Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 23, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/11/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1226200349
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200349.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci starostlivosti súdu

o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, B., zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky:
D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, B., otec: neuvedený, o návrhu navrhovateľky: F. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XX, B., toho času E. I. XX, B., o zverenie maloletej do náhradnej
osobnej starostlivosti navrhovateľky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky F.
D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXXX/XX, B., ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť

o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia, právo zastupovať maloleté dieťa a
spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.

II. Matka je povinná platiť výživné na maloletú A. v sume 90 € mesačne, splatné vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce sociálnych vecí a rodiny, počnúc vykonateľnosťou tohto
rozhodnutia.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 02.02.2026 sa navrhovateľka domáhala zverenia maloletej do jej náhradnej osobnej
starostlivosti.

2. Vo svojom návrhu uviedla, že je starou mamou dvoch maloletých detí, J. a A., ktoré boli na základe
neodkladného opatrenia súdu dočasne umiestnené v Centre pre deti a rodiny K.. Do centra boli
umiestnené z dôvodu vážnych problémov v rodinnom prostredí, najmä v súvislosti s požívaním alkoholu
rodičmi a vzájomnými konfliktmi v domácnosti. Navrhovateľka ako stará mama má veľmi blízky citový

vzťah k deťom. Deti ju poznajú, majú k nej vytvorené citové väzby a cítia sa u nej bezpečne. Je
schopná a ochotná im zabezpečiť riadnu starostlivosť, pokojné a stabilné prostredie, primerané bývanie,
stravu, dohľad nad školskou dochádzkou a zdravotnou starostlivosťou. Disponuje vhodnými bytovými
podmienkami, je bezúhonná, vedie riadny spôsob života a je zdravotne spôsobilá starať sa o maloleté
deti. Je presvedčená, že pobyt detí v rodinnom prostredí u starej mamy je pre ich zdravý psychický a
citový vývin vhodnejší než pobyt v centre pre deti a rodiny. Navrhovateľka na záver uviedla, že deklaruje
ochotu spolupracovať s úradom práce, centrom pre deti a rodiny, ako aj súdom a umožňovať rodičom

kontakt s deťmi v rozsahu určenom súdom.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom navrhovateľky, prednesom
kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä so správoukolízneho opatrovníka o šetrení pomerov v domácnosti navrhovateľky, lustráciou v Sociálnej poisťovni o
príjme matky, spismi ktoré sa týkajú maloletej, i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný
skutkový stav:

4. Uznesením Mestského súdu Bratislava II zo dňa 01.02.2026 č. k. 29PPOm/2/2026-3 bolo nariadené
neodkladné opatrenie, ktorým bola maloletá A. dočasne zverená do starostlivosti Centra pre deti a rodiny
K. X, Bratislava.

5. Uznesením Mestského súdu Bratislava II zo dňa 11.02.2026 č. k. 59P/16/2026-11 bolo nariadené
neodkladné opatrenie, na základe ktorého bolo Centrum pre deti a rodiny K. X, Bratislava povinné
dočasne odovzdať maloletú A. do starostlivosti F. D., nar. XX.XX.XXXX, do právoplatného skončenia
konania o náhradnej osobnej starostlivosti, ktoré je vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn.
59P/11/2026.

6. Zo správy o sociálnom šetrení pomerov súd zistil, že kolízny opatrovník dňa 20.03.2026 vykonal
ohlásenie šetrenie pomerov v domácnosti navrhovateľky na adrese E. I. XX, B.. Navrhovateľka žije
v rodinnom dome spolu s manželom, pánom F. D., ktorý je samostatne zárobkovo činná osoba v
oblasti stavebníctva. Navrhovateľka je aktuálne evidovaná na úrade práce. Domácnosť je zariadená
funkčneaprimeranepotrebámjejčlenov.Celkováúroveňbývaniajenadobrejsocio-ekonomickejúrovni,

priestory pôsobili čisto a udržiavane. Súčasťou domu je aj priestranná záhrada, ktorá sa nachádza v
pokojnom prírodnom prostredí. Maloleté deti (A. a J.) majú so starými rodičmi vytvorený pozitívny citový
vzťah, oslovujú ich babka a dedko. Interakcia medzi nimi je prirodzená, láskavá a dôverná. Deti majú
zabezpečené primerané podmienky, k dispozícii majú vlastnú izbu. Biologická matka udržiava s deťmi
kontakt, pravidelne ich navštevuje, zaujíma sa o ich situáciu a trávi s nimi čas aj mimo domácnosti,

napríklad formou prechádzok. V domácnosti starej matky sú pre maloleté deti vytvorené primerané
podmienky pre ich zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin. Deti pôsobili v tomto prostredí spokojne
a stabilizovane. Kolízny opatrovník na záver uviedol, že súhlasí s návrhom navrhovateľky, keďže je
v najlepšom záujme maloletých detí a podporuje zabezpečenie ich riadnej starostlivosti a priaznivého
vývinu.

7. Z lustrácie v sociálnej poisťovni súd zistil, že matka dosahovala od zamestnávateľa L. F. L., M. XX, B.,
za obdobie od marca 2025 do januára 2026 priemerný mesačný vymeriavací základ vo výške 1 178,30
eur.

8. Súd v zmysle § 180 Civilný sporový poriadok vec prejednal v neprítomnosti matky, ktorej boli návrh,
predvolanie a poučenie doručované podľa § 106 Civilného sporového poriadku.

9. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že A. je jej vnučka, aj keď nie papierovo. Syn navrhovateľky
(K. B.) s matkou A. bývali, avšak ona ho podviedla a mala dieťa so L. (C. L.), nechcela, aby A. vedela,

že má iného otca a chcela aby si myslela, že jej otec je L.. A. vie, že to ale nie je jej otec, volá ho C.,
nemá ho rada, hovorí, že ju bil. Syna navrhovateľky (K. B.) berie ako K., kamaráta. Syn navrhovateľky
ich často navštevuje, má ešte jedno 11 ročné dieťa - syna o ktorého sa stará striedavo s jeho matkou.
Syn navrhovateľky býva sám, o určenie otcovstva záujem nemá, keďže to matka dieťaťa nechce. Keď
sa stala tá udalosť, že deti zobrali do Centra pre deti a rodiny, tak navrhovateľka hneď ráno s manželom

volala do na K. a potom tam aj hneď utekali, že chcú deti, nakoľko ich vychovávajú. Potom prišiel kolízny
opatrovník na kontrolu, všetko bolo v poriadku. Matka chodí každý deň na návštevu, deti nosí do jaslí a
doškôlky.Matkasnáhradnouosobnoustarostlivosťousúhlasí.Navrhovateľkaďalejuviedla,žesmatkou
má veľmi dobrý vzťah. Matka pracuje na základnej škole niekde na Drieňovej ako kuchárka a ona od
nej nechce žiadne peniaze. Navrhovateľka musela kvôli deťom odísť z práce a teraz je evidovaná na

úrade práce Bratislava ako uchádzač o zamestnanie, chce si nájsť nejakú prácu. Manžel pracuje ako
murár - obkladač. Kúpili si dom v E. N. C., bývajú tam od decembra 2025. S deťmi má vytvorený veľmi
dobrý vzťah, sú to jej zlatíčka, oslovujú ju babka.

10. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojej písomnej správy o sociálnom

šetrení pomerov a súhlasí so zverením dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky.

11.Podľa§44ods.1zákonač.36/2005Z.z.orodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen
"zákon o rodine") náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcicha vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o
maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

12. Podľa § 44 ods. 2 zákona o rodine náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi
maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a
povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

13. Podľa § 44 ods. 3 písm. a) zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa

do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len "náhradná osobná starostlivosť").

14. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a

spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase
trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia
dieťaťa.

15. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej

republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu
Európskej únie.

16. Podľa § 45 ods. 3 zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa

zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

17. Podľa § 45 ods. 4 zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti

vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných
skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu

maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

18. Podľa § 45 ods. 5 zákona o rodine na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú
ustanovenia § 32 a 33.

19. Podľa § 45 ods. 6 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti
vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom,
ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto

zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.

20. Podľa § 45 ods. 7 zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu
rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

21. Podľa § 45 ods. 8 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvanianáhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony

vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov

na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

22. Podľa § 45 ods. 9 zákona o rodine súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s
orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s
pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o

dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť
o maloleté dieťa.

23. Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú

na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 81 ods. 1 zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do

náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o
uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

26. Súd mal za preukázané, že navrhovateľka, hoci nie je priamym príbuzným v zákonom

predpokladanej línii, je osobou blízkou maloletému dieťaťu, pričom dlhodobo zabezpečuje jej
každodennú starostlivosť a vytvorila jej stabilné a podnetné výchovné prostredie. Maloletá má k
navrhovateľke vytvorený citový vzťah, vníma ju ako blízku osobu a fakticky sa v jej domácnosti
zdržiava už dlhší čas. Navrhovateľka disponuje vhodnými bytovými a osobnostnými predpokladmi
na výkon náhradnej osobnej starostlivosti. Vychádzajúc z uvedených skutočností a so zreteľom

na princíp najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa súd uzavrel, že zverenie maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky predstavuje v danom štádiu konania najvhodnejšie
riešenie zabezpečujúce jeho riadny vývin, stabilitu a kontinuitu výchovného prostredia.

27. O vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu súd rozhodol v súlade s § 62 a nasl. zákona

o rodine, vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré má bežné potreby dieťaťa v
jeho veku, ako aj zo schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. Súd mal za preukázané, že
matka má okrem maloletého dieťaťa aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti, pričom zo zistení zo Sociálnej
poisťovne vyplýva vymeriavací základ, ktorý zodpovedá príjmu na úrovni približne 1 200 eur brutto
mesačne, pričom tento údaj súd považuje za relevantný podklad pre posúdenie schopností a možností

povinnéhorodiča.Zatejtosituáciesúdvychádzalzdostupnýchzistení,pričomdospelkzáveru,žematka
je objektívne schopná prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 90 eur mesačne.

28. V neposlednom rade súd poukazuje aj na Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom
tzv. tabuľkové výživné (metodika je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného

za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom). V predmetnej veci ide o
maloleté dieťa predškolského veku , teda ide o dieťa, u ktorého by určenie výživného nemalo v zásade
v prípade matky presahovať viac ako 9% z príjmu, čo predstavuje v prípade, ak vychádzame z premisy,
že matka je schopná dosahovať čistý príjem cca 1000,-Eur - sumu 90,- eur.29. Súd dáva matke do pozornosti, že plnenie vyživovacej povinnosti je jej zákonnou povinnosťou, ktorá
trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Je jej elementárnou povinnosťou adekvátne

podieľať sa na odôvodnených výdavkoch dieťaťa, najmä za situácie, keď krytie väčšiny potrieb maloletej
je aktuálne prenechané na navrhovateľku.

30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.