Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 25, 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Obdo/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122353417
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Pramuková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:6122353417.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej
a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v spore žalobcu ABC - Kýčerka,
v.o.s., so sídlom Okružná 97/7B, Čadca, IČO: 00 615 714, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Milan
Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovanej Y. O., narodená
XX. Y. XXXX, trvale bytom J., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so

sídlom Ul. 17. novembra 3215, Čadca, IČO: 50 473 522, o zaplatenie 1 405,49 eura s príslušenstvom,
vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. CA-8C/103/2022, o dovolaní žalovanej proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. júla 2024 č. k. 41Cob/121/2024-225, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a.
II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 17. marca 2023 č. k.
8C/103/2022-87 vo výroku I. rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 496,64 eura s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 106,64 eura od 22. septembra 2018 do zaplatenia,
zo sumy 130 eura od 22. októbra 2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eura od 22. novembra 2018 do
zaplatenia a zo sumy 130 eura od 22. decembra 2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,5 %
denne zo sumy 106,64 eura od 22. septembra 2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eura od 22. októbra

2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eura od 22. novembra 2018 do zaplatenia a zo sumy 130 eura od 22.
decembra 2018 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 160 eura, v lehote
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca má voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 100 %.
1.1.Zodôvodneniarozsudkusúduprvejinštancievyplýva,žežalobcasažaloboudoručenouOkresnému

súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 496,64 eura s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 106,64 eura od 22. septembra 2018 do zaplatenia,
zo sumy 130 eura od 22. októbra 2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eura od 22. novembra 2018 do
zaplatenia a zo sumy 130 eura od 22. decembra 2018 do zaplatenia, ako aj so zmluvnou pokutou
vo výške 0,5 % denne zo sumy 106,64 eura od 22. septembra 2018 do zaplatenia, zo sumy 130
eura od 22. októbra 2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eura od 22. novembra 2018 do zaplatenia a

zo sumy 130 eura od 22. decembra 2018 do zaplatenia a náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 160 eura, to všetko z titulu Zmluvy o nájme č. 1/1/2013 zo 17. apríla 2013 v
spojení s Dodatkom 01 podpísaným 27. apríla 2015 (ďalej len „Zmluva o nájme“). Žalobca svoj nárok
odôvodnil na tom skutkovom základe, že žalovanej prenajal, na základe Zmluvy o nájme priestory o
výmere 38,16 m2 s príslušenstvom za účelom zriadenia predajne mäsa a hydiny, ktoré sa nachádzali v
pavilóne W. komplexu Y. vo vlastníctve žalobcu. Cena nájmu predstavovala sumu 130 eura mesačne.

Strany sa dohodli, že žalobca ako prenajímateľ bude náklady na vykurovanie, elektrickú energiu, vodné
a stočné fakturovať podľa skutočných nákladov. Žalovaná neuhradila nájom za mesiac september,október, november a december roka 2018. Do sumy nájmu za mesiac september 2018 bola započítaná
čiastočná úhrada žalovanej. Dlh za september 2018 predstavoval 106,64 eura a za ďalšie tri mesiace
130 eura, spolu 496,64 eura. Žalobca uplatnil v konaní aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,5 %

denne z neuhradenej časti vyplývajúci zo Zmluvy o nájme a nárok na náhradu paušálnych nákladov
spojených s uplatnením štyroch pohľadávok po 40 eura.
1.2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca v postavení prenajímateľa a
žalovaná v postavení nájomcu uzatvorili dňa 17. apríla 2013 Zmluvu o nájme, predmetom ktorej bol
nájom priestorov nachádzajúcich sa v pavilóne W. komplexu Y. o výmere 38,16 m2, ktoré sú majetkom

žalobcu zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. C.. Predmet nájmu bol žalovanej prenajatý za účelom zriadenia
predajne mäsa a hydiny a nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú od 1. mája 2013. Cena
nájmu bola dohodnutá vo výške 130 eura mesačne, pričom nájom mal byť platený mesačne vopred, k
poslednému dňu v mesiaci, splatnosť faktúry 10 dní od jej doručenia. V prípade neuhradenia nájmu bola
žalovaná ako nájomca povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne z neuhradenej čiastky.
Dňa 27. apríla 2015 bol medzi zmluvnými stranami uzatvorený dodatok 01, ktorého predmetom bolo

upresnené vyúčtovanie spotreby tepla, elektrickej energie a dodávky vody a odvoz odpadov. Žalobca
vystavil pre žalovanú štyri faktúry, a to faktúru č. 1018112, splatnú 21. septembra 2018, ktorou jej účtoval
nájom priestorov za obdobie september 2018 vo výške 130 eura, faktúru č. 1018123, ktorou žalovanej
účtoval nájom priestorov za obdobie október 2018 vo výške 130 eura, faktúru č. 1018138, ktorou účtoval
žalovanej nájom za obdobie november 2018 vo výške 130 eura a faktúru č. 1018149, ktorou žalovanej

účtoval nájom priestorov za obdobie december 2018 vo výške 130 eura. Súd prvej inštancie z katastra
nehnuteľností, z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., zistil, že vlastníctvo k stavbe - pavilónu W. - č. s. XX v
zmysle zápisu B1 svedčí v rozsahu 1/1-iny žalobcovi. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 663
a § 671 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“),
§ 261 ods. 1, 2 a 9, § 300, § 302, § 369 ods. 1 a 2, § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného

zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“) a § 1 ods. 1 a 2, § 2 Nariadenia vlády SR č.
21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia obchodného zákonníka.
1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluvný vzťah založený Zmluvou o nájme je obchodnoprávnym
záväzkovým vzťahom, a to s prihliadnutím na okolnosti v čase uzavretia zmluvy. Zmluvný vzťah sa bez
pochýb týkal podnikateľskej činnosti zmluvných strán. K aktívnej vecnej legitimácii žalobcu súd prvej

inštancie uviedol, že v Zmluve o nájme je síce uvedené, že predmet nájmu je vedený na liste vlastníctva
č. XXXX, k. ú. C., v skutočnosti je ale predmet nájmu vedený na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C.. Súd
prvej inštancie mal za preukázané, že pavilón W., orientačné číslo XX, je vo vlastníctve žalobcu, pričom
súd prvej inštancie akceptoval vysvetlenie žalobcu, že pri uzavretí zmluvy prišlo ku chybe v písaní.
Podstatné bolo dostatočne určité a nezameniteľné vymedzenie predmetu nájmu, ktorý bol žalovanou

dlhodobo užívaný. Obe zmluvné strany vedeli, čo je predmetom nájmu a v koho vlastníctve je predmet
nájmu. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že od počiatku bol vlastníkom predmetu nájmu žalobca.
Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru o vecnej legitimácii žalobcu v tomto spore.
Pokiaľ žalovaná namietala neskorší zápis orientačného čísla budovy, uvedené nemalo podľa súdu prvej
inštancievplyvnaplatnosťZmluvyonájme.NeplatnosťZmluvyonájmenemohlaspôsobiťanižalovanou

namietaná absencia ceny nájmu za 1 m2. Podstatným podľa súdu prvej inštancie bolo, že cena nájmu
bola v zmluve dohodnutá a bolo bez významu, či bola vyjadrená v podobe mesačného nájmu za celý
predmet nájmu alebo v podobe nájmu za 1 m2. Rovnako bez relevancie bolo podľa súdu prvej inštancie
aj to tvrdenie žalovanej, že prevádzka mala výmeru len 20,41 m2, keďže predmetom nájmu boli aj
spoločné priestory, spolu o výmere 38,16 m2. Žalovaná si uvedeného musela byť vedomá, keďže celé

roky dohodnuté nájomné vo výške 130 eura mesačne platila. Žalovaná tvrdenia a dôkazy žalobcu k
predmetu nájmu, napr. snímku nebytového priestoru, na ktorej znázornil časti celého predmetu nájmu,
vrátane ich výmery, v konaní nespochybnila. K rozhodnému obdobiu (september až december 2018)
sa žalovaná vyjadrila, že nájomné za tieto mesiace neplatila, lebo v tomto období namietala výmeru
predmetu nájmu dôvodiac, že spoločné priestory užívali aj iní nájomcovia, čím zároveň potvrdila, že

predmet nájmu v rozhodnom období užívala. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca sa voči
žalovanej oprávnene domáha nároku zo Zmluvy o nájme za obdobie od septembra 2018 do decembra
2018. Žalovaná v konaní netvrdila a nepreukázala, že by od Zmluvy o nájme odstúpila alebo že by ju
vypovedala.
1.4. Vzhľadom na opodstatnenosť nároku žalobcu na zaplatenie nájomného za mesiace september až

december 2018 vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutej zmluvnej pokuty, a to v
zmysle § 300 OBZ. Zmluvnú pokutu vyhodnotil súd prvej inštancie za platnú, dojednanú v súlade so
zákonom a žalobe aj v tejto časti vyhovel. V konaní nebolo sporné, že žalovaná porušila svoju zmluvnú
povinnosť platiť nájomné, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou. Súd prvej inštancie žalobcovipriznal aj nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením štyroch samostatných pohľadávok, a to
v zmysle § 369c ods. 1 OBZ. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobcovi
preto vznikol aj nárok na úrok z omeškania v súlade s § 369 ods. 2 OBZ. Vzhľadom na procesný úspech

žalobcu v spore, rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP o práve
žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

2. Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom

z 24. júla 2024 č. k. 41Cob/121/2024-225 vo výroku I. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a vo výroku
II. žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
2.1. Odvolací súd poukázal na § 387 ods. 2 CSP a stotožnil sa s odôvodnením poskytnutým súdom prvej
inštancie. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal platnosťou Zmluvy o nájme, správne vyhodnotil,
že nesprávne uvedené číslo listu vlastníctva je len chybou v písaní a neskorší zápis orientačného
čísla budovy nemá vplyv na platnosť Zmluvy o nájme. Žalovaná mala svoju prevádzkareň zriadenú

na adrese O. pavilón W. komplex, XXX XX C., pričom ide o objekt nesporne patriaci žalobcovi, čo
žalovaná v konaní ani nepopierala. Vo vzťahu k namietanej nesprávnej výmere žalovanou užívaných
priestorov, odvolací súd konštatoval, že okrem vlastných výpočtov a nákresov, iný dôkaz žalovaná
nepredložila. Za rozhodujúcu ale odvolací súd považoval tú skutočnosť, že cena nájmu bola v zmluve
dohodnutávpodobemesačnéhonájmuzacelýpredmetnájmu,atopredajňuužívanúžalovanouvrátane

príslušenstva, teda žalovaná bola oprávnená za dohodnutú cenu nájmu užívať nielen priestory samotnej
predajne o výmere 20,41 m2, ale aj spoločné priestory. Súd prvej inštancie preto podľa odvolacieho
súdu správne konštatoval, že žalobcovi vznikol právny nárok na peňažné plnenie za obdobie faktického
užívania predmetu nájmu z titulu nájmu nebytových priestorov. Súd prvej inštancie zároveň správne
posúdil aj žalobcom uplatnený nárok na zmluvnú pokutu a príslušenstvo pohľadávky.

2.2. K námietkam žalovanej o platbách realizovaných v priebehu roka 2018 odvolací súd uviedol,
že tieto skutkové tvrdenia a listinné dôkazy boli produkované až v odvolacom konaní a žalovanej
nič nebránilo tieto skutočnosti uviesť a dôkazy predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Zo
žalovanou predložených fotokópií poštových poukážok bez uvedenia variabilného symbolu zároveň nie
je podľa odvolacieho súdu zrejmé, z akého právneho titulu boli tieto platby v prospech žalobcu vykonané,

resp. akého obdobia sa majú týkať. Odvolací súd tieto tvrdenia žalovanej nepovažoval za prostriedky
procesnej obrany, ktoré žalovaná nemohla bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
v zmysle § 366 písm. d) CSP.
2.3. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku o veci samej a v závislom výroku o náhrade trov konania je vecne správny, preto ho v súlade s §

387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, ktorým dovolaciemu súdu navrhuje, aby
rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil odvolaciemu

súdu na ďalšie konanie. Dovolacie dôvody žalovaná vymedzila nesprávnym právnym posúdením veci
v spojení s prípustnosťou dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Žalovaná v dovolaní uviedla,
že dovolanie podáva len v časti príslušenstva, pretože istinu uhradila vkladom na účet žalobcu 18.
septembra 2024.
3.1. Žalovaná poukázala na výšku zmluvnej pokuty zo žalovanej istiny 496,64 eura, ktorú vyčíslila na

sumu 5 270,24 eura a výšku úrokov z omeškania, ktoré vyčíslila na sumu 259,90 eura, spolu v sume
5 530,15 eura. Odvolací súd mal uplatniť moderačné právo vyplývajúce z § 301 OBZ, keďže zmluvná
pokuta je neprimerane vysoká. Konajúce súdy neprihliadli na hospodárske postavenie subjektov, na
výšku zabezpečovanej istiny a na ďalšie okolnosti. Žalovaná tvrdí, že je slabšou stranou, pri aplikácii
majetkového cenzu je preto potrebné aplikovať § 422 ods. 1 písm. b) a c) CSP. Aktuálne nie je

podnikateľkou, nemá žiaden príjem zo zamestnania alebo inej zárobkovej činnosti.
3.2. Dovolateľka poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2010
sp. zn. 2Obdo/39/2010, podľa ktorého by sa mal súd pri úvahách o primeranosti zmluvnej pokuty a
prípadnom využití moderačného práva zaoberať všetkými relevantnými okolnosťami prípadu, vrátane
hospodárskej pozície zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsobu zapracovania zmluvnej pokuty

do zmluvy, reciprocitu zmluvnej pokuty, druh zavinenia dlžníka a skutočnosť, či prišlo k vzniku škody
alebo nie. Už v čase dojednania bola zmluvná pokuta vo výške 0,5 % denne neprimerane vysokou
zmluvnou pokutou. Žalovaná bola v čase uzatvárania Zmluvy o nájme malou živnostníčkou s predajňou
s mäsovými produktmi. Vzhľadom na výšku zabezpečovanej pohľadávky je možné konštatovať, žeuplatňovaná zmluvná pokuta má až likvidačný charakter, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že
žalovanájefyzickouosobouvyššiehovekubezvysokéhopríjmu.Žalobcomuplatňovanázmluvnápokuta
je pre žalovanú likvidačná.

4. K dovolaniu žalovanej doručil súdu vyjadrenie žalobca. S dovolacími dôvodmi uvádzanými žalovanou
nesúhlasí. Vo vzťahu k moderačnú právu pri zmluvnej pokute žalobca poukázal na správanie žalovanej,
ktorá sa cielene uviedla do stavu bez majetkového zabezpečenia, a to s cieľom vyhnúť sa plateniu
dlhov, ktoré postupne vznikali v čase, kedy žalovaná užívala nebytové priestory žalobcu. Pri ukončení

nájomného vzťahu osočujúcim spôsobom útočila na prenajímateľa. Žalobca poukázal na ďalšie súdne
konaniavedenéprotižalovanej.Žalovanácielenepreviedlasvojnehnuteľnýmajetokdarovacouzmluvou
na svoje deti, voči čomu žalobca podal žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Žalovaná
zároveň nie je slabšou stranou, režim vzniknutých pohľadávok sa riadi ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Žalobca dovolaciemu súdu navrhuje, aby dovolaniu žalovanej nevyhovel a žalobcovi priznal
voči žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. K vyjadreniu žalobcu k dovolaniu doručila súdu vyjadrenie žalovaná. Dovolateľka považuje uplatnenú
zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú s likvidačným charakterom. Žalovaná mala záujem sa so
žalobcom dohodnúť mimosúdne, pričom uhradila celá istinu. Zmluvná pokuta vo výške 64 000 eura za
jeden nájomný vzťah, kde žalovaná mala obyčajnú malú predajňu, kde ani za celú dĺžku nájomného

vzťahu nedosiahla tržbu vo výške žalovanej zmluvnej pokuty, je podľa žalovanej neprimeraná s
prihliadnutím na zabezpečovaný záväzok.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (podľa § 35 CSP), po
zistení, že dovolanie podala strana sporu, zastúpená advokátom v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez

nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je potrebné odmietnuť.

7. Žalovaná dôvodnosť svojho dovolania odvodzuje z nesprávneho právneho posúdenia veci v spojení
s dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Odvolací súd mal podľa dovolateľky
pri žalovanej zmluvnej pokute využiť svoje moderačné právo vyplývajúce z § 301 OBZ a neprimerane

vysokú zmluvnú pokutu znížiť.

8. Podľa § 422 ods. 1 CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo
sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej

strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom
dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho
konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

9. Podľa § 422 ods. 2 CSP na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

10. Najvyšší súd v prvom rade uvádza, že zmluvná pokuta, aj keď žalobcom uplatnená ako percentuálna
sadzba z dlžnej sumy za každý deň omeškania, nie je príslušenstvom pohľadávky v zmysle § 121
ods. 3 OZ. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady

spojené s jej uplatnením. Zmluvná pokuta tak nepredstavuje príslušenstvo pohľadávky, ale samostatnú
pohľadávku žalobcu. V danom prípade preto nie je dôvod aplikovať § 422 ods. 1 písm. c) CSP, keďže
predmetom dovolacieho konania je zmluvná pokuta a úrok z omeškania. Predmetom dovolacieho
konania tak nie je výlučne príslušenstvo pohľadávky.

11. Žalovaná súčasne v dovolaní tvrdí, že je v spore slabšou stranou vzhľadom na skutočnosť, že
už aktuálne nevykonáva podnikateľskú činnosť a nemá ani žiaden príjem zo zamestnania alebo inej
zárobkovej činnosti.

12. Najvyšší súd konštatuje, že za spor s ochranou slabšej strany je potrebné v zmysle druhej

hlavy tretej časti Civilného sporového poriadku považovať spotrebiteľské spory, antidiskriminačné
spory a individuálne pracovnoprávne spory. Argumentácia dovolateľky, ktorá tvrdí, že už aktuálne
nevykonáva podnikateľskú činnosť, zrejme smeruje k možnému posudzovaniu tohto sporu ako sporu
spotrebiteľského. V zmysle § 290 CSP je za spotrebiteľský spor potrebné považovať spor medziobchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou. V posudzovanej veci bolo pritom jednoznačne zistené, že záväzkový vzťah z ktorého vznikol
nárok uplatňovaný žalobcom v tomto konaní, bol obchodnoprávnym záväzkovým vzťahom, ktorý

vznikol medzi dvoma podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti. Samotná skutočnosť, že
žalovaná už aktuálne nepodniká, nemá na povahu tohto záväzkového vzťahu a tým aj sporu z neho
vzniknutého žiaden vplyv. Žalovaná Zmluvu o nájme uzatvárala ako fyzická osoba podnikajúca, na
základe živnostenského oprávnenia, a to na účely výkonu svojej podnikateľskej činnosti, ktorou bola
predajňa s mäsom. Preto nie je možné dospieť k záveru, že by žalovaná bola spotrebiteľkou a zároveň,

že by prebiehajúci súdny spor vyplýval alebo súvisel so spotrebiteľskou zmluvou. Z uvedeného dôvodu
dovolací súd neaplikoval znížený majetkový cenzus v zmysle § 422 ods. 1 písm. b) CSP.

13. Žalovaná v dovolaní vyčíslila, že zmluvná pokuta zo žalovanej istiny 496,64 eura, je v sume
5 270,24 eura a výška úrokov z omeškania ako príslušenstva pohľadávky, je v sume 259,90 eura.
Žalovaná vychádzala z vyčíslenia uskutočneného žalobcom k 31. augustu 2024. Podľa tvrdení žalovanej

a priloženého dokladu o úhrade dlžnej sumy 496,64 eura k dovolaniu žalovaná uhradila dlžnú sumu
496,64 eura k dátumu 18. septembra 2024. Podľa výpočtu dovolacieho súdu tak suma zmluvnej pokuty,
ktorá má byť predmetom dovolacieho konania predstavuje sumu 5 314,94 eura. Keďže v konaní pred
odvolacím súdom nebolo skutkovo ustálené uhradenie žalovanej pohľadávky vo výške 496,64 eura zo
strany žalovanej (žalovaná tvrdí, že dlžnú sumu uhradila po skončení odvolacieho konania), najvyšší

súd v záujme ochrany procesných práv dovolateľky zohľadnil aj tú skutočnosť, v akej výške by zmluvná
pokuta bola vyčíslená ku dňu podania dovolania (5 332,32 eura), resp. k poslednému dňu lehoty na
podanie dovolania (5 364,61 eura).

14. V súlade s § 421 ods. 2 CSP a Oznámením č. 352/2021 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky o sume minimálnej mzdy na rok 2022 v spojení s § 9 ods. 1 zákona č.
663/2007Z.z.ominimálnejmzdevzneníneskoršíchpredpisov,sumaminimálnejmzdybolanarok2022
oznámená vo výške 646 eura. Desaťnásobok minimálnej mzdy pre účely § 421 ods. 1 písm. a) CSP tak
predstavuje sumu 6 460 eura, pričom vyčíslená zmluvná pokuta vo výške 5 314,94 eura (resp. ku dňu
podania dovolania vo výške 5 332,32 eura a k poslednému dňu lehoty na podanie dovolania vo výške 5

364,61 eura) ako predmet dovolacieho konania neprevyšuje stanovený desaťnásobok minimálnej mzdy.

15. Pokiaľ žalovaná v dovolaní poukazuje na zmluvnú pokutu, ktorá by mala byť vo výške 20 125,61
eura (str. 3 dovolania), je zrejmé, že uvedená suma zmluvnej pokuty je počítaná z odlišnej pohľadávky
s odlišnou splatnosťou, než aká bola uplatnená žalobcom v tomto konaní. Dovolateľka ďalej na záver

dovolania (str. 6 dovolania) poukázala aj na celkovú sumu zmluvnej pokuty vo výške 64 010 eur. Takto
vyčíslená suma zmluvnej pokuty ale rovnako nevyplýva z pohľadávky uplatnenej žalobcom v tomto
konaní.

16. Z uvedeného dôvodu prípustnosť dovolania žalovanej podľa § 421 ods. 1 CSP je vylúčená podľa

ustanovenia § 422 ods. 1 písm. a) CSP.

17. Najvyšší súd nad rámec vyššie uvedeného dopĺňa, že žalovaná vo svojom odvolaní ani neuplatnila
námietku nevyužitia moderačného práva súdu v zmysle § 301 OBZ. Namietaným nesprávnym právnym
posúdením veci by sa tak dovolací súd ani nemohol zaoberať. Nešlo by o právnu otázku, od ktorej

vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolací súd poukazuje v tomto smere na závery
rozsudku najvyššieho súdu zo 16. mája 2019 sp. zn. 4Cdo/110/2018, publikovaného v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 73/2019, podľa ktorých dovolateľ
môže v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku, úspešne
argumentovať iba tými dôvodmi, ktoré už skôr namietol v odvolaní, avšak odvolací súd tieto dôvody

meritórne posúdil v jeho neprospech. Pokiaľ teda žalovaná v konaní doposiaľ nenamietala aplikáciu §
301 OBZ, nemôže sa ňou zaoberať ani dovolací súd.

18. Pre úplnosť najvyšší súd uvádza, že sa zaoberal aj možnou prípustnosťou dovolania žalovanej podľa
§420písm.f)CSP,ajkeďžalovanálenvúvodevsprievodeviacerýchustanoveníupravujúcichdovolacie

konanie označila § 420 CSP a v kontexte ďalšieho obsahu dovolania už žalovaná odôvodňovala výlučne
dovolacídôvodnesprávnehoprávnehoposúdeniavecivspojenísdôvodomprípustnostidovolaniapodľa
§ 421 ods. 1 písm. a) CSP. Napriek uvedenému dovolací súd skúmal, či žalovaná v konaní uplatnila
návrh na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty, teda návrh na využitie moderačného právasúduvzmysle§301OBZačisaodvolacísúdstakýmtonávrhomriadnevysporiadal.Zpodanížalovanej,
ako aj jej vyjadrení na pojednávaní, nevyplýva, že by žalovaná v konaní uplatnila námietku neprimerane
vysokej zmluvnej pokuty a že by v konaní tvrdila okolnosti nasvedčujúce neprimeranosti dohodnutej

výšky zmluvnej pokuty vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Žalovaná v konaní
namietala okolnosti týkajúce sa skutočnej výmery predmetu nájmu, odberu a vyúčtovania energií, vady
Zmluvy o nájme v časti čísla listu vlastníctva a chýbajúcej ceny nájmu za 1 m2, s čím sa súdy nižšej
inštancie riadne vysporiadali. Pokiaľ žalovaná v konaní netvrdila okolnosti nasvedčujúce neprimeranosti
zmluvnej pokuty a súdom nižšej inštancie nenavrhovala zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty,

súdy nižšej inštancie sa otázkou aplikácie § 301 OBZ nemohli zaoberať.

19. Dovolací súd z uvedených dôvodov uzatvára, že prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP je
vylúčená podľa § 422 ods. 1 písm. a) CSP. Keďže najvyšší súd nezistil ani prípustnosť dovolania podľa
§ 420 písm. f) CSP, dovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

20. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.