Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. október 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-25Cb/35/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122228723
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:6122228723.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne FUTURAMA, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Západný rad 1, IČO: 46 615 377, zastúpenej Advokátska kancelária JURIKA
& KELTOŠ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Mickiewiczova 2, IČO: 35 951 087, proti žalovanej
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO:
00 585 441, o zaplatenie 10.052,38 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny prevyšujúcej sumu 7.958,13 eura a v časti úroku z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy prevyšujúcej sumu 7.958,13 eura a počítaného skôr než od 06.08.2020
zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 7.958,13 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8
% ročne zo sumy 7.958,13 eura od 07.08.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamieta.

IV. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 58,34 %, pričom o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 10.052,38 eura s príslušenstvom a
náhradu trov konania. V návrhu uviedla, že 29.01.2020 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle S.: G (ďalej aj „motorové vozidlo“), ktoré v tom čase patrilo
žalobkyni (ďalej aj „poistený“). Motorové vozidlo bolo v čase škodovej udalosti havarijne poistné u
žalovanej. Škodová udalosť bola žalovanej nahlásená a táto ju zaregistrovala pod č. 9851455047.

Poistený si dal motorové vozidlo opraviť. Za opravu motorového vozidla vystavil servis faktúru č.
37/2/2020 znejúcu na sumu 10.052,38 eura s DPH. Žalovaná poistnú udalosť prešetrila a po skončení
šetrenia nepriznala poistenému žalovanú sumu z dôvodu, že odborné vyjadrenie nezávislého znalca
v plnom rozsahu vylúčilo vznik dopravnej nehody spôsobom uvedeným v písomnom uplatnení škody.
Okolnosti uvedené žalovanou v oznámení o poistnom plnení žalobkyňa označila za absolútne nejasné,
neurčité a bez opory v poistnej zmluve. Žalovaná tak bez riadneho skutkového a právneho zdôvodnenia
odmietla plniť svoju zmluvnú povinnosť. Požadovala preto, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie

sumy 10.052,38 eura žalobkyni. Zároveň si uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 10.052,38 eura a počítaný od 23.07.2020, pretože žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti
22.07.2020. Napokon žiadala aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 40 eur. Tvrdenia preukazovala návrhom poistnej zmluvy pre havarijné poistenie Auto komplet- produkt č. 572 spolu s informačným dokumentom, zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie
vozidiel Auto komplet č. 913 (ďalej len „ZD“), zmluvnými dojednaniami pre dodatkové poistenia
havarijnéhopoisteniavozidielAutokompletč.912,hlásenímpoistnejudalosti,uplatnenímškody/nároku

na náhradu škody, zápisom o poškodení motorového vozidla, kalkuláciou nákladov na opravu, zápisom
o poškodení vozidla, výpisom z banky, faktúrou č. 37/2/2020, oznámením žalovanej z 22.07.2020,
žiadosťou z 12.03.2020 a výzvou na poskytnutie poistného plnenia z 23.10.2020. Na základe tvrdení
žalobkyne a predložených listinných dôkazov vydal Okresný súd Banská Bystrica 24.02.2022 platobný
rozkaz sp. zn. 43Up/96/2022, ktorým návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

2. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, pričom nárok žalobkyne neuznala v celom rozsahu.
Potvrdila, že strany sporu uzatvorili poistnú zmluvu č. 6605285325, havarijné poistenie produkt č.
572 KASKO MV - AUTO Komplet. Rovnako potvrdila, že žalovaná 22.07.2020 ukončila prešetrovanie
potrebné na zistenie existencie a rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie s tým, že poistné
plnenie neposkytla. Upriamila pozornosť na závery znalca K. v znaleckom posudku č. 55/2020, ktorý

konštatoval, že z technického hľadiska je priebeh nehodového deja popísaný vodičom L. G. neprijateľný.
Poškodenia vozidla pri hodnotení plauzibility a kompatibility popisovaného deja nevnikli spôsobom
popísanýmvodičom.Znalecokreminéhouviedolajto,žejeveľmipravdepodobné,žezadokumentované
poškodenia vznikli pri inej udalosti a nie pri popisovanom náraze do svahu, stromu a vegetácie
vedľa cesty. Podľa žalovanej preto absentuje vzťah príčinnej súvislosti medzi uplatneným nárokom

na poistné plnenie a deklarovanou škodovou udalosťou. Namietala aj to, že žalobkyňa neznížila
žalovanú sumu o DPH a ani o zmluvne dohodnutú spoluúčasť. Ďalej poukázala na to, že žalobkyňa
porušila svoju povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu polícii v zmysle ZD, čo žalovanú oprávňuje si
započítať zmluvnú pokutu voči poistnému plneniu. Napokon nesúhlasila s tým, aby žalobkyni boli
priznané úroky z omeškania, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trovy

konania. Súdu predložila návrh poistnej zmluvy pre havarijné poistenie Auto komplet - produkt č. 572,
technický preukaz, zápis o obhliadke motorového vozidla z 10.10.2019, všeobecné poistné podmienky
pre poistenie majetku, osobitné poistné podmienky poistenie motorových vozidiel, osobitné poistné
podmienky pre poistenie veci pre prípad živelných udalostí, osobitné poistné podmienky pre poistenie
veci pre prípad odcudzenia alebo vandalizmu, ZD, osobitné poistné podmienky pre rozsah asistenčných

služieb havarijného poistenia vozidiel do 3 500 kg č. 210, uplatnenie škody / nároku na náhradu škody,
zápis o poškodení motorového vozidla z 03.02.2020 a zo 04.02.2020, výzvu žalovanej zo 06.02.2020,
faktúru č. 1434001015, faktúru č. 1434000976, dotazník pre účastníka poistnej udalosti, znalecký
posudok č. 55/2020, oznámenie žalovanej z 22.07.2020 a z 09.11.2020, rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 596/2017 z 28.09.2017.

3. K odporu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním z 11.04.2022. Uviedla, že k poistnej udalosti došlo
v januári 2020 v čase najneprijateľnejších poveternostných, ako aj najrizikovejších cestných podmienok
v zimnom ročnom období. Znalecký posudok predložený žalovanou bol vypracovaný v lete 2020, kedy
poveternostné a cestné podmienky boli neporovnateľné s podmienkami v čase vzniku poistnej udalosti.

Závery znalca v znaleckom posudku predloženého žalovanou preto označila za neurčité a všeobecné.
Zároveň zobrala žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.675,40 eura predstavujúcu DPH späť.

4. Súd nariadil pojednávanie na deň 31.03.2023, na ktorom strany sporu zotrvali na písomných
podaniach. Žalobkyňa súdu uviedla, že čiastočné späťvzatie sa vzťahuje aj na zodpovedajúce

príslušenstvo - úroky z omeškania (bod 3. tohto rozsudku). Dodala, že v návrhu na vydanie platobného
rozkazu je chyba v písaní a úroky z omeškania požaduje od 06.08.2020. So späťvzatím žalovaná
vyslovila súhlas. Žalovaná súdu predložila vyjadrenie znalca XX.XX.XXXX, z 28.03.2023, ktorý v ňom
uvádza, že riešenie poistnej udalosti vykonal a simuloval v podmienkach, ktoré vodič uviedol, a teda
jeho znalecký posudok plne zohľadňuje stav cesty v čase udávanej poistnej udalosti. Súd zamietol návrh

na vykonanie dokazovania výsluchom vodiča, pretože priebeh škodovej udalosti je uvedený v listinných
dôkazoch.

5. Žalobkyňa podaním z 26.07.2023 predložila súdu znalecký posudok Automotive Solution4u, s. r.
o. Žalovaná v podaní z 31.08.2022 uviedla, že žalobkyňa opomenula odpočítať zmluvne dojednanú

spoluúčasť. Zotrvala na tom, že žalobkyni neprislúcha nárok na úroky z omeškania z poistného plnenia
z havarijného poistenia, ako aj na tom, že žalobkyňa si nesplnila povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu
polícii v zmysle ZD.6. Na pojednávaní konanom 08.09.2023 strany sporu zotrvali na písomných podaniach. Žalovaná
upustila od návrhu na vykonanie dokazovania konfrontáciou znalcov. Žalobkyňa zobrala žalobu späť aj v
časti istiny 418,85 eura predstavujúcu dohodnutú spoluúčasť a aj v časti príslušenstva vzťahujúceho sa

na túto istinu. Žalobkyňa sa teda domáhala plnenia vo výške 7.958,13 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 7.958,13 eura od 06.08.2020 do zaplatenia. S čiastočným späťvzatím
žaloby žalovaná vyslovila súhlas.

7. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či postup žalovanej, ktorá neposkytla

poistné plnenie, bol správny. Presnejšie vo vyrozumení k oznámeniu škodovej udalosti z poistnej zmluvy
číslo 6605285325/5729037840Y XXXNL TMBLK7NE8H0117079 z 22.07.2020 žalovaná uviedla, že
odborné vyjadrenie nezávislého znalca v plnom rozsahu vylúčilo vznik dopravnej nehody spôsobom,
ako je uvedený v písomnom uplatnení škody. Žalovaná namietala aj nárok žalobkyne na úroky z
omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Nebolo sporné, že bolo
uzavretéhavarijnépoisteniemotorovéhovozidlaI.Q.,D.:GRovnakonebolosporné,ževyššieoznačené

motorové vozidlo bolo poškodené v dôsledku škodovej udalosti, riadne žalovanej nahlásenej. Žalovaná
nerozporovala ani to, že XX/X/XXXX N. opravil motorové vozidlo, pričom za opravu bola vystavená
faktúra č. 37/2/2020 z 28.02.2020 znejúca na sumu 10.052,38 eura s DPH (8.376,98 eura bez DPH) a
žalovaná poistné plnenie odmietla poskytnúť.

8. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 261 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1
a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

9. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

11. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

12. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“) sadzba úrokov z omeškania

sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov
z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Súd v súlade s vyššie
uvedeným vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 0,00 % zvýšenej o 8 percentuálnych bodov.

13. Podľa § 2 nariadenia výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

14. Podľa § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť

v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická
alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou
poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná
zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom
zmluvu uzavrel, oznámené.

15. Podľa § 797 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto
zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie,
alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne,ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie
je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti
poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného

mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému
na požiadanie primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod
neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

16. Podľa § 799 ods. 1, 2 a 3 veta prvá Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať

povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach
ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť,
že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť
potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej
udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej

zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

17. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa
poistenie vzťahuje.

18. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

19. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

20. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

21. Podľa § 145 ods. 2 C. s. p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

22. Podľa § 146 ods. 1 C. s. p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

23. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Vzhľadom na to, že žalobkyňa
vzala podaním z 11.04.2022 a na pojednávaniach konaných 31.03.2023 a 08.09.2023 žalobu v časti
istiny 2.094,25 eura späť (10.052,38 eura - 1.675,40 eura - 418,85 eura) a rovnako požadovala úrok z
omeškania len zo sumy 7.958,13 eura a až od 06.08.2020 a nie ako pôvodne zo sumy 10.052,38 eura a
od 23.07.2020, t. j. ide o čiastočné späťvzatie žaloby, pretože žalobkyňa oproti podanej žalobe požaduje

menej, a preto súd konanie v tejto časti zastavil (bod 3., 4. a 6. tohto rozsudku). K späťvzatiu časti istiny
a príslušenstva došlo aj po otvorení pojednávania a prednesoch strán sporu, a preto bol potrebný súhlas
žalovanej so späťvzatím. Žalovaná na pojednávaniach konaných 31.03.2023 a 08.09.2023 tento súhlas
udelila, a preto súd konanie v tejto časti zastavil - v časti o zaplatenie istiny prevyšujúcej sumu 7.958,13
eura a v časti úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy prevyšujúcej sumu 7.958,13 eura a

počítaného skôr než od 06.08.2020.

24. Súd sa následne zaoberal tým, či žalovaná postupovala správne, keď odmietla poskytnúť poistné
plnenie (bod 7. tohto rozsudku). Z § 788 Občianskeho zákonníka (bod 14. tohto rozsudku) vyplýva, že
poistná udalosť je definovaná ako náhodná udalosť. Náhodnou udalosťou je každá udalosť, o ktorej

účastníci poistenia dôvodne predpokladajú, že môže nastať, v čase dojednania poistenia však nevedia,
kedy sa tak stane, prípadne či sa tak stane. Náhodnou udalosťou nie je udalosť, o ktorej sa v čase
uzavretia poistenia vie, že už nastala a ani udalosť, ktorú úmyselne privodil ten, na koho majetok sa
poistenie vzťahuje. Náhodnou udalosťou môže byť aj udalosť, ktorá nastala v dobe, kedy hrozí vysokýstupeň vzniku dohodnutého poistného rizika. Počas celej doby trvania poistenia je poistený povinný
dodržiavať zákonom uložené a zmluvne dohodnuté povinnosti. Povinnosti poisteného a prípadná
sankcia za ich nedodržanie sú obsiahnuté v § 799 a v § 809 Občianskeho zákonníka, pričom platí,

že vedomé porušenie povinností, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti znamená, že
poistený mal vedomosť o tom, že porušenie povinností môže viesť k vzniku poistnej udalosti alebo
zväčšiť rozsah jej následkov.

25. Je potrebné vziať na zreteľ, že nie každé poškodenie poisteného motorového vozidla má nutne

za následok plnenie z poistnej zmluvy, predovšetkým v prípade, ak nie je preukázané aký je rozsah
poškodenia motorového vozidla a či medzi poistnou udalosťou a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť
(či škoda zakladajúca nárok na poistné plnenie vznikla pri poistnej udalosti). Pre vymedzenie poistnej
udalosti v poistení majetku je totiž dôležité, že sa skladá z príčiny (poistné riziko) a z následku (vznik
majetkovej ujmy). O poistnej udalosti preto môžeme hovoriť iba vtedy, ak majetková škoda na predmete
poistenia bola spôsobená poistným rizikom. S týmto právnym názorom sa stotožnil aj Krajský súd v

Bratislave v rozsudku sp. zn. 4Cob/3/2022 z 27.10.2022.

26. Súd sa preto v nadväznosti na tvrdenia strán sporu zaoberal tým, či sú splnené podmienky, za
splnenia ktorých má žalovaná povinnosť postupovať v súlade s poistnou zmluvou a dokumentami,
na ktoré zmluva odkazuje. Predovšetkým spornou existenciou príčinnej súvislosti medzi škodou a

poistnou udalosťou. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť aj bezpečne
preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno,
čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú stranu sporu, ktorej tvrdenie
má byť preukázané. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a
bezprostredný. Príčinnú súvislosť však nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou,

inými slovami, neplatí zásada "ante hoc, propter hoc" (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v
tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi).
Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je
treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba
vecná súvislosť príčiny a následku.

27. Žalobkyňa v tlačive uplatnenie škody / nároku na náhradu škody uviedla, že pri jazde na zasneženej
neupravenej vozovke vozidlo aj napriek systému ABS nedokázalo na šmykľavej vozovke zastaviť a
kolmo prešlo cez križujúcu vozovku a jarok za ňou, pri čom došlo k poškodeniu prednej časti. Predná
časť prešla až za jarok tak, že vozidlo stočilo doľava a to následne čelnou časťou narazilo do vegetácie a

pravou bočnou stranou do stromu, čím došlo k ďalšiemu poškodeniu prednej časti vozidla a pravej strany
vozidla. Následne ostalo vozidlo stáť. V dotazníku pre účastníka poistnej udalosti vodič vozidla uviedol,
že v čase škodovej udalosti bolo oblačno so snežením a s vrstvou mokrého snehu na vozovke. Vozovka
bolaneodhrnutá,neposolená.Nachádzalasananejpribližne5cmvrstvašmykľavéhokašovitéhosnehu.
V dôsledku týchto podmienok vozidlo nedokázalo zabrzdiť a prešlo cez križovatku tvaru T rovno až do

priekopy, kde bolo stočené a narazilo do vegetácie a stromu za priekopou. Vodič uviedol, že primerane
brzdil vozidlo idúce 35 - 40 km / h so začiatkom brzdenia vo vzdialenosti približne 50 m.

28.ZnalecIng.K?telešvznaleckomposudkuč.55/2020vychádzalzvprechádzajúcombodeuvedených
informácií a rovnako aj z vyjadrenia detektíva, podľa ktorého aj s odstupom času (29.01.2020 -

15.05.2020) je stále v zemi vidieť miesto, kde sa poškodené vozidlo zapichlo do zeme a strom, ktorý
tiež nesie známky poškodenia - odretej kôry. Znalec konštatoval, že z technického hľadiska je úplne
vylúčené, aby vozidlo z rýchlosti 35 - 40 km / h nedokázalo na dráhe 50 m zabrzdiť. Vozidlo by bezpečne
zastavilo na dráhe 21 m. Pri rýchlosti 50 km / h potrebuje vozidlo na zastavenie v daných podmienkach
33 m, a preto neúčinné brzdenie na dráhe 50 m je technicky neprijateľné. Nereálnosť vodičom tvrdených

okolností umocňuje aj to, že vozidlo malo podľa neho stále dostatok kinetickej energie, aby bolo po
náraze stočené a ešte následne narazilo do vegetácie. Ku geometrickej kompatibilite znalec uviedol,
že najviac poškodenou časťou pri vbehnutí do priekopy je predný spojler, čiastočne predná maska.
Malo by dôjsť aj ku kontaktu spodnej časti chladiča s hlinou svahu priekopy. Na fotografiách je viditeľné
zlomenie predného spojlera, avšak iné očakávané poškodenia sa v prednej časti vozidla nenachádzajú.

Nenachádza sa tam ani blato a bez blata je aj chladič, ktorý je síce poškodený ale nie nárazom do
priekopy. Vozidlo malo poškodenú pravú stranu, avšak podľa simulácií vozidlo by priekopu prešlo bez
rotácie. Pri nižších rýchlostiach vozidlo zastavilo v priekope bez rotácie. Poškodenie vozidla vykazuje
intenzívne silové pôsobenie na relatívne malej ploche, čo podľa znalca nemohol spôsobiť kmeň stromu.Na strome bolo poškodenie kôry ale toto nekorešponduje so spodnou časťou dverí, kde je poškodenie
veľmi intenzívne. Vozidlo sa kontaktovalo s cudzím predmetom pomerne dlhú dobu, t. j. intenzívny
kontakt s výrazným sklzom. Geometrická korešpondencia preto nevyhovuje popisu deja. Kontakt so

stromom nevylúčil, ale podľa znalca k nemu došlo na inom mieste. Poškodenia vznikli pri inej udalosti
a nie pri náraze do svahu, stromu a vegetácie vedľa cesty.

29. Znalec Automotive Solution4u, s. r. o. v znaleckom posudku č. 63/2023 dospel k iným záverom.
Znalec interpretoval dej tak, že poškodené vozidlo jazdilo smerom ku križovatke s úmyslom vodiča

odbočiť doľava. Na povrchu vozovky sa nachádzala vrstva šmykľavého kašovitého snehu. Pri prejazde
križovatkou došlo k strate jazdnej stability vozidla, jeho vyjdeniu mimo spevnený povrch vozovky,
kde vozidlo v dôsledku svojej okamžitej rýchlosti jazdy preletelo ponad priekopu nachádzajúcu sa
za spevneným povrchom vozovky a narazilo prednou časťou do protisvahu priekopy a do kríkov a
súčasne pravou stranou do stromu nachádzajúceho sa v priekope. Popísaný priebeh nehodového deja
v predložených podkladových materiáloch je z technického hľadiska podľa znalca v zásade prijateľný.

Rozsah a charakter poškodenia vozidla zodpovedá popisovanému priebehu nehodového deja pri
kontaktnom silovom pôsobení vozidla s protisvahom priekopy, kríkmi a stromom. Počas vypracovania
posudku znalec nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by už uvedené vylučovali.

30. Súd zdôrazňuje, že pri hodnotení dôkazu znaleckým posudkom nemôže hodnotiť odborné závery,

ku ktorým znalci dospeli z hľadiska ich správnosti. Posudzuje iba úplnosť posudku vo vzťahu k zadaniu,
logické odôvodnenie jeho záverov, a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Strany síce spochybňovali
správnosť znaleckého posudku predloženého druhou stranou, ale podobne ako súd, ani strany sporu
nemajú odborné vedomosti na hodnotenie odborného záveru znalca.

31. Na základe uvedeného sa súd priklonil k znaleckému posudku č. 63/2023, ktorý vypracoval znalec
Automotive Solution4u, s. r. o. Je nesporné, že miesto škodovej udalosti nebolo žiadnym spôsobom
bezprostredne po jej vzniku zadokumentované a nebola vyhotovená žiadna fotodokumentácia miesta
vzniku škodovej udalosti. Na miesto škodovej udalosti nebola privolaná polícia, neboli zaistené a
zadokumentované žiadne stopy na ceste, v priekopy, na kríkoch, či strome. Bez existencie stôp

nemožno jednoznačne vylúčiť možnosť, že sa škodová udalosť stala tak ako to urobil znalecN. Súd
sa preto stotožňuje so znalcom Automotive Solution4u, s. r. o., že v predložených podkladových
materiáloch sa nenachádza dostatok údajov potrebných k tomu, aby bola analýza priebehu škodovej
udalosti vykonaná v plnom rozsahu. Mohla byť preto vypracovaná len ilustratívna analýza priebehu
škodovej udalosti. Z popisu škodovej udalosti vodičom a z plánika nehody obsiahnutým v dotazníku

pre účastníka poistnej udalosti jednoznačne vyplýva zámer vodiča poškodeného motorového vozidla
odbočiť na križovatke doľava, pretože úmysel vodiča ísť rovno do priekopy je nelogický a pre toto
konštatovanie v spise neexistuje jediný podklad. Sám znalec F.. J. vo svojom znaleckom posudku
uvádza,ževprincípeexistujepriestorováplauzibilitanehodovéhodeja,t.j.nedobrzdeniepredzačiatkom
manévru odbočovania na vozovke so zníženou adhéziou je dej, ktorý sa mohol odohrať. Následne

znalec pracuje čisto so subjektívnym vnímaním vodiča, ktorý udal rýchlosť vozidla 35 - 40 km/ h a
brzdnú dráhu 50 m, pričom ide len o dohady vodiča, ktoré neboli žiadnym spôsobom zaznamenané a
zadokumentované. L. F.. M. následne dokázal namodelovať situáciu, ktorá zodpovedá popisu vodiča
motorového vozidla s rýchlosťou približne XX km / h, v ktorej vozidlo naráža do stromu pri manévri
odbočovania a strate kontroly nad vozidlom. Automotive Solution4u, s. r. o. vo svojom znaleckom

posudku pracoval s rýchlosťou vozidla v čase nárazu v hodnote 25 km / h, pričom túto určil v
nadväznosti na zadokumentované poškodenie vozidla a popísané stopy na mieste vzniku škodovej
udalosti. Totiž síce žiadne stopy bezprostredne po vzniku škodovej udalosti zadokumentované neboli,
avšak žalovaná požiadala o súčinnosť detektívnu kanceláriu, ktorá v zázname o šetrení, ktorý je
súčasťou znaleckého posudku F.. N. uviedla, že aj s odstupom času je na zemi vidno miesto, kde sa

vozidlo zapichlo do zeme, ako aj poškodenie kôry na strome. Súdu nie je zrejmé ako znalec F. tieto
okolnosti vyhodnotil, a preto súd považuje jeho posudok za menej prepracovaný, viac všeobecný a
celkovo menej presvedčivejší. L.zobral do úvahy čisto subjektívne pocity vodiča, ktoré neboli podrobené
meraniam, nezohľadnil existenciu následne zistených stôp detektívnou kanceláriou a ani to, že v
zásade dokázal namodelovať priebeh škodovej udalosti popísanej vodičom, pričom v princípe nevylúčil

priestorovú plauzibilitu deja. Znalec Automotive Solution4u, s. r. o. pracoval aj s následne zistenými
stopami, východiskovou rýchlosťou vozidla 40 km /h (na presné určenie rýchlosti vozidla chýbajú
podklady a znalec F.. N.pracoval s rovnakou rýchlosťou v simulácii, ktorú dokázal namodelovať podľa
popisu vodiča) a vo výsledku dokázal namodelovať simuláciu, ktorá je technicky prijateľná s poukazomna popis škodovej udalosti vodičom. Súd sa preto jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností prikláňa
k záverom znalca Automotive Solution4u, s. r. o.

32. Pokiaľ ide o kompatibilitu nehodového deja súd opakuje, že neboli zaznamenané žiadne stopy
bezprostredne po vzniku škodovej udalosti. Znalec Automotive Solution4u, s. r. o. vykonal porovnanie
zadokumentovaných poškodení vozidla s vypracovanou simuláciou priebehu škodovej udalosti. Súdu
bolo predložené médium s fotodokumentáciou vozidla pred opravou, pričom na fotografiách je
nasnímané vozidlo s poškodením, na ktorom vidno stopy po zemine, vegetácii a dokonca aj časť

kôry stromu. Uvedené skonštatoval aj znalec Automotive Solution4u, s. r. o. so záverom o technickej
prijateľnosti jednotlivých poškodení s poukazom na priebeh škodovej udalosti. Podľa znalca rozsah
poškodeniavozidlazodpovedánárazomdojednotlivýchuvažovanýchobjektov,t.j.priekopy,vegetáciea
stromu. Naproti tomu znalec F..XX konštatuje nekompaktnosť energetickej kompatibility, pretože nebolo
zadokumentované viditeľné množstvo blata na dieloch, ktoré by svah priekopy kontaktovali. Q. oveľa
výraznejšie poškodenie prednej časti, avšak vôbec neuviedol pri akej rýchlosti, pretože pracoval s

verziou „presne neurčenej rýchlosti“. Ak znalec F.. L. dokázal namodelovať simuláciu s rýchlosťou
nárazu 27 km / h do stromu, súdu potom chýba v jeho posudku zhodnotenie energetickej kompatibility
práve v tejto rýchlosti. Znalecký posudok S. je preto v tej časti neurčitý a príliš všeobecný. Množstvo
blata, ktoré by malo byť podľa znalca smerodajné je možné hodnoverne posúdiť fotodokumentáciou
vyhotovenou bezprostredne po škodovej udalosti a nie s odstupom času pred opravou vozidla, kedy

blato jeho zaschnutím mohlo ľahko kedykoľvek odpadnúť. ZnalecL. vychádzal z obyčajnej logiky, kedy
pri popisovanom náraze mal byť najviac poškodenou časťou predný spojler a predná maska. Malo by
dôjsť v závislosti od intenzity nárazu aj ku kontaktu chladiča s hlinou svahu priekopy. Absencia blata
bola pre znalca práve tou okolnosťou, ktorá vylúčila náraz do svahu priekopy. Nie je ale zrejmé s akou
rýchlosťou vozidla znalec počítal a prečo neuviedol bližšie čo myslí pod pojmom intenzita nárazu, t.

j. v akej rýchlosti v čase kontaktu so stromom sa vozidlo pohybovalo. Ide o všeobecné a neurčité
vyjadrenia znalca. Znalec dokázal nasimulovať priebeh škodovej udalosti podľa vodiča, ale následne
v časti geometrická kompatibilita popiera rotáciu vozidla. Automotive Solution4u, s. r. o. naproti tomu
dáva odpoveď ako došlo k rotácii vozidla, keď uvádza, že dôvodom bol excentrický náraz vozidla do
protisvahu priekopy, čím došlo k javu, pri ktorom ťažiská telies neležia na rázovej normále. Posudok

Automotive Solution4u, s. r. o. je tak znova presvedčivejší, viac odôvodnený a podporený faktami a
číslami. Posudok L. je oproti nemu viac neurčitým a priveľmi všeobecným posudkom, kedy znalec mal
k dispozícii namodelovanie situácie podľa popisu vodiča, ale nevedno ako túto simuláciu aplikoval vo
vzťahu k zisteným poškodeniam vozidla. Znalec Z. uviedol, že s veľkou pravdepodobnosťou poškodenia
nespôsobil kmeň stromu, avšak pri celkovom vyhodnotení deja pripúšťa kontakt so stromom, ale nie

na mieste škodovej udalosti. Jeho posudok tak vykazuje aj znaky vnútornej rozpornosti. Súd sa preto
opätovne prikláňa k posudku Automotive Solution4u, s. r. o. , ktorý je presvedčivejší, jednoznačnejší a
bez vnútorných rozporov.

33. Z vykonaného dokazovania má preto súd za to, že žalovaná nesprávne vykonala šetrenie poistnej

udalosti s jednoznačne nesprávnym záverom o neexistencii príčinnej súvislosti medzi škodou a
poistnou udalosťou. Tieto závery žalovanej žalobkyňa predložením znaleckého posudku č. 63/2023
vypracovaného Automotive Solution4u, s. r. o. účinne poprela, pričom tento posudok súd vyhodnotil ako
presvedčivejší oproti znaleckému posudku predloženého žalovanou č. 55/2020 a vypracovaným F.. L..
Žalobkyňa má preto nárok na poskytnutie poistného plnenia.

34. Na preukázanie oprávnenosti nároku na poistné plnenie postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o
oprave vozidla č. 37/2/2020 v spojení s kalkuláciou predloženou žalobkyňou, s a v spojení so znaleckým
posudkom vypracovaným Automotive Solution4u, s. r. o. Spomenutý znalec v ňom konštatuje, že
fotodokumentácia poškodení vozidla korešponduje s údajmi v zápise o poškodení motorového vozidla,

ako aj s faktúrou č. 37/2/2020. Okrem toho žalovaná samotnú výšku sumy 7.958,13 eura za opravu
poškodeného motorového vozidla nenamietala.

35. V spore tak nebola zo strany žalovanej preukázaná dôvodnosť nepriznania poistného plnenia.
Podľa súdu preto žalovaná nepreukázala kvalifikovaný právny dôvod nepriznania poistného plnenia,

t. j. nedôvodne odmietla poskytnúť požadované poistné plnenie. Naproti tomu žalobkyňa riadne
zdokladovala, že došlo k poškodeniu motorového vozidla, ktoré bolo opravené, ako aj výšku škody
predloženoufaktúrouautoservisuč.37/2/2020z28.02.2020vspojenískalkuláciou.Splnilasipretosvoje
povinnostivyplývajúcejejzozmluvnéhovzťahuuzavretéhosožalovanou,keďpovznikupoistnejudalostisi uplatnila poistné plnenie a predložila doklady v súvislosti s opravou motorového vozidla. Žalobkyňa
má preto nárok na poistné plnenie a súd zaviazal žalovanú na zaplatenie poistného plnenia v sume
7.958,13 eura. Keďže sa žalovaná dostala s poskytnutím poistného plnenia do omeškania, zaviazal súd

zároveň žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol uplatnený vo výške 8 % ročne (v súlade
s bodom 12. tohto rozsudku) zo sumy 7.958,13 eura. Úrok z omeškania súd priznal od 07.08.2020, teda
po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti v súlade s bodom 15. tohto rozsudku (podľa
vyrozumenia bolo šetrenie ukončené 22.07.2020). Žalobkyňa požadovala ale úroky z omeškania už od
06.08.2020, t. j. od času, kedy ešte mohla žalovaná plniť bez toho, aby sa dostala do omeškania, a preto

súd žalobu žalobkyne v tejto časti - úroky z omeškania požadované skôr než od 07.08.2020 zamietol
ako nedôvodnú.

36.Žalovanámusíznášaťnásledkynesprávnehoposúdeniasvojejpovinnosti,vrátanepovinnostiznášať
stav, kedy sa v prípade zníženého (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Uvedené
má základ v § 797 Občianskeho zákonníka (bod 15. tohto rozsudku ), z ktorého vyplýva nepochybne

povinnosť žalovanej plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti.
Uplynutím tejto lehoty sa žalovaná dostala do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má žalobkyňa právo požadovať od žalovanej popri plnení
úroky z omeškania. Ak teda žalovaná oznámila, že plniť nebude, nezbavuje ju to povinnosti - v prípade
úspechu protistrany v súdnom konaní, zaplatiť aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne

prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t. j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia
škodovej udalosti, nesplnila. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 596/2017 je
pre odlišnosť skutkového stavu nepoužiteľné. Nedôvodné nepriznanie poistného plnenia resp. jeho
zníženie nemôže poisťovateľovi poskytovať výhodu v podobe, žeby sa takýmto konaním nedostal do
omeškania, pretože by mohlo dôjsť k strate motivácie riadne si plniť záväzkový vzťah a spoliehať

sa na odloženie splatnosti záväzku až k dátumu právoplatného rozhodnutia súdu. Poisťovne ako
právnické osoby súkromnoprávnej povahy majú totiž všetky kapacity na to, aby dokázali preukázaný
nárok riadne a včas prešetriť a poskytnúť odborné stanovisko. Je rovnako dôležité zdôrazniť, že poistení
budú mať voči poisťovateľom v drvivej väčšine prípadov postavenie de facto slabšej strany. Je preto
nevyhnutné trvať na oprávnenosti nároku poisteného na úroky z omeškania v prípade nesprávneho

posúdenia plnenia zo strany poisťovne, pretože v opačnom prípade by v súvislosti s plnením poistenému
podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 596/2017 bol nastolený taký
stav, že poisťovateľ, v značnej personálnej aj finančnej presile, by sa svojej povinnosti mohol vyhnúť
prostredníctvom vágnej odpovede poistenému bez hrozby sankcionovateľnosti tohto konania. Nemožno
potom hovoriť o preventívnej, represívnej ani satisfakčnej funkcii úrokov z omeškania, pokiaľ pre úplné

vylúčenie ich hradenia poisťovateľovi postačuje uviesť dôvody odmietnutia plnenia, a to bez ohľadu
na ich kvalitu či opodstatnenosť nároku poisteného. Akceptáciou tohto stavu by poisťovatelia nemuseli
pristupovať k prešetrovaniu poistných udalostí zodpovedne a kvalifikovane a mohli by sa pokúsiť
vyhnúť svojej povinnosti poskytnúť plnenie aj v riadne preukázaných prípadoch. Takýto status narúšajúci
rovnosť medzi subjektmi súkromnoprávnych vzťahov nemôže byť v právom štáte za žiadnych okolností

akceptovaný.

37. Uvedené platí aj pre ďalšie rozhodnutia, na ktoré žalovaná poukázala - rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 447/2022 z 20.09.2022, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo/122/2002 a sp. zn. 5Cdo/140/2021. Súd nesúhlasí so závermi tam uvedenými,

pretože súd nevykonáva šetrenie škodovej udalosti. Jediný subjekt, ktorému Občiansky zákonník
zveruje oprávnenie šetriť poistnú udalosť je poisťovňa. Súd v žiadnom prípade nevykonáva šetrenie
poistnej udalosti a tým pádom jeho rozhodnutie ani nemôže predstavovať skončenie šetrenia, keďže
súd nie je orgánom nahradzujúcim povinnosť poisťovne šetriť. Práve preto majú úroky z omeškania
význam a súd ich musí priznať, keďže poisťovňa porušila svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú

udalosť. Súd v konečnom dôsledku len preveruje správnosť postupu poisťovne. Výklad zákona, ktorý
prezentuje poisťovňa opomína dopady, ktorý takýto výklad môže mať. Tu súd poukazuje na rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 309/2020, ktorých závery (hoci ide o
povinné zmluvné poistenie) platia aj pre tento prípad. Každá poisťovňa by mohla logicky bez sankcie
oddialiť riešenie nepriznaného poistného plnenia ,,odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto konštrukcie

umocňuje aj predstava, že ,,čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre poisťovňu“. S tým úzko súvisí aj
potreba zamyslieť (a neustále sa zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu, ktorý
prijíma dovolací súd, či ústavný súd. Pokiaľ by skutočne poistiteľ prakticky nemal poskytnúť aj úroky
z omeškania skôr ako právoplatne rozhodne súd, potom sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiťsa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá).
Výklad žalovanej sa dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy a konajúci súd
ho kategoricky odmieta.

38. V nadväznosti na uvedené zaviazal súd žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 7.958,13 eura od 07.08.2020 do zaplatenia. Súd žalobkyni priznal aj paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, ktorá bola uplatnená v súlade
s bodom 11. a 13. tohto rozsudku a po zohľadnení skutočnosti, že ide primárne o vzťah medzi

podnikateľskými subjektami, t. j. vzťah spadajúci pod režim Obchodného zákonníka (poistnú zmluvu
uzavreli podnikateľské subjekty) so subsidiárnym uplatnením príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Z uvedeného dôvodu bol priznaný aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne. Súd teda
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 7.958,13 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 7.958,13 eura od 07.08.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku,

t. j. úrok z omeškania počítaný skôr než od 07.08.2020 súd žalobu žalobkyne zamietol.

39. Pokiaľ sa žalovaná odvolávala na porušenie povinnosti žalobkyne nahlásiť polícii dopravnú nehodu
podľa ZD s následkom povinnosti zaplatiť žalovanej zmluvnú pokutu, je toto tvrdenie o potrebe zápočtu
zmluvnej pokuty s poistným plnením absolútne nedôvodné. V prvom rade nie je zmluvná pokuta

dojednaná písomne, tak ako to predpokladá § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože je súčasťou
len ZD, ktoré nie sú žalobkyňou a ani žalovanou podpísané. V druhom rade je zmluvná pokuta neplatná
pre obchádzanie zákona, keďže Občiansky zákonník prikazuje poisťovni, že ak odmietla plniť čo i len z
časti, je povinná uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne
meniť(bod15.tohtorozsudku).Dôvodneprivolaniapolíciežalovanávoznámeníz22.07.2020neuviedla,

a teda poukaz na zmluvnú pokutu v ZD je len snahou žalovanej účelovo dosiahnuť zníženie poistného
plnenia. Obchádzanie zákona je evidentné aj v tom, že Občiansky zákonník (bod 16. tohto rozsudku)
upravuje postup v prípade, ak malo vedomé porušenie povinností dohodnutých alebo ustanovených v
Občianskom zákonníku alebo v poistných podmienkach podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo
na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, tak vtedy je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej

zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Zmluvná pokuta
toto ustanovenie jednoznačne obchádza, pretože následkom porušenia povinností o strany poisteného
je možnosť krátenia poistného plnenia poisťovňou za presne stanovených podmienok a nie uloženie
zmluvnej pokuty. Argumentácia žalovanej je preto nedôvodná.

40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods.
1 a 2 C. s. p. a s § 256 ods. 1 C. s. p, teda podľa zásady úspechu v spore a podľa zásady procesného
zavinenia zastavenia konania. Žalobkyňa bola úspešná v časti istiny 7.958,13 eura, čo je k pôvodne
žalovanej istine 10.052,38 eura úspech v 79,17 %. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v časti
istiny 2.094,25 eura (keďže žalobkyňa zavinila zastavenie konania v tejto časti, keď žalobu v tejto časti

bez nadväznosti na správanie sa žalovanej zobrala späť - bližšie bod 23. tohto rozsudku), čo k pôvodne
žalovanej istine 10.052,38 eura predstavuje úspech 20,83 %. Čistý úspech žalobkyne je potom 58,34 %
(79,17 % - 20,83 %). Súd preto uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu
58,34 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným
uznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie
na Mestskom súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.