Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. apríl 2026

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8P/64/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6726201454
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2026:6726201454.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci starostlivosti o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D.
XXX/XX, XXX XX E., maloleté dieťa zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa
rodičov - matka F. G. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX E., zast. A. H. I., B., advokát
so sídlom Letecká 238/2, 962 31 Sliač a otec B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, F. – C.
G., XXX XX F. J., t. č. bytom K. XXXXX/XX, XXX XX E., o návrhu matky na nariadenie neodkladného

opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Otec B. B., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý platiť na maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX,
výživné v sume 70,- Eur mesačne, a to počnúc dňom doručenia tohto uznesenia vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu Zvolen (ďalej len
„tunajší súd“ alebo „súd“) dňa 07.04.2026 sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby súd dočasne do
rozhodnutia vo veci samej zveril maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti,
upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený sa dočasne stretávať s maloletým A. B., nar.
XX.XX.XXXX každý párny týždeň v mesiaci od soboty 10:00 hod. do nedele 17:00 hod. s tým, že si
otec prevezme a odovzdá maloletého v mieste bydliska matky a zaviazaním otca prispievať na výživu

maloletého sumou 200,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom
vykonateľnosti tohto uznesenia.

2. Matka svoj návrh o nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s otcom maloletého A.
žili v partnerskom zväzku po dobu takmer 13 rokov, ktorý bol ukončený v 08/2024. Od tohto obdobia
otec maloletého opustil spoločnú domácnosť. Po odchode otca maloletého zo spoločnej domácnosti

rodičovmaloletéhosav10/2024odsťahovalaajnavrhovateľkasmaloletým,atoksúčasnémupartnerovi
navrhovateľky. V 10/2024 sa rodičia neformálne dohodli, že styk otca s maloletým sa bude realizovať
v jednodňových intervaloch (t. j. deň a noc u otca a deň a noc u matky). Od daného obdobia, začala
navrhovateľka badať na maloletom negatívne zmeny. Maloletému sa výrazne zhoršilo správanie, na
čo navrhovateľku čoraz častejšie upozorňovali aj pedagogičky v materskej škôlke. Ako príklad uviedla
správanie maloletého kedy vždy po príchode od otca hrubo a vulgárne nadával, bil spolužiakov, bol

agresívny aj v domácnosti navrhovateľky kedy udieral do nábytku. Od XX/XXXX sa rodičia dohodli na
týždennej striedavej starostlivosti, čo však neprinieslo takmer žiadne zmeny k lepšiemu. Vzhľadom naneklesajúcinegatívnyvplyvotca,kedysaodnehomaloletývracalknavrhovateľkeznačnerozrušený,bol
agresívny, výbušný a nepokojný čo priamo nasvedčovalo tomu, že mu zmena prostredia nerobí dobre,
navrhovateľka zúžila styk maloletého s otcom na každý druhý víkend od piatku poobedia do nedele ráno.

Maloletému bola následne diagnostikovaná ťažká forma ADHD s tým, že navrhovateľke bolo výslovne
uvedené, že maloletý potrebuje stabilné prostredie, nie sú pre neho vhodné zmeny a nie je pre neho
vhodné realizovať styk s otcom každý druhý týždeň. Maloletý sa v súčasnosti podrobuje terapiám v
Centre poradenstva a prevencie Zvolen v rozsahu 1 x do týždňa. Terapie maloletého vedie liečebná
pedagogička L. F. M., ktorá uviedla, že mal. je vysoko senzibilný a pre svoj vývin potrebuje pokojné a

stabilné prostredie, čo mu však otec podľa matky nedokáže poskytnúť.
Maloletý sa opakovane sťažoval navrhovateľke na to, že tento musí u otca cvičiť, že musí robiť brušáky
lebo mu otec povedal, že má „veľké tučné brucho“. Keď navrhovateľka s uvedeným konfrontovala otca,
tento uviedol, že chce z maloletého „vybiť“ energiu, aby bol dobrý, že on vie ako na neho, a že trpí
obezitou 1. stupňa. Konanie otca voči maloletému podľa matky výrazne zhoršuje maloletého zdravotný
stav a považuje to za priame ohrozenie fyzického a psychického zdravia dieťaťa. Otec na modifikáciu

styku reagoval a aj doposiaľ reaguje odmietavo, pričom tento nechce a nevie pochopiť skutočnosť, že
za súčasného zdravotného stavu maloletého nie je možné realizovať styk v širšom rozsahu. Otec má
za to, že ide len o akýsi „výmysel“ matky, avšak matka koná v zmysle priamych odporúčaní lekárov a
odborných pedagógov z Centra poradenstva a prevencie a to tak, aby bolo chránené jej dieťa. Uvedený
nesúhlas otca vyvrcholil v termíne od 27.03.2026 do 29.03.2026, kedy bol maloletý A. u otca na základe

ústnej dohody o víkendovom styku. Hoci mal otec maloletého odovzdať v pondelok ráno v škôlke a
navrhovateľka si ho mala po škôlke vyzdvihnúť, tento si od navrhovateľky vynútil súhlas s predĺžením
pobytu do utorka. Následne však v telefonickom rozhovore dňa 29.03.2026 otec navrhovateľke útočne
a bezprecedentne oznámil, že: „si ešte rozmyslí, či jej A. vôbec niekedy vráti,“ a že si ho minimálne
ponechá do konca týždňa, pričom mu je jedno, čo na to hovorí matka alebo lekári. Vzhľadom na reálnu

hrozbu, že otec maloletého zadrží a nevráti ho do jeho stabilného prostredia, bola navrhovateľka nútená
v pondelok 30.03.2026 urýchlene vyzdvihnúť maloletého priamo z materskej školy. Toto konanie otca,
kedy dieťa zneužíva ako mocenský nástroj proti matke, považuje navrhovateľka za priame ohrozenie
psychického zdravia maloletého. U maloletého s diagnostikovanou ťažkou formou ADHD je akákoľvek
neistota v tom, kde bude tráviť noc a kedy uvidí matku, spúšťačom masívnych úzkostných stavov a

regresie v liečbe. Správanie otca vykazuje znaky tzv. „neformálneho únosu“ (zadržiavania dieťaťa), čo
zakladá naliehavý záujem na okamžitý zásah súdu.
Naliehavosť potreby vydania neodkladného opatrenia odôvodňuje navrhovateľka jednak tým, že
navrhovateľka je od narodenia maloletého jeho primárnou vzťahovou osobou, ktorá zabezpečuje všetky
jehobazálnepotreby,organizujejehodennýrežim,školskúdochádzkuavplnomrozsahumanažujejeho

špeciálnu zdravotnú starostlivosť. Počas spoločného života navrhovateľky s otcom maloletého sa otec
o maloletého nikdy nestaral, nezaujímal sa o neho a svoj voľný čas trávil na mobilnom telefóne. Taktiež
s poukazom na diagnostikovanú ťažkú formu ADHD u maloletého A. je nevyhnutné, aby mal jasne
určené miesto bydliska a osobu, ktorá za neho nesie priamu zodpovednosť. Lekárske odporúčania jasne
hovoria o potrebe stability a rutiny, ktorú v súčasnosti dokáže garantovať výlučne matka. Otec svojím

aktuálnym postojom – kedy spochybňuje diagnózu dieťaťa a vyhráža sa jeho zadržaním – preukázal,
že nie je schopný nadradiť záujmy maloletého nad svoje vlastné mocenské ambície. Ponechanie
maloletého v stave „právneho vákua“ bez jasného určenia osobnej starostlivosti by znamenalo vystaviť
dieťa riziku ďalších pokusov otca o jeho neformálne zadržiavanie, čo by malo devastačný vplyv na
psychický stav maloletého. Zároveň matka v snahe zachovania styku otca s maloletým navrhuje, aby

súd vydaným neodkladným opatrením zároveň dočasne upravil styk otca s maloletým tak, aby bola
zaručená bezpečnosť a stabilita dieťaťa, nakoľko ponechanie rozhodovania o styku na aktuálnej ľubovôli
otca predstavuje pre maloletého A. bezprostredné riziko ujmy na zdraví a riadnom vývoji. S poukazom
na vyššie uvedené navrhovateľka navrhuje, aby bol styk otca s maloletým dočasne upravený tak, že otec
bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v mesiaci od soboty 10:00 hod. do nedele

17:00 hod., pričom otec bude povinný maloletého vyzdvihnúť a odovzdať v mieste bydliska matky.
Navrhovateľka uvádza, že otec maloletého od momentu zrušenia spoločnej domácnosti (08/2024)
neprispieva na výživu maloletého A. žiadnou finančnou sumou. V období od 08/2024 do 12/2025, kedy
sa rodičia pokúšali o striedavú osobnú starostlivosť v týždňových intervaloch, si rodičia hradili potreby
maloletého individuálne počas „svojich“ týždňov. Avšak od 12/2025, kedy došlo k zásadnej zmene

pomerovafaktickémuprechodumaloletéhodovýlučnejstarostlivostimatky(styksotcomrealizovanýlen
každý druhý víkend), všetky náklady spojené s bývaním, stravou, ošatením, predškolským zariadením
a predovšetkým nákladnou liečbou ADHD (terapie, suplementácia, zdravotné pomôcky) znáša výlučne
matka. Vzhľadom na nízky príjem navrhovateľky, navrhovateľke finančne pomáha jej matka. Matkanásledne vyčíslila pravidelné mesačné výdavky na maloletého spočívajúce z poplatku za materskú
školu vo výške 30,- Eur, strava pre maloletého 200,- Eur, hygienické potreby 30,- Eur, lieky 30,- Eur,
voľnočasové aktivity 150,- Eur, oblečenie v priemere 150,- Eur, sporenie pre maloletého 30,- Eur, ako

aj nepravidelné výdavky matky na maloletého za navštevovanie detského psychiatra v Košiciach –
vstupné vyšetrenie 180,- Eur a každá ďalšia konzultácia 45,- Eur, cesta do C. a späť cca 50,- Eur
a zároveň príspevok na bývanie partnerovi navrhovateľky vo výške 230,- Eur. Otec maloletého napriek
vedomosti o zmene rozsahu starostlivosti a zvýšených nákladoch na špeciálne potreby dieťaťa matke
neposkytuje žiadne finančné prostriedky. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhovateľka žiada, aby

súd zaviazal otca platiť dočasné výživné v sume 200,- Eur mesačne, čo predstavuje sumu pokrývajúcu
aspoň základné, odôvodnené potreby dieťaťa do času, kým súd vo veci samej podrobne preskúma
majetkové pomery otca.
Navrhovateľka k návrhu pripojila nasledovné listinné dôkazné prostriedky: rodný list maloletého dieťaťa,
lekárska správa – pediatrická neurológia, cenník súkromného zdravotníckeho zariadenia v Košiciach.

3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

4. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

5. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

11. Podľa článku 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa vyhlásenom Federálnym ministerstvom
zahraničných vecí ČSFR č. 104/1991 S. (ďalej len Dohovor o právach dieťaťa), štáty, ktoré sú zmluvnou

stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo dvoch rodičov udržiavať
pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

12. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

13. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon
o rodine“), ak rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

14.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

15. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práva povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa

na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona

19.Neodkladnéopatreniejeprocesnýminštitútom,ktorýumožňujeposkytnúťrýchluochranuporušeným
alebo ohrozeným subjektívnym právam účastníkov konania. Možno ho nariadiť, len ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V
prípade konania podľa CMP aj v prípade, ak to vyžaduje verejný záujem, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia

pojednávania. Pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v
konaní vo veci samej, ale je postačujúce, ak je osvedčená potreba nevyhnutnej neodkladnej ochrany
práv a právom chránených záujmov, a zároveň splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného
opatrenia, že sa osvedčí alebo preukáže niektorý z dôvodov na jeho nariadenie. V prípade maloletých
detí nepostačuje, aby nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov vyplývala len z naliehavosti situácie, ale

je tiež potrebná existencia skutočného záujmu maloletého dieťaťa na dočasnej úprave pomerov. Pri
rozhodovaní vo veciach maloletých detí je vždy potrebné prihliadať práve na záujem maloletého dieťaťa,
ktorýjeprvoradý(čl.3Dohovoruoprávachdieťaťa,čl.24ods.2ChartyzákladnýchprávEurópskejúnie).
Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa okrem iného zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o
dieťa, bezpečnosť dieťaťa a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti ako aj

duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa, a pod.

20. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, ako aj obsah podaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je sčasti
(výživné na maloleté dieťa) dôvodný. Čo sa týka rozhodnutia o vyživovacej povinnosti rodičov k mal.

dieťaťu, rozhodol súd podľa § 366 CMP s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2, ods. 4 ZoR, nakoľko
každý rodič prispieva na výživu svojich mal. detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov, s tým, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Súd pri určovaní výživného
prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Súd mal osvedčené, že
rodičovské práva a povinnosti k maloletému neboli upravené v konaní pred súdom. Z návrhu matky na

nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že maloletý sa toho času nachádza vo fyzickej starostlivosti
matky, v domácnosti partnera matky, po tom ako matka v októbri 2024 odišla zo spoločnej domácnosti
s otcom. Spočiatku sa rodičia pokúšali o styk otca s maloletým v jednodňových intervaloch, neskôr
v týždňových intervaloch, kedy si rodičia hradili potreby maloletého individuálne počas svojich týždňov.
Podľa tvrdení matky si otec od decembra 2025 dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť k maloletému

a všetky náklady spojené s bývaním, stravou, ošatením, predškolských zariadením a liečbou ADHD
u maloletého znáša výlučne matka. Nízky mesačný príjem matky vo výške cca 600,- Eur netto vrátane
daňového bonusu a absencia finančnej participácie otca si vyžaduje neodkladné riešenie za účelom
zabezpečenia riadnej starostlivosti o maloletého. Matka v návrhu žiadala priznať výživné v nevyhnutnej
miere v sume 200,- Eur mesačne. Súd z rozhodovacej činnosti v zásade má vedomosť o obvyklých

odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa, vychádzajúc z potrieb iných rovesníkov maloletého
dieťaťa, avšak tie sa od prípadu k prípadu líšia svojimi jedinečnými okolnosťami. Súd
však nemal matkou osvedčené, že by bolo v možnostiach a schopnostiach otca podieľať sa na výžive
maloletého výživným v nevyhnutnej miere v sume 200,- Eur mesačne. Matka v návrhu neuviedla žiadnetvrdenia k minulým a súčasným zárobkovým pomerom otca, z ktorých by súd mohol vychádzať a tieto
absentujúce skutkové tvrdenia žiadnou listinou neosvedčila. Príjem otca nie je známy ani z lustrácie
v Sociálnej poisťovni, na základe čoho súd otcovi určil platenie výživného v nevyhnutnej miere v sume

70,- Eur mesačne, čo činí približne 50% zo sumy životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa,
vždy do 15-teho dňa v mesiaci, keďže zo zákona je každý rodič povinný podieľať sa na výžive svojho
maloletého dieťaťa bez ohľadu na svoje pomery. Neodkladným opatrením, ako už bolo uvedené, súd
nerozhoduje o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča,
ale iba dočasne nariadi, aby povinný rodič platil výživné v nevyhnutnej miere. Takéto dokazovanie

môže súd nariadiť len pri riadne vykonaným dokazovaním vo veci samej o úpravu rodičovských práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

21. Vo zvyšnej časti návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, nakoľko má za to,
že nie sú splnené základné podmienky pre jeho nariadenie. K nariadeniu neodkladného opatrenia vo
veciach starostlivosti o maloletých by mal súd pristúpiť, najmä ak je ohrozená výživa maloletého dieťaťa

alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté dieťa, resp. by bez tohto zásahu by mohlo dôjsť
k nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletých detí, čo by mohlo mať negatívny dopad
na ich zdravý vývoj a v tomto prípade bezodkladnosť úpravy pomerov nebola preukázaná. Z návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že maloletý N. sa nachádza v starostlivosti
matky od obdobia ako otec maloletého opustil spoločnú domácnosť a navrhovateľka sa aj s maloletým

odsťahovala do domácnosti jej partnera. Súd má teda za to, že zdravie a starostlivosť maloletého
N. nie je ohrozená, o maloletého je postarané, nie je bez rodinného zázemia, výchovy, bez dozoru
a teda nie je žiaden dôvod zasahovať do rodičovských práv a povinností pred rozhodnutím vo veci
samej neodkladným opatrením, resp. že pomery maloletého nie sú v súčasnosti natoľko bezprostredne
ohrozené, že by bolo nevyhnutné rozhodnúť okamžite a že by nebolo možné vyčkať na rozhodnutie

vo veci samej. Pokiaľ ide o obavy matky z možného zadržania dieťaťa otcom, súd konštatuje, že v
konaní nebola osvedčená reálna a bezprostredne hroziaca ujma. Samotné vyjadrenie otca, ktoré matka
interpretovala ako hrozbu nevrátenia dieťaťa, sa v realite nenaplnilo a k žiadnemu „ zadržiavaniu“
doposiaľ nedošlo. Subjektívna obava jedného z rodičov, ktorá nie je podložená faktickým konaním druhej
strany smerujúcim k narušeniu stability dieťaťa, nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia.

Zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky formou neodkladného opatrenia bez toho,
že by boli osvedčené výnimočné dôvody a reálne osvedčená obava o život a zdravie dieťaťa, by
neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv otca, zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým.
Potreba bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu nebola preukázaná ani v časti návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku, nakoľko v konaní nebol osvedčený stav, dôsledkom

ktorého by bola úvaha, že v záujme maloletého dieťaťa je okamžite upraviť jeho styk s otcom, ktorý sa
sporadicky realizuje.

22.Sohľadomnavyššieuvedenéskutočnostimalsúdzato,žematkavčastivýživnéhonamaloletédieťa
osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov ako základnej podmienky pre nariadenie

požadovaného neodkladného opatrenia. Za daných okolností teda súd návrh považoval v časti
výživného na mal. dieťa za dôvodný, a preto mu vyhovel. V časti starostlivosti o maloletého vrátane
úpravy styku má súd za to, že bez vykonania riadneho dokazovania, nie je nateraz v záujme maloletého
neodkladným opatrením zasahovať do výkonu rodičovských práv a povinností. Skutočnosti uvádzané
matkou v návrhu môžu byť podkladom na rozhodnutie vo veci samej, kde je dostatočný priestor na

preukázanie všetkých sporných skutočností a na vykonanie dokazovania a zistenia skutkového stavu,
avšak nie na vydanie neodkladného opatrenia. Preto súd návrh matky vo zvyšnej časti zamietol.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline (§ 362 ods. 1, prvá veta CSP). Odvolanie môže
podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Výrok I. tohto uznesenia je vykonateľný dňom doručenia (§ 332 ods. 1 CSP, § 44 CMP v spojení s §

234 ods. 2 CSP).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné

náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovejznačkytohtokonania(§127ods.1,2CSP).Podanieurobenévlistinnejpodobetrebapredložiťv
potrebnompočterovnopisovsprílohamitak,abysajedenrovnopissprílohamimoholzaložiťdosúdneho
spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).