Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5Sa/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100176
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100176.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Rožňava, Námestie 1. mája 11,
Rožňava, proti žalovanej: Obec A. B. C., A. B. C. XXX, o nečinnosť orgánu verejnej správy takto

r o z h o d o l :

U k l a d á žalovanej Obci A. B. C., aby v lehote 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
uznesenia konala a rozhodla v konaní o dodatočnom povolení stavby vedenom žalovanou pod sp. zn.
OcÚ: 265/2019.

Žalovaná je povinná toto svoje rozhodnutie doručiť súdu do 15 dní odo dňa jeho vydania.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 13.06.2023 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj správny súd

alebo súd) v ten istý deň sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej ako príslušnému stavebnému
úradu, aby v konaní o dodatočnom povolení stavby, vedenom pod sp. zn. OcÚ: 265/2019, v lehote 60
dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia konala a rozhodla.

2. Žalobca v správnej žalobe popísal priebeh administratívneho konania, v rámci ktorého poukázal na to,
že dňa 06.09.2019 bola žalovanej doručená žiadosť Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej

politiky (ďalej aj okresný úrad) o vykonanie štátneho stavebného dohľadu podľa § 98 a nasl. zákona č.
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej aj Stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov, ktorého predmetom malo byť posúdenie novovybudovaného kamenného múra na hranici
pozemkov nachádzajúcich sa na parcelách C KN 223 a 224, k. ú. A. B. C.. Výsledkom vykonaného
štátneho stavebného dohľadu bolo zistenie, že na oporný múr nebolo vydané stavebné povolenie,
čo vyplynulo z výzvy žalovanej zo dňa 04.03.2020, doručenej D. E. F. (ďalej aj vlastník stavby alebo

stavebník) dňa 16.03.2020, predmetom ktorej bolo vyžiadanie relevantných podkladov od stavebníka
oporného múru za účelom preukázania, že dodatočné povolenie uskutočneného oporného múra nie
je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. Predmetná výzva predstavovala
prvotný úkon obce ako stavebného úradu, ktorým bolo začaté konanie o dodatočnom povolení stavby
podľa § 88a a nasl. Stavebného zákona. Žalovaná dňa 16.07.2020 vydala rozhodnutie sp. zn. OcÚ:
265/2019, SOcÚ: 5/2020-01-Šm (ďalej aj rozhodnutie žalovanej zo dňa 16.07.2020), ktorým vlastníkovi

stavby podľa § 88 ods. 1 písm. b), ods. 2 Stavebného zákona nariadila odstránenie stavby na vlastné
náklady do 90 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti vydaného rozhodnutia. Vlastník stavby podal
proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol okresný úrad rozhodnutím
sp. zn. OU-KE-OVBP2-2020/041317-002 zo dňa 25.09.2020 (ďalej aj rozhodnutie okresného úradu zo
dňa 25.09.2020) tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej o nariadení odstránenia stavby a vec jej vrátil na
nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaná po vrátení veci vydala dňa 25.10.2021 rozhodnutie sp. zn.

OcÚ: 265/2019, SOcÚ: 104A/2021-02-Šm (ďalej aj rozhodnutie zo dňa 25.10.2021), ktorým opätovne
nariadila odstránenie stavby oporného múra. Aj v tomto prípade vlastník stavby podal proti vydanémurozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom okresný úrad rozhodol rozhodnutím sp. zn. OU-KE-
OVBP2-2022/005304-002 zo dňa 11.01.2022 (ďalej aj rozhodnutie okresného úradu zo dňa 11.01.2022)
tak, že opätovne zrušil rozhodnutie žalovanej o nariadení odstránenia stavby a vec jej vrátil na nové

prejednanie a rozhodnutie. Dôvodil tým, že žalovaná ako stavebný úrad nepostupovala dôsledne
v súlade s ustanoveniami § 88a Stavebného zákona, pričom opätovne poukázal na nedostatočné
zistenie skutkového stavu a žalovanej zároveň vytkol, že nepostupovala v úzkej súčinnosti s účastníkmi
konania podľa zásady vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov (ďalej aj Správny poriadok).

3. Žalobca v žalobe namietal, že po tom, čo bol žalovanej po zrušení rozhodnutia okresným úradom dňa
28.01.2022 vrátený spisový materiál, nebol v postupe žalovanej v rámci nového konania (s výnimkou
výzvy zo dňa 07.10.2022) vykonaný žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci. V konečnom dôsledku
tak vo veci ani nebolo rozhodnuté v lehotách vyplývajúcich z ustanovení Správneho poriadku. Takto
konštatovaný protiprávny stav, majúci základ najmä v porušení ustanovení § 88a Stavebného zákona

v spojení s ustanoveniami § 3 ods. 1, ods. 4 ako aj § 49 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku pritom
pretrváva aj po tom, čo bolo žalovanej podané upozornenie prokurátora na nečinnosť. Žalobca mal za to,
že po vrátení veci na ďalšie konanie bola žalovaná povinná pokračovať v konaní o dodatočnom povolení
stavby a v tomto konaní zisťovať, či dodatočné povolenie stavby, ktorá bola postavená bez stavebného
povolenia, nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a za týmto účelom

vyzvať stavebníka na predloženie podkladov, ktoré preukazujú súlad s týmito verejnými záujmami. V
závislosti od úspešnosti, príp. miery preukázania súladu stavby s verejnými záujmami, sa mal odvíjať
ďalší postup žalovanej v konaní, ktorý mal viesť buď k nariadeniu odstránenia stavby (nepredloženie
podkladov v určenej lehote, preukázanie rozporu stavby s verejným záujmom) alebo sa v tomto konaní
malo pokračovať ďalej a v tejto súvislosti vykonať úkony smerujúce k dodatočnému povoleniu stavby.

Niektorý z týchto naznačených postupov (nariadenie odstránenia stavby/vykonávanie ďalších úkonov
smerujúcich k možnosti vydania rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby) teda mal byť uplatnený aj v
opätovnomkonaníododatočnompovolenístavbyvedenomžalovanou potom,čojejboldňa28.01.2022
vrátený spisový materiál na ďalšie konanie a rozhodnutie. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že
aj v prípade konania o dodatočnom povolení stavby ide podľa § 140 Stavebného konania taktiež o druh

správneho konania, na ktoré sa tak vzťahujú aj ustanovenia Správneho poriadku. Z uvedeného dôvodu
je potrebné, aby stavebný úrad postupoval v súlade s ustanoveniami § 49 ods. 1, resp. § 49 ods. 2
Správneho poriadku a vo veci rozhodol v zákonom určených lehotách. Mal za to, že skutkové okolnosti
konania nenasvedčujú tomu, že by išlo o zvlášť zložitý prípad vyžadujúci si rozsiahle dokazovanie či
vykonanie osobitných úkonov stavebného úradu potrebný pre rozhodnutie vo veci.

4. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 25.10.2023 vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že
v novom prejednaní veci výzvou zo dňa 07.10.2022 pod č. OcÚ: 265/2019, SOcÚ: 238/2022-01-Šm
opätovne vyzvala stavebníka na predloženie dokladov, ktoré preukážu, že dodatočné povolenie stavby
nie je v rozpore s verejnými záujmami a to v lehote do 30 dní od doručenia výzvy. Zároveň žalovaná

uviedla, že vzhľadom na to, že stavba „oporný múr“ je súčasťou/príslušenstvom stavby na bývanie, ktorá
je postavená v zastavanom území obce, v lokalite s rodinnými domami, kde podľa platného Územného
plánu obce A. B. C. je funkčné využitie územia určené pre bytovú výstavbu, podľa názoru žalovanej
predmetná stavba nie je v rozpore s územným plánom obce. Ďalej žalovaná konštatovala, že dňa
16.11.2022 bola na stavebný úrad doručená „zjednodušená projektová dokumentácia stavby vrátane

statického posúdenia“. Na základe toho žalovaná k dnešnému dňu konštatuje, že boli predložené
doklady, ktoré preukazujú to, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom a
môže ďalej postupovať konaním o dodatočnom povolení stavby. K tomuto však bolo potrebné zistiť/
overiť skutočnosť, na ktorom pozemku sa stavba nachádza – či je to pozemok vo vlastníctve stavebníka,
resp. pozemok vo vlastníctve niekoho iného. Preto aj vo výzve zo dňa 07.10.2022 žiadala predložiť

aj: „Porealizačné zameranie oporného múra — skutkový stav so zakreslením do podkladu katastrálnej
mapy, vypracované oprávnenou osobou“. Dňa 26.05.2023 bolo na stavebný úrad doručené podanie
D. E. F. s prílohou: „Znalecký posudok č. 4/2023“, vo veci určenia priebehu vlastníckej hranice. V
predmetnom posudku zo dňa 05.05.2023 je okrem iného uvedené: „poloha oporného múra nezasahuje
do pozemku pare. č. C-KN 224, to znamená, že nezasahuje do vlastníctva D. G. H.“. Žalovaná v

nadväznosti na tento posudok ďalej pokračuje v konaní o dodatočnom povolení stavby „Oporný múr“,
keďže jediným chýbajúcim dokladom bol doklad, ktorý by preukázal, na ktorom pozemku sa stavba
nachádza. Oznámenie o pokračovaní v konaní pod č. OcÚ: 265/2019, SOcÚ: 238/2022-06/2023-Šm
zo dňa 25.10.2023 je doručované účastníkom konania. Do dnešného dňa žalovaná nemá predloženédoklady o doručení predmetného oznámenia. Záverom žalovaná poukázala na to, že od roku 2019
nemala k dispozícii žiadny relevantný podklad o tom, na ktorom pozemku sa predmetný „Oporný múr“
nachádza. Zdržanie sa, resp. nečinnosť stavebného úradu nebola zapríčinená úmyselne. Pracovníčka

I. J. K. L. M., ktorá vykonáva činnosť stavebného úradu pre 11 obcí, je na čiastočný pracovný úväzok,
pričom mala dlhodobejšie a opakované zdravotné problémy. Dodala, že zdĺhavý proces dodatočného
povolenia „Oporného múra“ je vo veľkej miere zapríčinený dlhotrvajúcim susedským sporom, bez
akejkoľvek možnosti dohody účastníkov alebo riešenia vo veci.

5. Žalobca v replike zo dňa 30.11.2023 uviedol, že naďalej zastáva názor, že žalovaná bola v konaní
o dodatočnom povolení stavby nečinná jednak pred podaním upozornenia prokurátora (po vrátení veci
nadriadeným orgánom na ďalšie konanie) a zároveň je v tomto konaní nečinná aj po podaní upozornenia
prokurátora. Uvedené konštatovanie v konečnom dôsledku potvrdzuje aj vyjadrenie žalovanej k podanej
žalobe zo dňa 25.10.2023, z ktorého vyplýva, že už v mesiaci máj 2023 bol žalovanej doručený ním
požadovaný podklad súvisiaci s preukázaním skutočnosti, na akom pozemku je stavba postavená,

no napriek tomu v predmetnej (skutkovo a administratívne menej náročnej) veci doposiaľ nevykonal
žiaden relevantný administratívny úkon smerujúci k vydaniu rozhodnutia. Nečinnosť orgánu verejnej
správy pritom nemôže byť ospravedlňovaná okolnosťami, za akých je vykonávaný pracovný pomer
zamestnanca spoločného stavebného úradu, či inými osobnými dôvodmi na strane tohto zamestnanca,
na čo bolo v podstate poukázané už aj v podanom upozornení prokurátora. Žalovaná pri výkone

pôsobnosti stavebného úradu plní úlohy štátu, ktoré boli na žalovanú prenesené zákonom, čomu
má zodpovedať aj súvisiaca rozhodovacia činnosť, ktorá má byť vykonávaná v súlade so zákonmi
a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. S uvedeným predpokladom teda súvisí aj
potrebné personálne či materiálne vybavenie orgánu (žalovanej), ktorý vykonáva pôsobnosť stavebného
úradu, resp. prostredníctvom ktorého (na náklady rozpočtu žalovanej) žalovaná túto pôsobnosť

zabezpečuje. Za odstránenie nečinnosti žalovanej pritom nie je možné považovať administratívny
úkon žalovanej spočívajúci v odoslaní oznámenia o pokračovaní v konaní zo dňa 25.10.2023, na ktorý
žalovaná vo svojom vyjadrení poukázala. Záverom žalobca konštatoval, že o prístupe žalovanej k
plneniu svojich zákonných povinností v konečnom dôsledku svedčí (a nepriamo dôvodnosť podanej
žaloby potvrdzuje) aj prístup žalovanej k výzve správneho súdu na vyjadrenie k žalobe zo dňa

20.07.2023 (doplnenú o urgenciu zo dňa 27.09.2023), na ktorú žalovaná reagovala až po vyše štyroch
mesiacoch od jej doručenia.

6. Žalovanej bola replika doručená dňa 21.12.2023, no žalovaná nevyužila právo na podanie dupliky.

7. Správny súd po oboznámení sa so žalobou, vyjadrením žalovanej a žalobcu, ako aj obsahom
administratívneho spisu žalovanej dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

8. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj SSP), na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav,

keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď
orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou
orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu
verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene

okolností,

9. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní.

10. Podľa § 250 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží
žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal
z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a
žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo
oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania.

11. Podľa § 250 ods. 2 SSP, vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie
žalovaného, predmet konania a jeho číslo, ak ide o žalobu podľa § 242 ods. 1, uloženú povinnosť a
primeranú lehotu na jej splnenie, nie však dlhšiu ako tri mesiace; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcomsprávny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú
na odstránenie nečinnosti; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.

12. Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,

stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.

13. Podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej
lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby.

14. Podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad
dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi
úpravy už realizovanej stavby.

15. Podľa § 88a ods. 5 stavebného zákona ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže
rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o
dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

16. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa

tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

17. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,

má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

18. Podľa § 49 Správneho poriadku, v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade
dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. V ostatných

prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní
od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom
na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný
rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o
tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

19. V súlade s uvedeným sa pod nečinnosťou rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne
nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne
z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. To, či sa v konkrétnej veci jedná o protiprávne
nepokračovanie v konaní, je potrebné vyhodnocovať vzhľadom na konkrétne okolnosti príslušného

administratívneho konania. Predpokladom nečinnosti je vždy jej protiprávnosť. Protiprávnosť znamená,
že pasivita orgánu verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou konať. Takáto
povinnosť vyplýva z konkrétneho zákonného ustanovenia, pretože pôsobnosť orgánov verejnej správy
vrátane lehôt, v rámci ktorých sa má táto realizovať, je v zásade upravená v zákonnej forme. Povinnosť
orgánov verejnej správy konať bez prieťahov má aj svoj ústavnoprávny základ priamo vymedzený čl.

48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj Ústava SR) a možno ju vyabstrahovať aj z čl. 1 ods.
1 Ústavy SR, pretože nečinnosť orgánov verejnej správy narúša aj princíp právnej istoty obsiahnutý v
koncepcii materiálneho právneho štátu. Súčasne pri orgánoch štátnej správy ako štátnych orgánoch
platí aj povinnosť konať spôsobom ustanoveným zákonom podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

20. Nečinnosť v začatom administratívnom konaní môže mať viacero podôb. Orgán verejnej správy
môže zostať byť úplne nečinný (pasívny) tak, že prestane v plnom rozsahu konať. Ďalej môže orgán
verejnej správy síce konať, ale liknavo a s dlhými časovými odstupmi medzi jednotlivými úkonmi.
Judikatúra vyhodnotila za nečinnosť aj také konanie orgánu verejnej správy, ktoré zahŕňa vykonávanienezmyselných a neúčelných úkonov, napr. s cieľom zámerne preťahovať administratívne konanie alebo
ho predražovať pre jeho účastníka, resp. tohto šikanovať. Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa taktiež
rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej

alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a vo veci rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v
opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe,
ale môže spočívať aj v tom, že na miesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci
a vec vybaví len listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise. Nekonanie tak musí byť v
rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať,

konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať (k tomu pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 225/08, sp. zn. III. ÚS 282/08, sp. zn. III. ÚS 70/09).

21. V preskúmavanej veci súd z administratívneho spisu zistil, s poukazom na žalobcom rozsiahly
opis skutkových okolností predchádzajúcich rozhodnutiu okresného úradu zo dňa 11.01.2022, ktorým
zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 25.10.2021 a vec jej vrátil na ďalšie konanie (bod I. žaloby, odsek

2 rozsudku), konštatuje, že po rozhodnutí okresného úradu dňa 11.01.2022 bol spisový materiál
vrátený žalovanej na ďalšie konanie dňa 28.01.2022. V súlade s § 191 ods. 4 SSP, vrátenie spisového
materiálu žalovanej možno považovať za moment začatia ďalšieho konania vo veci. Zo strany žalovanej
ako príslušného stavebného úradu po vrátení veci na ďalšie konanie (dňa 28.01.2022) bola až dňa
07.10.2022, po ingerencii nadriadeného orgánu – okresného úradu, stavebníkovi adresovaná výzva na

predloženie žalovanou špecifikovaných dokladov preukazujúcich, že dodatočné povolenie stavby nie
je v rozpore s verejným záujmom, ako aj skutočnosti týkajúce sa umiestnenia stavby „Oporný múr“.
Žiadosťou zo dňa 10.11.2022 požiadal stavebník o predlženie lehoty na predloženie „Porealizačného
zamerania oporného múra“ do 12.12.2022. Na predmetnú žiadosť žalovaná nereagovala. Stavebník
až podaním zo dňa 22.05.2023 predložil žalovanej Znalecký posudok č. 4/2023 vo veci určenia

priebehu vlastníckej hranice, vyhotovený znalcom z odboru geodézie a kartografie D. E. F., N. (ďalej aj
znalecký posudok). Ďalej ako to vyplýva z vyjadrenia žalovanej zo dňa 25.10.2023, žalovaná vydala
dňa 26.05.2023 oznámenie o pokračovaní v konaní pod č. OcÚ: 265/2019, SOcÚ: 238/2022-06/2023-
Šm, s tým že žalovaná uviedla, že čaká na doklady potvrdzujúce doručenie predmetného oznámenia.

22. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že žalovaná od zaslania výzvy zo dňa 26.05.2023 nevykonala
žiadny relevantný administratívny úkon v prejednávanej veci. S poukazom na tvrdenia žalovanej vo
vyjadrení k žalobe, že od roku 2019 nemala k dispozícii žiadny relevantný podklad o tom, na ktorom
pozemku sa predmetný „Oporný múr“ nachádza, súd poukazuje na to, že najneskôr od doručenia
znaleckého posudku stavebníkom dňa 26.05.2023 už žalovaná mala k dispozícii doklady, na základe

ktorých mohla ďalej pokračovať v konaní a rozhodnúť. Žalovaná však nevykonala žiadny úkon smerujúci
k rozhodnutiu vo veci. Zároveň súd považuje za nevyhnutné poukázať na to, že zaslaním oznámenia
o pokračovaní v konaní žalovaná vykonala nadbytočný úkon, ktorým len opätovne predlžuje predmetné
administratívne konanie vzhľadom na to, že pokračovaniu v konaní nepredchádzalo jeho prerušenie.
Zároveň rozhodnutie nadriadeného orgánu je okrem prvostupňového orgánu doručované aj jednotlivým

účastníkom konania, ktorí sú dostatočne oboznámení s tým, že vo veci sa má opätovne konať.

23. Nečinnosť je už zo svojej povahy spojená s plynutím lehôt, v rámci ktorých má orgán verejnej správy
uskutočniť administratívne konanie, resp. vydať konečné rozhodnutie alebo opatrenie. Tieto lehoty sú
buď upravené priamo v zákone, alebo ak nie sú, je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť v primeranej

lehote, resp. vydať opatrenie včas bez zbytočných prieťahov (§ 3 ods. 4 a 7 Správneho poriadku). Inak
povedané,kprieťahomdochádzavtedy,akorgánverejnejsprávysícekoná,aleprekračujelehotyurčené
právnymi predpismi pre procesné úkony, a to spravidla pre rozhodnutie vo veci.

24. Súd poznamenáva, že účelom konania o dodatočnom povolení stavby je následné zhojenie závažnej

chyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka pod podmienkou preukázania
skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom
dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. V tejto súvislosti
je potrebné poukázať na to, že aj v prípade konania o dodatočnom povolení stavby ide podľa §
140 Stavebného zákona taktiež o druh správneho konania, na ktoré sa tak vzťahujú aj ustanovenia

Správneho poriadku. V súlade so základnými pravidlami správneho konania sú správne orgány povinné
každú vec vybaviť včas a bez zbytočných prieťahov. (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku). V záujme
naplnenia tohto cieľa Správny poriadok v § 49 upravuje podľa zložitosti riešenej veci aj lehoty, v ktorých
sú správne orgány povinné vydať rozhodnutie.25. Správny súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že v predmetnej veci skutkové okolnosti nenasvedčujú
tomu, že by išlo o zvlášť zložitý prípad vyžadujúci si rozsiahle dokazovanie či vykonanie osobitných

úkonov potrebných pre rozhodnutie vo veci. Vychádzajúc zo zásady rýchlosti správneho konania preto
nie je žiaduce, aby správny orgán neúmerne predlžoval správne konanie, zároveň na tento stav žiadnym
spôsobom nereagoval a ani o tom neupovedomil účastníkov konania tak, ako tomu bolo aj v predmetnej
veci. Súd považuje za nevyhnutné poukázať aj na to, že v prípade, ak existujú skutočnosti, ktoré
žalovanej bránia rozhodnúť v lehotách vyplývajúcich z uvedených ustanovení Správneho poriadku, je

správny orgán postupom v súlade s § 49 ods. 2 Správneho poriadku povinný požiadať svoj nadriadený
orgán o primerané predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia a zároveň upovedomiť účastníkov konania
o tom, že vo veci nebude možné rozhodnúť v zákonnej lehote.

26. Podľa názoru súdu, dôvody pre ktoré orgán verejnej správy ospravedlňuje svoju nečinnosť nie sú
vážnymi dôvodmi, ktorými možno nečinnosť orgánu verejnej správy ospravedlniť. Za legitímny dôvod

sa nedá považovať ani argument žalovanej týkajúci sa problémov s personálnym zabezpečením chodu
stavebnéhoúradučidlhotrvajúcimsusedskýmsporom.Súdzáverom poznamenáva,žeStavebnýzákon
upravuje aj situáciu, ak vlastník stavby v rámci konania o dodatočnom povolení stavby v požadovanej
lehote stavebnému úradu nepredloží požadované podklady.

27. Na základe uvedených skutkových a právnych dôvodov správny súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú
a procesným postupom podľa § 250 SSP uložil uznesením žalovanej povinnosť konať a rozhodnúť
vo veci. Vzhľadom na to, že vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí, súd zároveň uložil
žalovanej povinnosť doručiť svoje rozhodnutie súdu do 15 dní odo dňa jeho vydania.

28. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. c/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny v Košiciach v
lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostaljeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.