Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Svk/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100184
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0925100184.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu v 1. rade: L.. T. U., nar. XX.XX.XXXX,
C. XX/X, XXX XX O., žalobcu v 2. rade: L.. M. O., nar. XX.XX.XXXX, . C. XXX/XX, XXX XX O., žalobcu v
3. rade: O.. A. C., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX O., žalobcu v 4. rade: L. C., nar. XX.XX.XXXX,
C. XX/X, XXX XX O., žalobcu v 5. rade: O.. A. U., nar. XX.XX.XXXX, A. XX/XX, XXX XX O., žalobcu v
6. rade: L.. W. C., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX O., spoločne právne zastúpení: doc. JUDr.

Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., Hlavná 111/25, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 52 651 258, proti žalovanému: Obec Kluknava, Kluknava 177, 053 51 Kluknava, IČO: 00 329 274,
právne zastúpený: PUCHALLA SLÁVIK & partners, s.r.o., Thurzova 7, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1590/2024/ÚR zo dňa 18. decembra 2024, v konaní o kasačnej
sťažnosti žalobcov proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. 4S/6/2025 - 72 z 24. júna 2025,
takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti výroku I. uznesenia Správneho
súdu v Košiciach č. k. 4S/6/2025 - 72 z 24. júna 2025 zamieta.
II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje výrok II. uznesenia Správneho súdu v Košiciach
č. k. 4S/6/2025 - 72 z 24. júna 2025 a vec v tejto časti vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie
konanie.

III. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy a pred správnym súdom
1. Žalobcovia sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu 20. marca 2025 domáhali preskúmania
a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1590/2024/ÚR z 18. decembra 2024 (ďalej len „rozhodnutie
žalovaného“), ktorým bolo podľa § 39 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) rozhodnuté o

umiestnenístavby„Ružínskyhravýmaják“vrátanetechnickejvybavenostiobjektunapozemkuCKNpar.
č. XXXX v katastrálnom území O., na základe doručeného návrhu na vydanie územného rozhodnutia
od žiadateľa - obec Margecany.
2. Proti rozhodnutiu žalovaného podali žalobcovia správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), ktorú
odôvodnili nasledovne: (i) bolo porušené základné právo na spravodlivý proces, keďže žalovaný

so žalobcami nekonal ako s účastníkmi administratívneho konania, nakoľko ich neupovedomil o
administratívnom konaní, nedal im možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho
zistenia, príp. navrhnúť doplnenie, (ii) rozhodnutím žalovaného majú byť porušené aj ich vlastnícke
a iné práva k pozemkom, ktoré sú v susedstve parcely, na ktorej má byť umiestnená stavba.
Žalobcovia sa domnievajú, že zo strany žalovaného došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu,
nesprávnemuprávnemuposúdeniuveciavydaniunepreskúmateľnéhorozhodnutia.Zaďalšínedostatok

administratívneho konania považovali nedoručovanie rozhodnutia žalovaného verejnou vyhláškou, hoci
na to boli podľa nich splnené podmienky.3. V správnej žalobe žalobcovia výslovne uviedli, že podávajú všeobecnú správnu žalobu podľa § 177
SSP, a nie správnu žalobu opomenutého účastníka podľa § 179 SSP, poukazujúc na to, že správnou
žalobou opomenutého účastníka by sa mohli domáhať len doručenia rozhodnutia žalovaného (pozn.

kasačného súdu: žalobcovia boli s rozhodnutím žalovaného oboznámení 12. februára 2025, kedy im
bolo doručené starostom obce Margecany formou e- mailu), avšak podľa ich tvrdenia a podporne
komentárovej literatúry k SSP pri administratívnych konaniach, v ktorých nie je účastník konania vôbec
normatívne určený, osoba, ktorá sa cíti priamo dotknutá na svojich právach a právom chránených
záujmoch, by sa mala domáhať ich ochrany pred správnym súdom nie v rámci správnej žaloby

opomenutého účastníka, ale v rámci všeobecnej správnej žaloby.
4. K správnej žalobe sa vyjadril aj žalovaný, ktorým o. i. poukázal na nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcov na podanie všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 SSP, keď sami žalobcovia
potvrdili, že neboli účastníkmi administratívneho konania a rozhodnutie žalovaného im doručované
nebolo,nonapriektomusadomáhajúprostredníctvomvšeobecnejsprávnejžalobyzrušeniarozhodnutia
žalovaného. Podľa žalovaného žalobcom nesvedčí právo výberu medzi všeobecnou správnou žalobou

a správnou žalobou opomenutého účastníka, nakoľko SSP jasne určuje prípady, kedy má byť podaný
osobitný druh správnej žaloby a pokiaľ daný prípad nespadá pod niektorú z osobitných úprav, aplikuje
sa všeobecná právna úprava všeobecnej správnej žaloby. Preto v dôsledku nesprávneho určenia druhu
žaloby žalobcami, na ktorý nie sú aktívne legitimovaní, žalovaný navrhol, aby správny súd postupom
podľa § 98 ods. 1 písm. e) v spojení s § 171 ods. 1 SSP žalobu odmietol.

5. Správny súd v Košiciach (ďalej ako „správny súd“) uznesením č. k. 4S/6/2025 - 72 z 24. júna 2025
(ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“) žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol, žalovanému
priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. V odôvodnení uznesenia správny súd uviedol, že jedným z dôvodov pre odmietnutie správnej žaloby
je ten, že bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, u ktorej absentuje aktívna procesná (žalobná)

legitimácia. Aktívna procesná legitimácia na podanie žaloby v správnom súdnictve je inštitútom práva
procesného, na rozdiel od všeobecného súdnictva, kde všeobecný súd posudzuje predovšetkým aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu. Posudzuje teda, či sú účastníci konania
nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva. Tieto inštitúty tak nie je možné zamieňať.
(Ne)oprávnenú osobu vymedzuje SSP osobitne pri každom konaní pred správnym súdom upravenom

v § 6 SSP. I keď aktívna legitimácia nemá formálne povahu procesnej podmienky konania, je povinný ju
správny súd skúmať počas celého konania a jej nepreukázanie má za následok rozhodnutie správneho
súdu o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP.
7. V nadväznosti na uvedené tak aktívna procesná legitimácia žalobcu podľa § 177 ods. 1 a § 178
ods. 1 SSP v sebe zahŕňa dva predpoklady, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to postavenie

účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
orgánu verejnej správy a súčasne ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. V predmetnej právnej veci podali žalobcovia
všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 a nasl. SSP, a to prostredníctvom nimi zvoleného právneho
zástupcu. Žalobcovia výslovne v správnej žalobe uviedli, že nepodávajú správnu žalobu opomenutého

účastníka, ale všeobecnú správnu žalobu, ktorou žiadajú zrušenie rozhodnutia žalovaného, a to aj
napriektomu,žeimnebolodoručené,keďžesnimižalovanýnekonalakosúčastníkmiadministratívneho
konania. Z tohto dôvodu správny súd neskúmal náležitosti správnej žaloby opomenutého účastníka,
o ktorej konanie je čiastočne odlišné od bežného konania o všeobecnej správnej žalobe. Predmetom
súdneho prieskumu tak bolo o. i. skúmanie, či žalobcovia sú aktívne legitimovaní na podanie všeobecnej

správnej žaloby, a síce či žalobcovia boli účastníkmi administratívneho konania, a či rozhodnutím
žalovaného boli ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch.
8. Vychádzajúc z rozhodnutia žalovaného mal správny súd za preukázané, že žalovaný vydal napadnuté
rozhodnutiepodľastavebnéhozákonavspojenísozákonomč.71/1967Zb.osprávnomkonaní(správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Stavebný zákon ako lex specialis

obsahuje osobitnú právnu úpravu účastníkov administratívneho (územného) konania, čím sa právna
úprava podľa správneho poriadku nepoužije. Podľa § 34 ods. 1 a 2 stavebného zákona sú účastníkmi
územného konania navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom, ďalej ten, komu toto postavenie
vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov a aj fyzické a právnické osoby, ktorých vlastnícke

alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov
môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. V nadväznosti na uvedené a obsah administratívneho spisu tak
žalovaný konal len s určitými subjektmi, t. j. účastníkmi, ktorým bolo následne rozhodnutie žalovaného
aj doručované. Ani jedným z týchto subjektov však nebol žiaden zo žalobcov, keďže žalovaný ichnepovažoval za vecne legitimovaných. Preto žalobcovia neboli účastníkmi administratívneho konania,
čím nespĺňajú jeden z kumulatívnych predpokladov aktívnej žalobnej (procesnej) legitimácie na podanie
všeobecnej správnej žaloby.

9. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcov ohľadom opodstatnenosti podania všeobecnej
správnej žaloby. Ak žalobcovia mali záujem uplatňovať práva v rámci administratívneho konania, v
ktorom sa s nimi ako s účastníkmi nekonalo, mali podať osobitný druh všeobecnej správnej žaloby, a to
správnu žalobu opomenutého účastníka, kedy by správny súd preskúmal, či im svedčí status účastníka
administratívneho konania.

10. Správny súd dal do pozornosti § 179 ods. 1 a 6 SSP, podľa ktorých ak má niekto za to, že
sa s ním nekonalo ako s účastníkom administratívneho konania, hoci sa s ním malo konať, má
možnosť sa domáhať nápravy prostredníctvom správnej žaloby opomenutého účastníka, kedy by
mu v prípade úspechu v konaní bolo doručené rozhodnutie či opatrenie orgánu verejnej správy s
následnou možnosťou namietania nezákonnosti rozhodnutia či opatrenia orgánu verejnej správy. Po
dosiahnutí účelu správnej žaloby opomenutého účastníka zákon následne rieši aj jeho postavenie v

administratívnom konaní, v ktorom bolo dané rozhodnutie alebo opatrenie vydané. Táto úprava má v
zásade dve podoby, ktoré sú závislé od toho, či právne predpisy umožňujú proti napadnutému (a po
rozhodnutí správneho súdu doručenému) rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy podanie
riadneho opravného prostriedku. Ak proti rozhodnutiu či opatreniu orgánu verejnej správy je prípustný
riadny opravný prostriedok, čo je aj v predmetnej veci, zákon pre takýto prípad upravuje ďalší postup,

a síce ex lege sa odkladajú všetky účinky napadnutého administratívneho rozhodnutia alebo opatrenia,
a zároveň vzniká opomenutému účastníkovi právo na podanie riadneho opravného prostriedku.
Ten možno pritom podať v takej lehote a za takých podmienok, aké vyplývajú z právnej úpravy
administratívneho konania, v ktorom bolo vydané napadnuté a následne doručené rozhodnutie alebo
opatrenie orgánu verejnej správy. Vo všeobecnosti pritom lehota začína plynúť odo dňa nasledujúceho

po správnym súdom nariadenom doručení.
11. Správny súd uzavrel, že nakoľko nebola naplnená jedna z kumulatívnym podmienok aktívnej
žalobnej legitimácie na podanie všeobecnej správnej žaloby, k skúmaniu ďalšej podmienky, t. j. či boli
rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy žalobcovia ukrátení na svojich právach alebo
právom chránených záujmoch, nepristúpil. Vzhľadom na uvedené tak mohol konštatovať, že správna

žaloba nebola podaná aktívne procesne legitimovanými subjektmi, a preto ju v súlade s § 98 ods. 1
písm. e) SSP odmietol.
12. Nad rámec uvedeného správny súd považoval za potrebné doplniť, že v predmetnom súdnom
konanínebolnedostatokaktívnejžalobnejlegitimáciejedinouneodstrániteľnouvadoukonania.Zobsahu
súdneho a administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovia podali všeobecnú správnu žalobu voči

rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, a teda voči rozhodnutiu, u ktorého neboli vyčerpané
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, v tomto prípade § 53
správneho poriadku. Správny súd zdôraznil, že správnom súdnictve sa uplatňuje zásada subsidiarity
správnej žaloby, a teda súdna ochrana poskytovaná subjektom práva prostredníctvom správneho
súdnictva je až následná, nastupuje po vyčerpaní všetkých riadnych opravných prostriedkov. Keďže

uvedená zásada v tomto prípade nebola dodržaná, rozhodnutie žalovaného je v zmysle negatívnej
enumerácie podľa § 7 písm. a) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu a táto skutočnosť by odôvodňovala
odmietnutie žaloby z dôvodu jej neprípustnosti.
13. K nároku účastníkov na náhradu trov konania správny súd uviedol, že v prípade odmietnutia správnej
žalobyplatívšeobecnázásadaupravenáv§170písm.a)SSP,vzmyslektorejnemážiadenzúčastníkov

konania nárok na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady však platí výnimka upravená v §
171 SSP. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej
zodpovednosti za zavinenie. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania,
uložená rozhodnutím správneho súdu strane, ktorá ich vznik zavinila. V danom prípade mohol súd
konštatovať,žekodmietnutiusprávnejžalobydošlovdôsledkukonaniažalobcov,ktorípodalivšeobecnú

správnu žalobu, hoci na ňu neboli aktívne vecne legitimovaní, z tohto dôvodu zaviazal žalobcov, aby
nahradil žalovanému účelne a dôvodne vynaložené trovy konania.

II. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov konania
14. Proti napadnutému uzneseniu podali žalobcovia (ďalej aj ako „sťažovatelia“) kasačnú sťažnosť podľa

§ 440 ods. 1 písm. f) SSP, požadujúc zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci správnemu súdu
a priznanie nároku na náhradu trov konania. Namietli, že nesprávnym procesným postupom im správny
súd znemožnil realizáciu procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu ich práv a záujmov v konaní,
pričom miera tohto porušenia vyústila do nespravodlivého súdneho procesu.15. Správny súd postupoval nesprávne, keď bez ďalšieho preskúmania žalobu odmietol, namiesto toho,
aby sťažovateľov najskôr vyzval na odstránenie vád podania podľa § 59 ods. 1 SSP, resp. ich poučil o
správnej právnej kvalifikácii podanej žaloby a o potrebe označiť ju ako žalobu opomenutého účastníka

podľa § 179 SSP, ak sám dospel k záveru, že podľa obsahu žaloba smeruje proti opomenutiu účasti
sťažovateľov v správnom konaní. Odmietnutie žaloby v ich konkrétnom prípade znamená postup, ktorý
je v rozpore so zásadou súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Sťažovatelia
dali do pozornosti uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 17Sa/2/2023 z 25. júna 2024, v ktorom
pri podaní, ktoré bolo označené ako žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy, mal Správny

súd v Bratislave za preukázané, že sa jedná o všeobecnú správnu žalobu a preto vyzval žalobcu, aby
špecifikoval a tým ustálil, o aký druh žaloby ide, resp. či trvá na podaní žaloby proti inému zásahu
orgánu verejnej správy. V danom prípade bol podľa sťažovateľov rešpektovaný princíp materiálneho
posudzovania podaní podľa ich obsahu a nie len formálneho označenia a poskytol žalobcovi možnosť
žalobu opraviť tak, aby nebola odmietnutá pre nesprávne zvolený druh žaloby. Sťažovatelia poukázali
na ďalšie obdobné konanie, kedy bola žaloba odmietnutá nezákonne a až následne kasačný súd v

uznesení sp. zn. 10Asan/18/2019 z 29. septembra 2021 rozhodol o zrušení uznesenia o odmietnutí
žaloby a vrátení veci správnemu súdu na ďalšie konanie, v ktorom bolo úlohou správneho súdu v konaní
pokračovať v intenciách právneho názoru kasačného súdu, t. j. v rámci požiadaviek efektívnej realizácie
práva na súdnu ochranu. V prípade žaloby podanej sťažovateľmi a z jej príloh nebola pochybnosť o tom,
kto vydal rozhodnutie a o aké rozhodnutie ide, preto mal správny súd postupovať vyššie naznačeným

spôsobom.
16. Sťažovatelia namietli aj výrok o trovách konania, považujúc ho za nesprávny a nezákonný.
Odmietnutie žaloby procesne nezavinili. Podanie žaloby bolo odôvodnené ich snahou o ochranu ich
subjektívnych práv záujmov, pričom nesprávny procesný postup konajúceho súdu nemožno kvalifikovať
ako procesné zavinenie žalobcov v zmysle § 171 SSP, pokiaľ súd sám nepostupoval v súlade s

ustanoveniami SSP. Podľa sťažovateľov ide o formalistický postup súdu a toto nemožno klásť na ich
ťarchu ako procesné zavinenie.
17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti nesúhlasil s argumentáciou sťažovateľov a uviedol, že
v danom prípade nebol dôvod na postup súdu podľa § 59 ods. 1 SSP, keďže žaloba je konzistentná čo
do obsahu, ako aj z dôvodu, že sťažovatelia sami uviedli, ktorej žaloby sa domáhajú (podľa § 177 SSP).

Súhlasil aj s výrokom a odôvodnením správneho súdu o trovách konania a považuje ho za zákonný
a správny. Kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť a zaviazať sťažovateľov náhradou trov kasačného
konania v jeho prospech.

III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

18.NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepubliky(ďalejajako„Najvyššísprávnysúd“alebo„kasačnýsúd“),
po zistení, že kasačná sťažnosť žalobcov bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§
442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu
spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je čiastočne
dôvodná, a to vo vzťahu k sťažnostnému bodu týkajúcemu sa výroku o trovách konania.

K odmietnutiu správnej žaloby
19. Kasačný súd po vyhodnotení sťažnostných dôvodov vo vzťahu k napadnutému uzneseniu a vo
vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že správny súd rozhodol
vo výroku I. napadnutého uznesenia správne, ak správnu žalobu odmietol. Ako dôvod odmietnutia

správnej žaloby ustálil nedostatok aktívnej žalobnej legitimácie sťažovateľov. Títo, ako sami uviedli,
neboli účastníkmi administratívneho konania podľa § 178 ods. 1 SSP, z tohto dôvodu pri odmietnutí
správnej žaloby vychádzal z ustanovenia § 98 ods. 1 písm. e) SSP. Kasačný súd je však názoru,
že uvedený dôvod odmietnutia správnej žaloby bol až sekundárny. Prioritným podľa kasačného súdu
bol dôvod, správnym súdom zaradený „nad rámec“ ťažiskových dôvodov, odprezentovaný v bode 26

napadnutého uznesenia, kde správny súd argumentoval, že sťažovatelia podali všeobecnú správnu
žalobu proti rozhodnutiu, u ktorého neboli vyčerpané všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie
umožňuje osobitný predpis, z čoho následne vyvodil, že rozhodnutie žalovaného je v zmysle § 7 písm.
a) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu.
20. V tejto súvislosti dáva aj kasačný súd do pozornosti, že správne súdnictvo je založené na zásade

subsidiarity súdneho?prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa
účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením
prípustných riadnych opravných prostriedkov. Za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v
správnom konaní treba považovať až rozhodnutie o nich v priebehu druhostupňového konania napríslušnom správnom orgáne, pričom až proti takémuto rozhodnutiu je možné podať správnu žalobu
podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku, pochopiteľne za predpokladu, že podanie riadneho
opravného prostriedku je prípustné. V prerokúvanom prípade sťažovatelia napádajú správnou žalobou

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bez toho, aby bolo napadnuté odvolaním a preskúmané
odvolacím správnym orgánom.
21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd ustálil?predmet súdneho prieskumu
tak, že sťažovatelia napadli správnou žalobou rozhodnutie?žalovaného uvedené v záhlaví tohto
uznesenia, ktoré bez vyčerpania riadneho opravného prostriedku nadobudlo právoplatnosť. Tento záver

má prirodzene za následok neprípustnosť správnej žaloby, keďže predmetné prvostupňové správne
rozhodnutie s?poukazom?na ustanovenie § 7 písm. a) SSP samostatne nie je spôsobilým predmetom
prieskumu v správnom súdnictve.
22. Kasačný súd preto konštatuje, že správny súd čo do výroku o odmietnutí správnej žaloby rozhodol
správne, avšak považoval za potrebné odôvodnenie tohto výroku vo vyššie uvedenom rozsahu upraviť.
23. Pokiaľ?sťažovatelia tvrdia, že povolením stavby „Ružínsky hravý maják“ boli ako vlastníci

susedného?pozemku dotknutí na svojich právach a preto im patrilo postavenie účastníkov?územného
konania, pričom sa s nimi ako s účastníkmi nekonalo, potom mali a stále majú možnosť za účelom
ochrany svojich práv využiť právny prostriedok v podobe správnej žaloby opomenutého účastníka podľa
§ 179 a nasl. SSP. Na základe žaloby opomenutého účastníka by správny súd následne bol povinný
posúdiť, či im patrí postavenie účastníkov predmetného administratívneho konania. Ako však správne

poukázal správny súd, sťažovatelia sami výslovne uviedli, že správnu žalobu opomenutého účastníka
nepodávajú, pričom svoje rozhodnutie aj zdôvodnili (viď str. 12, body 50. a 51. správnej žaloby).
24. Kasačný súd nesúhlasí s argumentáciou sťažovateľov, že ak správny súd po posúdení okolností
prípadu sám dospel k záveru, že sa sťažovatelia mali domáhať svojej ochrany prostredníctvom žaloby
opomenutého účastníka konania podľa § 179 SSP, mal ich vyzvať na úpravu a doplnenie žaloby využitím

postupu podľa § 59 SSP. Kasačný súd má za to, že zmyslom ustanovenia § 59 SSP nie je to, aby správny
súdvyzývalsťažovateľovnadoplnenieprávnejargumentáciejednotlivýchžalobnýchbodov,keďžetýmto
postupom by došlo k procesnému zvýhodňovaniu sťažovateľov, nahrádzaniu ich povinnosti preukázať
vlastné tvrdenia a tým k porušeniu princípu rovnosti účastníkov konania (§ 5 ods. 9 SSP). Procesný
postuppodľa§59SSPjenamiestevtedy,akjesprávnemusúdupredloženépodanievovecisamej(napr.

aj správna žaloba), ktoré ako celok je nezrozumiteľné, obsahovo nekonzistentné, z ktorého nie je zrejmé,
čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ak ide o podanie neúplné. Kasačný súd, súc oboznámený s
obsahom správnej žaloby sťažovateľov, uvádza, že z nej jasne vyplýva, čoho sa sťažovatelia domáhajú,
aj to, na základe akých dôvodov. Sťažovatelia nemožnosť aplikácie záverov iných rozhodnutí kasačného
súdu v podobných veciach, na ktoré sami odkázali, v ich vlastnej veci znemožňujú tým, že priamo v

správnej žalobe zreteľne vysvetlili nimi dobrovoľne a cielene učinenú voľbu konkrétneho žalobného
typu, dokonca sa pri tom odvolali aj na odbornú právnickú literatúru. Sami odôvodnili, prečo žalobu
opomenutého účastníka v ich veci nepovažujú za účinný/efektívny prostriedok na dosiahnutie ich cieľov.
Tým vedome prevzali na seba procesné riziko spojené s takouto voľbou právneho prostriedku ochrany
ich práv a právom chránených záujmov. Následne správnemu súdu, pokiaľ sa nechcel dostať do roviny

neprípustného súdneho aktivizmu, nezostalo iné, ako túto ich voľbu rešpektovať a naložiť s ich správnou
žalobou v nimi zvolených procesných parametroch.
25. Kasačný súd v danej súvislosti podotýka, že aj keď žalobné či kasačné námietky sťažovateľov
ohľadne ich účastníctva v administratívnom konaní samy osebe môžu vykazovať relevanciu a?
môžu?byť vo vzťahu k posudzovaniu zákonnosti postupu žalovaného podstatnými, nie?je?možné

ich vyhodnocovať v konaní o všeobecnej správnej žalobe, nakoľko táto je za?daných okolností
neprípustnou. Kasačný súd preto konštatuje, že správnemu súdu tak?vo veci nezostávalo nič iné, ako
správnu žalobu sťažovateľov odmietnuť ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP (por. uznesenie
tunajšieho súdu sp. zn. 2Svk/7/2022 z 28. apríla 2023).

K trovám správneho súdneho konania
26.Sťažnostnúnámietkusmerujúcuprotivýrokuotrováchkonaniavyhodnotilkasačnýsúdakodôvodnú.
Podanie správnej žaloby bolo podľa sťažovateľov odôvodnené ich snahou o ochranu subjektívnych práv
a právom chránených záujmov, pričom nesúhlasia s tvrdením správneho súdu o ich procesnom zavinení
odmietnutia správnej žaloby.

27. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že SSP pri rozhodnutí správneho súdu o odmietnutí
žaloby ustanovuje aj náležitý postup rozhodovania o trovách konania. Toto pravidlo je zakotvené v § 170
písm. a) SSP: „Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak a) žaloba bola
odmietnutá,“. Z tohto pravidla existuje jedna výnimka, a to v podobe § 171 ods. 1 SSP: „Ak účastníkkonaniaprocesnezavinilodmietnutiežalobyalebozastaveniekonania,správnysúdpriznátrovykonania
ostatným účastníkom konania.“ Podľa tejto výnimky rozhodol v prerokúvanej veci aj správny súd. Svoje
rozhodnutie odôvodnil v bode 35 napadnutého uznesenia, keď uviedol: „v danom prípade mohol súd

konštatovať,žekodmietnutiusprávnejžalobydošlovdôsledkukonaniažalobcov,ktorípodalivšeobecnú
správnu žalobu, hoci na ňu neboli aktívne vecne legitimovaní.“ Ak by platilo správnym súdom uvedené,
argumentačnou metódou ad absurdum by bolo možné dospieť, že každé odmietnutie správnej žaloby je
dôvodom pre aplikáciu § 171 SSP, ktoré má byť o. i. len výnimočným javom. Takýto výklad je pritom aj v
priamomvrozporesozmyslomustanovenia§170SSP.Inakpovedané,samotnáexistenciaustanovenia

§ 170 SSP ako všeobecného pravidla priamo vylučuje, aby bez ďalšieho bolo pri odmietnutí správnej
žaloby použité automaticky ustanovenie § 171 SSP. Kasačný súd je názoru, že záver správneho súdu
v bode 35 odôvodnenia napadnutého uznesenia je tak nesprávny.
28. Zmyslom využitia zásady zavinenia pri rozhodovaní o trovách konania je, že ide o sankčnú
náhradu trov konania, ktoré by pri riadnom priebehu konania nevznikli, uloženú rozhodnutím správneho
súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 171 SSP,

treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle,
ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, kde príčinou je správanie účastníka konania (teda aj jeho prejav
vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov druhého účastníka konania (pozri

uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 563/01, alebo rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veci sp. zn. I. ÚS 469/04, tiež porovnaj BARICOVÁ, Jana. In: BARICOVÁ, Jana,
FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava:
C. H. Beck, 2018, s. 841.). Na podklade uvedeného kasačný súd konštatuje, že len samotné podanie
„vopred neúspešnej“ správnej žaloby, ako tomu bolo v tomto prípade, ktorá je aj neskôr odmietnutá,

neodôvodňuje aplikáciu ustanovenia § 171 ods. 1 SSP.
29.Napokonsakasačnýsúdmuselvysporiadaťajsotázkourozhodovaniaotrováchkasačnéhokonania
v situácii, keď nosná (meritórna) kasačná námietka o nesprávnosti odmietnutia správnej žaloby bola
vyhodnotená kasačným súdom v celom rozsahu ako nedôvodná, no zároveň kasačný súd posúdil
ako dôvodnú námietku sťažovateľov proti výroku o trovách konania pred správnym súdom. Pretože

ako dôvodná bola vyhodnotená iba kasačná námietka proti trovám konania, avšak vo veci samej -
odmietnutie správnej žaloby - sťažovatelia procesne úspešní neboli, a to ani sčasti, potom iba úspech v
sprievodnom (akcesorickom) výroku vo vzťahu k meritu im nezakladá nárok na náhradu trov kasačného
konania v zmysle § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP.

IV. Záverečné zhodnotenie
30. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľov vyhodnotil ako
nespôsobiléspochybniťvecnúsprávnosťvýrokuI.napadnutéhouzneseniasprávnehosúduoodmietnutí
správnej žaloby. Preto kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľov smerujúcu proti výroku I.
napadnutého uznesenia podľa § 461 SSP ako?nedôvodnú zamietol.

31. O nároku na náhradu trov konania pred správnym súdom rozhodol kasačný súd tak, že príslušný
výrokII.napadnutéhouzneseniazrušilavecvrátilsprávnemusúdunaďalšiekonanieanovérozhodnutie
o trovách konania, keď mal kasačný súd za to, že správny súd nesprávne právne posúdil dôvodnosť
aplikácie § 171 ods. 1 SSP, hoci mal postupovať podľa § 170 písm. a) SSP.
32. O nároku na náhradu trov kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v

spojení s?§?167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žiadnemu z?účastníkov konania právo na náhradu trov
kasačnéhokonanianepriznal.Kasačnýsúdtakrozhodolz?dôvodu,že?sťažovateliaúspechvkasačnom
konaní v merite veci nemali a?kasačný súd súčasne nezistil podľa obsahu súdneho spisu výnimočné
dôvody, pre ktoré by žalovaný mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok