Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/36/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2126010085
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2126010085.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaného: A.
A., pre zločin neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa §
173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j)
Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/2/2026 -

850 zo dňa 10.02.2026, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.04.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/2/2026 - 850 zo dňa 10.02.2026 (ďalej
aj ,,napadnutý rozsudok“) bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu neoprávnená výroba a
obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3

písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, ktorého trestného
činu sa dopustil na skutkovom základe v napadnutom rozsudku uvedenom (pozn. odvolacieho súdu: pre
obsiahlosť skutkovej vety napadnutého rozsudku týmto na ňu odvolací súd len poukazuje, necituje ju,
aby tým neutrpela prehľadnosť tohto uznesenia odvolacieho súdu, ktoré z povahy veci s napadnutým
rozsudkom vytvára jeden celok).

Okresný súd Trnava (ďalej aj ,,súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom obžalovanému za túto
trestnú činnosť uložil
- podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2,
§ 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam, nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky
a 8 mesiacov, na ktorého výkon zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

- podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona aj trest prepadnutia tam vymedzených vecí (dve
priehľadné vrecká s tlakovým uzáverom s nalepeným štítkom, sklenená fajka s nápisom „Remo“ a váha
čiernej farby spolu s krytom na baterky a dvomi baterkami).
- podľa § 60 ods. 1 písm. b) Trestného zákona aj trest prepadnutia tam vymedzených vecí (šesť
priehľadných plastových vreciek s tlakovým uzáverom).
Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 850 až 853 spisu.

Vzápätí po vyhlásení napadnutého rozsudku (i) sa obžalovaný vzdal práva na podanie odvolania, a to aj
za osoby oprávneného podať odvolanie v jeho prospech (č. l. 849 spisu), a naproti tomu (ii) prokurátor
zahlásil proti napadnutému rozsudku odvolanie, a to čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného
(č. l. 849 spisu; ďalej aj ,,odvolanie prokurátora“).

V následne súdu prvého stupňa doručenom písomnom vyhotovení svojho odvolania (č. l. 857 až 860
spisu) prokurátor uviedol (ako z neho vyrozumel odvolací súd), že (zostručnené/zosumarizované)- súdom prvého stupňa uložený trest odňatia slobody považuje za príliš/neprimerane mierny,
nezodpovedajúci zásadám ukladania sankcií/trestov, a to vzhľadom na závažnosť trestnej činnosti
obžalovaného, za ktorú sa tu trest ukladá. V konaní neboli identifikované žiadne podmienky pre

mimoriadne zníženie trestu obžalovanému podľa § 39 Trestného zákona, jednoduché doznanie sa
k trestnej činnosti a jej oľutovanie k danému nepostačuje. Obžalovaný nijak nad rámec potvrdenia mien
odberateľov v uznesení o vznesení obvinenia nenapomáhal orgánom činným v trestnom konaní, nijak
neprispel ku komplexnejšiemu objasneniu stíhanej trestnej činnosti (napr. v podobe odhalenia ďalších
odberateľov drog, či napr. ich dodávateľov atď.), čo sa správne odzrkadlilo v tom, že súd prvého stupňa

obžalovanému ani nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona.
- ak súd prvého stupňa odôvodnil mimoriadne zníženie trestu obžalovanému vedením riadneho života
jeho osobou pred spáchaním tu stíhaného skutku, dané predsa súd prvého stupňa obžalovanému
zohľadnil cez aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona.
- takto súdom prvého stupňa uložený trest nezohľadňuje závažnosť/charakter spáchanej trestnej
činnosti, kedy zároveň neboli zistené žiadne mimoriadne pomery na strane obžalovaného. Pri

mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby musí súd brať do
úvahy nielen vyhlásenie o vine, ale i ďalšie významné skutočnosti, napr. či trest uložený v nezníženej
výmere by bol pre obžalovaného neprimerane prísny a či postačuje na ochranu spoločnosti aj trest
kratšieho trvania (uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 06.07.2023 sp. zn. 6To/67/2023). Súdom
prvého stupňa uložený trest zrejme nie je, popri absentujúcej svojej spôsobilosti k individuálnej prevencii

v podobe nápravy obžalovaného, spôsobilý ani naplniť potrebu generálnej prevencie trestu a odradiť tak
iných od páchania trestnej činnosti.
- účel trestu by mohol v tomto prípade naplniť jedine nepodmienečný trest odňatia slobody uložený
v zákonnej/základnej, mimoriadne nezníženej sadzbe (začínajúcej na úrovni 7 rokov).
Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol (ako z kontextu jeho odvolania vyrozumel odvolací súd), aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu zrušil a zmenil vo výroku
o treste tak, že obžalovanému uloží primeraný/zákonný nepodmienečný trest odňatia slobody.

Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora vyjadril písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa
prostredníctvom obhajcu obžalovaného (č. l. 866 až 868; ďalej aj ,,vyjadrenie obžalovaného“). V danom

svojom podaní uviedol, že (zostručnené/zosumarizované)
- závažnosť tu stíhanej trestnej činnosti (vrátane znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty v podobe
páchania skutku po dlhší čas či na viacerých osobách) sú odzrkadlené v zákonnej sadzbe za tu stíhanú
trestnú činnosť, pričom nijak nevylučujú aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Trestného
zákona.

- ak by obžalovaný aj uviedol ďalšie osoby odberateľov drog, tie by boli vypočuté len ako svedkovia, tak
ako osoby odberateľov uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku, pričom ak prokurátor nebol
spokojný s doznaním sa obžalovaného, nevedno prečo sám inicioval konanie o dohode o vine/treste.
- súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že u obžalovaného sú naplnené podmienky pre mimoriadne
zníženietrestu,keďžesaktrestnejčinnostidoznal,odsvojhozadržaniaspolupracovalsorgánmičinnými

v trestnom konaní, nerobil prieťahy a svoju trestnú činnosť oľutoval.
Vzhľadom na uvedené obžalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné
zamietol a potvrdil tak napadnutý rozsudok.
Konanie na odvolacom súde. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného
súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni;

o odvolaní proti rozsudku súdu podľa § 16 ods. 2 Trestného poriadku rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie

je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Krajský súd ako súd odvolací (ďalej aj ,,odvolací súd“), skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť
podľa § 317 Trestného poriadku, bol povinný v zmysle § 316 Trestného poriadku skúmať, či odvolanie

prokurátora bolo podané včas (§ 309 Trestného poriadku), či ho podala oprávnená osoba (§ 307, § 308
Trestného poriadku) a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného
odvolania (§ 312, § 313 Trestného poriadku), alebo či nebolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné [§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, § 334 ods. 4 Trestného poriadku]. Odvolací
súd nezistil v tomto ohľade žiadnu procesnú prekážku meritórneho prejednania odvolania prokurátora
a rozhodnutia o ňom.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku napadnutého rozsudku o treste,
v tomto smere v podstate odvolacie námietky procesné strany nemali a chyby odvolaním nevytýkané,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd vlastným
prieskumom nezistil (pokiaľ ide o v odvolacom konaní tu preskúmavaný výrok o treste). Možno tak

skonštatovať, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku
o treste procesne správne, cesta súdu prvého stupňa k napadnutému rozsudku bola ,,procesne čistá“,
aj čo do plného zachovania práv procesných strán na konaní participovať a podľa vlastného uváženia
realizovať svoje procesné práva. Odvolací súd teda podané odvolanie preskúmal a dospel k záveru, že
odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný, no (čo do vecného posúdenia) odvolanie nie je dôvodné (k tomu
viď detailne nižšie).
Za účelom prejednania odvolania odvolací súd v predmetnej veci vykonal verejné zasadnutie za
prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry, obžalovaného a jeho obhajcu, u ktorých bola lehota podľa
§ 292 ods. 4 Trestného poriadku zachovaná.

Na verejnom zasadnutí prokurátor zotrval na podanom odvolaní prokurátora. Odvolací súd oboznámil
prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním prokurátora, vyjadrením obžalovaného, odpisom
registra trestov obžalovaného (nemá aktuálne žiadny záznam), lustráciou z databázy súdnych
rozhodnutí ohľadne obžalovaného (niet takého trestného konania, ktoré by bránilo rozhodnutiu súdu
v tejto trestnej veci), lustráciou z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov ohľadne

osoby obžalovaného (nemá aktuálne žiadny záznam), lustráciou obžalovaného zo Sociálnej poisťovne
(nie je pracovne činný, nepoberá tam sledované dávky), lustráciou obžalovaného z evidencie Zboru
väzenskej a justičnej stráže (je vo väzbe v tejto trestnej veci od 16.08.2025), lustráciou z registra
obyvateľov ohľadne osoby obžalovaného (plynú z nej aktuálne státom evidované osobné údaje
o osobe obžalovaného), a podstatným obsahom spisu. Procesné strany nemali žiadne pripomienky

k oboznamovanému obsahu spisového materiálu, ani návrhy na doplnenie dokazovania.
Prokurátor končeným návrhom uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava odôvodnenia podaného
odvolania, pričom navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovanému uložil
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením obžalovaného na jeho výkon do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a tiež trest prepadnutia vecí tak,

ako ho uložil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Obhajca obžalovaného konečným návrhom
uviedol, že obhajoba sa pridržiava vyjadrenia obžalovaného k odvolaniu prokurátora, pričom navrhol,
aby odvolací súd podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.
Obžalovaný konečným návrhom uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia svojho obhajcu, ospravedlňuje sa
za to, čo urobil, moc ho to mrzí.

Pokiaľ ide o posúdenie veci samej (a teda odvolania prokurátora k namietanej výške uloženého
nepodmienečného trestu odňatia slobody), po zohľadnení odvolacích námietok odvolací súd konštatuje,
že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1
Trestného poriadku dostatočne uviedol právne úvahy súvisiace (aj) s výrokom o treste (odňatia slobody
a spôsobe jeho výkonu). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom

konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a v prípade, ak sa odvolací súd stotožní
s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto
opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (k tomu viď. uznesenie NS
SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23.01.2018). Odvolací súd je totiž toho názoru, že odôvodnenie napadnutéhorozsudku vo vzťahu k odvolaním prokurátora napadnutému výroku o treste (odňatia slobody) je síce
svojím rozsahom nie rozsiahle (viď posledné tri odseky na strane 6 až po druhý odsek na strane 7
napadnutého rozsudku, č. l. 852 až 853), no presvedčivé, toto vychádza zo skutkového stavu, ako bol

tento zistený na hlavnom pojednávaní, odvolací súd proti nemu (resp. napadnutému rozsudku) nemá
podstatné výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku osvojuje a v podrobnostiach na neho
poukazuje.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že otázka viny je toho času právoplatne vyriešená, proti výroku

o vine napadnutého rozsudku odvolanie podané nebolo (otázku správnosti postupu súdu prvého stupňa
na ceste k právoplatnosti výroku o vine preto nie je v tomto odvolacom konaní priestor riešiť – len
pre úplnosť a nad rámec tu potrebného odvolací súd uvádza, že v prípade uzavretej dohody o vine,
nie však o treste, bolo na mieste na hlavnom pojednávaní po podaní obžaloby vykonať postup podľa
§ 257 Trestného poriadku za účelom poznania postoja, prípadne vyhlásenia obžalovaného k otázke
žalovanej viny). Je tak v konaní právoplatne konštatované, že obžalovaný sa dopustil spáchania zločinu

neoprávnenávýrobaaobchodovaniesomamnoulátkouapsychotropnoulátkoupodľa§173ods.1,ods.
2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona.

Odvolací súd vzhľadom na odvolanie podané prokurátorom proti výroku o treste (odňatia slobody),
sa preto meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil

obžalovanému podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona,
§ 38 ods. 2, § 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam, nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere4rokya8mesiacov,naktoréhovýkonzaradilobžalovanéhopodľa§48ods.2písm.a)Trestného
zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre

ukladanie sankcií/trestov uvedených v § 33a a § 34 Trestného zákona, podľa ktorých (okrem iného)
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou,
pričom má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a

jemu blízke osoby. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu (zásada tzv. proporcionálnosti trestu). Preventívny účinok trestu pritom
netkvie len v jeho prísnosti (napr. zvolenej jeho výmery), nakoľko v treste je obsiahnuté aj spoločenské
odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne ako aj etické. Vyslovením
viny a uložením trestu spoločnosť vyjadruje zavrhnutiahodnosť trestného činu, teda že páchateľ vykonal

niečo protispoločenské a nemorálne.

Po komplexnom preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil
osobu obžalovaného a jeho doterajší život (nebol dosiaľ súdne trestaný a nemá aktuálne ani

priestupkový záznam, čo všetko odôvodňuje predpoklad o prípadnom citeľnejšom dopade uloženého
nepodmienečného trestu odňatia slobody nie len na neho, ale i jeho rodinu), okolnosti prípadu (a
stíhaného skutku, ako aj jeho závažnosti ako trestnej činnosti drogovej povahy spočívajúcej v časovo
dlhšej distribúcii drog ďalším osobám za odplatu) a ďalšie skutočnosti (ako je v trestnom konaní
prejavená úprimná sebareflexia obžalovaného a ľútosť nad spáchanou trestnou činnosťou) potrebné pre

uloženie zákonného a spravodlivého trestu.

Súd prvého stupňa správne u obžalovaného skúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného správne vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa
§ 36 písm. l) Trestného zákona (obžalovaný tu svoju vinu doznal, trestnú činnosť oľutoval) a podľa

§ 36 písm. j) Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život), pričom správne
neidentifikoval žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Iné poľahčujúce/priťažujúce
okolnosti v tejto trestnej veci nevzhliadol ani odvolací súd. Súd prvého stupňa tak dospel k správnym
právnym záverom pri voľbe nepodmienečného trestu odňatia slobody v tejto trestnej veci, vrátane jeho
(mimoriadne zníženej) výmery (o plnú jednu tretinu), kedy tieto svoje úvahy zrozumiteľne a v podstate

aj vyčerpávajúco odôvodnil.

Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o voľbu tohto druhu trestu, jeho
výmery i možnosti aplikácie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu, či určenia spôsobu výkonu trestu(vrátane zaradenia do ústavu na jeho výkon, nakoľko dosiaľ súdne trestaný obžalovaný nebol),
stotožňuje. Prostredníctvom napadnutého rozsudku dostali procesné strany jednoznačnú, zrozumiteľnú
a danú otázku vyčerpávajúcu odpoveď, prečo je na naplnenie účelu trestu u obžalovaného v tejto trestnej

veci postačujúci nepodmienečný mimoriadne znížený trest odňatia slobody v konečnej výmere (,,len“)
4 roky a 8 mesiacov, ktorý trest je tu kumulovaný aj s trestom prepadnutia vecí (voči ktorému však
odvolacie námietky nesmerujú).

Takto uložený trest odňatia slobody (v jeho mimoriadne zníženej výmere, a jeho určený spôsob výkonu),

vrátane jeho kumulácie s trestom prepadnutia vecí, považuje totiž aj odvolací súd za zákonný, primeraný
(nie príliš prísny, nie príliš benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci účel trestu v zmysle
§ 34 Trestného zákona (zohľadňujúc zásady ukladania trestov, § 33a a § 34 Trestného zákona). To
všetko tak z pohľadu generálnej prevencie (vrátane odradenia iných od páchania takej trestnej činnosti,
ktorým je tak jednoznačne dané na vedomie, že páchanie takejto trestnej činnosti za daných okolností
môže byť potrestané aj niekoľkoročným nepodmienečným trestom odňatia slobody), ako aj z pohľadu

individuálnej prevencie či prevýchovy obžalovaného (ktorý dosiaľ súdne trestaný nebol, prejavuje
úprimnú sebareflexiu a je teda daný predpoklad naplnenia účelu trestu aj tu mimoriadne zníženou
výmerou trestu) na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať nebude (správnosť týchto
záverov však preverí až budúci čas a v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaného).

Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vzhľadom na závažnosť trestnej činnosti, na ktorú prokurátor
správne poukázal, ako i na zásady ukladania trestov (najmä § 34 ods. 6 Trestného zákona), bolo
potrebné siahnuť po nepodmienečnom treste odňatia slobody (nie miernejšom či alternatívnom druhu
trestu). Nad rámec uvedeného je nutné dodať, že iný, miernejší alternatívny druh trestu by vzhľadom na
závažnosť tu stíhanej trestnej činnosti nebol podľa názoru odvolacieho súdu ani spôsobilý docieliť svoj

účel predpokladaný Trestným zákonom (a to ani v kombinácii s uloženým trestom prepadnutia vecí).

K odvolacím námietkam prokurátora. Prokurátor svoje odvolacie námietky v podstate zúžil na
spochybnenie toho, že napadnutým rozsudkom bol uložený príliš mierny nepodmienečný trest odňatia
slobody, kedy súd nemal aplikovať inštitút mimoriadneho zníženia trestu, všetko najmä vzhľadom k (i)

závažnosti tu stíhanej trestnej činnosti, a (ii) k skutočnosti, že obžalovaný podľa názoru prokuratúry
nespolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní dostatočne. Súd prvého stupňa v tu napadnutom
rozsudku však z pohľadu odvolacieho súdu dostatočne zdôvodnil, z ktorých pred súdom na hlavnom
pojednávaní vykonaných dôkazov na účely ukladania trestu obžalovanému vychádzal a aké skutočnosti
pri tom bral do úvahy. Zhodnotil tak osobu obžalovaného (jeho doterajší život) a tiež povahu spáchanej

trestnej činnosti ako i možnosti nápravy obžalovaného. Z pohľadu odvolacieho súdu tak súd prvého
stupňa poskytol procesným stranám v napadnutom rozsudku svojím rozsahom dostatočnú odpoveď na
otázku, aký trest, v akej výmere a prečo obžalovanému za stíhanú trestnú činnosť ukladá.

Právo na spravodlivý proces negarantuje procesnej strane právo na to, aby bolo rozhodnuté v súlade

s jej predstavami a požiadavkami, ale najmä právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky, vrátane odpovedí na argumenty predostreté procesnými stranami – prieskumom
napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo v intenciách § 316 ods. 3 Trestného poriadku
a § 317 a nasl. Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že také právo procesných strán

v konaní pred súdom prvého stupňa naplnené bolo, súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku
riadne vysporiadal so svojou povinnosťou riadne/dostatočne a zákonným spôsobom svoje rozhodnutie
odôvodniť, a nenechal v tomto smere otvorenú v podstate žiadnu spornú meritórnu otázku, riešenie
ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zrušenie či zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa v jeho odvolaním prokurátora napadnutom rozsahu, ani dôvody pre iný procesný postup,
odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle vyššie citovaného § 319 Trestného poriadku zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.