Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Stk/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201760
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Juraj Vačok

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:1019201760.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja

Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej
veci žalobcu: DEVELOP GROUP, a. s., Nobelova 34, 831 02 Bratislava, IČO: 44 174 764, právne
zastúpeného: Advokáti Heinrich, s. r. o., Skautská 12, 949 01 Nitra, IČO: 36 865 966, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku
Správneho súdu v Bratislave č. k BA-6S/278/2019 - 119, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Správneho súdu v Bratislave, č. k. BA-6S/278/2019 - 119 z 28. marca 2025 sa mení tak,
že rozhodnutie žalovaného č. 102302817/2019 zo 7. októbra 2019 sa zrušuje a vec sa mu vracia na

ďalšie konanie.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného
konania a konania pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 101484059/2019 zo 17. júna 2019
(ďalej len „rozhodnutie správcu dane“) podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku v účinnom znení
(ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie 2013 úrok z omeškania v sume
72.270,10 EUR za nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby (ďalej len „DPPO“) v ustanovenej

lehote a výške.
2. Žalobca podal voči rozhodnutiu správcu dane odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím č.
102302817/2019 zo 7. októbra 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 74 ods. 4 daňového
poriadku rozhodol tak, že rozhodnutie správcu dane čo do výšky úroku z omeškania zmenil na sumu
72.223,20 EUR. Žalovaný mal za to, že správca dane pochybil, keď sankcionoval sumu 518,26 EUR ku
5. februáru 2015. Táto suma bola podľa neho zložená z úhrad v sume 125,86 eur, 138,82 eur, 128,93
eur a 124,65 eur zo 16. augusta 2012, teda v lehote splatnosti DPPO.

3. Žalovaný preto úrok z omeškania znížil o danú sumu. Ostatné platby považoval za správne určené.
Vysvetlil, že správca dane použil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) na úhradu
s najstarším dátumom splatnosti za predchádzajúce obdobie december 2012, teda tento nemohol použiť
na úhradu DPPO za rok 2013 splatnej 30. júna 2014. Rovnako, že úrok z omeškania nebol vyrubený
duplicitneažalobcompoukazovanýrozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky(ďalejlen„NSSR“)
sp. zn. 4Sžfk/5/2017 z 5. decembra 2017 nemožno aplikovať, lebo rieši prípustnosť prieskumu daňovej
exekučnej výzvy.

II. Konanie pred správnym súdom
4. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm.
c), d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“). Namietal, že sa
žalovaný nevyjadril k odvolacím námietkam, nedostatočne zistil skutkový stav, tento nemá oporu vadministratívnom spise, nesprávne posúdil termíny jednotlivých úhrad a výpočet úrokov z omeškania a
rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti, Navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného
spolu s rozhodnutím správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

5. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-6S/278/2019 - 119 (ďalej len
„rozsudoksprávnehosúdu“)žalobuakonedôvodnúpodľa§190SSPzamietol.Správnysúdmalzato,že
· zníženie výšky dlžnej sumy DPPO, ktorú mal žalobca odviesť a tým aj výšky úrokov z omeškania, bolo
žalobcovi na prospech. Nevidel tak v tomto smere zásah do žalobcovho právneho postavenia,
· vo vzťahu k žalobnému bodu o tom, že žalobca disponuje inými dátumami úhrad než tými, ktoré sú

vymedzené v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
· dôkazné bremeno žalobca neuniesol ani čo do nesprávneho započítania nadmerného odpočtu DPH,
keď žalobca tento nijak nevyčíslil, ani nijak inak bližšie nešpecifikoval. Správny súd pritom poukázal
na § 70 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení, podľa ktorého je
platiteľ povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch
a službách a o prijatých tovaroch a službách,

· žalobný bod o nedostatočne zistenom skutkovom stave týkajúci sa saldokonta „od roku 2010 doteraz“
je špekulatívnym a príliš všeobecne koncipovaným,
· žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pri žalobnom bode o duplicitnom vymáhaní úrokov z
omeškania,
· z rozsudku NS SR sp. zn. 4Sžfk/5/2017 z 5. decembra 2017 žalobca citoval ako právny názor NS

SR svoju vlastnú argumentáciu. Táto argumentácia opätovne nasvedčuje žalobcovej argumentačnej
špekulatívnosti. Navyše, predmetná vec bola následne rozhodnutá Krajským súdom v Bratislave
rozsudkom sp. zn. 2S/3/2018 z 10. augusta 2018 tak, že žalobcom podaná žaloba bola zamietnutá,
· peňažná moderácia nie je v danom prípade uplatniteľná. Daňové povinnosti sú daňovým subjektom
vymedzené prostredníctvom sadzby, ktorá predstavuje zákonom presne vymedzený percentuálny

zlomok. Moderáciou by správny súd nahradil vôľu zákonodarcu svojím vlastným uvážením, čo by bolo
v rozpore s princípmi deľby moci v právnom štáte.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov
6. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm.
f) a g) SSP; žalobca mal za to, že správny súd porušil žalobcove právo na spravodlivý proces a vec

nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Eventuálne, aby zmenil rozsudok správneho súdu tak, že rozhodnutie žalovaného zruší
a vec mu vráti na ďalšie konanie. Do svojej kasačnej sťažnosti prevzal argumenty zo správnej žaloby.
Na závery správneho súdu reagoval v zásade nasledovne:
· nebolo možné počítať úrok z omeškania z celej sumy DPPO za rok 2013 počas celého štvorročného

obdobia, ale len alikvotne jednotlivé sumy vo výške, v akej nebola DPPO uhradená k tomu-ktorému
obdobiu počas obdobia 30. jún 2014 až 30. jún 2018,
· došlo k duplicitnému vyčísleniu úroku z omeškania za rovnaké obdobie, pričom toto bolo predmetom
konania sp. zn. 4Sžfk/5/2017 pred NS SR. Nebolo preukázané, že zo strany správcu dane nešlo o
duplicitné vyčíslenie úroku z omeškania, správny súd v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie,

· žalovaný, ktorý vyrubuje žalobcovi úroky z omeškania, má povinnosť predložiť všetky dôkazné
prostriedky o danej veci, najmä tie, ku ktorým má prístup, pričom žalobca ich objektívne nevie predložiť.
Konanie nie je o tom, aby žalobca predkladal celé svoje účtovníctvo. Ani keby žalobca nemal v poriadku
účtovníctvo, neznamená to, že žalovaný nemusí preukázať, že úrok z omeškania bol vyrubený v súlade
s právnymi predpismi,

· vzhľadom na veľký rozsah daňových priznaní, riadnych, dodatočných ako aj rôznych zápočtov,
kompenzácií, podľa žalobcu vznikla neprehľadnosť vo vzájomnom vysporiadaní. Aj z tohto dôvodu
žalobca žiadal správcu dane, aby predložil výpis saldokonta od roku 2010 až doteraz,
· ani v prípade, ak daňový subjekt už nemá podrobné záznamy podľa § 8 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.
z. o účtovníctve v účinnom znení, či podľa § 70 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

v účinnom znení, nemôže to znamenať stratu povinnosti správcu dane dostatočne preukázať správnosť
jeho postupu pri vyrubení úroku z omeškania. SSP neuvádza prenesenie dôkazného bremena, že by
správnosť / nesprávnosť vyrubenia úroku z omeškania mal preukazovať daňový subjekt,
· saldokonto je dôležitý dokument, ktorý je využiteľný pri určovaní a preskúmavaní daňových povinností
a z jeho obsahu je možné pri formulovaní záverov správcu dane vychádzať,

· správny súd nesprávne citoval právnu normu § 121 SSP, že žalobca je povinný „predložiť“ dôkaz,
pretože žalobca je podľa tohto ustanovenia povinný dôkaz „označiť“,
· preukázalo sa, že u žalovaného dochádzalo k chybám pri migrácii platieb zo starého systému do
nového informačného systému. Táto skutočnosť preto odôvodňovala preskúmať, či k takýmto chybámnedošlo aj pri ostatných záznamoch o platbách v období od 2010 do 30. júna 2018. Malo preto byť
žalobcovi predložením saldokonta umožnené verifikovať závery orgánov verejnej správy,
· nie je zrejmé a preukázané ako správca dane vyčíslil jednotlivé obdobia úrokov z omeškania z pohľadu

dlžnej sumy DPPO v súvislosti s jednotlivými platbami. Nie je zrejmé, v akých dňoch došlo k úhrade
sumy DPPO a ako sa tým táto znížila, resp. z akej DPPO bol ďalej počítaný úrok z omeškania,
· správny súd žiadne dokazovanie nevykonal a tento svoj postup v napadnutom rozsudku ani nijako
nezdôvodnil.
7. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom správneho

súdu a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na body 44. až 56. rozsudku
správneho súdu ako i na to, že v prípade nepreukázania duplicitného uplatnenia úrokov z omeškania ide
o negatívnu dôkaznú teóriu. Žalobca požaduje po žalovanom, aby preukázal niečo, čo sa nestalo, bez
predloženiadôkazuoopaku.Sámžalovanýpritomtvrdil,ženemádôkazyoduplicitnomuplatneníúrokov
z omeškania. Žalovaný mal zároveň za to, že kasačná sťažnosť nesmeruje proti rozsudku správneho
súdu, ale je zameraná proti rozhodnutiu žalovaného.

8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného tomuto vytkol, že nereagoval na sťažnostné body
ani nepredložil žiadny dôkaz napriek tomu, že saldokonto má k dispozícii. Doplnil, že správny súd
vychádzal len z tvrdení žalovaného, že tento veci preveril svojou vlastnou činnosťou. K týmto tvrdeniam
však neboli predložené žiadne dôkazy preukazujúce dostatočným spôsobom skutkový stav veci, ktorý
žalobca namietal a domáhal sa doplnenia dokazovania. Správny súd na uvedené nereflektoval a ani

nezdôvodnil, prečo dokazovanie nevykonal. Vo zvyšku zotrval na argumentoch, ktoré uviedol v kasačnej
sťažnosti.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“)
preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto

konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
10. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
11. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná

kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou
a včas. Súdny poplatok bol uhradený.
12. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti a napadnutého rozsudku správneho súdu, ako i ostatného
podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

13. Kasačný súd preskúmaním administratívneho spisu zistil, že nie všetky skutkové zistenia, o ktoré boli
opreté rozhodovacie dôvody, v ňom majú oporu. Presnejšie povedané, administratívny spis predložený
do súdneho konania je neúplný. Obsahuje totiž nasledovné listiny: (i) prvostupňové rozhodnutie,
(ii) odvolanie žalobcu, (iii) výzvu na odstránenie nedostatkov odvolania, (iv) odpoveď na výzvu, (v)
predkladaciu správu k odvolaniu, (vi) upovedomenie o postúpení odvolania na rozhodnutie žalovanému,

(vii) rozhodnutie žalovaného, (viii) daňové priznanie žalobcu, (ix) dve oznámenia o použití nadmerného
odpočtu, (x) jedno oznámenie o použití platby a (xi) prípis o zaslaní žurnalizovaného spisu k úroku
z omeškania. Predmetný obsah administratívneho spisu tak svedčí formulácii záveru, že sa v ňom
nenachádzajú všetky podklady rozhodné pre zistenie toho, ako žalobca mal, či nemal vysporiadané
úhrady DPPO. Predložený administratívny spis preto nie je možné považovať za dostačujúci a

preukazujúci zistené skutočnosti.
14. Administratívny spis, v tomto prípade spis daňového subjektu, má obsahovať všetky písomnosti
týkajúce sa daňových povinností daňového subjektu. Takýto postoj zaujala aj právna literatúra, ktorá
považuje povinnosť správcu dane viesť administratívny spis o každom daňovom subjekte za prvok
právnej istoty pri správe daní. V súlade so zásadou písomnosti pri správe daní by sa v spise vedenom

správcom dane mali nachádzať všetky písomnosti, resp. dokumenty, ktoré priebeh správy daní nielen
zaznamenávajú (napr. zápisnice z ústnych pojednávaní, resp. úradné záznamy), ale aj tie dokumenty, na
základe ktorých dochádza pri správe daní k jednotlivým rozhodnutiam (Kubincová, S.: Daňový poriadok.
Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2015, s. 153).
15. V tejto súvislosti preto kasačný súd zdieľa názor žalobcu, že mal byť predložený administratívny

spis, ktorý by obsahoval podklady odrážajúce skutočnosti smerodajné pre vydanie rozhodnutí orgánov
finančnej správy. Listiny nachádzajúce sa v predloženom administratívnom spise nedávajú odpoveď na
to, ako bola suma úrokov z omeškania vypočítaná, resp. z akých zdrojových údajov vychádza. Tietolistiny neumožňujú, a to ani po ich vzájomnom vyhodnotení, verifikáciu postupu a výsledku činnosti
orgánov finančnej správy, ani neposkytujú bližšie vysvetlenia a zistenia.
16. Vo svetle prejednávanej veci, súčasťou úplného administratívneho spisu umožňujúceho súdny

prieskum zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov finančnej správy musia byť jednotlivé doklady o
vykonaných platbách s viditeľnými dátumami úhrad ako aj spôsoby použitia týchto platieb, resp. ich
preúčtovania, kompenzácie, či zápočty. Žalovaný vo Vyjadrení k žalobe žalobcu DEVELOP GROUP a.
s. (DPPO 2013) z 18. februára 2020 sám konštatuje, že overil platby použité na úhradu DPPO. Toto
overenie ale nemôže byť svojvoľné a musí mu porozumieť tak daňový subjekt, ako i súd v prípadnom

súdnom konaní, a to práve z obsahu listinných dôkazov tvoriacich administratívny spis.
17. Daňové konanie má byť založené na preukázaní právne významného konania, ktoré musí
svoje základy mať pevne uchopené v podobe neumožňujúcej alebo aspoň sťažujúcej spochybnenie
skutkových zistení. Daňový subjekt, ktorému sa zasahuje do jeho majetkových práv, musí bez
pochybností vedieť z akého dôvodu orgány finančnej správy postupovali zvoleným spôsobom a na
základe akej právnej úvahy dospeli k výrokovej časti rozhodnutia.

18. V tejto fáze preto nemožno konštatovať, že orgány finančnej správy disponovali relevantnými a
dostatočnými podkladmi pre vydanie rozhodnutia, že tieto zistili vo veci skutkový stav dostatočne a pre
žalobcu ako daňový subjekt zrejmým spôsobom. Nemožno ani náležite posúdiť, či orgány finančnej
správy konali v súčinnosti so žalobcom. Na dôvažok kasačný súd dopĺňa, že mu nie je zrejmý dôvod,
pre ktorý žalovaný nesprístupnil žalobcovi výpis z jeho osobného účtu.

19. Kasačný súd nepopiera, že žalobcu ako daňový subjekt zaťažuje v zmysle § 24 ods. 1 daňového
poriadku dôkazného bremeno. Rovnako nepopiera, že orgány finančnej správy nemusia dokazovať
čo majú preukázané, ak to vyplýva z administratívneho spisu, na podklade ktorého je zrejmý orgánmi
finančnej správy ustálený skutkový stav. Žalobca teda mohol a mal namietať správnosť zistení správcu
dane aspoň uvedením iných údajov. Problematickým sa však javilo byť vo vzťahu k dôkaznému bremenu

žalobcupráveto,žeaniskutočnostitvrdenéorgánmifinančnejsprávynebolomožnéverifikovaťzobsahu
predloženého administratívneho spisu. Kasačný súd preto z pozície žalobcu vzhliadol dôvodným tieto
rozporovať.
20. V kontexte vyššie uvedeného je súčasne diskutabilná aj dostatočnosť odôvodnenia rozhodnutí
orgánov finančnej správy. Podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku úrok z omeškania správca

dane vyrubí (...), ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej
výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane. Formu
takéhoto vyrubenia úroku z omeškania daňový poriadok výslovne neupravuje. Vychádzať však možno
z § 2 písm. b) daňového poriadku, podľa ktorého sa daňou rozumie aj úrok z omeškania, v spojení s
písm. c) rovnakého ustanovenia, podľa ktorého je daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje

o právach a povinnostiach daňových subjektov. Z dikcie týchto ustanovení treba prijať záver, že aj v
prípade rozhodovania o úroku z omeškania, pretože sa vyslovuje povinnosť zaplatiť sumu dlžnú z titulu
nevčasnej úhrady dane, sa použijú všeobecné ustanovenia o daňovom konaní.
21. Opierajúc sa preto o § 63 ods. 1 daňového poriadku, vyrubenie úroku z omeškania bude mať formu
rozhodnutia, ktoré podľa ods. 2 tohto ustanovenia musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom

konaní, obsahovať náležitosti ustanovené daňovým poriadkom a byť vydané príslušným orgánom.
Podľa ods. 5 rovnakého ustanovenia takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ak nie je daňovým
poriadkom upravené inak.
22. Pre prípad vyrubenia úroku z omeškania normovaného v § 156 a nasl. daňového poriadku nie je
osobitne upravené, že takéto rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie, preto bude jeho súčasťou.

Ustanovenie § 63 ods. 5 daňového poriadku ďalej precizuje, čo sa v odôvodnení uvádza: ktoré
skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu,
aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
23. S ohľadom na vyššie vymedzené atribúty a rozhodnutia orgánov finančnej správy kasačný
súd, stotožňujúc sa so sťažnostným bodom žalobcu, pristúpil k záveru, že tieto trpia vadami

nepreskúmateľnosti. Z ich obsahu nemožno zistiť, prečo orgány finančnej správy rozhodli daným
spôsobom. Chýbajú vysvetlenia, z čoho pri koncipovaní rozhodnutí vychádzali. Takéto rozhodnutia
zasahujú do práv a právom chránených záujmov žalobcu, nereflektujú na právnu istotu a legitímne
očakávania.
24. Prvostupňový orgán sa v prvostupňovom rozhodnutí obmedzil na spracovanie tabuľky, ktorej obsah

bližšie nerozvíja. Kasačný súd si je vedomý judikatúry, ktorá konštatuje, že takéto vyjadrenie výpočtu
úroku z omeškania doplnené odôvodnením postačuje na to, aby bolo rozhodnutie preskúmateľné (napr.
rozsudok kasačného súdu sp. zn. 10Sžfk/16/2020 27. mája 2022, rozsudok kasačného súdu sp. zn.
5Sfk/17/2022 z 28. júna 2023). V prejednávanej veci však kasačný súd nemohol postupovať podľatýchto svojich rozhodnutí, pretože údaje uvedené v tabuľke sa nezhodujú s odôvodnením, nie sú v ňom
dostatočným spôsobom vysvetlené. Nedochádza tak k ich vzájomnému doplneniu. Tieto údaje naviac
nemajú oporu v administratívnom spise.

25. V prvostupňovom rozhodnutí je stroho konštatované, že priznaná daň na úhradu predstavovala
sumu 138.326,41 Eur, uhradená bola v sume 20.851,68 Eur preúčtovaním nadmerných odpočtov viď
tabuľka a suma vo výške 117.474,73 Eur uhradená nebola (...). Z tohto, ani v spojení s údajmi v tabuľke
sa pritom žalobca nedozvedá ako boli posúdené počty dní a dôvody úhrad, ako boli použité nadmerné
odpočty, či iné platby. V tabuľke je čo do sumy 20.851,68 EUR päť buniek, ktoré, v zmysle vyjadrenia

správcu dane uvedeného skôr v tomto bode, mali byť preúčtované nadmernými odpočtami. Oznámenia
o použití nadmerného odpočtu sú v administratívnom spise však len k dvom z nich. Už len v tejto časti
sa odôvodnenie nezhoduje s údajmi preklenutými do tabuľky.
26. Pozornosti kasačného súdu neušlo, že túto nezrovnalosť, aspoň slovne, napravil žalovaný vo svojom
rozhodnutí na str. 3 v prvom odseku, keď ku každej platbe úhrady sumy 20.851,68 EUR uviedol jej
spôsob. Tu však kasačný súd zdôrazňuje, že toto by sa žalobca bez podania odvolania nebol býval

dozvedel. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán finančnej správy, ktorý ho vydal,
nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj účastníkovi konania, najmä ak sa mu ním
ukladá konkrétna povinnosť (podobne pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4So/226/04 z 19. októbra 2005, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. R 33/2006).

27. Rozhodnutie žalovaného následne prináša zmenu vo vzťahu k sume 518,26 EUR, ktorá sa naviac
javí byť zmätočná. Podľa žalovaného táto suma, skladajúca sa zo štyroch súm úhrad (125,86 EUR,
138,85 EUR, 128,93 EUR, 124,65 EUR) mala byť uhradená 16. augusta 2012, nie 5. februára 2015. Z
dokumentu označeného ako Oznámenie o použití platby zo 14. novembra 2016, v ktorom správca dane
pracuje so zdanlivo rovnakými sumami úhrad však vyplýva, že jednotlivé sumy úhrad boli poukázané na

bankový účet práve k dátumu 5. februára 2015. Žalovaný nevysvetlil žalobcovi, na základe čoho dospel
k rozdielnemu dátumu úhrady predmetnej sumy, ani na základe čoho a ako vôbec k jednotlivým úhradám
zo strany žalobcu malo dôjsť. Z rozhodnutia žalovaného nie je navyše zrejmé ani to, ako mohla byť na
úhradu DPPO za rok 2013 použitá suma zaplatená 16. augusta 2012, teda spätne.
28. Bez toho, aby správca dane presne vymedzil jednotlivé úhrady, ktoré musia byť zachytené v

administratívnom spise, s preukázaním toho, aký tieto úhrady mali dopad na zostatok nezaplatenej
DPPO, nemožno overiť zákonnosť vyrubenia úroku z omeškania. Z rozhodnutia o vyrubení úroku z
omeškania musí byť čo do vyriešenia otázky správnosti výpočtu jednoznačne zrejmé, na podklade čoho
správca dane pri jednotlivých úhradách vychádzal, musí byť overiteľné či, odkedy a na základe čoho
sa znižoval zostatok nezaplatenej DPPO a najmä aká bola dĺžka omeškania. Oporou týchto skutočností

pritom musí byť administratívny spis.
29. Rozhodnutia orgánov finančnej správy z dôvodu, že tieto náležitosti nespĺňajú, nevychádzajú z
preukázateľného skutkového stavu. S tým súvisiac potom, správny súd, pretože základom napadnutého
rozsudku boli také skutkové okolnosti, ktoré nevyplývali z administratívneho spisu v spojení so
zmätočným a neúplným odôvodnením rozhodnutí orgánov finančnej správy, vec nesprávne právne

posúdil. Po vyhodnotení sťažnostných bodov, z dôvodu, že vytýkané nedostatky môže zhojiť žalovaný,
kasačný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
30. O návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti podľa § 447 ods. 1 SSP
kasačný súd nerozhodoval. Odkladný účinok v predmetnej veci nastáva priamo zo zákona, a to v zmysle
§ 446 ods. 2 písm. a) SSP, pretože žalovaný je druhostupňový orgán konajúci vo veci odvolania voči

rozhodnutiu správcu dane.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
31. Podľa § 462 ods. 2 SSP ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy (...) nie je v súlade so zákonom, a správny súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie správneho
súduzmeniťtak,žezrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávyaleboopatrenieorgánuverejnej

správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. Kasačný súd so zreteľom na právne posúdenie veci rozhodol
podľa predmetného ustanovenia.
32.Úlohoužalovanéhovďalšomkonaníbudeprávnevyhodnotiťvecvsúladesozávermitohtorozsudku,
a to najmä svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodniť tak, aby z rozhodnutia bolo zrejmé, na základe
akého dôvodu, po preukázaní akých dôkazov dospel ku konečnému rozhodnutiu. Tieto dôkazy pritom

musia mať oporu v administratívnom spise.
33. O nároku na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa
§ 467 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Podľa
§ 167 ods. 1 SSP (...) súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú (...) náhradu dôvodnevynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom (...) úspech. Z dôvodu, že žalobca bol vo
výsledku úspešný tak v konaní pred kasačným súdom, ako aj správnym súdom, kasačný súd rozhodol
spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

34. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.
I. Súčasťou úplného administratívneho spisu pri vyrubení úroku z omeškania, umožňujúceho súdny
prieskum zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov finančnej správy, musia byť jednotlivé doklady o
vykonaných platbách s viditeľnými dátumami úhrad ako aj spôsoby použitia týchto platieb, resp. ich
preúčtovania, kompenzácie, či zápočty.

II. Z rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania musí byť čo do vyriešenia otázky správnosti výpočtu
jednoznačne zrejmé, na podklade čoho správca dane pri jednotlivých úhradách vychádzal, musí byť
overiteľné či, odkedy a na základe čoho sa znižoval zostatok nezaplatenej dane a najmä aká bola dĺžka
omeškania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.