Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15Csp/92/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125206516
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Bertová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125206516.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7 15Csp/92/2025

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.JohanouBertovouvprávnejvecižalobcu:1/A.B.,nar.XX.X.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX C., 2/ D. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., právne zast.: JUDr.
Igor Šafranko, Advokátska kancelária, so sídlom ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, 089 01 Svidník,
IČO: 31954448 proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom
Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava-Ružinov, IČO: 31320155, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so

sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53255739, o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 400 Eur takto:

r o z h o d o l :

7 15Csp/92/2025

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 200,- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, počítaných zo
sumy uvedenej vo výroku I. tohto rozsudku, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

6 15Csp/92/2025

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresného súdu Prešov dňa 19.08.2025 domáhali toho, aby
súd zaviazal žalovaného na úhradu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 400 EURO
a náhrady trov konania.

2. Žalobcovia odôvodnili žalobu tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

7Csp/21/2025, o určenie neprijateľnosti štyroch zmluvných podmienok, sme boli ako žalobcovia v
postavení spotrebiteľov úspešní vo všetkých uplatňovaných nárokoch, rozsudkom Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 7Csp/21/2025, zo 16.6.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť 9.7.2025 (ďalej len
Základné konanie). Súd rozsudkom súdu prvej inštancie zo 16.6.2025 rozhodol, že: Súd určuje, žezmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, reg. č.
000360311140115, zo dňa 14.01.2015, v časti I. Základné podmienky, v bode 7. Poplatky platné podľa
cenníka VUB, a.s. ku dňu uzavretia tejto zmluvy, v znení: „Poplatok za každú ďalšiu upomienku: 40,00

EUR splatný ku dňu odoslania upomienky.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd určuje, že
zmluvnápodmienkauvedenávZmluveoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru„Flexipôžička“, reg.
č. 000360311140115, zo dňa 14.01.2015, v Časti II., v bode 2., v znení: „Dlžník potvrdzuje, že bol
oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami VUB, a.s., pre poskytovanie spotrebných
úverov fyzickým osobám - občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom

ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského
úveru „Flexipôžička“, reg. č. 000360311140115, zo dňa 14.01.2015, v časti II., v bode 5., v znení:
„ Dlžník podpisom tejto zmluvy súhlasí s návrhom banky, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu
boli rozhodnuté prednostne mimosúdnym riešením sporov v rozhodcovskom konaní prostredníctvom
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o

zmene a doplnení niektorých zákonov.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd určuje, že zmluvná
podmienka v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, reg. č.
000360311140115, zo dňa 14.01.2015, uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach VUB, a.s.,
na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, čl. IV. Splácanie úveru, bod 11. v
znení: „Veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného záväzku z úverovej zmluvy

započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky a až potom na dlžnú
splatnú istinu od najstaršej pohľadávky, a to aj vtedy, ak dlžník pri platení určí inak.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Ako spotrebitelia si uplatňujeme primerané finančné zadosťučinenie (ďalej len
PFZ) za porušenie našich spotrebiteľských práv, ktoré sme boli nútení brániť v Základnom konaní.
PFZ má sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má aj funkciu

relutárnu, ktorá predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného PFZ proti dodávateľovi za to,
že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde úspešný. PFZ požadujeme
vo výške 400,- eur. Nárok ako ho požadujeme, zohľadňuje skutočnosť, že žalovaná v zmluve použila
štyri neprijateľné zmluvné podmienky a za každé z týchto porušení spotrebiteľského práva si
uplatňujeme PFZ vo výške 100,- eur, so zohľadnením toho, že žalovaná napriek opakovane judikovanej

neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok na ich platnosti trvala. Čo sa týka otázky rozsahu
porušeniaspotrebiteľskéhopráva,taktátootázkajedefinovanározsudkamivZákladnejveci, t.
j. rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29Csp/12/2025, z 26.5.2025 a jeho odôvodnením, ktoré je
hmotnoprávnou podmienkou nároku na PFZ a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať,
ako záväznej.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom Okresnému súd Prešov 22.10.2025, v ktorom
uviedol, že: Žalovaný odmieta výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia. Základom
pre stanovenie výšky finančného zadosťučinenia je primeranosť a súd ho určuje
na základe vlastnej úvahy. Pre priznanie finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi a určenie jej výšky

nie je podľa názoru žalovaného podstatná jeho sankčná a represívna funkcia, ktorá koniec-koncov
vyplýva zo samotnej jeho povahy, keď dodávateľ, ktorý sa dopustil nezákonného a neprijateľného
konania v jeho majetkovej sfére každopádne postihuje. Je potrebné si uvedomiť, že uplatňovanie sankcií
proti zákonom zakázanému správaniu dodávateľov na voľnom trhu je prioritne zverené odvetviami
verejného práva predovšetkým orgánom kontroly, dozoru a dohľadu nad voľným trhom, resp. nad

finančným trhom, napríklad Slovenskej obchodnej inšpekcii, Národnej banke Slovenska, Ministerstvu
financií Slovenskej republiky, ktoré disponujú širokým rozsahom oprávnení ukladať za nezákonné
konanie sankcie. Žalovaný tiež zastáva názor, že primerané finančné zadosťučinenie by malo ujmu
primeranekompenzovať,nienahrádzať.Súdbymalvyhodnotiťvšetkyokolnostiprípaduastanoviťvýšku
primeraného finančného zadosťučinenia tak, aby spĺňala predpoklad primeranosti, pričom žalovaný

poukazuje, a žiada súd, aby na uvedené prihliadol. Žalovaný navrhuje súd, aby žalobu žalobcu zamietol
a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

4. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrili replikou doručenou súdu 19.11.2025, v
ktorej uviedli, že právoplatný rozsudok súdu prvej inštancie vydaný v základnom konaní je prílohou

žaloby, pričom jasne deklaruje, že v právnom vzťahu založenom Zmluvou o
poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, reg. č. 000360311140115 zo dňa 14.01.2015 došlo k
porušeniu noriem spotrebiteľského práva. Tvrdenia žalovanej o neexistencii a
nepreukázaní porušenia práv a povinností, len odzrkadľujú jej prístup k rešpektovaniu príslušnýchnoriem spotrebiteľského práva a princípu ochrany spotrebiteľa. V zmysle rozhodnutia vydaného v
základnom konaní je podľa nášho názoru evidentné, že sme na súde úspešne uplatnili porušenie našich
práv, ako aj povinností žalovanej ustanovených týmto zákonom resp. osobitnými predpismi, čím sme

naplnili hypotézu právnej normy uvedenú v § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Je zrejmé, že uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 14.01.2015 v rozpore so zákonom došlo
preukázateľne k porušeniu spotrebiteľských práv a povinností žalovanou. V žiadnom prípade nemožno
určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok považovať za satisfakciu, nakoľko ide o zákonný následok
majúci základ v primárnom právnom vzťahu, ktorý zavinením žalovanej

nebol perfektný. Judikované porušenia vo výroku rozhodnutia súdu je následkom porušenia povinnosti
zo strany žalovanej. V žiadnom prípade nemožno výsledok základného konania vnímať ako sankciu v
zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Primeranosť sumy 400,- € je vzhľadom
najmä na postoj žalovanej, množstvo a intenzitu porušenia spotrebiteľských noriem evidentne daná.
Žalovaná nechce niesť akúkoľvek zodpovednosť a porušenie svojich zákonných povinností alibisticky
ospravedlňuje. Vzhľadom na permanentný odmietavý postoj žalovanej voči svojim pochybeniam je

uplatnená suma nielenže primeraná, ale zjavne aj nízka. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to
možné len priznaním v takej výške, ktorá má nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu
funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške nemôže spĺňať.
Dávame do pozornosti, že žalovaná v základnom konaní neprejavila žiadnu sebareflexiu, ale súdne
konanie sa snažila využiť vo svoj prospech, avšak výsledok základného konania dokazuje, že toto jej

právo súdiť sa, nemalo oporu v hmotnom práve, hoci už má skúsenosti a vedomosti z iných obdobných
súdnych konaní o nesprávnosti svojej argumentácie, v ktorých už bola so svojimi právnymi názormi
neúspešná. Ak by sme analogicky použili terminológiu trestného práva, tak súdy by mali, pri úvahách o
PFZ, zohľadňovať v neprospech dodávateľov, v ich postupoch voči spotrebiteľom, tzv. špeciálnu recidívu
dodávateľov, teda PFZ zvyšovať a nie znižovať. Napokon súdu je z jeho rozhodovacej činnosti dozaista

známe, že žalovaná dlhodobo a vo veľkom rozsahu porušuje spotrebiteľské práva na finančnom trhu.
Aj v súčasnosti napriek množstvu rozsudkov vydaných proti žalovanej, táto neustále používa nekalé
obchodné praktiky a finančne sa snaží na úkor spotrebiteľov obohacovať. S poukazom na uvedené
považujeme argumentáciu žalovanej za nenáležitú a navrhujeme, aby súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel a priznal žalobcom plnú náhradu trov konania.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcov nevyjadril duplikou.

6. Súd na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie s poukazom na § 297 b) CSP, nakoľko vo veci
ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota

sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 Eur. S poukazom na § 219 ods. 1 CSP súd nariadil verejné
vyhlásenie rozsudku.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré súdu predložili alebo
označili strany konania: žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika, duplika, súdny spis základného

konania.

8. Na základe uvedeného súd zistil nasledujúci skutkový stav:

9. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp/21/2025-88 zo dňa 16.6.2025 (ďalej len tzv. „Základné

konanie“) súd prvej inštancie vo výrokoch I. až IV.. určil, 4 neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve
o poskytnutí spotrebiteľského úveru flexi pôžička registračné číslo 000 36 03111 40 115 zo dňa
14.01.2015.

10. Súd zistil nasledujúci právny stav:

11. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych
vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa
právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

12. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.13. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto

zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

14. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17.Podľa§52ods.4OZspotrebiteľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Súd právne uzatvára:

19. Vo veci 7Csp/21/2025 Okresného súdu Prešov sa žalobca domáhal určenia neprijateľnosti
zmluvných podmienok. Žalobca bol v konaní úspešný.

20. Žalobcovia si teda bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní úspešne uplatnili právo
na plnenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

21. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto

má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradila dodávateľa
od získavania plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok a jednak to treba chápať
ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom

nedopustí, prípadne sa nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, nevyžaduje pre vznik práva na
primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci
k vzniku ujmy na strane žalobcu bez akýchkoľvek pochybností došlo. (obdobne Rozsudok Krajského
súdu v Prešove 7Co/125/2019.)

22. Žalobcovia aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 7Csp/21/2025 , v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby, boli nedôvodne vystavení
psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až do doby právoplatného skončenia konania. Je
nepochybne zrejmé, že spotrebiteľ porušenie jeho spotrebiteľských práv nútený brániť sa základnom
konaní, a teda podstúpiť súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľa na súde úspešný.

23. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a pod. Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, je preto potrebné považovať
finančné zadosťučinenie vo výške 50,- Eur v časti základného konania o určenie každej neprijateľnej

zmluvnej podmienky a to za každý výrok rozsudku, ktorý bol predmetom základného konania (teda 4
výroky) . Spolu ide o sumu 200 eur. Žalobcovia ako dlžníci boli pritom vystavení nutnosti iniciovať riadne
súdne konanie ďalej v ňom pokračovať až do jeho záveru –právoplatného rozhodnutia súdu vo veci
a to za situácie, kedy boli vystavení právnej neistote vo vzťahu k svojej majetkovej sfére od 14.01.2015,
kedy došlo k uzavretiu predmetnej spotrebiteľskej zmluvy až do právoplatného rozhodnutia súdu dňa

09.07.2025, teda viac než 10 rokov. Priznané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 300,- Eur je
vyrovnaním ujmy žalobcov, ktorá im vznikla konaním žalovaného a je akousi určitou satisfakciou za stav,
ktorí museli v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pridojednávaní úverových zmlúv závadne konal. Preto súd priznal žalobcom právo na primerané finančné
zadosťučinenie v rozsahu 200,- Eur .

24. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobcovia boli v konaní plne úspešní, preto majú žalobcovia
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Pre výpočet trov právneho zastúpenia sa
bude vychádzať z výšky priznanej sumy, pretože žalobcovia boli úspešní v základe nároku, ktorého

výška záležala na posúdení súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

2 15Csp/92/2025

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.