Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Svk/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101465
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0724101465.1

Uznesenie

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnityFilovej,
zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v
právnej veci žalobcu: L.. M. B., nar. XX. T. XXXX, trvale bytom S. XXX, XXX XX U., právne zastúpený:
Mgr. František Baraniak, advokát so sídlom M. R. Štefánika 1824/43, 026 01 Dolný Kubín, proti
žalovanému: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 2902/6, 810 05

Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania v 1. rade: Obec Čierny Balog, so sídlom Závodie 2/2,
976 52 Čierny Balog, v 2. rade: Mikroregión Čierny Hron - združenie obcí, so sídlom Závodie 2/2,
976 52 Čierny Balog, IČO: 31 928 668, v 3. rade: Čiernohorská železnica, n. o., so sídlom Hlavná
56, 976 52 Čierny Balog, IČO: 31 908 811, právne zastúpený: advokátska kancelária TaylorWessing
e/n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia ministra dopravy č. 51/2024, sp. zn. 15997/2024/SPPMP/58992-M z 15. júla

2024, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 8S/23/2024-100
z 5. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti
zamieta.

II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
III. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
IV. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra dopravy
Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) č. 51/2024, sp. zn. 15997/2024/SPPMP/58992-M z 15. júla

2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“), ktorým minister ako príslušný
orgán na rozhodnutie o rozklade podľa § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zrušil na podklade rozkladu
ďalšieho účastníka konania v 3. rade rozhodnutie Ministerstva dopravy Slovenskej republiky, sekcia
železničnej dopravy a dráh, odbor dráhový stavebný úrad (ďalej ako „prvostupňový správny orgán“)
č. 05415/2024/SŽDD/12767 z 13. februára 2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo

nariadené odstránenie nelegálnej stavby: „Traťová koľaj (začína výhybkou zaústenou do hlavnej koľaje
smer Hronec a končí výhybkou zaústenou do hlavnej koľaje smer Vydrovo), 2 ks slepých vlečkových
koľají (začínajú výhybkou v traťovej koľaji, ktorá prislúcha k nástupišťu č. 3) a celé nástupište č. 3“,
nelegálne umiestnenej na pozemkoch vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania v 1. rade, na parcelách
KN-Cč.XXXX/X,XXXX/XaXXXX/X(LVč.XXXX)vk.ú.T.N.(ďalejlen„stavba“),vovlastníctveďalšieho
účastníka konania v 3. rade a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a

rozhodnutie.2. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné z
dôvodu, že z neho nie je zrejmé, ako prvostupňový správny orgán ustálil skutkový stav a aké dôkazy pre
toto ustálenie vykonal. Zároveň sa prvostupňový správny orgán nevysporiadal s námietkami a návrhmi

ďalšieho účastníka konania v 3. rade uvedenými v jeho vyjadreniach k výkonu štátneho stavebného
dohľadu. K postaveniu žalobcu v správnom konaní uviedol, že bude povinnosťou prvostupňového
správneho orgánu zistiť okruh účastníkov konania, keďže tento výslovne vo vyjadrení k rozkladu uviedol,
že v konaní žalobca „nefiguruje ako účastník konania, ale ako dotknutá osoba, ktorá vlastní susedné
pozemky.“ Žalovaný akcentoval, že konanie o dodatočnom povolení stavby pojem „dotknutá osoba“

nepozná.

II. Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu. Rozhodnutie žalovaného je
nezákonné, keďže neexistovali dôvody na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Boli porušené princípy

právnej istoty a legitímnych očakávaní, zásady dobrej verejnej správy. Napadnuté rozhodnutie bolo
nedostatočne odôvodnené, obsahuje nesprávne poučenie o možnosti jeho preskúmania v rámci
správneho súdnictva, na písomnom vyhotovení chýba dátum jeho vydania. Napadnuté rozhodnutie
navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, pričom žiadal priznať správnej žalobe odkladný
účinok.

4. Žalovaný ako aj ďalší účastník konania v 3. rade sa k správnej žalobe vyjadrili nesúhlasne a navrhli,
aby správny súd správnu žalobu odmietol z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu podľa § 7 písm. e)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“),
t. j. proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje prvostupňové rozhodnutie a vec sa vracia prvostupňovému
správnemu orgánu na ďalšie konanie, pričom takéto rozhodnutie nemôže byť predmetom súdneho

prieskumu.
5. Správny súd v Bratislave (ďalej ako „správny súd“) uznesením č. k. 8S/23/2024-100 z 5. marca 2025
(ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“) návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol
(výrok I. napadnutého uznesenia), žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú odmietol
(výrok II. napadnutého uznesenia) a žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania

nepriznal (výrok III. napadnutého uznesenia).
6. V odôvodnení poukázal na povinnosť správneho súdu zisťovať, či sú splnené podmienky na konanie
vo veci, medzi ktoré nepochybne patrí aj spôsobilý predmet súdneho prieskumu, t. j. rozhodnutie alebo
opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností
dotknutého subjektu alebo sa ich priamo dotýka, ktoré zároveň nie je z možnosti súdneho prieskumu

zákonom vylúčené. Na podklade toho konštatoval, že predmetom súdneho prieskumu vo veci podanej
správnej žaloby je právny akt vydaný v administratívnom konaní - rozhodnutie ministra dopravy,
ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby a vec vrátil na nové konanie a
prejednanie. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je podľa správneho súdu zrejmé, že účastníci konania
boli správne poučení, že toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom.

7. Správny súd prezentoval ako názor ustálený rozhodovacou praxou správnych súdov, že rozhodnutie
odvolacieho orgánu verejnej správy, ktorým tento zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil
prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a rozhodnutie, nie je spôsobilým predmetom
súdneho prieskumu z dôvodu absencie zásahu takéhoto rozhodnutia do subjektívnych práv alebo
právom chránených záujmov. Rozhodnutie žalovaného nie je rozhodnutím, ktorým by bolo relevantným

spôsobom zasiahnuté do právneho postavenia žalobcu.
8. V súvislosti s námietkou žalobcu o jeho postavení v správnom konaní dal správny súd do pozornosti
vyjadrenie prvostupňového správneho orgánu k rozkladu z 25. apríla 2024, z ktorého vyplýva, že
ani tento nepovažoval žalobcu za účastníka konania, ale za dotknutú osobu, ani so žalobcom ako
s domnelým účastníkom konania nekonal. V napadnutom rozhodnutí žalovaný zdôraznil, že bolo

povinnosťou prvostupňového správneho orgánu zistiť okruh účastníkov konania a v prípade, ak
správny orgán nepovažoval žalobcu za účastníka konania (ale za dotknutú osobu), bolo potrebné
vydať rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania. V tejto súvislosti nebol žalovaným
vyslovený žiaden záväzný pokyn ohľadne postavenia žalobcu ako účastníka konania, táto otázka má
byť predmetom posúdenia prvostupňovým správnym orgánom v ďalšom konaní.

9. Vzhľadom na procesný charakter napadnutého rozhodnutia žalovaného, pri absencii zisteného
dopadu tohto rozhodnutia v podobe priamej ujmy na subjektívnych právach žalobcu ako účastníka
administratívneho konania, správny súd žalobu smerujúcu proti rozhodnutiu vyňatému zo súdneho
prieskumu ako neprípustnú podľa § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.10. K priznaniu odkladného účinku správnej žalobe správny súd uviedol, že návrh sa týka procesného
inštitútu, ktorý nemôže existovať samostatne od správnej žaloby, ktorá bola odmietnutá ako neprípustná.
O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov

konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže bola žaloba odmietnutá a nebol zistený žiaden
dôvod pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP.
III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania
11. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) podľa § 440 ods. 1 písm. f),
g) a j) SSP kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil vo výroku

II. a III. a vec vrátil správnemu súdu, eventuálne aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.
12. Sťažovateľ primárne namietal nesprávne právne posúdenie povahy napadnutého rozhodnutia ako
„nepreskúmateľného“ podľa § 7 písm. e) SSP, keď správny súd vyhodnotil, že má len procesnú alebo
poriadkovú povahu. Rozhodnutie zasiahlo do jeho subjektívnych práv - konkrétne do práva vlastniť a
užívať majetok, do práva podnikať a najmä do práva na zákonný proces a teda nešlo len o „procesné“

rozhodnutie. V tejto otázke správny súd nepoužil správnu metodiku výkladu príslušných právnych
predpisov, keď uprednostnil formálny výklad § 7 písm. e) SSP pred jeho teleologickým výkladom, preto je
postup správneho súdu formalistický. Zároveň napadnuté uznesenie správneho súdu popiera a porušuje
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (právo na spravodlivý proces), čl. 20 ods. 1 Ústavy (právo vlastniť majetok) a

porušuje princíp spravodlivosti, čím zasahuje do práv sťažovateľa.
13. Ujma na subjektívnych právach sťažovateľa spočíva aj v tom, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí
saturoval procesnú nečinnosť a pasivitu ďalšieho účastníka v 3. rade ako stavebníka v rámci konania na
prvostupňovom správnom orgáne, a ktorý o. i. nariadil správnemu orgánu odňať žalobcovi postavenie
účastníka konania, pričom toto postavenie mu vyplýva priamo zo stavebného zákona, konkrétne § 59

ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „stavebný zákon“) z titulu vlastníka priľahlého pozemku.
Pozemky vo vlastníctve ďalšieho účastníka v 1. rade: parcely KN-C č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X
(LV č. XXXX) v k. ú. T. N., na ktorých je stavba realizovaná, bezprostredne susedia s nehnuteľnosťou:
pozemok - parcela registra KN-C parc. č. XXXX/X. a pozemkom - parcela registra KN-C parc. č. XXXX,

zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ktorá je vo výlučnom vlastníctve sťažovateľa, a je teda
zrejmé, že sťažovateľ má postavenie účastníka tohto stavebného konania.
14. Sťažovateľ dal do pozornosti, že bolo preukázané, že ďalší účastník v 3. rade ako stavebník z
uvedeného nástupišťa č. 3 ale aj z celého areálu vypravuje vlaky a vlakové súpravy cez pozemky
vo vlastníctve sťažovateľa bez právneho základu, čím vážne zasahuje do vlastníckych a iných práv

sťažovateľa a poškodzuje ich.
15. Sťažovateľ namietol, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neexistoval žiaden zákonný dôvod.
Dôvod zrušenia prvostupňového rozhodnutia, spočívajúci v jeho údajnom nedostatočnom odôvodnení,
bol zo strany žalovaného podľa názoru sťažovateľa umelo vyfabulovaný, čo odporuje platnej právnej
úprave ako aj princípom, na ktoré poukázal sťažovateľ v správnej žalobe, ktorým dôvodom nezákonnosti

sa správny súd odmietol venovať čisto z formálnych dôvodov.
16. Tým, že správny súd odmietol správnu žalobu z neexistujúcich, resp. formálnych dôvodov bez toho,
aby vecne preskúmal existenciu žalobných dôvodov, sťažovateľovi nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Rozhodnutie žalovaného je založené mimo rámca správnej úvahy (diskrečnej

právomoci), ktorá bola použitá absolútne svojvoľne. Podľa sťažovateľa bolo bezdôvodne zrušené
úplne zákonné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré plne zodpovedalo tak obsahu
administratívneho spisu ako aj zmyslu, účelu a dikcii § 88a ods. 2 stavebného zákona o nariadení
odstránenia nelegálnej stavby, a to na základe rozkladu, ktorý bol objektívne podaný po lehote. Po
vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného došlo v správnom konaní k neprípustnému zúženiu

rozsahupovoľovanejstavbybezakéhokoľvekprávnehozákladu.Uvedené,spolusneprimeranoudĺžkou
správneho konania, spôsobuje predlžovanie nezákonného stavu a stavu právnej neistoty u sťažovateľa
a ďalších účastníkov konania a ohrozuje verejný záujem (existencia a prevádzka znečisťujúcej stavby
priamo nad verejným vodovodom zásobujúcim materskú školu v obci Čierny Balog).
17. Podľa sťažovateľa aj z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že stavba je novou stavbou,

vybudovanou bez akéhokoľvek povolenia (podľa vedomostí sťažovateľa príslušný orgán žiadne
stavebné povolenie k tejto stavbe nevydal a stavebník žiadnym takýmto povolením nedisponoval
ani nedisponuje) a na cudzích pozemkoch, bez preukázania akéhokoľvek právneho vzťahu k nim
(dotknuté parcely, na ktorých je stavba umiestnená, neboli určené na výstavbu dopravnej infraštruktúry),a to po roku 2015. Zároveň poukázal na to, že stavebník - ďalší účastník v 3. rade - bol v konaní
nečinný a neposkytol správnemu orgánu súčinnosť ani na výzvu (nepredložil požadované stavebno-
právne dokumenty), stavba bola realizovaná v rozpore s územným plánom obce, stavba bola zo strany

stavebníka realizovaná priamo nad hlavnou vetvou verejného vodovodu slúžiaceho pre zásobovanie
obyvateľstva pitnou vodou.
18. Dodatočne sťažovateľ predložil návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti podľa §
447 SSP. Má za to, že vykonaním napadnutého rozhodnutia by bol zmarený účel jeho preskúmania
súdom a tiež je preukázané, že sťažovateľovi okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia

žalovaného hrozí závažná ujma. Sťažovateľ sa nielen obáva, ale aj preukazuje, že žalovaný podniká
kroky smerujúce k neprípustnému zúženiu predmetu konania a rozsahu povoľovanej stavby bez
akéhokoľvek právneho základu, pričom konanie stále pokračuje. Sťažovateľovi hrozí závažná ujma
spočívajúca v ohrození jeho vlastníckeho práva bez právneho základu a protihodnoty. Má obavu, že
stavebník bude pokračovať v nepovolenej výstavbe a v prevádzkovaní koľajovej infraštruktúry tak na
pozemkoch obce ako aj na jeho vlastných pozemkoch, keďže z nástupišťa č. 3, ktoré tvorí predmet

správneho konania a ktoré je dodatočne povoľované, aj v súčasnosti stavebník vypravuje vlakové
súpravy, bez akéhokoľvek povolenia a licencie.
19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti nesúhlasil s námietkami sťažovateľa. Napadnuté
uznesenie považuje za vecné správne, kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Obdobné
stanovisko zaujal ďalší účastník konania v 3. rade.

20. Následne sťažovateľ predložil kasačnému súdu podanie z 15. augusta 2025, ktorým dopĺňa „doklady
a právnu argumentáciu“. Uviedol, že bola naplnená jeho obava, o čom svedčí jemu doručené oznámenie
správnehoorgánuz23.júla2025ozačatísprávnehokonaniaonepriznanípostaveniaúčastníkakonania
v konaní o dodatočnom povolení stavby.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo kasačný súd“),
po zistení, že kasačná sťažnosť žalobcu bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou
(§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho
súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie
je dôvodná.

22. Kľúčovou právnou otázkou, ku ktorej zodpovedaniu bol kasačný súd vyzvaný, bolo, či rozhodnutie
žalovaného, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie o nariadení odstránenia nelegálnej stavby,
môže zasahovať do subjektívnych práv sťažovateľa a zakladať tak jeho aktívnu legitimáciu pre
iniciovanie konania o súdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia.
23. Vo všeobecnosti platí, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je spôsobilým predmetom správneho

súdneho prieskumu v procesnom režime konania o všeobecnej správnej žalobe, ak SSP neustanovuje
inak. Súčasne platí, že v správnom súdnictve sa nepreskúmavajú tie rozhodnutia, na ktoré sa vzťahujú
tzv. kompetenčné výluky vymedzené v § 7 SSP.
24. Správny súd identifikoval dôvod odmietnutia správnej žaloby sťažovateľa podľa § 98 ods. 1 písm.
g) v spojení s § 7 písm. e) SSP („Správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy

a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať
za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.“).
25. V súvislosti so súdnym prieskumom rozhodnutia žalovaného dáva kasačný súd do pozornosti
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Sžrk/2/2020 z 30. marca 2022, ktoré sa týkalo
obdobnej situácie - prieskumu zákonnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu o zrušení prvostupňového

rozhodnutia. Vzhľadom na rovnaké právne účinky rozhodnutia o rozklade a rozhodnutia o odvolaní (§
61 ods. 3 správneho poriadku v spojení s § 55 ods. 1 správneho poriadku) poukazuje kasačný súd
na bod 12 jeho odôvodnenia: „Práve povahu procesného rozhodnutia má aj rozhodnutie odvolacieho
orgánu o zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie.
Takýmto rozhodnutím sa totiž vo veci meritórne nerozhoduje a ani sa ním administratívne konanie

nekončí. Účinkami takéhoto rozhodnutia nedochádza ani k priamemu zásahu do subjektívnych práv
účastníka administratívneho konania, pretože sa zrušuje prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo vo veci
rozhodnuté len neprávoplatne. Odvolanie má pritom v zásade odkladný účinok (§ 55 ods. 1 správneho
poriadku), v dôsledku čoho účinky odvolaním napadnutého rozhodnutia nenastali a teda sa ani nemohli
prejaviť v rovine subjektívnych práv účastníka konania.“ V nadväznosti na uvedené možno konštatovať,

že vylúčenie rozhodnutia nadriadeného správneho orgánu o zrušení prvostupňového rozhodnutia a
vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie zo správneho súdneho prieskumu je v danom prípade
(nepriamo) aj realizáciou princípu subsidiarity správneho súdnictva. Tento princíp spočíva v následnej
kontrole zákonnosti zo strany správneho súdnictva a prednosti odstraňovania nezákonnosti v rámciadministratívneho konania (viď Števček, M., Fečík M. In: Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A.
a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 65).
26. Kasačný súd zastáva názor, že rozhodnutie žalovaného žiadnym spôsobom nemení hmotnoprávnu

situáciu sťažovateľa a nezasahuje do jeho hmotných subjektívnych práv, pričom akákoľvek konštatácia
o možnom dosahu vydaného rozhodnutia žalovaného na práva sťažovateľa by bola len v rovine
hypotetických úvah, keďže ani v čase vydania rozhodnutia žalovaného nebolo zrejmé, či sám sťažovateľ
bol/je účastníkom konania o dodatočnom povolení stavby, a zároveň v danej veci nejde o konečné
rozhodnutie odvolacieho orgánu. Procesným účinkom napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrušenie

prvostupňového rozhodnutia na základe zistených a žalovaným odôvodnených nedostatkov, a to
bez prejudikovania výsledného rozhodnutia a bez bezprostredného vplyvu na právne postavenie
sťažovateľa.
27. Čo sa týka procesného postavenia sťažovateľa v administratívnom konaní, ide o podstatnú otázku
s právnym významom nielen pre sťažovateľa. Na jej vyriešenie však nie je oprávnený kasačný súd
v tomto konaní. Sťažovateľ disponuje právnymi prostriedkami, ktorými môže brojiť proti možnému -

v budúcnosti vydanému rozhodnutiu o jeho vylúčení ako účastníka konania z konania o dodatočnom
povolení stavby (pozn. kasačného súdu: o iniciovaní tohto postupu prvostupňovým správnym orgánom
informoval sťažovateľ kasačný súd podaním z 15. augusta 2025). Aj keď sťažovateľ uvádza, že
rozhodnutie žalovaného zasahuje do jeho subjektívnych práv, keďže jeho vykonaním sa bude môcť
pokračovať v prevádzke železnice, takáto konštatácia sťažovateľa o dopade na jeho subjektívne práva

je predčasná, pretože do času rozhodovania žalovaného nebolo zrejmé a ustálené, či sťažovateľ
je účastníkom predmetného konania pred správnymi orgánmi. Uvedené konštatuje aj žalovaný v
napadnutomrozhodnutí(pozristr.16).Sťažovateľ-vprípadeexistenciejehostatusuúčastníkakonania-
má možnosť vyčkať do opätovného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a namietať prípadnú
nezákonnosť tohto výsledného rozhodnutia (napr. podaním rozkladu alebo následne, po vyčerpaní

riadneho opravného prostriedku, podaním správnej žaloby).
28. K sťažovateľom tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného spočívajúcej v nesprávnom poučení
a v absencii dátumu vydania dáva kasačný súd do pozornosti, že preskúmaním administratívneho a
súdneho spisu zistil, že síce písomné vyhotovenie napadnutého rozhodnutia, ktoré predložil správnemu
súdu sťažovateľ, neobsahuje konkrétny deň (dátum) jeho vydania, v administratívnom spise je však

už na rozhodnutí žalovaného deň vydania uvedený formou dátumovej pečiatky (15.07.2024). Tento
nedostatok písomného vyhotovenia rozhodnutia žalovaného však nie je vo vzťahu k prerokúvanej veci
podstatný, keďže sťažovateľ nenamieta proces doručovania rozhodnutia žalovaného ani plynutia lehoty
na podanie správnej žaloby, resp. nevzniesol takú námietku, pre ktorej vecné posúdenie by bol deň
(dátum)vydanianapadnutéhorozhodnutiažalovanéhorelevantnouskutočnosťou.Navyšesťažovateľovi

bol deň vydania rozhodnutia žalovaného známy, keďže ho uviedol už v správnej žalobe a následne aj
v kasačnej sťažnosti.
29. Vo vzťahu k tvrdenému nesprávnemu poučeniu v napadnutom rozhodnutí v znení, že rozhodnutie
žalovaného nie je preskúmateľné súdom, je kasačný súd názoru, že takéto poučenie je v súlade
so zákonom. Upriamuje pritom pozornosť na skutočnosť, že právo na súdny prieskum rozhodnutia

vydaného orgánom verejnej správy, ak sa ním zasiahlo do právnych pomerov osoby, je zakotvené v čl.
46 ods. 2 Ústavy, ktorý deklaruje, že prípadné výnimky z tejto dikcie môže ustanoviť len zákon, pričom z
právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Rozhodnutia, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu, sú taxatívne vymedzené v § 7 SSP, a ich okruh
nemôže správny orgán ani súd nijako rozšíriť. V konkrétnej veci ide o výluku podľa § 7 písm. e) SSP

(porovnaj Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J., Milučký, J., Medžová, D. In: Potásch, P., Hašanová, J.,
Vallová, J., Milučký, J., Medžová, D. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 433).
30. Vzhľadom k vyššie vymedzeným dôvodom kasačný súd konštatuje, že správny súd právne
korektne vyhodnotil, že sťažovateľom iniciovaný súdny prieskum rozhodnutia žalovaného nemohol
byť meritórne realizovaný, keď ním podaná správna žaloba smeruje proti jednému z rozhodnutí

zaradených do tzv. kompetenčnej výluky. Kasačný súd sa tak stotožnil s názorom správneho súdu
vyjadreným v?napadnutom uznesení, podľa ktorého rozhodnutie žalovaného nie je možné preskúmať v
správnom súdnictve. Procesným vyústením takéhoto záveru je potom odmietnutie správnej žaloby ako
neprípustnej v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP. Uznesenie správneho súdu
o odmietnutí správnej žaloby z uvedeného dôvodu bolo preto v danej veci právne správne, v dôsledku

čoho nebol zistený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
31. Zároveň kasačným súdom nebol zistený ani nesprávny procesný postup, ktorým by správny súd
znemožnil sťažovateľovi ako účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.32. Rovnako nebol a ani nemohol byť naplnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa §?440 ods. 1 písm. j)
SSP, pretože napadnutým uznesením správneho súdu došlo k?odmietnutiu žaloby podľa § 98 ods. 1
písm. g) SSP a nie k odmietnutiu podania v právnom režime podľa § 59 ods. 3 SSP, na ktoré sa vzťahuje

uvedený kasačný dôvod.
33. Z pohľadu obsahu kasačných námietok je potrebné sťažovateľovi ozrejmiť, že judikatúra a
argumentácia, ktorú predostrel v kasačnej sťažnosti k odmietnutiu správnej žaloby, sa vzťahuje skôr na
ustanovenie § 28 SSP, a teda na výnimočné odmietnutie správnej žaloby správnym súdom z dôvodu, že
má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie.

O takýto dôvod odmietnutia správnej žaloby však v prerokúvanej veci zjavne nešlo.
34. Sťažovateľ sa domáhal aj priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Kasačný súd týmto
uznesením rozhodol o samotnej kasačnej sťažnosti, čím odpadol dôvod na rozhodovanie o pridruženom
návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Vydaním tohto uznesenia kasačného súdu
sa konanie o kasačnej sťažnosti meritórne končí, preto kasačný súd návrh sťažovateľa na priznanie
odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 SSP v spojení s ustanovením

§ 188 SSP zamietol. V tejto súvislosti dáva kasačný súd do pozornosti, že priznanie odkladného účinku
kasačnej sťažnosti kasačným súdom by znamenalo len zmrazenie účinkov napadnutého uznesenia
správneho súdu. Kasačný súd nemôže samostatne odložiť aj účinky správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného. Odkladný účinok kasačnej sťažnosti by sťažovateľa chránil pred účinkami
napadnutého rozhodnutia žalovaného len vtedy, ak by bol predtým v konaní pred správnym súdom

priznaný odkladný účinok správnej žalobe. Uvedené však v predmetnej veci nenastalo, keďže správny
súd návrh žalobcu (sťažovateľa) na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Ak žalobca
(sťažovateľ) v?konaní pred správnym súdom nepodá návrh na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe alebo jeho návrh na priznanie odkladného účinku nebol úspešný, nie je namieste takúto
ochranu poskytovať v?rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku, akým je kasačná sťažnosť

(por. Fečík, M. In: Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. 1.
vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 1655). Nakoľko návrh sťažovateľa na priznanie odkladného
účinku kasačnej sťažnosti v?tejto veci má skôr za cieľ chrániť sťažovateľa pred účinkami rozhodnutia
žalovaného, priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti by ani nebolo spôsobilé poskytnúť
sťažovateľovi takú ochranu, akej sa zrejme podaným návrhom domáhal (obdobne rozsudok Najvyššieho

správneho súdu sp. zn. 1Svk/32/2022 z 27. júna 2024).
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie výroku v časti trov konania
35. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od
logických argumentov a relevantných právnych záverov správneho súdu, spolu s poukazom na právnu
úpravu a ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov vzťahujúcu sa k posudzovaniu prípustnosti predmetu

prieskumu v správnom súdnictve, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výrokov napadnutého uznesenia. Námietky sťažovateľa uvedené v?kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, preto kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa
podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
36. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v

spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP, keď žalobca (sťažovateľ) bol v konaní pred kasačným súdom
neúspešný a u žalovaného nezistil mimoriadne dôvody, pre ktoré by mu malo byť spravodlivo priznané
právo na náhradu trov konania. Ďalším účastníkom konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169
SSP nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže im v kasačnom konaní nebola správnym súdom
alebo kasačným súdom uložená žiadna povinnosť, v príčinnej súvislosti s ktorou by im vznikli trovy.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.