Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9Csp/7/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124362686

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Lisyová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:6124362686.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

9Csp/7/2025

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X

sp. zn.: 9Csp/7/2025–170
IČS: XXXXXXXXXX

file_0.wmf

thumbnail_0.bin

thumbnail_1.bin

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Alexandrou Lisyovou, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: D. E., nar: 12.7.1981, F. XXX, XXX
XX F., zast.: JUDr. Andrea Chorvátová Nagyová, advokátka, Kozárovce 632, 935 22 Kozárovce, IČO:47
134 747, o zaplatenie 6.540,22 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

9Csp/7/2025

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X

sp. zn.: 9Csp/7/2025–170
IČS: XXXXXXXXXX

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :9Csp/7/2025

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X

sp. zn.: 9Csp/7/2025–170
IČS: 6124362686

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 19.08.2024 domáhal, aby
súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6.510,22 eur, úrok 3.152,15 eur, úrok

z omeškania vo výške 2,80 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.510,22
eur od 19.07.2024 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 30 eur, ako aj náhrady trov konania. Žalobca
žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.07.2023 uzatvoril so žalovanou Úverovú zmluvu č. 0000000001021065
(ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 7,000
eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných anuitných splátkach a celý
úver aj s príslušenstvom bola povinná žalovaná splatiť do 16.06.2031. Žalobca, ako ďalej uviedol

žalobca v žalobe, t .j. banka si s odbornou starostlivosťou preverila žalovanú ako žiadateľku o úver
pred jeho poskytnutím, s ohľadom na jej schopnosti splácania úveru v zmysle § 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zo žiadosti poskytnutie úveru žalobca získal informácie
o rodinnom stave žalovaného, výdavkoch žalovaného, príjme a o zamestnaní. Príjem si preveril
dopytom do Sociálnej poisťovne. Na určenie sumy na bežné životné náklady slúži hodnota životného

minima. Žalobca realizoval dopyt do SRBI/NRKI a na základe Kreditného reportu preveril záväzky
žalovaného a ich splácanie. Žalovaný existujúci úver splácal riadne a bez omeškania. Po vyčerpaní
poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, t.j. prestala uhrádzať jednotlivé splátky
riadne a včas, a preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej
splatnosti úveru dňa 18.07.2024 v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v súlade s

Úverovou zmluvou a Obchodnými podmienkami pre úvery občanom, a to po zaslaní upozornenia na
omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia druhou upomienkou/opakovaným upozornením zo
dňa 15.05.2024. K vyhláseniu predčasnej splatnosti došlo pre neuhradenie splátky, ktorej splatnosť
nastala dňa 15.04.2024. žalovanej bol na základe zmluvy poskytnutý úver vo výške 7.000 eur, do dňa
zosplatnenia uhradila na istinu sumu 489,78 eura, na základe čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia

predstavovala sumu 6.510,22 eur (7.000-489,78= 6.510,22 eur). Žalovaná po zosplatnení do dňa
podania žaloby neuskutočnila žiadnu úhradu- Úrok z omeškania ku dňu zosplatnenia úveru predstavoval
2,80 eur. Žalobca si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny ako
aj úrok do konečnej splatnosti úveru vo výške 3.152,15 eur (celková čiastka 10.963,40 eur- 7.000 eur
– poplatok za poskytnutie úveru 350 eur – poplatok za správu úveru 0 eur – úrok zaplatený žalovanou

vo výške 461,25 eur = 3.152,15 eur). Žalobca odkázal aj na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR.
Zároveň uviedol, že z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou splátok si uplatňuje v súlade s čl. 1
bod 1.2. zmluvy aj zmluvnú pokutu za omeškanie splátky vo výške 15 eur a za omeškanie splátky po
upozornení vo výške 15 eur, spolu vo výške 30 eur.

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 27.08.2024 pod sp. zn. 11Up/1431/2024 vydal platobný rozkaz.
Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že namieta žalovaný nárok v celom
rozsahu. Zmluvu považuje za uzatvorenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a mala zato, že žalobca
uvádza nepravdivé skutočnosti. Žalobcu nežiadala o poskytnutie pôžičky vo výške 7.000 eur tak ako to
vyplýva zo žiadosti o poskytnutie úveru, chcela si požičať 2.000 eur, ktoré potrebovala na opravu auta.

Namietala konanie žalobcu v procese uzatvárania zmluvy s tým, že nekonal s odbornou starostlivosťou.
Žiadosťoposkytnutieúveruzodňa07.07.2023obsahujenepravdivéinformácieoskutočnýchvýdavkoch
žalovanej, ktorá je matkou samoživiteľkou starajúcou sa o dve maloleté deti, a mala zato, že došlo
k pochybeniu na strane zamestnanca žalobcu. Uviedla, že v žiadosti sú uvedené informácie, že dlžník
má minúť na potraviny, stravu 20 eur, bývanie a energiu 20 eur, dopravu a telekomunikačné sumy 10 eur,

tieto považuje za nepravdivé, ničím nepodložené a nikdy ich pri podávaní žiadosti neuviedla. Rovnako
tam chýba údaj že už spláca iný úver vo výške mesačnej splátky 39 eur. Považuje konanie žalobcu pri
zisťovaní schopnosti splácať úver za konanie, ktoré nespĺňa náležitosti odborného konania. Poukázala
na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. podľa § 7 ods. 1 považuje úver za bezúročný a bezpoplatkov.

3. Žalobca v žalobnej replike uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej a tieto v celom rozsahu
popiera. Žalobca žiadosť o poskytnutie úveru s odbornou starostlivosťou vyhodnotí a ak klient spĺňa
podmienky (legislatívne a regulatórne) pre získanie väčšej čiastky úveru, túto skutočnosť banka
klientovi oznámi, pričom klient má možnosť sa vyjadriť, akú sumu úveru nakoniec požaduje. Žalobca vprocese schvaľovania úveru stanoví maximálnu výšku, ktorú vie klientovi poskytnúť a je na slobodnom
rozhodnutí klienta, ktorú, do úvahy prichádzajúcu sumu úveru si určí. Po oznámení rozhodnutia
klienta žalobca vystaví klientovi formulár štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, kde

ho ešte pred podpisom zmluvy informuje o podmienkach úveru. Žalovaná obdŕžala pred uzavretím
zmluvy všetky potrebné a zároveň dostatočné informácie potrebné pre jej rozhodnutie a slobodne sa
rozhodla pre úver v sume 7000 eur ako vyplýva z ods. 1.2. zmluvy. Žalovaná ako osoba schopná
prijímať rozhodnutia preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdila svojim podpisom
na zmluve, t.j. preukázateľne sa oboznámila so zmluvnou dokumentáciou upravujúcou daný zmluvný

vzťah. Záväzok zo zmluvy prevzala ako dospelá osoba plne spôsobilá na právne úkony, preto nie je
dôvod spochybňovať, že k dohode pristúpila so všetkou vážnosťou a zodpovednosťou. Ak žalovaná
nesúhlasila s podmienkami zmluvy, nemusela zmluvu podpísať. Dokonca aj v článku 4. formulára so
štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere bola pre žalovanú uvedená informácia,
že má právo na odstúpenie od zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní. A ak by sa teda po uzavretí
zmluvy žalovaná rozhodla ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom, mohla túto možnosť v stanovenej

lehote využiť. Je nepochybné, že žalovaná prejavila záujem o úver vo výške 7000 eur a teda si chcela
túto sumu požičať a opačné tvrdenie neobstojí. Nie je pravdou, že žalobca neprihladil na schopnosť
žalovanej splácať úver a že konanie žalobcu nespĺňalo náležitosti odborného konania. Práve naopak,
žalobca postupoval pri skúmaní schopnosti žalovanej splácať úver v súlade so zákonom a s dostatočnou
odbornou starostlivosťou, pričom poukázal na § 7 ods. 41 zák. č. 129/2010 Z.z. a uviedol, že Národná

banka Slovenska vydala dňa 14.11.2017 Opatrenie č. 10/2017, ktorým sa ustanovili podrobnosti o
posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s účinnosťou od 01.01.2018. Podľa
opatreniaNárodnejbankySlovenskač.10/2017z14.novembra2017,ktorýmsaustanovujúpodrobnosti
o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (oznámenie č. 306/2017 Z. z.) v znení
opatrenia č. 6/2018 (oznámenie č. 168/2018 Z. z.), v znení opatrenia č. 9/2019 (oznámenie č. 502/2019

Z. z.) a v znení opatrenia č. 4/2022 (oznámenie č. 308/2022 Z.z.). Žalobca za účelom preverenia
bonity žalovanej pred poskytnutím úveru vychádzal najmä z - Report zo Spoločného registra bankových
informácií a z Nebankového registra klientskych informácií (report zo SRBI/NRKI), výstup z ktorého je
označený ako listina s názvom Kreditný report (bol prílohou žaloby) a ktorý uskutočnil žalobca vo vzťahu
k žalovanej pred poskytnutím úveru. Banka týmto spôsobom zisťovala existenciu a výšku záväzkov

žalovanej a ich splácanie; z uvedeného reportu vyplynulo, že žalovaná mala v čase posudzovania
žiadosti o úver iba jeden existujúci záväzok s pravidelnou mesačnou splátkou 39 eur, pričom suma
zostávajúcich splátok tohto úveru (zostatok úveru) predstavovala 2161 eur. Databáza registra obsahuje
pozitívne aj negatívne údaje o všetkých úverových produktoch poskytnutých klientom účastníckych
bánk vrátane ich histórie. Od roku 2015 je plne platná výmena informácií medzi Spoločným registrom

bankových informácií (SRBI) a Nebankovým registrom klientskych informácií (NRKI). - Údaje poskytnuté
samotnou žalovanou v žiadosti o úver - z týchto údajov bolo zistené, že žalovaná má 2 vyživované
deti, celkový počet členov domácnosti je 3, že žalovaná je zamestnaná od 24.1.2022, že jej priemerný
čistý príjem za šesť mesiacov je vo výške 800 eur a že celkové výdavky domácnosti sú vo výške 50
eur. V tomto prípade žalobca ako výdavky domácnosti resp. ostatné výdavky (náklady na zabezpečenie

základných životných potrieb spotrebiteľa) nezohľadnil výdavky uvedené žalovanou v žiadosti vo výške
50 eur, ale zohľadnil zákonné výdavky predstavujúce sumy životného minima v rozhodnom období
na jednu plnoletú fyzickú osobu 268,88 eur a nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa
122,77 eur (2 x 122,77 eur = 245,54 eur), keďže tieto boli vo vyššej sume než sumy nákladov uvedené
žalovanou. Žalobca tak zohľadnil zákonné výdavky v celkovej výške 514,42 eur. Suma životného minima

bola ustanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 Z.z. Výška
výdavkov klienta na peňažné záväzky (splátky) v čase posudzovania žiadosti predstavovala 39 eur
(splátka staršieho úveru v inej bankovej inštitúcii) a nová výška splátky predstavovala 110,84 eur (splátka
úveru s poistením). Spolu boli tieto záväzky vo výške 149,84 eur. Z Reportu zo sociálnej poisťovne
vyplynulo, že žalovaná bola zamestnaná s vymeriavacím základom vo výške 1039 eur. Žalobca uvádza

výpočet limitu ukazovateľa schopnosti splácať úver podľa § 2 Opatrenia NBS, tzv. DSTI: 39 + 110,84
Eur výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa / 800 Eur príjem – (268,88 + 122,77 + 122,77 zákonné
výdavky) = 0,52468 resp. 52,47%, DSTI= 110,84+39 / 800-(268,88+122,77+122,77) = 149,84 / 285,58
= 52,47 %. Limit ukazovateľa schopnosti splácať úver bol teda vo výške, ktorá bola menšia ako hodnota
1. Žalobca uviedol výpočet limitu na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu podľa § 6a Opatrenia

NBS, tzv. DTI: 7000 + 2161 Eur súčet výšky nového úveru a zostatkovej hodnoty exist. Úveru / 800
Eur príjem * 12 = 0,95. Predložil aj výstup zo svojho interného systému, z ktorého je zrejmé, že všetky
hodnoty (DSTI, DTI) vychádzali po prepočte tak, ako žalobca preukázal vyššie, na základe čoho bolo
možné žalovanej poskytnúť úver v maximálnej výške 7000 eur spĺňajúci všetky legislatívne parametre.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má za to, že posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť
žalovanej ako spotrebiteľa splácať poskytnutý spotrebiteľský úver v súlade so zákonom č. 129/2010
Z.z. a tvrdenie žalovanej o tom, že žalobca hrubo porušil svoje povinnosti, na základe čoho je potrebné

úver považovať za bezúročný a bez poplatkov s tým, že k predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo,
možno považovať za absolútne nenáležité a právne bez významu. Žalobca má za to, že dostatočne
preukázal dôvodnosť aj výšku uplatnenej pohľadávky, úver nie je bezúročný a bez poplatkov a preto
navrhuje súdu, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi voči žalovanej náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaná dňa 26.03.2025 doručila súdu vyjadrenie k podaniu žalobcu, v ktorom okrem iného uviedla,
že má za to, že nepreukázal, že pri skúmaní bonity žalovanej, pred uzatvorením úverovej zmluvy, konal
s odbornou starostlivosťou. Žiadnym spôsobom nezisťoval výšku skutočných výdavkov žalovanej tak,
ako to upravuje ust. § 7 ods. 20 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. Odkazovanie na sumy životného
minimaaurčovanievýškyvýdavkovžalovanejajej2nezaopatrenýchdetísodkazomnavýškuživotného

minima podľa opatrenia NB SR č. 10/2017, zo dňa 14:11.2017, resp. uvádzanie nákladov na stravu 20,-
€, energie 20,-€, dopravu a telekomunikácie 10,-€., nepredstavuje konanie s odbornou starostlivosťou
zo strany žalobcu, a posudzovanie skutočných výdavkov žalovanej tak možno hodnotiť ako realizované
len formálne, bez znalosti akýchkoľvek majetkových a záväzkových pomerov žalovanej. Odkázala na
znenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Na základe uvedeného považuje vyhlásenie predčasnej

splatnosti úveru zo dňa 18.7.2024 za neplatné. Mala zato, že žalobca posudzoval schopnosť splácať
úver bez akýchkoľvek údajoch o výdavkoch žalovanej. Takéto konanie žalobcu, kde došlo k hrubému
porušeniu povinností uvedených v ust. § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z. má za následok bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru, podľa ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Bez ohľadu na vyššie uvedené,
má za to, že žalobca nemal žiadny dôvod vnútiť žalovanej úver v sume 7 000,-€ ak v žiadosti o

poskytnutie úveru žiada o úver v sume 2000,-€. Už takéto konanie, s následným splácaním úveru,
kde k omeškaniu v splácaní došlo už pri hradení 4. splátky od uzatvorenia úverovej zmluvy jasne
preukazuje, že žalovaná už pri uzatvorení zmluvy, resp. krátko po jej uzatvorení nebola schopná úver
splácať. Opäť bez ohľadu na vyššie uvedené, po nahliadnutí do súdneho spisu a preskúmaní listiny:
výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 18.7.2024, má za to, že došlo k neplatnému zosplatneniu

spotrebiteľského úveru, aj pre porušenie ust. § 565 a 53 ods. 9 OZ. V zosplatnení absentuje identifikácia
splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru. Podľa ust. § 565 OZ a ust. § 53 ods. 9 OZ, je pre platný
právny úkon zosplatnenia úveru zo strany veriteľa potrebné špecifikovať splátku, pre ktorú dochádza
k zosplatneniu celého dlhu. S prihliadnutím na rozhodovaciu prax NS SR, konkrétne rozhodnutie NS
SR pod sp.zn. 5 Cdo/2/2023, zo dňa 25.1.2024 považovať zosplatenie úveru za neplatné. Navrhla

na pojednávaní vypočuť žalovanú. Na základe uvedeného navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu
zamietol a v prípade úspechu v konaní, si uplatňuje nárok na náhradu trov konania. Zároveň z procesnej
opatrnosti, v prípade, ak sa súd nestotožní s právnym názorom žalovanej a žalobu nezamietne,
navrhujem aby preskúmal majetkové a zárobkové pomery žalovanej (pri jej výsluchu) a zaviazal ju na
hradenie dlhu v splátkach po 50 eur mesačne.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 03.04.2025 uviedol, že s vyjadrením žalovaného
sa nestotožňuje. V celom rozsahu odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie, v ktorom špecifikoval
ako postupoval pri poskytnutí úveru a uviedol, ako overil schopnosť žalovaného splácať úveru, pričom
postup bol v súlade so zákonom a tiež s Opatrením NBS č. 10/2017.Uviedol, že v žiadnom prípade

sa nemožno stotožniť s tvrdením, že posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver bez akýkoľvek
údajov o výdavkoch žalovaného, keď jednak sám žalovaný uviedol výšku jeho výdavkov a svojím
podpisom potvrdil pravdivosť a úplnosť údajov a jednak žalobca vychádzal z výšky životného minima,
ktoré slúži na určenie sumy bežných životných nákladov a to v závislosti od počtu členov domácnosti a
vyživovaných osôb. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 2CoCsp/21/2022 zo

dňa 10.5.2022; Súd prvej inštancie uviedol, že veriteľ si príjem žalovanej ani skutočné mesačné výdavky
neoveril a uspokojil sa len tvrdeniami žalovanej. Tieto závery sa však nezakladajú na pravde a nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní. K potrebe „overenia“ si skutočných výdavkov spotrebiteľa, je potrebné
uviesť, že taká požiadavka zo znenia predmetného ustanovenia nevyplýva. Odvolací súd považuje za
prehnanú úvahu o tom, že by si veriteľ mal overovať výšku čistého príjmu a výdavkov spotrebiteľa aj

napriek zákonom uloženej povinnosti spotrebiteľom uvádzať potrebné údaje úplne, presne a pravdivo.
Nie je možné, ani spravodlivé, od veriteľov požadovať, aby sa stavali do úlohy ,,vyšetrovateľov“
prípadne ,,súkromných detektívov“, zisťujúc a preverujúc každý jeden výdavok spotrebiteľa, len aby
neboli sankcionovaní v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ. Súd prvej inštancie tu nezohľadnil ustanovenie §7 ods. 2 ZoSÚ, ktoré aj spotrebiteľovi ukladá povinnosť, a to uviesť úplné, presné a pravdivé údaje
potrebné na posúdenie jeho schopnosti splácať spotrebiteľský úver. Povinnosti veriteľa s odbornou
starostlivosťou posúdiť schopnosť splácať úver zodpovedá povinnosť spotrebiteľa uviesť všetky údaje,

nevyhnutné pre také posúdenie, úplne a pravdivo, a v prípade nesplnenia alebo porušenia povinnosti
spotrebiteľom, nemožno sankcionovať veriteľa za nedostatočné posúdenie schopnosti spotrebiteľa úver
splácať. Žalovaná v žiadosti o úver neuviedla žiadne výdavky, čo však nemôže byť na škodu žalobkyni,
ktorá k posúdeniu bonity pristupovala zodpovedne a svoju povinnosť si splnila. Odvolací súd uviedol, že
na určenie dostatočnej sumy na bežné životné náklady slúži hodnota životného minima, a to v závislosti

od počtu členov domácnosti a vyživovaných osôb, práve preto tieto údaje banka už pred uzavretím
zmluvyzisťovala.Záverobezúročnostiabezpoplatkovostiúveruzuvedenéhodôvodupovažujeodvolací
súd za nesprávny a nezákonný, keďže túto sankciu možno aplikovať len v prípade, ak veriteľ bonitu
spotrebiteľa neskúmal vôbec, to znamená bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom
stave, prípadne bez nahliadnutia do relevantných registrov. Podľa názoru odvolacieho súdu veriteľ
postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovanej predmetný úver splácať,

keď bral do úvahy príjmy, výdavky a rodinný stav žalovanej, prihliadol tiež na počet vyživovaných detí
a vykonal lustráciu databázy Spoločného registra bankových informácií (č. l. 49) o stave aktívnych
úverov a všetky informácie komplexne vyhodnotil. Postup veriteľa odvolací súd považuje za v súlade
s § 7 ods. 1 ZoSÚ. Odvolací súd tu však zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nielenže vyhlásil úver za
bezúročný a bez poplatkov, ako sankciu za hrubé porušenie povinnosti upravenej v § 7 ods. 1 ZoSÚ,

aj napriek nenaplneniu zákonných podmienok pre uplatnenie tejto sankcie, súd zároveň vyslovil, že
žalobkyňanemohlavyžadovaťjednorazovésplatenieúverupodľa§11ods.2ZoSÚprvejvetyvdôsledku
porušenia povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ. Súd prvej inštancie tak na jednej strane tvrdil, že
žalobkyňa hrubo porušila svoju povinnosť a uplatnil sankciu za hrubé porušenie povinnosti podľa druhej
vety predmetného ustanovenia a následne uplatnil aj sankciu podľa prvej vety ustanovenia za ,,nehrubé“

porušenie povinnosti. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že jednotlivé sankcie nemožno kombinovať, lebo
v prípade, ak sú naplnené zákonné podmienky pre jednu sankciu, uplatní sa len tá jedna sankcia,
pre aplikáciu ktorej boli podmienky splnené. Logicky nemôžu byť naplnené podmienky pre uplatnenie
oboch sankcií súčasne. Žalobca sa ohradil voči tvrdeniu, že žalovanému vnútil úver vo výške 7000
Eur. Žalovaný ako osoba plne spôsobilá na právne úkony slobodne a vážne uzatvoril zmluvný vzťah so

žalobcom a čerpal úver vo výške 7000 Eur.

6.Dňa23.05.2025bolonazákladevýzvysúdudoručenépodaniežalobcu,vktoromuviedol,ženesúhlasí
stvrdenímsúdu,žebynedošlokplatnémuzosplatneniu.Žalobcamázato,žedošlokriadnemuplatnému
zosplatneniu v zmysle zákona. Má za to, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť

uviesť v upomienke/upozornení, zasielanej v zmysle §53 odsek 9 Občianskeho zákonníka, označenie
konkrétnej splátky, pre ktorú môže dôjsť po neuhradení k zosplatneniu. Z ustanovenia je jasne zrejmé,
že upozornenie/upomienka zasielaná v zmysle §53 odsek 9 Občianskeho zákonníka, musí obsahovať
upozornenie na uplatnenie práva v zmysle §565 Občianskeho zákonníka, v ustanovení a ani v inom
nie je uvedené, že je povinnosťou presne definovať, tou ktorou splátkou je dlžník v omeškaní a pre

ktorú môže dôjsť k zosplatneniu v zmysle §565 Občianskeho zákonníka. Odkázala na Rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoCsp/21/2022 zo dňa 10.5.2022; Rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 25CoCsp/2/2023 zo dňa 31.10.2023; Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.
16CoCsp/2/2023 zo dňa 14.9.2023; Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17CoCsp/3/2023
zo dňa 29.6.2023; a uviedla, že Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka definuje iba jediný

parameter tejto výzvy – musí obsahovať informáciu o tom, že dodávateľ môže úver zosplatniť. Žiadne
iné údaje výzvy potrebné nie sú. V prejednávanom prípade právny predchodca informoval žalovanú o
práve zosplatniť úver jednoznačnou formuláciou a zrozumiteľne („Týmto Vás vyzývame na okamžité
zaplatenie dlžnej sumy v zmysle Zmluvy o úvere. V opačnom prípade budeme požadovať, aby ste vrátili
celúposkytnutúsumuúveruspríslušenstvompreddátumomsplatnostidohodnutýmvZmluveoúvere.“).

Výzva preto je určitá a zrozumiteľná. Žalobca žalobu neberie späť, má za to, že dostatočne preukázal
dôvodnosť aj výšku uplatnenej pohľadávky, má za to, že zosplatnenie je riadne, platné v zmysle zákona
a žiada súd, aby rozhodol v zmysle podanej žaloby.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 27.08.2025 na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti

strán sporu a za účasti právneho zástupcu žalovaného. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní
ospravedlnil a zároveň vyjadril súhlas s pojednávaním v neprítomnosti.8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojich písomných podaní
a nemá viac čo dodať. V záverečnej reči uviedol, že navrhuje aby súd žalobu zamietol a v prípade
úspechu si uplatňuje nárok na náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodňuje stotožňujúc sa s vyjadrením

súdu v predbežnom právnom posúdení a odkazom na ich písomné vyjadrenia.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacimi obsah spisu, a to
najmä obchodné podmienky pre úvery – Prima banka Slovensko, a.s. účinné od 01.01.2022 na č.l.
14-21, všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s.. účinnými od 01.01.2023 na č.l.

22-44, sadzobník poplatkov I časť – fyzické osoby na č.l. 45-48, zmluva spotrebiteľskom úvere č.
0000000001021065 – pôžička zo dňa 10.07.2023 na č.l. 49-50, žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru
na č.l. 51, kreditný report na č.l. 52-56, dopyt sociálna poisťovňa na č.l. 57, opakované oznámenie zo
dňa 15.05.2024 s doručenkou na č.l. 58-59, výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 18.07.2024
s e-potvrdenkou na č.l. 60-61, prehľad splácania na č.l. 62, prehľad splácania – po predčasnom
zosplatnení na č.l. 62 rub, stav omeškaných splátok na úvere ku dňu zosplatnenia a prepočet zmluvných

úrokov na č.l. 63 a 63rub, prepočet úrokov z omeškania na č.l. 64, výpočet zmluvného úroku do
konečnej splatnosti úveru na č.l. 65, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere na č.l. 91,
informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov na č.l. 92, doručenka na č.l. 97, , súhrnné informácie
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami- prvý štvrťrok 2023 na čl. 164, a ustálil
nasledovný skutkový a právny stav:

10. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, bola dňa 10.07.2023 uzatvorená Zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. 0000000001021065- Pôžička na základe ktorej poskytla banka ako veriteľ
žalovanej úver vo výške 7.000 eur. V zmysle časti I. Základných podmienok bod 1.2 zmluvy o úvere sa
žalovaná zaviazala splatiť v 96 mesačných splátkach po 105,67 eura (výška poslednej splátky 104,35

eura) mesačne, v 14. kalendárny deň mesiaca, s termínom prvej splátky do 14.07.2023, dátumom
konečnej splatnosti 16.06.2031, poplatkom za poskytnutie úveru 350 eur jednorázovo, s dojednaním
poistením schopnosti splácať úver 5,17 eur mesačne s počtom úhrad poplatku 96 splátok, výškou RPMN
13,76 %, priemernou výškou RPMN 10,40 %, celkovou čiastkou. Ktorú má žalovaná zaplatiť 10.963,40
eura, a úrokovou sadzbou fixnou do splatnosti vo výške 9,90 % p.a.

11. Žalovaná úver riadne a včas nesplácala, v dôsledku čoho žalobca poslednou výzvou – opakované
upozorneniezodňa15.05.2024upozornilžalovanú,žebankaevidujeomeškanésplátkyvovýške232,40
s tým, že žiada o zaplatenie dlžnej sumy 247,40 eura najneskôr do 09.06.2024 (pozostávajúca z istiny
102,09 eura, zmluvný úrok 109,25 eura, úrok z omeškania 0,43 eura a zmluvná pokuta 35,63 eura.

Zároveň žalovanú upozornil, že v prípade neuhradenia sumy v stanovenom termíne uplatní svoje právo
v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlási predčasnú splatnosť úveru. Výzva bola žalovanej
doručená dňa 20.05.2024 (č.l. 59). Žalovaná však ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky
neuhradila, v dôsledku čoho jej žalobca listom zo dňa 18.07.2024 oznámil, že úverový záväzok sa stal
ku dňu 18.07.2024 predčasne splatný v celom rozsahu a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy vo výške

6.806,12 eur a to v lehote najneskôr do 09.08.2024. Predmetné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti bolo žalovanej odoslané dňa 23.07.2024 v zmysle e-potvrdenky (č.l. 61).

12.Podľa§497zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníkaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvy(ďalej
len „ObZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech

peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

13. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe

zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

14. Podľa § 503 ods. 3 ObZ, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou
určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov.15. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len ako „OZ“), právny úkon je prejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy
s takýmto prejavom spájajú.

16. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

17. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí

peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom v čase zosplatnenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

22. Podľa § 565 OZ v znení účinnom v čase zosplatnenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v

rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.

23. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej

aj len „ZoSU“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby
alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ

alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať
úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a

nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

24. Podľa § 2 písm. a), b), d), g), h), i) a l) ZoSU na účely tohto zákona sa rozumie

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedkyvrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj
poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona,
ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných
podmienok, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského
úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ročnou percentuálnou

mierou nákladov, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné
percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, celkovou výškou spotrebiteľského úveru
maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

25. Podľa § 7 ods. 1 ZoSU, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou

tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

26. Podľa § 7 ods. 2 ZoSU, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

27. Podľa § 7 ods. 16 ZoSU, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

28. Podľa § 7 ods. 17 ZoSU, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ-
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4
a 5; b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje

získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

29. Podľa § 7 ods. 19 ZoSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

30. Podľa § 7 ods. 20 ZoSU, Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky
spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

31. Podľa § 7 ods. 21 ZoSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20
písm. a).

32. Podľa § 7 ods. 23 ZoSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit
pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu.33. Podľa § 7 ods. 27 ZoSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne

informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej
zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme
podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov
alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),

banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať

spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum
ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

34. Podľa § 7 ods. 41 ZoSU, opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví a)

metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, a spôsob určenia
limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia
možného nárastu úrokových sadzieb a čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu zostávajúcich
výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31, b) požiadavky na

zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na overovanie
údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa, c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška
tohto limitu, d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru, e) limit na
podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov podľa
osobitného predpisu voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a výška tohto limitu,

f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.

35. Podľa § 9 ods. 1 ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená

názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.

36. Podľa § 9 ods. 2 ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

37. Podľa § 11 ods. 1 ZoSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c)
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie

iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku

odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

38. Podľa § 11 ods. 2 ZoSU, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácaťspotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

39. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok,
poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri
poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská

zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za
podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

40. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne
dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.

41. Podľa § 1 ods. 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v a) percentách zo sumy
zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné
obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, 2. jednorazové plnenie v percentách sa

považuje za plnenie za rok, 3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za
rok, b) peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov
tak, že 1. opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie
jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom
100, 2. jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov

a vynásobí sa číslom 100, 3. opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne
dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, c) percentách z inej sumy, ako je suma
zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné
obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej
sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov, 2. jednorazové plnenie v

percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých
peňažných prostriedkov, 3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa vynásobí podielom sumy, z
ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.

42. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije
priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre
jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a)
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

43. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia

peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
44. Podľa § 1a ods. 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v
odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi.

45. Podľa § 1a ods. 5 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, sumy alebo percentá vypočítané podľa tohto nariadenia vlády sa zaokrúhľujú
na dve desatinné miesta nahor.

46. Podľa § 2 ods. 1 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ukazovateľ
schopnosti splácať sa vypočíta ako podiel výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa odseku
3 a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4 zníženej o celkovú výšku nákladovna zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa odseku 5. Všetky položky výpočtu
ukazovateľa schopnosti splácať sa prepočítavajú na obdobie jedného mesiaca.

47. Podľa § 2 ods. 2 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, limit ukazovateľa
schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1.

48. Podľa § 2 ods. 3 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, výdavky na
peňažné záväzky spotrebiteľa sa na účely odseku 1 určujú ako súčet a) výšky splátky poskytovaného

spotrebiteľského úveru podľa § 7 ods. 20 písm. c) zákona pri zohľadnení odsekov 12 a 13 a § 4 a b) sumy
peňažných záväzkov znižujúcich príjem spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. d) zákona pri zohľadnení
odsekov 14 až 21.

49. Podľa § 2 ods. 4 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, celková výška
čistých príjmov spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. a) zákona sa vypočíta ako aritmetický priemer

čistých skutočných príjmov spotrebiteľa spravidla za obdobie bezprostredne predchádzajúcich troch
kalendárnych mesiacov pred posúdením schopnosti splácať.

50. Podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, Výška nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na

účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima2) spotrebiteľa, životného minima
na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť3) a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej
domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej
právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej
30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na

zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 40 % rozdielu medzi
celkovouvýškoučistéhopríjmuspotrebiteľaaživotnýmminimomspotrebiteľa,životnýmminimomosoby,
voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a
výdavkaminainúosobu,vočiktorejmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosťvovýškeurčenejprávoplatným
rozhodnutím súdu, ak odseky 8 a 9 neustanovujú inak; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo

výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.

51. Podľa § 2 ods. 13 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, Na účely § 7
ods. 20 písm. c) zákona pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých formou povoleného prečerpania
alebo kreditnej karty sa pri výpočte ukazovateľa schopnosti splácať použije minimálna mesačná splátka

za predpokladu, že spotrebiteľ by vyčerpal celý rámec dohodnutého povoleného prečerpania a limitu
kreditnej karty, najmenej však 3 % celého rámca dohodnutého povoleného prečerpania a limitu kreditnej
karty.

52. Podľa § 2 ods. 21 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, Na účely § 7 ods.

20 písm. d) zákona sa do výpočtu podľa odseku 3 písm. b) zahŕňa najmenej suma rovnajúca sa 3 %
schválených povolených prečerpaní a limitov kreditných kariet spotrebiteľa.

53. Podľa § 5ods. 1 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, Na účely overovania
údajov o príjmoch spotrebiteľa sa za interné zdroje informácií o príjme spotrebiteľa považujú kreditné

obraty, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa na platobnom účte, vedenom u veriteľa,
ktorý je poskytovateľom platobných služieb.

54. Podľa § 5 ods. 2 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely overovania
údajov o príjmoch spotrebiteľa sa za externé zdroje informácií o príjme spotrebiteľa považujú a)

potvrdenie o príjme spotrebiteľa od zamestnávateľa nie staršie ako tri mesiace, b) výpisy z platobného
účtu spotrebiteľa, za obdobie nie staršie ako tri mesiace, ktorý nie je vedený u veriteľa, a na ktorom
sú také kreditné obraty, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa, c) informácie o
jednom alebo viacerých platobných účtoch spotrebiteľa poskytnuté spôsobom, ktorý umožňuje ukladať
a reprodukovať nezmenené informácie,8) za obdobie nie staršie ako tri mesiace, ktoré nie sú vedené u

veriteľa, a na ktorých sú také kreditné obraty, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa,
d) pracovná zmluva vrátane jej dodatkov, e) potvrdenie správcu dane o výške príjmov zistených z
podaného daňového priznania k dani z príjmov a súčasne doklad preukazujúci príjmy spotrebiteľa v
období medzi podaním posledného daňového priznania a posúdením schopnosti spotrebiteľa splácaťspotrebiteľský úver, f) aktuálne potvrdenie o výške dávky spotrebiteľa podľa osobitných predpisov9)
spravidla nie staršie ako tri mesiace, g) overenie výšky príjmu spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,10) h)
iný doklad preukazujúci výšku príjmov spotrebiteľa.

55. Podľa § 132 ods. 1 a ods. 2 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

56. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

57. Podľa § 216 ods. 1 a ods. 2. CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť
žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania

vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

58. Podľa § 294 CSP, zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ.

59. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Je
nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými ako dlžníkmi bola dňa 10.07.2023
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru
vo výške 7.000 eur ktorá má nesporne charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ uzatváral zmluvu v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti a mal postavenie dodávateľa a žalovaný uzatváral zmluvu ako fyzická
osoba, pričom nekonal v rámci svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti, teda mal postavenie
spotrebiteľa. Uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak súd posúdil jednak ako zmluvu o úvere podľa
§ 497 Obchodného zákonníka, ale zároveň ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a predmetný zmluvný vzťah súd posúdil aj v zmysle ustanovení zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.

60. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom
bola dňa 10.07.2023 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 0000000001021065- Pôžička, na

základe ktorej poskytla banka ako veriteľ žalovanej úver vo výške 7.000 eur. V zmysle časti I. Základných
podmienok bod 1.2 zmluvy o úvere sa žalovaná zaviazala splatiť v 96 mesačných splátkach po 105,67
eura (výška poslednej splátky 104,35 eura) mesačne, v 14. kalendárny deň mesiaca, s termínom prvej
splátky do 14.07.2023, dátumom konečnej splatnosti 16.06.2031, poplatkom za poskytnutie úveru 350
eur jednorazovo, s dojednaním poistením schopnosti splácať úver 5,17 eur mesačne s počtom úhrad

poplatku 96 splátok, výškou RPMN 13,76 %, priemernou výškou RPMN 10,40 %, celkovou čiastkou.
Ktorú má žalovaná zaplatiť 10.963,40 eura, a úrokovou sadzbou fixnou do splatnosti vo výške 9,90 %
p.a. Žalovaná úver riadne a včas nesplácala, v dôsledku čoho žalobca poslednou výzvou – opakované
upozorneniezodňa15.05.2024upozornilžalovanú,žebankaevidujeomeškanésplátkyvovýške232,40
s tým, že žiada o zaplatenie dlžnej sumy 247,40 eura najneskôr do 09.06.2024 (pozostávajúca z istiny

102,09 eura, zmluvný úrok 109,25 eura, úrok z omeškania 0,43 eura a zmluvná pokuta 35,63 eura.
Zároveň žalovanú upozornil, že v prípade neuhradenia sumy v stanovenom termíne uplatní svoje právo
v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlási predčasnú splatnosť úveru. Výzva bola žalovanej
doručená dňa 20.05.2024 (č.l. 59). Žalovaná však ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky
neuhradila, v dôsledku čoho jej žalobca listom zo dňa 18.07.2024 oznámil, že úverový záväzok sa stal ku

dňu 18.07.2024 predčasne splatný v celom rozsahu a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy vo výške 6.806,12
eur a to v lehote najneskôr do 09.08.2024. Predmetné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
bolo žalovanej odoslané dňa 23.07.2024 v zmysle e-potvrdenky (č.l. 61). Z uvedeného vyplýva, že t.j.
v oboch prípadoch sa prejav vôle dostal do dispozičnej sféry žalovanej a mala objektívnu príležitosť
oboznámiť sa s obsahom zásielky.

61. V súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, zákon uvádza príkladne podmienky zakotvené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je
potrebné považovať za neprijateľné. Podľa článku 5 uvedenej smernice, všetky písomné ustanoveniaspotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne, v prípade nezrozumiteľnosti sa podmienka
má vykladať v prospech spotrebiteľa. Podľa článku 4 ods. 2 smernice, ak hlavný predmet zmluvy,
cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené

zrozumiteľne, je potrebné preskúmať, či tieto podmienky nie sú nekalé.

62. Súd konštatuje, že napriek skutočnosti, že zmluva o spotrebiteľskom úvere mala formulárový
charakter, bola vopred pripravená žalobcom a žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah, táto obsahuje
všetky potrebné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, strany sporu sa

predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy, spôsobe splácania úveru a pri uzavretí
zmluvy neboli obídené príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva ani ustanovenia smernice č. 93/13/
EHS. Zároveň obsah zmluvy nebol medzi stranami sporu sporný. Súd podrobil zmluvu o úvere aj ex offo
prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok a preskúmal zmluvu ako celok, pričom nezistil žiadne
zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, či neplatnosť zmluvy od jej počiatku. Súd poukazuje na ustanovenie §

41 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Ak by sa
teda v zmluve aj nachádzali nejaké neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by boli neplatné (existenciu
ktorých súd v konaní nezistil), nespôsobovalo by to neplatnosť celej zmluvy. Súd tak dospel k záveru,

že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by spôsobili jej
neplatnosť ako celku.

63. Súd konštatuje, že zmluva o úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §
497 Obchodného zákonníka a tiež obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods.

2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

64. Po posúdení formálnych náležitostí zmluvy, pristúpil súd ďalej v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka k preskúmaniu výšky odplaty za poskytnutý úver, či táto odplata v zmysle § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 1 a § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.,

neprekračuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných
prostriedkov požadovať. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., odplatu pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo
iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, a ktoré sú spojené s poskytnutím
peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. V danom prípade

pozostáva odplata za poskytnutý úver z úroku vo výške 9,90 % ročne a z poplatku za poistenie
schopnosti splácať úver vo výške 5,17 eur mesačne ako aj jednorazového poplatku za poskytnutie úveru
vo výške 350 eur.

65. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády, odplata sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých

peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok. Zmluvný úrok vo
výške 9,9 % p. a. napĺňa na účel výpočtu odplaty predpoklady obsiahnuté v § 1 ods. 3 písm. a) bodu 3.
predmetného nariadenia vlády, podľa ktorého odplatu okrem iného tvoria plnenia vyjadrené v percentách
zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že opakujúce sa plnenie v percentách za
rok, sa považuje za plnenie za rok.

66. Dojednané náklady spojené s poistením poskytnutého úveru vo výške 5,17 eur mesačne po prepočte
podľa § 1 ods. 3, písm. b) bodu 1. nariadenia vlády, predstavujú na účely výpočtu odplaty hodnotu
0,89 % (5,17 eur x 12 mesiacov : 7.000 eur x 100). V tejto súvislosti súd udáva, že odplata podľa § 1
ods. 1 nariadenia vlády integruje všetky odplatné plnenia, ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných

prostriedkov a viažu sa na akúkoľvek službu viazanú na poskytnutie úverovej služby. Dojednané náklady
spojené s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 350 eur po prepočte podľa § 1 ods. 3, písm. b)
bodu 2. nariadenia vlády, predstavujú na účely výpočtu odplaty hodnotu 5 % (350 : 7.000 eur x 100).
V tejto súvislosti súd udáva, že odplata podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády integruje všetky odplatné
plnenia, ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov a viažu sa na akúkoľvek službu viazanú

na poskytnutie úverovej služby. V zmysle uvedeného je potom irelevantné, či je povaha doplnkovej
súvisiacej služby, a teda v danom prípade poistenia, voliteľná alebo nie, keďže v konečnom dôsledku
dochádzakzvyšovaniucenyhlavnejslužby.Poplatokzapoistenietakjednoznačnespĺňazákonnéznaky
inkorporácie plnení vstupujúcich do civilnoprávnej odplaty v súlade so znením § 1 ods. 1 nariadeniavlády SR, ktoré ako súvisiace plnenie navyšuje povinnosť spotrebiteľa plniť odplatu spojenú a súvisiacu
s poskytnutím hlavnej úverovej služby. V tejto súvislosti je ešte nutné poukázať na to, že pre posúdenie
materializovaných plnení vstupujúcich do civilnoprávnej odplaty je úplne nerozhodné vymedzenie plnení

vstupujúcichdoRPMNpodľaZákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverocharovnakonerozhodný
je aj účel plnenia, keďže spojené plnenie vždy navyšuje celkovú výšku plnenia. Rovnako je pritom pre
tento účel nerozhodné aj vymedzenie tých plnení, ktoré vstupujú do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom podľa Zákona č. 129/2010 Z. z. V zmysle uvedeného má tak
súd za to, že dojednané poistenie jednoznačne spĺňa atribút odplatného plnenia, ktoré je spojené s

poskytnutím peňažných prostriedkov, a ktoré sa do celkovej odplaty za poskytnutý úver v zmysle § 1
ods. 1 nariadenia vlády zahŕňa.

67. Celková suma plnení vyjadrená v percentách za rok ku dňu uzavretia zmluvy tak predstavuje odplatu
za poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 15,79 % (9,9 % zmluvný úrok + 0,89 % náklady spojené
s poistením schopnosti splácať úver + 5 % náklady spojené s poplatkom za poskytnutie úveru).

68. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa §
1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných
bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného
predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, pričom podľa § 1a

ods. 1 nariadenia vlády, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke.
Priemerná RPMN za príslušný kalendárny štvrťrok sa v zmysle § 2 vyhlášky Ministerstva financií
SR č. 289/2010 zverejňuje najneskôr v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka. Keďže zmluva bola uzavretá dňa 10.07.2023, bolo

potrebné pre posúdenie najvyššej prípustnej výšky odplaty vychádzať z priemernej RPMN bánk
a pobočiek zahraničných bánk za 1. štvrťrok roku 2023 (január, február, marec), keď v zmysle § 2
vyhlášky Ministerstva financií SR č. 289/2010, bola táto hodnota za tento štvrťrok zverejnená najneskôr
dňa 30.04.2020, pričom za 2. štvrťrok (apríl, máj, jún) bola zverejnená až 31.07.2023. Priemerná RPMN
úverovposkytnutýchbankamiapobočkamizahraničnýchbánkza1.štvrťrok2023prizmluvnejsplatnosti

nad 5 do 10 rokov, predstavovala hodnotu 10,55 % pri obdobnom spotrebiteľskom úvere, v dôsledku
čoho súd konštatuje, že odplata za poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 15,79 % bezpochyby
neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorá v čase uzatvorenia zmluvy predstavovala hodnotu
21,10 % (2 x 10,55 %).

69. Vzhľadom na procesnú obranu žalovanej, ktorá namietala platnosť predčasného zosplatnenie úveru
ako aj s odkazom na judikatúrny posun ex offo skúmal splnenie zákonných predpokladov platného
zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka platných v čase
zosplatnenia úveru a stým spojenú platnosť výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a výzvy
k splateniu celého úveru podľa § 565 Občianskeho zákonník. V súvislosti s právom veriteľa žiadať

o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky upravuje § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka pre spotrebiteľské zmluvy osobitné predpoklady pre uplatnenie práva veriteľa podľa § 565
Občianskeho zákonníka. Ak chce totiž veriteľ uplatniť právo na zaplatenie celého dlhu, môže tak urobiť
len v prípade, ak od splatnosti nezaplatenej splátky uplynula najmenej trojmesačná lehota a ak zároveň
dlžníka upozornil, že si právo na zaplatenie celého dlhu uplatňuje. Veriteľ musí uplatnenie svojho práva

vovzťahukdlžníkovivoprednotifikovaťatonajmenejv15–dňovejlehote.Pouplynutínotifikačnejlehoty
sa právo veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa stáva účinným. Zároveň tak veriteľ môže urobiť
len pri súčasnom rešpektovaní § 565 Občianskeho zákonníka a síce môže žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené, a toto
právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Je v záujme ochrany

žalovaného ako spotrebiteľa skúmať hmotnoprávny základ žalobou uplatneného nároku, pričom súd je
v spotrebiteľských sporoch ex offo povinný skúmať okrem iného aj platnosť týchto právnych úkonov.
Žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie podmienok uvedených v ustanovení
§ 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.

70. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, platného a
účinného v čase omeškania žalovaného s plnením splátok, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, mohol veriteľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote niekratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z hľadiska tejto formulácie uvedeného ustanovenia je
zrejmé, že toto ustanovenie dopĺňa ustanovenie § 565 OZ, takže otázku zosplatnenia úveru je potrebné
vykladať skrz text oboch uvedených ustanovení súčasne. Zákon prísne stanovuje kritériá, za akých

podmienok môže prísť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, pričom tieto podmienky musia byť
splnené kumulatívne.

71. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka uplatnenie práva na splatenie celej pohľadávky (tzv. strata
výhody splátok) je viazané na splnenie týchto podmienok: a) možnosť straty výhody splátok bola

výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v súdnom rozhodnutí, b) dlžník nesplní
niektorú zo splátok v deň jej splatnosti, c) veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Splatnosť celej pohľadávky tak nenastáva priamo zo zákona,
ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku dlhu,
prípadne či podá na súde žalobu na plnenie.

72. Účelom právnej úpravy v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť „zosplatňovaniu“
záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach z dôvodu
len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky a súčasne dať spotrebiteľovi ešte
poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie
celého dlhu. Spotrebiteľ musí byť nepochybne informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí

uplatnenie práva veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka.

73. Súd poukazuje na najnovšiu rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/188/2023, sp.zn. 5Cdo/197/2022, sp. zn. 5Cdo/2/2023, sp. zn. 6Cdo/15/2023
ako aj rozhodnutie I.ÚS/528/2024), podľa ktorej upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

na to, aby ho bolo možné považovať za kvalifikované, musí obsahovať označenie konkrétnej splátky,
vo vzťahu ku ktorej veriteľ mieni dané právo uplatniť. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné
následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru a platnosť tohto úkonu. Jedná sa o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá
má umožniť spotrebiteľovi reálne sa "dozvedieť" o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení

predčasnej splatnosti úveru, a "spôsobe" ako tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky
je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie "iba"
výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto
vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť, resp. zakladá,
dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú, pre

ktorúplánujepredčasnezosplatniťspotrebiteľskýúver.Ztohodôvodumusídodávateľjednostrannýúkon
- výzvu na zaplatenie omeškanej splátky oznámiť spotrebiteľovi určitým spôsobom, aby tento konkrétne
mal vedomosť, ku ktorej pohľadávke mieni následne dodávateľ zosplatniť celý úver v prípade, že
uvedenú splátku spotrebiteľ v dodatočne stanovenej lehote neuhradí. Vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru musí predchádzať upozornenie pre spotrebiteľa, ktoré je konštruované ako jednostranný právny

úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým sa oznamuje, že na základe ich dohody uplatní svoje právo
podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pretože dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky. Z obsahu
tohto úkonu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok - uplatnenia režimu § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva veriteľa podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka. Zo znenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva požiadavka

konkrétnosti upozornenia, určenia omeškanej splátky, ku ktorej sa uplatňované právo veriteľa podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka týka, t.j., že dlžník nesplatil niektorú (teda nie niektoré) svoju splátku.
Určitosť, čo do identifikácie omeškanej splátky, je podstatná pre vyhodnotenie dodržania lehôt, ako tieto
vyplývajú z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s ohľadom na určenie, kedy sa stáva zročný celý dlh
naraz.

74. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 vyplýva, že v prípade,
ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565
Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo
strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15

dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia
premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu
úveru(porovnajrozhodnutienajvyššiehosúdusp.zn.2Cdo/149/2021).Jetopodstatnáinformácianajmäv situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť
aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ
oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ

pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

75. Súd poukazuje zároveň aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa
13.02.2025, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3/2025 pod
č. 34 z ktorého vyplýva právna veta: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie

je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok
(uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024).
Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nesprávne uvedenie len priemernej hodnoty RPMN v zmluve o
spotrebiteľskom úvere (bez ohľadu na povahu odchýlky) a podobne tiež nesprávne uvedenie RPMN v
spotrebiteľov prospech samo osebe bezúročnosť úveru ani nemožnosť veriteľa žiadať v súvislosti s jeho

poskytnutím poplatky nespôsobuje.“

76. Z uvedeného potom možno vyvodiť, že aj z právneho úkonu veriteľa podľa § 565 Občianskeho
zákonníka by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne aj § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníka

o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva sa iba
formálnym „upozornením“ nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Bez uvedenia splátky, pre
ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, nie je dostatočne určitým ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval
predčasné zosplatnenie úveru. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným
zmyslom § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.

77. Súd prvej inštancie konštatuje, že z písomnej výzvy (opakované upozornenie) zo dňa 15.05.2025
vyplýva, že veriteľ upozornil dlžníka - žalovanú, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky
a súčasne veriteľ upozornil, že bude požadovať, aby vrátila celú sumu poskytnutého úveru s
príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere, teda že je oprávnený vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť úveru. Mimoriadnu splatnosť úveru žalobca vyhlásil ku dňu 18.07.2024 pre
omeškanie splátky splatnej dňa 15.04.2024, s ktorou bola síce žalovaná ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti v omeškaní 3 mesiace, avšak toto svoje právo uplatnil žalobca bez toho, aby presne
špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.

78. Súd tak dospel k záveru, že výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 15.05.2024, ktorou mala byť
realizovaná výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, je neplatným právnym úkonom pre jej
rozpors§37ods.1Občianskehozákonníka,zdôvoduneurčitostianezrozumiteľnosti,nakoľkozobsahu
tejto výzvy nevyplýva označenie konkrétnej splátky úveru, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, vo vzťahu
ku ktorej žalobca mienil uplatniť právo predčasne ukončiť výhodu v podobe splátok úveru (predčasne

zosplatniť celý úver) vyplývajúce mu z § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Preto výzvu na
zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 15.05.2024 nemožno považovať za kvalifikovanú, teda vyvolávajúcu
právne účinky predpokladané § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

79.Súdpoznamenáva,žezosplatnenieceléhoúverupreporušeniepovinnostíspotrebiteľa(žalovaného)

je jednostranným úkonom veriteľa, pre účinnosť ktorého je potrebné jeho oznámenie (doručenie)
dlžníkovi. Dátum vyhlásenia úveru za splatný je jednostranným právnym úkonom veriteľa, ktorý tak
môže urobiť vtedy, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky. Vo vyhlásení o mimoriadnej splatnosti
úveru veriteľ konkretizuje, ktorým dňom považuje úver za zosplatnený a kedy nastávajú následky
porušenia povinností zo strany dlžníka. Rovnako ku dňu vyhlásenia splatnosti úveru veriteľ vyčísli výšku

nesplateného úveru. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru veriteľ deklaruje, že boli splnené zákonné
podmienky na zosplatnenie úveru, čím sa celý dlh stal ku dňu uvedenému v tomto oznámení splatným.
80. Z písomnej výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 18.07.2024 vyplýva, že týmto úkonom žalobca
oznámil žalovanému, že v dôsledku jeho omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úveru, ho
vyzýva k splateniu celého úveru čerpaného na základe tejto zmluvy, najneskôr do 09.08.2024 na

platobné údaje uvedené vo výzve. Podľa názoru súdu, aj z právneho úkonu veriteľa realizovaného
podľa § 565 Občianskeho zákonníka, by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia
a súčasne podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (špecifikácia splátky úveru, s
ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, vo vzťahu ku ktorej žalobca mienil uplatniť právo predčasne ukončiťvýhodu v podobe splátok úveru), nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť
dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva
sa iba formálnym "upozornením" nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Súd tak konštatuje,

že aj výzva k splateniu celého úveru zo dňa 18.07.2024 je neplatným právnym úkonom pre jej
rozpor s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti, nakoľko
neobsahuje (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore) žalovaný v omeškaní,
a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, preto ju nemožno považovať za
kvalifikovanú, teda vyvolávajúcu právne účinky predpokladané zák. § 565 Občianskeho zákonníka.

81. Na základe vyššie uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že žalobca nepostupoval pri
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka,
dôsledkom čoho súd posúdil právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru realizovaného
žalobcom výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 18.07.2024 ako neplatný právny úkon podľa § 39
Občianskeho zákonníka pre jeho rozpor so zákonom. Uvedené znamená, že žalovaný bol povinný

splácať splátky úveru i potom, ako žalobca neplatne zosplatnil celý úver, nakoľko neplatné zosplatnenie
nemalo žiadny vplyv na povinnosť žalovaného pokračovať v splácaní úveru v dohodnutých splátkach.

82. Žalobca svoj nárok skutkovo vymedzil od tvrdenia o splatnosti úveru v celosti a s tým súvisiaceho
nároku na úhradu úrokov a úrokov z omeškania zo zosplatneného úveru, teda ako plnenie z predčasne

zosplatného úveru vrátane príslušenstva zosplatneného úveru. V danom prípade zo samotných
listín predložených do konania žalobcom vyplýva, že neboli splnené všetky zákonné podmienky pre
zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
t. j. že zo strany žalobcu nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom pre jeho neurčitosť tohto
právneho úkonu (37 OZ) z dôvodu chýbajúcej identifikácie nezaplatenej splátky, pre ktorú sa žalobca

rozhodol zosplatniť predmetný úver zmluvne dojednaným spôsobom. Súd poukazuje na ustanovenie §
216 CSP, v zmysle ktorého je súd viazaný žalobným návrhom. Súd nemôže prekročiť a prisúdiť viac,
než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmie ísť nad rámec petitu. Uvedená zásada je označovaná ako
tzv. zásada „ne ultra petitum“. Viazanosť súdu žalobným návrhom (§ 216 CSP), t. j. nemožnosť súdu
prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmieť ísť nad rámec petitu sa vzťahuje

k žalobnému návrhu (petitu) a nie k spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke, aké dôkazy je
súd v konaní oprávnený vykonať alebo nevykonať.
83. Nakoľko žalobca v spore nepreukázal svoje skutkové tvrdenia o platnom zosplatnení úveru, súd
nemohol žalobcovi v konaní priznať ani príslušenstvo uplatneného nároku v podobe úroku a úrokov
z omeškania z neplatne zosplatneného úveru, keďže by došlo k porušeniu spomínanej zásady “ne ultra

petitum“. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu a musí rešpektovať predmet konania vymedzený
žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký
bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Z uvedených dôvodov súd žalobu výrokom I. tohto
rozsudku zamietol. Súd nad rámec poznamenáva, že zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany
žalobcu, ktorá zmena ani nenastala, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch

neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP).

84. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa
12. 02. 2024, podľa ktorého nemožno priznať veriteľovi právo na zaplatenie splátok úveru splatných
ku dňu rozhodnutia súdu, ak si v žalobe veriteľ uplatňoval zaplatenie celého predčasne zosplatneného

úveru a súd dospel k záveru, že predčasné zosplatnenie úveru je neplatné. Najvyšší súd SR uzavrel, že
síce by šlo o plnenie z rovnakej zmluvy, ale súd by neprípustne priznal plnenie z iného skutkového stavu,
než aký bol vymedzený v žalobe. V žalobe pritom žalobca jednoznačne tvrdil, že došlo k zosplatneniu
poskytnutého úveru k 10.12.2017 (a aj odôvodňoval, akým postupom sa tak stalo), ktoré súd posúdil
nakoniec ako neplatné a žalobca žiadal priznať práve a len takto zosplatnený úver. Najvyšší súd SR

pre takéto prípady uzavrel, že ak by súd priznal za takéhoto stavu nárok na zaplatenie jednotlivých
splatných splátok, porušil by tým zásadu „ne ultra petitum“, a teda prekročil by rámec vymedzeného
petitu, čo je neprípustné. Predmetné rozhodnutie prešlo aj kontrolou ústavnosti, keď Ústavný súd
SR v rozhodnutí zo dňa 2. októbra 2024, sp.zn. I. ÚS 528/2024 ústavnú sťažnosť proti uzneseniu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/85/2021 z 12. februára 2024 odmietol, pričom

v odôvodnení odmietajúceho rozhodnutia tiež uviedol, že „...Všeobecný súd musí rešpektovať predmet
konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať z iného skutkového
základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu (uznesenie najvyššieho súdu
sp. zn. 4MCdo/15/2010 z 27. júla 2011, obdobne I. ÚS 122/2012)..... Rovnako nedôvodný je aj odkazsťažovateľky na skutočnosť, že zo samotných skutkových zistení vyplynulo, že pohľadávka z úverovej
zmluvy nie je splnená, keďže z dispozičného princípu, ktorý ovláda civilné sporové konanie, vyplýva, že
žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho

vymedzením je súd v zásade viazaný. Z uvedeného dôvodu má teda pre posúdenie dodržania zásady
viazanosti súdu petitom rozhodujúci význam skutkový základ tak, ako ho vymedzil žalobca v žalobe,
pričom tento je nosným pre skutkové zistenia, z ktorých súd následne pri právnom posúdení vychádza.“

85. Súd v súlade s uvedenou judikatúrou najvyššieho súdu poukazuje na tú skutočnosť, že podanie

adresované súdu musí byť formulované jasne, zrozumiteľne a určito, a najmä žaloba, ktorou sa
žalobca domáha vydania konkrétneho rozhodnutia musí v zmysle § 132 CSP obsahovať úplné opísanie
rozhodujúcichskutočností,označeniedôkazovnaichpreukázanieažalobnýnávrh,pretožeibaformálne
a obsahovo spôsobilá žaloba je predpokladom vecného prejednania veci. Súd v civilnom sporovom
konaní nie je povinný a ani nemôže nahrádzať úkony sporových strán, ktoré zaťažuje povinnosť tvrdenia
adôkaznápovinnosť(§150CSP;svýnimkouavzákonomrozsahuvprípadespotrebiteľskýchsporovpri

ochrane slabšej strany). Ak žalobca v spore tvrdil, že došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru, bol povinný toto svoje tvrdenie preukázať. Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia
povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá
ich nesplnila, tak ako tomu bolo aj v predmetnom prípade.

86. Nakoľko súd žalobu zamietol, v konaní následne neskúmal (z dôvodu hospodárnosti konania),
či žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere splnil povinnosť uloženú mu zákonom a
posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver s odbornou starostlivosťou, či uplatnený nárok žalobcu
nie je premlčaný, ani či nemožno poskytnutý úver posúdiť ako úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle

ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.. Takéto posúdenie, aj keby súd učinil, by nemohlo nič zmeniť na
závere, že žalobe nie je možné vo zvyšnej časti vyhovieť.

87. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

88. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

89. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

90. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

91. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako strane v
konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozsudku

Poučenie:

9Csp/7/2025

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
sp. zn.: 9Csp/7/2025–170
IČS: XXXXXXXXXX

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Levice. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V Leviciach, dňa 27. augusta 2025

Mgr. Alexandra Lisyová

s u d k y ň a

Za správnosť vyhotovenia:
Patrícia Marková