Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/75/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121460220
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6121460220.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu

JUDr. Andrey Haitovej a Mgr. Evy Vallovej, v spore žalobcu: Tatra banka, a. s., Hodžovo námestie
3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, proti žalovanému: Ľ. X., nar. X.X.XXXX, U. XXXX/X, XXX
XX U., zastúpeného: JUDr. František Svatuška, advokát, Brestovská 123/23, 066 01 Humenné, o
zaplatenie 106.263,01 EUR a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k.
25Cb/190/2021-269 zo dňa 27.04.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/190/2021-269 zo dňa
27.04.2023 vo výroku II. potvrdzuje.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/190/2021-269 zo dňa
27.04.2023 vo výrok III. mení tak, že žalobcovi proti žalovanému sa v konaní o zaplatenie sumy
40.324,35 EUR nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobcovi proti žalovanému v konaní o
zaplatenie sumy 65.938,66 EUR sa priznáva nárok na náhradu trov konania 100%.

III. Krajský súd v Bratislave žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 25Cb/190/2021-269 zo dňa
27.04.2023 rozhodol tak, že (i) konanie v časti o zaplatenie 40.324,35 EUR zastavil, (ii) žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 65.938,66 EUR a (iii) žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania 100%. (ďalej len „napadnutý rozsudok“).
1.1. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného
rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 23.8.2021 domáhal zaplatenia sumy
106.263,01 EUR (80.648,71 EUR istina, 25.614,30 EUR vyčíslený úrok) proti spoločnosti KLEMPA

IMPEX s. r. o., Bučinová 2, Bratislava 821 07, IČO: 35 943 777 (ďalej ako „spoločnosť Klempa Impex
s. r. o.“) ako žalovanému 1/, žalovanému ako žalovanému 2/ a K. F.Z., nar. XX.XX.XXXX, W. ako
žalovanému 3/ titulom ručenia k Zmluve o kontokorentnom úvere č. Y., v znení Dodatku č. 1 zo dňa
26.05.2016 a Dodatku č. 2 zo dňa 06.09.2016. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz dňa
10.9.2021, ktorý voči žalovaným 1/ a 3/ nadobudol právoplatnosť dňa 12.10.2021.
1.1.1. Žalobca ako veriteľ uzatvoril so spoločnosťou Klempa Impex s. r. o. ako dlžníkom dňa 23.07.2015
Zmluvu o kontokorentnom úvere č. S01402/2015, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 26.05.2016 a Dodatku

č. 2 zo dňa 06.09.2016 (ďalej len „Zmluva o kontokorentnom úvere“). V zmysle bodu 2.2. Zmluvy o
kontokorentnom úvere sú jej neoddeliteľnou súčasťou aj Všeobecné úverové podmienky Tatra banky, a.
s. zo dňa 7.3.2008, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17.2.2012, Dodatku č. 2 zo dňa 1.2.2013, Dodatku č.3 zo dňa 6.6.2014, Dodatku č. 4 zo dňa 14.10.2016, Dodatku č. 5 zo dňa 19.3.2019, ako aj neskorších
dodatkov (ďalej len „Úverové podmienky“ alebo „VÚP“).
1.1.2. Na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere poskytol spoločnosti Klempa Impex s. r. o. úver vo

výške 100.000,- EUR (ďalej len „úver“). Za poskytnutie úverového rámca zaplatila spoločnosť Klempa
Impex s. r. o. dňa 31.07.2015 poplatok vo výške 1.500,- EUR. Výška úrokovej sadzby bola zmluvnými
stranami v Zmluve o kontokorentnom úvere dohodnutá ako BASE RATE + 0,00% p.a. (t.č. 7,00% p.a.),
(článok I. Základné podmienky Zmluvy o kontokorentnom úvere).
1.1.3. Úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške úrokovej sadzby zvýšenej o 8% p. a. (bod 5.2.

Zmluvy o kontokorentnom úvere). Spoločnosť Klempa Impex s. r. o. bola povinná splatiť úver s
príslušenstvom ku dňu konečnej splatnosti 31.05.2017, kedy nastal deň konečnej splatnosti úveru
vrátane jeho príslušenstva (ďalej len „celková pohľadávka“).
1.1.4. Listom zo dňa 05.06.2017 oznámil spoločnosti Klempa Impex s. r. o. že je v omeškaní s platením
celkovej pohľadávky a vyzval ju na jej zaplatenie. Výzva jej bola doručená 09.07.2017 (podľa bodu 16.3.
písm. c) VÚP).

1.1.5. Listom zo dňa 10.06.2020 opätovne vyzval spoločnosť Klempa Impex s. r. o. na zaplatenie úveru
s príslušenstvom. Predžalobná výzva bola doručená dňa 15.06.2020 (podľa bodu 16.3. písm. c) VÚP) .
1.1.6. Ďalej žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 23.07.2015 so žalovaným a K. F. Zmluvu o použití zmenky
(ďalej len „Zmluva o použití zmenky“). Súčasťou Zmluvy o použití zmenky sú podľa bodu 1.2. aj Úverové
podmienky. V zmysle bodu 1.9. Zmluvy o použití zmenky sa žalovaný v súlade s ustanoveniami § 303

zák.č.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníka(ďalejlen„Obchodnéhozákonníka“alebo„zák.č.513/1991
Zb.“)zaviazalizaplatiťzaspoločnosťKlempaImpexs.r.o. celkovúpohľadávkuvprípade,akjunezaplatí
táto spoločnosť. Listom zo dňa 12.10.2017 oznámil žalovanému, že spoločnosť Klempa Impex s. r. o.
je v omeškaní s platením celkovej pohľadávky a vyzval žalovaného na jej zaplatenie titulom ručenia.
1.1.7. Výzva bola žalovanému dňa 19.10.2017 (bod 16.3. písm. c) VÚP). Spoločnosť Klempa Impex

s. r. o. žalovaný a ani K. F. do dnešného dňa (pozn. podanie žaloby) nezaplatili žalobcovi celkovú
pohľadávku. Celková pohľadávka voči žalovanému ku dňu 13.08.2021 predstavuje sumu 106.263,01
EUR, pozostávajúca z: a) nesplatená časť istiny úveru 80.648,71 EUR, b) nesplatené úroky z úveru
25.614,30 EUR.
1.2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so

spoločnosťou Klempa Impex s. r. o. ako dlžníkom dňa 23.07.2015 Zmluvu o kontokorentnom
úvere. V zmysle žaloby deň konečnej splatnosti úveru vrátane jeho príslušenstva nastal 23.07.2017.
Nasledujúcim dňom vznikol žalobcovi nárok domáhať sa svojej pohľadávky, ako aj nárok vyplniť bianko
zmenku s údajmi, ktoré by z nej urobili riadnu zmenku. Žalobca si svoj nárok uplatnil až 23.08.2021,
po uplynutí 4 ročnej lehoty od kedy mohol žalobca svoje právo prvýkrát využiť a žalovaný tak návrh

považuje v celom rozsahu za premlčaný.
1.2.1. Poukázal aj na spoločné stanovisko Občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015, v prípade, ak navrhovateľ ako dôkaz
osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý
navrhovateľ použil, že: a.) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu

súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok
základ; b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi
k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
1.2.2. Pre prípad neakceptovania námietky premlčania je podľa žalovaného nutné skúmať zmluvný úrok,

ktorý považuje za neplatný, v rozpore s dobrými mravmi, aj s poukazom na to, že v konaní uplatnená
výska úrokov cca 25.600,- EUR predstavuje 30% uplatnenej istiny, ktorá je 80.000,-- EUR.
1.3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že nárok nie je premlčaný podľa bodu 17.11. VUP, ktorým
sa predĺžila premlčacia doba aj vo vzťahu k uplatneniu nároku voči žalovanému. Žalobca uzatvoril dňa
23.07.2015 so spoločnosťou Klempa Impex s. r. o., žalovaným a K. F. Zmluvu o použití zmenky. V zmysle

bodu 1.2. Zmluvy o použití zmenky sa práva a povinnosti zmluvných strán riadia VÚP. V bode 5.5.
Zmluvy o použití zmenky žalovaný potvrdil prevzatie Úverových podmienok a oboznámenie sa s nimi.
Na základe bodu 17.11. VÚP sa uzatvorením Úverového dokumentu predlžujú premlčacie doby každého
práva veriteľa vyplývajúceho z Úverového dokumentu, a to na dobu desiatich rokov od doby, keď takátopremlčacia doba vo vzťahu ku každému takémuto právu začne plynúť, pričom Úverovým dokumentom
sa v zmysle bodu 1.3. VÚP rozumie aj Zabezpečovacia zmluva. Zabezpečovacia zmluva podľa bodu
1.3. VÚP je: „všetky a tiež každá jednotlivá zmluva, v znení jej dodatkov a príloh, uzatvorená medzi

veriteľom a garantom alebo vyhlásenie garanta, (i) ktoré súvisia so zabezpečením celkovej pohľadávky
veriteľa alebo na základe ktorých sa v prospech veriteľa zriaďuje zabezpečenie zabezpečovanej
pohľadávky, najmä však tie, ktoré sú vymenované v Úverovej zmluve a tiež tie, (ii) ktoré sú označené
ako Zabezpečovacia zmluva“. Podľa bodu 5.2. Zmluvy o použití zmenky je Zmluva o použití zmenky
Zabezpečovacou zmluvou a obsahuje aj ručiteľské vyhlásenie žalovaného. V zmysle § 401 Obchodného

zákonníka môže byť predĺžená premlčacia lehota na dobu nie dlhšiu ako 10 rokov. Z uvedeného vyplýva,
že uzatvorením Zmluvy o použití zmenky obsahujúcej ručiteľské vyhlásenie žalovaného a jej podpisom
zo došlo k predĺženiu premlčacej doby práva žiadať zaplatenie sumy dlhovanej žalovaným na základe
ručiteľského vyhlásenia žalovaného obsiahnutého v Zmluve o použití zmenky, a to na dobu 10 rokov. K
premlčaniu pohľadávky žalobcu dôjde v zmysle § 401 Obchodného zákonníka až dňom 23.07.2027.
1.3.1. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného týkajúcej sa zmenky, žalobca uvádza, že nárok uplatnený

v tomto konaní nie je nárokom vyplývajúcim zo zmenky, čo nepochybne vyplýva zo žaloby. Žalobca
sa domáhal zaplatenia pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o kontokorentnom úvere vo vzťahu k
spoločnosti Klempa Impex s. r. o. a z ručiteľského vyhlásenia (nie zmenky) vo vzťahu k žalovanému.
Argumentácia súvisiaca so zmenkou je irelevantná. Nakoniec, z citovaného znenie stanoviska NSSR,
začína: „Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku....“, pričom žalobca

nepochybne v tomto konaní na preukázanie uplatneného nároku žiadnu zmenku nepredložil a preto
závery citovaného stanoviska NSSR sú v tomto konaní nepoužiteľné.
1.3.2. To isté platí aj na tvrdenia žalovaného ohľadom tvrdeného rozporu s dobrými mravmi. Ďalej výška
úrokov bola platne dojednaná v Zmluve o kontokorentnom úvere, ktorý zakladá obchodnoprávny vzťah
medzi žalobcom a spoločnosťou Klempa Impex s. r. o. Rovnako vzťah medzi žalobcom a žalovaným

vyplývajúci z ručiteľského vyhlásenia podľa § 303 Obchodného zákonníka je obchodnoprávnym
vzťahom. Zmluvne dohodnutá výška úrokovej sadzby nebola v žiadnom prípade neprimeraná na
bankovom trhu a už vôbec nie je v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že výška úrokov uplatnená
v tomto konaní predstavuje 30% uplatnenej istiny, je výlučne dôsledkom dlhodobého omeškania so
splatením pohľadávky (vyše 4 rokov) a nie neprimeranou výškou úrokovej sadzby.

1.4. Žalobca podaním zo dňa 18.7.2022 vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 40.324,35 EUR,
nakoľko uvedenú sumu uhradila spoločnosť Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. z titulu bankovej
záruky (Záručná listina č. 241197-2015/1 z 26.9.2016) vystavenej v prospech žalobcu z príkazu dlžníka.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie konanie v zmysle § 145 ods. 1 zák. č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) v späťvzatej časti zastavil.

1.5. Súd prvej inštancie zistil nasledujúci skutkový stav: medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou
Klempa Impex s. r. o. ako dlžníkom bola dňa 23.7.2015 uzavretá písomne Zmluva o kontokorentnom
úvere č. S01402/2015 (ďalej len „Zmluva o kontokorentnom úvere“), na základe ktorej sa veriteľ zaviazal
poskytnúť dlžníkovi úverový rámec 100.000,- EUR a dlžník sa zaviazal pohľadávku veriteľa vzniknutú
čerpaním úveru spolu s úrokmi a ostatným príslušenstvom pozostávajúcim najmä z úrokov z omeškania,

poplatkov a ostatných nákladov zaplatiť veriteľovi. K uvedenej Zmluve o kontokorentnom úvere bol dňa
26.5.2016 uzavretý Dodatok č. 1 a dňa 6.9.2016 Dodatok č. 2.
1.5.1. Medzi žalobcom, spoločnosťou Klempa Impex s. r. o., žalovaným a K. F. bola dňa 23.7.2015
uzavretá Zmluva o použití zmenky, v ktorej žalovaný zároveň ako ručiteľ vyhlásil, že zaplatí veriteľovi
zabezpečovanú pohľadávku za dlžníka, ak ju ten nezaplatí.

1.5.2. Z výpisu detailu retailových účtov zo dňa 16.8.2021, resp. výpisu knihy pohľadávok zo dňa
13.8.2021 vyplýva, že ku dňu 12.8.2021 bola výška nesplateného úveru 80.648,71 EUR a výška
debetného úroku 25.614,30 EUR. Žalobca žalovaného listom zo dňa 12.10.2017 - Výzva na zaplatenie,
vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky, ktorá ku dňu 12.10.2017 bola vo výške 101.500,06 EUR,
nakoľko ju dlžník nesplatil.

1.5.3. Podľa čl. I. (Základné podmienky) Zmluvy o kontokorentnom úvere, výška úverového rámca:
100.000,- EUR; druh úveru: nezáväzný (nekomitovaný) kontokorentný; výška nezáväznej časti
úverového rámca: 100.000,- EUR; účel poskytnutia úveru: financovanie prevádzkových potrieb; úroková
sadzba: BASE RATE + 0,00 % p. a. (t. č. 7,00 % p. a); splatnosť úrokov: pravidelne mesačne, vždy k
poslednému dňu v príslušnom mesiaci; poplatok za poskytnutie úverového rámca: 1.500,- EUR; deň

konečnej splatnosti: 31.5.2017 (v znení Dodatku č. 1).
1.5.4. Podľa čl. III. ods. 3.2. Zmluvy o kontokorentnom úvere, dlžník sa zaväzuje použiť úver výlučne na
účel uvedený v základných podmienkach. Dlžník je oprávnený požadovať od veriteľa prvé poskytnutie
úveru po splnení podmienok poskytnutia úveru a po tom, ako dôjde k akceptácii žiadosti dlžníka oprvé požadované čerpanie. Dlžník sa zaväzuje splatiť veriteľovi úver v deň konečnej splatnosti, spolu s
príslušenstvom pohľadávky veriteľa a súčasťami pohľadávky veriteľa.
1.5.5. Podľa čl. V. ods. 5.2. Zmluvy o kontokorentnom úvere, veriteľ je oprávnený požadovať od dlžníka

zaplatenie úroku z omeškania vo výške vypočítanej na základe sadzby rovnajúcej sa súčtu úrokovej
sadzby pre výpočet úrokov podľa tejto zmluvy a 8% p.a., ak sa dostane do omeškania so splácaním
pohľadávkyveriteľa,úrokova/aleboakýchkoľvekinýchčiastok,ktorésazaviazalzaplatiťveriteľovivtejto
zmluve alebo ktoré je povinný zaplatiť veriteľovi podľa úverových podmienok. V prípadoch uvedených v
úverových podmienkach je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi tiež poplatok za prečerpanie. Pre výpočet

poplatku za prečerpanie sa použije sadzba rovnajúca sa súčtu úrokovej sadzby pre výpočet úrokov
podľa tejto zmluvy a 8% p.a.
1.5.6. Podľa čl. IX. ods. 9.4.1. Zmluvy o kontokorentnom úvere, táto zmluva sa považuje za zmluvu
uzatvorenú v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. okrem poplatkov uvedených v tejto zmluve, je
veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie ďalších poplatkov a nákladov uvedených v úverových
podmienkach a v sadzobníku poplatkov. Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so sadzobníkom poplatkov

a s úverovými podmienkami a prevzal od veriteľa jedno vyhotovenie sadzobníka poplatkov a úverových
podmienok. Zároveň dlžník vyhlasuje, že bol pri podpise tejto zmluvy ústne informovaný o všetkých
skutočnostiach týkajúcich sa podmienok poskytnutia a splácania úveru, vrátane popisu okolností, ktoré
môžuovplyvniťvývojúrokovejsadzbynazákladetejtozmluvyaleboÚverovýchpodmienokpočastrvania
zmluvného vzťahu a čase, kedy bude veriteľ dlžníka informovať o tom, že takéto okolnosti nastali, ako

aj o výške ročnej percentuálnej úrokovej sadzby platnej v čase uzatvorenia tejto zmluvy.
1.5.7.Podľačl.I.ods.1.2.Zmluvyopoužitízmenky,vzájomnéprávaapovinnostizmluvnýchstránbližšie
nešpecifikované touto zmluvou sa riadia Všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banky, a. s. zo dňa
7.3.2008, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17.2.2012, Dodatku č. 2 zo dňa 1.2.2013, Dodatku č. 3 zo dňa
6.6.2014, ako aj neskorších dodatkov (ďalej len „Úverové podmienky“).

1.5.8. Podľa čl. I. ods. 1.3. Zmluvy o použití zmenky, veriteľ uzatvoril alebo uzatvorí: S dlžníkom Zmluvu
o kontokorentnom úvere č. S01402/2015, v znení jej prípadných neskorších dodatkov, na základe ktorej
veriteľ môže poskytnúť dlžníkovi po splnení dohodnutých podmienok peňažné prostriedky až do výšky
100.000,- EUR, (ďalej pre v tomto bode uvedenú úverovú zmluvu a ak je úverových zmlúv uvedených
viac, tak pre ktorúkoľvek z nich samostatne, v znení neskorších dodatkov, len „Úverová zmluva“).

1.5.9. Podľa čl. I. ods. 1.9. Zmluvy o použití zmenky, avalista ďalej vyhlasuje v zmysle § 303 Obchodného
zákonníka, že zaplatí veriteľovi zabezpečovanú pohľadávku za dlžníka, ak zabezpečovanú pohľadávku
nezaplatí dlžník. Veriteľ a avalista sa dohodli, že výzvu dlžníkovi na zaplatenie zabezpečovanej
pohľadávky nie je potrebné zasielať.
1.5.10. Podľa čl. I. ods. 1.9. Zmluvy o použití zmenky, avalista vyhlasuje, že sa oboznámil s Úverovými

podmienkami a prevzal od veriteľa jedno vyhotovenie Úverových podmienok.
1.5.11.Podľačl.V.ods.5.2.Zmluvyopoužitízmenky,tátozmluvanadobúdaplatnosťaúčinnosťdňomjej
podpisu všetkými zmluvnými stranami a je Zabezpečovacou zmluvou pre účely Úverových podmienok.
1.5.12. Podľa čl. V. ods. 5.5. Zmluvy o použití zmenky, avalista vyhlasuje, že sa oboznámil s Úverovými
podmienkami a prevzal od veriteľa jedno vyhotovenie Úverových podmienok.

1.5.13. Podľa čl. I. ods. 1.3. Úverových podmienok, pre účely Úverových dokumentov sa použijú nižšie
uvedené definície s nasledovným významom: Úverové dokumenty - znamená spoločné označenie pre
Úverovú zmluvu, Zabezpečovacie zmluvy, podmienky finančných ukazovateľov a každý ďalší dokument
označený veriteľom a dlžníkom alebo veriteľom a garantom ako dokument tvoriaci Úverové dokumenty.
1.5.14. Podľa čl. XVII. ods. 17.11. Úverových podmienok, uzatvorením: a. Úverového dokumentu sa

predlžujú premlčacie doby každého práva veriteľa vyplývajúceho z Úverového dokumentu a b. Úverovej
zmluvy sa predlžujú premlčacie doby každého práva veriteľa vyplývajúceho z notárskej zápisnice,
špecifikovanej v Úverovej zmluve a spísanej za účelom posilnenia vymáhateľnosti celkovej pohľadávky
veriteľa, a to na dobu desiatich rokov od doby, keď takáto premlčacia doba vo vzťahu ku každému
takémuto právu začne plynúť.

1.6. Súd prvej inštancie v spore aplikoval ustanovenia § 261 ods. 1, ods. 6 písm. d), ods. 7, § 273 ods.
1, § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2, § 504, § 506, § 303, § 306 ods. 1, § 310, § 365 ods. 1, § 369
ods. 1, § 401 Obchodného zákonníka a v rámci právneho posúdenia uviedol, že predmetom konania je
nárok žalobcu na zaplatenie sumy 65.938,66 EUR (po čiastočnom späťvzatí v sume 40.324,35 EUR)
ako nesplatenej časti poskytnutého kontokorentného úveru a ručiteľského vyhlásenia žalovaného.

1.7. Žalobou uplatnený nárok vyhodnotil v súlade s vykonanými dôkazmi ako aj citovanými zmluvnými
a zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu
opodstatnený. Medzi žalobcom a spoločnosťou Klempa Impex s. r. o. došlo k platnému uzavretiu Zmluvy
o kontokorentnom úvere v zmysle ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca riadnesplnil svoju zmluvnú povinnosť veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky v prospech dlžníka, avšak naproti
tomu dlžník nesplnil riadne a včas svoje zmluvné povinnosti dlžníka v dohodnutých termínoch splatnosti
splácať poskytnutý úver, v dôsledku čoho žalobca v súlade s predmetnou zmluvou o kontokorentnom

úvere požadoval splatenie celej úverovej pohľadávky vo výške 80.48,71 EUR (zostávajúca časť istiny)
ako aj sumy 25.614,30 EUR (kapitalizovaný debetný úrok).
1.8. Žalovaný dňa 23.7.2015 uzavrel so žalobcom Zmluvu o použití zmenky, v ktorej bol podrobne
špecifikovanýzabezpečovanýzáväzokakoajvyhlásenieručiteľa(ods.1.9.),žeuspokojíveriteľavcelom
rozsahu, ak dlžník svoj záväzok voči veriteľovi nesplní. Žalovaný uvedenou Zmluvou o použití zmenky

prevzal na seba záväzok vyplývajúci z ručenia, pričom vzhľadom na obsah predmetnej zmluvy vznikol
veriteľovi nárok na uplatňovanie dlžnej sumy z titulu predmetnej zmluvy o kontokorentnom úvere spolu
s príslušenstvom voči žalovanému ako ručiteľovi.
1.9. K argumentu žalovaného, že nárok je premlčaný, súd prvej inštancie uviedol, že v uvedenom
zmluvnom vzťahu došlo k predĺženiu premlčacej doby v zmysle § 401 Obchodného zákonníka s
poukazom na ods. 1.3., 17.11. Úverových podmienok a ods. 5.2. a 5.5. Zmluvy o použití zmenky.

Ručiteľské vyhlásenie žalovaného spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, teda bolo urobené
písomné, obsahovalo jednoznačné uvedenie práva, ktorého sa ručenie týka, a nakoniec aj určenie času,
o ktorý sa má premlčacia doba predĺžiť. Námietka premlčania vznesená žalovaným je preto nedôvodná
a súd prvej inštancie na ňu neprihliadal.
1.10. K ďalšiemu argumentu žalovaného, že zmluvne dojednaný úrok považuje za neplatný, v rozpore s

dobrýmimravmi,kdevýškaúrokovcca25.600,-EURpredstavuje30%uplatnenejistiny,ktoráje80.000,-
EUR súd prvej inštancie uviedol, že žalobcom uplatňovaný úrok je štandardným úrokom požadovaným
bankovými inštitúciami za daný produkt. Výsledná suma požadovaného úroku je dôsledkom dlhodobého
omeškania dlžníka splatiť poskytnutý úver a nie samotnou percentuálnou výškou úroku. V tomto smere
súd prvej inštancie nevidí žiadny rozpor s dobrými mravmi.

1.11. K tretej argumentácii, že žalobca nepreukázal, že žalovaný bol oboznámený s Úverovými
podmienkami je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalovaný podpisom Zmluvy o použití zmenky
ako aj podpisom Zmluvy o kontokorentnom úvere a jej dodatkov, ktoré podpisoval ako konateľ dlžníka,
potvrdil oboznámenie sa s Úverovými podmienkami, resp. ich prevzatie. Pokiaľ by k tomu nedošlo,
nemusel takú zmluvu uzavrieť, čím by sa prejavila jeho zmluvná voľnosť, ale ak zmluvu uzavrel, pristúpil

na jej obsah, ktorý bol vopred určený prvou zmluvnou stranou (tzv. formulárová zmluva).
1.12. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej „Civilný sporový poriadok“ alebo „C. s. p.“) a
žalobcovi proti žalovanému proti priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný včas odvolanie proti výrokom II. a III. z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. d), e), f), a h) C. s. p. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.1. Uviedol, že žalobca nepredložil do konania zoznam platieb na úvere realizovaných žalovaným v
prospech žalobcu, o ktorý žiadal.

2.2. Žalovaný nesúhlasí s výškou žalovanej sumy. Taktiež nárok je premlčaný. Žalobca mal v tomto
konaní hodnoverne a bez pochybností preukázať, nie len existenciu samotného nároku, ale aj jeho
samotný základ a výšku nároku.
2.3. Zároveň žalobca neuviedol a bližšie nezdôvodnil, či nárok žalobcu nebol splácaný aj K. F.Á..
2.4.Žalobcapochybilajtým,žezavinilspäťvzatiežalobyvčasti40.324,35EUR,nakoľkoanizvyjadrenia

žalobcu ako ani z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, kedy mala Slovenská záručná a rozvojová banka,
a. s. za dlžníka žalobcovi plniť. K výroku o náhrade trov konania uvádza, že súd prvej inštancie priznal
nezákonnežalobcovinároknanáhradutrovkonaniavcelomrozsahuatozdôvodu,ženastranežalobcu
došlo k späťvzatiu a žalobca zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie 40.324,35 EUR.
2.5. Opätovne poukázal na spoločné stanovisko Občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015.
2.6. Žalovaný uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny, nezákonný a bez riadneho
odôvodnenia.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a

navrhol ho potvrdiť.
3.1. Uviedol, že žalovaný bližšie nešpecifikoval čím boli odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d),
e), f), h). V podstate zopakoval argumentáciu z odporu a dupliky.3.2.Ktvrdeniuonepredloženíplatiebnaúveranesúhlasusvýškoužalobcaopätovnenato,žepreukázal
poskytnutie úveru spoločnosti Klempa Impex s. r. o. vo výške 100 000 EUR a tiež aj vývoj splácania
uvedenej pohľadávky výpisom z denných stavov účtu, ktorý bol priložený k žalobe. Teda je výlučne na

žalovanom, aby prípadné uskutočnenie platieb vykonané žalovaným sám preukázal, a tak neprenášal
dôkazné bremeno na žalobcu. Spoločnosť Klempa Impex s. r. o. žalovanú sumu nespochybnil a zároveň
žalobca si uplatňuje pohľadávku, ktorá vznikla v čase, keď žalovaný bol spoločníkom a konateľom
spoločnosti Klempa Impex s. r. o. teda žalovaný mal vedomosť o všetkých platbách a preto jeho
spochybnenie výšky je účelové. Žalobca poukazuje na ustanovenie bodu 18.5 VÚP v zmysle, ktorého

sa žalovaný a žalobca dohodli, že pre určenie výšky pohľadávky sú rozhodujúce záznamy žalobcu a
výpisy z nich. Žalobca predložil v konaní okrem výpisu z denných stavov účtu spoločnosti Klempa Impex
s. r. o. aj vyčíslenie pohľadávky ku dňu 12.08.2021 - Potvrdenie o výške žalovanej pohľadávky ako výpis
zo záznamov žalobcu. Žalovaný na druhej strane nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by mal preukázať,
že výška žalovanej sumy nie je správna.
3.3. Na tvrdenie žalovaného, že nebolo zdôvodnené či nárok bol splácaný K. F. žalobca opätovne

preukazuje výšku žalovanej pohľadávky, ktorá zahŕňa všetky úhrady vykonané spoločnosťou Klempa
Impex s. r. o., prípadne i ručiteľmi. Zároveň žalobca poukazuje na to, že K. F. ani spoločnosť Klempa
Impex s. r. o. nepodali odpor voči platobnému rozkazu vrátane výšky žalovanej sumy a platobný rozkaz
je voči nim právoplatný.
3.4. K námietke premlčania žalobca opätovne poukázal na body 17.11 VÚP v zmysle, ktorého

uzatvorením Úverového dokumentu, ktorý je aj Úverová zmluva a Zmluva o použití zmenky, sa predlžujú
premlčacie doby každého práva veriteľa vyplývajúcej z tohto dokumentu a to na dobu desiatich rokov
od doby, keď táto premlčacia doba vo vzťahu ku každému takémuto právu začne plynúť. Z uvedeného
vyplýva, že uzatvorením Zmluvy o použití zmenky a jej podpisom zo strany žalovaného došlo k
predĺženiu premlčacej doby práva žiadať zaplatenie sumy dlhovanej žalovaným na základe ručiteľského

vyhlásenia žalovaného obsiahnutého v zmluve o použití zmenky, od žalovaného a to na dobu 10 rokov.
S uvedeným argumentom žalovaného sa súd prvej inštancie vyporiadal v odôvodnení napadnutého
rozsudku v odseku 47 s tým, že námietka premlčania je nedôvodná.
3.5. K tvrdeniu o pochybení žalobcu a zavinení čiastočného späťvzatia, keď nie je zrejmé kedy
Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. mala za spoločnosť Klempa Impex s. r. o. plniť, žalobca

reagoval, že vo vyjadrení zo 14.07.2022 uviedol, že k tomuto plneniu došlo 07.07.2022 a navyše túto
skutočnosť preukázal. Je teda jednoznačné, že žalobca v žiadnom prípade späťvzatie žaloby v časti
40.324,35 EUR nezavinil a tvrdenie žalovaného o nesprávne priznanom nároku na náhradu trov je
nesprávne.
3.6. K námietke nedostatočného odôvodnenia uviedol, že je nedôvodná, keď súd prvej inštancie sa

správne vysporiadal so všetkou argumentáciou a dôkazmi. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a
priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovanému bolo vyjadrenie doručené dňa 13.11.2023, nevyužil právo vyjadriť sa k nemu.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C. s. p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania vychádzajúc zo
skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť ani znovu
zopakovať, vo veci rozhodol postupom podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 219 odsek 3 C. s. p. verejným
vyhlásením rozsudku, keď dospel záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5.1. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
5.2. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedziť
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
5.3. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
5.4. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie

peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
5.5. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadovanézaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

5.6. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
5.7. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v

splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
5.8. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
5.9. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

5.10. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
5.11. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku
od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ
písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné,

že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
5.12. Podľa § 310 Obchodného zákonníka, právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním
práva voči dlžníkovi.
5.13. Podľa § 401 Obchodného zákonníka, strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným
vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie

byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred
začiatkom plynutia premlčacej doby.

6. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku uvádza, že žalobca sa domáha
vočižalovanémuzaplateniaúverutitulomručenia,keďžežalovanýsaZmluvouopoužitízmenkyzaviazal

nielen k použitiu zmenky, ale aj k ručeniu a to ručiteľským vyhlásením uvedeným v čl. I bod 1.9 Zmluvy o
použití zmenky. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali
za následok zrušenie napadnutého rozsudku. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom
iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní žalovaného uvedené
argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd sa stotožňuje v

celom rozsahu s odôvodnení napadnutého rozsudku.
7. K tvrdeniu žalovaného, že „žalobca do dnešného dňa nepredložil do konania zoznam platieb na úvere
realizovaných žalovaným v prospech žalobcu, o ktorý sme žiadali“, odvolací súd uvádza, že z tohto
konštatovania žalovaného nie je zrejmé, o aký odvolací dôvod sa jedná. Odvolateľ je povinný jasne a
konkrétne špecifikovať odvolací dôvod. Je povinný identifikovať pochybenie v napadnutom rozsudku,

či pochybenie na súde prvej inštancie, ktoré vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo s tým, že
odvolateľ jasne uvedenie v čom táto vada, postup napĺňa konkrétny odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 C. s.
p.). Odvolací súd konštatuje, že toto tvrdenie žalovaného nenapĺňa žiaden odvolací dôvod.

8. Ďalej žalovaný aj v odvolaní popieral uplatnený nárok čo do dôvodu a výšky. Odvolací súd však

uvádza, že žalovaný v priebehu celého konania na súde prvej inštancie skutkovo netvrdil, že by uhradil
akúkoľvek sumu žalovanému, akúkoľvek platbu na úver v prospech žalobcu. Je povinnosťou strany
sporu (žalobcu aj žalovaného) uvádzať pravdivo a úplne rozhodujúce skutkové tvrdenia (§ 151 ods. 1 C.
s. p.) a zároveň svoje tvrdenia preukazovať dôkazmi (označenými či pripojenými k podaniu) teda uniesť
bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu. Nakoľko žalovaný neuviedol žiadnu konkrétnu platbu, žiadnu

čiastku, ktorú mal uhradiť žalobcovi, účinne nepoprel skutkové tvrdenia ohľadom uplatnenej výšky úveru
žalobcom,pričomžalobcanapreukázanievýškynárokudoložilDetailyretailovýchúčtov-dennéstavyod
29.07.2015 do 12.08.2021. Ak by žalovaný vykonal akúkoľvek úhradu na úver a túto úhradu preukázal,
účinne by poprel skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom výšky a naviac by uniesol bremeno tvrdenia
ako aj bremeno dôkazu. Nakoľko žalovaný si túto povinnosť na súde prvej inštancie nesplnil, výška

uplatneného nároku nebola sporná. Naviac úhrady samotného žalovaného mal preukázať žalovaný a
neprenášať tak bremeno dôkazu na žalobcu. Preto odvolanie žalovaného nie je dôvodné.9. Žalovaný v odvolaní zopakoval námietku premlčania, keď Zmluva o kontokorentnom úvere bola
uzavretá 23.07.2015, deň konečnej splatnosti nastal 23.07.2017 a žaloba bola podaná žalobcom na
súde až dňa 23.08.2021, t. j. po uplynutí premlčacej lehoty. Odvolací súd túto námietku považuje za

nedôvodnú a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odseku 47 napadnutého
rozsudku (odsek 1.9 tohto odôvodnenia), nakoľko žalovaný nezohľadnil a nebral do úvahy, že došlo k
predlženiu premlčacej doby o 10 rokov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd
poukazuje na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, keď žalovaný podpísaním Zmluvy o použití
zmenky súhlasil, že táto Zmluva o použití zmenky pre účely úverových podmienok je Zabezpečovacou

zmluvou (čl. V ods. 5.2. Zmluvy o použití zmenky), a preto ide o Úverový dokument podľa čl. I ods. 1.3
VÚP. Zároveň podpisom Zmluvy o použití zmenky sa predlžili premlčacie doby každého práva žalobcu
ako veriteľa a to na dobu 10 rokov od doby, keď táto premlčacia doba začne plynúť. Vzhľadom na to
uzavretím Zmluvy o použití zmenky došlo k predlženiu premlčacej doba na dobu 10 rokov a to všetko
v súlade s ustanovením § 401 Obchodného zákonníka, podľa ktorého strana, voči ktorej sa právo
premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane;

celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto
vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené je námietka
premlčania nedôvodná a právne posúdenie súdom prvej inštancie správne.

10. Žalovaný opakovane poukázal na Stanovisko Občianskoprávneho a obchodného kolégia

Najvyššieho súdu zo dňa 20.10.2015 vo veciach návrhov uplatnených právom zo zmenky. Odvolací súd
však poukazuje na to, že toto stanovisko v súdenej veci nie je možné aplikovať, keďže žalobca si voči
žalovanému neuplatňuje nárok titulom zmenky, ale titulom ručenia podľa § 303 a nasl. Obchodného
zákonníka.

11. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca nezdôvodnil splácanie úveru K. F.. Odvolací súd na túto
námietku neprihliadol, nakoľko tento prostriedok procesnej obrany žalovaný vôbec nepoužil na súde
prvej inštancie a zároveň neuviedol žiadne dôvody, pre ktorého ho nemohol použiť bez vlastnej viny v
prvoinštančnom konaní (§ 366 C. s. p.).

12. Čo sa týka námietok žalovaného, že napadnutý rozsudok považuje za arbitrárny, nezákonný a bez
riadneho odôvodnenia, odvolací súd poukazuje na § 220 ods. 2 C. s. p., v zmysle ktorého súd má uviesť,
čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne
vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
12.1. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny
predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne,
zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom
skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané v odvolaní

nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do
práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným
súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať

sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov.
12.2. Žalovaný v odvolaní namietal aj arbitrárnosť napadnutého rozsudku, ktorú však bližšie
neodôvodnil, nešpecifikoval dôvody, ktoré mali takúto arbitrárnosť zakladať, ale iba vágne konštatoval,
že napadnutý rozsudok považuje za arbitrárny. Takéto tvrdenie samo o sebe nezakladá tzv. arbitrárnosť

rozsudku súdu. O arbitrárne rozhodnutie totiž ide vtedy, ak je založený na svojvôli súdu a neopiera sa o
zákon. V súdenej veci sa však o takýto prípade nejedná, napadnutý rozsudok, ako bolo uvedené vyššie,
napĺňa kritéria odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 C. s. p. a je z neho jednoznačne zrejmé aké
zákonné ustanovenia súd prvej inštancie na súdenú vec aplikoval.

13. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania dospel k záveru, že súd prvej
inštancie dospel na základe dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a
napadnutý rozsudok je vo výroku I. je vecne správny, preto v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.
napadnutý rozsudok potvrdil.14. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

14.1. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
14.2. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

14.3. Žalovaný namietol, že súd prvej inštancie priznal nezákonne žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu a mal za to, že žalobca zavinil zastavenie konania v časti 40.324,35 EUR.
Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného, že žalobca zavinil zastavenie, avšak výrok II. o
trovách konania nie je správny. Z čiastočného späťvzatia zo dňa 18.03.2022 (v spise na č.l. 195) vyplýva,
že po začatí konania dňa 07.07.2020 Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. za spoločnosť Klempa
Impex, s. r. o. v prospech žalobcu uhradila časť pohľadávky na základe bankovej záruky - Záručnej listiny

č. 241197-2015/1 z 26.09.2016 vystavenej v prospech žalobcu z príkazu spoločnosti Klempa Impex s.
r. o. vo výške plnenia 40.324,35 EUR.
14.4. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vo vzťahu výroku o náhrade trov konania
rozhodol iba podľa § 255 ods. 1 C. s. p., pričom nezohľadnil čiastočné späťvzatie žaloby a neskúmal
zodpovednosť strán sporu na zastavení konania podľa § 256 ods. 1 C. s. p. Preto odvolací súd s

poukazom na § 388 C. s. p. dospel k záveru, že napadnutý rozsudok v časti výroku II. je potrebné zmeniť,
keďže nie sú splnené podmienky na jeho zrušenie ani potvrdenie.
14.5. Žalobca si dôvodne uplatňoval nárok - peňažné plnenie vo výške 106.236,01 EUR, k čiastočnej
úhrade 40.324,35 EUR ako aj čiastočnému späťvzatiu došlo po začatí konania a preto bolo potrebné
pri rozhodovaní o trovách skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení konania. Dôvodom späťvzatia

však bolo plnenie treťou stranou - Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a. s. na základe bankovej
zárukya príkazuspoločnostiKlempaImpexs.r.o.Vzhľadomnatojezrejmé,žeanižalobcaanižalovaný
nenesú zodpovednosť na čiastočnom späťvzatí žaloby, preto s poukazom čl. 4 a § 256 ods. 1 C. s. p. v
konaní o zaplatenie sumy 40.324,35 EUR im nárok na náhradu trov konania nepriznal.
14.6. Vo zvyšnej priznanej časti žalovaného nároku - v konaní o zaplatenie sumy 65.938,66 EUR - bol

žalobca proti žalovanému podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v plnom rozsahu úspešný a preto mu priznal nárok
na náhradu trov konania 100%.

10. Podľa § 396 ods. 1 C. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

10.1. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255ods.1C.s.p.Odvolacísúdžalobcovi,ktorýbolvovecisamejplneúspešný,priznalprotižalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta

druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C. s. p.).