Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 4S/9/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0926100132
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100132.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.XXX/XX,
XXX XX E., v konaní o sťažnosti proti upovedomeniu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo
dňa 19.11.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 26.02.2026 bolo na Správny súd v Košiciach (ďalej ako „správny súd“) doručené podanie A. B.,
nar. XX.XX.XXXX (ďalej ako „navrhovateľka“), označené ako „Sťažnosť voči neobjektívnemu vyšetreniu
trestného činu“ (ďalej ako „návrh“). Z jeho obsahu vyplýva, že navrhovateľka sa na správny súd obrátila
po tom, čo jej Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v upovedomení o vybavení žiadosti zo dňa

19.11.2025 (ďalej ako „upovedomenie“) oznámila, že v postupe Krajskej prokuratúry v Prešove nebolo
zistené porušenie zákona v jej (navrhovateľkin) neprospech. Krajská prokuratúra v Prešove (ďalej ako
„Krajská prokuratúra“) uznesením zo dňa 30.09.2025, sp. zn. 5Kn 52/25/7700 – 13, postupom podľa
ust. § 193 ods. 1, písm. c/ Tr. Poriadku zamietla sťažnosť navrhovateľky proti uzneseniu vyšetrovateľa
Úradu inšpekčnej služby, útvar inšpekcie, odbor inšpekčnej služby Východ, sp. zn. ČVS: UIS-117/1-
OISV-2025 zo dňa 15.08.2025, ktorým bola podľa ust. § 197 ods. 1, písm. d/ Tr. Poriadku, odmietnutá

vec podozrenia zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a prečinu porušovania
domovej slobody.

2. Podľa ust. § 1 zákona č. 162/2015 Z. z Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „SSP“) upravuje tento zákon:
a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve,

b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

3. Podľa ust. § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

4. Podľa ust. § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

5. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahovorgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa ust. § 18 ods. 1 SSP ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví;
ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania
uznesením postúpi.

7. Podľa ust. § 55 ods. 3 SSP každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.

8. Podľa ust. § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len
„procesné podmienky“).

9. Podľa ust. § 99 písm. b) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok

procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa §
98 ods. 1 SSP.

10. Z obsahu príloh návrhu vyplýva, že navrhovateľka podala na príslušníkov Policajného zboru,
služobne zaradených na Obvodnom oddelení Policajného zboru vo Svite a Hranovnici trestné

oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a prečinu
porušovania domovej slobody. Ako už bolo povedané skôr, vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby, útvar
inšpekcie, odbor inšpekčnej služby Východ, uznesením sp. zn. ČVS: UIS-117/1-OISV-2025 zo dňa
15.08.2025 (ďalej ako uznesenie „vyšetrovateľa“), vec trestného oznámenia navrhovateľky odmietol
s odôvodnením, že neboli zistené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali naplneniu skutkovej podstaty

oznamovaných trestných činov, ani iných trestných činov. O sťažnosti navrhovateľky proti uzneseniu
vyšetrovateľa rozhodol prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove dňa 30.09.2025, uznesením sp. zn.
5Kn 52/25/7700 – 13 (ďalej ako „uznesenie prokurátora“) tak, že sťažnosť navrhovateľky zamietol s
odôvodnením, že skutkový stav, ktorý zistil vyšetrovateľ, bol zistený správne. Navrhovateľka aj napriek
poučeniu v uznesení prokurátora, podľa ktorého sťažnosť proti nemu nie je prípustná, podala sťažnosť

na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej ako „Generálna prokuratúra“). Prokurátor
Generálnej prokuratúry sťažnosť navrhovateľky posúdil ako žiadosť a túto vybavil hore uvedeným
upovedomením.

11. Zo znenia citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že v správnom súdnictve môžu súdy

poskytovať len ochranu proti aktom orgánov verejnej správy alebo aktom vydaným v oblasti verejnej
správy. Pojem orgánu verejnej správy je vymedzený v ust. § 4 SSP tak, že ide o orgány štátnej správy,
orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy, právnické osoby a fyzické osoby, štátne
orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

12. Navrhovateľka sa vo svojom návrhu adresovanom správnemu súdu domáha preskúmania
upovedomenia, ktoré vydal prokurátor Generálnej prokuratúry, konajúcej ako nadriadený orgán,
príslušný podľa ust. § 190 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku na vybavenie (neprípustnej) sťažnosti
proti uzneseniu prokurátora.

13. Prokurátor konajúci podľa Trestného poriadku je podľa jeho ust. § 10 ods. 1 orgánom činným v
trestnom konaní, ktorého postup pri zistení trestných činov a potrestaní páchateľov upravuje výlučne
samotný Trestný poriadok (viď jeho § 1). Generálna prokuratúra ani jej prokurátor celkom zjavne nie
sú orgánmi územnej samosprávy v zmysle ust. § 4 písm. b) SSP (čl. 64 a nasl. Ústavy Slovenskej

republiky, ďalej ako „ústava“), ani orgánmi záujmovej samosprávy v zmysle ust. § 4 písm. c) SSP.
Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „ústavný súd“) už v súvislosti s postavením
Generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej ako „generálny prokurátor“) vyslovila, že generálny
prokurátor nie je orgánom štátnej správy (viď. nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 17/96). Tento
záver platí pre celú prokuratúru, ktorá nemá postavenie orgánu štátnej správy, ani orgánu nadriadeného

orgánom štátnej správy (viď cit. nález ústavného súdu, ale aj jeho nález sp. zn. PL. ÚS 25/2020). Ústava
totiž v čl. 149 až 151 priznáva prokuratúre postavenie samostatného ústavného orgánu. Prokuratúru
však nemožno označiť ani za právnickú osobu ani za orgán, ktoré by rozhodovali v oblasti verejnej
správy.Naopak,zcitovanejjudikatúryjasnevyplýva,žeprokuratúrastojímimosystémuorgánovverejnejsprávy, nie je im nadriadená, nemôže im dávať pokyny alebo príkazy. (viď uznesenie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 18SKomp/8/2022 zo dňa 25.01.2023).

14.Prokuratúrutaknemožnopodradiťpodžiadnezustanovení§4SSP,ktorývymedzujeorgányverejnej
správy, ktorých akty môžu preskúmavať súdy v správnom súdnictve (viď uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžnč 1/2010, ako aj judikát R 70/2014). O to menej to potom môže
platiť pre postup prokurátorov ako orgánov činných v trestnom konaní, keďže tento postup je upravený
ustanoveniami Trestného poriadku a v určitom rozsahu aj zákonom č. 153/2001 Z. z., o prokuratúre.

Podľa ust. § 2 ods. 5 Trestného poriadku prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát a jeho oprávnenia
sú osobitne upravené v ust. § 230 a § 231 Trestného poriadku. Ak prokurátor rozhoduje ako nadriadený
orgán podľa ust. § 190 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, nie je proti jeho rozhodnutiu prípustná
ďalšia sťažnosť (viď ust. § 185 ods. 2, veta druhá Trestného poriadku). Trestný poriadok pritom iný
opravný prostriedok proti uzneseniu nepozná (viď ust. § 185 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého
je opravným prostriedkom proti uzneseniu len sťažnosť). Len kde to zákon výslovne ustanovuje, môže

uznesenie prokurátora preskúmať generálny prokurátor postupom podľa ust. § 363 Trestného poriadku,
nie však súd rozhodujúci v správnom súdnictve (viď závery cit. judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky R 70/2014, ako aj jeho uznesenie sp. zn. 3 Sžk 23/2017).

15. Takúto preskúmateľnosť nemožno vyvodiť ani z čl. 46 ods. 2 ústavy, pretože aj ten výslovne zaručuje

len právo na prieskum aktov orgánov verejnej správy, nie na prieskum aktov iných orgánov verejnej
moci. Ustanovenie čl. 46 ods. 2 ústavy tak v žiadnom prípade nezaručuje úplne všeobecný prístup k
súdu v akejkoľvek veci. Naopak, toto ustanovenie dovoľuje zákonodarcovi, aby v určitých prípadoch určil
na uplatnenie tohto práva právomoc iného orgánu. Základným predpokladom citovaného ustanovenia
však je, aby išlo o uplatnenie „svojho práva“, teda aby išlo o uplatnenie takého práva, ktoré právny

poriadok určitej osobe dáva. Judikatúra ústavného súdu však opakovane a stabilne zdôrazňuje, že právo
fyzickej osoby na začatie trestného konania proti označenej osobe na základe podaného trestného
oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť
z niektorého zo základných práv alebo slobôd (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 18SKomp/8/2022 zo dňa 25.01.2023).

16. Navrhovateľkina predstava, že má právo na preskúmanie postupu generálnej prokuratúry pri
vybavení jej žiadosti (sťažnosti) vo veci potvrdenia odmietnutia jej trestného oznámenia, správnym
súdom, tak nezodpovedá ústave ani zákonu.

17. Medzi procesné podmienky konania pred správnym súdom zaraďujeme aj jeho právomoc, pričom
táto patrí medzi tzv. neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Z dikcie citovaného ustanovenia §
18 ods. 1 SSP je totiž zrejmé, že pokiaľ správny súd nemá právomoc vec prejednať a rozhodnúť, musí
konanie zastaviť a v prípade, že dokáže zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, postúpi vec
tomu orgánu, do ktorého kompetencie spadá.

18. Vzhľadom na to, že vo veci, s ktorou sa navrhovateľka na správny súd obrátila nemá tento právomoc
konať, bolo potrebné podľa ustanovenia § 99 písm. b) SSP konanie uznesením zastaviť.

19. Správny súd zároveň dospel k záveru, že nebude potrebné rozhodnúť o postúpení veci inému

orgánu (ust. § 18 ods. 1, veta za bodkočiarkou SSP), v tomto prípade, v zmysle platnej právnej
úpravy, Generálnej prokuratúre, nakoľko z porovnania obsahu návrhu navrhovateľky s obsahom jeho
príloh (uznesenie vyšetrovateľa, uznesenie prokurátora, upovedomenie) je zrejmé, že navrhovateľka
sa opakovane domáha prešetrenia totožných skutkových udalostí, ktoré už Generálna prokuratúra
v trestnej veci navrhovateľky prejednala. Navyše prokurátor Generálnej prokuratúry v upovedomení

navrhovateľkupoučil,žejejopakovanúžiadosťzaloženúnarovnakýchskutkovýchokolnostiach,nebude
Generálna prokuratúra vybavovať.

20. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. b) SSP tak, že túto
náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, keďže konanie bolo zastavené.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa
jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté

rozhodnutie vydal (ust. § 443 ods. 1 v spojení s ust. § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa ust. § 57
uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2
Správneho súdneho poriadku).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 Správneho súdneho poriadku).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.