Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/70/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200352
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7021200352.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov

senátu JUDr. Eriky Klimekovej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: AGRODROON, s.r.o.,
IČO:36592358,sosídlomvoValalikoch,Hlavná187,protižalovanému:Úradpreúzemnéhoplánovania
a výstavbu Slovenskej republiky, IČO: 54669464, so sídlom v Bratislave, Tomášikovs 14366/64A,
za účasti: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, so sídlom v Bratislave, Dúbravská
cesta 14, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky,
sekcia stavebnej správy a verejných prác (ako pôvodný žalovaný) č. 14265/2021/SSSVP/26958 zo dňa
03.03.2021 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia stavebnej správy
a verejných prác č. 14265/2021/SSSVP/26958 zo dňa 03.03.2021 a vec v r a c i a Úradu pre územné
plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 21.05.2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj pôvodný
správny súd) dňa 24.05.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby
Slovenskej republiky, sekcia stavebnej správy a verejných prác, teda pôvodného žalovaného, č.

14265/2021/SSSVP/26958 zo dňa 03.03.2021 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané
rozhodnutie), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej
politiky (ďalej aj okresný úrad alebo správny orgán prvého stupňa) č. OÚ-KE-OVBP2-2020/001283 zo
dňa 20.03.2020, ktorým bolo rozhodnuté o vyvlastnení práv k pozemku v spoluvlastníckom podiele
žalobcu a to vo verejnom záujme v prospech vyvlastniteľa (Národná diaľničná spoločnosť, a.s. ako ďalší
účastník konania) pre účel realizácie verejnoprospešnej líniovej stavby „R2 Šaca – Košické Olšany“, a to
za jednorázovú náhradu vo výške 331,93 eur. Žalobca tiež žiadal zrušiť rozhodnutie správneho orgánu

prvého stupňa č. OÚ-KE-OVBP2-2020/001283 zo dňa 20.03.2020 (ďalej aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania.

administratívne konanie

2. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. ako vyvlastniteľ (ďalší účastník konania) dňa 16.05.2017 doručila
správnemu orgánu prvého stupňa návrh na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení; predmetom vyvlastnenia

je 1/18 pozemku KN-C parc. č. XXXX/XX o celkovej výmere 409 m2 zapísaný na LV č. XXXX v k.ú.
A. vo vlastníctve žalobcu (t.j. 22,72 m2); účelom je realizácia verejnoprospešnej líniovej stavby „R2
Šaca – Košické Oľšany“ (ďalej aj stavba), na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení
stavby stavebným úradom – Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, pod č. OU-KE-OVBP2-2015/002131-ÚR zo dňa 05.01.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2015; za
finančnú náhradu navrhnutú vyvlastnileľom určenú podľa znaleckého posudku. Dňom podania návrhu
bolo začaté vyvlastňovacie konanie. Následne správny orgán prvého stupňa vyvlastňovacie konanie

prerušil a vyzval vyvlastniteľa na doplnenie návrhu na vyvlastnenie – predloženie aktualizovaného
znaleckého posudku. Ku dňu 28.08.2018 bol zo strany vyvlastniteľa návrh doplnený a náhrada za
vyvlastenie bola navrhnutá vyvlastniteľom na základe znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného
znalcom (B. C. D., ev. č.: XXX XXX) jednorazovo vo výške 331,93 eur. Následne správny orgán
prvého stupňa ako vyvlastňovací orgán listom č. OÚ-KE-OVBP2-2019/001811 zo dňa 15.08.2019

oznámil účastníkom konania jeho začatie a nariadil ústne pojednávanie na deň 12.09.2019. Z ústneho
pojednávania bol spísaný záznam.
Na ústnom pojednávaní žalobca namietal:
•cenu za vyvlatňovanú nehnuteľnosť (trval aspoň na cene uvedenej v kontrolnom znaleckom posudku
XX/XXXX vypracovaného súdnym znalcom Ing. Dušanom Eperješim, jeho evid. č.: XXX XXX,
predloženým vyvlastňovaciemu orgánu dňa 16.03.2018;

•nedodržanie zákonnej 90-dňovej lehoty na prijatie alebo odmietnutie návrhu na získanie potrebného
práva (trvá na aplikácii § 8 ods. 1 posledná veta zákona č. 129/1996 Z.z. a nie ustanovení cestného
zákona);
•nevyvlastnenie aj zostávajúcej časti nehnuteľnosti, ktorej podľa jeho názoru ostal zamedzený prístup
z miestnej komunikácie vzhľadom na vyvlastnenú časť nehnuteľnosti;

•uplynutie trojročnej platnosti územného rozhodnutia.
Po vyjadrení vyvlastniteľa k námietkam žalobcu, správny orgán prvého stupňa žalobcu s požiadavkou
na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkázal na súd a ostatné jeho námietky vyhodnotil ako bezdôvodné.
Dodal, že iné námietky proti vyvlastneniu zo strany účastníkov konania neevidoval. Konštatoval, že boli
splnené podmienky na vyvlastnenie. Po vysvetlení verejného záujmu na realizácii predmetnej stavby

rozhodol správny orgán prvého stupňa :
prvým výrokom o vyvlastnení práv k pozemku (§ 13 ods. 2 zákona o vyvlastnení) a druhým výrokom
o náhrade za vyvlastnenie (§ 13 ods. 3 zákona o vyvlastnení), následne citoval ustanovenia § 13 ods.
2 písm. e/, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 až 4 a § 15 ods. 2 písm. f/ zákona o vyvlastnení a tiež konštatoval,
že do ústneho pojednávania neboli podané zo strany účastníkov konania žiadne iné námietky voči

vyvlastňovaciemu konaniu a neboli uplatnené v konaní o vyvlastnení žiadne trovy konania.

3. Žalobca sa s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nestotožnil, preto proti nemu podal
odvolanie, o ktorom rozhodol pôvodný žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu
zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

Po vyjadrení vyvlastniteľa k žalobcom podanému odvolaniu pôvodný žalovaný k odvolacím námietkam
žalobcu uviedol, že v danom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia, teda získanie vlastníckeho
práva k spoluvlastníckemu podielu dotknutého pozemku dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom (§
17 cestného zákona). V prejednávanej veci je potrebné za pokus o dosiahnutie dohody považovať
doručenie Ponuky na uzatvorenie kúpnej zmluvy č. 30803/KZ-002/2016/Valaliky/1665/GEOD zo dňa

11.01.2017 spolu s návrhom Kúpnej zmluvy č. 30803/KZ-002/2016/Valaliky/1665/GEOD žalobcovi
(preukazuje to doručenka; návrh žalobca prevzal dňa 12.01.2017; k dohode však nedošlo). Vyvlastniteľ
sa opätovne pokúsil o dosiahnutie dohody doručením ďalšej Ponuky na uzatvorenie kúpnej zmluvy č.
KZ-001/2018/VA/RSG zo dňa 20.06.2018 spolu s návrhom novej Kúpnej zmluvy č. 30803/KZ-001/2018/
Valaliky/1665/RSG žalobcovi, no ani v tomto prípade k dohode nedošlo. Okresný úrad určil výšku

náhrady za vyvlastnenie spoluvlastníckeho podielu k predmetnému pozemku vo vlastníctve žalobcu na
základe znaleckého posudku č. 10/2019 zo dňa 23.02.2018 vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších
predpisov B. C. D., znalkyňou v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, ev. č.
915345.Žalobcanaústnompojednávanípriprerokovanínávrhuokreminéhonamietalznaleckýposudok

č. XX/XXXX zo dňa 23.02.2018, t.j. uplatnil námietku voči náhrade za vyvlastnenie. Pôvodný žalovaný
konštatoval, že okresný úrad postupoval pri požiadavke žalobcu na vyššiu náhradu za vyvlastnenie
v súlade so zákonom, keď v rozhodnutí vo výroku o náhrade za vyvlastnenie (II.) podľa § 13 ods. 3
písm. a/ zákona o vyvlastňovaní vo väzbe na § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z. (ako osobitného
predpisu) určil náhradu za vyvlastnenie na základe znaleckého posudku vyvlastniteľa [§ 9 ods. 2

písm. f/ zákona o vyvlastňovaní]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie správne odkázal
žalobcu bez prerušenia konania na súd. K ďalším námietkam pôvodný žalovaný ďalej uviedol, že
opravným prostriedkom proti výroku o náhrade za vyvlastnenie vlastníckeho práva je žaloba podaná na
príslušnom súde v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení (§ 14 ods. 2 zákonao vyvlastňovaní). A vzhľadom na to, že pôvodný žalovaný nie je príslušný na preskúmanie výroku o
náhrade za vyvlastnenie (II.) vlastníckeho práva, považoval námietku žalobcu za nedôvodnú a odkázal
ho na podanie správnej žaloby v súlade s § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní.

Pôvodný žalovaný ďalej uviedol, že, okresný úrad síce vo výroku o vyvlastnení práv k predmetnému
pozemku (I.) nešpecifikoval príslušný bod uvedený v § 13 ods. 2 písm. b/ zákona o vyvlastňovaní, avšak
z dikcie tohto výroku (viď strana č. 2 napadnutého rozhodnutia) jednoznačne vyplýva, že sa v danom
konkrétnom prípade jedná o prechod vlastníckeho práva k predmetnému pozemku podľa § 13 ods. 2
písm.b/hod1.zákonaovyvlastňovaní,anieoobmedzenievlastníckehoprávakpredmetnémupozemku

podľa § 13 ods. 2 písm. b/ bod 2 zákona o vyvlastňovaní. Uvedené preto z hľadiska svojej „závažnosti“
nezakladá nezákonnosť rozhodnutia okresného úradu.
Pôvodný žalovaný tiež konštatoval, že v súlade s § 13 ods. 2 písm. a/ zákona o vyvlastňovaní je
účel vyvlastnenia uvedený vo výroku o vyvlastnení práv k predmetnému pozemku (I.) - viď strana č. 2
rozhodnutia okresného úradu.
K námietke žalobcu, ktorá sa týkala jeho tvrdenia o nemožnosti užívania a prístupu k zostávajúcej časti

nehnuteľnosti (t. j. k parc. č. X¬XXX/X E. „F.“ G. v k. ú. A. v podielovom spoluvlastníctve žalobcu),
vyhodnotenej okresným úradom ako bezdôvodnej (§ 13 ods. 2 písm. d/ zákona o vyvlastňovaní),
pôvodnýžalovanýdodal,žežalobcasvojetvrdenievpriebehuústnehopojednávanianepodporilžiadnym
konkrétnym dôkazom (pozri zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 12.09.2019), a preto považoval
túto námietku žalobcu za samoúčelnú, zotrvávajúcu len na úrovni nepodložených teoretických úvahách

žalobcu. V danom prípade bola z pôvodného pozemku parc. č. X-XXX/X E. „F.“ G. v k. ú. A. o výmere
2583m2oddelenáčasťpozemkuparc.č.XXXX/XXE.„H.“G.vk.ú.A.ovýmere409m2(viďgeometrický
plán č. 62/2014), ktorá je predmetom vyvlastnenia.
K žalobcom namietaným pojmom „trhová cena“ a „všeobecná hodnota“ pôvodný žalovaný uviedol, že
podľa§2písm.g/vyhláškyč.492/2004Z.z.ostanovenívšeobecnejhodnotymajetkuvzneníneskorších

predpisov,jevšeobecnáhodnotamajetkuvýslednáobjektivizovanáhodnotamajetku,ktorájeznaleckým
odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a
čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď
kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že
cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. V danom

prípade stanovená všeobecná hodnota predmetného pozemku vyššie uvedeným znaleckým posudkom
je ekvivalentom ceny trhovej. Principiálne je to logické aj z toho hľadiska, že keby „všeobecná hodnota“
nehnuteľností nekorešpondovala s cenami nehnuteľností na trhu v danom mieste a čase, stratilo by
odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností ako vedná disciplína svoje opodstatnenie z hľadiska aplikácie na
reálnom trhu nehnuteľností.

K lehote na poskytnutie náhrady za vyvlastnenie (21 pracovných dní resp. 30 dní) pôvodný žalovaný
uviedol, že došlo v danej veci k nepresnosti zo strany okresného úradu, no uvedené nezakladá
nezákonnosť rozhodnutia okresného úradu, a nakoľko táto námietka žalobcu sa týka výroku o náhrade
za vyvlastnenie (II.), má žalobca právo postupovať podľa § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní.
K platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby (§ 40 ods. 1 Stavebného zákona) pôvodný žalovaný uviedol,

že z obsahu územného rozhodnutia č. OU-KE-OVBP2-2015/002131-ÚR, vydaného okresným úradom
dňa 05.01.2015 vyplýva, že predmetná líniová stavba „Rýchlostná cesta R2 Šaca-Košické Oľšany“
pozostáva z 265 stavebných objektov, na ktoré už z mnohých boli podané žiadosti o stavebné povolenie
a dokonca aj vydané stavebné povolenia (viď obsah zápisnice z ústneho pojednávania v danej veci zo
dňa 12.09.2019), preto pôvodný žalovaný považuje túto námietku žalovaného za irelevantnú.

Z vyššie uvedených dôvodov pôvodný žalovaný námietky žalobcu ako nedôvodné zamietol a stotožnil
so skutkovými a právnymi závermi okresného úradu.

4. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný nepreskúmaval odvolanie žalobcu a predovšetkým
samotné rozhodnutie vyvlastňovacieho orgánu v celom rozsahu; vychádzal zo svojho nesprávneho

výkladu právnych predpisov, predovšetkým zákona o vyvlastňovaní. Konštatoval, že ani uvedený zákon
ani iný právny predpis nevylučujú podanie odvolania aj proti výrokom o náhrade za vyvlastnenie a o
spôsobe jej úhrady (dokonca samotné znenie prvej vety ustanovenia § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní
výslovne uvádza takéto odvolanie), a teda opravným prostriedkom proti takýmto výrokom rozhodnutia o
vyvlastnení je odvolanie, a nie správna žaloba, na ktorej podanie nesprávne odkazuje žalovaný žalobcu

v napadnutom rozhodnutí. Konštatoval tiež, že akýkoľvek orgán, ktorý skonštatuje svoju nepríslušnosť,
nemôže zároveň „vecne“ sa vyjadrovať, aj keď iba všeobecne či jedným slovom a už vôbec nie meritórne
rozhodnúť napr. aj zamietnutím odvolania.Žalobca tiež namietal, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé ako sa žalovaný vysporiadal
s odvolacími námietkami žalobcu, ktorými tento poukazoval na zmätočnosť a neúplnosť znenia
napadnutých výrokov rozhodnutia o vyvlastnení. Za závažné nedostatky výrokovej časti rozhodnutia

o vyvlastnení žalobca označil okrem iného chýbajúci výrok o určení účelu vyvlastnenia ustanoveným
zákonom vo verejnom záujme podľa ustanovenia § 13 ods. 2 písm. a/ zákona o vyvlastňovaní, či
chýbajúci výrok, ktorým by vyvlastňovací orgán rozhodol o námietkach žalobcu, či chýbajúci výrok
o určení spôsobu zaplatenia náhrady. Žalovaný pochybil hlavne tým, že vadné výroky rozhodnutia
o vyvlastnení potvrdil ako správne napriek ich uvedeným a žalobcom namietaným obsahovým

nedostatkom. Zreteľne aj pri odvolacej námietke žalobcu, že z rozhodnutia o vyvlastnení vôbec nie je
zrejmé v akom rozsahu sa uskutočňuje vyvlastnenie, či teda v danom prípade sa rozhodlo o odňatí
(prechode) vlastníckeho práva podľa ustanovenia § 13 ods. 2 písm. b/ bod 1 zákona o vyvlastňovaní
pozemkov alebo iba o jeho obmedzení podľa ustanovenia § 13 ods. 2 písm. b/ bod 2 tohto zákona
(podobne zreteľne aj pri námietke nesprávne určenej lehoty na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie,
pri ktorej žalovaný dokonca nerozumne „znásilňuje“ svoju úvahu proti výslovnému zneniu právnej

úpravy). Dodal, že výroková časť rozhodnutia o vyvlastnení nemá štruktúru či usporiadanie požadované
zákonom o vyvlastnení.
Pokračoval, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacou
námietkou žalobcu, ktorou tento poukazoval na to, že pri určovaní náhrady vychádzal vyvlastňovací
orgán zo znaleckého posudku staršieho ako 2 roky, čo je nepochybne v rozpore s ustanovením § 4 ods.

3 zákona o vyvlastňovaní; podobne nie je zrejmé ako sa žalovaný vysporiadal s námietkou neurčenia a
nepreukázanie zákonného dôvodu (účelu) vyvlastnenia a verejného záujmu.
Namietal tiež, že žalovaný ani vyvlastňovací orgán sa riadne nevysporiadali s otázkou straty platnosti
územného rozhodnutia vydaného k stavbe, pre ktorú sa žalobcovi vyvlastňuje majetok, a ich zistenia
o údajne viacerých podaných žiadostiach o stavebné povolenie či dokonca viacerých vydaných

stavebných povoleniach nemajú žiadnu oporu v administratívnych spisoch.
V závere tiež namietal zistenia o preukázateľnosti tzv. bezvýslednosti pokusu o nadobudnutí potrebného
práva k majetku žalobcu nemajúce žiadnu oporu v administratívnych spisoch, keďže z pokusu o dohodu
nie je vôbec zrejmé v akom rozsahu sa uskutoční vyvlastnenie a odôvodnenie tohto rozsahu. Žalovaný
si nesprávne stotožňuje údajne nereagovanie žalobcu na ponuku s tzv. bezvýslednosťou pokusu,

nerešpektujúc, že nesprávne či chýbajúce poučenie (upozornenie) vyvlastniteľa o rozsahu uskutočnenia
vyvlastnenia a odôvodnenie tohto rozsahu či o začiatku plynutia lehoty na prijatie dohody či o určení
rozsahu tejto lehoty nemôže zakladať tzv. bezvýslednosť pokusu.

5. Pôvodný žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 11.10.2021, kde uviedol,

že žalobné body sú totožné s námietkami uplatnenými žalobcom v odvolaní, o ktorom rozhodol
napadnutým rozhodnutím, a ktorými sa už dostatočne podrobne zaoberal. Na doplnenie uviedol, že z
dikcie § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní vo väzbe na § 13 ods. 3 písm. a/ zákona o vyvlastňovaní
jednoznačne vyplýva, že príslušným na preskúmavanie výrokov o náhrade za vyvlastnenie je súd,
čo konštatoval aj kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn.

1KO/19/2020 zo dňa 25.11.2020. Ak sa však jedná len o prípadný nárok na vyššiu vyvlastňovaciu
náhradu pre účely výstavby diaľnice, tento sa vyníma z právomoci správnych orgánov, a tým nepriamo z
právomoci súdov v správnom súdnictve o preskúmanie zákonnosti vyvlastňovacích rozhodnutí (§ 8 ods.
3 zákona č. 129/1996 Z. z.). Tieto nároky si vlastník uplatňuje v civilnom sporovom konaní žalobou proti
stavebníkovi diaľnice, resp. proti tomu, v prospech koho k vyvlastneniu došlo. Ide teda o sporový nárok

proti stavebníkovi, ktorý patrí do právomoci všeobecných súdov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Sžp/23/2013 zo dňa 11.02.2014).
K názoru žalobcu, že chýba výrok o určení účelu vyvlastnenia, o námietkach žalobcu, o určení spôsobu
zaplatenia náhrady, pôvodný žalovaný uviedol, že v danom konkrétnom prípade je účel vyvlastnenia
uvedený na strane č. 2 rozhodnutia okresného úradu; spôsob určenia zaplatenia náhrady je uvedený

na strane č. 2 rozhodnutia okresného úradu a vyhodnotenie námietok žalobcu okresným úradom je
uvedené na strane č. 3 a 5 rozhodnutia okresného úradu.
K tvrdeniu žalobcu, že územné rozhodnutie o umiestnení predmetnej líniovej stavby „Rýchlostná cesta
R2 Šaca-Košické Oľšany“ je neplatné, že nebola dostatočne preukázaná tzv. „bezvýslednosť pokusu“
o nadobudnutie vlastníckeho práva, ako aj ostatné tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe sú dostatočne

podrobne zdôvodnené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Dodal tiež, že k všeobecným teoretickým úvahám žalobcu subjektívneho charakteru uvedeným v
podanej žalobe sa vyjadrovať nebude.6. K prejednávanej sa veci sa vyjadril ďalší účastník konania – Národná diaľničná spoločnosť a.s.
písomnými podaniami zo dňa 21.07.2021 a zo dňa 30.12.2021, v ktorých uviedol, že sa pridržiava
skutočností uvedených vo svojom vyjadrení č. 63682/3890/30800/2020 zo dňa 17.08.2020, ktoré bolo

zaslané v rámci odvolacieho konania voči rozhodnutiu okresného úradu zo dňa 20.03.2020, stotožňuje
sa s názorom správnych orgánov a navrhuje správnu žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú.

7. Žalobca v replike zo dňa 10.01.2022 opätovne zdôraznil, že dôvodom podania správnej žaloby je
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím vyvlastňovacieho orgánu.

8. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci

príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj súd alebo správny súd), kde je vec vedená pod sp. zn.KE-
8S/70/2021.

9.Vpísomnompodanízodňa27.07.2023pôvodnýžalovanýsúduoznámil,žeodnadobudnutiaúčinnosti
zákona č. 172/2022 Z.z., t.j. od 01.01.2023 došlo k zmene kompetencií na úseku územného plánovania,

výstavby a vyvlastnenia z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na nový ústredný orgán
štátnejsprávy–ÚradpreúzemnéplánovanieavýstavbuSlovenskejrepubliky(ďalejajsúčasnýžalovaný
alebo žalovaný).

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 29.11.2023 poukázal na ustanovenie § 13 zákona o vyvlastnení

a konštatoval, že ku všetkým žalobcovým námietkam poskytol vyčerpávajúce stanovisko pôvodný
žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.10.2021, v ktorom poukázal na nepravdivosť tvrdení žalobcu, in
concreto – k rozsahu výrokov o náhrade za vyvlastnenie a spôsobe jej úhrady, k výroku o určení účelu
vyvlastnenia a vyhodnoteniu námietok žalobcu. K žalobcom namietanému nedostatku spočívajúceho v
otázke, či rozhodnutím o vyvlastnení dochádza k prechodu vlastníckeho práva alebo k jeho obmedzeniu,

žalovaný uviedol, že z rozhodnutia okresného úradu je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že ide
o prechod vlastníckeho práva a táto skutočnosť je súčasťou výrokovej časti rozhodnutia okresného
úradu. K žalobcom spochybnenej štruktúre výrokovej časti rozhodnutia okresného úradu žalovaný
uviedol, že žalobca nedefinoval, akými konkrétnymi štrukturálnymi nedostatkami je výroková časť
rozhodnutia okresného úradu zaťažená pričom dodal, že neexistuje zákonná povinnosť, ktorá by

ukladala vyvlastňovaciemu orgánu dodržiavať konkrétnu formálnu štruktúru výrokovej časti rozhodnutia.
Pokračoval, že výroková časť rozhodnutia okresného úradu netrpí vadou, ktorá by zakladala jeho
nečitateľnosť, nezrozumiteľnosť, zameniteľnosť alebo nedostatočnú konkrétnosť a žalobcom uvádzané
nedostatky považuje za jeho subjektívny názor bez opory v zákone o vyvlastnení.
V súvislosti s § 14 ods. 2 zákona o vyvlastnení poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/23/2013, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Sžo/150/2009 zo dňa 18.05.2010, rozsudok Nejvyššího soudu České republiky sp. zn. 25/
Cdo/583/2001 zo dňa 25.04.2002 a rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 8Sžk/28/2019 zo dňa 30.09.2021 a skonštatoval, že v otázke priznania vyššej náhrady
za vyvlastnenie správny orgán nedisponuje kompetenciou umožňujúcou skúmanie odbornej stránky

znaleckého posudku týkajúcej sa vyhodnotenia všeobecnej náhrady, resp. následne priznanej náhrady
za vyvlastnenie, uvedené patrí do vecnej právomoci civilných súdov.

11. Ďalší účastník konania – Národná diaľničná spoločnosť a.s. v písomnom podaní zo dňa 05.12.2023
uviedol, že považuje za potrebné doplniť svoje vyjadrenia k správnej žalobe. K platnosti územného

rozhodnutia dodáva, že v rámci administratívneho konania predložil územné rozhodnutie o umiestnení
líniovej stavby „Rýchlostná cesta R2 Šaca - Košické Oľšany“ č. OU-KE-OVBP2-2015/002131-ÚR
vydané Okresným úradom Košice, odbor výstavby a bytovej politiky dňa 05.01.2015 (ďalej len
územné rozhodnutie), pričom Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky listom č. OU-
KE-OVBP2-2018/009188 doručeným ďalšiemu účastníkovi konania dňa 02.02.2018 výslovne uviedol,

že: „Rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby „Rýchlostná cesta R2 Šaca - Košické Oľšanv “ vydané
tunajším odborom pod č. OU-KE-OVBP2-2015/002131-ÚR dňa 05.01.2015 platnosť nestratilo.“
K nedostatočnému preukázaniu tzv. „bezvýslednosti pokusu“ o nadobudnutie vlastníckeho práva
k pozemku ďalší účastník konania uviedol, že ako vyvlastniteľ mal záujem dosiahnuť cieľ vyvlastneniaprednostnedohodou,pretožalobcovizaslallistzodňa11.01.2017označenýako„Ponukanauzatvorenie
kúpnej zmluvy“, ktorý žalobca prevzal dňa 12.01.2017. Týmto listom mu bola predložená ponuka na
uzatvorenie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mal byť odplatný prevod vlastníckeho práva žalobcu vo

veľkostijehospoluvlastníckehopodielukpozemku.Zároveňbolovzáverelistuuvedené,ževprípade,ak
v zákonnej 15 dňovej lehote žalobca neodpovie na ponuku, predpokladá sa, že dohodu odmieta a ďalší
účastník konania bude oprávnený podať návrh na vyvlastnenie. Žalobcovi bolo v liste tiež oznámené
miesto, čas a spôsob nahliadnutia do geometrického plánu vymedzujúce pozemok a znalecký posudok.
O dohodu sa ďalší účastník konania opäť pokúsil listom zo dňa 20.06.2018 označeným ako „Ponuka na

uzatvorenie kúpnej zmluvy“, ktorý si žalobca prevzal dňa 26.06.2018.
K žalobcovej námietke, že nebola dodržaná lehota 90 dní podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona
o vyvlastňovaní, poukázal na § 17 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný
zákon) v znení neskorších predpisov a dodal, že je nesporné, že bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie
vlastníckeho práva k pozemku dohodou bola v zmysle § 3 zákona o vyvlastňovaní v spojení s § 17 ods.
1 cestného zákona ako osobitného zákona preukázaná.

K námietke žalobcu, že pri určovaní náhrady vychádzal vyvlastňovací orgán zo znaleckého posudku
staršieho ako 2 roky, čo je v rozpore zákonom o vyvlastňovaní, ďalší účastník konania poukázal na § 9
ods. 3 písm. f/ zákona o vyvlastňovaní a uviedol, že k návrhu na vyvlastnenie priložila znalecký posudok
k pozemku, ktorý nebol starší ako dva roky, a to Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 23.02.2018
vyhotovený znalkyňou v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti B. C. D. vo veci

Stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov resp. dielov (právnické osoby), podľa geometrického plánu
č. XX/XXXX, okres Košice-okolie, obec VALALIKY, katastrálne územie A., za účelom majetko-právneho
vysporiadania stavby E. I. J. (číslo stavby 1665). Na str. 6 znaleckého posudku je uvedené: „Znaleckou
úlohou bolo stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov pre trvalý záber pre účely majetkoprávneho
vysporiadania líniovej stavby E. I. J. (číslo stavby 1665) odčlenených geometrickým plánom GP č.

XX/XXXX v katastrálnom území A., obec A., okres Košice-okolie.“ Vyvlastňovací orgán teda určil
výšku náhrady za vyvlastnenie pozemku na základe znaleckého posudku v súlade so zákonom o
vyvlastňovaní. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že určenou výškou je náhrada pre trvalý záber, t.j. na
prechod vlastníckeho práva k pozemku a to za účelom realizácie verejnoprospešnej líniovej stavby „R2
Šaca - Košické Olšany“.

Navrhol preto správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

12. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe zo dňa 29.11.2023 a vyjadrenie ďalšieho
účastníka konania zo dňa 05.12.2023 doručené na vedomie dňa 03.01.2024.

13. Ďalšiemu účastníkovi konania bolo vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe zo dňa 29.11.2023
doručené na vedomie dňa 19.12.2023.

názor správneho súdu

14. Správny súd v Košiciach konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia, ako
aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a bez nariadenia pojednávania
(v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 26.02.2026 rozsudok (oznámenie o termíne verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 17.02.2026), ktorým zrušil rozhodnutie Ministerstva dopravy a

výstavby Slovenskej republiky, sekcia stavebnej správy a verejných prác č. 14265/2021/SSSVP/26958
zo dňa 03.03.2021 (pôvodného žalovaného) a vec vrátil Úradu pre územného plánovania a výstavbu
Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu
dôvodne vynaložených trov konania.

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom
obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj zákon o vyvlastňovaní), vyvlastnenie možno uskutočniť len
a/v nevyhnutnej miere,
b/vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí

preukázať vo vyvlastňovacom konaní,
c/za primeranú náhradu, a
d/ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.16. Podľa § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi
územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným
stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní.

17. Podľa § 2 ods. 3 veta prvá a druhá zákona o vyvlastňovaní, rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný
účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho
obmedzenie.

18. Podľa § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho
práva iba k časti pozemku alebo k časti stavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu
časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými
ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, ak
to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj
keď vyvlastnenie tejto zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby nie je nevyhnutné na

dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Využiteľnosť zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby
posúdi vyvlastňovací orgán na základe znaleckého posudku.

19. Podľa § 3 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho
práva k pozemku alebo ku stavbe, o zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu k pozemku alebo stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe
dohodou sa preukazuje
a/písomným odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovaným a písomným zhodnotením
spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným; vyvlastniteľ je ten, v prospech koho sa má
uskutočniť vyvlastnenie alebo

b/dôkazom o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovanému, najmä doručenkou,
ak bol vyvlastňovaný nečinný v lehote 90 dní odo dňa, keď mu bol návrh na uzavretie dohody doručený,
ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu.

20. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)

v znení neskorších predpisov, písomná výzva na uzavretie dohody, ktorá obsahuje náležitosti podľa
všeobecného predpisu o vyvlastňovaní, sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti alebo
jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok (ďalej len „adresát“), a to prostredníctvom poštového
podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Súčasťou písomnej
výzvy je aj upozornenie, že ak na výzvu vlastník nehnuteľnosti neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia,

bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.

21. Podľa § 3 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, písomný návrh na uzavretie dohody, ktorou chce
vyvlastniteľ dosiahnuť cieľ vyvlastnenia dohodou, musí obsahovať návrh náhrady za nadobudnutie,
obmedzenie alebo zrušenie práva k pozemku alebo ku stavbe, ku ktorému vyvlastniteľ priloží

a/upozornenie o tom že, ak vyvlastňovaný neodpovie na návrh na uzavretie dohody v lehote 90 dní
odo dňa jeho doručenia, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu, považuje sa návrh na uzavretie
dohody za odmietnutý,
b/upozornenie o tom, že ak nedôjde k uzavretiu dohody, vlastnícke právo, ktoré je predmetom návrhu
na uzavretie dohody, môže byť predmetom vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní,

c/odôvodnenie verejného záujmu na uskutočnenie účelu vyvlastnenia a rozsah vyvlastnenia s
odôvodnením,
d/oznámenie miesta, času a spôsobu nahliadnutia do geometrického plánu vymedzujúceho časť
pozemku, ak je predmetom dohody len časť pozemku, a do znaleckého posudku, ktorý bol podkladom
na určenie náhrady.

22. Podľa § 4 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada,
ktorá sa poskytuje v peniazoch.

23. Podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je

všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva
roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.24. Podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastnieľa na
vyvlastnenienaústnompojednávaníúčastníkkonaniaaleboináoprávnenáosobanamietneskutočnosti,
ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f/, vyvlastňovací

orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú
dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného
vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ.

25. Podľa § 6 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, náhradu za odňatie vlastníckeho práva poskytne

vyvlastniteľvyvlastnenémujednorazovo,spôsobomurčenýmvrozhodnutíovyvlastneníavlehote30dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 13 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto
zákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku
stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady.

27. Podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe
vyvlastňovací orgán
a/určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme,
b/rozhodne o

1.prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe,
2.obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo
3.vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku
stavbepotrebnéhonauskutočneniestavby,aleboopatreniavoverejnomzáujme;opatrenímvoverejnom
záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia,

nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho
dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme.
c/rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo
podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť,
d/rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7,

e/určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby
na účel, na ktorý sa vyvlastnila,
f/rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli
uplatnené,
g/rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania.

28. Podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán
a/určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu
podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a
vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie

v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva
zodpovedajúcehovecnémubremenunazákladeznaleckéhoposudku[§9ods.2písm.f/];spožiadavkou
na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd,
b/rozhodne o prihlásených nárokoch tretích osôb, ktoré majú k vyvlastnenému pozemku alebo k
vyvlastnenej stavbe vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností s určením sumy, v akej majú byť

uspokojené z náhrady za vyvlastnenie pozemku alebo stavby.

29. Podľa § 13 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, rozhodnutie o vyvlastnení musí obsahovať aj
a/ údaje vyvlastniteľa a vyvlastneného v rozsahu údajov podľa § 9 ods. 2 písm. a/ a b/,
b/ označenie vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby, alebo ich častí v rozsahu údajov

podľa § 9 ods. 2 písm. d/,
c/ označenie geometrického plánu, ktorý je podkladom na vyvlastnenie, ak sa navrhuje vyvlastniť
časť pozemku alebo časť stavby, alebo ak sa vo vyvlastňovacom konaní navrhuje zlúčenie viacerých
pozemkov alebo ich častí, ktoré sú predmetom vyvlastnenia,
d/ poučenie o možnostiach a podmienkach zrušenia vyvlastnenia,

e/ ďalšie náležitosti rozhodnutia, ktoré sú potrebné na jednoznačné určenie obsahu a rozsahu
vyvlastnenia a jeho náhrady.30. Podľa § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 v odvolacom
konaní je príslušné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa §
7 ods. 2 písm. a/. Zrušením výroku podľa § 13 ods. 2 stráca platnosť aj výrok podľa § 13 ods. 3.

31. Podľa § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods.
3 nemá odkladný účinok. Na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 3 je príslušný súd. Žaloba, ktorou
sa účastník konania domáha preskúmania výroku podľa § 13 ods. 3 v súdnom konaní, musí byť
podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie

lehoty nemožno odpustiť.

32. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj stavebný zákon), rozhodnutie o umiestnení stavby a
rozhodnutie o využití územia platí dva roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť a rozhodnutie
o umiestnení líniovej stavby platí tri roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, ak stavebný úrad

neurčil v odôvodnených prípadoch dlhšiu lehotu; nestráca však platnosť, pokiaľ bola v týchto lehotách
podaná žiadosť o stavebné povolenie alebo o povolenie na terénne úpravy, práce a zariadenia podľa
tohto zákona (§ 71 ods. 1), alebo ak sa začalo s využitím územia na určený účel.

33. V prejednávanej veci je preskúmavaným rozhodnutím rozhodnutie pôvodného žalovaného zo

dňa 03.03.2021, ktorým tento odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa (ďalej aj Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky alebo okresný úrad
alebo vyvlastňovací orgán) č. OÚ-KE-OVBP2-2020/001283 zo dňa 20.03.2020 (ďalej aj rozhodnutie
okresného úradu) vydané v konaní o návrhu na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení doručeným
okresnému úradu dňa 16.05.2017 podaným vyvlastniteľom – Národná diaľničná spoločnosť, a.s. a o

jeho doplnení doručenom okresnému úradu dňa 28.08.2018 na základe výsledkov vyvlastňovacieho
konania podľa zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení
vlastníckeho práva k ním a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj zákon o vyvlastňovaní alebo zákon č. 282/2015 Z. z) v spojení so zákonom č. 135/1961 Zb.
o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a v spojení so zákonom

č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre
motorové vozidlá v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 129/1996 Z. z.) na základe výsledkov
vyvlastňovacieho konania (I. výrok) vo verejnom záujme vyvlastnil spoluvlastnícky podiel žalobcu X/
XX-XXX (22,72 m2) k pozemku KN-C parc. č. XXXX/XX o celkovej výmere XXX m2, nachádzajúci sa
v k.ú. A., zapísaný na LV č. XXXX ako ostatná plocha, diel 9, uvedený v GP č. XX/XXXX, vyhotoveným

spoločnosťou PROMA INVEST, s.r.o. zo dňa 09.02.2015, úradne overeným správou katastra Košice-
okolie pod č. 155/2015 dňa 03.03.2015 v prospech vyvlastniteľa (Národná diaľničná spoločnosť, a.s.)
pre účel realizácie verejnoprospešnej líniovej stavby „R2 Šaca – Košické Olšany“, na ktorú bolo
vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby stavebným úradom – Okresný úrad Košice, odbor
výstavby a bytovej politiky, pod č. OU-KE-OVBP2-2015/002131-ÚR zo dňa 05.01.2015, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 23.02.2015; (II. výrok) finančnú náhradu za odňatie vlastníckeho práva, ktorá
bola určená podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom, zapísaným v zozname
znalcov v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti, B. C. D.,
ev.č. XXXXXX, v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z.
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, poskytne vyvlastniteľ vyvlastnenému (žalobcovi) jednorázovo

vo výške 331,93 eur (1m2/14,61 eur) v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
o vyvlastnení. Ďalej po citácii § 13 ods. 2 a § 16 ods. 1, 2 a § 17 ods. 1, 2, 4 zákona o vyvlastňovaní
uviedol, že právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení zanikajú ostatné vecné práva zapísané v časti C.
Ťarchy pod por. č. X na LV č. XXXX k.ú. A.; do ústneho pojednávania neboli podané zo strany účastníkov
konania žiadne iné námietky voči vyvlastňovaciemu konaniu a neboli uplatnené v konaní o vyvlastnení

žiadne trovy konania.
S námietkami žalobcu sa po vyjadrení vyvlastniteľa okresný úrad vysporiadal na ústnom pojednávaní
konanom dňa 12.09.2019, ako vyplýva zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 12.09.2019
a rozhodnutia okresného úradu zo dňa 20.03.2020. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie
odkázal podľa § 13 ods. 3 písm. a/ zákona o vyvlastňovaní bez prerušenia konania na súd.

34. K žalobným námietkam správny súd uvádza:35. K žalobcom namietanému nesprávnemu aplikovaniu vyššie citovaného ustanovenia § 14 ods. 1
a 2 zákona o vyvlastňovaní správny súd uvádza, že zákonodarca upravil odlišný spôsob postupu pri
prieskume rozhodnutia o vyvlastnení v závislosti od povahy jednotlivých výrokov, a to dvojinštančný

prieskum, t.j. v odvolacom administratívnom konaní výslovne len vo vzťahu k rozhodnutiu/výrokovej časti
o vyvlastnení podľa § 13 ods. 2 s tým, že na preskúmanie tohto rozhodnutia je príslušné Ministerstvo
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 písm. a/ (v súčasnosti
úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky); a pokiaľ sa týka výroku o náhrade
za vyvlastnenie podľa § 13 ods. 3, toto preskúmanie zveril súdom, t.j. bez toho, aby bolo potrebné

vyčerpať riadny opravný prostriedok (tak, ako to výslovne stanovil v § 14 ods. 1). Správnou žalobou
sa preto možno na príslušnom správnom súde domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia v časti
výroku o náhrade za vyvlastnenie podľa § 13 ods. 3 bez toho, aby bolo nutné toto rozhodnutie/výrok
preskúmavať v odvolacom administratívnom konaní. Správny súd ďalej uvádza, že právna úprava
obsiahnutá v zákone o vyvlastňovaní predstavuje v otázke rozhodovania o vyvlastnení a náhrade
zaň pomerne komplexnú právnu úpravu, na základe ktorej príslušný orgán verejnej správy, po zistení

nemožnosti dohody na sume náhrady za vyvlastnené pozemky, stanovenej postupom súdneho znalca
podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 492/2002 Z. z. odkáže pôvodného vlastníka vyvlastnenej
nehnuteľnosti v súlade s § 13 ods. 3 písm. a/ zákona o vyvlastňovaní s požiadavkou na vyššiu náhradu
za vyvlastnenie na súd. V civilnom sporovom konaní sa tak môže domáhať navýšenia ceny určenej
znalcom, napríklad aj na základe spochybnenia správnosti záverov znaleckého posudku. Takýmto

postupom sa dosiahne vyváženie verejného záujmu na vysporiadaní vlastníckych vzťahov a záujmu a
práva pôvodného vlastníka vyvlastňovaného pozemku na primeranú náhradu za odňatie vlastníckeho
práva. Pokiaľ teda vyvlastnený predloží vo vyvlastňovacom konaní znalecký posudok, nestotožňujúc sa
so závermi pôvodného znaleckého posudku, z ktorého vychádzal okresný úrad pri určení výšky náhrady
zavyvlastnenie,jedinýmzákonnýmadoúvahyprichádzajúcimpostupomjeuplatnenie§4ods.2zákona

o vyvlastňovaní resp. v súlade s § 13 ods. 3 písm. a/ zákona o vyvlastňovaní s požiadavkou na vyššiu
náhradu za vyvlastnenie odkázať žalobcu ako vyvlastneného na civilný súd.
Inak povedané prípadný nesúhlas vyvlastňovaného s výškou náhrady nemôže byť predmetom
dokazovania vo vyvlastňovacom konaní, v dôsledku čoho neprichádza do úvahy napr. komparácia
správnym orgánom zabezpečeného znaleckého posudku s iným znaleckým posudkom doloženým

vyvlastňovaným alebo vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Keďže práve podstatou civilného
sporového konania bude skúmanie, či znalecky určená suma náhrady bola stanovená správne tak,
aby zodpovedala všeobecnej hodnote nehnuteľnosti, resp. spĺňala ústavné atribúty primeranej náhrady,
potom je logické, že tieto otázky nemôžu byť relevantne skúmané pri správnom súdnom prieskume
vyvlastňovacieho rozhodnutia. Inými slovami právomoc civilného súdu v tomto prípade neguje právomoc

súdu správneho.

36. K absencii vymedzenia účelu vyvlastnenia vo verejnom záujme vo výrokovej časti rozhodnutia
o vyvlastnení podľa § 13 ods. 2 písm. a/ zákona o vyvlastňovaní namietanému žalobcom správny súd
uvádza, že stotožňujúc sa s tvrdením žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí pod Ad 2. na str. 10,

je účel vyvlastnenia uvedený v prvom výroku vyvlastňovacieho rozhodnutia (rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa) na str. č. 2 hore. Na doplnenie súd dodáva, že verejný záujem na vyvlastnení
bol v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa v spojení s rozhodnutím žalovaného preukázaný tiež
tým, že účelom vyvlastnenia je realizácia verejnoprospešnej líniovej stavby „R2 Šaca – Košické Oľšany“
podľa platného územného rozhodnutia o umiestnení tejto stavby.

37. K námietke žalobcu o nesplnení podmienok vyvlastnenia tým, že v konaní nebola preukázaná
bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie práva dohodou, keď osobitný predpis zákon č. 129/1996 Z.
z. v § 8 ods. 1 odkazuje na všeobecné predpisy o vyvlastnení, ktoré upravujú 90-dňovú lehotu na
prijatie návrhu na dohodu, aj s poukazom na nesprávne poučenie v návrhu dohody o lehote na prijatie

návrhu a v spojení s neúplnosťou návrhu na dohodu, z ktorej nebolo zrejmé v akom rozsahu sa
uskutoční vyvlastnenie a ani odôvodnenie tohto rozsahu (s poukazom na § 3 ods. 2 písm. c/ zákona o
vyvlastňovaní), sa pôvodný žalovaný vyjadril v bode Ad 8. na str. 12 a tiež na str. 6 a 7 preskúmavaného
rozhodnutia. Poukázal na preukázané zaslanie návrhu dohody na nadobudnutie vlastníckeho práva
k pozemkom vyvlastniteľom a márne uplynutie lehoty na prijatie návrhu, s tým, že táto lehota je 15

dňová a spravuje sa špeciálnou úpravou v § 17 ods. 1 cestného zákona, na ktorú sa odkazuje vo
všeobecnej úprave obsiahnutej v zákone o vyvlastňovaní (§ 3 ods. 1 písm. b/). Správny súd ďalej
uvádza, že ponuková povinnosť vyvlastniteľa bola z dôvodu predloženia nového znaleckého posudku
k určeniu náhrady zopakovaná v priebehu vyvlastňovacieho konania a už vyplývajúc z uvedenéhoaj bez formalistického skúmania obsahových náležitostí tejto ponuky v intenciách § 3 ods. 3 zákona
o vyvlastňovaní bolo zrejmé odôvodnenie verejného záujmu na uskutočnenie účelu vyvlastnenia a
rozsahu vyvlastnenia v ponuke, tak ako bolo prezentované vyvlastniteľom v priebehu konania, a taktiež

bolo z priebehu konania zrejmé neprijatie tohto návrhu žalobcom (v lehote 15 dňovej ani 90 dňovej).
Preto v príčinnej súvislosti, či už s domnelou alebo skutočnou neperfektnosťou tohto návrhu pre
nedodržanie jej obsahových náležitostí vymedzených v § 3 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní nemohlo dôjsť
k nesplneniu podmienok vyvlastnenia z dôvodu nepreukázanosti bezvýslednosti pokusu o nadobudnutie
práva dohodou.

38. K namietanej absencii rozsahu vyvlastnenia vo výrokovej časti vyvlastňovacieho rozhodnutia podľa
§ 13 ods. 2 písm. b/ zákona o vyvlastňovaní sa žalovaný vyjadril v bode Ad 1. preskúmavaného
rozhodnutia, kde uviedol, že i keď vo výroku nešpecifikoval výslovne, že ide o prechod vlastníckeho
práva (a nie obmedzenie), uvedené z textu výroku vyplýva, a preto tento nedostatok výrokovej časti z
hľadiska závažnosti nezakladá nezákonnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia. S uvedeným tvrdením sa

správny súd stotožnil a pre úplnosť dodáva, že v nadväzujúcom výroku vyvlastňovacieho rozhodnutia je
jasnevymedzené,ženáhradasaposkytujeza„odňatievlastníckehopráva“pretouvedenúnedôslednosť
výroku nie je možné považovať za tak závažnú, že by spôsobovala nezákonnosť vyvlastňovacieho
rozhodnutia.

39. K času vyhotovenia znaleckého posudku resp. k znaleckému posudku, podľa ktorého bola určená
náhrada za vyvlastnenie správny súd uvádza, že podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní sa náhrada
určí v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku na základe znaleckého posudku s odkazom
na§9ods.2písm.f/,podľaktoréhojevyvlastniteľpovinnývnávrhuuviesťsumupredpokladanejnáhrady
podľa znaleckého posudku, a uvedenie tejto sumy musí byť vyvlastniteľom podložené znaleckým

posudkom nie starším ako dva roky, ktorý má k návrhu pripojiť podľa § 9 ods. 3 písm. f/. Preto v § 4 ods.
3 zákona o vyvlastňovaní vyjadrená požiadavka určenia náhrady za vyvlastnenie v sume nie nižšej ako
je všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom nie starším ako dva roky nie je izolovaná, ale súvisí
s požiadavkou na predloženie znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky vyvlastniteľom. V danom
prípade bola vyvlastniteľom táto požiadavka v priebehu konania splnená. Vzhľadom na uvedené z

administratívnehospisuvyplývajúcaskutočnosť(ktorávšakžalobcomvodvolaníakoanivžalobenebola
osobitne špecifikovaná) odstupu viac ako dvoch rokov (viac o necelé dva mesiace) medzi datovaním
(druhého) posudku predloženého vyvlastniteľom (znalecký posudok č. X/XXXX, znalkyne B. C. D.,
zo dňa 02.02.2018) a datovaním rozhodnutia okresného úradu (dňom 20.03.2020) nemôže zakladať
nezákonnosť výroku o náhrade za vyvlastnenie z dôvodu závažných procesných pochybení v postupe

správneho orgánu.

40. Pokiaľ žalobca namieta, nevysporiadanie sa pôvodného žalovaného s jeho námietkou vo vzťahu k
výroku o náhrade (§ 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní) – chýbajúci výrok o určení spôsobu zaplatenia
náhrady za vyvlastnenie, správny súd uvádza, že hoci sa pôvodný žalovaný osobitne a výslovne v

napadnutom rozhodnutí k tejto námietke nevyjadril, uvedené nie je možné považovať za takú vadu
napadnutého rozhodnutia, ktorá by zakladala jeho nezákonnosť. Osobitne s poukazom na to, že
v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 129/1996 Z. z., ktorý je špeciálnou úpravou k všeobecnej úprave
vyvlastnenia v zákone č. 282/2015 Z. z o vyvlastňovaní je výslovne uvedené, že stavebník diaľnice
vyplatí náhradu za vyvlastnenie spôsobom dohodnutým s vyvlastneným. Opomenutie formálneho

deklarovania tohto zákonného predpokladu v samotnej výrokovej časti vyvlastňovacieho rozhodnutia
preto podľa názoru súdu nemôže viesť k záveru o nezákonnosti vyvlastňovacieho ani napadnutého
rozhodnutia.

41. Z uvedených dôvodov považoval správny súd tieto žalobcom namietané skutočnosti za nedôvodné.

42. K ďalším žalobným námietkam týkajúcich sa uvedenia nesprávnej lehoty na vyplatenie náhrady
za vyvlastnenie, absencii výroku, ktorým mal vyvlastňovací orgán rozhodnúť o námietkach žalobcu
vznesených vo vyvlastňovacom konaní, no hlavne k neodôvodneniu ne/platnosti územného rozhodnutia
správny súd uvádza, že s týmito námietkami sa žalovaný dostatočným spôsobom nevysporiadal

resp. svojim rozhodnutím nezhojil vady vyvlasťovacieho rozhodnutia okresného úradu, čo spôsobuje
nepreskúmateľnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Výroková časť rozhodnutia predstavuje
záväznú časť príslušného správneho aktu, ktorá musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti.
Uvedené vo veci splnené nebolo. Túto vadu je nutné hodnotiť obzvlášť prísne za situácie, keďnapadnuté rozhodnutie predstavuje jednostranný zásah do vlastníckeho práva žalobcu. Zároveň
platnosť územného rozhodnutia je nutnou podmienkou pre ustálenie rozsahu zásahu do vlastníckeho
práva žalobcu, keďže takéto územné rozhodnutie je nevyhnutné pre hodnotenie proporcionality

a rozsahu príslušného zásahu do vlastníckeho práva (keďže práve územné rozhodnutie umiestňuje
stavbu na konkrétne vyvlastňované pozemky resp. ich časti). Informácia o platnosti takéhoto rozhodnutia
je teda podstatná pre ochranu nie len procesných práv, ale predovšetkým právnej istoty žalobcu.
Uvedené by malo byť jednoznačne preukázané vo vzťahu k žalobcovi. Vzhľadom na to, že správny súd
preskúmava napadnuté rozhodnutie ako i rozhodnutie okresného úradu a priebeh administratívneho

konania ako celok, bude preto úlohou žalovaného opätovne sa zaoberať odvolacími námietkami
žalobcu detailnejšie. Žalovaný následne svoje závery premietne do nového rozhodnutia, ktoré dá jasné
a presvedčivé odpovede na všetky žalobcom namietané skutočnosti.

43. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania voči žalovanému, keďže mal vo veci plný úspech.

44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach
v lehote jedného od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.