Rozhodnutie – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200200
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200200.2

Rozhodnutie

BA-1S/31/2023

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D.
a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej (spravodajkyne), v právnej veci
žalobcu: A. B. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. X, XXX XX D., zastúpeného: Advokátska kancelária

Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom: Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2022/004631-005 zo dňa 14.12.2022, takto

r o z h o d o l :

BA-1S/31/2023

I. Správny súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

BA-1S/31/2023

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. Žalobca bol v rozhodnom období zaradený v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru
na funkcii vyšetrovateľa 2. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave II, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave. V priebehu
výkonu štátnej služby vznikli zo strany jeho nadriadených pochybnosti o jeho duševnej spôsobilosti

na výkon štátnej služby, a to v súvislosti s hodnotením jeho správania, výkonu služobných povinností
a fungovania v pracovnom kolektíve. Na základe žiadosti riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Bratislave II (ďalej aj len „OR PZ BA II“) zo dňa 11.04.2022 bol iniciovaný proces
preverenia duševnej spôsobilosti žalobcu formou psychologického posúdenia. Na základe tejto žiadosti
boli dôvody na kontrolné psychologické vyšetrenie žalobcu posudzované služobnou psychologičkou
psychologického pracoviska vnútorného odboru Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave

B. E. F. G., ktorá v stanovisku dospela k záveru, že žiadosť o vykonanie kontrolného psychologického
vyšetrenia žalobcu je opodstatnená. Následne riaditeľ OR PZ BA II dňa 02.05.2022 v súlade s čl. 5
ods. 4 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení (ďalej
len „Nariadenie“) požiadal o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu. Kontrolné
psychologické vyšetrenie žalobca absolvoval dňa 31.05.2022. Výsledkom kontrolného psychologického
vyšetrenia bol odborný posudok klinickej psychologičky A. B. H. I. č. 233/2022 zo dňa 16.06.2022, v

ktorom bolo konštatované, že žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Konkrétne
dôvody tohto záveru neboli v posudku uvedené s odkazom na zákonnú povinnosť mlčanlivosti klinickéhopsychológa (§ 3 zákona č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov
v relevantnom znení). Žalobca bol s výsledkom kontrolného psychologického vyšetrenia oboznámený
dňa 17.06.2022, z úradného záznamu spísaného klinickou psychologičkou vyplýva, že oboznámenie

odmietol písomne potvrdiť.

2. Po doručení odborného posudku začal prvostupňový správny orgán dňa 24.06.2022 konanie o
prepustení žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže

Slovenskej republiky a Železničnej polície v relevantnom znení (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“).
Konanie bolo ukončené vydaním personálneho rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Bratislave (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) č. 619/2022 zo dňa 17.08.2022,
ktorým bol žalobca zo služobného pomeru prepustený (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo
„personálny rozkaz“). Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dôvodom
prepustenia žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. bolo

zistenie, že žalobca prestal spĺňať jednu zo základných zákonných podmienok výkonu štátnej služby,
a to podmienku duševnej spôsobilosti, ktorú musí policajt spĺňať nielen pri vzniku, ale po celý čas
trvania služobného pomeru. Prvostupňový správny orgán vychádzal zo záverov odborného posudku
z kontrolného psychologického vyšetrenia č. 233/2022, v ktorom bolo konštatované, že žalobca nie je
duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Poukázal na § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z.,

podľa ktorého môže byť policajtom len osoba, ktorá je zdravotne, telesne a duševne spôsobilá na výkon
štátnej služby, pričom podľa § 14 ods. 5 citovaného zákona je policajt povinný túto zákonnú podmienku
spĺňať počas celého trvania služobného pomeru.

3. Na podklade žalobcom podaného odvolania rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 16436/2022/20 zo dňa

02.06.2022 tak, že odvolanie zamietol a personálny rozkaz potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

4. Žalobca v odvolaní proti personálnemu rozkazu namietal predovšetkým nesprávnosť záveru o jeho
duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby. Tvrdil, že kontrolné psychologické vyšetrenie bolo
vykonané v čase, keď sa nachádzal v závažnom nepriaznivom zdravotnom stave, ktorý mal objektívny

somatický pôvod a ktorý podľa jeho názoru zásadným spôsobom ovplyvnil jeho psychický výkon pri
testovaní.Ztohtodôvodupovažovalzáverposudkuslužobnéhoklinickéhopsychológazaneobjektívnya
nesprávny. Na podporu uvedených tvrdení žalobca predkladal lekárske správy. Z týchto správ vyplývalo,
že žalobca bol dlhodobo sledovaný pre bolesti hlavy trvajúce od roku 2020, pričom v období máj až jún
2022 došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu.

5. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca v odvolacom konaní predložil lekársku správu
psychiatra B. J. F. zo dňa 26.08.2022, v ktorej bolo uvedené, že vzhľadom na ochorenia žalobcu,
vrátane prekonaného ochorenia Covid-19 a pretrvávajúcich zápalových procesov, nemožno vylúčiť, že
jeho psychický výkon v čase kontrolného psychologického vyšetrenia bol negatívne ovplyvnený, a je

predpoklad, že v blízkej budúcnosti by mohol dosiahnuť v rámci testových psychologických vyšetrení
lepší výsledok, a tiež že psychiatrická liečba nie je potrebná. Žalovaný sa s predloženými lekárskymi
správami v napadnutom rozhodnutí vysporiadal tak, že ich nepovažoval za spôsobilé spochybniť
zákonnosť a záväznosť posudku služobného klinického psychológa. Poukázal na to, že uvedené
lekárske správy sa týkali výlučne somatického zdravotného stavu žalobcu a nepredstavovali posudok o

jeho duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby v zmysle § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998
Z. z. Zároveň zdôraznil, že zákon ani Nariadenie neumožňujú správnym orgánom nahrádzať alebo
prehodnocovať závery služobného klinického psychológa inými odbornými vyjadreniami. K argumentu
odvolateľa podopretému lekárskou správou psychiatra B. J. F., E. zo dňa 26.08.2022, žalovaný
spochybnilrelevantnosťtejtosprávynajmäpreznačnýčasovýodstupmedzikontrolnýmpsychologickým

vyšetrením (31.05.2022) a psychiatrickým vyšetrením (26.08.2022). Zároveň v rámci vyhodnotenia tejto
námietky uviedol, že odvolateľ až do začatia konania o jeho prepustení nadriadeného neinformoval o
zdravotných ťažkostiach, ktoré by ho obmedzovali alebo limitovali pri výkone služby, v čase kontrolného
psychologického vyšetrenia nebol práceneschopný a riadne vykonával štátnu službu. Zdôraznil, že
odvolateľ pred samotným psychologickým vyšetrením nadriadenému žiadnu zdravotnú indispozíciu

nenamietal, s kontrolným psychologickým vyšetrením súhlasil, dobrovoľne sa mu podrobil a o termíne
bol vopred predvolaním informovaný v dostatočnom predstihu. Žalovaný v súvislosti s tým v napadnutom
rozhodnutí zároveň poukázal aj na existenciu fotografií zo sociálnej siete Instagram zo dňa 01.05.2022a 02.05.2022, na ktorých bol odvolateľ zachytený pri silovom tréningu v posilňovni, čo podľa orgánu
dôkaznespochybňovalojehotvrdeniaonásledkochprekonaniaCovid-19vmiere,vakejichprezentoval.

6. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal tiež so žalobcom namietanou zaujatosťou osôb
podieľajúcich sa na hodnotení žalobcu, vrátane služobných psychológov, nadriadených a ďalších
osôb, ktoré podľa jeho tvrdení mali voči nemu dlhodobo negatívny postoj, a s tvrdením, že celé
konanie bolo účelovo iniciované s cieľom dosiahnuť prepustenie žalobcu zo služobného pomeru.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca neoznačil žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by

objektívnezakladalipochybnostionezaujatostislužobnéhoklinickéhopsychológaalebočlenovodbornej
komisie, ani nepreukázal existenciu takého vzťahu týchto osôb k jeho osobe alebo k veci, ktorý by mohol
viesť k vylúčeniu pre zaujatosť. Zároveň zdôraznil, že samotný nesúhlas so závermi posudku alebo
presvedčenie žalobcu o účelovosti konania nezakladá dôvod na spochybnenie nestrannosti osôb, ktoré
sa na konaní podieľali.

7. Napokon odvolací orgán reagoval aj na odvolateľovu argumentáciu, že žiadosť o kontrolné
psychologické vyšetrenie mala byť „účelovo“ zameraná na určitý typ testovania (najmä výkonové testy)
v čase po Covid-19, a preto mal byť výsledok zavádzajúci. Odvolací orgán uviedol, že v žiadosti
o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia nebol nijako špecifikovaný požadovaný druh
psychologického vyšetrenia, Nariadenie nešpecifikuje, z akých častí sa vyšetrenie skladá, služobnému

orgánu nie je známe, v ktorých konkrétnych častiach vyšetrenia odvolateľ vyhovel alebo nevyhovel, a
známy mu bol iba samotný záver, že odvolateľ nebol duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.

8. Vo väzbe na tvrdenie odvolateľa, že nadriadený mal brať záver psychologického vyšetrenia iba
ako odporúčanie a mal zohľadniť jeho aktuálny zdravotný stav a vyčkať na nové vyšetrenie, žalovaný

v napadnutom rozhodnutí uviedol, že podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona je rozhodujúca existencia
posudku služobného klinického psychológa o duševnej nespôsobilosti, pričom práve takýto posudok v
danej veci existoval (č. 233/2022 zo dňa 16.06.2022) a zakladal zákonný dôvod prepustenia; z toho
vyvodil, že postup prvostupňového orgánu bol v súlade so zákonom.

9. K námietke, že prvostupňové rozhodnutie bolo nepreskúmateľné a zmätočné pre nedostatok dôvodov,
lebo nebolo vyhotovené v súlade s § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. (absencia úvah pri hodnotení
dôkazov a použití právnych predpisov), žalovaný túto výhradu označil za zavádzajúcu a vysvetlil
osobitnú povahu rozhodnutia o prepustení podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z.
Zdôraznil, že ide o rozhodnutie, ktorého náležitosti sa zo zákona odlišujú od iných rozhodnutí vo

veciach služobného pomeru, pretože špeciálne ustanovenie § 194 ods. 1 tohto zákona obmedzuje
odôvodnenie takéhoto rozhodnutia iba na závery posudku služobného klinického psychológa, čo je
podľa orgánu prejavom povinnosti mlčanlivosti podľa § 3 zákona č. 199/1994 Z. z. o psychologickej
činnosti a Slovenskej komore psychológov v relevantnom znení; nadriadenému sa podľa neho
nezasiela odôvodnenie odborného posudku, keďže skutočnosti zakladajúce záver posudku podliehajú

mlčanlivosti.

10. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že po vypracovaní odborného posudku služobnej
klinickej psychologičky dňa 16.06.2022 uskutočnilo zasadnutie trojčlennej odbornej komisie zriadenej v
súlade s čl. 6 ods. 4 Nariadenia za účelom posúdenia predmetného posudku a záveru z kontrolného

psychologického vyšetrenia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že odborná komisia posúdila
posudok a jeho záver, o čom bol vypracovaný záznam, ktorý je súčasťou spisu z kontrolného
psychologického vyšetrenia, komisia sa po oboznámení s posudkom zhodla na jeho závere, ktorý
zostal nezmenený, so záverom z kontrolného psychologického vyšetrenia súhlasili všetci traja členovia
komisie.

II. Správna žaloba

11. Žalobca žalobou zo dňa 06.02.2023, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa
namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a personálneho rozkazu, navrhol ich

zrušenie a vrátenie veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

12. Žalobca v prvom rade namietal, že neexistovali zákonné dôvody na nariadenie kontrolného
psychologického vyšetrenia. Uviedol, že počas celej svojej dlhoročnej služby v Policajnom zboremu nebolo od roku 2018 uložené žiadne disciplinárne opatrenie a jeho služobná činnosť bola
v predchádzajúcich obdobiach hodnotená ako veľmi dobrá. Zdôraznil, že prípadné výhrady k
jeho pracovným výsledkom mali byť riešené nástrojmi, ktoré právna úprava predpokladá, najmä

disciplinárnym konaním alebo preradením na inú, menej náročnú funkciu. Napriek tomu bol bez
predchádzajúceho využitia týchto miernejších opatrení podrobený kontrolnému psychologickému
vyšetreniu, čo žalobca považoval za neprimerané, účelové a nezákonné.

13. Žalobca ďalej namietal, že kontrolné psychologické vyšetrenie bolo vykonané v čase, keď jeho

zdravotný stav objektívne neumožňoval riadne a spoľahlivé posúdenie jeho duševnej spôsobilosti
na výkon štátnej služby. Uviedol, že dlhodobo trpel zdravotnými ťažkosťami, najmä bolesťami hlavy,
závratmi, poruchami spánku a ďalšími neurologickými a ORL ochoreniami, ktoré boli preukázané
viacerými lekárskymi správami už od roku 2020. Tvrdil, že v období bezprostredne pred vykonaním
psychologického vyšetrenia došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, pričom krátko po vyšetrení sa
jeho zdravotné ťažkosti ešte prehĺbili, čo bolo potvrdené následnými odbornými vyšetreniami, konkrétne

tieto skutočnosti vyplývajú z lekárskej správy B. K. K., z ktorej vyplýva, že trpel chronickými ochoreniami.
V tejto súvislosti žalobca namietal, že správne orgány sa s predloženými lekárskymi správami vecne
nezaoberali, resp. hodnotili ich jednostranne a selektívne. Poukázal na to, že žalovaný aj prvostupňový
správny orgán nekriticky prevzali závery odborného posudku služobného klinického psychológa, zatiaľ
čo z lekárskych správ vyhotovených nezávislými odbornými lekármi, vrátane lekárskej správy psychiatra

vyplýva, že psychický výkon žalobcu bol počas psychologického vyšetrenia významne ovplyvnený
jeho telesnými ochoreniami a existoval predpoklad zlepšenia jeho stavu po liečbe. Podľa žalobcu boli
tieto správy bez dostatočného odôvodnenia spochybnené alebo bagatelizované. Žalobca uviedol, že
jeho zdravotné ťažkosti neboli náhle ani účelovo tvrdené až v súvislosti s konaním o prepustení zo
služobného pomeru, ale mali dlhodobý charakter, keďže už v roku 2020 opakovane absolvoval odborné

neurologické vyšetrenia. Poukázal na to, že trpel pretrvávajúcimi bolesťami hlavy tlakovo-pulzujúceho
charakteru lokalizovanými najmä v oblasti spánkov, sprevádzanými závratmi, poruchami spánku a
celkovým diskomfortom. Uviedol, že v máji 2022 absolvoval neurologické vyšetrenie v Univerzitnej
nemocnici sv. Michala, kde boli potvrdené pretrvávajúce a zhoršujúce sa bolesti hlavy, závraty a poruchy
spánku, pričom z týchto dôvodov bol odoslaný na ďalšie špecializované vyšetrenia vrátane magnetickej

rezonancie mozgu.

14. Žalobca v tejto súvislosti zároveň namietal porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov, keďže
správne orgány považovali odborný posudok služobného klinického psychológa za rozhodujúci, bez
toho, aby ho hodnotili v kontexte ostatných vykonaných dôkazov. Podľa žalobcu tak správne orgány

odmietli prihliadať na dôkazy svedčiace v jeho prospech a jednostranne vychádzali len z podkladov
podporujúcich záver o jeho údajnej duševnej nespôsobilosti. Žalobca ďalej namietal porušenie zásady
riadne zisteného skutkového stavu, resp. materiálnej pravdy, keďže administratívny spis vedený voči
jeho osobe obsahoval výlučne listiny a záznamy v jeho neprospech, zatiaľ čo dokumenty a hodnotenia
svedčiace o jeho dlhodobo uspokojivej služobnej činnosti neboli do spisu založené, hoci nimi správne

orgány disponovali. Uviedol, že žalovaný postupoval pri hodnotení skutkového stavu selektívnym
spôsobom, tendenčne a jednostranne.

15. Žalobca poukázal na návrh služobného hodnotenia zo dňa 06.10.2021 spracovaný E. L., vedúcou
druhého oddelenia vyšetrovania, z ktorého vyplýva, že si svoje povinnosti plní riadne a včas vystupuje

tak, že dodržiava pravidlá slušného správania voči občanom a kolegom, ďalej poukázal na zápis
z medzirezortnej súčinnostnej porady zo dňa 13.01.2022 a zápis pravidelnej štvrťročnej medzirezortnej
porady zo dňa 23.05.2022.

16. Žalobca zároveň namietal nezákonnosť postupu správnych orgánov pri hodnotení ďalších

dôkazov, najmä pokiaľ ide o použitie údajov zo sociálnych sietí (Instagram) ako podkladov pre
rozhodnutie, pričom spochybňoval jednak ich pravosť, jednak zákonnosť ich získania a relevanciu
pre posúdenie jeho duševnej spôsobilosti. Žalobca namietal, že takýto dôkazný prostriedok nebol
získaný zákonným spôsobom, keďže správne orgány nijako nepreukázali, z akého zdroja fotografie
pochádzali, akým spôsobom k nim získali prístup, ani to, či predmetný používateľský účet na sociálnej

sieti Instagram skutočne patril žalobcovi. Žalobca namietal, že správne orgány nepreukázali časový
kontext predmetných fotografií, keďže dátum ich zverejnenia na sociálnej sieti sa nemusí zhodovať
s dátumom ich vyhotovenia, a preto z nich nebolo možné vyvodiť záver o jeho zdravotnom alebo
psychickom stave v rozhodnom období. Uviedol, že bez riadneho zistenia týchto skutočností nebolomožné považovať fotografie zo sociálnej siete za relevantný dôkaz spôsobilý spochybniť jeho zdravotné
ťažkosti alebo lekárske závery predložené v konaní.

17. Žalobca namietal tiež neobjektívnosť a možný konflikt záujmov služobného klinického psychológa,
ktorý vykonal kontrolné psychologické vyšetrenie, keďže išlo o príslušníka Policajného zboru v
služobnom pomere. Poukazoval na to, že tomuto psychológovi bol predložený administratívny spis
obsahujúci jednostranné a tendenčné podklady vyhotovené nadriadenými žalobcu, s ktorými žalobca
nebolpredvykonanímvyšetreniaoboznámenýanemalmožnosťsaknimvyjadriť.Tvrdil,žetentopostup

zásadným spôsobom spochybnil nestrannosť a objektivitu samotného psychologického vyšetrenia.

18. Napokon žalobca namietal, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, keďže prvostupňový správny orgán sa riadne nevysporiadal s jeho rozsiahlymi námietkami
uplatnenými v priebehu konania a v odôvodnení personálneho rozkazu absentovali úvahy, ktorými bol
vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov. Zdôrazňoval, že odvolací orgán túto

vadu nenapravil, keď nesprávne vykladal ustanovenie § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. ako výnimku
z povinnosti riadne odôvodniť rozhodnutie, a tým sa podstatným žalobným námietkam vecne nevenoval.

19. Žalobca navrhol, aby súd na pojednávaní vypočul ako svedka B. B. M. M., príslušníka Policajného
zboru, ktorý s ním pôsobil na tom istom pracovisku, a ktorý mal osobnú vedomosť o jeho každodennom

výkone služby, pracovnom nasadení, prideľovaní spisov, ako aj o skutočných pomeroch na 2. oddelení
vyšetrovania OKP OR PZ Bratislava II. Žalobca uviedol, že tento svedok bol prítomný pri viacerých
pracovnýchporadáchaosobnýchkomunikáciáchsnadriadenými,amoholtakpotvrdiť,žejehopracovný
výkon bol nadriadenými dlhodobo hodnotený pozitívne, že mu boli prideľované mimoriadne rozsiahle a
náročné spisy, ako aj to, že tvrdenia o jeho neprimeranom správaní, agresivite či neschopnosti sociálne

fungovať v kolektíve nezodpovedali realite. Žalobca ďalej navrhol, aby si súd v prípade potreby vyžiadal
jeho osobný spis.

III. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania

20. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.09.2023 navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Poukázal na právnu úpravu psychologického vyšetrenia policajtov, najmä na povinnosť
policajta podrobiť sa psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na

výkon štátnej služby a na Nariadenie, ktoré upravuje podmienky, dôvody a postup pri vykonávaní
kontrolného psychologického vyšetrenia. Zo spisového materiálu podľa žalovaného vyplývalo, že už v
roku 2018 bol zo strany nadriadeného spracovaný návrh na kontrolné psychologické vyšetrenie žalobcu
z dôvodu opakovaného nevhodného a neadekvátneho správania voči služobne nadriadeným policajtom
a zhoršených interpersonálnych vzťahov na pracovisku. Táto žiadosť bola podložená rozsiahlymi

prílohami a služobnou psychologičkou bola vyhodnotená ako opodstatnená. Napriek opakovane
určovaným termínom sa však žalobca v tom čase kontrolnému psychologickému vyšetreniu nepodrobil
z dôvodu opakovanej dočasnej pracovnej neschopnosti. Následne došlo k zmene jeho služobného
zaradenia a konanie o kontrolnom psychologickom vyšetrení bolo zastavené. Žalovaný ďalej uviedol,
že v roku 2022 bol žalobca opätovne navrhnutý na psychologické vyšetrenie z dôvodu závažného

zhoršenia efektívnosti jeho služobnej činnosti, podpriemerných pracovných výsledkov, prieťahov v
trestných veciach, ako aj z dôvodu zhoršenia schopnosti sociálne fungovať v kolektíve. Služobná
psychologička vnútorného odboru Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave vyhodnotila túto
žiadosť ako opodstatnenú. Žalobca sa kontrolného psychologického vyšetrenia zúčastnil a na jeho
základe bol vypracovaný odborný posudok, v ktorom služobná klinická psychologička dospela k záveru,

že žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Žalovaný zdôraznil, že dôvody tohto záveru
neboli v posudku uvedené z dôvodu povinnosti mlčanlivosti podľa osobitných predpisov. Na základe
uvedeného záveru zasadala trojčlenná odborná komisia, ktorá posudok preskúmala a jednohlasne sa
so záverom o duševnej nespôsobilosti žalobcu stotožnila.

21. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca bol dňa 17.06.2022 oboznámený s posudkom a jeho závermi,
avšak odmietol potvrdiť oboznámenie sa svojím podpisom. Následne bol žalobca oboznámený so
začatím konania o prepustení zo služobného pomeru a bola mu daná možnosť vyjadriť sa k veci.
Žalobca túto možnosť využil, jeho námietky však boli vyhodnotené ako neopodstatnené. Žalovaný aniprvostupňový orgán podľa žalovaného neboli oprávnené odborný záver posudku služobného klinického
psychológa nijako prehodnocovať ani nahrádzať vlastnou úvahou, keďže zákon im ukladá povinnosť v
takomtoprípadepolicajtazoslužobnéhopomeruprepustiť.Kontrolnépsychologickévyšetreniežalovaný

považoval za odborný proces zameraný na dlhodobé osobnostné a výkonové charakteristiky policajta,
nie na jeho aktuálny či prechodný psychický stav, a odmietal tvrdenia žalobcu, že by jeho zdravotné
ťažkosti predstavovali prekážku vykonania vyšetrenia alebo by spochybňovali jeho výsledok. Na záver
žalovaný konštatoval, že v celom personálnom konaní bolo postupované v súlade so zákonom, že
žalobcovi boli zachované všetky procesné práva vrátane práva vyjadriť sa k veci a nahliadať do spisu.

22. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 23.02.2024 uviedol, že žalovaný sa ani vo
vyjadrení k správnej žalobe vecne nevysporiadal s jeho kľúčovou argumentáciou, ale obmedzil sa na
jej bagatelizovanie ako údajne subjektívnej. Žalobca zdôrazňoval, že už v odvolaní proti personálnemu
rozkazu aj v žalobe uvádzal rozsiahle, konkrétne a závažné skutkové tvrdenia, ktoré žalovaný nijako
nevyvrátil ani nespochybnil, hoci práve tieto mali zásadný význam pre posúdenie zákonnosti jeho

prepustenia zo služobného pomeru. Žalobca poukázal na to, že základom celého postupu žalovaného
bolovedeniespisuojehoosobe,ktorýbolpodľajehonázoruzaloženýavedenýbezakejkoľvekzákonnej
opory. Tvrdil, že o existencii tohto spisu nemal vedomosť, nebol s jeho obsahom nikdy oboznámený,
nebola mu daná možnosť sa k tam uvedeným tvrdeniam vyjadriť, ani nebol s nimi konfrontovaný. Podľa
žalobcu išlo o spis vedený jednostranne, tendenčne a účelovo, do ktorého boli dopĺňané prekrútené a

vykonštruované tvrdenia jeho nadriadených, pričom samotná utajená forma vedenia spisu a absencia
elementárnych procesných záruk podľa žalobcu odporovala základným princípom demokratického
právneho štátu. Žalobca z týchto dôvodov zastával názor, že celý ďalší postup žalovaného, vrátane
kontrolného psychologického vyšetrenia a následného prepustenia, bol poznačený nezákonnosťou,
pričom poukazoval na uplatnenie tzv. teórie „plodov z otráveného stromu“.

23. Žalobca ďalej uvádzal, že impulzom na vedenie utajeného administratívneho spisu a následné
kroky voči jeho osobe mala byť situácia, keď bol jeho úradný záznam čítaný na pléne Národnej
rady Slovenskej republiky, po čom sa podľa jeho tvrdení spustil koordinovaný tlak s cieľom dosiahnuť
jeho odchod z Policajného zboru. V tejto súvislosti opisoval sledovanie svojej osoby, nasadenie

informačno-technických prostriedkov, opakované kontroly jeho služby, ako aj neformálne výzvy zo strany
nadriadených, aby Policajný zbor opustil.

24. Žalobca v replike podrobne rozvádzal aj okolnosti vzniku podkladov pre jeho kontrolné psychologické
vyšetrenie, najmä úlohu konkrétnych nadriadených, ktorí mali do administratívneho spisu zakladať

antidatované úradné záznamy, subjektívne hodnotenia jeho osoby a dokonca vlastné, odborne
nepodložené úvahy o jeho psychickom stave. Tvrdil, že tieto podklady boli v príkrom rozpore s
oficiálnymi služobnými hodnoteniami, ktoré ho v rozhodnom období hodnotili výlučne pozitívne, a to
tak z hľadiska odborných, ako aj osobnostných kvalít. Podľa žalobcu tento rozpor žalovaný nijako
nevysvetlil a ignoroval ho, hoci mal zásadný význam pre posúdenie opodstatnenosti kontrolného

psychologického vyšetrenia. Žalobca zároveň namietal postup služobných psychológov, ktorí mali jeho
kontrolné psychologické vyšetrenie iniciovať a vykonať. Uvádzal, že s ním odmietali komunikovať
o dôvodoch vyšetrenia, neposkytli mu vysvetlenie, v čom mal spočívať problém v jeho správaní, a
odkazovali ho výlučne na nadriadených. Takýto postup považoval za rozporný s účelom psychologickej
služby v Policajnom zbore. V tejto súvislosti spochybňoval aj objektivitu samotného vyšetrenia, keďže

bolo vykonané služobným klinickým psychológom, ktorý je zároveň príslušníkom Policajného zboru v
služobnom pomere, podliehajúcim rozkazom a pokynom nadriadených.

25. Žalobca sa osobitne vyjadroval aj k činnosti trojčlennej odbornej komisie, ktorá mala preskúmať
záver psychologického posudku. Namietal, že žalovaný neuviedol zloženie tejto komisie, jej odbornú

kvalifikáciu ani mieru nezávislosti, pričom mal dôvodné podozrenie, že komisia bola zložená z
pracovníkov toho istého rezortu, ktorí mali záujem potvrdiť závery svojej kolegyne. Zároveň poukazoval
na rozpor v tom, že žalovaný disponoval informáciami o priebehu a výsledku hlasovania komisie, hoci
jemusamotnémubolprístupktýmtoinformáciámodmietnutý,čopodľažalobcunarúšalozásadurovnosti
zbraní.

26. Žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa na výzvu súdu k replike žalobcu.V. Relevantná právna úprava

27. Podľa prechodného ustanovenia § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v aktuálne
platnom a účinnom znení, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto
zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

28. Podľa § 190 SSP zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej len
„SSP“), ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že
žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

29. Podľa § 48 ods. 3 písm. s) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný podrobiť sa lekárskej
prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej

spôsobilosti na výkon štátnej služby.

30. Podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak
podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.

31. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia
tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady.

32. Podľa § 238 ods. 1, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z.z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými

možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Účastník konania
je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa
vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

33. Podľa § 194 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť

v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné; pri prepustení
z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b) a c) sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len
závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického psychológa.

VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

34. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny
súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v
Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.

júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety dňa 06.06.2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do
senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s
Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025
bola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S

správneho súdu.

35. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola
podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom
(§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa

s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu
a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie,
ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023) a zo skutkového stavu zisteného
orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP),

vec prejednal na pojednávaní dňa 30.01.2026, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.02.2026, pričom
po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.36. Súd sa v prvom rade zaoberal žalobnou námietkou smerujúcou proti zákonnosti samotného podnetu
na vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu, ktorá súvisí aj s námietkou tendenčnosti
a účelovosti konania voči žalobcovi. Žalobca namietal, že pre vykonanie kontrolného psychologického

vyšetrenia neexistovali relevantné dôvody a že tento postup bol motivovaný snahou dosiahnuť
skončenie jeho služobného pomeru. Z administratívneho spisu súd zistil, že kontrolné psychologické
vyšetrenie žalobcu bolo vykonané na základe žiadosti riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Bratislava II zo dňa 02.05.2022, podanej podľa článku 5 ods. 4 Nariadenia, adresovanej
psychologickému centru Nemocnice sv. Michala, a.s., a to na podklade odporúčacieho stanoviska

služobnéhopsychológazodňa20.04.2022.RiaditeľOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruBratislava
II žiadosť odôvodnil tým, že u žalobcu sa problémy súvisiace s jeho nevhodným správaním vyskytovali
už na jeho predchádzajúcom pôsobisku na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava III,
tieto problémy viedli už v minulosti k podaniu žiadosti o vykonanie kontrolného psychologického
posúdeniažalobcu,totokontrolnépsychologicképosúdeniežalobcusanapokonneuskutočnilozdôvodu
jeho práceneschopnosti. Následne bol žalobca preložený na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru

Bratislava II a riaditeľ OR PZ BA II vzal späť pôvodnú žiadosť o psychologické posúdenie žalobcu.
Zo žiadosti o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia ďalej vyplýva, že žalobca po svojom
preložení na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava II pokračoval v nevhodnom správaní a
nedošlo k náprave. Zo žiadosti zároveň vyplýva, že žalobca pokračoval v správaní, ktoré je nezlučiteľné
s výkonom povolania policajta, pričom podľa vyjadrenia riaditeľa nešlo o náhodné ani jednorazové

zlyhania. Žiadosť o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia je ďalej odôvodnená tým, že u
žalobcu sa vyskytovali nedostatky v jeho činnosti vyšetrovateľa. Z administratívneho spisu (a žiadosti
o kontrolné psychologické vyšetrenie žalobcu) ďalej vyplýva, že žalobcovi bola udelená výčitka z
dôvodu neopodstatnených prieťahov v trestných veciach, ktoré realizoval ako vyšetrovateľ, tiež bolo
vydané opatrenie prokurátorky, ktorým bola žalobcovi vrátená trestná vec na doplnenie z dôvodu

nedostatkovpridokumentovanítrestnejčinnostiaprivedeníspisu,bolvydanýajďalšíprípisprokurátora,
v ktorom prokurátor konštatoval existenciu neodôvodnených prieťahov v pomerne jednoduchej trestnej
veci vedenej žalobcom ako vyšetrovateľom. Administratívny spis obsahuje aj urgenciu prokurátorky na
predloženie správy o stave konania z dôvodu ignorovania prokurátorského dozoru zo strany žalobcu,
ako aj poukaz na nerešpektovanie prípisov prokurátora. Vpredmetnej žiadosti o kontrolné psychologické

vyšetrenie žalobcu je zároveň uvedené, že žalobca pristupoval k plneniu služobných povinností
ľahostajne, jeho schopnosť organizovať a plánovať prácu bola hodnotená ako nízka, dosahoval iba
priemerné až podpriemerné pracovné tempo a pri výkone služby pôsobil lajdáckym dojmom, schopnosť
žalobcu sociálne fungovať v pracovnom kolektíve bola hodnotená ako veľmi nízka a že v dôsledku jeho
správania došlo k zmene atmosféry na pracovisku. Riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Bratislava II v predmetnej žiadosti poukázal aj na agresívne prejavy žalobcu. Prvá z udalostí mala nastať
v roku 2007, keď mal žalobca pred svojím domom fyzicky napadnúť inú osobu, pričom za toto konanie
bol disciplinárne potrestaný. Ďalšia udalosť mala nastať v roku 2017, keď mal žalobca priamo pred
budovou Obvodného oddelenia Policajného zboru Nové Mesto – východ fyzicky napadnúť inú osobu a
vulgárnesajejvyhrážať,pričomdisciplinárnekonaniezatentoskutokbolonapokonzastavenézdôvodu,

že jeho spáchanie nebolo dostatočne preukázané. Riaditeľ OR PZ BA II v predmetnej žiadosti zároveň
poukázalajnaodmietavýpostojžalobcukukritickýmreakciámnajehoosobu,ktoréžalobcavnímalveľmi
negatívne a prežíval ich zraňujúcim spôsobom. Z administratívneho spisu (prehľad o disciplinárnych
odmenách a disciplinárnych opatreniach zo dňa 11.04.2022) zároveň vyplýva, že žalobca bol opakovane
riešený aj v rôznych disciplinárnych konaniach, naposledy v roku 2017.

37. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že zákon č. 73/1998 Z. z. neupravuje náležitosti
žiadosti o vykonanie kontrolno-psychologického vyšetrenia. Uvedený zákon upravuje oprávnenie
nadriadeného vo vzťahu k príslušníkovi zboru (§ 4 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.) a samotnú
povinnosť príslušníka Policajného zboru podrobiť sa kontrolno-psychologickému vyšetreniu, ak je na

jeho absolvovanie vyzvaný oprávneným služobným orgánom (§48 ods. 3 písm. s/ zákona č. 73/1998
Z.z.). Je práve úlohou nadriadeného, aby v prípade, že zistí nezrovnalosti v správaní, príp. vo výsledkoch
práce policajta, prípade sám inicioval preskúmanie psychickej spôsobilosti takéhoto policajta na účely
zistenia jeho spôsobilosti na zastávanie funkcie v Policajnom zbore. Podrobnejšia úprava týkajúca sa
realizácie samotného kontrolno-psychologického vyšetrenia, vrátane postupov pri jeho zabezpečení,

je obsiahnutá v Nariadení. Z Nariadenia (čl. 5 ods. 3) vyplýva, že kontrolné psychologické vyšetrenie
sa o.i. vykonáva najmä pri závažnom zhoršení efektívnosti služobnej činnosti, výraznom zhoršení až
strate schopnosti sociálne fungovať v kolektíve, neprimeraných agresívnych prejavoch, impulzívnom
správaní. Posúdenie opodstatnenosti samotných dôvodov na kontrolné psychologické vyšetrenie(čl. 5 ods. 4 a ods. 5 Nariadenia) je zverené nadriadenému s ustanovovacou pôsobnosťou, ktorý
rozhodujenazákladeodporúčaciehostanoviskaslužobnéhoklinickéhopsychológa.Zadministratívneho
spisu vyplýva, že riaditeľ OR PZ BA II rozhodol o podaní žiadosti na kontrolné psychologické

vyšetrenie žalobcu na základe odporúčacieho stanoviska služobného psychológa, pričom súd nezistil,
že by jeho postup pri správnej úvahe vybočoval z medzí a hľadísk zákona, podanie žiadosti o
vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu nebolo založené na arbitrárnych alebo
neopodstatnených dôvodoch. Z administratívneho spisu vyplýva, že žiadosť o kontrolné psychologické
vyšetrenie obsahuje konkrétne skutkové okolnosti týkajúce sa správania žalobcu, jeho pracovných

výsledkov, vzťahov na pracovisku, ako aj jeho predchádzajúcich disciplinárnych konaní, a je preto riadne
a dostatočne odôvodnená. Nadriadený žalobcu v žiadosti uviedol konkrétne skutkové okolnosti, ktoré
podľa jeho názoru vyvolávali pochybnosti o vhodnosti ďalšieho výkonu služby žalobcom bez preverenia
jeho psychickej spôsobilosti. Súd preto žalobnú námietku smerujúcu proti zákonnosti samotnej žiadosti
na vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu nepovažoval za dôvodnú.

38. Žalobca ďalej namietal, že prípadné výhrady k jeho pracovným výsledkom mali byť riešené
disciplinárnym konaním alebo jeho preradením na inú, menej náročnú funkciu. Súd sa s touto
argumentáciou žalobcu nestotožnil. Disciplinárne opatrenia a personálne opatrenia predstavujú nástroje
určené na riešenie porušenia služobnej disciplíny alebo nedostatkov pri plnení služobných povinností.
Naproti tomu kontrolné psychologické vyšetrenie slúži na posúdenie psychickej spôsobilosti policajta na

výkon štátnej služby, ktorá predstavuje jeden zo základných predpokladov výkonu služby v Policajnom
zbore. Ide teda o odlišné právne inštitúty sledujúce rozdielny účel, ktoré nie sú vo vzťahu vzájomnej
podmienenosti ani subsidiarity. Pokiaľ vzniknú dôvodné pochybnosti o psychickej spôsobilosti policajta
na výkon štátnej služby, nadriadený je oprávnený iniciovať kontrolné psychologické vyšetrenie bez
ohľadu na to, či boli alebo neboli využité disciplinárne nástroje alebo iné personálne opatrenia.

Samotná skutočnosť, že určité správanie policajta by mohlo byť zároveň predmetom disciplinárneho
posúdenia, nevylučuje možnosť preverenia jeho psychickej spôsobilosti na výkon služby. Súd v tejto
súvislosti zdôrazňuje, že ak by policajt nebol psychicky spôsobilý na výkon štátnej služby, takýto
nedostatok nemožno riešiť disciplinárnymi opatreniami ani inými personálnymi nástrojmi, keďže tieto
slúžia na riešenie porušenia služobných povinností, nie na posudzovanie zdravotnej alebo psychickej

spôsobilosti na výkon služby. Posúdenie psychickej spôsobilosti preto predstavuje osobitný postup,
ktorý sleduje ochranu riadneho výkonu štátnej služby a zároveň ochranu verejného záujmu na tom, aby
službu policajta vykonávali iba osoby spĺňajúce všetky zákonom požadované predpoklady. Súd preto
nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, podľa ktorej malo byť pred nariadením kontrolného
psychologického vyšetrenia najskôr pristúpené k využitiu disciplinárnych alebo iných miernejších

opatrení.

39. Ďalšie žalobné námietky smerovali proti správnosti zisteného skutkového stavu a to najmä
k nesprávnemu hodnoteniu dôkazov zo strany žalovaného pri prijatí záveru o jeho nespôsobilosti na
výkon štátnej služby, ktorá súvisí aj s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre

nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. Žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými
námietkami, ktoré vzniesol v administratívnom konaní a nezobral do úvahy ďalšie okolnosti veci, najmä
ním predkladané lekárske správy, vychádzal striktne zo záverov psychologického posudku, rozhodol
bez toho, aby uviedol, akými úvahami bol vedený pri posúdení skutkového stavu. Vo vzťahu k skúmaniu
dôvodov napadnutého rozhodnutia súd uvádza, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade s

ustanovením § 194 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení
uvedú len závery posudku služobného klinického psychológa. Neuvedenie samotných dôvodov, ktoré
viedli k záveru klinického psychológa preto nie je dôvodom, aby napadnuté rozhodnutia boli posúdené
ako nezákonné pre nedostatok dôvodov. Zároveň je však na posúdenie veci potrebné aplikovať aj
judikatúru Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu,

sp.zn. 10Sžk/16/2017 zo dňa 19.06.2018), podľa ktorej skutočnosť, že posudok služobného klinického
psychológa je základným podkladom pre rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 písm. c)
zákona č. 73/1998 neznamená, že ustanovenia zákona neumožňujú závery psychológa vyslovené v
posudku preskúmavať a prípadne nariadiť vykonanie nového kontrolného psychologického vyšetrenia.
Odborný posudok predstavuje dôkaz podliehajúci hodnotiacemu procesu zo strany správneho orgánu,

nemožno ho považovať za každých okolností za správny a objektívny. Súd preto posudzoval, či
žalovaný postupoval zákonne, keď dôkaznú situáciu vyhodnotil tak, že žalobca nepredložil dôkazy,
ktoré by mohli psychologický posudok relevantne spochybniť (porov. rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 7Ssk/14/2022). Žalobca argumentoval tým, že kontrolné psychologické vyšetrenie bolovykonané v čase, keď jeho zdravotný stav neumožňoval riadne a spoľahlivé posúdenie jeho psychickej
spôsobilosti na výkon štátnej služby. V tejto súvislosti žalobca v administratívnom konaní poukazoval
na viaceré zdravotné ťažkosti, ktoré mal mať aj v čase psychologického vyšetrenia, najmä bolesti hlavy,

závraty, poruchy spánku a ďalšie neurologické a ORL ochorenia, ktoré mali byť podľa jeho tvrdení
dlhodobéhocharakteruamalibyťpreukázanélekárskymisprávamiužodroku2020.Zadministratívneho
spisu a z napadnutého rozhodnutia súd zistil, že žalobca predložil lekárske správy B. K. K. zo dňa
04.11.2020 a 09.06.2022, B. G. N. zo dňa 12.11.2020, B. K. O. zo dňa 16.10.2020 a potvrdenie
B. E. zo dňa 30.06.2022, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bola vyšetrením hlavy dňa 08.06.2022

potvrdená sínusitída, t.j. zápal viacerých prínosových a čelových dutín, v dôsledku ktorého pacient
nebol schopný podávať v práci primeraný pracovný výkon, jeho pracovné výkonnostné schopnosti boli
podstatne znížené, pacientovi predpisoval lieky od bolesti hlavy a lieky na spanie dlhšiu dobu pred
vyšetrením na neurologickej ambulancii, na základe toho mu vystavil potvrdenie o práceneschopnosti
od 21.06.2022. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca predložil aj správu psychiatra B. J.
F. zo dňa 26.08.2022, z ktorej žalovaný v napadnutom rozhodnutí cituje a v ktorej bolo uvedené, že

vzhľadomnaochoreniažalobcu,vrátaneprekonanéhoochoreniaCovid-19apretrvávajúcichzápalových
procesov, nemožno vylúčiť, že jeho psychický výkon v čase kontrolného psychologického vyšetrenia
bol negatívne ovplyvnený, je predpoklad, že v blízkej budúcnosti by mohol dosiahnuť v rámci testových
psychologických vyšetrení lepší výsledok, a že psychiatrická liečba nie je potrebná. Súd v tejto súvislosti
poznamenáva, že kontrolné psychologické vyšetrenie žalobcu sa uskutočnilo dňa 31.05.2022.

40. Ako je uvedené vyššie, rozhodovacia činnosť kasačného súdu je v otázke náležitého zisťovania
skutkového stavu pri prepustení policajta zo služobného pomeru v štátnej službe z dôvodu duševnej
nespôsobilosti na výkon štátnej služby jednotná v tom, že odborný posudok služobného klinického
psychológa je jeden z dôkazov a tiež podlieha hodnoteniu dôkazov správnym orgánom (rozsudok

Najvyššieho správneho súdu sp.zn. 7Ssk/14/2022). Z judikatúry ďalej vyplýva, že ak žalobca predloží
lekárske správy zo psychologických vyšetrení a znalecký posudok a týmto spôsobom spochybní
správnosť samotného psychologického posúdenia, je povinnosťou správneho orgánu tieto pochybnosti
vyvrátiť základnými prostriedkami, ku ktorým patrí aj znalecké dokazovanie (rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp.zn. 10sžk/16/2017). V posudzovanom prípade bol síce záver o duševnej nespôsobilosti

žalobcu na výkon štátnej služby založený na posudku služobného klinického psychológa, z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že správny orgán hodnotil aj jednotlivé dôkazy predložené
žalobcom a uviedol svoju správnu úvahu vo vzťahu k tomu, či žalobcom predložené dôkazy môžu
spochybniť záver predmetného psychologického posudku. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s
námietkamiuplatnenýmizostranyžalobcuvpodanomodvolaníriadneapodrobnevysporiadal(nastr.14

až 22 napadnutého rozhodnutia), predložené lekárske správy zohľadnil a vyhodnotil ich vo vzájomných
súvislostiach s ostatnými podkladmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise. Skutočnosť, že
správny orgán neprijal interpretáciu týchto lekárskych správ prezentovanú žalobcom, sama osebe
neznamená, že by ich hodnotil jednostranne alebo selektívne. Samotné tvrdenie žalobcu o zhoršení
jeho zdravotného stavu a zdravotnej indispozície v čase psychologického vyšetrenia dňa 31.05.2022

preukazoval lekárskymi správami z obdobia po psychologickom vyšetrení (správa B. E. zo dňa
30.06.2022 a správa B. K. zo dňa 09.06.2022). Súd konštatuje, že tieto lekárske správy preukázateľne
nespochybňujú správnosť zisteného skutkového stavu založeného na výsledkoch psychologického
vyšetrenia žalobcu. Skutočnosť, že žalobca nebol práve v čase psychologického vyšetrenia spôsobilý
kvôli zlému zdravotnému stavu podstúpiť psychologické vyšetrenie, resp. jeho výsledky môžu byť

týmto ovplyvnené, nevyplýva ani z lekárskej správy psychiatra B. F., z ktorej je možné vyvodiť len
všeobecné konštatovanie, že v prípade ak žalobca v čase testovania trpel ochorením, mohlo sa
to pravdepodobne prejaviť na výsledku testovania. Žalobca pred samotným kontrolným vyšetrením
nevzniesol námietky týkajúce sa jeho zdravotného stavu a schopnosti podrobiť sa kontrolnému
psychologickému posúdeniu. Naopak, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca pred samotným

psychologickým vyšetrením nebol práceneschopný a pred vyšetrením podpísal vyhlásenie, že je
zdravý a duševne vyrovnaný, cíti sa schopný sústrediť sa na duševnú prácu a v posledných troch
mesiacoch nemal nepríjemnosti, väčšie starosti, životné zmeny, zdravotné komplikácie. V nadväznosti
na uvedené prehlásenie žalobcu pred samotným psychologickým vyšetrením a s poukazom na to,
že lekárske správy sú datované z obdobia roku 2020, a tiež až po vykonaní predmetného vyšetrenia

(B. K. K. z 09.06.2022, B. E. zo dňa 22.06.2022), v spojení so skutočnosťou, že žalobca v čase
vykonania kontrolného psychologického vyšetrenia (31.05.2022) nebol uznaný za práceneschopného,
podporujú záver, že správny orgán pri hodnotení vykonaných dôkazov a zisťovaní skutkového stavu
veci postupoval v medziach zákona, jeho skutkové závery (aj o účelovosti tvrdení žalobcu k jehozdravotnému stavu v čase kontrolného psychologického vyšetrenia) majú oporu v administratívnom
spise, vychádzajú z vykonaného dokazovania a nevykazujú znaky arbitrárnosti ani zjavnej nelogickosti
alebo vnútorných rozporov. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil správnosť záverov

psychologického posudku. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že žalobca mal možnosť sa
oboznámiť so skutočnosťami, ktoré záver odborného posudku zakladajú (úradný záznam zo dňa
17.6.2022). Žalobcovi teda nič nebránilo, aby predložil dôkaz (napr. znalecký posudok), ktorý by závery
psychologického posudku relevantným spôsobom spochybnil.

41. Súd v tejto súvislosti s posudzovaním žalobnej námietky smerujúcej proti správnosti zisteného
skutkového stavu zdôrazňuje, že posúdenie skutkového stavu a hodnotenie jednotlivých dôkazov
patrí v prvom rade správnemu orgánu, ktorý je oprávnený vykonať ich hodnotenie v rámci zásady
voľného hodnotenia dôkazov a v súlade so zásadou materiálnej pravdy. Podľa § 233 ods. 1, 2
zákona č. 73/1998 Z.z. je oprávnený orgán pred vydaním rozhodnutia povinný postupovať tak,
aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci a na ten účel je povinný obstarať si potrebné

podklady, rovnako dôkladne posudzovať všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia
v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov
až po tom, ako vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v skutkových zisteniach.
Hodnotenie dôkazov predstavuje zložitý myšlienkový postup, v rámci ktorého správny orgán na základe
svojich logických úsudkov v zmysle zákonnej úpravy, vychádzajúc z účelu zákona, určité tvrdenia

prijíma a iné odmieta, pričom tieto zistenia a závery musia byť uvedené v odôvodnení rozhodnutia.
Úlohou správneho súdu nie je nahrádzať hodnotenie dôkazov vykonané správnym orgánom vlastným
hodnotením, ale preskúmať, či správny orgán postupoval v medziach zákona a či jeho úvahy nevykazujú
znaky arbitrárnosti alebo zjavnej neodôvodnenosti (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
8Sžo/285/2015 zo dňa 25.10.2016).

42. Žalobca vo vzťahu k nesprávne zistenému skutkovému stavu tiež namietal, že služobné orgány
pri posudzovaní jeho duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby neprihliadli na obsah návrhu jeho
služobného hodnotenia, ktorý v kópii predložil ako prílohu žaloby a ktorý spracovala jeho nadriadená
dňa 06.10.2021. Z predloženého dokumentu vyplýva, že žalobca si svoje povinnosti plní riadne a

včas, dodržiava pravidlá slušného správania voči občanom a kolegom. Súd v tejto súvislosti uvádza,
že služobné hodnotenie žalobcu predstavuje hodnotiaci dokument týkajúci sa jeho služobnej činnosti,
plnenia služobných úloh, pracovnej disciplíny a celkového prístupu k výkonu štátnej služby. Jeho
obsah je preto zameraný predovšetkým na posúdenie pracovných výsledkov a správania príslušníka
Policajného zboru v rámci výkonu služobných povinností. Naproti tomu psychologické vyšetrenie

sleduje odlišný účel, a to odborné posúdenie duševnej spôsobilosti policajta na výkon štátnej služby
prostredníctvomdiagnostickýchpsychologickýchmetódaodbornéhohodnoteniaklinickéhopsychológa.
Skutočnosť, že v služobnom hodnotení žalobcu neboli identifikované nedostatky v jeho správaní alebo
plnení služobných povinností, preto sama osebe nevylučuje možnosť, že pri odbornom psychologickom
posúdenímohlibyťzistenéokolnostitýkajúcesajehopsychickejspôsobilostinavýkonštátnejslužby.Ide

totiž o dva rozdielne druhy hodnotenia sledujúce odlišný účel a vychádzajúce z odlišných podkladov. Súd
zároveň poukazuje na to, že žiadosť o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia nemusí byť
založená na záveroch služobného hodnotenia, ale môže vychádzať aj z ďalších skutočností zistených
nadriadenými v rámci výkonu služobnej riadiacej právomoci. Správny súd preto dospel k záveru, že
návrh služobného hodnotenia žalobcu nepredstavoval taký dôkazný prostriedok, ktorý by bol spôsobilý

vyvrátiť odborné závery služobného klinického psychológa o duševnej spôsobilosti žalobcu na výkon
štátnej služby.

43. Pokiaľ žalobca namietal, že správny orgán pri hodnotení skutkového stavu vychádzal aj z
fotografií zverejnených na sociálnej sieti Instagram, súd považuje za potrebné uviesť, že použitie

takéhoto podkladu ako dôkazu nie je v správnom konaní vylúčené, avšak jeho dôkazná hodnota musí
byť posudzovaná s náležitou mierou obozretnosti, keďže ide o informácie pochádzajúce z verejne
dostupného internetového prostredia, ktorých autenticita a vypovedacia hodnota nemusia byť vždy
bez ďalšieho jednoznačné. Z obsahu administratívneho spisu však zároveň vyplýva, že predmetné
fotografie nepredstavovali rozhodujúci dôkaz, na ktorom by boli založené skutkové závery správneho

orgánu, a v podstate podľa žalovaného len dokresľovali (resp. nepotvrdzovali) tvrdenia žalobcu o
následkoch prekonania Covid-19 v miere, v akej ich prezentoval. Napadnuté rozhodnutie vychádzalo
predovšetkým z ďalších podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise a z ďalších listinných
podkladov, najmä zo záverov odborníkov a lekárskych správ. Uvedené fotografie tak mali v konaní lenpodpornýcharakter.Súdpretodospelkzáveru,žeajkeďúvahasprávnehoorgánuovyužitípredmetných
fotografií ako dôkazného podkladu nebola úplne podložená z hľadiska zdroja, času, autenticity a pod.,
keďže ide len o podporný dôkaz, nie dôkaz podstatného významu, a teda aj keby sa naň nemalo

vôbec prihliadať, závery žalovaného by ostali rovnaké; nejde o takú vadu konania, ktorá by mohla
mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Skutkové závery správneho orgánu majú
oporu v ostatných dôkazoch nachádzajúcich sa v administratívnom spise, ktoré samy osebe poskytovali
dostatočný podklad pre rozhodnutie vo veci.

44. Súd preto nevzhliadol nezákonnosť ani v zistení skutkového stavu, ani v správnej úvahe žalovaného,
a námietky žalobcu smerujúce proti hodnoteniu predložených lekárskych správ spolu s poukazom na
návrh jeho služobného hodnotenia považoval za nedôvodné. Súd tiež nezistil, že by správny orgán
pri zisťovaní skutkového stavu a hodnotení dôkazov vybočil z medzí správnej úvahy alebo že by jeho
závery boli v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Keďže napadnuté rozhodnutie obsahuje
zákonom predpísané náležitosti, je riadne odôvodnené (zohľadňujúc § 194 zákona č. 73/1998 Z. z.

a § 3 zákona č. 199/1994 Z. z.) vo vzťahu k hodnoteniu námietok žalobcu proti správnosti záverov
psychologického posudku a proti samotnému podnetu na vykonanie kontrolného psychologického
posúdenia, súd považoval námietku žalobcu smerujúcu k nepreskúmateľnosti rozhodnutia a nesprávne
zistenému skutkovému stavu za nedôvodnú.

45. Ďalšia žalobná námietka smerovala ku konfliktu záujmov služobného klinického psychológa,
ktorý vykonal kontrolné psychologické vyšetrenie, keďže išlo o príslušníka Policajného zboru v
služobnom pomere. Správny súd poukazuje na právny rámec poskytovania zdravotnej starostlivosti
a psychologického posudzovania príslušníkov Policajného zboru, ako aj na charakter dôkazného
prostriedku (záver psychologického vyšetrenia, ktoré vykonal rezortný klinický psychológ), ktorý bol

v predmetnej veci použitý. Podľa § 48 ods. 3 písm. s) zákona č. 73/1998 Z. z. je policajt povinný
podrobiť sa psychologickému vyšetreniu na účely posúdenia jeho duševnej spôsobilosti na výkon
štátnej služby. Uvedená právna úprava sleduje predovšetkým zabezpečenie riadneho výkonu štátnej
služby a predchádzanie situáciám, keď by policajt z dôvodu zdravotnej alebo psychickej nespôsobilosti
nebol schopný plniť služobné úlohy. Výkon štátnej služby príslušníka Policajného zboru je spojený so

špecifickým režimom práv a povinností, ktorý sa odlišuje od bežných pracovnoprávnych vzťahov. Z tohto
dôvodu je aj organizácia poskytovania zdravotnej starostlivosti v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky upravená osobitným spôsobom. Príslušníci Policajného zboru si preto spravidla nemôžu
slobodnevybraťposkytovateľazdravotnejstarostlivosti,pokiaľideozdravotnústarostlivosťposkytovanú
v súvislosti s výkonom štátnej služby, keďže túto zabezpečujú rezortné zdravotnícke zariadenia určené

služobnými orgánmi. Z uvedeného vyplýva, že psychologické vyšetrenie príslušníka Policajného zboru
vykonané služobným psychológom v rámci rezortného systému zdravotnej starostlivosti predstavuje
štandardný postup predpokladaný právnou úpravou. Samotná skutočnosť, že psychologické vyšetrenie
vykonal služobný psychológ zaradený v organizačnej štruktúre Policajného zboru, preto sama osebe
nemôže zakladať dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti. (porov. uznesenie Ústavného súdu SR,

sp.zn. I.ÚS 87/2024 zo dňa 15.02.2024). Z obsahu administratívneho spisu zároveň nevyplývajú žiadne
okolnosti, ktoré by objektívne nasvedčovali tomu, že služobný psychológ nepostupoval nestranne alebo
že by jeho závery boli ovplyvnené inými než odbornými hľadiskami. Konkrétne námietky žalobca vo
vzťahu k zaujatosti služobného psychológa ani nevzniesol a ním namietaná zaujatosť služobného
psychológa ostala len v rovine všeobecných tvrdení. Súd preto túto žalobnú námietku považoval za

nedôvodnú.

46. Žalobca namietal tiež porušenie jeho procesných práv, a to skutočnosť, že sa nemohol vyjadriť
k podkladom, ktoré boli služobnému psychológovi predložené zo strany jeho nadriadeného. Vykonanie
kontrolného psychologického vyšetrenia policajta nepredstavuje správne konanie, ide o odbornú činnosť

vykonávanú služobným psychológom, ktorej výsledkom je odborný posudok o duševnej spôsobilosti
policajta na výkon štátnej služby. Účelom tohto vyšetrenia je odborné posúdenie psychického stavu
policajta prostredníctvom psychodiagnostických metód, na základe ktorých psychológ vyhodnocuje, či
sú alebo nie sú splnené predpoklady duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby. Zákon č. 73/1998
Z. z. neupravuje obsah žiadosti o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia ani postup pri jeho

realizácii spôsobom, ktorý by zakladal policajtovi procesné práva obdobné právam účastníka správneho
konania, najmä právo vyjadrovať sa v rámci psychologického vyšetrenia k podkladom, z ktorých
psychológ pri vyšetrení vychádza. Samotné psychologické vyšetrenie má povahu odborného posúdenia,
ktorého cieľom je potvrdiť alebo vyvrátiť existujúce podozrenia o možnej duševnej nespôsobilostipolicajta na výkon štátnej služby. Skutočnosť, že žalobca nebol pred samotným psychologickým
vyšetrením oboznámený s podkladmi, ktoré boli dôvodom na jeho vykonanie, ani sa k nim nemohol
v rámci samotného vyšetrenia vyjadriť, nemožno považovať za zásah do jeho procesných práv v

rozsahu, ktorý by mohol mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom oboznámenie
s podkladmi by ani nebolo účelné.

47. Žalobca navrhol v konaní vypočuť svedka a v prípade potreby pripojiť si jeho osobný spis. Súd tieto
dôkazy nevykonal, keďže ich nepovažoval za relevantné ani spôsobilé ovplyvniť posúdenie zákonnosti

napadnutého rozhodnutia v medziach správneho súdnictva, výpoveď iného príslušníka PZ SR (kolegu
žalobcu) by nebola spôsobilá ovplyvniť odborné stanovisko psychológa, ktorého závery sú nosným
podkladom na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. Predmetom preskúmania v tomto konaní
nie je zisťovanie skutkového stavu v plnom rozsahu, ani dokazovanie okolností, ktoré by smerovali
k preukazovaniu subjektívnych pocitov žalobcu o nespravodlivom či diskriminačnom zaobchádzaní,
ale výlučne posúdenie toho, či služobné orgány postupovali v súlade so zákonom, najmä či postup

pri skončení služobného pomeru bol zákonný. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného
správnymi orgánmi, pokiaľ tento nie je vnútorne rozporný alebo zjavne neúplný. Pre úplnosť súd
uvádza, že výsluch tohto svedka žalobca na účely zistenia skutkového stavu v administratívnom konaní
nenavrhoval.

48. Na základe uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého
rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, neprisvedčil
námietkam žalobcu a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP ju zamietol.

49. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy

konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo
na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať, pričom takéto
dôvody súd nevzhliadol.

50. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

BA-1S/31/2023

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote jedného mesiaca
odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body

možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa

musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6
ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.