Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2S/58/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100557
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0923100557.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. PhDr. Pavla Doriča, PhD. a z

členov senátu: JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXX/XX, XXX XX E. F., G. H., právne zastúpený: JUDr. Nikola Tudajová,
advokát, so sídlom: Levočská 5112/26A, 058 01 Poprad, Slovenská republika, IČO: 52 701 476, proti
žalovanému: Starostka obce Rakúsy, so sídlom: Rakúsy č. 35, 059 76 Rakúsy, Slovenská republika,
IČO: 00 326 488, v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného číslo záznamu
R 2023/1323, číslo spisu STA-S2023/00081 zo dňa 05.10.2023, vo veci nesprístupnenia informácie
podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a jemu predchádzajúceho

administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. ZrušujefiktívnerozhodnutiežalovanéhočíslozáznamuR2023/1323,číslospisuSTA-S2023/00081
zo dňa 05.10.2023, ako aj fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Obce Rakúsy číslo
záznamu R 2023/1184, číslo spisu STA-S2023/00081 zo dňa 09.08.2023 a vec v r a c i a orgánu nižšieho
stupňa, Obci Rakúsy, na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 08.11.2023, doručenou dňa 08.11.2023 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej

len „správny súd"), sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní administratívneho konania zrušil
fiktívne rozhodnutie žalovaného číslo záznamu R 2023/1323, číslo spisu STA-S2023/00081 zo dňa
05.10.2023, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu zo dňa 21.08.2023, ako aj fiktívne rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu Obce Rakúsy číslo záznamu R 2023/1184, číslo spisu STA-
S2023/00081 zo dňa 09.08.2023 (ďalej len „prvostupňový správny orgán"), vo veci nesprístupnenia
informácie, na základe žiadosti žalobcu zo dňa 28.07.2023, ktorým sa žalobca domáhal sprístupnenia
informácií – kópiu evidencie info žiadostí u povinnej osoby – obce Rakúsy, žiadal rozhodnutie

žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému
správnemu orgánu, rovnako žiadal priznať právo na náhradu trov konania.

I.
Administratívne konanie

2. Žalobca svojou žiadosťou zo dňa 28.07.2023 požiadal obec Rakúsy o sprístupnenie informácií v
zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobodnom
prístupe k informáciám"), v ktorom požadoval sprístupnenie informácií - sprístupnenia informácií –kópiu evidencie info žiadostí u povinnej osoby – obce Rakúsy. Uvedené informácie žiadal poslať
elektronicky na e-mailovú adresu uvedenú v žiadosti. Žiadosť bola prijatá prvostupňovým správnym
orgánom dňa 28.07.2023 pod číslom záznamu R 2023/1184 a pod číslom spisu STA- S2023/00081.

V administratívnom spise sa ďalej nachádza výtlačok emailu zo dňa 28.07.2023, ktorý bol adresovaný
B. C., pričom v prílohe sa nachádza príloha označená ako „1a_28.7.2023_info_ žiadosť_ evidencia_
info-žiadosti.pdf“ Prvostupňový správny orgán neposkytol žalobcovi, ako žiadateľovi informácie, ktoré
od nej žiadal v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej aj ako
„Zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) na základe žiadosti podanej prostredníctvom e-mailu

dňa 28.07.2023. V dôsledku toho, že žalovaný žalobcovi nesprístupnil požadované informácie a ani
nevydal žiadne rozhodnutie, došlo v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k
informáciám k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktorým odmietla poskytnúť informáciu a za deň doručenia
rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti, t.j.
14.08.2023.

3. V administratívnom spise sa nachádza odvolanie voči nesprístupneniu informácie zo dňa 21.08.2023,
ktoré bolo doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 21.08.2023. V odvolaní žalobca uviedol,
že dňa 28.07.2023 doručil prvostupňovému správnemu orgánu a na e-mailovú adresu žalobcu žiadosť
o sprístupnenie informácií povinnou osobou – kópiu evidencie info žiadostí u povinnej osoby - obce
Rakúsy a požiadal o potvrdenie podania žiadosti podľa § 14 ods. 5 info zákona. Ďalej v odvolaní uviedol,

že povinná osoba žalobcovi nesprístupnila požadované informácie a žiadosť žalobcu prvostupňový
správny orgán nevybavil v zákonom stanovenej lehote, teda mal za to, že prvostupňový správny
orgán vydal rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť sprístupnenie informácie. Fiktívne rozhodnutie
žiadal zrušiť a v prípade sprístupnenia informácií, žiadal sprístupniť elektronicky na e-mailovú schránku
žalobcu, v prípade vydania rozhodnutia o nesprístupnení informácií, žiadal sprístupniť rozhodnutie

prostredníctvom elektronickej schránky prevádzkovanej ústredným portálom verejnej správy.

II.
Konanie pred správnym súdom

4. Žalobca podal na správny súd v Košiciach dňa 08.11.2023 správnu žalobu, ktorou žiadal preskúmať
prvostupňové a druhostupňové fiktívne rozhodnutie, žiadal ich zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie,
zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. V žalobe uviedol žalobca skutkový stav, v ktorom
uviedol,žemunebolasprístupnenáinformáciaprvostupňovýmsprávnymorgánom,anižalovaným,preto

argumentoval tým, že boli v oboch prípadoch vydané fiktívne rozhodnutia v zmysle zákona o slobodnom
prístupe k informáciám. Žalobca považoval žalované rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, zároveň argumentoval tým, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktorá mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V žalobe
odkázal na súdne rozhodnutia, a to rozsudok NS SR sp. zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011 a rozsudok

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 19S/31/2002 zo dňa 16.05.2002, v ktorom poukázal, že súdy
sa zaoberali otázkou zákonnosti fiktívneho rozhodnutia, ako aj skutočnosťou, že fiktívne rozhodnutie,
ako také, je samo o sebe nepreskúmateľné, pretože neobsahuje odôvodnenie. K žalobe predložil
žalobca žiadosť zo dňa 28.07.2023 o sprístupnenie informácií, výtlačok z mailovej adresy žalobcu,
ktorý preukazuje, že žiadosť bola odoslaná na prvostupňový správny orgán, odvolanie žalobcu zo dňa

21.08.2023 voči fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie, doručenka z ústredného orgánu
verejnej správy, ktorá preukazuje doručenie odvolania dňa 21.08.2023 prvostupňovému správnemu
orgánu.

5. Žalovaný bol vyzvaný na predloženie administratívneho spisu a vyjadreniu sa k podanej žalobe.

Žalovaný podaním zo dňa 02.04.2024 predložil administratívny spis, pričom k podanej žalobe sa
nevyjadril.

6. Žalovaný podaním zo dňa 24.02.2025 zaslal súdu „návrh žalovaného na uspokojenie žalobcu
vydaním nového rozhodnutia o poskytnutí informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom

prístupe k informáciám a o zmene a doplnení zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií").“ Na základe uvedeného návrhu žalovaného,
správny súd uznesením sp. zn. 2S/58/2023 – 36 zo dňa 20.03.2025, podľa § 101 ods. 2 SSP vydal
súhlas s navrhovaným postupom žalovaného na uspokojenie žalobcu vydaním nového rozhodnutia,a určil lehotu 30 dní na vydanie nového rozhodnutia a oznámenia tohto rozhodnutia súdu v uvedenej
lehote. Následne dňa 01.04.2025 bolo súdu doručené rozhodnutie žalovaného č. R2025/0567 zo dňa
31.03.2025, ktorým rozhodol, že: „vyhovuje odvolaniu žiadateľky z 21.08.2023 v plnom rozsahu a

zároveň fiktívne rozhodnutie obce Rakúsy z 05.09.2023 o zamietnutí odvolania žiadateľky podľa § 19
ods. 3 zákona o slobode informácií, § 46 a § 47 správneho poriadku mení nasledovne: Žiadateľke sa
sprístupňujú informácie požadované v žiadosti z 28.07.2023 v plnom rozsahu“.

7. Následne súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril či bol vydaním vyššie uvedeného nového rozhodnutia

žalovaného uspokojený. Žalobca sa svojím podaním zo dňa 07.04.2025 vyjadril, že nie je vydaním
nového rozhodnutia žalovaného zo dňa 31.03.2025 resp. jeho prílohou uspokojený, s tým, že
sprístupnený dokument neobsahoval zákonom požadované informácie o vybavení žiadosti.

8. Žalovaný sa k uvedenému vyjadreniu žalobcu vyjadril svojím podaním zo dňa 30.05.2025, v ktorom
uviedol, že predmetom tohto konania sú výlučne informácie existujúce ku dňu doručenia žiadosti o

sprístupnenie informácií žalobcom, t. j. ku dňu 28.07.2023. Neskoršie záznamy uvedené v evidencii info
žiadostí možno sprístupniť na základe podanej novej žiadosti o sprístupnenie informácií. A navrhol, aby
súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

9. Žalobca na uvedené vyjadrenie žalovaného reagoval podaním zo dňa 01.07.2025, v ktorom zotrval

na podanej správnej žalobe a navrhol súdu, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel. Následne, žalovaný
svojím podaním zo dňa 08.09.2025 zotrval na tom, že obsah žiadosti o sprístupnenie informácií
bol žalobcovi v plnom rozsahu sprístupnený a opätovne navrhol súdu, aby podanú žalobu zamietol
a žalovanému priznal náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

10. Správny súd s prihliadnutím na charakter inštitútu uspokojenia žalobcu uvádza, že vzhľadom na
skutočnosť, že k uspokojeniu žalobcu nedošlo, vyplynulo, že bolo nutné ďalej pokračovať v konaní o
správnej žalobe.

III.
Konanie na správnom súde

11. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania

predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti
rozhodnutia tak, ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP, keďže žiaden z
účastníkov konania nežiadal vec prejednať na pojednávaní, rozsudok verejne vyhlásil dňa 10.02.2026.

12. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 14.11.2025 oznámené na úradnej tabuli súdu
a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

13. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. d)
a g) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP) správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj

prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie
(§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).

IV.

Relevantné právne predpisy

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 6 ods.1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnejsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 101 ods. 1 SSP, žalovaný orgán verejnej správy môže podať správnemu súdu návrh na
uspokojenie žalobcu vydaním nového rozhodnutia, opatrenia alebo vykonaním iného úkonu, ak sa tým
nezasiahne do práv, právom chránených záujmov alebo povinností tretích osôb a správny súd vo veci
ešte nerozhodol.

17. Podľa § 101 ods. 2 SSP, správny súd uznesením rozhodne o vydaní alebo nevydaní súhlasu s
postupom podľa odseku 1. V uznesení o vydaní súhlasu správny súd súčasne určí lehotu, v ktorej je
potrebné vydať nové rozhodnutie, opatrenie alebo vykonať iný úkon a oznámiť ho správnemu súdu.
Márnym uplynutím tejto lehoty stráca uznesenie o vydaní súhlasu svoje účinky a správny súd pokračuje
v konaní.

18. Podľa § 101 ods. 3 SSP, ak orgán verejnej správy v lehote podľa odseku 2 doručí správnemu súdu
rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonaní iného úkonu podľa odseku 1, zašle ho predseda
senátu žalobcovi spolu s výzvou, aby sa v určenej lehote vyjadril, či bol orgánom verejnej správy
uspokojený. Zmeškanie lehoty nemožno žalobcovi odpustiť.

19. Podľa § 101 ods. 4 SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak: a) žalobca oznámil, že je
uspokojený, b) žalobca sa v lehote podľa odseku 3 nevyjadril a zo všetkých okolností prípadu je zrejmé,
že k jeho uspokojeniu došlo.

20. Podľa § 101 ods. 5 SSP, vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej

správy alebo iného úkonu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 sa primerane použijú ustanovenia toho
osobitného predpisu, podľa ktorého bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu
verejnej správy alebo iný úkon orgánu verejnej správy, ktorého preskúmania zákonnosti sa žalobca
domáhal.

21. Podľa § 101 ods. 6 SSP, rozhodnutie, opatrenie alebo iný úkon podľa odseku 1 nadobúda
právoplatnosť alebo obdobné právne účinky dňom právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu o
zastavení konania podľa odseku 4. Tým istým dňom zanikajú právne účinky napadnutého rozhodnutia,
opatrenia alebo iného úkonu orgánu verejnej správy.

22. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

23. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

24. Podľa § 191 ods. 1 SSP Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak: a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho
predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/

zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

25. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

26. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

27. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.28. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania

ustanoví zákon.

29. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného
prístupu k informáciám (§ 1).

30. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám (v znení účinnom v čase podania
žiadosti) osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby
") sú: štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým
zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb
v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

31. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k
informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje
na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz,
referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na
vytváranie názorov.

32. Podľa § 3 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba podľa § 2 ods.
3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu,
majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo
odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných

na základe uzatvorenej zmluvy. Toto obmedzenie povinnosti sprístupňovať informácie sa nevzťahuje na
povinné osoby podľa § 2 ods. 3, v ktorých majú povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 samostatne alebo
spoločne výlučnú priamu alebo nepriamu účasť.

33. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, informácie sa sprístupňujú bez

preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

34. Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, žiadosť o sprístupnenie informácií
povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania
žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní,

ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento
zákon neustanovuje inak.

35. Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba poskytne
žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote,

urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

36. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie
hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v
prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

37. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba v lehote
na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila,
predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia
rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).

38. Podľa § 19 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o slobodnom prístupe k informáciám (v znení účinnom v čase
podania žiadosti)
1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v
lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa

§ 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo ho mala vydať.
2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci
rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu o odvolaní, rozhoduje starostaobce (primátor), proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom
rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací

orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a
napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí
lehoty na vydanie rozhodnutia. Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní
podľa osobitného zákona.

39. Podľa ust. § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám (v znení účinnom v čase podania
žiadosti),akniejevtomtozákoneustanovenéinak,použijúsanakonaniepodľatohtozákonavšeobecné
predpisy o správnom konaní.

40. Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
účinnom v rozhodnom čase (ďalej aj „správny poriadok") dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia,

výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho
splnomocnením na preberanie zásielok.

41. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného stavu veci (§ 32 ods. 1) a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 47).

42. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal

s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

43. Podľa § 57 ods.1, 2 Správneho poriadku:
1) Správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v
plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s

tým ostatní účastníci konania súhlasia.
2) Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s
výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní
odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.

V.
Právny názor správneho súdu

44. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach ochrany

subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy,
oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, v právnych medziach vznesených
žalobných námietok, vyjadreniach žalobcu a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná a fiktívne
rozhodnutie žalovaného, ako aj fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné
zrušiť.

45. Zákon o slobode informácií v § 2 ods. 1 uvádza, že povinnou osobou je obec. Zákon tak obci ako
povinnej osobe ukladá hmotnoprávnu povinnosť sprístupňovať v zákone určené informácie. Zároveň
zákon priznáva v procesnej rovine povinnosť vydať rozhodnutie v prípade odmietnutia sprístupnenia
informácií obecnému úradu ako prvostupňovému orgánu a starostovi obce ako odvolaciemu orgánu (§

19 ods. 2 zákona o slobode informácií). Vzhľadom na to, že SSP v § 180 priamo určuje, kto je žalovaným,
jeúlohousúdusprávneustáliť,ktoježalovaným.Vzmysleuvedeného,správnysúdustálil,žežalovaným
v tomto prípade je starosta obce, ktorý rozhodnutie vydal.

46. K podstate veci súd poukazuje na to, že postup sprístupňovania informácií je upravený v samotnom

zákone o slobode informácií. Zákon však neobsahuje a nerieši úplne všetky podrobnosti tohto postupu.
V prípade, že určitá otázka nie je v zákone o slobode informácií upravená, povinná osoba a žiadateľ sa
riadia všeobecnými predpismi o správnom konaní (Správny poriadok). Čiže podľa § 22 ods. 1 zákona o
slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákonavšeobecné predpisy o správnom konaní. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám upravuje zákon o
slobode informácií, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby
k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo

záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 1, 3 citovaného zákona). Osobami povinnými, podľa
tohto zákona, sprístupňovať informácie sú: štátne orgány, obce, ako aj tie právnické a fyzické osoby,
ktorýmzákonzverujeprávomocrozhodovaťoprávachapovinnostiachfyzickýchosôbaleboprávnických
osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti (§ 2 ods. 1).

47. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že právo na informácie predstavuje jeden zo základných
pilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie,
prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom patriacim
každémujednotlivcovi.Orgányverejnejmociaďalšiezákonomoslobodeinformáciívymedzenésubjekty
majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon o slobode
informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona o

slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby
požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/44/2015
zo dňa 25.01.2017). Je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo zákonom zverené informovanie verejnosti
v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala využiť všetky procesné nástroje, ktoré má
k dispozícii. Povinná osoba teda má byť profesionálom znalým práva, ktorý bude žiadateľa procesom

sprístupňovania informácií sprevádzať tak, aby mu bolo v maximálnej miere vyhovené. Zjednodušene
povedané, povinná osoba má hľadať spôsoby, čo najširšieho vyhovenia podanej žiadosti o sprístupnenie
informácií a nie dôvody, ako takejto žiadosti nevyhovieť.

48. Správny súd sa v prvom rade zaoberal otázkou včasnosti podanej žaloby. Žalobca podal žiadosť o

informáciu dňa 28.07.2023, lehota na vybavenie žiadosti podľa § 17 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe
k informáciám uplynula dňa 09.08.2023. Za deň doručenia prvostupňového rozhodnutia sa podľa §
18 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa považuje deň 14.08.2023. Žalobca podal
odvolanie dňa 21.08.2023, teda v zákonnej lehote. Prvostupňový správny orgán bol povinný v zmysle §
57 ods. 2 správneho poriadku doručiť odvolanie žalovanému najneskôr do 30 dní, (zo spisu nevyplýva,

kedy bolo odvolanie predložené žalovanému), teda najneskôr do 20.09.2023. Žalovaný podľa § 19 ods.
3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám musel rozhodnúť najneskôr do 05.10.2023, nakoľko
nerozhodol v uvedenej lehote, má sa za to, že dňa 05.10.2023 vydal žalovaný fiktívne rozhodnutie o
zamietnutí odvolania. Za deň doručenia rozhodnutia sa považuje podľa § 19 ods. 3 zákona o slobodnom
prístupe k informáciám deň 06.10.2023. Súd konštatuje, že žaloba podaná dňa 08.11.2023, bola podaná

včas a v zákonom stanovenej lehote.

49. Správny súd uvádza, že žalobca žiadal zaslať informácie (v prípade sprístupnenie informácie) na
e-mailovú adresu žalobcu. V danom prípade nedošlo k sprístupneniu informácií, teda prvostupňový
správny orgán mal vydať rozhodnutie o nesprístupnení informácií a toto rozhodnutie zaslať

preukázateľne žalobcovi. Podľa § 22 zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa subsidiárne na
konanie o sprístupnení informácii použije Správny poriadok. V danej veci, bolo potrebné pre prípad,
že žalobcovi sa nevyhovelo, prvostupňový správny orgán mal vydať o tejto skutočnosti písomné
rozhodnutie (§ 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám). Zároveň, správny súd s
poukazom na § 24 Správneho poriadku vidí nevyhnutnosť doručovať predmetné rozhodnutie písomne,

do vlastných rúk. Samotné oznámenie rozhodnutia a následné hodnoverné preukázanie jeho doručenia
je z hľadiska ďalších právne významných skutočností (plynutie lehôt, podanie opravných prostriedkov a
podobne). V danom prípade, pretože nedošlo k sprístupneniu informácií (kedy zákonodarca nevyžaduje
striktnú formu rozhodnutia, len zápis v spise a účastníkovi zaslané informácie), je potrebné doručovať
toto rozhodnutie riadne a formou uvedenou v § 24 Správneho poriadku. (teda doručovaním do vlastných

rúk a na tzv. „doručenku", prípadne elektronicky cestou ústredného portálu verejnej správy).

50. V neposlednom rade, správny súd poukazuje na to, že podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií
vyplýva, že každé rozhodnutie o nesprístupnení informácií musí obsahovať základné náležitosti
stanovené v § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších

predpisov (ďalej ako „Správny poriadok"). Výrok rozhodnutia obsahuje samotné rozhodnutie vo veci
s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Ak ide o nesprístupnenie
informácií, tak vo výroku sa musí uviesť, že žiadosť o informácie sa zamieta. V odôvodnení rozhodnutia
povinná osoba musí dostatočne vysvetliť, prečo pod príslušné zákonné ustanovenie zákona o slobodeinformácií podradila požadované informácie a aké boli jej úvahy. Rozhodnutie o nesprístupnení
informácií musí obsahovať aj poučenie o odvolaní, teda údaj, či je rozhodnutie konečné, alebo či sa
možno proti nemu odvolať.

51. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že koncept dobrej správy obsahuje jednak pravidlá zakotvené v
právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy, ale aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú
správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako
štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja. Pokiaľ ide

o postup sprístupňovania žiadaných informácií, tento je legislatívne upravený v zákone o slobodnom
prístupe k informáciám a vyplýva z neho, že právnická osoba založená povinnou osobou poskytuje
informácie žiadateľovi v lehote 8 pracovných dní a ak žiadosti nemieni vyhovieť, musí dať v lehote
troch dní svojmu zakladateľovi podnet, aby o tom vydala písomné rozhodnutie v lehote 8 pracovných
dní. Ak v tejto lehote zakladateľ rozhodnutie nevydá, predpokladá sa, že vydal prvostupňové fiktívne
rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť informáciu. Na odvolanie voči takémuto fiktívnemu rozhodnutiu,

odvolací orgán fiktívne rozhodnutie v zmysle aplikačnej praxe súdov musí zrušiť, nakoľko fiktívne
rozhodnutie je z povahy veci nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keďže
nemá atribúty administratívneho rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku. Odvolací orgán
musí rozhodnúť v lehote 15 dní, inak sa predpokladá, že vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie
zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V prípade napadnutia takéhoto fiktívneho rozhodnutia

správnou žalobou, nemôže správny súd rozhodnúť inak, len fiktívne rozhodnutie zrušiť z dôvodu
nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

52. Správny súd, s poukazom na vyššie uvedený odsek, sa ďalej venoval fiktívnemu rozhodnutiu
žalovaného a žalobnými námietkami vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu. Správny súd považuje za dôvodnú

námietku žalobcu ohľadom nezákonnosti a nepreskúmateľnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného.
Fiktívne rozhodnutie sa spája s nečinnosťou orgánu verejnej správy v rámci sprístupňovania informácií,
podľa zákona o slobode informácií. Nečinnosť môže byť vnímaná vo forme omisívneho konania
(nekonaním/opomenutím) alebo komisívneho konania (úmyselným nekonaním), keď orgán verejnej
správy z určitého dôvodu tají požadované informácie pred žiadateľom. Pri omisívnom aj komisívnom

konaní dochádza k porušovaniu zákona o slobode informácií. Účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho
rozhodnutia nebolo legalizovať nečinnosť orgánov verejnej správy pri rozhodovaní o žiadostiach o
sprístupnenie informácií, ale práve naopak, jeho účelom bolo poskytnúť ochranu žiadateľovi, ktorý sa
obrátil so žiadosťou o informácie na príslušný orgán verejnej správy v prípade jej nečinnosti vedúcej
až k vydaniu negatívneho rozhodnutia. V tejto súvislosti, správny súd poukazuje na rozhodnutie NS SR

sp. zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011 (ako aj žalobca uviedol v podanej žalobe), v ktorom sa uvádza,
že fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto je bez
ďalšieho zrušiteľné správnym súdom.

53. Z predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by sa povinná osoba, či starosta obce

boli so žalobcom dohodli na inom spôsobe sprístupnenia informácií a je z neho zrejmé, že žiadne
informácie neboli žalobcovi sprístupnené a rozhodnutia vydané neboli. V prejednávanej veci po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty v zmysle § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií vznikla fikcia zamietavého
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o nesprístupnení informácií požadovaných žalobcom
žiadosťou z 28.07.2023. Inštitút fiktívneho rozhodnutia umožňuje žiadateľovi domáhať sa napriek

nečinnosti povinnej osoby svojho práva a podať proti fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie, opravný
prostriedok, resp. žalobu na súd. Povinným osobám však zákon o slobode informácií neumožňuje zostať
nečinný, naopak, výslovne im v § 18 ods. 2 ukladá povinnosť vždy o nesprístupnení informácií vydať
písomné rozhodnutie. Nečinnosť povinnej osoby a spoliehanie sa na vznik fiktívneho rozhodnutia je
vždy porušením zákona zo strany povinnej osoby. Každé fiktívne rozhodnutie je nezákonné a musí

byť odvolacím orgánom alebo súdom zrušené, pretože neobsahuje odôvodnenie (je nepreskúmateľné).
Zákon o slobode informácií síce predpokladá vydanie fiktívneho rozhodnutia, ako následok nečinnosti
povinnej osoby, ale takýto postup povinnej osoby nie je zákonom dovolený a je nezákonný. Povinná
osoba musí vždy vydať písomné rozhodnutie podľa § 18 ods. 2. V prejednávanej veci povinná osoba
nevydala písomné rozhodnutie, dopustila sa preto nezákonného postupu a porušenia práva žiadateľa.

Rovnaké pravidlo platí aj pre prípad nevydania rozhodnutia odvolacím orgánom. V prejednávanej
veci odvolací orgán nerozhodol v príslušnej lehote o odvolaní žalobcu. Podľa § 19 ods. 3 zákona o
slobode informácií sa preto predpokladá vydanie rozhodnutia, ktorým odvolanie zamietol a napadnutérozhodnutie potvrdil, ktoré je taktiež z rovnakých dôvodov pre priamy rozpor s § 19 ods. 2 zákona o
slobode informácií a § 46 a § 47 ods. 1 až 5 Správneho poriadku nezákonné a nepreskúmateľné.

54. Podľa názoru správneho súdu, správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci nepostupovali
v intenciách citovaných právnych noriem, z ktorých dôvodov sa postupom a následne rozhodnutím
dopustili takej vady konania, ktorá má za následok nezákonnosť ich rozhodnutia. Samotný zákon síce
pripúšťa vydanie „fiktívneho“ rozhodnutia, ktorým povinná osoba odmietla poskytnúť informáciu, avšak
nezákonnosťpostupusprávnehoorgánuprvéhostupňaspočívalavtom,žeúčastníksprávnehokonania,

teda žalobca žiadateľ o poskytnutie požadovaných informácií mal právo, aby správny orgán, pokiaľ jeho
žiadosti nemienil vyhovieť, vydal rozhodnutie tak, ako to ustanovil zákonodarca v právnej norme § 18
ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa §
47 Správneho poriadku, a z ktorého odôvodnenia by sa žalobca ako žiadateľ mohol dozvedieť dôvody,
pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené. Vzhľadom k tomu, že správny orgán v danom prípade takto
nepostupoval, odňal tak žalobcovi ako žiadateľovi právo sa domáhať zákonom ustanoveným postupom

ochrany svojho práva na orgáne Slovenskej republiky zaručený v Ústave Slovenskej republiky v článku
46 ods. 1.

55. Z uvedených dôvodov, správny súd pristúpil k zrušeniu napadnutého fiktívneho rozhodnutia
žalovaného zo dňa 05.10.2023 v spojení s fiktívnym rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa

o nesprístupnení informácií zo dňa 09.08.2023, keďže žalované fiktívne rozhodnutie v spojení
s prvostupňovým fiktívnym rozhodnutím je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, s poukazom na citované
ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP a vráteniu veci priamo orgánu verejnej správy nižšieho

stupňa,tak,akotonavrhovalžalobcanaďalšiekonaniepodľa§191ods.4vetaprváSSP,keďževrátenie
veci žalovanému by bolo vzhľadom na fiktívne rozhodnutie povinnej osoby, ktoré je taktiež nezákonné,
nehospodárne a predĺžilo by len samotné administratívne konanie, kde je zákonom vyžadované rýchle
konanie a rozhodovanie tak, aby bol naplnený účel zákona o slobode informácií (zákonom stanovená
osem dňová lehota, pozn.).

56. Prvostupňový správny orgán bude po vrátený veci povinný postupovať v súlade s § 17 a § 18 zákona
o slobode informácii a v prípade, ak žiadosti žalobcu, čo i len sčasti nevyhovenie, bude povinný vydať o
tom rozhodnutie a to v súlade s § 46 a § 47 ods. 1 až 5 Správneho poriadku. Týmto právnym názorom
je orgán verejnej správy nižšieho stupňa viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

57. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

58. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo

čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

59. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal ich náhradu žalobcovi v
celom rozsahu, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude

rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci samej (§ 175 ods. 2
SSP).

60. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 139 ods.4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, podáva sa na Správny súd v Košiciach.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1/ SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo
konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).