Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-43Sa/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2023200001
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200001.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

TT-43Sa/1/2023

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Michal
Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29.
augusta8-10,Bratislava,ožalobevsociálnychveciachopreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanej
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

TT-43Sa/1/2023

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X, zo dňa 03. marca 2022 Sociálna poisťovňa,
ústredie (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) podľa § 70, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákona č. 461/2003 Z. z.) žalobcovi
odňala invalidný dôchodok od 08.04.2022.

2. Svoje rozhodnutie orgán prvého stupňa odôvodnil tým, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť žalobcu od 22.02.2022 nie je viac ako 40%, s výsledkom zdravotného posúdenia posudkovým

lekárom Sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, uvedeným v lekárskej správe,
odbornom posudku o invalidite z 22.02.2022.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal
postup Sociálnej poisťovne pri odňatí invalidného dôchodku a nesúhlasil s odborným posudkom o
invalidite. V odvolaní tiež uviedol, že posudkový lekár sociálneho poistenia sa nedostatočne zaoberal
predloženými lekárskymi správami. Ďalej poukázal na súdne rozhodnutia sp. zn. 10Sd/126/2015

Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Sd/15/2012 Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7So/28/2012
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1So/74/2016 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 5Sd/50/2013 Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 19Sd/190/2011 Krajského súdu v Nitre.4. Žalovaná Sociálna poisťovňa, rozhodnutím generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.
decembra 2022 podľa § 215 ods. 4, § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu zamietla
a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa.

5. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 153 ods. 5, § 293eu, § 71 ods. 1, 2,
3, 4, 5, 6, 7 a 9 , § 70 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. a vecne tým, že posudkový lekár
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici posúdil zdravotný stav
žalobcu dňa 8. decembra 2022 v jeho neprítomnosti, v súlade s opatreniami prijatými počas krízovej

situácie a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník
práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, na základe dostupnej
dokumentácie a poukazuje na jeho záver s tým, že od 22. februára 2022 je odôvodnené zaradenie
žalobcovho rozhodujúceho zdravotného postihnutia (zhubný nádor pravého semenníka) podľa prílohy č.
4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov do kapitoly XII - choroby mužských pohlavných
orgánov, položky 3 - zhubný nádor semenníka, písmena c) - po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla

po dvoch rokoch), rozsah: 30 % - 50 %, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30
% na dolnej hranici percentuálneho rozsahu.

6. Iné zdravotné postihnutia uvedené v diagnostických záveroch odôvodňujú zvýšenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona

č. 310/2006 Z. z. o 10 %.

7. Žalobcova celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť po posúdení jeho
zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania je naďalej
znížená zo 60 % na 40 % od 22. februára 2022, invalidita zanikla.

II. Žaloba a jej dôvody

8. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 12. decembra 2022 podal žalobca správnu žalobu a žiadal, aby
súd napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím orgánu prvého stupňa zo dňa zrušil a vec
jej vrátil na ďalšie konanie. Žalobu žalobca odôvodnil podľa § 191 ods. 1 písm. c/, a f/ zákona č. 162/2015
Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“).

9. V prvom rade žalobca poukazuje na nezákonnosť postupu žalovanej, ktorá sa premietla nečinnosťou
žalovanej do ňou vyvolaných prieťahov k tomto konaní. Žalobca namieta procesný postup žalovanej,
ktorý sa premietol do jej nečinnosti a neoprávneným prieťahom v konaní.

10. Žalobca v žalobe namietal nesprávne posúdenie jeho zdravotného stavu žalovanou, pričom

poukazoval najmä na to, že jeho zdravotné ťažkosti neboli v rámci posudkovej činnosti riadne
zohľadnené.

11. Žalobca uviedol, že už v podanom odvolaní poukázal na skutočnosť, že bol vo februári
2022 telefonicky kontaktovaný posudkovou lekárkou pobočky žalovanej, ktorej oznámil pretrvávajúce

nepriaznivé následky svojho ochorenia, konkrétne zhubného nádoru semenníka liečeného chirurgickým
odstránením a chemoterapiou. Tieto ťažkosti mali spočívať najmä v zvýšenej únave, pocite slabosti,
bolestiach v mieste operácie, parestéziách pri chlade, zníženej fyzickej výkonnosti, ako aj potrebe
častejšieho odpočinku počas dňa. Zároveň poukázal na možné hormonálne zmeny v dôsledku
odstránenia semenníka, ktoré sa mali prejaviť nárastom telesnej hmotnosti a problémami v intímnej

oblasti. Uvedené ťažkosti sa podľa jeho tvrdenia pred vznikom ochorenia nevyskytovali a neboli
predmetom predchádzajúceho posudzovania.

12. Ďalej žalobca namietal, že v rámci posudzovania jeho zdravotného stavu predložil lekárske správy
obsahujúce odporúčania odborných lekárov, najmä odporúčanie ponechať ho v invalidite vzhľadom

na onkologickú diagnózu, toxicitu liečby a neistú prognózu, ako aj nález poukazujúci na trvalý stav
vyžadujúci šetrenie pohybového aparátu bez fyzickej záťaže. Napriek tomu posudkový lekár tieto
skutočnosti podľa žalobcu nezohľadnil v plnom rozsahu, pričom v posudku uviedol subjektívne ťažkosti
žalobcu a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 40 %.13. Žalobca tiež poukázal na opätovné posúdenie jeho zdravotného stavu v júni 2022, pri ktorom
posudkový lekár zotrval na pôvodnom závere. V tejto súvislosti žalobca namietal, že mu bolo až

dodatočne oznámené, že na preukázanie jeho ťažkostí sú potrebné ďalšie odborné vyšetrenia, pričom
absolvovanie týchto vyšetrení bolo časovo náročné a závislé od odporúčania všeobecného lekára.

14. Následne žalobca absolvoval urologické a endokrinologické vyšetrenia, na základe ktorých mu
bola zistená výrazne znížená hladina testosterónu, ako aj ďalšie zdravotné komplikácie zodpovedajúce

ním uvádzaným príznakom. Zároveň mu boli diagnostikované ochorenia autoimunitnej tyreoiditídy a
poruchy funkcie semenníkov. Neskorším vyšetrením bolo zistené aj zväčšenie pravého laloku štítnej
žľazy. Žalobca zdôraznil, že tieto diagnostické závery potvrdzujú ním dlhodobo uvádzané zdravotné
ťažkosti.

15. Žalobca namietal, že uvedené skutočnosti a lekárske nálezy neboli v čase rozhodovania

posudkových lekárov žalovanej známe, a preto ani neboli zohľadnené pri určení miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zároveň poukázal na odborné poznatky, podľa ktorých môžu
byť jeho zdravotné komplikácie následkom absolvovanej onkologickej liečby.

16. Na základe uvedeného žalobca zastáva názor, že jeho zdravotný stav bol posúdený neúplne

a nesprávne, keďže neboli zohľadnené všetky relevantné zdravotné ťažkosti a ich následky, čo
viedlo k nesprávnemu určeniu miery jeho invalidity. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia aj z dôvodu nedostatočného zohľadnenia odborných lekárskych nálezov a odporúčaní.
Podľa žalobcu, napriek existencii lekárskych správ špecialistov, ktoré potvrdzovali pridružené zdravotné
ťažkosti majúce pôvod v jeho základnej onkologickej diagnóze, ako aj napriek výslovnému odporúčaniu

ošetrujúceho onkológa ponechať žalobcu v invalidite, došlo zo strany pobočky žalovanej k odňatiu
invalidného dôchodku a následne žalovaná zamietla aj podané odvolanie.

17. Žalobca poukázal na to, že žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila najmä tým, že po prekonaní
ochorenia nie je indikovaná ďalšia liečba, pričom z onkologického hľadiska ide o kompletnú remisiu

a ani z urologického či endokrinologického hľadiska neboli zistené závažné odchýlky, s výnimkou
mierne zníženej hladiny testosterónu. Zároveň žalovaná konštatovala, že subjektívne ťažkosti uvádzané
žalobcom neboli objektivizované a že tieto problémy je možné riešiť v rámci odborných ambulancií. S
uvedeným záverom žalobca nesúhlasil a namietal, že je v rozpore s vykonanými dôkazmi. Poukázal
na to, že u neho bola preukázaná významne znížená hladina testosterónu, diagnostikovaná porucha

funkcie semenníkov, autoimunitná tyreoiditída, ako aj zväčšenie pravého laloku štítnej žľazy, pričom
tieto diagnózy podľa neho objektivizujú ním uvádzané zdravotné ťažkosti, najmä únavu, nárast telesnej
hmotnosti a zníženie libida.

18. Žalobca zároveň zdôraznil, že uvedené zdravotné komplikácie neboli pri predchádzajúcich

posúdeniach zohľadnené z dôvodu, že v tom čase ešte neboli diagnostikované, pričom absolvovanie
príslušných odborných vyšetrení mu nebolo zo strany lekárov včas odporučené. Túto skutočnosť podľa
jeho názoru nemožno klásť na jeho ťarchu.

19. Vo vzťahu k záveru žalovanej, podľa ktorého je možné uvedené zdravotné problémy riešiť v

odborných ambulanciách, žalobca uviedol, že táto skutočnosť sama osebe nespochybňuje existenciu
jehozdravotnéhopostihnutiaanijehonároknainvalidnýdôchodok.Zdôraznil,žeodstráneniesemenníka
predstavuje trvalý a nezvratný zásah do jeho zdravotného stavu, ku ktorému došlo v mladom veku, a že
následné zdravotné komplikácie súvisia s touto diagnózou a jej liečbou.

20. Žalobca ďalej poukázal na to, že v priebehu odvolacieho konania predložil ďalšie lekárske nálezy
a odborné podklady, ktoré preukazujú súvislosť jeho zdravotných ťažkostí s absolvovanou liečbou,
pričom tieto podklady neboli v čase pôvodného posudzovania k dispozícii. Podľa jeho názoru, ak bola
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená na úrovni 40 % bez zohľadnenia týchto
skutočností, ich následné doplnenie odôvodňuje prehodnotenie a zvýšenie tejto miery.

21. Napokon žalobca namietal, že z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, akým spôsobom malo dôjsť
k zlepšeniu jeho zdravotného stavu oproti predchádzajúcemu posúdeniu, v ktorom bola jeho invaliditastanovená vo vyššom rozsahu, a to napriek tomu, že u neho boli medzičasom diagnostikované ďalšie
zdravotné komplikácie súvisiace s prekonanou liečbou.

22. Následne žalobca uvádza, že nezákonnosť rozhodnutia vyplýva aj z toho, že žalovaná sa
nevysporiadala ani so žalobcom uvádzanými súdnymi konaniami, kde bola predmetom posúdenia
rovnaká diagnóza, ako v prípade žalobcu : sp. zn. 10Sd/126/2015 Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
3Sd/15/2012 Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7So/28/2012 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 1So/74/2016 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sd/50/2013 Krajského súdu v

Prešove, sp. zn. 19Sd/190/2011 Krajského súdu v Nitre.

III. Vyjadrenie žalovanej

23. Vo vyjadrení žalovaná k žalobcom namietaným procesným pochybeniam uvádza, že prerušenie
konania je obligatórnym procesným úkonom správneho orgánu oprávneného rozhodovať o podanom
odvolaní a je vecou úvahy správneho orgánu.

24. Žalovaná ďalej vo svojom vyjadrení k žalobe navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, pričom

zotrvala na skutkových a právnych záveroch obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí. Poukázala
na to, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa bol odborný lekársky posudok
posudkového lekára sociálneho poistenia, podľa ktorého žalobca nespĺňa podmienky invalidity, keďže
miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na úrovni 40 %, teda
nepresahuje zákonom stanovenú hranicu.

25. Ďalej uviedla, že žalobca v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, najmä odborné lekárske
nálezy, ktoré by spochybnili správnosť, úplnosť a presvedčivosť posudkov vypracovaných posudkovými
lekármi sociálneho poistenia. Podľa žalovanej sa organizačné zložky v odvolacom konaní dostatočne
vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu.

26. Žalovaná zdôraznila, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje
podľa rozhodujúceho zdravotného postihnutia so zreteľom na závažnosť ostatných ochorení, pričom
rozhodujúce je funkčné postihnutie vyplývajúce zo zdravotného stavu. Podľa jej názoru zo zdravotnej
dokumentácie nevyplývalo také zhoršenie zdravotného stavu žalobcu, ktoré by odôvodňovalo určenie

vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

27. Zároveň žalovaná poukázala na špecifiká posudkovej činnosti, keď uviedla, že posudzovanie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkového lekára
sociálneho poistenia, ktorý má na túto činnosť zákonom požadovanú odbornú spôsobilosť. V tejto

súvislosti zdôraznila, že posúdenie zdravotného stavu na účely invalidity nemožno nahrádzať závermi
iných odborných lekárov.

28. Žalovaná tiež uviedla, že pochybnosti žalobcu o správnosti posúdenia jeho zdravotného stavu sú
založené len na jeho subjektívnom presvedčení, ktoré nie je spôsobilé spochybniť odborné závery

posudkovýchlekárov.Posúdenierozsahuzdravotnéhopoškodeniaajehovplyvunapracovnúschopnosť
sipodľanejvyžadujeodbornémedicínskeznalosti,ktorézákonzverujeposudkovýmlekáromsociálneho
poistenia.

29. Vo vzťahu k dôkaznej povinnosti žalovaná poukázala na to, že je na poistencovi, aby preukázal

skutočnosti rozhodujúce pre vznik a trvanie nároku na dávku, pričom žalobca podľa jej názoru
nepreukázal existenciu takého zdravotného postihnutia, ktoré by odôvodňovalo vyššiu mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

30. Na základe uvedeného žalovaná zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade

so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a príslušnými právnymi predpismi, a preto navrhla, aby súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

IV. Replika žalobcu31. Žalobca namieta, že žalovaná sa vôbec nevysporiadala so žalobnými námietkami obsiahnutými

v správnej žalobe. Žalovaná sa vôbec nevyjadrila k tomu, prečo sa posudkový lekár neriadil
odporúčaniami špecialistu z oblasti onkológie a lekárskymi správami ostatných lekárov z oblasti urológie
a endokrinológie. Jediným argumentom žalovanej pritom zostáva tvrdenie, že: „Žalobca v odvolacom
konaní nepredložil také listinné dôkazy (najmä odborné lekárske nálezy), ktorými by spochybnil úplnosť,
objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zabezpečených v tomto

konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo
vyvrátili.“

32. S uvedeným tvrdením žalobca nesúhlasí a má za to, že v odvolacom konaní predložil výsledok z
urologického vyšetrenia zo dňa 24.08.2022, kde mu bola diagnostikovaná hladina testosterónu 5,79
nmol/l, pričom táto hodnota sa u zdravého muža pohybuje od 8,64 do 29 nmol/l, a taktiež predložil

aj lekárske správy z endokrinologických vyšetrení zo dňa 19.09.2022 a 15.11.2022, kde mu bola
diagnostikovaná E063 Autoimunitná tyreoiditída a E299 Porucha funkcie semenníkov a bolo ešte aj
zistené zväčšenie pravého laloku štítnej žľazy. Už z logiky veci je potom zrejmé, že ak posudkový
lekár žalovanej posúdil mieru invalidity žalobcu na 40 % bez toho, aby uvedené správy zohľadnil (tieto
ešte neexistovali), tak lekár žalobkyne pri rozhodovaní o odvolaní a oboznámení sa s predmetnými

lekárskymi správami (ktoré objektívne preukazovali ďalšie zdravotné komplikácie vyplývajúce zo
základnej diagnózy) nemohol opätovne určiť mieru invalidity žalobcu na 40 %.

33. Zároveň žalobca poukazuje na to, že absolvoval dňa 24.01.2023 opätovné pravidelné vyšetrenie na
Národnom onkologickom ústave v Bratislave, kde oboznámil svojho ošetrujúceho lekára F. G. G. H., I.

s názorom posudkových lekárov žalovanej a požiadal ho, či by k uvedenému nemohol v rámci lekárskej
správy zaujať stanovisko, čomu on vyhovel. Z predmetnej lekárskej správy je vidieť, že žalobcov
ošetrujúci lekár F. G. G. H., I. sa výslovne pre účely Sociálnej poisťovne vyjadril nasledovne:

34. „Pacient absolvoval kuratívnu liečbu chirurgickou liečbou a chemoterapiou pre germinatívny nádor

testis. Aktuálne má závažné poruchy kvality života, ktoré sú chronického charakteru a sú spôsobené
liečbou pre zhubný nádor semenníka. Tieto ťažkosti vyhodnocujeme ako neskorú toxicitu liečby, ktorá je
jednoznačne v súvise s jeho základným ochorením. Pacienta preto odporúčame zaradiť do invalidity.“

35. Žalobca dáva do pozornosti súdu, že aj v Lekárskej správe NOU zo dňa 11.01.2022 žalobcov

ošetrujúci lekár vyjadril nasledovný odborný záver: „Vzhľadom na základnú onkologickú dg., toxicitu
absolvovanej liečby a neistú prognózu odporúčam ponechať v invalidite.“.

36. Žalobca je toho názoru, že žalovaná postupuje voči nemu nesprávne, keď doslova ignoruje
odporúčania jeho ošetrujúceho lekára F. G. G. H., I., ktorý sa vo svojej odbornej praxi špecializuje práve

na nádory semenníkov.

37. Žalobca ďalej uvádza, že v rámci indikácie rakoviny a jej následnej liečby nie je možné nikdy
hovoriť o vyliečení, ale len o remisii ako prechodnom oslabení prejavov (symptómov) choroby. Práve
absolvovanie chemoterapie ako v prípade žalobcu môže a často aj máva za následok, že sa síce

dosiahne vyliečenie pacienta z nádorového ochorenia a po dobu niekoľkých rokov sa stav pacienta
môže zdať ako zlepšujúci sa, ale práve neskoré následky toxickej liečby akou chemoterapia nepochybne
je, sa objavia až po niekoľkých rokoch. V prípade „klasického ochorenia“ pacient absolvuje liečbu a
zdravotný stav sa mu zlepšuje až kým sa nevylieči. V prípade rakoviny s následnou chemoterapiou
pacient absolvuje liečbu a zdravotný stav sa mu zlepšuje (v ideálnom prípade), avšak u nie malého

počtu prípadov (rovnako u žalobcu), sa po niekoľkých rokoch objavia zdravotné komplikácie vyvolané
práve neskorou toxicitou. Žalobca je preto toho názoru, že zo strany posudkového lekára a aj samotnej
žalovanej došlo práve k nedostatočnému zohľadneniu tak špecifického medicínskeho pojmu, akým
neskorá toxicita u onkologických pacientov nepochybne je.

V. Duplika žalovanej38. Žalovaná vo svojej duplike zotrvala na argumentácii uvedenej vo vyjadrení k správnej žalobe a
navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

39. K námietke žalobcu, že sa nevysporiadala s jeho žalobnými tvrdeniami, žalovaná uviedla, že touto
otázkou sa už zaoberala vo svojom predchádzajúcom vyjadrení, v ktorom podľa jej názoru dostatočne
reagovala na všetky relevantné argumenty žalobcu, vrátane otázky hodnotenia odborných lekárskych
nálezov.

40. Žalovaná zdôraznila, že žalobca bol povinný predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
najneskôr v odvolacom konaní, pričom dodatočne predložená lekárska správa zo dňa 24. januára
2023 podľa jej názoru nepredstavuje skutočnosť spôsobilú spochybniť závery posudkových lekárov
sociálneho poistenia.

41. Ďalej uviedla, že posudkoví lekári sociálneho poistenia vychádzali z kompletnej zdravotnej

dokumentácie a všetkých dostupných odborných vyšetrení, pričom zdravotný stav žalobcu posudzovali
v súlade so zákonom a so zameraním na funkčné postihnutie a jeho závažnosť.

42. Vo vzťahu k námietkam smerujúcim proti objektivite posudkových lekárov žalovaná poukázala
na zákonný rámec výkonu posudkovej činnosti a odbornú spôsobilosť posudkových lekárov, pričom

zdôraznila, že ich závery nemožno spochybniť len na základe subjektívneho nesúhlasu žalobcu.

43. Žalovaná opätovne uviedla, že žalobca v odvolacom konaní nepreukázal existenciu takých
skutočností, ktoré by odôvodňovali iné posúdenie jeho zdravotného stavu, a preto považuje posudkové
závery za úplné, presvedčivé a v súlade so zákonom.

44. Na základe uvedeného žalovaná zotrvala na tom, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade
so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a príslušnými právnymi predpismi, pričom správna úvaha
správneho orgánu nevybočila z medzí zákona.

VI. Ďalšie podanie žalobcu

45. V podaní zo dňa 04.03.2025 žalobca predkladá súdu aktuálnu lekársku správu z Národného

onkologického ústavu zo dňa 04.03.2025, s tým, že už dvaja onkológovia z Národného onkologického
ústavu u žalobcu identifikovali a potvrdili pretrvávajúci symptomatický hypogonadizmus s odporúčaním
na suplementáciu testosterónu, čo posudkový lekár nevzal ani do úvahy. Zároveň obaja identifikovali u
žalobcu závažné poruchy kvality života jednoznačne spôsobené liečbou pre zhubný nádor semenníka
ako prejav neskorej toxicity liečby v jednoznačnom spojení so základným ochorením a s odporúčaním

na zaradením do invalidity.

VII. Relevantné právne predpisy

46. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

47. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

48. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

posudzuje porovnaním telesnej, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliadana zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu.

49. Podľa § 71 ods 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

50. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

51. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

52. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

53. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných
zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

54. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie
je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí
sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného
postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

55. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o

to poistenec alebo poškodený požiada.

VIII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

56. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Trnave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol
s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z
Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci

podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“)
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj
postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v
správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych
veciach fyzickej osoby, pričom súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

57. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137
ods. 4 SSP.

58. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. decembra

2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bol žalobcovi odo
dňa 08.04.2022 odňatý invalidný dôchodok.59. Tunajší súd v prvom rade poukazuje na to, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný
dôchodok, jeho zvýšenie, ale aj podmienkou pri prehodnotení nároku invalidného dôchodku je invalidita
poistenca, ktorá je v danom prípade medzi účastníkmi konania sporná. Podmienky, za ktorých sa

považuje poistenec za invalidného upravuje § 71 zákona č. 461/2003 Z. z.. Posudzovanie zdravotného
stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne
odbornou (medicínskou), na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového
poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme
lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b/ v spojení

s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods.
5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či
konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so

zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené
v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom
posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu
konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám
nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v

správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych
otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že
posudok posudkových je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol dostatočne
určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudky posudkových
lekárov žalovanej tieto atribúty spĺňajú.

60. V prejednávanej veci záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej
12.decembra2022,bollekárskyposudokoinvaliditeposudkovéholekárasociálnehopoisteniaSociálnej
poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 08.12.2022, podľa ktorého žalobca:

61. „U účastníka konania zistené onkologické ochorenie pravého semenníka v roku 2011, bolo
dôvodom komplexnej odbornej liečby. V apríli 2011 bola vykonaná orchitektómia vpravo a na základe
histologickéhovyšetreniaspotvrdenímembyonálnehokarcinómupravéhotestis,sklinickouklasifikáciou
pT1 N1M0S1 - II A absolvoval 3 cykly chemoterapie s uznaním invalidity dňa 20. apríla 2011, s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť - 75 %. Od uvedeného obdobia je v pravidelnej

dispenzárnej starostlivosti odborných lekárov, predovšetkým na onkologickej aj urologickej ambulancii.
V priebehu rokov je potvrdená remisia ochorenia. Remisia znamená zmiernenie až vymiznutie príznakov
ochorenia a aj v poslednom onkologickom náleze je stav hodnotený ako ochorenie v kompletnej remisii,
čo predstavuje stav po liečbe kedy nie sú prítomné žiadne prejavy ochorenia, čo je v súlade aj so
skutočnosťou, že po prekonanom ochorení nie je indikovaná žiadna liečba vzhľadom na rozhodujúce

ochorenie, a to z onkologického hľadiska pri kompletnej remisii ani z urologického či endokrinologického
pohľadu, napriek mierne zníženému testosterónu. Nie sú objektivizované uvádzané subjektívne ťažkosti
v odvolaní v súvislosti s únavou, prírastkom hmotnosti, tŕpnutím rúk, či znížením sexuálnej funkcie.
Uvedené problémy je možné riešiť na príslušných odborných ambulanciách. Pri 10 rokov trvajúcej
remisii bez preukázaných žiadnych príznakov ochorenia, ale neistej prognózy bolo toto zohľadnené

pretrvávaním invalidity aj po 10. októbri 2016, kedy došlo k zmene miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť poklesu zo 75 % na 60 %, so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na úrovni hornej hranice (50 %) pri stabilizácii zdravotného stavu, s percentuálnym
zvýšením (10 %) pre pridruženú skoliózu. Od uvedenej percentuálnej zmeny miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je dostatočne dlhé obdobie (viac ako 5 rokov), počas ktorého nie

je preukázaná prípadná recidíva ochorenia, či objektivizácie sekundárnych následkov v súvislosti s
odstránením jedného testis (v zmysle údajov v odvolaní, s bližším uvedením vyššie) alebo následkov
po toxickej liečbe chemoterapiou (aplikované 3 cykly pooperačnej. Percentuálna zmena miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa opiera o odborné nálezy, pri dostatočnej viac ako 10 ročnej
remisii vyžadujúcej dispenzarizáciu 1 krát za rok. Posúdenie zdravotného stavu na účely invalidity je v

zmysle platnej legislatívy plne v kompetencii posudkového lekára sociálneho poistenia, erudovaného
v uvedenom medicínskom odbore na základe zhodnotenia odborných nálezov. Uvedenému stavu po
takomto zhodnotení a priebehu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na
úrovni 30 %.62. Percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % pri
dosiahnutom vzdelaní a predovšetkým funkčných nálezoch vyšetrovaných orgánov považuje posudkový

lekár sociálneho poistenia za maximálne. Dokumentovaná je totiž ľahká skolióza - stupeň l.b.
Vychádzajúc z hodnotenia skoliózy podľa Cobba, ktorý uvádza IV. stupeň, I. stupňu zodpovedá nález
na chrbtici, s vybočením do 30°. Ľahkej forme v súlade s klasifikáciou zodpovedá aj klinické ortopedické
vyšetrenie, v ktorom sa uvádza, že chrbtica je poklopovo bez bolesti, dynamika LS je v norme, v
predklone sa demaskuje ľahký val. Odporúčané fyzické šetrenie pri dosiahnutom vzdelaní je irelevantné.

Rovnako zistená zväčšená štítna žľaza (struma), s normálnou funkciou so začatím substitučnej liečby v
novembri 2022, neovplyvňuje schopnosť vykonávania doterajšej práce.“

63. V uvedenom celkovom posudku je zrejmé, že posudkový lekár konštatoval pri rozhodujúcom
zdravotnom postihnutí žalobcu (choroba mužských pohlavných orgánov) remisiu ochorenia, teda
zmiernenie až vymiznutie príznakov ochorenia, pričom posudkový lekár podotkol, že aj v ostatnom

onkologickom náleze je stav žalobcu možno označiť ako remisiu, teda obdobie po liečbe, keď
sa neprejavujú žiadne príznaky ochorenia. Tomu zodpovedá aj fakt, že po prekonaní choroby nie
je potrebná ďalšia liečba vo vzťahu k hlavnému ochoreniu a to ani z onkologického hľadiska pri
úplnej remisii, ani z urologického či endokrinologického pohľadu, napriek mierne zníženej hladine
testosterónu. Žalobca je od indikovanej chemoterapie ktorá trvala do 11/2011 v sledovaní onkológa,

pričom skutočnosť, že žalobca je v dlhodobej remisii ochorenia, je indikovaná vo všetkých lekárskych
správach posudkových lekárov (zo dňa 22.02.2022, zo dňa 17.06.2022, ako aj zo dňa 08.12.2022).

64. S vyššie uvedeným aj súhlasí zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia (zhubný nádor
pravého semenníka) podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov do

kapitoly XII, choroby mužských pohlavných orgánov, položky 3 - zhubný nádor semenníka, písmena
c), po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch), rozsah: 30 % - 50 %, s mierou
poklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť30%nadolnejhranicipercentuálnehorozsahu.Takéto
zaradenie vzhľadom na celkové posudky jednotlivých odborných lekárskych posudkoch (dlhodobá
remisia ochorenia, onkologický nález hodnotiaci kompletnú remisiu ochorenia žalobcu, neindikovaná

žiadna liečba žalobcu vzhľadom na rozhodujúce ochorenie) odôvodňuje stanovenie mieri poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu na spodnej hranici vyššie uvedeného rozpätia (30%).
Zároveň je z odborného lekárskeho posudku z 08.12.2022 zrejmé, že posudkový lekár v ňom zohľadnil
všetky žalobcom v odvolacom konaní predložené lekárske správy a to : Endokrinologické vyšetrenie zo
dňa 15.11.2022 G. J. C., Urologické vyšetrenie z 24.08.2022 G. I. H.. Nezohľadnenie týchto lekárskych

vyšetrení žalobca namietal v správnej žalobe, teda súd s touto žalobcovou námietkou vzhľadom na
vyššie uvedené súhlasiť nemôže.

65. V rámci odborných lekárskych posudkov bola jednotlivými posudkovými lekármi sociálneho poistenia
hodnotené aj iné zdravotné postihnutia žalobcu za účelom možného zvýšenia v zmysle § 71 ods.

8 zákona č, 461/2003 Z.z. s tým, že iné zdravotné postihnutia uvedené v diagnostických záveroch
odôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona
č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. o 10 %.

66. Z uvedeného odborného posudku o invalidite zo dňa 08.12.2022, ktorý bol použitý ako jeden z

dôkazov pre rozhodnutie, je zrejmé, z akých podkladov posudkový lekár sociálneho poistenia vychádzal,
aké zdravotné postihnutie určil za rozhodujúce, úvahy lekára o zvýšení miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.. Posudok je odôvodnený
takým spôsobom, že sú z neho zrejmé a poznateľné úvahy posudkového lekára sociálneho poistenia,
ktoré nevzbudzujú odôvodnené pochybnosti o jeho správnosti. Posudkový lekár sociálneho poistenia v

rámci druhostupňového odvolacieho konania pri posudzovaní invalidity zhodnotil zdravotný stav žalobcu
dňa 08.12.2022, vychádzal pritom aj z objektívnych odborných lekárskych nálezov, ktoré žalobca
v odvolacom konaní predložil.

67.Čosatýkažalobcomnamietanýchzdravotnýchťažkostí:rýchlosaunaví,cítisaslabším,mávabolesti

v mieste operácie, pri chlade mu tŕpnu prsty, nevládze prenášať ťažké bremená, často krát si za deň
potrebuje pospať, alebo ide výrazne skôr spať, súd uvádza, že sa jedná o subjektívne tvrdenia žalobcu,
ktoré nemôžu byť v administratívnom ani súdnom konaní dôvodom na založenia dôvodných pochybností
o správnosti vypracovaného odborného lekárskeho posudku posudkovým lekárom sociálneho poistenia,skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho
následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť ako už súd vyššie opísal, si vyžaduje lekárske
znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia §

153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. Napokon vo vzťahu k dôkaznej povinnosti tunajší súd pripomína, že
„...povinnosťou navrhovateľa je preukázať svoje tvrdenia a predložiť posudkovému lekárovi dôkazy na
podporu svojich tvrdení.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/83/2016 zo dňa 25.10.2017).

68. Pokiaľ žalobca namieta, že sa posudkový lekár sociálneho poistenia neriadil odporúčaniami

špecialistu z oblasti onkológie a lekárskymi správami ostatných lekárov z oblasti urológie
a endokrinológie tunajší súd opakuje, že posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov
na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti a je vo veciach sociálnych
zákonom zverené len posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Výkon posudkového lekárstva je
regulovaný viacerými právnymi predpismi, medzi inými aj zákonom č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom v zmysle jeho § 7a ods. 1
je zdravotnícky pracovník v povolaní lekár oprávnený vykonávať profesiu posudkový lekár na základe
vydanej licencie. To znamená, že na to, aby mohol lekár vykonávať profesiu posudkového lekára musí
mať nielen ukončené vysokoškolské štúdium, avšak ďalej musí mať atestáciu z odboru posudkového
lekárstva, ktorú je možné získať len na špecializáciu v špecializačnom odbore podľa nariadenia vlády

Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania,
spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave
certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov.

69. Ďalej žalobca poukazuje na to, že nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva aj

z toho, že žalovaná sa nevysporiadala ani so žalobcom uvádzanými súdnymi konaniami, kde bola
predmetom posúdenia rovnaká diagnóza, ako v prípade žalobcu. Tunajší súd uvádza, že z uvedených
rozhodnutí súdov nevyplýva zlé právne posúdenie veci žalobcu žalovanou. V jednotlivých žalobcom
poukazovaných súdnych rozhodnutiach síce bolo predmetom sporu posúdenie podmienok na nárok na
invalidný dôchodok, kde žalobca trpel onkologickým ochorením, avšak každé konanie je osobitné, nie

je možné zdravotný stav a z neho vyplývajúce závery v odborných lekárskych posudkoch automaticky
preniesť aj na prípad žalobcu a jeho zdravotný stav. Na posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť je rozhodujúce
odborné posúdenie posudkovým lekárom sociálneho poistenia na základe jedinečných lekárskych správ
a posudéniu tej konkrétnej osoby, o ktorej zdravotnom stave sa jedná.

70. Pokiaľ žalobca namieta aj procesný postup žalovanej pri vydávaní jej rozhodnutia, v prípade ak
žalobca mal za to, že v administratívnom konaní sú žalovanou spôsobované prieťahy, mal možnosť
po vyčerpaní zákonom stanovených postupov postupovať v zmysle § 242 a nasl. SSP podať správnu
žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Ďalej tunajší súd uvádza, že ak žalobca mal za to,

že rozhodnutie žalovanej o prerušení konania v administratívnom konaní bolo nezákonné, mohol sa
domáhať preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia na Správnom súde. Na doplnenie, súd uzatvára, že
procesným postupom žalovanej nebola ovplyvnená vecná správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia
zo dňa 12.12.2022.

71. Posudkoví lekári žalovanej komplexne posúdili zdravotný stav žalobcu s prihliadnutím na všetky
jeho diagnózy a dostatočne sa vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre ich
závery. Vzhľadom na uvedené tunajší súd uzaviera, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej je
vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, obsahuje všetky
zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne posúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a

ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. Odborné
posudky spĺňali požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a posudkový lekári sa vysporiadali so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, čo je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti
a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

72. Na žalobcom predloženú lekársku správu zo dňa 24.01.2023, správny súd nemohol prihliadať
nakoľko pri rozhodovaní súd vychádza v zmysle ustanovenia § 119 SSP zo skutkového stavu zisteného
orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak a na rozhodnutie správneho súdu jerozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase
vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP).

73. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej za vecne správne, a preto
žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

74. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal
právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobcovi

nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie

vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439

ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).