Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/18/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8126200998
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8126200998.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. –A. XXX, XXX XX C. právne zastúpený: JUDr. Mgr. Radim Komka, LL.M.,
advokát, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešove, IČO: 41 343 859 proti žalovanému: 365.bank, a.s.,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 právne zastúpený: Advokátska
kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471
o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 200 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 525 € a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom táto sa
bude vypočítavať z prisúdenej sumy a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie
o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 03.02.2026 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 5200 €.

1.1. Žalobkyňa v žalobe uviedla:
„V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16Csp/111/2025 prebiehalo konanie
o určenie, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie
neprijateľnosti siedmich zmluvných podmienok. V tomto základnom konaní som bola ako žalobkyňa
v postavení spotrebiteľky úspešná vo všetkých uplatňovaných nárokoch, rozsudkom Okresného súdu
Prešov, č.k. 16Csp/111/2025 – 65 zo dňa 11.12.2025. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
20.1.2026.

Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním PFZ v takej výške aby mala, nielen
deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ
priznané v symbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje
voľnou úvahou, tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia
spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa.
Čo sa týka bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a vydania bezdôvodného obohatenia, uplatňujem si
PFZ spolu vo výške 3800,-- eur, to je vo výške cca 50 % zo sumy 7609,35 eura, o ktorú sa žalovaná

na môj úkor bezdôvodne obohatila.
PFZ vo vzťahu k siedmim neprijateľným zmluvným podmienkam požadujem vo výške 1400,-- eur.
Nárok ako ho požadujem, zohľadňuje skutočnosť, že žalovaná v zmluve použila osem neprijateľnýchzmluvných podmienok a za každé z týchto porušení spotrebiteľského práva si uplatňujem PFZ vo výške
200,-- eur.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril nasledujúco:
- neuznáva vznesený nárok ani čo do dôvodu ani čo do výšky,
- požadované PFZ je z hľadiska výšky neprimerané.

3. V replike a duplike strany sporu zotrvali na svojich stanoviskách.

4. Súd z listín tvoriacich súdny spis zistil nasledujúce:
4.1. Žalobkyňa na OS Prešov podala žalobu voči žalovanému, ktorou sa domáhala určenia bezúročnosti
úveru, vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti siedmich zmluvných podmienok.
4.2. OS Prešov rozsudkom č.k. 16Csp/111/2025 – 65 zo dňa 11. decembra 2025 takto právoplatne
rozhodol:

I. Súd určuje, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX, z 12.2.2016,
je bezúročný a bez poplatkov.
II. Žalovaná je povinná vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 7.609,35 Eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 7.609,35 Eura, od 26.9.2025 do zaplatenia sumy 7.609,35
Eur, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička, č.
XXXXXXXXXX, z 12.2.2016 v časti [3] Poplatky súvisiace s poskytnutým úverom, bod 3.1. v časti, v
znení: „S poskytnutým úverom Dobrá pôžička súvisia nasledujúce poplatky: 1. upomienka po omeškaní
splátky: 10,00 EUR, 2. upomienka po omeškaní splátky: 25,00 RUR.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička, č.
XXXXXXXXXX, z 12.2.2016 v časti [4] Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.4. v znení: „Banka a
Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ voči pohľadávke
Dlžníka/Spoludlžníka z ktoréhokoľvek účtu alebo vkladu vedeného Bankou. Banka je z tohto dôvodu
zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť Dlžníkovi/

Spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek účte Dlžníka/Spoludlžníka alebo s vkladom
Dlžníka/Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.
V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička, č.
XXXXXXXXXX, z 12.2.2016 v časti [4] Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.5. v časti, v znení: „ V

prípade riadneho nesplácania Úveru je Banka oprávnená: (iii) úročiť sumu, s ktorej úhradou je Dlžník/
Spoludlžník v omeškaní popri úroku aj zákonným úrokom z omeškania počnúc prvým dňom omeškania
až do jej zaplatenia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička, č.
XXXXXXXXXX, z 12.2.2016 v časti [5] Ďalšie zmluvné dojednania, bod 5.1., v znení: „ Každá z osôb

podpisujúcich túto ZoÚ, a to každá z nich jednotlivo, vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k Banke v
zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov [ďalej len „ZoB“] a si je vedomá, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť
tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť poskytnutého Úveru ku dňu, keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto
vyhlásenia. Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ je povinná ihneď informovať Banku o zmene jej

osobitného vzťahu k Banke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička,
č. XXXXXXXXXX, z 12.2.2016 v časti [6] Záverečné ustanovenia, bod 6.4. v časti, v znení: „ Dlžník/
Spoludlžník sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami Úveru uvedenými vo Formulári pre
štandardnéinformácieospotrebiteľskomúvereaOP,ktorýdostalpredpodpisomZoÚasvojímpodpisom

potvrdzuje, že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.
VIII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička, č.
XXXXXXXXXX, z 12.2.2016 v časti [6] Záverečné ustanovenia, bod 6.5., v znení: „Dlžník/Spoludlžník
súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a]náklady spojené s poistením (ak bolo

uzavreté), b] poplatky podľa ZoÚ, c] úrok z omeškania, d] zmluvný úrok z Úveru, e] splátka istiny Úveru,
pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/
Spoludlžníka započítavajú najskôr na pohľadávky skôr splatné.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.IX. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery
k Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička, č. XXXXXXXXXX, z 12.2.2016 v čl. VI. Osobné
údaje a Bankové tajomstvo, bod 6.1. v znení: „ Dlžník a Banka sa dohodli, že pokiaľ v právnom

predpisealebotýchtoOPniejeuvedenádlhšialehota,DlžníkudeľujesúhlassospracúvanímBankového
tajomstva a jeho Osobných údajov na dobu plnenia účelu spracúvania Osobných údajov až do úplného
vysporiadania všetkých záväzkov Dlžníka voči Banke, a to na dobu najmenej 10 rokov od udelenia
súhlasu Dlžníka, resp. od ukončenia zmluvného vzťahu s Dlžníkom; takto udelený súhlas môže
Dlžník odvolať iba v prípade preukázaného porušenia podmienok spracúvania Osobných údajov zo

strany Banky na adresu sídla Banky. Súhlas na marketingové účely môže Dlžník odvolať kedykoľvek
zaslaním písomného odvolania súhlasu doručeného na adresu sídla Banky.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.
X. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 - Osoba, ktorá
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 10.6.2013 –
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Podľa § 53 ods.1 zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Ustanovenia tohto zákona sa použijú

na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024
a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.
Podľa § 3 ods.1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa – každý spotrebiteľ má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti
ochrany spotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti

ochrany spotrebiteľa; pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliada najmä
na povahu, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo
povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.
5.1. Keďže uplatnenie nároku na PFZ nie je nárokom zo zmluvy ale nárokom z porušenia práva
spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa deklarovaného súdnym rozhodnutím, na

prejednávanú vec sa vzťahuje § 3 ods.1 písm.e) zákona č. 108/2024 Z.z.

6. Vo vzťahu k vyššie citovanému rozhodujúcemu ustanoveniu zákona, možno uviesť, že ide
o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá iba príkladom ustanovuje kritéria na
vymedzenie toho, ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že PFZ sa poskytuje bez toho, aby

porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa bolo spôsobilé čo i len privodiť ujmu
spotrebiteľovi.
6.1. V prejednávanom prípade zo strany žalobkyne došlo k iniciovaniu súdneho konania z dôvodu
určenia bezúročnosti úveru, vydania bezdôvodného obohatenia a z dôvodu ochrany pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Úspešne teda uplatnila porušenie jej práv garantovaných ako zákonom

o ochrane spotrebiteľa tak aj Občianskym zákonníkom a zákonom o spotrebiteľských úveroch.
6.2. Pri výklade § 3 ods.1 písm.e) č. 108/2024 Z.z. treba akcentovať, že jeho znenie zakladá nárok na
finančné zadosťučinenie už pri úspešnom uplatnení porušenia práva alebo povinnosti v oblasti ochrany
spotrebiteľa bez toho, žeby sa vyžadovala, čo len potenciálna ujma. Ani analogicky nemožno aplikovať
§ 13 ods.2 Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1

najmäpreto,žebolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojehovážnosťvspoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 180/2004
Z.z. žiadnu postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu
na finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva je potrebná určitá intenzita. Týmto je
daná aj odpoveď na obvyklú argumentáciu žalovaných dodávateľov, ktorej podstata spočíva v tvrdení,

že právo na primerané finančné zadosťučinenie je dané až „vtedy, keď porušenie práva nie je možné
napraviť inak“. Podľa názoru súdu dotknuté zákonné ustanovenie žiadnu takúto podmienku nestanovuje
a naopak dovršuje sa ním ochrana spotrebiteľa v dodávateľom spôsobenom závadnom spotrebiteľskom
vzťahu. Primerané zadosťučinenie podľa § 3 zákona č. 180/2024 Z.z. nemá napriek svojmu názvu ničspoločné s obdobným inštitútom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, preto nie je potrebné skúmať,
či a ako bolo zasiahnuté do osobnostnej sféry spotrebiteľa.
6.3. Súd má za to, že s prihliadnutím na stanovené kritéria výšky primeraného finančného

zadosťučinenia, treba pri jej určovaní vychádzať z toho, že toto má plniť funkciu satisfakčnú a primerane
aj funkciu preventívno - sankčnú (pričom však táto funkcia sama o sebe nespôsobuje zvýšenie sumy
priznávaného primeraného finančného zadosťučinenia) tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od
nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu
ho treba chápať predovšetkým ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne

ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných
spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu,
už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.
Podľa NS SR sp. zn 6 Cdo/127/2017 - Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a
jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania
vočispotrebiteľom.Možnohovšakchápaťajakoprostriedoknavyvolanieaktivityspotrebiteľovdomáhať

sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom
porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako
slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie
vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že
spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto
ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva
alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku
rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,

t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola
privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom
dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné
bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky
škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej

výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,
neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným
kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na
všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.
7. Súd teda dospel k záveru, že základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie je daný.

8.Zákonomstanovenýmikritériamipriurčovanívýškyprimeranéhofinančnéhozadosťučineniasúnajmä
povaha, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo
povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.

9. Žalobkyni z porušenia jej práv vznikla ujma vo forme bezdôvodného obohatenia na jej úkor, ktorá bola
právoplatne judikovaná. Určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd nepovažuje za potrebné
osobitne honorovať, keďže ide o nadbytočné judikovanie prejudiciálnej otázky k bezdôvodnému
obohateniu. Podľa súdu primárnym účelom § 11 ods.4 zákona č. 129/2010 Z.z. je vyjasniť situáciu
spotrebiteľa počas existencie úverového vzťahu v tom, či je povinný vrátiť iba poskytnutú istinu alebo

aj úroky a poplatky. Pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky žalobkyňa netvrdila a súd nezistil,
žeby zo strany žalovaného išlo o použitie neprijateľných ZP po ich právoplatnom judikovaní. Naopak,
žalobkyňa mala uľahčenú úlohu, keďže zmluvné podmienky, ktorých neprijateľnosti sa domáhala, boli už
v obdobných typových zmluvách za neprijateľné opakovane judikované o čom svedčí množstvo odkazov
v rozsudku 16Csp/111/2025 na už existujúce rozsudky.

9.1. Súd primerané finančné zadosťučinenie chápe ako dovŕšenie nápravy vadného stavu, ktorého
základom však bol úspech spotrebiteľa v súdnom konaní, ktorého sa zúčastnil ako žalobca alebo
žalovaný. Potom primerané finančné zadosťučinenie po úspechu v tzv. základnom konaní mu má naviac
nahradiť „určitý“ diskomfort spôsobený súdnym konaním (či už vyhľadanie občianskeho združenia na
ochranu spotrebiteľa alebo advokáta, alebo účasť na súde a pod., keďže tento čas mohol využiť inak).

9.2. Strany sporu preukázali súdnymi rozhodnutiami značný rozptyl priznávaného zadosťučinenia za
neprijateľnúzmluvnúpodmienkuodsumy 10€ažposumu300€.Súdmázato,ževtomtotypekonaníje
možná (a v podstate aj nevyhnutná) určitá paušalizácia náhrad, aby sa nepriznávali len symbolické sumy
bez hospodárskeho významu (ale ako výsledok zaťažovania súdneho systému žalobami o bagateľnésumy) alebo sumy premrštené vedúce k obohacovaniu spotrebiteľov. Tak súd za základnú sumu
zadosťučinenia za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje sumu 100 € s možným posunom oboma
smermi na základe charakteru zmluvnej podmienky (potvrdené rozsudkom KS v Prešove sp. zn

3CoCsp/38/2024 zo dňa 04.03.2025 – bod 29. odôvodnenia).
9.3. Aj v prejednávanej veci chcel súd podľa závažnosti jednotlivých zmluvných podmienok priznať
primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 € a 100 €. Vo veciach Okresného súdu Prešov sp.
zn. 9Csp/1/2025 a 9Csp/58/2025 však KS v Prešove v rozsudkoch sp. zn. 17CoCsp/9/2025 zo dňa
06.11.2025 a sp. zn. 6CoCsp/21/2025 zo dňa 27.11.2025 uviedol:

O 17CoCsp/9/2025 – „13. V prejednávanej veci je možné pripustiť úvahu prvoinštančného súdu,
že každé rozhodnutie o neprijateľnej zmluvnej podmienke v pôvodnom konaní môže byť primerane
priznaná vo forme primeraného finančného zadosťučinenia suma vo výške 100 eur. Je potrebné
však vyhodnotiť, či pôvodné konanie a pôvodná obrana spotrebiteľa, teda žalobkyne, vo veci sp.
zn. 20Csp/45/2024 sledovala cieľ ubrániť sa aktívnemu konaniu dodávateľa, teda žalovaného pri
uplatňovaníajneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokvkonaníprotispotrebiteľke,aleboišlolenokonanie,

kde nebolo potrebné, vzhľadom na ukončenie zmluvného vzťahu a už nemožnosti aplikovať neprijateľné
zmluvné podmienky žalovaným sa cielene a aktívne nárokom dodávateľa brániť.
V tejto veci však odvolací súd zistil a nakoniec to strany sporu ani nepopreli, dokonca ani žalobkyňa
netvrdila, že tomu tak nie je, že konanie, ktoré prebiehalo pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn.
20Csp/45/2024 nebolo iniciované žalobkyňou na obranu proti aktívnemu uplatňovaniu neprijateľných

zmluvných podmienok žalovaným, alebo bolo iniciované po tom, čo žalobkyňa si svoje zmluvné
povinnosti voči žalovanému splnila a žalovaný už nemal možnosť za žiadnych okolností voči žalobkyni
aktívne uplatňovať akékoľvek nároky z takto ukončenej zmluvy.
Za tohto stavu potom paušalizácia všetkých primeraných finančných zadosťučinení je prípustná
v rozsahu 100 eur, ale len v prípade, ak aktívne bola žalobkyňa zúčastnená na obrane svojich

spotrebiteľských práv, nie, ak vyvolala pôvodný spor, ktorý bol základom uplatneného nároku sama, bez
ďalšej hrozby sankcií z napadnutých neprijateľných zmluvných podmienok. Za tejto situácie nie je možné
zmluvné podmienky považovať za závažnejšie či menej závažné, vzhľadom na hrozbu ich použitia v
neprospech spotrebiteľa. Tieto podmienky je možné považovať vo všeobecnosti v prejednávanej veci
za podmienky už neaplikovateľné vo vzťahu k žalobkyni, avšak vzhľadom na to, že žalobkyňa svojich

práv sa môže domáhať kedykoľvek, pri určení neprijateľných zmluvných podmienok hrozba ich aplikácie
pominula, a preto primerané finančné zadosťučinenie za jednotlivé zmluvné podmienky, vzhľadom na
neexistujúcu hrozbu, ani v pôvodnom konaní ani aktuálne, nie je možné považovať za závažné, alebo
priemerne závažné, ale ako nezávažné, bez priameho dopadu na žalobkyňu.
Žalobkyňa sa hrozbe prípadného uplatňovania neprijateľných zmluvných podmienok žalovaným

nemusela aktívne brániť, dokonca jej nehrozilo ani uplatňovanie finančných nárokov žalovaným, pretože
zmluva bola 24.7.2012 doplatená a ukončená a 5.8.2024, kedy podala žalobu o neprijateľné zmluvné
podmienky by bol každý finančný nárok žalovaného premlčaný, na čo by musel súd aj bez námietky
žalobkyne prihliadnuť. Taktiež pri sporoch o úhradu súd ex offo skúma v spotrebiteľských konaniach, či
uplatnené nároky sú alebo nie sú nárokmi z neprijateľných zmluvných podmienok.

Preto obavy žalobkyne pred prípadným ďalším uplatňovaním neprijateľných zmluvných podmienok voči
jej osobe žalovaným sú len v teoretickej rovine.
Aj tvrdenie, že žalobkyni podanie žaloby o neprijateľnosť zmluvných podmienok spôsobovalo diskomfort
nielenprihľadaníprávnejpomoci,aleajvsúvislostisinvestovanýmčasomdotakéhotosporujetvrdenie,
ktoré vzhľadom na to, že sa sama rozhodla pôvodný spor iniciovať s cieľom využiť možnosť vyplývajúcu

z § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z., keďže mala v minulosti uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej
boli uvedené neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré boli aj v iných konaniach v obdobných veciach
judikované ako neplatné, ktoré sa nejaví ako nevyhnutnosť pred hroziacimi praktikami žalovaného.
Uvedené konanie žalobkyne sledovalo, a to zdôrazňuje odvolací súd napriek týmto výhradám, legitímny
záujem spotrebiteľa, dosiahnuť predpoklad pre postup uplatnenia nároku podľa § 3 ods. 5 zák. č.

250/2007 Z.z.
Pretonáhradutýchtoprimeranýchfinančnýchzadosťučinenízakaždúpodmienkuodvolacísúdpovažuje
za primeranú v rozsahu 50 eur. Táto suma zodpovedá zákonnému kritériu primeranosti finančného
zadosťučinenia v prejednávanej veci.“
O 6CoCsp/21/2025 - 21. V prejednávanej veci je možné pripustiť úvahu prvoinštančného súdu, že

každé rozhodnutie o neprijateľnej zmluvnej podmienke v pôvodnom konaní môže byť primerane
priznaná vo forme primeraného finančného zadosťučinenia suma vo výške 100,- EUR. Je potrebné
však vyhodnotiť, či pôvodné konanie a pôvodná obrana spotrebiteľa, teda žalobcu, vo veci sp.
zn. 9Csp/140/2024 sledovala cieľ ubrániť sa aktívnemu konaniu dodávateľa, teda žalovaného priuplatňovaní aj neprijateľných zmluvných podmienok v konaní proti spotrebiteľovi, alebo išlo len o
konanie, kde nebolo potrebné, vzhľadom na ukončenie zmluvného vzťahu a už nemožnosti aplikovať
neprijateľné zmluvné podmienky žalovaným sa cielene a aktívne nárokom dodávateľa brániť.

22.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žepôvodnékonanie,vedenénaOkresnomsúdePrešovpodsp.
zn. 9Csp/140/2024 bolo iniciované žalobcom za účelom určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
vydania bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaný obohatil tým, že od žalobcu prijal sumu, ktorá
prevyšovala sumu poskytnutého úveru, na ktorú mal žalovaný nárok. Za tohto stavu potom paušalizácia
všetkých primeraných finančných zadosťučinení je prípustná v rozsahu 100,- EUR, ale len v prípade, ak

aktívne bol žalobca zúčastnený na obrane svojich spotrebiteľských práv, nie, ak vyvolal pôvodný spor,
ktorý bol základom uplatneného nároku sám, bez ďalšej hrozby sankcií z napadnutých neprijateľných
zmluvných podmienok. Za tejto situácie nie je možné zmluvné podmienky považovať za závažnejšie, či
menej závažné, vzhľadom na hrozbu ich použitia v neprospech spotrebiteľa.
23. Odvolací súd má za to, že žalobca sa hrozbe prípadného uplatňovania neprijateľných
zmluvných podmienok žalovaným nemusel aktívne brániť. Pri sporoch o úhradu súd ex offo skúma v

spotrebiteľských konaniach, či uplatnené nároky sú alebo nie sú nárokmi z neprijateľných zmluvných
podmienok. Preto obavy žalobcu pred prípadným ďalším uplatňovaním neprijateľných zmluvných
podmienok voči jeho osobe žalovaným sú len v teoretickej rovine, najmä za situácie, keď tieto zmluvné
podmienky boli všeobecnými súdmi opakovane posúdené ako neprijateľné zmluvné podmienky, o čom
mal žalobca vedomosť, keďže sa na početné rozhodnutia súdov vo vzťahu k ním namietaným zmluvným

podmienkam v pôvodnom konaní odvolával. Z uvedených dôvodov náhradu týchto primeraných
finančných zadosťučinení za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku odvolací súd považuje za úplne
postačujúcu a primeranú v rozsahu 50,- EUR. Táto suma zodpovedá zákonnému kritériu primeranosti
finančného zadosťučinenia v prejednávanej veci zohľadňujúc všetky okolnosti a osobitosti predmetného
prípadu, pričom vo vzťahu k žalovanému bude pôsobiť dostatočne odradzujúco a súčasne na strane

žalobcu nebude plniť funkciu finančného obohatenia, či majetkovej škody. Žalobca v pôvodnom konaní
domáhal určenia neprijateľnosti celkovo 6 zmluvných podmienok, pričom vo vzťahu k všetkým šiestim
aj bol úspešný. S prihliadnutím na už prijaté závery odvolací súd ustálil výšku primeraného finančného
zadosťučineniazavšetkyzmluvnépodmienky,ktorýchneprijateľnostisažalobcadomoholnasumu300,-
EUR.

24. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, odvolací súd má za to, že žalobca
sa v tomto ohľade musel aktívne domáhať svojich práv a súčasne brániť proti praktikám žalovaného,
ktorý od žalovaného nadobudol plnenie aj nad rámec toho, na čo mal zákonný nárok. Vzhľadom na
posúdenie predmetnej zmluvy v pôvodnom konaní ako bezúročnej a bezpoplatkovej mal žalovaný nárok
len na zaplatenie istiny, ktorú žalobcovi reálne poskytol. Ako odvolací súd konštatoval už vyššie, všetky

primerané finančné zadosťučinenia paušalizoval na sumu 100,- EUR. S ohľadom na túto skutočnosť,
odvolací súd žalobcovi priznal sumu 100,- EUR za predloženie zmluvy o úvere, ktorá bola súdom
posúdená ako bezúročná a bezpoplatková a sumu 100,- EUR za bezdôvodné obohatenie žalovaného
na úkor žalobcu.
25.OdvolacísúdpretovzmyslevyššieuvedenéhorozsudokvovýrokuI.postupompodľaust.§388CSP

zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo vzťahu k žalovanému
vo výške 500,- eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
9.4. Súd si je však vedomý, že iné senáty KS v PO rozhodujú v zmysle, že primerané finančné
zadosťučinenie za jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku v sume nižšej ako 100 € je nedostatočné.
Vychádzajúc tak z rozhodovacej praxe KS v PO priznal súd primerané finančné zadosťučinenie za

každú neprijateľnú zmluvnú podmienku v sume priemeru uvádzaných súm 75 € (spolu 7 x 75 € = 525
€) a sumu 2000 € za bezdôvodné obohatenie. Celkom priznanú sumu 2525 € považuje súd z hľadiska
prejednávanej veci za primeranú.

10.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
10.1. Žalobkyni v konaní plne úspešnej, čo do základu nároku, patrí náhrada trov konania v rozsahu

100%, keďže išlo o konanie, v ktorom výška plnenia závisela od úvahy súdu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.