Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 56Cb/150/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125447871
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:6125447871.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: Západoslovenská

distribučná, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpený AK Herceg, s.r.o. so sídlom
Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: MOBIL ATAK ISP, s. r. o., 951 15
Štefanovičová 2, IČO: 45 455 376, zastúpený AK Šranko s.r.o., Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 50 485
601, o zaplatenie 4 491,26 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4 491,26 eura spolu

s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 77,64 eura a v sume 301,46 eura z dôvodu,
že žalovaný mu spôsobil škodu neoprávneným odberom elektriny zisteným pri kontrole dňa 12.02.2024
v mieste odberu na adrese A. XX/XXXX, B. C. D. a to bez uzatvorenej zmluvy, pričom ide o neoprávnený
odber podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. a škoda bola vypočítaná podľa vyhlášky č. 292/2012 Z.z.
O vykonanej kontrole bol spísaný protokol, ktorý však žalovaný nepodpísal a ani sa nedostavil, hoci
jeho konateľ bol kontaktovaný. Žalovaný je posledný subjekt, s ktorým mal žalobca uzatvorenú zmluvu
a na výzvu na úhradu škody žalovaný reagoval listom zo dňa 14.03.2024, v ktorom namietal, že by mal

dajaké zariadenia na odbernom mieste.

2./ Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor a žiadal
žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia
a nepreukázal, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný v spore. Žalobca nepreukázal, že by skrinka
uvedneá v protokole patrila žalovanému a tvrdenie, že by žalovaný mal byť posledným subjektom, ktorý
mal so žalobcom uzatvorenú zmluvu, sa nezakladá na pravde. Rovnako tak žalovaný namietal, že

žalobca nevyčíslil skutočnú škodu, ktorá mu mala vzniknúť, ale len škodu podľa vyhlášky č. 292/2012
Z.z. a v tomto smere poukázal na ustanovenie § 46 zákona o energetike ako aj nález Ústavného súdu
SR PLIIIUS/114/2020 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Cbo/3287/2009.

3./ K podanému odporu sa vyjadril žalobca (č.l. 52) a pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného
uviedol, že pri vykonaní kontroly bol označený ako odberateľ E. C. E., ktorý bol a je jediným spoločníkom
a konateľom žalovaného a tento bol aj kontaktovaný, ale nedostavil sa a nepreukázal, že by nebol

odberateľom. Keďže pripojenie viedlo do prúdového chrániča ističa mimo akékoľvek merania, tak škoda
bola vypočítaná podľa vyhlášky č. 292/2012 Z.z. na základe hodnoty hlavného ističa za obdobie od
14.08.2023 do 12.02.2024. K námietkam žalovaného ohľadne výšky škody uviedol žalobca, že pri
preprave vznikajú plávané straty , ale straty nad plánovaným rámec sú škodou, ktorú musí žalobcauhradiť odberateľovi v cenách, za ktoré sa elektrická energia predáva na burze a sumy, ktoré platí
odberateľ obchodníkovi, sú oveľa nižšie, ako v prípadoch neoprávnených odberov.

4./ Žalovaný podaním zo dňa 12.02.2026 (č.l. 63) opätovne namietal, že žalobca neoznačil dôkazy
na preukázanie jeho pasívnej legitimácie a nepreukázal ani jeho zodpovednosť za škodu vzniknutú
neoprávneným odberom. Výška škody je neprimerane vysoká a bola vyčíslená nesprávne a predčasne,
keďže žalobca sa ani len nepokúsil vyčísliť reálne vzniknutú škodu. Z uvedených dôvodov žalovaný
poprel odber elektriny neoprávneným spôsobom.

5./ Žalobca v následnom vyjadrení zo dňa 10.03.2026 (č.l. 71) zotrval na svojich tvrdeniach a podľa
neho pasívna legitimácia žalovaného vyplýva zo skutočnosti zistenej na zadnej strane skrine sieťového
rozvádzača SR-022-76, na ktorom bola umiestnená rozvodnica na omietku, ktorá patrila žalovanému
a pracovníci žalobcu vykonávajúci kontrolu kontaktovali priamo majiteľa firmy, ktorý im potvrdil, že na
skrini sieťového rozvádzača bol štítok, na ktorom bolo uvedené, že zariadenie je majetkom spoločnosti

MOBIL ATAK. Žalobca trval na tom, že spôsob výpočtu škody je v súlade s platnými právnymi predpismi.
Na pojednávaní dňa 17.03.2026 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu
žalovaného, tak nemajú k dispozícii zmluvu naposledy s ním uzavretú, pretože táto bola skartovaná,
ale vychádzajú zo štítku, ktorý bol na rozvodovej skrinke.

6./ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami sporových strán ako aj
s predloženými dokladmi a zistil, že pracovníci žalobcu dňa 12.02.2024 spísali protokol o zistení
neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike (č.l. 18) s tým, že by malo ísť o neoprávnený
odber zo strany žalovaného na adrese B. C. D., A. XX/XXXX, SR – 022 – 76 a v protokole boli ďalej
popísané technické údaje s tým, že bol kontaktovaný E. C. E., ktorý sa nedostavil.

7./ Následne žalobca spracoval výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa
zákona č. 251/2012 Z.z. (č.l. 16, 17) na sumu 4 491,26 eura a zároveň vyčíslil aj náklady spojené so
zistením neoprávneného odberu na sumu 77,64 eura a náklady na DPH na sumu 301,46 eura. Výzvou
zo dňa 22.02.2024 (č.l. 15) vyzval žalovaného na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom

elektriny v celkovej sume 4 870,36 eura s tým, že ak žalovaný uhradí časť škody v sume 4 139,81 eura
najneskôr do 23.03.2024, bude mu odpustená časť škody v sume 730,55 eura. Uvedená výzva bola
doručená žalovanému dňa 28.02.2024 (č.l. 19).

Podľa § 46 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom elektriny je

odber elektriny bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej
sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, prípadne o dodávke alebo združenej dodávke elektriny.
Podľa ods. 2 pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne
vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený

všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i/.

8./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy
4 491,26 eura s príslušenstvom z titulu úhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny nie
je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Žalobca si svoj nárok uplatnil na základe protokolu

o zistení neoprávneného odberu na odbernom mieste B. C. D., A. XX/XXXX, sieťový rozvádzač SR –
022 – 76 a mal za to, že pasívne legitimovaným subjektom je v tomto prípade žalovaný, keďže na zadnej
strane skrinky sieťového rozvádzača sa nachádzala tabuľka s obsahom, že zariadenie je majetkom
spoločnosti MOBIL ATAK a zároveň tam bolo uvedené telefónne číslo XXX/XXXXXXX a webová stránka
www.mobilatak.net (č.l. 23pv). Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietal pasívnu legitimáciu

v predmetnom spore s tým, že žalobca nepredložil žiaden doklad o predchádzajúcom zmluvnom vzťahu
s ním a okrem toho namietal aj výšku vyčíslenej škody.

9./ Sporové strany majú v konaní bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Okruh rozhodujúcich
skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný

hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma
zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj
nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce
tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, akoaj bremeno dôkazu. Sporová strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú sporovú stranu, ktorá

síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení sporových strán. Zákon určuje
dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany nie je preukázané
(v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), je pre sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie.

10./ S poukazom na prevedené dokazovanie a na dôkazy produkované žalobcom dospel súd
k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto jeho žalobe na náhradu škody nemohlo byť
vyhovené. Žalobca, na ktorom bolo bremeno tvrdenia síce uviedol, že na odbernom mieste, kde bol
zistený neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy mal predtým uzavretú zmluvu so žalovaným,
avšak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal a pri tvrdení o pasívnej legitimácii žalovaného

poukazoval len na štítok, ktorý sa nachádzal na zadnej strane skrine sieťového rozvádzača, na ktorom
bolo uvedené, že zariadenie je majetkom spoločnosti MOBIL ATAK spolu s telefónnym číslom a adresou
webovej stránky. Súd však zistil, že len na základe obsahu tohto štítku nie je možné jednoznačne
stanoviť pasívnu legitimáciu žalovaného v predmetnom konaní o náhradu škody, pretože v obchodnom
registri je zapísaných viacero spoločností, v ktorých názve je MOBIL ATAK, pričom spoločníkom týchto

spoločností je E. C. E. a tento je zároveň aj ich konateľom a teda nie je možné jednoznačne identifikovať
žalovaného ako spoločnosť, ktorá je na predmetnom štítku uvedená. Rovnako tak na internetových
stránkach súd zistil, že telefónne číslo uvedené na štítku sa nachádza pri viacerých spoločnostiach,
v ktorých názve je MOBIL ATAK a ani v katastri nehnuteľnosti súd nezistil, že by na žalovaného boli
evidované nehnuteľnosti v kat. úz. B. C. D.. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno na svoje

tvrdenia o pasívnej legitimácii žalovaného a tým nepreukázal, že neoprávneným odberom elektriny bola
spôsobená škoda žalovaným, tak súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol.

11./ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko žaloba žalobcu bola

v celom rozsahu zamietnutá, čo je možné považovať za úspech žalovaného. O výške náhrady trov
konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,
ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na

jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok konania

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).