Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Levice
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Mária Černáková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/1/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4326200007
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2026:4326200007.2
Uznesenie
5 16C/1/2026
Okresný súd Levice v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/XX, XXX XX F.,
adresa na doručovanie: G. H. XX, XXX XX I. J., o podaniach žalobcu doručených tunajšiemu súdu dňa
05.01.2026, dňa 12.01.2026, dňa 19.01.2026, dňa 09.03.2026 a dňa 31.03.2026, takto
r o z h o d o l :
5 16C/1/2026
Súd podania žalobcu odmieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresnému súdu Levice bolo žalobcom A. B. doručené dňa 05.01.2026 podanie zo dňa 05.01.2026
označené ako „Námietka proti výkonu zrážok z dôchodku a uplatnenie Ochrany osobnosti“, dňa
12.01.2026 podanie zo dňa 12.01.2026 označené ako „Procesný ping-pong“, dňa 19.01.2026 podanie
zo dňa 19.01.2026 označené ako „Sťažnosť na postup kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky“
a dňa 09.03.2026 podanie zo dňa 09.03.2026 označené ako „Odvolanie – Odpor – Proti postupu súdu
– námietka porušenie práva a nečinnosť súdu.“ Tieto podania neobsahovali zákonom požadované
náležitosti žaloby, a to označenie žalovaného, jasne špecifikovaný výrok (petit), ktorý má súd vyhlásiť
a z ktorého musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha, a rovnako ani opis rozhodujúcich skutočností
tak, aby bolo zrejmé, „voči komu“, „čoho“ a „na akom skutkovom základe“ sa žalobca podanou
žalobou domáha. Podania žalobcu sú navyše zmätočné, nezrozumiteľné a bez označenia či predloženia
dôkazov, preukazujúcich jeho tvrdenia.
2. Súd preto uznesením sp. zn.: 16C/1/2026 – 100 zo dňa 18.03.2026 vyzval žalobcu v zmysle § 129
ods. 1 a ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), aby opravil a doplnil
svoje neúplné podania a to v lehote 10 dní od doručenia predmetného uznesenia s uvedením, ako treba
opravu a doplnenie vykonať a s poučením, že ak sa podanie v lehote určenej súdom nedoplní alebo
neopraví, súd podanie odmietne. Žalobca si toto uznesenie súdu prevzal dňa 24.03.2026.
3. Dňa 31.03.2026 žalobca osobne doručil súdu ďalšie podanie zo dňa 31.01.2026 označené ako:
„Odpoveď na hulváta bez urážky. Na uznesenie 16C/1/1956 – 100“.
4. Podľa § 129 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak ide o
podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho
opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebonezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá
nemôže byť kratšia ako desať dní.
5. Podľa § 129 ods. 2 CSP, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
6. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
7. Súd sa oboznámil s podaniami žalobcu a dospel k záveru, že jeho podania sú i napriek doplneniu
neurčité a nezrozumiteľné, keď nie je okrem iného zrejmé ani len to, voči akému subjektu či subjektom
sa žalobca ochrany svojich tvrdých práv domáha, pričom aj skutkové vymedzenie „prípadnej žaloby“ je
napriek doplneniu zo strany žalobcu naďalej nezrozumiteľné a zmätočné, netvoriace taký podklad, na
základektoréhobybolomožnévovecikonaťarozhodnúť.Súdupritommusízpodanejžalobyvždyjasne
vyplývať, o čom a na akom skutkovom základe má konať a rozhodnúť, pretože nemôže stranám sporu
priznať iné práva a uložiť iné povinnosti, než ako sú navrhované. Žalobca vo svojich podaniach uvádza
rôzne, spolu nesúvisiace a nezrozumiteľné skutkové tvrdenia, predkladá listiny (napr. oznámenie I. A.,
kúpnopredajná zmluva, geometrické plány, urgencia poľnohospodárskeho družstva, atď...), z ktorých
opäť nie je zrejmé, aký súvis spolu majú, prípadne ako súvisia s tým, čoho sa žalobca domáha, pričom
ani pri použití výkladového pravidla obsiahnutého v § 124 CSP nie je možné s dostatočnou určitosťou
zistiť, ktoré tvrdenia sú pre prípadné rozhodnutie súdu podstatné.
8. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 05.01.2026 označenom ako „Námietka proti výkonu zrážok
z dôchodku a uplatnenie Ochrany osobnosti“ okrem iného napr. uvádza, že podáva námietku proti
vykonávanej exekučnej zrážke z dôvodov, že žije vo viere a presvedčení, že má všetko uhradené, nebol
mu doručený „žiadny súdne rozsudok ani sfalšovaný rozkaz“. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 29.12.2025
podal na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť vo veci nesprávneho postupu všeobecných súdov
a navrhol Ústavnému súdu Slovenskej republiky postup rozhodnutia orgánov verejnej moci, do ktorej
spadáajtotoopakujúcesaperzekučnéprenasledovanie.Argumentovaltiež,žedochádzakopakovaným
neopodstatneným zásahom do jeho dôchodku, do jeho účtov, poškodzujú jeho dobré meno, zasahujú
do jeho občianskej cti, pokojného užívania obydlia aj bytu, spôsobujú mu psychický tlak aj stav právnej
neistoty.
9. Žalobca svoje ďalšie podanie zo dňa 12.01.2026 označené ako „Procesný ping-pong“ adresoval
okrem tunajšieho súdu aj Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky k sp. zn.: Ncv 73/2024 a sp. zn.:
Ncv 105/2025 a Ústavnému súdu Slovenskej republiky k sp. zn.: Rvp 3451/2025. V podaní okrem
iného uviedol, že dňa 05.01.2026 podal námietky pod číslom 16C/1/2026 proti výkonu zrážok z jeho
dôchodku. Tiež žiada ústavný súd, aby mu priznal náhradu majetkovej škody spôsobenej nezákonnými
a opakovaným záškodníctvom, podpaľačstvom majetku, perzekúciami, prenasledovaním zrážkami
z dôchodku, ktoré boli vykonávané, opakovane na jeho hospodárstve, v celkovej výške 1.500.000,-
eur, budúcu škodu v základnej sadzbe ECB + 8 percentuálnych bodov a morálnu satisfakciu v sume
500.000,- eur.
10. V podaní zo dňa 19.01.2026 označenom ako „Sťažnosť na postup kancelárie Ústavného súdu
Slovenskej republiky“ adresovanom okrem tunajšiemu súdu aj Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
k sp. zn.: Ncv 73/2024 a sp. zn.: Ncv 105/2025 a Ústavnému súdu Slovenskej republiky k sp. zn.:
Rvp 3451/2025 žalobca okrem iného uviedol, že podáva sťažnosť na postup kancelárie Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veci oznámenia o odložení podania ktoré mu bolo doručené dňa
13.01.2026. Obsahovo identické podanie bolo zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
odstúpené tunajšiemu súdu dňa 30.01.2026.
11. Žalobca v podaní zo dňa 09.03.2026 označenom ako „Odvolanie – Odpor – Proti postupu súdu
– námietka porušeniu práva a nečinnosť súdu“ okrem iného poukázal na „súdnu ignoranciu 16/1/2026
Ochrana osobnosti“, na skutočnosť, že jeho žiadosti o prehodnotenie dôchodku za odpracované roky
neboli riadne posúdené, na nedôvodné prieťahy a nejasné postupy na katastri, na skutočnosť, že
pri dedičskom konaní došlo k opakovaným chybám v notárskych zápisoch, na nerovné uplatňovanie
pravidiel, formálne rozhodnutia bez odôvodnenia, stratu dokumentov, opakujúce sa zrážky z dôchodku
a z účtov, administratívne prekážky, na rôzne exekučné konania a súdne konania a iné...12. Po výzve súdu podľa § 129 CSP, doručenej žalobcovi dňa 24.03.2026, doručil žalobca súdu
podanie dňa 31.01.2026 označené ako: „Odpoveď na hulváta bez urážky. Na uznesenie 16C/1/1956
– 100“. V tomto podaní okrem iného opäť spomína zrejme spisové značky rôznych súdnych príp.
exekučných konaní, poukazuje na zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
argumentujúc, že podľa Zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody ak: 1. rozhodnutie bolo
nezákonné, 2. postup bol nesprávny, 3. vznikla škoda, pričom argumentuje, že jeho prípad spĺňa
všetky tri podmienky zodpovednosti štátu. Z textu podania vyplýva, že žalobca opäť žiada pozastavenie
všetkých zrážok z dôchodku a z bankových účtov, zákaz ďalších zásahov I. A. a exekučných orgánov,
tiež žiada preskúmať zákonnosť I. A. a ochranu osobnosti. Od Slovenskej republiky žiada náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- eur s úrokmi z omeškania, náhradu majetkovej škody vo výške
1.500.000,- eur s úrokmi z omeškania. Žalobca spolu s týmto podaním doručil súdu tiež nasledujúce
listiny: fotokópiu Kúpnopredajnej zmluvy podpísanej dňa 04.09.1963 v I. J. K. B. ako predávajúcim a L. B.
aG.B.akokupujúcimi(č.l.:111–112súdnehospisu),Geometrickýplánvyhotovenýdňa05.12.1986(č.l.:
113), Geometrický plán vyhotovený dňa 07.07.2014 (č.l.: 114), Potvrdenku o platení zo dňa 09.07.2007,
Geometrický (polohopisný) plán – kópiu, zameraný dňa 18.04.1963 (č.l.: 116), A. B. adresovaný list A.
M. I. J. zo dňa 03.11.1992 (č.l.: 117), A. B. adresovaný list Jednotnému roľníckemu družstvu I. J. zo dňa
05.03.1992 (č.l.: 118), A. B. a K. N. adresovaný list A. M. „J.“ I. J. zo dňa 16.03.1992 (č.l.: 119) a Súpis
majetkových podielov A. M. J., I. J. H. XXXX na meno B. L., č. XXXX na meno B. G. a č. XXXX na
meno B. A. (č.l.: 119 – 122).
13. Ako z vyššie uvedených skutočností nepochybne vyplýva, žalobca doručil na tunajší súd rôzne
podania, z ktorých nie je zrejmé, aký subjekt a na akom skutkovom základe porušuje jeho tvrdené práva,
resp. voči komu a na akom skutkovom základe sa domáha ochrany svojich tvrdených práv. Z časti
obsahu podaní možno vyvodiť, že by mohlo ísť o námietky voči prebiehajúcej exekúcii, prípadne návrh
na odklad exekúcie, ktorá sa vedie na Okresnom súde Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp.
zn.: 41Ek/2372/2005, 388EX 748/2025, v dôsledku čoho boli tieto podania postúpené aj Okresnému
súdu Banská Bystrica. Pod bodom II. svojich podaní sa domáha preskúmania zákonnosti postupu I. A.
a to zákonnosti opakovaných zrážok z dôchodku a tiež žiada doplatok dôchodku za roky odpracované
v sťažených pracovných podmienkach (hluk, prach, sklená vata, azbest, sírne výpary, zváracie žiarenie),
avšak zo skutkových tvrdení nie je zrejmé, aké rozhodnutia a na akom skutkovom základe majú
byť predmetom prípadného prieskumu, či žalobca mieni podať riadny, prípadne mimoriadny opravný
prostriedok alebo správnu žalobu, v dôsledku čoho tak nie je možné ani posúdiť, či je alebo nie je daná
právomoc súdu alebo právomoc iného orgánu, prípadne či je alebo nie je daný dôvod na postup podľa
§ 10 ods. 1 CSP, či iný, do úvahy prichádzajúci postup.
14. Z textu podaní pod bodom III. tiež vyplýva, že sa žalobca domáha aj ochrany osobnosti a tiež
poukazuje na zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa Zákona č.
514/2003 Z. z., pričom sa súčasne domáha náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy. Žalobca však ani
v jednom zo svojich podaní neuviedol aký subjekt, akým konaním či nekonaním mu mal škodu spôsobiť,
v čom spočíva porušenie či ohrozenie jeho tvrdených práv a na akom skutkovom základe si náhradu
majetkovej a nemajetkovej ujmy uplatňuje. Z podaní žalobcu možno vyvodiť len to, že zodpovednostným
subjektom by mal byť štát, ak je však stranou sporu štát, musí byť v žalobe označený uvedením jeho
názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. Neoznačenie toho, kto
má za štát konať má za následok neúplnosť žaloby so súčasným vznikom povinnosti súdu pokúsiť sa
o odstránenie tejto vady postupom podľa § 129 CSP. Bez uvedenia vyššie spomenutých podstatných
arozhodujúcichskutkovýchtvrdeníasíce,akýsubjekt,akýmkonanímčinekonanímmalžalobcoviškodu
spôsobiť, v čom spočíva porušenie či ohrozenie jeho tvrdených práv a na akom skutkovom základe si
náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy uplatňuje, nie je možné zo strany súdu dospieť ani k záveru,
kto je oprávnený za štát v zmysle Zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii
ústrednej štátnej správy konať a vyzvať tak žalobcu na odstránenie vady spočívajúcej v nesprávnom
označení štátu.
15. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností tak nemožno dospieť k inému záveru, než
že „Doplnenie podania“ na základe výzvy súdu je rovnako zmätočné a nezrozumiteľné ako aj
predchádzajúce podania žalobcu, v dôsledku čoho tak ani naďalej nie je zrejmé „o čom“ a „na akom
skutkovomzáklade“bymalsúdrozhodnúť,resp.„kto“a„nazákladečohobymalbyťžalovaným“vkonaní
iniciovanom žalobcom.16. Vzhľadom k tomu, že súdu sa ani zákonom upraveným postupom nepodarilo vady podaní žalobcu
odstrániť, pričom ide o také vady podania, pre ktoré nie je možné v konaní pokračovať, súd podania
žalobcu podľa § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.