Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/146/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321206165
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1321206165.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya v právnej veci žalobkyne M. Š., Z..
XX.XX.XXXX, B. R.. Q.. C. T. F. XXXX/X, XXX XX Q., právne zast. URBAN & PARTNERS s.r.o.,
advokátska kancelária, Červeňova 15, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 47 244
895, proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava -

mestská časť Petržalka, IČO: 31 383 408, právne zast. Bartošík Šváby s.r.o., Plynárenská 7/A 821 09
Bratislava,IČO:35929049,ourčenieneplatnostiprávnehoúkonu,oodvolanížalobkyneprotiuzneseniu
Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-39Cb/30/2022-70 zo dňa 16.9.2024, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-39Cb/30/2022-70 zo dňa
16.9.2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu z 13.11.2021 doručenú
Okresnému súdu Bratislava III dňa 14.11.2021 odmietol, druhým výrokom priznal žalovanému nárok na
náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100% a tretím výrokom vrátil žalobkyni súdny poplatok
vo výške 89,50 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa evidencie poplatkov po právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou z 13.11.2021,
doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 14.11.2021 a následne postúpenou Okresnému súdu
Bratislava I dňa 5.4.2022, domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu žalovaného zo 14.11.2019-
výpovede zmluvy o finančnom sprostredkovaní uzatvorenej dňa 31.3.2014. Mestský súd Bratislava III
uznesením č. k. B1-39Cb/30/2022-66 z 12.7.2024 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 15 dní od doručenia

uznesenia opravila svoje podanie vo veci samej tak, že opraví žalobný návrh, aby bol tento procesne
prípustný. Žalobkyňa bola v uznesení z 12.7.2024 poučená o možnosti súdu odmietnuť žalobu, ak
ju žalobkyňa v súdom určenej lehote neopraví. Uznesenie z 12.7.2024 bolo žalobkyni doručené dňa
31.7.2024, žalobkyňa v súlade s výzvou doručenou súdom prvej inštancie žalobu neopravila.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z obsahu žaloby zistil, že žalobkyňa sa vo veci samej domáha

určenia neplatnosti právneho úkonu - výpovede zo dňa 14.11.2019, ktorou došlo k vypovedaniu zmluvy
o finančnom sprostredkovaní z 31.3.2014. Žalobkyňa sa teda domáha určenia právnej skutočnosti
podľa § 137 písm. d) C.s.p.. Podľa § 2 ods. 1 Obč. zák., zmluvy a iné právne úkony, ich existencia,
platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že
právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav.
Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o

tom, čo je v prítomnosti. Z uvedených dôvodov právna úprava C.s.p. pripúšťa žalobu na určenie
právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva;prípustná je napríklad žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru,
žaloba nájomcu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, žaloba na určenie neplatnosti dražby).
Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu (podaná za účinnosti Civilného sporového poriadku) je

žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) C.s.p.. Jej prípustnosť je podmienená
existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom špecifikovanú
určovaciu žalobu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/51/2021 zo dňa
20. októbra 2022). Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktoré z osobitného predpisu
nevyplýva, je procesne vadný. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobný návrh bola žalobkyňa povinná

formulovať tak, aby zodpovedal § 137 C.s.p. s prihliadnutím na tú skutočnosť, že v danom prípade nie
je prípustné určenie neplatnosti výpovede zmluvy o finančnom sprostredkovaní, pretože prípustnosť
takéhoto určenia nevyplýva z osobitného právneho predpisu.

4. Vo vzťahu k neprípustnosti žalobného návrhu konajúci súd poukázal na to, že ide o podstatnú
vadu žaloby, bez odstránenia ktorej nemožno v konaní pokračovať. Pokiaľ je žalobný návrh nesprávny,

procesne neprípustný a ani z ostatného obsahu žaloby nevyplýva iný nárok, ktorého sa žalobkyňa
domáha, súd nemôže o takej žalobe konať vo veci samej a vydať meritórne rozhodnutie - rozsudok
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/268/2019 z 25.11.2020). Z dôvodu, že
žalobkyňa ani na výzvu súdu neopravila žalobu v časti žalobného návrhu tak, aby bol tento procesne
prípustný, súd žalobu odmietol v súlade s § 129 ods. 3 C.s.p..

5. K druhému výroku o nároku na náhradu trov konania súd uviedol, že Civilný sporový poriadok
neupravuje osobitne náhradu trov konania v prípade odmietnutia podania vo veci samej. Odmietnutie
žaloby z dôvodu neodstránenia jej podstatných vád má za následok, že o podanej žalobe súd nebude
konať vo veci samej a nevydá meritórne rozhodnutie. Ide teda o rovnaký následok ako v prípade

zavineného zastavenia konania niektorou zo strán sporu. Preto súd prvej inštancie na náhradu trov
konania aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p., ktoré upravuje náhradu trov konania pri zastavení
konania s dôsledkom procesnej zodpovednosti za zavinené zastavenie konania a ktoré je čo do obsahu
a účelu najbližšie posudzovanej veci. Súd mal na základe vyššie uvedených skutočností za to, že
odmietnutie žaloby zavinila žalobkyňa, ktorá ani na výzvu súdu v stanovenej lehote neodstránila také

vady žaloby, ktoré bránia súdu spor prejednať a rozhodnúť vo veci samej, preto priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu vznikli voči žalobkyni /vyjadrenie k žalobe/.

6. Proti prvému a druhému výroku uznesenia /odvolací súd posúdil odvolanie žalobkyne podľa obsahu a
mal za to, že odvolanie je podané len voči prvému a druhému výroku/ podala v zákonnej lehote odvolanie

žalobkyňa. Uviedla, že súd odmietol jej žalobu z dôvodu, že neexistuje osobitný predpis , na základe
ktorého žiada žalobkyňa vyslovenie neplatnosti právneho úkonu. Podľa žalobkyne je týmto osobitným
predpisom zákon č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Žalobkyňa
uviedla, že listom z 11 novembra 2019 bolo žalovanému z Inšpektorátu práce Trnava oznámené, že
žalobkyňa je chránenou oznamovateľkou v zmysle zák. č. 54/2019 Z.z, aj napriek tomu jej bola daná

dňa 14.11.2019 výpoveď zmluvy o finančnom sprostredkovaní z 31.3.2014. S touto výpoveďou však
nikdy nesúhlasila a na takýto právny úkon v pracovnoprávnom vzťahu žalovaný nemal predchádzajúci
súhlas príslušného úradu-Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Pretože išlo o
mzdové nároky žalobkyne zo závislej práce (vykonávané v zastretom pracovnom pomere), táto výpoveď
zo 14.11.2019 je absolútne neplatný právny úkon v zmysle zákona č. 54/2019 Z.z.. Žalobkyňa preto

opravila žalobu, pričom podstatou opravy žaloby bolo uvedenie osobitného predpisu, v zmysle ktorého
sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti právneho úkonu žalovaného. Týmto osobitným predpisom je
zákon č. 54/2019 Z.z.

7. K odvolaniu voči druhému výroku o náhrade trov konania žalobkyňa uviedla, že si nemôže dovoliť

advokáta, je nemajetná a ťažko zdravotne postihnutá. Prišla kvôli žalovanému o prácu. Má veľký
problém zaplatiť každý mesiac nájomné a ďalšie náklady na živobytie. Preto žiadala, aby súd nepriznal
žalovanému náhradu trov konania a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

8. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu následne doložila do spisu plnú moc na zastupovanie

zo dňa 3.11.2025. Právny zástupca žalobkyne podaním zo dňa 6.11.2025 vo svojom vyjadrení o.i.
uviedol, že žalobkyňa trvá na svojej námietke v súvislosti s kauzálnou námietkou príslušnosti súdu,
nakoľko v danom konaní nejde o obchodnoprávny spor, ale o individuálny pracovnoprávny spor, ako
odôvodnila v priebehu konania a v plnej miere odkázal na podané odvolanie.9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že

odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d/určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

13. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne a zároveň k doplneniu žaloby o osobitný právny predpis,
na základe ktorého žiada žalobkyňa vyslovenie neplatnosti právneho úkonu - výpovede zo zmluvy o
finančnomsprostredkovanízodňa14.11.2019,odvolacísúdzobsahuspisuzistil,žezmluvaofinančnom

sprostredkovaní uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená podľa zákona č.186/2009
Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších predpisov a podľa
Obchodného zákonníka. Tu je potrebné uviesť, že medzi sporovými stranami ide o obchodno-záväzkový
vzťah a nie vzťah pracovnoprávny. Z uvedeného tiež vyplýva, že predmetom konania v prejednávanej
veci nie je individuálny pracovnoprávny spor, ale spor obchodnoprávny o určenie neplatnosti výpovede

zo zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Preto je námietka kauzálnej príslušnosti súdu /teraz Mestského
súdu Bratislava III/ bez právneho významu. V nadväznosti na doplnenie žaloby žalobkyňou o osobitný
právny predpis a to zákon č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti,
odvolací považuje za potrebné zdôrazniť, že uvedený zákon sa vzťahuje výlučne na pracovnoprávne
vzťahy, preto nemôže byť osobitným predpisom ako má na mysli ust. § 137 písm. d/ C.s.p. o určenie

právnej skutočnosti-neplatnosti zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Odvolací súd sa preto stotožňuje
s názorom súdu prvej inštancie, že žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorá z
osobitného predpisu nevyplýva, je procesne vadný. V prejednávanej veci ide o podstatnú vadu žaloby,
bez odstránenia ktorej nebolo možné v konaní pokračovať a vydať meritórne rozhodnutie, ako správne
konštatoval aj súd prvej inštancie. Keďže žalobkyňa vady žaloby v určenej lehote neodstránila, je

odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu odmietol /§129 ods. 3
C.s.p./. Žalobkyňa neodstránila vady žaloby ani v rámci podaného odvolania /§ 129 ods. 4 C.s.p./, preto
odvolací súd považoval odvolacie námietky žalobkyne za nedôvodné.

14. Vo vzťahu k odvolacej námietke proti výroku o náhrade trov konania, kde žalobkyňa žiadala zmeniť

výrok a nepriznať žalovanému nárok na náhradu trov konania s poukazom na dôvody hodné osobitného
zreteľa, odvolací súd uvádza, že aj túto odvolaciu námietku považuje za nedôvodnú. Žalobkyňa v
rámci odvolania namietala, že je nemajetná a ťažko zdravotne postihnutá, má veľký problém zaplatiť
každý mesiac nájomné a ďalšie náklady na živobytie. Žalobkyňa však v podanom odvolaní nepodložila
žiadnymi dokladmi svoje aktuálne majetkové, sociálne a osobné pomery pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že ust. § 257 C.s.p. predpokladá pre aplikáciu tohto ustanovenia pri
rozhodovaní o trovách konania kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to: dôvody hodné osobitného
zreteľa a výnimočné okolnosti. Aplikácia tohto ustanovenia má slúžiť na odstránenie neprimeranej
tvrdosti, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Pri skúmaní existencie podmienok
hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. nielen charakter konania

alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, ako i k
postoju strán sporu v konaní. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil podmienky, ktoré by viedli
k aplikácii ust. § 257 C.s.p.. Okrem toho, že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia o aktuálnych
majetkových ako aj zdravotných a sociálnych pomeroch, je odvolací súd toho názoru, že vzhľadomna odmietnutie žaloby pre neodstránenie jej podstatných vád, bez odstránenia ktorých nebolo možné v
konaní pokračovať a vydať meritórne rozhodnutie, nie je vzhľadom na charakter procesnej situácie, ku
ktorej došlo neodstránením vád žaloby, ktorú zavinila žalobkyňa, dôvodná aplikácia tohto ustanovenia. V

nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že v konaní nie sú splnené podmienky pre použitie
ust. § 257C.s.p..

15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

17. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 C.s.p.).