Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2Sas/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100204
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100204.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu: A. B. C.,

nar.: XX.XX.XXXX, bytom: D. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Ján Cáfal, advokátska
kancelária, s.r.o., Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č.
8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 06.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č.: XXX XXX XXXX X
zo dňa 06.02.2025 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 02.08.2024 podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie
invalidného dôchodku.

2. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podľa odborného posudku
posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 8. júla 2024 nie je žalobca invalidný
podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite zo dňa 08. júla 2024.

3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s posúdením zdravotného stavu posudkovým lekárom
sociálnej poisťovne a poukazuje na svoj nepriaznivý zdravotný stav s opisom konkrétnych ťažkostí.
Žiada o zrušenie napadnutého rozhodnutia a vydanie rozhodnutia, ktorým mu bude priznaný invalidný
dôchodok.

4. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.02.2025 (ďalej len

„preskúmavané rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie zo dňa 02.08.2024. V rozhodnutí poukázal na to, že na základe podaného odvolania
bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Košice dňa 26.08.2024, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu,a keďže nevyhovel odvolaniu postúpil spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach.

5. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu posudkový lekár uzavrel, že je rozhodujúcim zdravotným
postihnutím Agorafóbia bez panickej poruchy, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie zaradil do kapitoly V – duševné choroby a poruchy správania, položky 4 – neurotické,
stresové a somatoformné, písmena a) – stredne ťažké formy, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003
Z. z. v znení neskorších právnych predpisov s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť 15% z percentuálneho rozpätia 15% až 25%. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť bola u žalobcu stanovená na 15% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, invalidita nevznikla.

6. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne uzavrel, že bolo preukázané, že pre dlhodobo zdravotný stav
nemá žalobca pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou a nakoľko nespĺňa zákonné podmienky stanovené v ustanovení § 70 ods. 1 a § 71

ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov bolo napadnutým rozhodnutím Sociálnej
poisťovne, ústredie rozhodnuté správne a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Poukázal
na to, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne
ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné,
dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez

nejasnosti a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. V rámci odvolacieho konania
žalobca nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo spochybnené posúdenie jeho zdravotného
stavu. Preto odvolanie zamietol ako nedôvodné.

II.
Správna žaloba

7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s
predchádzajúcim rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci Sociálnej poisťovni,

ústredie na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, a to z dôvodu, že vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci – žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, pre
nepreskúmateľnosť rozhodnutia a pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov – žalobný dôvod podľa §
191 ods. 1 písm. d) SSP, z dôvodu, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci – žalobný
dôvod podľa § 191 ods.1 písm. e) SSP a z dôvodu, že postup správnych orgánov nebol v súlade so

zákonom – žalobný dôvod podľa § 191 ods.1 písm. g) SSP.

8. V týchto žalobných námietkach žalobca poukázal na svoje odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne, ústredie, kde uviedol všetky skutočnosti, pre ktoré považuje odborný posudok o invalidite
za nepoužiteľný pre rozhodnutie vo veci samej. Má za to, že tento posudok nie je presvedčivý,

dostatočný, vnáša pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu a neobsahuje logické
úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o žalobcovom zdravotnom postihnutí. Podľa neho je tento
odborný posudok aj nepresvedčivý, nakoľko na päť stranovom vyhotovení rozhodnutia je na prvých
tri a pol stranách uvedená len citácia príslušných právnych predpisov a prepis odborného posudku
o invalidite vyhotoveného dňa 04.02.2025. Samotné hodnotenie dôkazov je len na strane 4 ale z tohto

odôvodnenia vôbec nevyplýva, akými úvahami sa žalovaný uberal. Pokiaľ odborný posudok zo dňa
04.02.2025 obsahuje pracovnú rekomandáciu, kde je uvedené obmedzenie schopnosti vykonávať prácu
bez nutnosti vystupovania a prezentácie pred ostatnými. Týmto odporúčaním sa však odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia vôbec nezaoberá. Poukázal na to, že už v odvolaní uviedol judikatúru súdov
Slovenskej republiky, ktorá kladie na odborné posudky také nároky, ako sú jednoznačnosť, úplnosť,

určitosť, presvedčivosť a nepochybnosť. Má zato, že skúmanie zdravotného stavu žalobcu bolo možné
podrobiť v administratívnom konaní aj ďalšiemu znaleckému skúmaniu, pretože na posúdenie jeho
zdravotného stavu nepostačuje len vyšetrenie u posudkového lekára, ktorý navyše nie je psychiatrom.

III.
Vyjadrenie žalovanej9.Ksprávnejžalobesapísomnýmpodanímzodňa23.5.2025vyjadrilažalovaná.Vovyjadrenípoukázala
na záver odborného posúdenia posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie. Uviedol, že v rámci
tohto odborného posúdenia za účelom, čo najobjektívnejšieho posúdenia zdravotného stavu bolo

od žalobcu vyžiadané aktuálne psychiatrické a psychologické vyšetrenie. Psychiatrické vyšetrenie
nedoručil. Vyšetrený nebol a na psychiatrii sa nelieči ani neabsolvuje pravidelné dispenzárne kontroly
pre psychiatrické ťažkosti a ani žiadne lieky pre tieto ťažkosti neužíva. Zdravotný stav bol posúdený
aj prísediacim lekárom psychiatrom, ktorý po posúdení zdravotnej dokumentácie, ako aj znaleckého
posudku A. F. F., A. znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odbor psychiatria zo dňa 07.09.2023

a uviedol svoje posúdenie. Uviedol, že v odvolacom konaní žalobca nepreukázal žiadne relevantné
dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia. Žalovaná má
za to, že posudok o invalidite žalobcu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, je presvedčivý, úplný
a zodpovedá kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že
jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
nie je rozhodujúca, pretože posúdenie zdravotného stavu, jeho následkov a schopnosť vykonávať

zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti. Námietka žalobcu, že zdravotný stav mal byť podrobený
znaleckému dokazovaniu je nedôvodná, nakoľko zdravotný stav bol posúdený aj prísediacim lekárom
psychiatrom. Napadnuté rozhodnutie nie je nepreskúmateľné, má všetky náležitosti stanovené § 209
ods.4zákonač.461/2003Z.z.Aninámietkanedostatočnezistenéhoskutkovéhostavuneboladôvodná,
nakoľko rozhodnutie je založené na takých podkladoch, ktoré sú postačujúc pre presné a úplne zistenie

skutkového stavu a zdravotný stav bol posúdený tak, aby umožňoval vyvodiť záver, či sú alebo nie
sú splnené medicínske podmienky pre priznanie invalidného dôchodku, bolo vykonané dokazovanie
v súlade s ustanovením § 195 a § 196 zákona č. 461/2003 Z. z.. V odôvodnení rozhodnutia sú uvedené
skutočnosti, z ktorých žalovaná vychádzala. Napadnuté rozhodnutie netrpí vadou nepreskúmateľnosti,
z odborného posudku o invalidite, ktorý bol jedným z dôkazov pre rozhodnutie, je zrejmé, z akých

podkladov vychádzal posudkový lekár. Žalovaná neuznáva uplatnený nárok, a preto má za to, že je
potrebné žalobu zamietnuť.

IV.

Replika žalobcu, duplika žalovaného

10. V replike doručenej súdu dňa 07.07.2025 zotrval žalobca na správnej žalobe a na žalobných
dôvodoch. Zotrval na tom, že zdravotný stav bolo možné podrobiť znaleckému posúdeniu, pretože na
posúdenie jeho zdravotného stavu nepostačuje len vyšetrenie u posudkového lekára, ktorý navyše nie

je psychiatrom.

11. Replika bola žalovanému doručená dňa 17.07.2025, žalovaný na ňu nereagoval.

V.
Konanie na správnom súde

12. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 25.02.2026, na ktorom
rozhodol za prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a za prítomnosti zástupcu žalovaného.

Žalobca zotrval na správnej žalobe, ako aj na všetkých jej žalobných námietkach a taktiež aj žalovaná
zotrvala na svojej argumentácii a na tom, že je namieste žalobu zamietnuť.

VI.

Relevantná právna úprava

13. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), v
správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej
osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto

zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo
dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu
verejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienokustanovenýchtýmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.14.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

17. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

18. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými

bodmi.

20. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

21. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

22. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

23. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe:
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

25. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.

26. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí.

27. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.28. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

29.Podľa§153ods.3písm.a)zákonaosociálnompoistení,lekárskaposudkováčinnosťdôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

30. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový

lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

31. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred

vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
Organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

32.Podľa§196ods.1,6a7zákonaosociálnompoistení,dôkazomjevšetko,čomôžeprispieťkzisteniu
a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov
konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných
fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti
známe z činnosti sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich

tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná
zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak
sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

VII.
Právny názor správneho súdu

33. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, žalobou v sociálnych veciach, ktorá je

upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych
veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 SSP je správny
súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného
pravidla sú vymedzené v ustanovení § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v
sociálnych veciach podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené

je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej
osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

34. Zákon o sociálnom poistení na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok stanovuje konkrétne
zákonné podmienky (§ 71 ods. 1 až ods. 8), pri splnení ktorých sa poistenec považuje za invalidného. Ide

o osobu, ktorá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ide o zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok) má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom

jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. To
znamená, že táto sa určí vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu.35. V prípade žalobcu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím postihnutie zaradené do kapitoly V –
duševné choroby a poruchy správania, položka 4 – neurotické, stresové a somatomorfné, písmena a) –
stredne ťažké formy, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov

s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15% z percenutálneho rozpätia 15%
až 25%. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobcu stanovená na 15%
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, invalidita nevznikla.

36. Správny súd v tejto súvislosti ešte dodáva, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú za jednotlivé zdravotné postihnutia, ale v zmysle
ustanovenia § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení možno mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť zvýšiť, avšak naviac o 10 % za podmienky, že závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

37. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým zamietol

odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa - Sociálnej poisťovne, ústredie,
ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku. V tomto prípade sa jedná
o žalobu vo veciach sociálneho poistenia (§ 199 SSP). Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca
nesúhlasí s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa ani žalovaného z dôvodu nepreskúmateľnosti
rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písmeno d) SSP), pre nedostatočné zistenie skutkového stavu veci z dôvodu,

že odborný posudok nie je dostatočný , nie je použiteľný ani presvedčivý ( § 191 ods.1 písm. e)
SSP ). Žalobca zároveň v tejto súvislosti s nedostatočne zisteným skutkovým stavom namieta aj
nesprávne právne posúdenie, pretože správne orgány nepostupovali v súlade s platnou právnou
úpravou v správnom konaní (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) a má za to, že došlo k porušeniu ustanovení
pred orgánom verejnej správy, keď tento nepodrobil zdravotný stav žalobcu znaleckému posúdeniu ( §

191 ods.1 písm. g) SSP ).

38. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s

účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade
s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

39. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, správneho orgánu
prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s

administratívnymi spismi dospel k záveru, že je daný dôvod na zrušenie správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) a § 191 ods. 1 písm. e) SSP.

40. Súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania
by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné

preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého
rozhodnutia podľa § 191 písm. d) SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu
(obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok
v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom
konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť,

a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre
nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak
sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje
rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku vyplýva,
že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal,

neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a
závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia
musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej
strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitostije nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v
dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné
alebo protirečivé.

41. Pokiaľ ide o tento prvý žalobný dôvod , správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v tom, že
odborný posudok, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia, nie je presvedčivý, neobsahuje logický
úsudok vzhľadom na obsah lekárskych správ. Správny súd má za to, že tento odborný lekársky posudok
sa nevysporiadava so všetkými lekárskymi správami a taktiež neobsahuje záver o tom, prečo v rámci

percentuálneho rozpätia 15% - 25 % bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť len vo výške 15% a nie miera vo výške 25%. Nie je zrejmé, prečo pri formulácii, že sa jedná
o ľahkú, maximálne stredne ťažkú formu agorafóbie bez psychiatrickej liečby, sa jedná len o dolnú
hodnotu rozpätia 15% a nie je táto hodnota vyššia.

42. Ako je zrejmé z administratívneho spisu, žalobca k žiadosti o priznanie invalidného dôchodku

doložil Znalecký posudok číslo: 39/2023 vypracovaný A. F. F., A., znalcom z odboru Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie Psychiatria. Taktiež doložil správu z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 21.08.2018
z neštátnej psychologickej ambulancie MONESA s.r.o., ako aj správu z psychologického vyšetrenia zo
dňa 05.06.2024 z psychologickej ambulancie G. H. B., z psychologického vyšetrenia zo dňa 22.10.2018
z psychologickej ambulancie G. H. B..

43. V odbornom lekárskom posudku zo dňa 08.07.2024 sa však stanovisko posudkového lekára
k obsahu správy z psychologického vyšetrenia zo dňa 05.06.2024 z psychologickej ambulancie G.
H. B. so záverom: „V oblasti afektivity sú t.č. prítomné prejavy depresie stredne ťažkého až ťažkého
stupňa, výrazne je aj zvýšená úzkostlivosť a o to najmä v sociálnom stupni“ nenachádza. V odbornom

lekárskom posudku zo dňa 04.02.2025 sa už táto lekárska správa spomína, avšak z odôvodnenia tohto
odborného lekárskeho posudku nevyplýva aj zhodnotenie záveru z tohto vyšetrenia a to ani prísediacim
psychiatrom.

44. Bolo povinnosťou žalovaného riadne odôvodniť, teda riadne a dostatočne zrozumiteľne uviesť

konkrétne dôvody, pre ktoré nie je možné použiť prihliadať aj na záver z lekárskeho psychologického
vyšetrenia zo dňa 05.06.2024 a ako tento záver bol konfrontovaný s hlavnou diagnózou. Súd má za to,
že absencia týchto dôvodov ako aj to, prečo sa jedná len o 15% mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, čo má za následok
zrušenie rozhodnutia žalovaného z dôvodu uvedeného v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

45. Súd vychádzajúc z vyššie uvedeného sa tak stotožňuje s tvrdením žalobcu v správnej žalobe o tom,
že predmetné rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, (žalobný
dôvod upravený v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) SSP) a taktiež za takejto situácie má správny súd
za to, že správne orgány z dôvodu vyššie uvedenej vady vychádzali pri rozhodovaní z nedostatočne

zisteného skutkového stavu veci ( žalobný dôvod upravený v ustanovení § 191 ods.1 písmeno e) SSP ).
Na základe uvedeného, vracia vec žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.

46. Pokiaľ ide o vytýkané porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré podľa
žalobcu spočíva v tom, že správne orgány nepodrobili jeho zdravotný stav znaleckému skúmaniu,

k tomuto správny súd uvádza, že za situácie, keď správny súd má za to, že z dôvodu nevysporiadania
sa aj so záverom uvedeným v lekárskej správe z psychologického vyšetrenia zo dňa 05.06.2024, nie
je možné zhodnotiť, či bolo alebo nebolo potrebné znalecké posúdenie. V ďalšom konaní však správny
orgán, ak to bude potrebné na odstránenie nezrovnalostí môže využiť na zhodnotenie zdravotného stavu
žalobcu aj znalecké dokazovanie ( ustanovenie § 196 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení ).

47. Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci v novom konaní dôsledne sa riadiť právnym názorom
správneho súdu uvedenom v tomto rozsudku, opätovne posúdiť zistený skutkový stav, riadne žalobcu
oboznámiť s podkladmi pre rozhodnutie, v rozhodnutí jasne a zreteľne uviesť správnu úvahu a právny

záver tak, aby z neho bolo zrejmé z akých dôkazov správny orgán vychádzal, aby bolo odôvodnenie
rozhodnutia jasné a zrozumiteľné a korešpondovalo s platnou právnou úpravou, judikatúrou a právnym
názorom správneho súdu.48. Podľa ustanovenia § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní
nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie

orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd
i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

49. Súd nezrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, nakoľko bude na žalovanom, aby po
posúdení odvolania v kontexte právneho názoru tohto súdu buď on sám zrušil predmetné rozhodnutie,

alebo sám vo veci rozhodol.

50. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

51. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu, správny súd mu priznal v plnom rozsahu
právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

52. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).