Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2Sf/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100766
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100766.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: B. XXXX/XX, XXX
XX C., (predtým sídlo podnikateľského subjektu: D. XX, IČO: 34 907 670 – do 01.10.2024) právne
zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom: Skuteckého 33, 974 Banská Bystrica, IČO:
40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103878701/2025 zo dňa 25.09.2025,

o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 03.12.2025 sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103878701/2025 zo dňa 25.09.2025 (ďalej
aj ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka

Poprad č. 101174087/2025 zo dňa 26.03.2025 ( ďalej aj ,,rozhodnutie správcu dane“), ktorým bol
žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 7 438,20 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie marec 2023. Žalobca v správnej žalobe žiadal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie.

2. Súčasťou správnej žaloby v bode V. bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“).
Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že nevlastní žiaden
hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, okrem pozemkov, na ktorých je zriadené záložné právo z dôvodu,
že voči žalobcovi je vedené exekučné konanie. Žalobca poukázal na to, že aktuálne je zamestnaný
v obchodnej spoločnosti pričom jeho príjem predstavuje sumu minimálnej mzdy a má vyživovaciu
povinnosť k trom maloletým neplnoletým deťom, pričom na jeho výživu je odkázaná aj jeho partnerka.

Hrozbu závažnej ujmy a vážneho nenapraviteľného následku žalobca videl v tom, že v prípade
okamžitého výkonu rozhodnutia by došlo k reálnemu ohrozeniu osôb odkázaných na výživu žalobcu,
pričom odvrátenie tohto následku nie je reálne možné dosiahnuť inak, ako priznaním odkladného účinku
správnej žalobe. Žalobca mal tak za to, že bola preukázaná skutočnosť, že pre odloženie výkonu
rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane sú naplnené všetky zákonné
požiadavky.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.03.2026 ku správnej žalobe v súvislosti s návrhom žalobcu na
priznanie odkladného účinku uviedol, že nesúhlasí s priznaním odkladného účinku správnej žalobe
z dôvodu, že na základe viacerých vykonaných daňových kontrol na dani z pridanej hodnoty u
žalobcu za rôzne zdaňovacie obdobia bolo zistené opakované a účelové konanie žalobcu smerujúce k
neoprávnenému uplatneniu práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr od dodávateľov.4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom

Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy,
alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na

vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo
veci samej.

8. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. V zmysle citovaných zákonných ustanovení SSP nie je nevyhnutné, aby žalobca preukázal,
že konkrétna ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, vyžaduje sa však
osvedčenie, že určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje. Priznanie odkladného účinku žalobe má
mať vzhľadom na povahu dôsledkov (zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho

orgánu) len výnimočný charakter, návrh preto musí byť dostatočne zdôvodnený osobitými okolnosťami
konkrétneho prípadu. Pri rozhodovaní sa uplatňuje dispozičná zásada, pričom dôkazné bremeno
nesie žalobca, ktorý je povinný súdu primeraným spôsobom zdôvodniť a tiež osvedčiť existenciu
reálnej, možnej ujmy tak, ako to vyžaduje zákon. Hrozba pritom musí vyplývať z konkrétnych dôkazov,
nepostačuje len všeobecné, hypotetické tvrdenie o hroziacej finančnej ujme. V tejto súvislosti správny

súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 135/2022 zo dňa
09.03.2022, v zmysle ktorého preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu
na priznanie odkladného účinku. Žalobca je tak povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami
preukázať skutočnosti (intenzita ujmy a príčinná súvislosť s výkonom preskúmavaného rozhodnutia
orgánu verejnej správy), ktoré opodstatňujú rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku jeho

správnej žalobe, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby alebo potenciálnej ujmy.
Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu.

11. Správny súd navyše uvádza, že pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej
žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne

účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny
súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou
napadnutého rozhodnutia na žalobcu bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne
správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak
nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré

oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.

12. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu dospel k záveru, že žalobca svoj návrh dostatočným
spôsobom neodôvodnil a nepredložil súdu ani listinné dôkazy na podporu svojho návrhu tak, aby bolomožné konštatovať, že existuje potenciálna, reálna hrozba závažnej ujmy. Žalobca neuviedol žiadne
konkrétne skutočnosti, ktoré by poukazovali na reálne hroziacu ujmu, ktorá by odôvodňovala priznanie
odkladného účinku, a tak neuniesol vo veci dôkazné bremeno. Priznať správnej žalobe odkladný

účinok nie je možné len z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu ukladá určité peňažné plnenie a
úhrada sumy a s tým súvisiaca finančná strata na majetku by sa mala považovať za ujmu, ktorá by
odôvodňovala priznanie odkladného účinku. Samotná skutočnosť, že správnym orgánom bola uložená
istá peňažná povinnosť, nie je vo všeobecnosti postačujúcim dôvodom na priznanie odkladného účinku
len preto, že ide o zásah do majetkových práv žiadateľa, bez splnenia iných zákonom predpokladaných

podmienok, a to najmä bez hodnoverne osvedčenej reálnej hrozby vážnej, ťažko odstrániteľnej ujmy
alebo iného vážne nenapraviteľného následku v prípade úhrady vyrubeného rozdielu na dani z pridanej
hodnoty. Žalobca v návrhu všeobecne poukázal na existenciu hrozby jeho platobnej neschopnosti.
Ak by samotná skutočnosť podania správnej žaloby, ktorou je spochybnená zákonnosť rozhodnutia
správcu dane, bez ďalšieho, bola postačujúcim dôvodom pre priznanie odkladného účinku, legislatíva
by s takýmto postupom rátala a odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia správcu dane by bol

v prípade podania správnej žaloby stanovený priamo zákonom, a to bez splnenia iných podmienok.
Daňový poriadok a ani SSP však takýto postup neupravujú. Žalobca v čase vydania rozhodnutia správcu
dane a napadnutého rozhodnutia bol samostatne zárobkovou činnosťou (podnikateľskú činnosť ukončil
01.10.2024) a jeho činnosť tak so sebou niesla znášanie podnikateľského rizika, ktoré samozrejme
zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti plnením zákonných

povinností.

13. Správny súd konštatuje, že žalobca splnil iba dve zákonné procesné podmienky, hmotnoprávne
podmienky však nesplnil. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nepredložil súdu žiadne relevantné listinné dôkazy na preukázanie žalobcom subjektívne tvrdenej

zlej finančnej situácie, ktoré by preukazovali aktuálnu finančnú situáciu žalobcu tak, aby bolo možné
konštatovať, že existuje potenciálna, reálna hrozba závažnej ujmy, následkom ktorej môže dôjsť k
ohrozeniu žalobcu alebo iných osôb voči ktorým by mal mať žalobca údajne vyživovaciu povinnosť.
Z dôvodu nepreukázania prvej hmotnoprávnej podmienky na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe,správnysúdneskúmalsplneniedruhejhmotnoprávnejpodmienky,t.j.čibypriznanieodkladného

účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným záujmom.

14. Vzhľadom k tomu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v návrhu na priznanie odkladného
účinku neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, značnú hospodársku škodu či alebo finančnú škodu, závažná
ujmunaživotnomprostredí,prípadneinývážnynenapraviteľnýnásledok,ktorébyosvedčovalinaplnenie

hypotézy právnej normy v § 185 písm. a) SSP, správny súd dospel k záveru, že nedošlo k splneniu prvej
hmotnoprávnej podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

15.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostíacitovanýchzákonnýchustanovení,správnysúdrozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť n i e j e prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).