Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. január 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 17Sas/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200144
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200144.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. PhDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: B. D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., proti žalovanému: Generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne, so sídlom: ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.11.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 18.03.2022 sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.11.2021 a vrátenia mu veci na ďalšie
konanie.

I.
Administratívne konanie

2. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2021 zamietol žiadosť
žalobcu o invalidný dôchodok s poukazom na ustanovenia § 70 ods. 1, a § 72 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení), ako i na
odbornýposudokposudkovéholekárasociálnehopoisteniaSociálnejpoisťovne,pobočkaPrešovzodňa
18.05.2021. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že žalobca bol uznaný za invalidného z dôvodu,
že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Potrebnýpočetrokovobdobiadôchodkovéhopoistenianavzniknárokunainvalidnýdôchodokpoistenca
vo veku nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej 2 roky a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity.
Pred vznikom invalidity pred 03.03.2021, žalobca získal 567 dní obdobia dôchodkového poistenia,
presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na
dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva,
že žalobca ku dňu vzniku invalidity získal 1 rok a 202 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil
podmienkupotrebnéhopočturokovobdobiadochádzazákonnéhopoistenianavzniknárokunainvalidný

dôchodok.3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca dňa 12.08.2021 odvolanie. V
odvolaní uviedol, že žiada o prehodnotenie zdravotného stavu a je si vedomý možnosti doplatenia
chýbajúcich neodrobených dní.

4. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.11.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“
alebo „preskúmavané rozhodnutie“) zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie tak, že žalobcovi
od 31.08.2020 priznal invalidný dôchodok v sume 93,40 eur mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona o
sociálnom poistení mu zvýšil od 01.01.2021 invalidný dôchodok na sumu 97,80 eur mesačne. Podľa § 82

zákona o sociálnom poistení mu zvýšil invalidný dôchodok od 01.01.2022 na sumu 99,10 eur mesačne.

5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný
stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočky Prešov dňa 17.08.2021, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku a vzhľadom na
to, že odvolaniu nevyhovel, predložil spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia

Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti na
základe dostupnej dokumentácie dňa 03.11.2021, s nasledovným záverom: „žalobca má 28 rokov,
získal vysokoškolské vzdelanie na fakulte sociálnych vied, pracoval len krátko ako IT pracovník
Bratislave, neskôr brigádnicky v záhradníctve, t. č. nepracuje nikde. Od roku 2018 je v evidencii

psychiatrickej ambulancie v Sabinove, predtým navštevoval odbornú lekárku pre psychiatriu - A. H..
Liečil sa pre polymorfné psychické ťažkosti. Doteraz si duševné ochorenie nevyžiadalo hospitalizáciu
na psychiatrickom oddelení. Po vyšetrení odborníkom pre psychiatriu a psychológiu ide o nezrelú,
výrazne schizoidnú osobnosť, s pretrvávaním neodkloniteľnej depresívnej nálady, len mierne zlepšeným
duševným stavom pri nasadenej psychofarmakologickej liečbe. Aktuálny intelektový výkon je (január

2021) v pásme podpriemeru so znížením mnestických funkcií, s veľmi silnými depresívnymi tendenciami
(strata záujmov, pocit bezcennosti, schizoidné a paranoidné ideácie), s oslabenou schopnosťou zvládať
bežnú životnú záťaž. Duševné ochorenie - depresívne poruchy nálady - je rozhodujúcim zdravotným
postihnutím, ktoré odôvodňuje po posudkovom zhodnotení predložených odborných vyšetrení mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, čo je horná hranica referenčného rozmedzia

pre stredne ťažké formy ochorenia. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove
preštudoval odvolanie žalobcu, po telefonickom rozhovore s ošetrujúcou lekárkou je zistené, že duševné
ochorenie prebiehalo vo vyššie zdokumentovanej závažnosti už pred určeným dátumom vzniku 45%,
t.j. 03.03.2021 a to psychiatrickým vyšetrením zo dňa 31.08.2020, kedy odborník pre psychiatriu v
Sabinove dokumentoval, že po roku a pol došlo k opätovnej recidíve depresívnej poruchy stredne ťažký.

Zároveň je v anamnéze zistené, že už predtým bol liečený u A. H. - psychiatrickej lekárky.“ posudkový
lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove zistil, že vznik poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť žalobcu 45% je možné určiť dátumom 31.08.2020 - psychiatrickým vyšetrením u A.
D. v I.. Týmto bol zmenený dátum vzniku invalidity z 03.03.2021 na 31.08.2020.

6. Žalovaný ďalej uviedol, že rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu je zaradené do kapitoly V -
duševné choroby a poruchy správania, položka 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické),
písmena a) stredne ťažké formy, podľa prílohy č.4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% z rozmedzí od 35% do 45%. Pre posúdenie zdravotného
stavužalobcubolizohľadnenélekárskesprávy:psychiatrickévyšetreniezodňa03.03.2021,17.12.2020,

25.09.2020, 31.08.2020, psychologické vyšetrenie zo dňa 25.01.2021.

7. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádza zo skutočnosti, ktoré boli
preukázané počas konania o odvolaní a to, že ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného
stavu žalobcu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia má možnosť požiadať o opätovné
posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Žalobca v rozhodujúcom období úhrnom
získal 733 dní dôchodkového poistenia to je 2,0083 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1
zákona o sociálnom poistení, za čo mu patrí invalidný dôchodok v sume 89,10 eur mesačne. Táto suma
je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s

pripočítaným obdobím aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod 0,3727 krát 38,9233 rokov obdobia dôchodkového
poistenia spolu s pripočítaným obdobím krát aktuálna dôchodková hodnota 13,6361 * 45% = 89,10 eur
mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistenízvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 4,30 eur mesačne na 93,40 eur mesačne. Suma invalidného
dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvyšuje od 01.01.2021 o 4,40
eur mesačne na 97,80 eur mesačne. Podľa § 82 a § 293 dx zákona o sociálnom poistení sa invalidný

dôchodok v roku 2021 zvyšuje percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti
dôchodcov, teda o 2,6% mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako
2% z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku vykázanej Sociálnu poisťovňu k 30.06.2020, to
je najmenej o 4,40 eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ta zvyšuje od 01.01.2022 o 1,30 eur
mesačne na 99,10 eur mesačne.

8. Vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní boli preukázané nové skutočnosti, ktoré mali vplyv na
správnosť posúdenia zdravotného stavu žalobcu a na následné rozhodnutie o nároku na invalidný
dôchodok a vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalovaný ako odvolací orgán rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.

II.
Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika žalobcu, duplika žalovaného

9. V zákonom stanovenej lehote žalobca zastúpený svojou matkou podal proti rozhodnutiu žalovaného

správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného. V správnej žalobe uviedol,
že žiadajú opätovné posúdenie zdravotného stavu a znovu posúdenie miery jeho invalidity, v
jeho prítomnosti a prítomnosti jeho zákonného zástupcu (matky). Žalobca žiada vyplatenie dlžného
invalidného dôchodku s účinnosťou od 31.08.2020 až doposiaľ. Toto vyplatenie má žalovaný vyplatiť
jednorazovo na účet žalobcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu.

10. V správnej žalobe žalobca uviedol, že v rozhodujúcom zdravotnom postihnutí je uvedená
percentuálna miera invalidity 45%, stredne ťažká forma. S týmto lekárskym posudkom žalobca
nesúhlasí, nakoľko zdravotný stav sa nezlepšuje. Tento posudok bol vykonaný bez jeho prítomnosti s
čím sa nestotožňuje, nakoľko sa v jeho prípade jedná o neobjektívne posúdenie zdravotného stavu.

Žalobca žije s matkou, kde má pokoj, ale vyhýba sa kontaktu s ľuďmi. Jeho diagnóza je rekurentná
depresívna porucha ťažkého stupňa F 33.2. Žalobca prostredníctvom svojej matky uvádza, po rozvode
manželstva bol zverený do výlučnej starostlivosti matky, ale sám sa rozhodol žiť s otcom. V čase keď
žalobca býval u svojho otca sa začali u neho prejavovať depresívne stavy, ktoré pretrvávajú dodnes.
Na základe týchto depresívnych stavov začali navštevovať psychiatrickú ambulanciu A. D. a na jeho

odporúčanie absolvoval aj psychiatrické testy v ambulancii A. H.. Po tomto sa jeho stav začal zlepšovať.
Pravidelne užíva predpísanú liečbu, absolvuje pravidelné kontroly. V poslednej dobe sa u žalobcu začali
opätovne prejavovať značné depresívne stavy. Podľa slov matky sa jeho stav zhoršuje a bude potrebná
hospitalizácia.

11. Vzhľadom na uvedené, žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného a opätovne posúdiť zdravotný
stav žalobcu a určiť mieru jeho invalidity.

12. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 08.04.2022 v ktorom uviedol,
že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení

zdravotného stavu žalobcu, a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych
správ a záverov odborných lekárov. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav, najmä určenie
percentuálnej miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, neboli posudkovým lekárom
sociálneho poistenia pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne posúdené a skutkový stav
nebol dostatočným spôsobom zistený, nie je relevantné. Je vyvolané subjektívnym presvedčením, čo

nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým
lekárom sociálneho poistenia. Žalobca bol povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení a
žalobca je povinný predložiť odborné lekárske nálezy zo všetkých vyšetrení, ktoré podstupuje. Žalobca
v odvolacom konaní nepredložil také listinné dôkazy (najmä odborné lekárske nálezy), ktorým by
spochybnil úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia

zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho
poistenia spochybnili, alebo vyvrátili. Námietky uvádzané žalobcom o neobjektívnom posúdení jeho
zdravotného stavu, preto žalovaný považuje za nedôvodné.13. Žalovaný ďalej uviedol k námietke žalobcu týkajúcej sa stanovenia vyššej percentuálne miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, že nie je doložená zdravotnou dokumentáciou a nie
je medicínsky zdôvodnená.

14. V závere žalovaný uviedol, že ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu,
žalobca má možnosť opätovne kedykoľvek požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu a posúdenie
podmienok nároku na invalidný dôchodok a určenie jeho sumy. Vzhľadom na uvedené, žalovaný
uviedol, že jeho postup bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných

ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnutie o nároku žalobcu na invalidný dôchodok správne.
Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný žiada, aby správny súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

15. V replike zo dňa 08.06.2022 žalobca uviedol, že žiada o opätovné posúdenie zdravotného stavu
a znovu posúdenie miery jeho invalidity v jeho prítomnosti a prítomnosti jeho zákonného zástupcu

- matky. Zdravotný stav žalobcu bol po trojtýždňovej hospitalizácii vo fakultnej nemocnici v Prešove
prehodnotený špecializovanými lekármi a bola mu stanovená nová diagnóza, ktorá je prílohou podania.
Týmto žiada o priznanie miery invalidity v súčasnosti na 100% na základe posúdenia zdravotného stavu
žalobcu a vyplatenie dlžného invalidného dôchodku s účinnosťou od 31.08.2020 až doposiaľ. K podaniu
žalobca doložil I. Prepúšťaciu správu z fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A. Reimana Prešov zo dňa

26.04.2022, II. Prepúšťaciu správu z fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A. Reimana Prešov zo dňa
10.05.2022.

16. Na repliku žalovaný duplikou reagoval podaním zo dňa 09.08.2022. V duplike žalovaný uviedol, že
poukazujenaustanovenie§135správnehosúdnehoporiadku,podľaktoréhoprerozhodnutiesprávneho

súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobcom predložené dôkazy nie je
možné použiť pre toto konanie, uvedené lekárske nálezy je možné použiť v novom konaní o invalidnom
dôchodku. Na základe uvedeného žalovaný opakovane uvádza, že uplatnený nárok v celom rozsahu
neuznáva a žiada, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

17. Duplika bola žalobcovi doručená dňa 19.07.2023.

III.

Konanie na správnom súde a kasačnom súde

18. Rozsudkom č. k. PO-7Sa/7/2022-105 zo dňa 24.05.2024 Správny súd v Košiciach žalobu žalobcu
zamietol a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

19. Na základe žalobcom podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej
ajkasačnýsúd)vrátildňa16.10.2024spisakopredčasnépredloženýsodôvodnením,že:„Zustanovenia
§49ods.2písm.b)SSP)vyplýva,ževsociálnychveciach(akoujeajpredloženávec,porov.§199ods.1
písm. a) SSP), sa žalobca nemusí dať zastúpiť advokátom bez ohľadu na to, či má alebo nemá právnické
vzdelanie. Pokiaľ sa však žalobca nechá zastúpiť, podľa § 51 ods. 1 SSP môže byt' jeho zástupcom

advokát, prípadne podľa § 51 ods. 2 SSP ním môže byt' blízka osoba, ktorá má vysokoškolské právnické
vzdelanie. Z citovaných ustanovení tak plynie, že Správny Súdny poriadok nepripúšťa, aby účastníka
konania zastupoval tzv. občiansky zástupca v zmysle § 89 ods. 1 CSP, teda l'ubovol'ná fyzická osoba,
ktorá je spôsobilá na zastupovanie.

Podľa obsahu spisu je A. C. matkou žalobcu, teda jeho blízkou osobou (§ 116 Obč. zák.), no nateraz
z neho nevyplýva, že by mala vysokoškolské právnické vzdelanie v zmysle 489 SSP). Pokiaľ takéto
vzdelanie nemá, v zmysle cit. § 51 SSP nie je oprávnená zastupovať žalobcu ako účastníka pred
správnym súdom. V dôsledku toho žalobcom udelené plnomocenstvo z č. l. 5 (resp. č. l. 99) by pre
správny súd nemalo žiadne účinky, pretože by bolo udelené osobe, ktorá nie je oprávnená zastupovať

žiadneho účastníka.

Úlohou správneho súdu po vrátení spisu bude predovšetkým vyzvať A. C. na preukázanie, či
má vysokoškolské právnické vzdelanie v zmysle § 489 SSP (akokol'vek sa to nateraz javínepravdepodobné). Pokiaľ A. C. takéto vzdelanie v určenej lehote nepreukáže, potom bude zrejmé, že
jej zastupovanie bolo neprípustné, a preto v konaní nemohla vystupovať ako zástupkyňa žalobcu. Súd ju
teda nemohol vôbec uvádzať v záhlaví svojho rozsudku ako zástupkyňu a nemohol jej na základe § 73

ods. 1 a § 142 ods. 1 SSP ani doručovať tento rozsudok. Doručenie vykonané do jej rúk 17. júna 2024 tak
bude musieť byt' neúčinné, v dôsledku čoho by rozsudok správneho súdu ešte ani nemohol nadobudnúť
právoplatnosť (cit. § 145 ods. 1 SSP a contrario). Úlohou správneho súdu tak pre tento prípad bude
okrem opravy nesprávneho označenia zástupcu v záhlaví doručiť rozsudok priamo do vlastných rúk
žalobcu Mgr. Petra Francana.“

20. Na základe uvedeného, správny súd zaslal výzvu zo dňa 12.11.2024, ktorou A. C. vyzval
na predloženie dokladu preukazujúceho jej vysokoškolské právnické vzdelanie, na ktorú reagovala
predložením vysvedčenia o štátnej skúške a diplomu o vysokoškolskom vzdelaní žalobcu v študijnom
odbore verejná politika a verejná správa. Vzhľadom na uvedené, nemôže byť A. C., matka žalobcu,
uvedená v záhlaví rozsudku ako zástupca žalobcu, jej zastupovanie žalobcu je v zmysle § 51 ods. 3

SSP neprípustné, keďže správnemu súdu nepreukázala doklad o získaní vysokoškolského právnického
vzdelania druhého stupňa, a preto v konaní nemôže ani vystupovať ako zástupca žalobcu.

21. Následne správny súd vydal opravné uznesenie sp. zn. PO-7Sa/7/2022-140 zo dňa 21.01.2025,
ktorým opravil záhlavie rozsudku v uvedenej veci č. k. PO-7Sa/7/2022-105 zo dňa 24.05.2024, a spis

predložil kasačnému súdu.

22.ZároveňSprávnysúdvKošiciachvprejednávanejvecižalobcupoučiloznámenímzodňa21.01.2025
a po vrátení veci kasačným súdom oznámením zo dňa 02.09.2025, o jeho práve ako účastníka konania
na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo Centrom právnej pomoci, a v prípade, že

požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta na zastupovanie v tomto konaní, aby túto
skutočnosť bezodkladne oznámil súdu.

23. Kasačný súd rozsudkom sp. zn. 7Ssk/81/2024 zo dňa 26.06.2025, právoplatným dňa 05.08.2025,
zrušil rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-7Sa/7/2022-105 zo dňa 24.05.2024 a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. V odôvodnení kasačný súd poukázal na to, že: „ 7. Prejednanie veci na pojednávaní
je osobitným spôsobom konania pred správnym súdom, ktorým sa realizuje zásada verejnosti, ústnosti
a bezprostrednosti tohto konania (§ 5 ods. 6 a 8 SSP). Zásada bezprostrednosti a ústnosti konania majú
svoj ústavný základ v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má každý právo, aby sa
jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zo

zneniaustanovenia§107ods.1písm.a)SSPjezrejmé,žezakotvujepovinnosťsprávnehosúdunariadiť
ústne pojednávanie na prejednanie veci samej, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania.
Správna žaloba v prerokúvanej veci je žalobou v sociálnych veciach v zmysle § 199 ods. 1 písm. a)
SSP a ak ju podala fyzická osoba, v zmysle § 202 ods. 1 [na rozdiel od § 182 ods. 1 písm. g)] SSP v
nej nemusí byť obsiahnutá žiadosť o nariadenie pojednávania pod následkom preklúzie (porov. zhodne

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžsk 7/2021).
8. Naďalej je bolo na účastníkoch konaniach (žalobcovi alebo žalovanej), či budú na nariadení
pojednávania trvať, a túto svoju žiadosť mohli podať kedykoľvek. Je pravda, že správny súd v
prerokúvanej veci 11. mája 2022 poučil žalobcu, že môže žiadať nariadenie pojednávania, nešlo však o
výzvupodľa§103ods.2SSPaneboloknejpripojenépoučenie,ženevyjadreniesamázanásledokjeho

súhlas s nenariadením. Ak teda žalobca požiadal o nariadenie pojednávania v emailoch zo 4. januára
a 1. februára 2023, správny súd, ktorý mu dokonca jeho nariadenie v druhom polroku 2023 oznámil,
mal tejto jeho žiadosti vyhovieť a nariadiť ho. Ak tak neurobil, konal v rozpore s § 107 ods. 1 písm. a)
SSP.Týmtosvojímnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalobcovi,abyuskutočniljemupatriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.“

24. Kasačný súdu zároveň uviedol: „10. Správny súd v ďalšom konaní nariadi na prejednanie veci
pojednávanie, na základe ktorého nanovo rozhodne o správnej žalobe (§ 469 SSP). Zároveň rozhodne
aj o náhrade trov tohto kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).“. Kasačný súd sa vo svojom rozhodnutí
sp. zn. 7Ssk/125/2022 zo dňa 29.03.2023 meritom rozhodnutia vo veci samej nezaoberal.

25. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu vKošiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach, kde bola vec vedená pod sp. zn. PO-7Sa/7/2022, a po vrátení veci

kasačným súdom je vec vedená pod sp. zn. 17Sas/8/2025.

26. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 23.01.2026, na ktorom rozhodol v
neprítomnosti žalobcu, ktorému doručenie predvolania na pojednávanie bolo vykázané, a ktorý svoju
neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal o jeho odročenie z nejakého vážneho

dôvodu. Zároveň súd konštatoval, že žalobca napriek poučeniu súdu nepožiadal o poskytnutie právnej
pomoci na zastupovanie v tomto súdnom konaní, ani súd o uvedenej skutočnosti neupovedomil. Na
pojednávaní súd rozhodol v prítomnosti zástupcu žalovaného, ktorý súdu uviedol, že: „ ...poukazujem
na skutkové a právne dôvody, ktoré sú uvedené v rozhodnutí Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne
z 29. novembra 2021, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 17. júna
2021. Podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia bol posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne,

ústredie zo dňa 03. novembra 2021, ktorý podrobne popisuje zdravotný stav žalobcu vychádzajúc z
odbornej zdravotnej dokumentácie na základe, ktorého žalobca je invalidný s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť na 45 % so vznikom od 31. augusta 2020. Zároveň poukazujem na
naše písomné vyjadrenia k správnej žalobe a mám za to, že postup sociálnej poisťovne bol správny
a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach na základe, ktorých

bolo rozhodnutie vydané. Preto žiadam správny súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.“ Na
uvedenompojednávanísprávnysúdkonajúcvsúladesustanoveniamizákonač.162/2015Z.z.Správny
súdny poriadok (ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl.
SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho
konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom

právo na náhradu trov konania, ako aj právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

IV.
Relevantná právna úprava

27. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), v
správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej
osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo

dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu
verejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienokustanovenýchtýmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

28.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

30. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

31. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

32. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

33. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.34. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

35. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

36. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

37. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca

s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

38. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe:
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

39. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.

40. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

41. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

42. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

43. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

44. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení, počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142
ods. 6 písm. c/, § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

45. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový

lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.46. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia

účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

47.Podľa§196ods.1,6a7zákonaosociálnompoistení,dôkazomjevšetko,čomôžeprispieťkzisteniu
a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov

konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných
fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti
známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná
zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak
sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne

hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

V.
Právny názor správneho súdu

48. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, Správny súd v Košiciach ako vecne a
miestne príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh
administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu
i administratívneho spisu a na pojednávaní konanom dňa 23.01.2026 rozsudkom rozhodol tak, že

žaloba nie je dôvodná, pretože oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou,
a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu, v správnom
konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s
ktorým sa súd stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami
vznesenými žalobcom v priebehu administratívneho konania a jeho závery vyplývajúce z odôvodnenia

napadnutých rozhodnutí sú logické a v plnom rozsahu korešpondujú s dôkazmi vykonanými v priebehu
administratívneho konania, a preto žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania ako ani náhradu
trov kasačného konania nepriznal.

49. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX

X zo dňa 29.11.2021, ktorým Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, zmenil rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2021 tak, že podľa § 70 ods. 1, § 82 a §
293dx zákon o sociálnom poistení žalobcovi priznal invalidný dôchodok v sume 93,40 eur mesačne
od 31.08.2020. Podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšil invalidný dôchodok na sumu
97,80 eur mesačne od 01.01.2021. Podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšil invalidný dôchodok

na sumu 99,10 eur mesačne od 01.01.2022. Prvostupňovým správnym orgánom bola prvotne žalobcovi
zamietnutá žiadosť o priznanie invalidného dôchodku pre nesplnenie podmienok.

50. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov

verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné
orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.

Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho
vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. 2 Sžo32/2014).

51. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal
(vrátane prvostupňového rozhodnutia) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad

rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy
správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP,
a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj
preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu, v správnom konaní boldostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd
stotožňuje.

52. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1
zákona o sociálnom poistení podmienený predovšetkým invaliditou žiadateľa, teda stavom, kedy tento
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti osoby s

dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a
zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej
liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia

pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť

najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť.

53. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal toho, aby mu bola zvýšená miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%, čiže aby mu bol priznaný invalidný dôchodok v plnej miere

(100%) s účinnosťou 31.08.2020.

54. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov dňa 17.08.2021, ktorý zotrval na
svojom pôvodnom posudku a vzhľadom na to, že odvolaniu nevyhovel, predložil spisový materiál

posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove. Posudkový lekár sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom Prešove posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho
neprítomnosti na základe dostupnej dokumentácie dňa 03.11.2021. V odbornom lekárskom posudku
zo dňa 03.11.2021 boli zohľadnené nasledujúce lekárske správy: Psychiatrické vyšetrenie zo dňa
03.03.2021, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 17.12.2021, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 25.09.2020,

psychiatrické vyšetrenie zo dňa 31.08.2020, psychologické vyšetrenie zo dňa 25.01.2021. Na základe
týchto lekárskych správ bolo určené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu uvedené v kapitole
V - duševné choroby a poruchy správania, položka 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické),
písmena a (stredne ťažké formy). Na základe odborného lekárskeho posudku bola miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na 45%.

55. Posudkoví lekári sociálneho poistenia vo svojich odborných lekárskych posudkoch, podľa názoru
súdu, zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobcu vychádzajúc z objektívnych odborných lekárskych
nálezov doložených v čase rozhodovania, pričom zhodne vyhodnotili, že pre uvedené rozhodujúce
zdravotnépostihnutiemierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťužalobcudosahuje45%v

porovnanísozdravoufyzickouosobou,vdôsledkučohožalobcajepodľa§71ods.1zákonaosociálnom
poistení invalidný, ale nedosahuje 70% poklesu schopnosti vykonávať prácu v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou.

56. K námietke žalobcu týkajúcej sa posúdenia jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho

poistenia v neprítomnosti žalobcu súd uvádza, že vychádzajúc z ustanovenia § 153 ods. 5 zákona
osociálnompoisteníjepravdou,žeposudkovýlekársociálnehopoisteniavykonáva lekárskuposudkovú
činnosť za účasti poistenca (v danom prípade žalobcu). Súd poukazujúc na krízovú situáciu v uvedenom
období (pandémia COVID-19) a na ustanovenie § 293eu zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého
sa počas krízovej situácie ustanovenie § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňuje, sa stotožnil

s názorom žalovaného, že posudkový lekár žalovaného nepochybil, keď v uvedenom období vykonával
lekársku posudkovú činnosť v neprítomnosti žalobcu, pričom vychádzal z kompletnej zdravotnej
dokumentácie žalobcu a telefonického rozhovorom so ošetrujúcou lekárkou žalobcu.57. Súd zároveň uvádza, že dňa 09.06.2022 bola žalobcom súdu doručená prepúšťacia správa
z Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A. Reimana Prešov zo dňa 26.04.2022, v ktorej sa konštatuje
zhoršenie psychického stavu žalobcu. K uvedenému dôkazu súd uvádza, že tento bol žalobcom

predložený až po nadobudnutí právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, a preto k
nemu žalovaný aj s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP prihliadnuť nemohol, nakoľko v čase
posudzovania zdravotného stavu žalobcu túto lekársku správu posudkoví lekári sociálneho poistenia k
dispozícii nemali.

58. Ak je žalobca toho názoru, že uvedená lekárska správa, resp. ďalšie lekárske správy vystavené
po nadobudnutí právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preukazujú zhoršenie jeho
zdravotného stavu, žalobca má právo kedykoľvek opätovne požiadať správny orgán prvého stupňa o
preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

59. O vyššie uvedenej možnosti kedykoľvek opätovne požiadať správny orgán prvého stupňa o

preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť svedčí aj skutočnosť, že správny
súd v priebehu konania dotazovala Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov o zapožičanie spisovej
dokumentácie z dôvodu podanej žiadosti žalobcu pre prehodnotenie jeho zdravotného stavu. Z obsahu
administratívnehospisuvyplýva,ženazákladežalobcompodanejžiadostizodňa04.06.2023,vzhľadom
k zmene jeho zdravotného stavu, po zhodnotení dokladovaných odborných nálezov bol žalobca naďalej

uznaný za invalidného so zmenou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % s dátumom
zmeny dňa 15.06.2023. Aj vzhľadom na uvedené, preto súd nemohol pristúpiť k zrušeniu rozhodnutia
žalovaného zo dňa 29.11.2021, pretože až v novom rozhodnutí zo dňa 29.09.2023 mohli byť zohľadnené
nové lekárske správy, ktoré preukázali zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu.

60. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným
rozhodnutím. Ak také rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť
zákonnosť rozhodnutia a žalovaný svoje zistenie presvedčivo odôvodní, niet dôvodu, aby sa súd
zaoberal námietkami žalobcu, ktoré sú jeho subjektívnym presvedčením a na základe ktorých žalobca
považuje rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné.

61. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou
medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd
si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Pokiaľ žalobca hodnotil svoj zdravotný
stav zo svojho subjektívneho pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie zdravotného stavu,

nakoľko takéto môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.

62. Posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a
zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

63. Záverom, správny súd pripomína, že správny súd nie je súdom skutkovým a jeho úlohou pri
preskúmavanízákonnostirozhodnutiaapostupusprávnehoorgánu,podľaSprávnehosúdnehoporiadku
je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre
vydanie rozhodnutia; či zistil vo veci skutočný stav; či konal v súčinnosti s účastníkom konania; či

rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahuje zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
a procesnoprávnymi predpismi.

64. S poukazom na uvedené, má správny súd za to, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa

svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti. O
objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku súd nemal dôvod pochybovať
a v súdnom preskúmavacom konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke
relevantným spôsobom spochybnili, resp. nabúrali posudkové závery v preskúmavanej právnej veci. Z
uvedených dôvodov považuje súd rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu

za vecne správne a zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

65. O trovách konania ako i trovách kasačného konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167
a nasl. v spojení s § 467 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, ako anitrov kasačného konania, pretože žalobca nemal v konaní v konečnom dôsledku úspech a žalovanému
voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej

pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo

sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z
akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia
(„sťažnostný návrh“).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho

zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
správny súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na
základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného

súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti
alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.