Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/17/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124348160
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6124348160.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej

a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: A. B.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., zast.: JUDr. Ladislav Ščury, PhD., advokát,
so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca proti žalovanej: D. A. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom
F. G. D. XXX, XXX XX F. G. D., zast.: JUDr. Martin Landl, advokát, so sídlom Rázusova 47/4825, 984 01
Lučenec, o zaplatenie 6.272,78 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
č. k. 10C/3/2025 – 252 zo dňa 30.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 10C/3/2025 – 252 zo dňa 30.10.2025 vo výrokoch II. a III.

p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 6.272,82 Eur od 14.07.2024 do 25.07.2024 zastavil (výrok I.).
V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobca
je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške (výrok III.).
Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
6.272,78 Eur od 14.07.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že
jeho právny zástupca vykonal v dňoch 30.05.2019, 15.08.2019,19.08.2019, 02.09.2019, 16.10.2019,
25.10.2019, 11.11.2019 a 30.01.2020 úkony v trestnej veci. Keďže civilnú vec vedenú pod sp. zn.
8C/36/2020 Okresný súd Lučenec skončil a žalobe vyhovel, právny zástupca žalobcu vypočítal
trovy trestného konania a následne mu zaslal faktúru na úhradu, ktorú žalobca uhradil. Žalovanej

prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca zasielal vo februári 2024 výzvu na zaplatenie
spoločne so samotným vyčíslením trov konania titulom právneho zastúpenia vo výške 6.272,78 Eur.
Žalovanej opätovne zaslal výzvu na zaplatenie dňa 25.06.2024. Do podania návrhu na vydanie
platobného rozkazu zo strany žalovanej nebola žalobcovi doručená žiadna odpoveď, pričom dlžnú sumu
neuhradila ani čiastočne. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu faktúru č. XXXXXX/XX
zo dňa 12.04.2024 splatnú dňa 22.12.2024 na sumu 6.272,78 Eur, potvrdenie o zrealizovaní transakcie
zo dňa 30.05.2024 a vyčíslenie trov trestného konania - výzvu na zaplatenie zo dňa 25.06.2024.

Vodôvodnenírozhodnutiapoukázalnato,žeOkresnýsúdBanskáBystricavovecivydalplatobnýrozkaz
dňa 10.10.2024 sp. zn. 12Up/1326/2024, ktorým žalobnému návrhu vyhovel z dôvodu podania odporu
žalovanou. Upomínací súd postúpil vec na ďalšie konanie Okresnému súdu Lučenec, ktorý uznesením
č. k. 10C/3/2025 - 137 zo dňa 10.03.2025 konanie zastavil z dôvodu, že nie je daná právomoc súdus tým, že po právoplatnosti uznesenia súd postúpi vec vyšetrovateľovi H. I. J. K. v C.. Na odvolanie
žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací uznesením č. k. 17Co/71/2025 - 211 zo dňa
31.07.2025 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

s odôvodnením, že súd v ďalšom konaní postupom podľa príslušných ustanovení Civilného sporového
poriadku posúdi žalobu žalobcu podľa relevantných ustanovení hmotného práva. Následne súd vo veci
rozhodol napadnutým rozsudkom.
1.1 Súd posúdil nárok žalobcu uplatnený žalobou, pričom v odôvodnení poukázal na to, že za nesporné
považoval to, že na základe trestného oznámenia žalobcu bola na H. I. J. K. C., H. E. J., X. H. F. J. C.: H./

X-XXX-XX-XXXX vedená trestná vec zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) a d) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že páchateľ v období od 31.01.2017 do 05.04.2019 pod zámienkou
liečiteľských služieb vylákal od A. B., matky žalobcu, čiastky spolu v sume 45.095,- Eur, ktoré boli
poukazované na účet vedený na majiteľa D. A. E. - žalovanú. Pedmetná trestná vec bola rozhodnutím
vyšetrovateľa Policajného zboru zastavená, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na
postúpenieveci.Sťažnosťsplnomocnencapoškodeného(žalobcu)vtrestnomkonaníbolaprokurátorom

zamietnutá ako nedôvodná. Uznesenie vyšetrovateľa nadobudlo právoplatnosť 19.02.2020. Pod sp. zn.
8C/36/2020 bolo na Okresnom súde Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš vedené konanie vo veci žalobcov
A. B., A. B. a L. B. proti žalovanej D. A. E. o zaplatenie 45.095,- Eur s príslušenstvom na tom skutkovom
základe, že dňa 02.05.2019 žalobcom zomrela ich právna predchodkyňa A. B., ktorá od januára 2017
do svojej smrti zasielala finančné obnosy spolu v sume 45.095,- Eur na bankový účet, ktorý patrí

žalovanej pod rúškom liečby. Dňa 09.02.2024 Okresný súd Lučenec vo veci rozhodol rozsudkom č. k.
8C/36/2020-404, ktorým konanie voči žalobcovi 3/ zastavil, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť spoločne
a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ sumu 45.095,- Eur spolu s 5 %-ným úrokom z omeškania zo sumy
45.095,- Eur od 08.04.2020 do zaplatenia a zároveň žalovanú zaviazal povinnosťou nahradiť spoločne
a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100 %. Po odvolaní žalovanej, Krajský súd

v Banskej Bystrici rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcom
1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 44.085,90 Eur s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 44.085,90
Eur od 08.04.2020 do zaplatenia potvrdil; vo zvyšku rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol. Sporným
medzi stranami bolo, či má žalobca voči žalovanej nárok na zaplatenie trov trestného konania, ktoré
bolo zastavené, keďže žalovaná nebola v predmetnom trestnom konaní obvinená, ani odsúdená, a v

akej výške.
Pre posúdenie veci bol pre súd prvej inštancie rozhodujúci právny názor Krajského súdu v Banskej
Bystrici vyslovený v rozhodnutí č. k. 17Co/71/2025-211 zo dňa 31.07.2025, ktorým je prvoinštančný
súd viazaný (§ 391 ods. 2 CSP), a z ktorého okrem iného vyplýva, že žalobca sa v prejednávanom
spore domáha voči žalovanej náhrady zaplatenej sumy, ktorú zaplatil svojmu zástupcovi za poskytnuté

právne služby, pričom za vynaloženie právnych služieb zodpovedá podľa žalobcu žalovaná. Ide o
súkromnoprávny spor, ktorý súd posúdi podľa príslušných ustanovení hmotného práva.
Súd právne posúdil nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 6.272,78 Eur s príslušenstvom
ako nárok na náhradu škody.
Podľa právnej úpravy zodpovednosti za škodu vzniká občianskoprávna zodpovednosť podľa § 420 OZ,

pokiaľsúsplnenézákonnépredpokladyzodpovednosti.Základnýmipredpokladmivznikuzodpovednosti
za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou a zavinenie. Aby bol žalobca v spore úspešný, musel by preukázať splnenie
uvedených predpokladov, pričom súd zdôraznil, že predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu
škody vo výške 6.272,78 Eur (nie sumy 45.095,- Eur, ktorá suma bola predmetom konania o vydanie

bezdôvodného obohatenia). Súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Medzi žalobcom a
žalovanou neexistoval žiaden zmluvný záväzok a žalovaná nemala povinnosť plniť nárok žalobcovi ani
na základe iného ustanovenia zákona. Nie sú teda splnené predpoklady zodpovednosti za škodu.
Pokiaľ žalobca odôvodňoval naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu tým, že škoda
vznikla titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré spôsobila žalovaná v konaní sp. zn. 8C/36/2020, čo

dokladuje právoplatný rozsudok súdu; porušenie právnej povinnosti videl v tom, že žalovaná nemala
akýkoľvek titul, aby jej právna predchodkyňa žalobcu zaslala sumu cca 45.000,- Eur a keďže prijímala
peňažné prostriedky bez akéhokoľvek protiplnenia, jedná sa o trestný čin podvodu a teda porušenie
právnejpovinnosti;príčinnásúvislosťmedziškodouaporušenímprávnejpovinnostimalaspočívaťvtom,
že v civilnom konaní bola žalovaná zaviazaná povinnosťou vrátiť bezdôvodné obohatenie, teda v civilnej,

nie v trestnoprávnej rovine, súd uznal zodpovednosť žalovanej - s uvedeným odôvodnením súd prvej
inštancie nesúhlasil a v tejto súvislosti uviedol, že škoda a bezdôvodné obohatenie sú rôzne inštitúty
občianskeho práva a nemožno ich stotožňovať. Súd opätovne zdôraznil, že predmetom tohto sporu
nie je posúdenie, či žalovaná svojím konaním spôsobila škodu žalobcovi prijatím peňažného plneniaod jeho právnej predchodkyne bez náležitého protiplnenia, ale to, či bola žalobcovi spôsobená škoda
spočívajúca v zaplatení sumy za poskytnuté právne služby v príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom
žalovanej, pre ktorý bolo vedené trestné konanie iniciované žalobcom, čo sa však nepreukázalo, keďže

konanie žalovanej nebolo trestným činom.
V prejednávanej veci nebolo preukázané protiprávne konanie žalovanej, ktoré by bolo v príčinnej
súvislosti so žalobcom uvádzanou škodou. Konanie, na ktoré poukazoval žalobca vo svojom trestnom
oznámení, naviac orgánmi činnými v trestnom konaní ani nebolo vyhodnotené ako trestný čin a nebol
ani dôvod na postúpenie veci inému orgánu, preto bolo konanie zastavené. Ak aj v súvislosti s podaním

trestného oznámenia a účasťou na úkonoch trestného konania vznikla žalobcovi „škoda“ v zmysle
úbytku na majetku v dôsledku vynaložených trov právneho zastúpenia, v tomto trestnom konaní v
konečnom dôsledku nebol „úspešný“. Viazať nárok na náhradu škody titulom zaplatenia trov právneho
zastúpenia v trestnom konaní na vyhovenie žalobe v civilnom konaní sp. zn. 8C/36/2020 nie je namieste.
Trestné a civilné konanie sú dve samostatné a nezávislé konania. Hoci žalobe žalobcov v konaní sp. zn.
8C/36/2020 voči žalovanej o vydanie bezdôvodného obohatenia bolo vyhovené, z rozhodnutí v trestnom

konaní vyplýva, že žalovaná v trestnom konaní nebola obvinená, ani odsúdená.
V súdnom konaní, v ktorom bola žalovaná zaviazaná vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, bol
zároveň žalobcovi priznaný aj nárok na náhradu trov konania o vydanie bezdôvodného obohatenia.
Hoci žalobca môže byť toho názoru, že prijatie peňažných prostriedkov bez protiplnenia je potrebné
považovať za trestný čin podvodu, civilný súd takúto otázku nemôže posúdiť sám ako otázku

prejudiciálnu ani o nej sám rozhodnúť (§ 194 ods. 1 CSP), zvlášť ak o uvedenej otázke právoplatne
rozhodli orgány činné v trestnom konaní (policajt aj prokurátor) a toto konanie nie je trestným činom.
Pokiaľ žalobca opakovane poukazoval na skutočnosť, že zákonný sudca v spore sp. zn. 8C/36/2020
uviedol, že žalobca má nielen nárok na náhradu trov predmetného konania (§ 262 ods. 1 CSP), ale aj
predchádzajúceho trestného konania, súd uviedol, že uvedená skutočnosť z písomného vyhotovenia

rozsudku č. k. 8C/36/2020-404 zo dňa 09.02.2024 nevyplýva.
S poukazom na ustanovenie § 193 CSP súd uviedol, že nie je viazaný právnym názorom vysloveným
sudcom prvoinštančného súdu v inom civilnom konaní. Okrem toho z priebehu pojednávania vyplynulo,
že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie trov predchádzajúceho trestného konania aj v konaní sp. zn.
8C/36/2020, kde mu uvedené trovy trestného konania neboli priznané (v rámci neformálnej komunikácie

so súdom sa žalobca dozvedel, že o týchto trovách ani nebude rozhodované).
Ďalej v odôvodnení (konkrétne v bodoch 43. až 47.) súd zdôvodnil, prečo nevykonal žalobcom navrhnuté
dôkazy, pričom z dôvodu, že žalobca nepreukázal naplnenie predpokladov pre vznik nároku na náhradu
škody voči žalovanej, súd žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti (t. j. v časti, v ktorej žaloba žalobcom
nebola vzatá späť a v ktorej časti súd výrokom I. rozsudku súdu prvej inštancie konanie zastavil) zamietol

(výrok II.).
O trovách konania súd rozhodol pri aplikácii ustanovenia § 255 ods. 1 a 256 ods. 1 s poukazom na to,
že predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6.272,78 Eur s príslušenstvom. Súd
dospel k záveru, že úspešnou stranou sporu bola v danom prípade žalovaná. V časti príslušenstva
(úroku z omeškania) vzal žalobca žalobu späť, keďže nevedel preukázať oprávnenosť nároku na úroky

z omeškania od dátumu 14.07.2024. Zastavenie konania v tejto časti preto procesne zavinil žalobca.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, úspešnou stranou sporu v tejto časti bola teda tiež žalovaná.
Žalovanej ako úspešnej strane sporu preto priznal súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% (výrok III.).

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca a to
proti výrokom II. a III. uvádzajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) e) f) a h) Civilného
sporového poriadku (ďalej „CSP“). V konkrétnostiach namietal, že rozhodnutím súdu došlo k porušeniu
jeho práva na spravodlivý proces a k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitae). Rozsudok vykazuje
známky svojvôle a arbitrárnosti. Celé rozhodnutie je neobjektívne, porušujúce zásadu rovnosti zbraní.

Úvahy súdu o skutkových a právnych záveroch nie sú riadne a zrozumiteľne odôvodnené. S odkázaním
na vykonané dokazovanie súd bližšie nešpecifikoval odôvodnenie rozhodnutia, keď uviedol, že žalobca
nepreukázal naplnenie predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody voči žalovanej a preto ho
pokladá za nepreskúmateľné. Má za to, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,
keď uviedol, že škoda spôsobená žalobcovi spočívajúca v zaplatení sumy za poskytnuté právne služby v

trestnom konaní sa nepreukázala v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovanej, pre ktoré bolo
vedené trestné konanie iniciované žalobcom, keďže konanie žalovanej nebolo vyhodnotené ako trestný
čin. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a vznikom škody spočívajúcej v náhrade
trov trestného konania vyplýva z toho, že len vďaka podozreniu z protiprávneho konania žalovanej muselžalobcakonaťvtrestnomkonaní.OkresnýsúdLučenecvrozhodnutípodsp.zn.8C/36/2020uznalnárok
žalobcu voči žalovanej o vydanie bezdôvodného obohatenia. Trestné konanie, od ktorého odvodzuje
žalobca svoj nárok na náhradu škody vedené pod C.: H./X-XXX-XX-XXXX bolo vedené pre rovnaký

skutkovýzáklad.Poukázal,žeTrestnýporiadoknáhradutrovkonaniapoškodenéhoriešilenvprípadoch,
keď je osoba uznaná vinnou alebo ak je konanie zastavené z niektorých iných dôvodov a nie z dôvodu,
že sa nejedná o trestný čin. Z tohto dôvodu preto nemohol žiadať priznanie trov v rámci trestného
konania,pretodopytsúduvtomtosmerenaH.J.C.G.H.I.J.K.F.C.,H.E.J.považujezanehospodárne
a neúčelné. Podľa žalobcu trovy vynaložené v trestnom konaní ako poškodeného si môže nárokovať v

civilnom konaní ako škodu, nakoľko sa jedná o účelne vynaložené trovy, ktoré boli vynaložené v príčinnej
súvislosti s protiprávnym konaním žalovanej. Neobstojí ani tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalovaná
nebola v trestnom konaní obvinená, ani odsúdená. To, že bola žalovaná v trestnom konaní vypočúvaná
ako svedok neznamená, že nemôže žalobca voči nej požadovať náhradu účelne vynaložených trov
konania, nakoľko tieto vznikli v príčinnej súvislosti s jej protiprávnym konaním. Keby sa žalovaná
bezdôvodne neobohatila, ako žalobca by nemusel podávať trestné oznámenie, ani využiť služby

advokáta. Má za to, že konanie žalovanej bolo príčinou týchto nákladov. Náklady žalobca považuje
za účelné, nakoľko sa snažil domôcť svojho práva cez orgán, ktorý na to považoval za príslušný. Pokiaľ
súd v napádanom rozhodnutí uviedol, že trestné a civilné konanie sú dve samostatné a nezávislé
konania, uviedol, že náklady v trestnom konaní žalobcovi vznikli v priamej súvislosti s ochranou jeho
práva voči tej istej osobe, ako bola v civilnom konaní označená za osobu konajúcu protiprávne.

Preto trovy trestného konania označuje za škodu spôsobenú protiprávnym konaním žalovanej, a teda
je možné uplatniť si túto škodu v civilnom konaní. Vo vzťahu k bodu 44. odôvodnenia, keď súd uviedol,
že z dôvodu hospodárnosti nevyhovel návrhu žalobcu na pripojenie vyšetrovacieho spisu H. I. J. K. C.
C.: H./X-XXX-XXXX, ktorý žiadal pripojiť až na pojednávaní z dôvodu porušenia zásady rovnosti strán,
avšak nad rámec dokazovania súd vyžiadal vyjadrenia od H. J. C., H. I. J. K. F. C. ohľadom uvedenia

skutočností, či žalobca podal návrh na rozhodnutie o trovách právneho zastúpenia. Má za to, že súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v tom smere, že žalovaná
svojim protiprávnym konaním nespôsobila vznik škody spočívajúcej v úbytku majetku žalobcu titulom
zaplatenia právneho zastúpenia v trestnom konaní, ktoré sa viedlo len v dôsledku protiprávneho konania
žalovanej. Boli splnené všetky predpoklady na priznanie nároku na náhradu škody a to protiprávne

konanie žalovanej, vznik škody a príčinná súvislosť. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že v trestnom konaní, z ktorého
žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu trov konania vystupovala výlučne v procesnom postavení

svedka, nie v postavení obvineného, podozrivého alebo páchateľa. Svedok nenesie procesnú
zodpovednosť za výsledok trestného konania, ani za náklady, ktoré si poškodený v rámci tohto
konania dobrovoľne vynaloží. Vzhľadom na to, že v trestnom konaní nebola preukázaná vina žiadnej
konkrétnej osoby, nevzniká zo zákona žiadna povinnosť iného subjektu nahrádzať žalobcovi jeho
procesné náklady. Žalobca nesprávne interpretuje povahu procesného postavenia žalovanej v trestnom

konaní, nesprávne posudzuje účel a význam trov poškodeného a nepreukázal žiadny skutkový,
ani právny základ pre prenesenie týchto nákladov na žalovanú. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu bolo odňaté
právo na spravodlivý proces a že rozsudok je arbitrárny, toto tvrdenie nedostatočne konkretizoval,
nepodložil žiadnym dôkazom o procesnom pochybení súdu a je v rozpore s obsahom dokumentov
v spise. Súd vykonal všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, umožnil obom stranám vyjadriť sa

k vykonaným dôkazom, a aj k procesným návrhom. Žalobca neoznačuje procesný úkon, ktorý mu
súd odmietol alebo neumožnil vykonať. Podľa žalovanej súd prvej inštancie rozhodol zákonne, riadne
a zrozumiteľne. Nemožno teda hovoriť o tzv. denegatio iustitiae s poukazom na nález Ústavného
súdu SR I. ÚS 18/2016, nález Ústavného súdu SR II. ÚS 675/2016. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu
o nesprávnom právnom posúdení poukázala na to, z trestného spisu vyplýva, že trestné konanie bolo

vedené vo veci, nie voči určitej osobe, pričom žalovaná počas celého jeho priebehu vystupovala výlučne
ako svedok. Orgány činné v trestnom konaní neidentifikovali žiadne protiprávne konanie žalovanej
a neexistuje žiadny procesný úkon, ktorý bolo možné považovať za dôvod začatia trestného konania.
Tvrdenie žalobcu, že konanie vzniklo len kvôli konaniu žalovanej, je nepravdivé a nemá žiadnu oporu
v zákone, ani vo vykonanom dokazovaní. Žalobcovo subjektívne presvedčenie, že žalovaná mala

byť páchateľom, nemôže nahradiť skutočné skutkové zistenia orgánov činných v trestnom konaní.
Príčinná súvislosť, na ktorú sa žalobca odvoláva, nebola preukázaná. Právne relevantná príčinná
súvislosť môže existovať len medzi protiprávnym konaním škodcu a škodou, nie medzi podaním
trestného oznámenia poškodeným a jeho vlastnými nákladmi na právne zastúpenie. Závery súduprvej inštancie plne korešpondujú aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej
je existencia príčinnej súvislosti nevyhnutnou podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu, pričom
poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/72/2017. Ochrana práv poškodeného

v trestnom konaní je jeho procesným právom, ale výkon tohto práva nemôže zakladať povinnosť tretej
osoby nahradiť trovy, ak táto osoba nespôsobila žiadne protiprávne konanie, ktoré by bolo v príčinnej
súvislosti so vznikom týchto nákladov. Pokiaľ žalobca tvrdí, že jeho úspech v súdnom konaní vedenom
pod sp. zn. 8C/36/2020 má dokazovať protiprávne konanie žalovanej, je toto tvrdenie nesprávne.
Konanie vedené pod sp. zn. 8C/36/2020 sa týkalo bezdôvodného obohatenia, čo je právne, aj skutkovo

odlišný inštitút, než náhrada škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že súd v inom
konaní rozhodol o vydanie bezdôvodného obohatenia neznamená, že žalovaná v tomto prípade konala
protiprávne alebo že existuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a trovami trestného konania
žalobcu. Žalobca sa snaží obísť zákonnú úpravu trov trestného konania a transformovať procesné trovy
naobčianskoprávnuškodu.Prenášazodpovednosťzasvojevlastnéprocesnérozhodnutianainúosobu,
čo súd správne odmietol. K tvrdeniu žalobcu o nesprávnom procesnom postupe pri dokazovaní uviedla,

že súd neporušil zásadu rovnosti strán, ale postupoval tak, aby skutkový stav bol zistený čo najúplnejšie.
Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s tým, že jeho dôkazný návrh nebol vykonaný, neznamená, že súd
pochybil, pričom poukázala na ustanovenie § 185 ods. 1 CSP. Pripojenie trestného spisu by nemohlo
nič zmeniť na právnom závere súdu, keďže žalovaná nebola obvinená, trestné konanie bolo zastavené
a trovy právneho zastúpenia nie sú škodou v zmysle Občianskeho zákonníka. Tvrdenie o nesprávnom

procesnom postupe súdu je nedôvodné. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o nesprávnych skutkových
zisteniachžalovanáuviedla,žežalobcanesprávnevyvodzuje,žetrovyprávnehozastúpeniapredstavujú
úbytok majetku žalobcu titulom zaplatenia právneho zastúpenia v trestnom konaní, ktoré sa viedlo len
v dôsledku protiprávneho konania žalovanej; tieto trovy vznikli výlučne v dôsledku vlastného rozhodnutia
žalobcu podať trestné oznámenie a nechať sa zastupovať advokátom. Orgány činné v trestnom konaní

konali výlučne na základe oznámenia žalobcu a po preverení veci nedospeli k záveru, že by žalovaná
spáchala trestný čin alebo iný protiprávny úkon. Trestné oznámenie nie je dôkazom protiprávnosti
konania žalovanej a nemôže byť základom pre občianskoprávnu zodpovednosť. Vo vzťahu k žalobe
o vydanie bezdôvodného obohatenia poukázala žalovaná na to, že predmetom tohto konania je náhrada
škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, nie nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca

sa snaží neprípustne rozširovať predmet konania a vytvárať zdanie, že existuje právna súvislosť
medzi dvomi úplne odlišnými právnymi titulmi. V konaní nebol preukázaný ani jeden z obligatórnych
predpokladovzodpovednostizaškodu.Navrhla,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciepotvrdil.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej v zásade zopakoval svoje tvrdenia uvedené

v podanom odvolaní. Nad rámec podaného odvolania neuviedol žiadne nové zásadné skutočnosti
a tvrdenia.

5. Žalovaná sa následne k písomnému vyjadreniu žalobcu nevyjadrila, hoci jej na to bol vytvorený
procesný priestor.

6. V dôsledku odvolania podaného žalobcom proti výroku II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie, krajský
súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec
preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade
s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom

v rozsahu vo výrokoch II. a III. postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Na základe podaného odvolania žalobcu voči rozsudku súdu prvej inštancie tak v rozsahu podaného

odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní rozsudku
súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej
inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový
stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle§ 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkazy
vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a rozhodnutie náležite odôvodnil, keď odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.

10. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca ako odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové
relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Nežiadal ani doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ustanovení § 384 ods.
2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované

v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie
zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie,
prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3
v spojení s ustanovením § 366 CSP). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody
uvedenévpodanomodvolaní,odvolacísúdkonštatuje,ženazákladepreskúmaniavecidospelkzáveru,
že podané odvolanie nie je dôvodné a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej

inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne, keď súd prvej inštancie na základe zisteného
skutkového stavu vykonal správne právne posúdenie veci. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil
žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

11. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok

za vecne správny ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia; zároveň v podrobnostiach odkazuje
na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

12. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že nemožno prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu,
že by rozsudok súdu prvej inštancie vykazoval známky svojvôle arbitrárnosti, a že by súd prvej

inštancie sa dopustil porušenia zásady rovnosti zbraní. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie súdu
v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, keď v odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadrila žalovaná a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd síce stručne, ale jasne
avýstižnevysvetlil, akoposúdilpodstatnéskutkovétvrdeniaaprávneargumentystrán,ktoréskutočnosti

považoval za preukázané, ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil. Zároveň súd v súlade s citovaným ustanovením v odôvodnení rozhodnutia riadne uviedol,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy zo strany žalobcu, ako vec správne posúdil. Súd prvej
inštancie dbal aj na svoju povinnosť, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súd správne
posudzoval žalobcom uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody v zmysle § 420 Občianskeho

zákonníka, pričom sa dostatočným spôsobom a to konkrétne v bodoch 36. až 40. vysporiadal s
právnym posúdením uplatneného nároku berúc do úvahy zistený skutkový stav a dospel k správnemu
záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť s poukazom na to, že medzi žalobcom a žalovanou
neexistoval žiadny zmluvný záväzok a žalovaná nemala povinnosť plniť nárok žalobcovi ani na základe
iného ustanovenia zákona, čím nie sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu. Súd správne

poukázal na to, že predmetom sporu nie je posúdenie, či žalovaná svojím konaním spôsobila škodu
žalobcovi prijatím peňažného plnenia od jeho právnej predchodkyne bez náležitého protiplnenia, ale to,
či bola žalobcovi spôsobená škoda spočívajúca v zaplatení sumy za poskytnuté právne služby v rámci
trestného konania v príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom žalovanej, pre ktorý bolo vedené trestné
konanie iniciované žalobcom a správne poukázal, že protiprávne konanie žalovanej sa nepreukázalo,

keďže konanie žalovanej nebolo trestným činom a trestné konanie bolo zastavené. Aj odvolací súd
poukazuje na to, že trestné konanie bolo H. I. J. K. F. C., H. E. J. F. J. C. C.: H./X-XXX-XX-XXXX
začaté na základe oznámenia žalobcu zo dňa 30.05.2019, pričom uznesením H. J., H. E. J. C.: H./X-
XXX-XX-XXXX zo dňa 31.01.2020 bolo trestné konanie vo veci zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 3 písm. a), d) Trestného zákona, ku ktorému skutku malo dôjsť na tom skutkovom základe, že

páchateľ v období od 31.01.2017 do 05.04.2019 pod zámienkou poskytnutia bližšie nešpecifikovaných
liečiteľských služieb vylákal od A. B. I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX /už nebohej/ nasledovné
čiastky: dňa 31.01.2017 – 630,- Eur, dňa 31.03.2017 – 630,- Eur, dňa 23.05.2017 – 170,- Eur, dňa
30.05.2017 – 630,- Eur, dňa 25.07.2017 – 740,- Eur, 21.09.2017 – 630,- Eur, dňa 13.11.2017 – 530,-
Eur, dňa 02.01.2018 – 750,- Eur, dňa 09.03.2018 – 500,- Eur, dňa 01.05.2018 – 780,- Eur, dňa

01.05.2018 – 745,- Eur, dňa 13.05.2018 – 1.535,- Eur, dňa 23.05.2018 – 70,90 Eur, dňa 24.05.2018
– 1.535,- Eur, dňa 10.06.2018 – 1.000,- Eur, dňa 14.06.2018 – 1.070,- Eur, dňa 26.06.2018 – 1.000,-
Eur, dňa 01.07.2019 – 1.070,- Eur, dňa 05.07.2018 – 1.300,- Eur, dňa 10.07.2018 – 400,- Eur, dňa
23.07.2018 – 1.770,- Eur, dňa 02.08.2018 – 1.770,- Eur, dňa 16.08.2018 – 1.770,- Eur, dňa 29.08.2018– 1.700,- Eur, dňa 12.09.2018 – 1.770,- Eur, dňa 28.09.2018 – 1.570,- Eur, dňa 10.10.2018 – 1.570,-
Eur, dňa 22.10.2018 – 1.370,- Eur, dňa 08.11.2018 – 1.780,- Eur, dňa 22.11.2018 – 1.370,- Eur, dňa
05.12.2018 – 1.370,- Eur, dňa 18.12.2018 – 1.370,- Eur, dňa 01.01.2019 – 1.270,- Eur, dňa 15.01.2019

– 1.270,- Eur, dňa 29.01.2019 – 1.270,- Eur, dňa 12.02.2019 – 1.270,- Eur, dňa 09.03.2019 – 1.270,-
Eur, dňa 05.04.2019 – 1.570,- Eur, t. ju. spolu vo výške 45.095,- Eur, ktoré čiastky A. B. I. E., nar.
XX.XX.XXXX poukázala na účet, č. účtu: D.:XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného vo F., M.
na majiteľa: D. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. D. XXX, čím uviedol do omylu A. B. I. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, ktorej spôsobil škodu v celkovej výške 45.095,- Eur zastavené, nakoľko

tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia tohto uznesenia
je nepochybné, že žalovaná (v tomto konaní) D. A. E. bola vypočutá opakovane len v postavení
svedkyne. Žalobca (v tomto konaní) A. B. podal proti uzneseniu sťažnosť, ktorá sťažnosť však bola
uznesením H. J. C. C. J. XXX/XX/XXXX – 15 zo dňa 19.02.2020 zamietnutá ako nie dôvodná. Vo vzťahu
ku konaniu vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 8C/36/2020, v ktorom konaní žalobcom
1/ bol A. B. (žalobca aj v tomto konaní) a žalobkyňou 2/ bola A. B. – obidvaja ako zákonní dedičia

po nebohej A. B. a žalovanou bola D. A. E. (žalovaná aj v tomto konaní), pričom predmetom konania
bolo zaplatenie čiastky 45.095,- Eur s príslušenstvom, rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn.
8C/36/2020 - 404 zo dňa 09.02.2024 bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne
a nerozdielne sumu 45.095,- Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 45.095,- Eur od 08.04.2020
do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100 %. Z odôvodnenia rozsudku

nepochybne vyplýva, že bolo preukázané, že nebohá matka žalobcu poukazovala na účet žalovanej
rôzne čiastky - spolu v sume 45.095,- Eur, pričom v konaní žalovanou deklarovaný právny dôvod
prijatého plnenia titulom pôžičky nebol preukázaný. Podľa súdu na strane nebohej nebol žiadny dôvod,
aby obstarávala finančné prostriedky formou pôžičky od tretích osôb. Súd na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že medzi stranami sporu bol preukázaný faktický stav majetkovej

nerovnováhy, ktorá nastala bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére strán v neprospech
nebohej a na strane žalovanej (D. A. E.) vznikol neoprávnený majetkový prospech v celkovej výške
45.095,- Eur, ktorý doposiaľ žalobcom 1/ a 2/ nevydala. Keďže oprávnená z bezdôvodného obohatenia
zomrela dňa XX.XX.XXXX, právny nárok boli vecne a aktívne legitimovaní požadovať žalobcovia 1/
a 2/ ako právni nástupcovia nebohej. Berúc do úvahy vyššie uvedené, súd prvej inštancie správne

dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, a preto odvolací súd
v plnom rozsahu poukazuje na správnosť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 36.
až 39. Odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecnú
zodpovednosť, či už fyzických alebo právnických osôb, ktorá prichádza do úvahy vždy, keď nejde
o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v ustanovení § 421 až §

437, respektíve v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Predpokladom vzniku zodpovednosti
v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka je existencia protiprávneho úkonu, spôsobenie škody príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, pričom všeobecná zodpovednosť za škodu podľa
§ 420 spočíva aj v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá. Súd prvej
inštancie správne v odôvodnení uviedol, že na to, aby bol žalobca v spore úspešný, musel by preukázať

splnenie uvedených predpokladov, pričom správne zdôraznil, že predmetom konania je nárok žalobcu
na náhradu škody vo výške 6.272,78 Eur, nie sumy 45.095,- Eur, ktorá bola predmetom iného konania
o vydanie bezdôvodného obohatenia. Správne zdôraznil, že trestné konanie a civilné konanie sú dva
samostatné a nezávislé konania a hoci žalobe žalobcov v konaní sp. zn. 8C/36/2020 voči žalovanej o
vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 45.095,- Eur; bolo vyhovené, z rozhodnutí v trestnom konaní

vyplýva, že žalovaná v trestnom konaní nebola obvinená, ani odsúdená. Odvolací súd len zdôrazňuje
aj záver súdu prvej inštancie, že súd v tomto konaní si nemôže sám posúdiť ako otázku prejudiciálnu,
či prijatie peňažných prostriedkov žalovanou bez protiplnenia je trestným činom podvodu berúc do úvahy
však aj skutočnosť, že o uvedenej otázke právoplatne rozhodli orgány činné v trestnom konaní a to tak,
že toto konanie nie je trestným činom. Potom aj náklady vzniknuté žalobcovi v súvislosti s poskytovaním

právnych služieb advokátom v rámci trestného konania žalobcovi nemožno pri právnom posúdení podľa
§ 420 Občianskeho zákonníka posudzovať ako nárok z titulu zodpovednosti za škodu, keďže práve
z horeuvedených dôvodov nie sú splnené zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu a to porušenie
právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
a zavinenie. Neobstojí teda odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne

posúdil; aj podľa názoru odvolacieho súdu v konaní pred súdom prvej inštancie žalobca nepreukázal
splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka a preto súd
prvej inštancie vecne správne rozhodol, keď žalobu žalobcu zamietol.Sumarizujúc vyššie uvedené, teda odvolací súd dospel k názoru, že odvolanie žalobcu voči výroku II.
(vo veci samej) a ani voči výroku III. (náhrada trov konania) dôvodné nie je, preto rozsudok súdu prvej
inštancie vo výrokoch II. a III. postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

Na doplnenie odvolací súd už len uvádza, že čo sa týka výroku III., súd prvej inštancie vo veci správne
aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 a 256 ods. 1 CSP a dospel k správnemu záveru, že úspešnou
stranou sporu bola žalovaná, preto žalovanej ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP pri aplikácii
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalovaná bola v plnom rozsahu úspešnou
stranousporu,pretoodvolacísúduložilžalobcovipovinnosťzaplatiťžalovanejtrovyodvolaciehokonania
v rozsahu 100 %, pričom o výške trov rozhodne súd prvej inštancie postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).