Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. apríl 2026

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/14/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8226200860
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2026:8226200860.1

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v spore žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., proti
žalovanej: A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.03.2026 domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia v tomto znení:

„Odporkyňa je povinná strpieť vstup Navrhovateľa na pozemok - parcelné číslo 608 a parcelné číslo

607/2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Bardejov pre k. ú. obce
Chmeľová, a to v rozsahu nevyhnutnom na vykonávanie včelárskej starostlivosti o 12 včelstiev, najmenej
však v rozsahu jedenkrát týždenne v trvaní 5 hodín, a to až do právoplatného skončenia konania vo
veci samej alebo do doby odstránenia včelstiev z pozemku. Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné
vyhlásením.“.

2. Podaný návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom 12 kusov včelstiev (včelích rodín) a príslušného
včelárskeho zariadenia (úle, podstavce, rámiky, príslušenstvo, nástroje atď.). Včelstvá sú riadne
registrované v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat (CEHZ) pod č. 180 970. Navrhovateľ je
dlhoročným členom včelárskej organizácie Bardejovskí včelári. Predmetná včelnica je už viac ako 10
rokov umiestnená na pozemku Odporkyne (v záhrade pri rodinnom dome), a to na základe ústnej
dohody a dlhodobej tolerancie zo strany Odporkyne, ktorá sama, ako aj jej rodina z produktov včiel -

medu, peľu, propolisu a ich opeľovacej činnosti, mala priamy dlhoročný prospech. V novembri 2025
došlo k ukončeniu spolužitia účastníkov konania, pričom Odporkyňa Navrhovateľa z domu vykázala. Od
tohto momentu Odporkyňa opakovane slovne aj písomne Navrhovateľovi výslovne zakazuje vstup na
pozemok. Aj napriek mnohým prosbám a žiadostiam prostredníctvom sms správ a emailov v priebehu
januára až marca 2026, ako aj napriek predžalobnej výzve zaslanej Odporkyni 16.03.2026. Včely sú
chránenéaužitočnéživétvoryaichživotnéfunkciesúzávisléodpravidelnejstarostlivostisvojhovčelára.

Mesiacemarec,aprílamájsúzhľadiskavčelárskehocyklunajexponovanejšímobdobím.Jenevyhnutné
vykonať množstvo nevyhnutných opatrení ako napríklad jarnú kontrolu, zhodnotenie a doplnenie zásob
(hrozí úhyn hladom), povinné veterinárne ošetrenie proti klieštikovi včeliemu a kontrolu na mor včelieho
plodu, rozširovanie priestoru úľov (prevencia rojenia), napájanie a jarné zakrmovanie včiel, odstránenie
starých po zime nevhodných súčastí úľov (rámikov) a ich nahradenie novými a zdravými Právny nárok:
podľa 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka je vlastník pozemku povinný umožniť vstup na svoje pozemky,

ak si to vyžaduje údržba a obhospodarovanie vecí umiestnených na ňom. Bránenie v prístupe je v
priamom rozpore s touto povinnosťou. Podľa zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti jeNavrhovateľ ako vlastník zvierat povinný zabezpečiť ich ochranu a zdravie zvierat ako aj bezpečnosť
okolitých včelárov, ich včiel a ochranu verejného zdravia. Konaním Odporkyne (niekoľkonásobný slovný
aj písomný zákaz vstupu na pozemok, kde je umiestnená včelnica) je Navrhovateľovi znemožnené plniť

si zákonné povinnosti. Tým hrozí bezprostredný úhyn 12 včelstiev, ich oslabenie, vznik a šírenie chorôb
ako napríklad moru včelieho plodu, ako aj ohrozenie zdravia včiel ostatných včelárov v okolí ale aj
verejného zdravia. V prípade nečinnosti môže dôjsť k nenahraditeľnej majetkovej škode na včelstvách
v hodnote cca. 5 000 eur, nehovoriac o etickom hľadisku týrania zvierat z dôvodu zanedbania ich
starostlivosti,ichoslabeniuataktiežvznikuškodypotenciálnymrozšírenímnebezpečnýchochorenívčiel

ako varroáza alebo mor včelieho plodu. Zákaz prístupu k včelnici Odporkyňou ohrozuje život týchto
zvierat a tiež priamo ohrozuje integritu a hodnotu majetku Navrhovateľa. Hodnota 12 produkčných
včelstievvrátaneúľovaušléhoziskuzpredpokladanejprodukciemeduvsezóne2026predstavujesumu
približne 5 000 eur. Navrhovateľ zároveň vyjadruje dobrú vôľu a ochotu dohodnúť sa a zaväzuje sa, že
včelnicu z pozemku Odporkyne kompletne presťahuje na iné miesto najneskôr do 30. septembra 2026
po vytočení medu, jesennom povinnom preliečení a povinnej obhliadke povereného zástupcu včelárskej

organizácie na konci včelárskej sezóny.

3. Žalobca k návrhu priložil register farmy č. 180970, záznam elektronickej komunikácie zo dňa
15.03.2026, predžalobnú výzvu zo dňa 09.03.2026, výpis z LV č. XXX k.ú. E., zoznam členov OZ
Bardejovskí včelári a detail transakcie zo dňa 07.03.2026.

4. Žalobca je Plemenárskymi službami Slovenskej republiky, š.p., Bratislava evidovaný v centrálnej
evidencii hospodárskych zvierat pod č. 180970 ako chovateľ včiel.

5. Žalobca dňa 09.03.2026 listom vyzval žalovanú na umožnenie prístupu k majetku žalobcu – 12 ks.

včelstiev a včelárskemu zariadeniu, úľom a pomôckam, ktoré sa nachádzajú na pozemku žalovanej
v záhrade rodinného domu na adrese E. XXX. Žalobca žiadal, aby mu bol umožnený vstup na
pozemok žalovanej za účelom starostlivosti o včely vždy jeden deň v týždni podľa počasia, avšak
najpravdepodobnejšie v sobotu, prípadne nedeľu v čase od 11.00 h do 15.00 h, o čom bude žalovanú
informovať SMS správou minimálne tri dni vopred.

6. Z predloženej elektronickej komunikácie vyplýva, že na elektronickú adresu B. bola dňa z elektronickej
adresy A. doručená dňa 15.03.2026 o 17.38 h doručená správa v znení: „Na môj pozemok vstúpiš iba
vtedy ak si včely budeš chcieť zobrať, za prítomnosti tretej osoby.“.

7. Podľa predloženého výpisu z LV č. XXX, k.ú. E. je žalovaná výlučnou vlastníčkou parciel: CKN č.
607/2 – zastavaná plocha nádvorie o výmere 513 m2 a CKN č. 608 – orná pôda o výmere 1 032 m2.
Žalovaná je tiež vlastníčkou stavby – domu, s.č. 138, postaveného na parcele CKN č. 607/2.

8. Žalovaný je v zmysle predloženého výpisu členom OZ Bardejovskí včelári, na účet ktorého uhradil

dňa 07.03.2026 sumu vo výške 16 eur titulom členského poplatku.

9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.13. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“)
vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody

a úžitky a nakladať s ním.

16. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

17. Podľa § 127 ods. 1, ods. 3 OZ vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú

pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť
susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,
že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci

pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní
umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich
stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.
Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto

zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

18. Podľa § 128 ods. 1 OZ vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom
záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno
dosiahnuť inak.

19. Neodkladným opatrením sa má poskytnúť dočasná ochrana strane, zabrániť ďalšiemu zhoršeniu jej
právneho postavenia, a to aj v situácii, keď súd nemá náležite zistený skutkový stav veci. Dočasnou
úpravou súd nie je v ďalšom prípadnom konaní viazaný; súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 CSP). Právna úprava v Civilnom sporovom poriadku pripúšťa

nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2
CSP); neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti strán konania. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia však musí byť preukázaný a osvedčený.

20. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov

sporových strán alebo obava z ohrozenia z exekúcie. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že
pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci
samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa
obmedzílennaosvedčenienajzákladnejšíchskutočností,zktorýchmožnovyvodiťnutnosťbezodkladnej
úpravy pomerov, resp. obavu z ohrozenia exekúcie, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by

k neodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý
by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné,
aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.

21. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a
za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2
CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného
hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti návrhu vymedzuje priamo
§ 326 CSP. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon

výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.22. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda
súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka

odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania.

23. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To

predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce
skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje
intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Takýto procesný postup je zákonom
aprobovanýatypickýibaprezisťovanierelevantnýchskutočnostívrámcikonaniaonávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 344 CSP).

24. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či:

· je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
· navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
· uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti)
· navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,

· právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),
· sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

25. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych

vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Súčasne je nevyhnutné zohľadniť,
že neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne. Právne účinky uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. To platí aj v prípade, ak z hmotného práva vyplýva
možnosť priznania určitého nároku alebo uloženia povinnosti za predchádzajúce obdobie.

26. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje, s tým, že smeruje k osvedčeniu tých
procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru
o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie

dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby žalobca predložil dôkazy základného
významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy
na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti takéhoto opatrenia. Súd nemôže nariadiť
neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia bez osvedčenia
aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa

má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Neodkladné opatrenie nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných
skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná
ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie musí
byť zároveň primerané nároku, mať s ním vecnú súvislosť a musí byť prípustné. Súd preto posudzoval v

celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi
sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia
možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), a či právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah

(princíp proporcionality).

27. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery, či hrozby ohrozenia exekúcie je otázkou
voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia.Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú

súdnu ochranu (napr. v konaní o ochranu proti nekalej súťaži, v odporovacom konaní, v konaniach o
ochranu vlastníckeho práva a pod.).

28. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj
splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany

navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana.
29. Súd najskôr zisťoval, či petit navrhovaného neodkladného opatrenia je dostatočne určitý. Žalobca v
návrhu označil dotknuté nehnuteľností (parcely) žalovanej, ku ktorým sa domáha umožnenia vstupu za
účelom starostlivosti včelstvo vo vlastníctve žalobcu.

30. Keďže petitom navrhovaného neodkladného opatrenia bolo naplnené kritérium určitosti, súd
nadväzne posudzoval splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v tom
zmysle, či nárok žalobcu bol osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu rozhodujúcich
skutočností bol povinný osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia.

31. Súd po preskúmaní obsahu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh
dospel k záveru, že podaný návrh je v celom rozsahu nedôvodný.

32. Žalobca opieral podaný návrh o aplikáciu ust. § 127 ods. 3 OZ. Možnosť vstupu na cudzí pozemok
sa dá odvodzovať z viacerých právnych titulov, napríklad spoluvlastníctva, vecného bremena, obligačnej

zmluvy, súhlasu vlastníka pozemku, rozhodnutia príslušného orgánu (§ 101 TP atď.) alebo zákonného
zmocnenia (§ 26 KZ atď.). Ustanovenie § 127 ods. 3 OZ upravuje dva dôvody vstupu na cudzí pozemok
a dokonca i stavbu, a to: vstup na účel nevyhnutnej údržby susediacich pozemkov a stavieb; vstup na
účel nevyhnutného obhospodarovania susediacich pozemkov a stavieb.

33. Pod údržbou treba rozumieť činnosti spojené so zabezpečovaním a zachovávaním pozemkov a
stavieb v dobrom stave (napr. oprava omietky domu). Obhospodarovanie je zasa potrebné chápať
ako realizáciu hospodárskej hodnoty dotknutých pozemkov a stavieb (napr. oberanie ovocia z vetiev
presahujúcich na cudzí pozemok alebo padnutého zo stromu na cudzí pozemok). Tieto dôvody treba
vykladať objektívne a nie podľa subjektívnych požiadaviek dotknutých vlastníkov. Zároveň tieto dôvody

samy osebe by mohli viesť k záveru, že vstup na cudzí pozemok, resp. stavbu podľa § 127 ods. 3 OZ
možno realizovať skoro v neobmedzenej miere. Takýto výklad je však vylúčený tým, že musí ísť len
o nevyhnutnú a nie bežnú údržbu a obhospodarovanie a tiež tým, že zákon výslovne ustanovuje, že
vlastník je povinný takýto vstup umožniť len na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere. To znamená,
že pod vstupom upraveným § 127 ods. 3 OZ nemožno mať na mysli právo vstupu, resp. prechodu v

takom rozsahu alebo intenzite, aké môže byť zriadené v podobe vecného bremena, resp. v obligačnej
zmluve. Pod vstupom sa pritom rozumie aj nevyhnutné zotrvanie na cudzom pozemku alebo stavbe
a toto oprávnenie sa vzťahuje i na ďalšie osoby, ktoré majú so súhlasom oprávneného vlastníka
vykonať údržbu, resp. obhospodarovacie práce. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby má vlastník
susedného pozemku alebo stavby, pričom nemusí ísť o bezprostredne susediaci pozemok, pretože v

niektorých prípadoch môže byť vstup realizovaný len cez viacero na seba nadväzujúcich pozemkov.
Ak v súvislosti so vstupom došlo ku vzniku škody na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu pri
údržbe alebo obhospodarovaní spôsobil, povinný ju nahradiť. Tejto zodpovednosti sa škodca nemôže
zbaviť a vlastník, ktorý realizoval vstup zodpovedá aj za osoby, ktoré mu s údržbou a obhospodarovaním
pomáhali. Jedná sa o osobitnú objektívnu zodpovednosť, na ktorú sa neaplikujú žiadne liberačné

dôvody a ktorá je založená bez zreteľa na zavinenie. Ak by ale škoda vznikla bez príčinnej súvislosti
s údržbou a obhospodarovaním alebo v dôsledku nepovoleného vstupu (bez súhlasu vlastníka alebo
bez rozhodnutia súdu), šlo by o všeobecnú zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ. Určitú ekvivalenciu
súkromnoprávnemu oprávneniu v § 127 ods. 3 OZ predstavuje administratívna úprava obsiahnutá
v § 135 ods. 1 StavZ, ktorá umožňuje stavebnému úradu rozhodnutím uložiť vlastníkovi susedného

pozemku alebo stavby, resp. inej oprávnenej osobe, aby strpeli zo svojho pozemku alebo stavby
vykonanie prác týkajúcich sa uskutočnenia stavby alebo jej zmeny, uskutočnenia nevyhnutných úprav,
udržiavacích alebo zabezpečovacích prác a odstránenia stavby. Stavebník je pritom povinný dbať, aby
čo najmenej rušil užívanie susedných pozemkov alebo stavieb a aby vykonávanými prácami nevznikliškody, ktorým možno zabrániť; po skončení je povinný uviesť susedný pozemok alebo stavbu do
pôvodného stavu, a ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa
všeobecných predpisov o náhrade škody (§ 135 ods. 2 StavZ).

34. Súd je toho názoru, že aplikácia ust. § 127 ods. 3 OZ, ktorej sa dovolával žalobca, nie je
v prejednávanej veci na mieste. Uvedené ustanovenie v zmysle vyššie uvedeného výkladu predmetného
ustanovenia umožňuje vstup na pozemok výhradne vlastníkovi susedného pozemku alebo stavby,
v tomto prípade pozemku susediaceho s parcelami CKN č. 608 a CKN č. 607/2, k. ú. obce Chmeľová.

Žalobca v návrhu netvrdil, že by bol vlastníkom parcely, resp. stavby susediacej s označenými parcelami
žalovanej a táto skutočnosť nevyplynula ani z verejne dostupných údajov katastra nehnuteľností (portál
https://zbgis.skgeodesy.sk/). Z tohto dôvodu žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia na dovolanie sa
práva vstupovať na pozemok žalovanej v zmysle ust. § 127 ods. 3 OZ.

35. Ustanovenie § 128 ods. 1 OZ upravuje prípad, kedy možno vlastníka obmedziť na jeho vlastníckom

práve. Podstata tohto obmedzenia spočíva v použití jeho veci inou osobou. Podmienkami takéhoto
použitia sú existujúci stav núdze alebo naliehavý verejný záujem a nemožnosť dosiahnuť účel inak.
Pod stavom núdze a naliehavým verejným záujmom možno rozumieť najmä prípady živelných pohrôm
a katastrof, priemyselných havárií alebo požiarov. Nemožnosť dosiahnuť účel inak je zasa vyjadrením
subsidiárnej povahy tohto zásahu vo vzťahu k iným možnostiam. Zákon ustanovuje aj dĺžku použitia

veci, ktorá musí trvať len po nevyhnutnú dobu a spôsob jej použitia v len nevyhnutnej miere. Takéto
použitie veci musí byť za náhradu, ktorá by s odkazom na znenie čl. 20 ods. 4 Ústavy SR mala byť
primeraná. V prípade zničenia, či poškodenia použitej veci si netreba tento osobitný nárok na náhradu
zamieňať s právom na náhradu škody. Povaha tohto ustanovenia má však za následok, že domáhanie
sa použitia veci na jeho základe v konaní pred súdom je v praxi skoro vylúčené. Stav núdze alebo

naliehavosť verejného záujmu totiž z časového aspektu vylučujú možnosť počkať na rozhodnutie súdu.
Aplikačným problémom môže byť faktické konanie osoby, ktorá použije cudziu vec práve s odkazom
na toto ustanovenie a to najmä s pohľadu posúdenia stavu núdze a režimu použitia veci. Ak by medzi
vlastníkom, ktorého vec bola použitá a osobou, ktorá ju použila, nedošlo k dohode o náhrade, mohol by
o nej rozhodnúť súd. Ten by prioritne musel posúdiť, či uplatnený nárok možno podradiť pod ustanovenie

§ 128 ods. 1 OZ alebo pod ustanovenie o bezdôvodnom obohatení, prípadne o náhrade škody. Žalobca
sa tak podľa názoru súdu nemohol v konaní úspešne domôcť ani aplikácie ust. § 128 ods. 1 OZ, nakoľko
súdu neosvedčil stav núdze, resp. verejný záujem v takej intenzite, ktorá by odôvodňovala zásah do
vlastníckeho práva žalobkyne navrhovaným neodkladným opatrením.

36. Žalobca v podanom návrhu tvrdil, že k ním označeným pozemkom žalovanej disponoval užívacím
titulom–ústnouzmluvou,napodkladektorejmalprávomaťnapozemkužalovanejumiestnenévčelieúle
a ich príslušenstvo. Žalobca v podanom návrhu obsah predmetnej zmluvy bližšie nešpecifikoval a o jej
existencii sa možno len domnievať na podklade emailovej správy žalovanej adresovanej žalobcovi,
v ktorej žalovaná oznamuje žalobcovi, že vstup na jej pozemok bude považovať za oprávnený len

v prípade, ak si žalobca príde zobrať včely, čo potvrdzuje tvrdenie žalobcu o tom, že na pozemku
žalovanej má (ku dňu 15.03.2026) umiestnené včelstvo. Ako už súd uviedol, táto emailová komunikácia
osvedčuje tú skutočnosť, že žalobca choval na pozemku žalovanej včely, nie je však úplne osvedčené
skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že na pozemku žalovanej má umiestnených práve 12 kusov včelstiev
a akékoľvek príslušenstvo potrebné na chov včiel.

37. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že žalobca sa neodkladným opatrením dožaduje právnej ochrany
a umožnenia práva vstupu na pozemok vo vlastníctve žalovanej za účelom starostlivosti o včelstvo,
ktoré má uložené na parcele žalovanej na podklade ústnej zmluvy. V tejto súvislosti súd konštatuje, že
medzi stranami existuje (existoval) na podklade ústnej zmluvy právny vzťah. Obsahom tohto vzťahu sú

vzájomné práva a povinnosti strán vo vzťahu k užívaniu pozemku žalobcom na účel chovu včiel. Súd
vzhľadom k tomu má osvedčenú existenciu právneho vzťahu a zároveň nároku, ktorého ochrany sa
žalobca nariadením neodkladného opatrenia dožaduje.

38. Ďalej bol žalobca povinný v konaní o podanom návrhu osvedčiť prednesené skutkové tvrdenia podľa

§ 325 ods. 1 CSP v nadväznosti na deklarovanú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými
stranami, keďže zákon vyžaduje, aby obava z ohrozenia jeho práv bola zjavná a reálna.39. Žalobca v návrhu tvrdil a tiež priloženými listinnými dôkazmi osvedčil, že je registrovaným
chovateľom včiel a že medzi stranami došlo k narušeniu zaužívaných pomerov tým, že po ukončení
vzťahu sporových strán došlo k vykázaniu žalobcu z nehnuteľnosti žalovanej, pričom nehnuteľnosť

žalovanej nemôže užívať ani za účelom poskytovania starostlivosti o včely, ktoré ponechal umiestnené
na pozemku žalovanej aj po jeho vykázaní žalovanou z jej patriacej nehnuteľnosti. Žalobca tvrdí, že
včelstvámjenutnéposkytovaťstarostlivosť,ktorúšpecifikovalvpodanomnávrhu,pričomtútoimnemôže
poskytnúť z dôvodu, že žalovaná mu neumožňuje prístup na jej pozemky.

40. Ako už súd uviedol vyššie, pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom
kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,

nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, 1092
s.).

41. Zásada proporcionality, ktorá sa uplatňuje aj pri rozhodovaní súdu o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, predstavuje jeden zo stĺpov právneho štátu a slúži na vyváženie protichodných
práv a oprávnených záujmov. Jej podstata spočíva v tom, že opatrenie obmedzujúce práva jednotlivca
musí byť primerané a neprekračovať nevyhnutný rozsah potrebný na ochranu iného práva alebo

verejného záujmu. Pri aplikácii zásady proporcionality súd musí vykonať test proporcionality, ktorý
pozostáva z troch kľúčových kritérií: 1/ vhodnosť - opatrenie musí byť spôsobilé dosiahnuť sledovaný
cieľ, v tomto prípade ochranu výkonu práv podielového spoluvlastníka; 2/ nevyhnutnosť - opatrenie
nesmie presahovať rozsah nevyhnutný na dosiahnutie cieľa; ak existujú menej obmedzujúce opatrenia,
ktoré by mohli dosiahnuť rovnaký výsledok, tieto majú prednosť; 3/ primeranosť v užšom zmysle -

opatrenie nesmie byť neprimerane zaťažujúce v porovnaní s prínosmi, ktoré prináša. Každé obmedzenie
vlastníckeho práva musí byť primerané sledovanému cieľu a nesmie neprimerane zasahovať do
vlastníctva jednotlivca bez riadneho odôvodnenia (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS
3/2012). To znamená, že akékoľvek obmedzenie vlastníckych alebo dispozičných práv musí byť
dôkladne zvážené, pričom súd musí posúdiť, či existujú menej invazívne alternatívy na dosiahnutie

rovnakého cieľa. Neodkladné opatrenie by nemalo mať povahu sankcie, ale skôr zabezpečovacieho
prostriedku, ktorý zachováva rovnováhu medzi právami strán sporu. Neodkladné opatrenie pritom
nesmie predstavovať sankciu, ale len dočasnú ochranu oprávnených nárokov, pričom musí rešpektovať
princíp proporcionality (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/123/2021).

42.Podľa§325ods.1CSPsúdmôženariadiťneodkladnéopatrenie,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery strán alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia
je poskytnúť strane sporu dočasnú, avšak účinnú ochranu v situácii, keď sa javí, že bez rýchleho
zásahu súdu by mohlo dôjsť k nenahraditeľnej alebo ťažko napraviteľnej ujme. Neodkladné opatrenie
má povahu výnimočného procesného prostriedku, ktorý zasahuje do právnej sféry strán ešte pred

meritórnym rozhodnutím vo veci, a preto je súd pri jeho nariaďovaní viazaný vyššie vysvetlenou zásadou
proporcionality, ako aj zásadou minimalizácie zásahov do práv povinného subjektu. Pri rozhodovaní o
návrhu na neodkladné opatrenie musí súd skúmať nielen samotnú existenciu tvrdeného nároku a jeho
osvedčenie, ale aj primeranosť požadovaného zásahu vo vzťahu k sledovanému cieľu. V konaní bolo
osvedčené, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, k.ú. E., a to

parciel: CKN č. 607/2 – zastavaná plocha nádvorie o výmere 513 m2 a CKN č. 608 – orná pôda o výmere
1 032 m2, na ktorých sú umiestnené včelstvá vo vlastníctve žalobcu, pričom žalovaná znemožňuje
žalobcovi prístup k týmto veciam za účelom poskytovania starostlivosti o včelstvo.

43. Z hľadiska existencie ohrozenia práva tak bola naplnená základná podmienka na zváženie

neodkladnéhoopatrenia.Otázkou,ktorúbolopotrebnévkonanízodpovedaťvšakzostalo,činavrhované
neodkladné opatrenie spočívajúce v uložení povinnosti žalovanej strpieť vstup žalobcu na jej pozemky,
predstavuje také riešenie, ktoré je v súlade s princípom proporcionality a ktoré je nevyhnutné na
dosiahnutie sledovaného účelu. Uloženie navrhovanej povinnosti žalovanej je síce spôsobilé obnoviťprístup žalobcu k jemu patriacemu včelstvu a umožniť žalobcovi poskytovanie starostlivosti o včelstvo,
no nie je to jediný možný prostriedok na dosiahnutie tohto výsledku.

44. Pri aplikácii zásady proporcionality súd posudzuje tri základné kritériá: spôsobilosť opatrenia, jeho
nevyhnutnosť a jeho primeranosť v užšom slova zmysle. Požadované uloženie povinnosti strpieť vstup
žalobcu na pozemok žalovanej je spôsobilé viesť k požadovanému cieľu, avšak nespĺňa kritérium
nevyhnutnosti, keďže rovnaký výsledok možno dosiahnuť aj menej invazívnym spôsobom – konkrétne
premiestnením včelstiev vo vlastníctve žalobcu z pozemku žalovanej na pozemok, ku ktorému bude

žalobca disponovať užívacím titulom, čím by sa žalobca mohol starať o svoje včelstvo bez potreby
dlhodobého zásahu do vlastníckeho práva žalovanej, nakoľko zo žalobcom predloženej elektronickej
komunikácie so žalovanou, mu žalovaná nebráni vo vstupe na jej pozemok za účelom premiestnenia
včelstva.

45. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne žiadal, aby súd uložil žalovanej

povinnosť strpieť vstup žalobcu na jej pozemok za účelom premiestnenia včelstva (ktorý je žalovaná v
zmysle predloženej elektronickej komunikácie ochotná žalobcovi umožniť).

46. Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné
opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinný subjekt obmedzovať v prípade

jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti
postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.

47. Pri skúmaní podmienok nariadenia neodkladného opatrenia je potrebné skúmať, či je potrebné
bezodkladneupraviťpomery.Akojeuvedenévyššie,vrámciosobitnýchnáležitostínávrhunanariadenie

neodkladného opatrenia musí navrhovateľ neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne
osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti
tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. To
znamená, že žalobca mal hodnoverným spôsobom osvedčiť, že je tu ujma bezprostredne hroziaca,
a táto naďalej trvá. Žalobca v podanom návrhu neuviedol, že by žalovanú bezúspešne kontaktoval

za účelom realizácie premiestnenia včelstva, v čom mu žalovaná podľa prílohy podaného návrhu ani
nebráni, pričom z návrhu nie je zrejmé, prečo žalobca v súčasnosti trvá na tom, aby jeho včelstvo bolo
umiestnené na pozemku žalovanej a nie je možné jeho okamžité premiestnenie.

48. Súd tak dospel k záveru, že nakoľko žalobca netvrdil dôvody, pre ktoré by jeho včelstvo nevyhnutne

malo byť aj v súčasnosti umiestnené na pozemku žalovanej a nakoľko žalovaná nebráni žalobcovi
v prístupe na jej pozemok za účelom premiestnenia včelstva, súd považoval podaný návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia za rozporný so zásadou proporcionality, kedy žalobca neosvedčil dôvodnosť
závažného zásahu do vlastníckeho práva žalovanou formou neodkladného opatrenia a zároveň žalobca
neosvedčil aktuálnu potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko žalovaná

prejavila ochotu umožniť žalobcovi vstup na jej pozemok za účelom premiestnenia včelstiev žalobcu.
Navrhované neodkladné opatrenie preto nespĺňa atribúty ustanovenia § 325 CSP a súd preto návrh
žalobcu v celom rozsahu zamietol.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

51. Tu rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodnutím, ktorým sa konanie

končí. Preto súd o trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol, a to podľa
§ 255 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nevznikol,
lebo vzhľadom na zamietnutie návrhu v celom rozsahu mala plný úspech žalovaná, preto jej vznikol
nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. Žalovaná si však náhradu žiadnych trov konania
neuplatnila,zospisuanižiadnepreukázateľnétrovykonaniažalovanejnevyplývajú(návrhaniuznesenie

o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa jej v zmysle § 331 ods. 1 veta druhá CSP
ani nedoručujú) preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania
samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov
konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.