomové, pretože riešia konflikt medzi právom na ochranu majetku poisteného a procesnými
lehotami poisťovne.
Úrok z omeškania preto súd priznal od 07.08.2020 (po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej

udalosti) oprávnene.

38. K otázke zmluvnej pokuty sa odvolací súd stotožnil s jej odôvodnením v bode 39. rozsudku, pričom
dodáva, že podľa § 544 ods. 2 OZ je pre platnosť zmluvnej pokuty nevyhnutná písomná forma. Nakoľko
zmluvné dojednanie, na ktoré sa žalovaná odvoláva, nie je stranami podpísané, nárok na zmluvnú
pokutu žalovanej nevznikol. Zákon v § 799 ods. 1-3 OZ presne stanovuje podmienky, za ktorých

môže poisťovňa znížiť poistné plnenie pri porušení povinnosti poisteného (ak malo porušenie vplyv na
vznik alebo rozsah škody). Zmluvná pokuta tento zákonný mechanizmus obchádza, pretože sa snaží
sankcionovať poisteného bez ohľadu na tieto zákonné podmienky.

39. K námietke žalovanej, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť ohlásenia dopravnej nehody polícii

odvolací súd poukazuje na to, že poisťovňa v pôvodnom oznámení o neplnení z 22.7.2020 neuviedla
ako dôvod nepriznania nároku žalobcu neprivolanie polície, preto tento dôvod nemôže dodatočne meniť
(§ 797 ods. 4 OZ).

40.Odvolacísúdsastotožnilstvrdenímsúduvbode34.a35.odôvodneniarozsudku,ženapreukázanie

oprávnenosti nároku na poistné plnenie postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla
č. 37/2/2020 v spojení s kalkuláciou predloženou žalobkyňou a v spojení so znaleckým posudkom
vypracovaným Automotive Solution4u, s. r. o. Spomenutý znalec v ňom konštatuje, že fotodokumentácia
poškodení vozidla korešponduje s údajmi v zápise o poškodení motorového vozidla, ako aj s faktúrou
č. 37/2/2020. Okrem toho žalovaná samotnú výšku sumy 7.958,13 eur za opravu poškodeného

motorového vozidla nenamietala.
Nakoľko nebola zo strany žalovanej preukázaná dôvodnosť nepriznania poistného plnenia, žalobkyňa
má nárok na poistné plnenie a súd oprávnene zaviazal žalovanú na zaplatenie poistného plnenia v sume
7.958,13 eur. Keďže sa žalovaná dostala
s poskytnutím poistného plnenia do omeškania, zaviazal súd zároveň žalovanú aj na zaplatenie úroku

z omeškania, ktorý bol uplatnený vo výške 8 % ročne (v súlade
bodom 12. tohto rozsudku) zo sumy 7.958,13 eur. Úrok z omeškania súd priznal od 07.08.2020, teda
po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti v súlade
s bodom 15. tohto rozsudku (podľa vyrozumenia bolo šetrenie ukončené 22.07.2020). Žalobkyňa
požadovala ale úroky z omeškania už od 06.08.2020, t.j. od času, kedy ešte mohla žalovaná plniť bez

toho, aby sa dostala do omeškania, a preto súd žalobu žalobkyne v tejto časti - úroky z omeškania
požadované skôr než od 07.08.2020 zamietol ako nedôvodnú.

41. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

42.Ktvrdeniužalovanej,žesúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces odvolací
súd poukazuje na to, že odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu
v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva

Civilný sporový poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada
je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne
záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Medzi najzávažnejšie
prípady odňatia možnosti konať pred súdom možno zaradiť situácie, keď súd rozhodoval bez nariadeniapojednávania a neboli na to splnené podmienky, ak účastníka na pojednávanie riadne nepredvolal
alebo ak rozhodol bez toho, aby bola dodržaná zákonom ustanovená lehota na prípravu pojednávania
(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 96/2010, zo dňa 20. mája 2010). Podstatou práva na

spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom
súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom.
Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnym názorom a predstavami, preberal a riadil sa jej predpokladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať

sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.ÚS 50/04, I.ÚS 97/97, II.ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Odvolací súd konštatuje, že žalovanej nebola odňatá možnosť konať pred súdom a nedošlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

43. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu

v napadnutej časti II. a IV. výroku potvrdil.

44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

45. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).