Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. január 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/149/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125209436
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125209436.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom
ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanému: 365. bank, a.s.,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 právne zastúpený: SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o. so sídlom Štefániková 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 1 550 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 450 € a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 13.11.2025 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 1550 €.
1.1. Žalobkyňa v žalobe uviedla:
„V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20Csp/58/2025, o určenie, že úver
je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti ôsmich zmluvných podmienok, som bola

ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná vo všetkých uplatňovaných nárokoch, rozsudkom
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 20Csp/58/2025, z 25.08.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť
28.10.2025 (ďalej len Základné konanie).
Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním PFZ v takej výške aby mala, nielen
deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ
priznané v symbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje
voľnou úvahou, tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia

spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa.
PFZ vo vzťahu k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru uplatňujem vo výške 750,-- eur, to je vo
výške cca 50 % zo sumy 1 599,75 eura, o ktorú sa mienila žalovaná na môj úkor bezdôvodne obohatiť.
PFZ vo vzťahu k ôsmym neprijateľným zmluvným podmienkam požadujem vo výške 800,-- eur.
Nárok ako ho požadujem, zohľadňuje skutočnosť, že žalovaná v zmluve použila osem neprijateľných
zmluvných podmienok a za každé z týchto porušení spotrebiteľského práva si uplatňujem PFZ vo výške
100,-- eur.

Čo sa týka výšky PFZ vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam, poukazujem na novšie
rozsudky Krajského súdu Prešov, z ktorých vyplýva, že PFZ by nemalo byť nižšie, ako 100,-- eur

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril nasledujúco:- neuznáva vznesený nárok ani čo do dôvodu ani čo do výšky,
- ide o šikanózny výkon práva,
- požadované PFZ je z hľadiska výšky neprimerané.

3. V replike a duplike strany sporu zotrvali na svojich stanoviskách, pričom v duplike žalovaný uviedol,
že z poskytnutého úveru nemal žiaden zisk ale naopak jeho strata je už cca 2580 €.

4. Súd z listín tvoriacich súdny spis zistil nasledujúce:

4.1. Žalobkyňa na OS Prešov podala žalobu voči žalovanému, ktorou sa domáhala určenia bezúročnosti
úveru a určenia neprijateľnosti ôsmich zmluvných podmienok.
4.2. OS Prešov rozsudkom č.k. 20Csp/58/2025 – 138 zo dňa 25. augusta 2025 takto právoplatne
rozhodol:
„I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX, zo
dňa 01.03.2011, je bezúročný a bez poplatkov.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX,
zo dňa 01.03.2011, v časti [2] Zmluva o úvere, bod [2] v časti, v znení: „Právne vzťahy neupravené
Zmluvou o úvere sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre
úver – dostupnápôžička, dostupnápôžička – šikovnárezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením
o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení podľa zákona č. 186/2009 Z.z.

Klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi. Klient vyhlasuje, že
sa pred uzatvorením Zmluvy o úvere oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre
štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dostupnápôžička [Formulár], ktorý je k dispozícií na
obchodnom mieste Banky.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX,

zo dňa 01.03.2011, v časti [2] Zmluva o úvere, bod [3], v znení: „Klient vyhlasuje, že nemá osobitný
vzťah k Banke v zmysle Zákona o bankách a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje
neplatnosť tejto zmluvy a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru ku dňu, keď sa Banka dozvie o
nepravdivosti tohto vyhlásenia.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX,

zo dňa 01.03.2011, v časti [2] Zmluva o úvere, bod [4], v znení: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany
uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. [Občiansky zákonník], ktorá
je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s čl. 5, bod 5.8 Obchodných podmienok
pre úver.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX,

zo dňa 01.03.2011, v časti [2] Zmluva o úvere, bod [5], v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že
akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú
rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných
obchodných podmienok. Klient zároveň vyhlasuje, že sa oboznámil s obsahom rozhodcovskej doložky a
s dôsledkami jej uzatvorenia. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné

a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver –
dostupnápôžička, dostupná pôžička – šikovnárezerva k Zmluve o úvere dostupnápôžička č.
XXXXXXXXXX, zo dňa 01.03.2011, v čl.5 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a

zabezpečenie,bod5.6],vznení:„PlatbyodKlientasavočipohľadávkeBankyzapočítavajúbezohľaduna
to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2]
úrok z omeškania, [3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči
Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia.
V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou,

podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu
na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo Zmluvy o úvere Banka je oprávnená započítať svoje
splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek
pohľadávkam Klienta voči Banke.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver –

dostupnápôžička, dostupná pôžička – šikovnárezerva k Zmluve o úvere dostupnápôžička č.
XXXXXXXXXX, z 01.03.2011, v čl. 6 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie
ZoÚ, bod 6.4], v znení: „V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 Obchodných
podmienok, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbouúrokuzomeškaniavovýškestanovenejvOznámení,atooddátumupredčasnejsplatnostiaždoúplného
splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VIII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver –

dostupnápôžička, dostupná pôžička – šikovnárezerva k Zmluve o úvere dostupnápôžička č.
XXXXXXXXXX, zodňa01.03.2011, v čl.8– Oznamovaciapovinnosť,doručovanie,bod8.1], v znení: „Klient
je povinný oznámiť Banke všetky zmeny v údajoch uvedených v Zmluve o úvere, najmä týkajúce sa
jeho osobných údajov, kontaktnej adresy, zamestnávateľa, niektorého z telefónnych čísiel uvedených v
Zmluve o úvere, a bankového spojenia, a to do 15 dní od takejto zmeny. Klient je ďalej povinný oznámiť

Banke okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky zo Zmluvy o úvere, najmä
to, že bolo zahájené konkurzné alebo exekučné konanie týkajúce sa jeho majetku. Klient zodpovedá za
škody, ktoré Banke vzniknú v dôsledku nesplnenia týchto povinností. V prípade nesplnenia si povinnosti
Klienta podľa tohto bodu Obchodných podmienok je Banka oprávnená účtovať Klientovi zmluvnú pokutu
vo výške stanovenej v Sadzobníku, pričom zaplatením tejto zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok Banky
na náhradu škody.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IX. Súd určuje, že zmluvné podmienky uvedené v Sadzobníku poplatkov s účinnosťou od 03. januára
2011 k Zmluve o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa 01.03.2011, v časti Úvery pre
obyvateľstvo, Dostupná pôžička (strana 27 a 28), v znení: „ 2. Poskytnutie úveru v hotovosti 29,87 Eura,
3.PoskytnutieúveruŠikovnárezervavhotovosti8,30Eura,4.Poskytnutieúverunaúčetvinejbankeako
E.F.29,87Eura,10.1.upomienkapoomeškanísplátky9,96Eura,11.2.upomienkapoomeškanísplátky

24,90 Eura, 16. Porušenie informačnej povinnosti klienta v zmysle obchodných podmienok zmluvná
pokuta 33,19 €“, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
X. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 - Osoba, ktorá
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 10.6.2013 –
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Podľa § 53 ods.1 zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Ustanovenia tohto zákona sa použijú

na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024
a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.
Podľa § 3 ods.1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa – každý spotrebiteľ má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti
ochrany spotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti

ochrany spotrebiteľa; pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliada najmä
na povahu, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo
povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.
5.1. Keďže uplatnenie nároku na PFZ nie je nárokom zo zmluvy ale nárokom z porušenia práva
spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa deklarovaného súdnym rozhodnutím, na

prejednávanú vec sa vzťahuje § 3 ods.1 písm.e) zákona č. 108/2024 Z.z.

6. Vo vzťahu k vyššie citovanému rozhodujúcemu ustanoveniu zákona, možno uviesť, že ide
o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá iba príkladom ustanovuje kritéria na
vymedzenie toho, ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že PFZ sa poskytuje bez toho, aby

porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa bolo spôsobilé čo i len privodiť ujmu
spotrebiteľovi.
6.1. V prejednávanom prípade zo strany žalobcu došlo k iniciovaniu súdneho konania z dôvodu určenia
bezúročnosti úveru a z dôvodu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Úspešne teda
uplatnil porušenie jeho práv garantovaných ako zákonom o ochrane spotrebiteľa tak aj Občianskym

zákonníkom a zákonom o spotrebiteľských úveroch.
6.2. Pri výklade § 3 ods.1 písm.e) č. 108/2024 Z.z. treba akcentovať, že jeho znenie zakladá nárok na
finančné zadosťučinenie už pri úspešnom uplatnení porušenia práva alebo povinnosti v oblasti ochrany
spotrebiteľa bez toho, žeby sa vyžadovala, čo len potenciálna ujma. Ani analogicky nemožno aplikovať§ 13 ods.2 Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1
najmäpreto,žebolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojehovážnosťvspoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 180/2004

Z.z. žiadnu postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu
na finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva je potrebná určitá intenzita. Týmto je
daná aj odpoveď na obvyklú argumentáciu žalovaných dodávateľov, ktorej podstata spočíva v tvrdení,
že právo na primerané finančné zadosťučinenie dané až „vtedy, keď porušenie práva nie je možné
napraviť inak“. Podľa názoru súdu dotknuté zákonné ustanovenie žiadnu takúto podmienku nestanovuje

a naopak dovršuje sa ním ochrana spotrebiteľa v dodávateľom spôsobenom závadnom spotrebiteľskom
vzťahu. Primerané zadosťučinenie podľa § 3 zákona č. 180/2024 Z.z. nemá napriek svojmu názvu nič
spoločné s obdobným inštitútom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, preto nie je potrebné skúmať,
či a ako bolo zasiahnuté do osobnostnej sféry spotrebiteľa.
6.3. Súd má za to, že s prihliadnutím na stanovené kritéria výšky primeraného finančného
zadosťučinenia, treba pri jej určovaní vychádzať z toho, že toto má plniť funkciu satisfakčnú a primerane

aj funkciu preventívno - sankčnú (pričom však táto funkcia sama o sebe nespôsobuje zvýšenie sumy
priznávaného primeraného finančného zadosťučinenia) tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od
nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu
ho treba chápať predovšetkým ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne
ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných

spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu,
už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.
Podľa NS SR sp. zn 6 Cdo/127/2017 - Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a
jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania
vočispotrebiteľom.Možnohovšakchápaťajakoprostriedoknavyvolanieaktivityspotrebiteľovdomáhať

sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom
porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako
slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie
vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že
spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto
ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva
alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku
rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,

t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola
privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom
dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné
bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky
škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej

výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,
neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným
kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na
všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.
7. Súd teda dospel k záveru, že základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie je daný.

8.Zákonomstanovenýmikritériamipriurčovanívýškyprimeranéhofinančnéhozadosťučineniasúnajmä
povaha, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo
povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.

9. Žalobcovi z porušenia jeho práv a z porušenia povinností dodávateľa zatiaľ nevznikla ujma, ktorá
by bola právoplatne judikovaná. Pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky žalobca netvrdil a súd
nezistil, žeby zo strany žalovaného išlo o použitie neprijateľných ZP po ich právoplatnom judikovaní.
Naopak, žalobca mal uľahčenú úlohu, keďže zmluvné podmienky, ktorých neprijateľnosti sa domáhal,
boli už v obdobných typových zmluvách za neprijateľné opakovane judikované o čom svedčí množstvo

odkazov na už existujúce rozsudky.
9.1. Súd primerané finančné zadosťučinenie chápe ako dovŕšenie nápravy vadného stavu, ktorého
základom však bol úspech spotrebiteľa v súdnom konaní, ktorého sa zúčastnil ako žalobca alebo
žalovaný. Potom primerané finančné zadosťučinenie po úspechu v tzv. základnom konaní mu má naviacnahradiť „určitý“ diskomfort spôsobený súdnym konaním (či už vyhľadanie občianskeho združenia na
ochranu spotrebiteľa alebo advokáta, alebo účasť na súde a pod., keďže tento čas mohol využiť inak).
9.2. Strany sporu preukázali súdnymi rozhodnutiami značný rozptyl priznávaného zadosťučinenia za

neprijateľnúzmluvnúpodmienkuodsumy 10€aždosumy300€.Súdmázato,ževtomtotypekonaníje
možná (a v podstate aj nevyhnutná) určitá paušalizácia náhrad, aby sa nepriznávali len symbolické sumy
bez hospodárskeho významu (ale ako výsledok zaťažovania súdneho systému žalobami o bagateľné
sumy) alebo sumy premrštené vedúce k obohacovaniu spotrebiteľov. Tak súd za základnú sumu
zadosťučinenia za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje sumu 100 € s možným posunom oboma

smermi na základe charakteru zmluvnej podmienky (potvrdené rozsudkom KS v Prešove sp. zn
3CoCsp/38/2024 zo dňa 04.03.2025 – bod 29. odôvodnenia).
9.3. Aj v prejednávanej veci chcel súd podľa závažnosti jednotlivých zmluvných podmienok priznať
primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 € a 100 €. Vo veciach Okresného súdu Prešov sp.
zn. 9Csp/1/2025 a 9Csp/58/2025 však KS v Prešove v rozsudkoch sp. zn. 17CoCsp/9/2025 zo dňa
06.11.2025 a sp. zn. 6CoCsp/21/2025 zo dňa 27.11.2025 uviedol:

- 17CoCsp/9/2025 – „13. V prejednávanej veci je možné pripustiť úvahu prvoinštančného súdu, že
každé rozhodnutie o neprijateľnej zmluvnej podmienke v pôvodnom konaní môže byť primerane
priznaná vo forme primeraného finančného zadosťučinenia suma vo výške 100 eur. Je potrebné
však vyhodnotiť, či pôvodné konanie a pôvodná obrana spotrebiteľa, teda žalobkyne, vo veci sp.
zn. 20Csp/45/2024 sledovala cieľ ubrániť sa aktívnemu konaniu dodávateľa, teda žalovaného pri

uplatňovaníajneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokvkonaníprotispotrebiteľke,aleboišlolenokonanie,
kde nebolo potrebné, vzhľadom na ukončenie zmluvného vzťahu a už nemožnosti aplikovať neprijateľné
zmluvné podmienky žalovaným sa cielene a aktívne nárokom dodávateľa brániť.
V tejto veci však odvolací súd zistil a nakoniec to strany sporu ani nepopreli, dokonca ani žalobkyňa
netvrdila, že tomu tak nie je, že konanie, ktoré prebiehalo pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn.

20Csp/45/2024 nebolo iniciované žalobkyňou na obranu proti aktívnemu uplatňovaniu neprijateľných
zmluvných podmienok žalovaným, alebo bolo iniciované po tom, čo žalobkyňa si svoje zmluvné
povinnosti voči žalovanému splnila a žalovaný už nemal možnosť za žiadnych okolností voči žalobkyni
aktívne uplatňovať akékoľvek nároky z takto ukončenej zmluvy.
Za tohto stavu potom paušalizácia všetkých primeraných finančných zadosťučinení je prípustná

v rozsahu 100 eur, ale len v prípade, ak aktívne bola žalobkyňa zúčastnená na obrane svojich
spotrebiteľských práv, nie, ak vyvolala pôvodný spor, ktorý bol základom uplatneného nároku sama, bez
ďalšej hrozby sankcií z napadnutých neprijateľných zmluvných podmienok. Za tejto situácie nie je možné
zmluvné podmienky považovať za závažnejšie či menej závažné, vzhľadom na hrozbu ich použitia v
neprospech spotrebiteľa. Tieto podmienky je možné považovať vo všeobecnosti v prejednávanej veci

za podmienky už neaplikovateľné vo vzťahu k žalobkyni, avšak vzhľadom na to, že žalobkyňa svojich
práv sa môže domáhať kedykoľvek, pri určení neprijateľných zmluvných podmienok hrozba ich aplikácie
pominula, a preto primerané finančné zadosťučinenie za jednotlivé zmluvné podmienky, vzhľadom na
neexistujúcu hrozbu, ani v pôvodnom konaní ani aktuálne, nie je možné považovať za závažné, alebo
priemerne závažné, ale ako nezávažné, bez priameho dopadu na žalobkyňu.

Žalobkyňa sa hrozbe prípadného uplatňovania neprijateľných zmluvných podmienok žalovaným
nemusela aktívne brániť, dokonca jej nehrozilo ani uplatňovanie finančných nárokov žalovaným, pretože
zmluva bola 24.7.2012 doplatená a ukončená a 5.8.2024, kedy podala žalobu o neprijateľné zmluvné
podmienky by bol každý finančný nárok žalovaného premlčaný, na čo by musel súd aj bez námietky
žalobkyne prihliadnuť. Taktiež pri sporoch o úhradu súd ex offo skúma v spotrebiteľských konaniach, či

uplatnené nároky sú alebo nie sú nárokmi z neprijateľných zmluvných podmienok.
Preto obavy žalobkyne pred prípadným ďalším uplatňovaním neprijateľných zmluvných podmienok voči
jej osobe žalovaným sú len v teoretickej rovine.
Aj tvrdenie, že žalobkyni podanie žaloby o neprijateľnosť zmluvných podmienok spôsobovalo diskomfort
nielenprihľadaníprávnejpomoci,aleajvsúvislostisinvestovanýmčasomdotakéhotosporujetvrdenie,

ktoré vzhľadom na to, že sa sama rozhodla pôvodný spor iniciovať s cieľom využiť možnosť vyplývajúcu
z § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z., keďže mala v minulosti uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej
boli uvedené neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré boli aj v iných konaniach v obdobných veciach
judikované ako neplatné, ktoré sa nejaví ako nevyhnutnosť pred hroziacimi praktikami žalovaného.
Uvedené konanie žalobkyne sledovalo, a to zdôrazňuje odvolací súd napriek týmto výhradám, legitímny

záujem spotrebiteľa, dosiahnuť predpoklad pre postup uplatnenia nároku podľa § 3 ods. 5 zák. č.
250/2007 Z.z.Pretonáhradutýchtoprimeranýchfinančnýchzadosťučinenízakaždúpodmienkuodvolacísúdpovažuje
za primeranú v rozsahu 50 eur. Táto suma zodpovedá zákonnému kritériu primeranosti finančného
zadosťučinenia v prejednávanej veci.“

- 6CoCsp/21/2025 - 21. V prejednávanej veci je možné pripustiť úvahu prvoinštančného súdu, že
každé rozhodnutie o neprijateľnej zmluvnej podmienke v pôvodnom konaní môže byť primerane
priznaná vo forme primeraného finančného zadosťučinenia suma vo výške 100,- EUR. Je potrebné
však vyhodnotiť, či pôvodné konanie a pôvodná obrana spotrebiteľa, teda žalobcu, vo veci sp.
zn. 9Csp/140/2024 sledovala cieľ ubrániť sa aktívnemu konaniu dodávateľa, teda žalovaného pri

uplatňovaní aj neprijateľných zmluvných podmienok v konaní proti spotrebiteľovi, alebo išlo len o
konanie, kde nebolo potrebné, vzhľadom na ukončenie zmluvného vzťahu a už nemožnosti aplikovať
neprijateľné zmluvné podmienky žalovaným sa cielene a aktívne nárokom dodávateľa brániť.
22.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žepôvodnékonanie,vedenénaOkresnomsúdePrešovpodsp.
zn. 9Csp/140/2024 bolo iniciované žalobcom za účelom určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
vydania bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaný obohatil tým, že od žalobcu prijal sumu, ktorá

prevyšovala sumu poskytnutého úveru, na ktorú mal žalovaný nárok. Za tohto stavu potom paušalizácia
všetkých primeraných finančných zadosťučinení je prípustná v rozsahu 100,- EUR, ale len v prípade, ak
aktívne bol žalobca zúčastnený na obrane svojich spotrebiteľských práv, nie, ak vyvolal pôvodný spor,
ktorý bol základom uplatneného nároku sám, bez ďalšej hrozby sankcií z napadnutých neprijateľných
zmluvných podmienok. Za tejto situácie nie je možné zmluvné podmienky považovať za závažnejšie, či

menej závažné, vzhľadom na hrozbu ich použitia v neprospech spotrebiteľa.
23. Odvolací súd má za to, že žalobca sa hrozbe prípadného uplatňovania neprijateľných
zmluvných podmienok žalovaným nemusel aktívne brániť. Pri sporoch o úhradu súd ex offo skúma v
spotrebiteľských konaniach, či uplatnené nároky sú alebo nie sú nárokmi z neprijateľných zmluvných
podmienok. Preto obavy žalobcu pred prípadným ďalším uplatňovaním neprijateľných zmluvných

podmienok voči jeho osobe žalovaným sú len v teoretickej rovine, najmä za situácie, keď tieto zmluvné
podmienky boli všeobecnými súdmi opakovane posúdené ako neprijateľné zmluvné podmienky, o čom
mal žalobca vedomosť, keďže sa na početné rozhodnutia súdov vo vzťahu k ním namietaným zmluvným
podmienkam v pôvodnom konaní odvolával. Z uvedených dôvodov náhradu týchto primeraných
finančných zadosťučinení za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku odvolací súd považuje za úplne

postačujúcu a primeranú v rozsahu 50,- EUR. Táto suma zodpovedá zákonnému kritériu primeranosti
finančného zadosťučinenia v prejednávanej veci zohľadňujúc všetky okolnosti a osobitosti predmetného
prípadu, pričom vo vzťahu k žalovanému bude pôsobiť dostatočne odradzujúco a súčasne na strane
žalobcu nebude plniť funkciu finančného obohatenia, či majetkovej škody. Žalobca v pôvodnom konaní
domáhal určenia neprijateľnosti celkovo 6 zmluvných podmienok, pričom vo vzťahu k všetkým šiestim

aj bol úspešný. S prihliadnutím na už prijaté závery odvolací súd ustálil výšku primeraného finančného
zadosťučineniazavšetkyzmluvnépodmienky,ktorýchneprijateľnostisažalobcadomoholnasumu300,-
EUR.
24. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, odvolací súd má za to, že žalobca
sa v tomto ohľade musel aktívne domáhať svojich práv a súčasne brániť proti praktikám žalovaného,

ktorý od žalovaného nadobudol plnenie aj nad rámec toho, na čo mal zákonný nárok. Vzhľadom na
posúdenie predmetnej zmluvy v pôvodnom konaní ako bezúročnej a bezpoplatkovej mal žalovaný nárok
len na zaplatenie istiny, ktorú žalobcovi reálne poskytol. Ako odvolací súd konštatoval už vyššie, všetky
primerané finančné zadosťučinenia paušalizoval na sumu 100,- EUR. S ohľadom na túto skutočnosť,
odvolací súd žalobcovi priznal sumu 100,- EUR za predloženie zmluvy o úvere, ktorá bola súdom

posúdená ako bezúročná a bezpoplatková a sumu 100,- EUR za bezdôvodné obohatenie žalovaného
na úkor žalobcu.
25.OdvolacísúdpretovzmyslevyššieuvedenéhorozsudokvovýrokuI.postupompodľaust.§388CSP
zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo vzťahu k žalovanému
vo výške 500,- eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

9.4. Vychádzajúc tak z citovaných najnovších rozsudkov KS v PO priznal súd primerané finančné
zadosťučinenie za každú neprijateľnú podmienku v sume 50 € (spolu 8 x 50 € = 400 €) a sumu 50 € aj
za bezúročnosť úveru, keďže tvrdené bezdôvodné obohatenie judkované nebolo.

10. Pokiaľ ide o námietku šikanózneho výkonu práva žalobcom, s touto sa súd vzhľadom na existujúcu

judikatúru nestotožňuje. Zneužitím práva sa rozumie situácia, ak by účelom výkonu práva nebola
realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú
stranu a spôsobiť jej ujmu. Šikanózny výkon práva sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje
toho, kto je takýmto výkonom práva poškodený.10.1. Konanie žalobcu, ktorý uspel v základnom konaní, spočívajúce v podaní tejto žaloby, nepovažuje
súd za zneužitie práva. Práve naopak, ak žalovaný vediac o výsledku základného konania nekontaktoval
žalobcu za účelom odškodnenia, potom podanie žaloby žalobcom o primerané finančné zadosťučinenie

je logickým krokom pre zavŕšenie ochrany pri porušení práva, ktoré spôsobil žalovaný. Súdu je síce
zrejmé, že tejto žaloby a žaloby o neprijateľnosti zmluvných podmienok by nebolo, ak by vnútroštátny
zákonodarca nekonštituoval inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, ak však v základnom
konaní bol vydaný spotrebiteľovi vyhovujúci rozsudok, súd PFZ v tomto konaní priznať musel. V rámci
právnej argumentácie poukazuje súd na rozsudok SdEÚ vo veci C – 35/22, podľa ktorého

35 Napokon spotrebiteľovi, ktorý uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nemožno vytýkať,
že sa obrátil na príslušný vnútroštátny súd s cieľom uplatniť práva, ktoré mu zaručuje smernica 93/13,
v prípade nečinnosti dotknutého predajcu alebo dodávateľa napriek konštatovaniu nekalej povahy
podobných podmienok ustálenou vnútroštátnou judikatúrou, ktorá mala tohto predajcu alebo dodávateľa
podnietiť k tomu, aby sa z vlastnej iniciatívy obrátil na tohto spotrebiteľa a čo najskôr odstránil účinky
tejto nekalej podmienky.

37 Tak ako uviedol generálny advokát v bode 50 svojich návrhov, s prihliadnutím na vedomosti, ktoré
je možné od týchto inštitúcií očakávať v tejto oblasti, a na nevýhodnejšie postavenie spotrebiteľov vo
vzťahu k uvedeným inštitúciám, môžu správania uvedené v bode 36 tohto rozsudku predstavovať vážne
indície o nedostatku dobrej viery tých istých inštitúcií. Je teda potrebné, aby príslušný súd mohol v tejto
súvislosti vykonať potrebné overenia a prípadne vyvodiť dôsledky, ktoré z toho vyplývajú.

11. Žaloba na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je časovo limitovaná.
Rozhodnutie SdEÚ č. spojené veci C – 776/19 až C – 782/19:
33 Súdny dvor, ktorý poukázal na ochranu, ktorú smernica 93/13 zaručuje spotrebiteľom, rozhodol,
že táto smernica bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zakazuje vnútroštátnemu súdu po uplynutí

prekluzívnej lehoty konštatovať nekalú povahu podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom .
38 Z tohto hľadiska treba usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré
spotrebiteľovi vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú
povahu zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy

zmluvnej podmienky súdom, takže návrh podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy
podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom
nemôže podliehať nijakej premlčacej lehote.
Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 1
a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že

bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely podania návrhu spotrebiteľom:
– na konštatovanie nekalej povahy podmienky nachádzajúcej sa v zmluve uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a týmto spotrebiteľom stanovuje premlčaciu lehotu.
Podľa rozhodnutia SdEÚ č. C- 698/18:
71. V tejto súvislosti treba konštatovať, že definícia pojmu „spotrebiteľ“ uvedená v článku 2 písm. b)

smernice 93/13 neobsahuje žiadny prvok umožňujúci určiť, kedy zmluvný partner prestane byť
spotrebiteľom v zmysle tejto smernice, a preto sa prestane môcť dovolávať ochrany, ktorú mu priznáva
táto smernica.
73. Ako uviedol generálny advokát v bode 57 svojich návrhov, splnenie predmetnej zmluvy nemení
retroaktívne okolnosť, že v čase uzavretia tejto zmluvy sa spotrebiteľ nachádzal v tomto znevýhodnenom

postavení. Za týchto podmienok obmedzenie ochrany, ktorú smernica 93/13 priznáva spotrebiteľovi iba
na dobu trvania plnenia predmetnej zmluvy v tom zmysle, že úplné splnenie zmluvy vylučuje akúkoľvek
možnosť spotrebiteľa dovolávať sa tejto ochrany, nie je zlučiteľné so systémom ochrany zavedeným
touto smernicou. Takéto obmedzenie by bolo predovšetkým neprípustné, ako tvrdí poľská vláda, v rámci
zmlúv, ktoré, ako je napríklad kúpna zmluva, sú vykonané okamžite po ich uzavretí alebo v okamihu

ich uzavretia, keďže neponecháva spotrebiteľom primeranú lehotu na napadnutie nekalých podmienok,
ktoré sú prípadne uvedené v takýchto zmluvách.
74. Z toho vyplýva, že pojem „spotrebiteľ“ uvedený v článku 2 písm. b) smernice 93/13 sa má vykladať
v tom zmysle, že skutočnosť, že zmluva je úplne splnená, nevylučuje, aby strana tejto zmluvy mohla byť
kvalifikovaná ako „spotrebiteľ“ v zmysle tohto ustanovenia.

Podľa rozhodnutia SdEÚ č. C- 321/22:
77 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať, že článok 7 ods. 1
smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej
právnej úprave, ktorá tak, ako ju vykladá judikatúra, aby bolo možné vyhovieť žalobe spotrebiteľa naurčenie neúčinnosti nekalej podmienky uvedenej v zmluve, uzavretej s predajcom alebo dodávateľom,
vyžadujedôkazpreukazujúcizáujemnakonaní,keďsazistí,žetakýtozáujemchýba,aktentospotrebiteľ
disponuje žalobou o vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, alebo ak sa môže odvolávať

na túto neúčinnosť v rámci svojej obrany voči protinávrhu na vykonanie, ktorý voči nemu tento predajca
alebo dodávateľ podal na základe tejto podmienky.
Ústavný súd SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 - 26. Ak má preto súd predmetom konania napadnutú zmluvnú
podmienku podľa čl. 6 smernice, už by nemali byť pochybnosti o potrebnej intenzite záujmu spotrebiteľa
na vyhlásení (určení) zmluvnej podmienky za neprijateľnú a že je tento záujem právny a naliehavý. Tento

záujem je daný z povahy veci. Zmluvnú podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená (určená) za nekalú,
treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala, takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky.
Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym rozhodnutím musí v zásade viesť k navráteniu jeho
právnejaskutkovejsituácie,vktorejbysaspotrebiteľnachádzal,akbyuvedenápodmienkaneexistovala
(rozsudok Súdneho dvora, Veľká komora, v spojených veciach C-154/15, C-307/15 a C-308/15, bod 61).
Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej podmienky z preventívnych dôvodov (bez práva

na reštitučné plnenie). Zo súdnej kontroly nie sú vylúčené ani zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je
právo na plnenie a s ktorými by bolo kumulatívne uplatnenie reštitučných práv na plnenie problematické
až nemožné.
Akspotrebiteľvyvoláindividuálnysúdnysporoposúdeniezmluvnejpodmienky,činiejeneprijateľná,súd
ex offo zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru, a to nielen z dôvodu

individuálnej ochrany spotrebiteľa, ale v záujme dôležitého spoločenského cieľa. Spotrebiteľ má právo,
aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v
tomtoslovazmysleniejerozhodujúce,čidochádzaajkuplatneniuprávnaplnenievyplývajúcichztakejto
neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá
negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej

podmienky za neprijateľnú, t. j. či tak činí počas plnenia záväzkov zo zmluvy alebo až následne. Danosť
právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami nie je časovo limitovaná a takýto stav trvá, až kým dodávateľ neukončí používanie
neprijateľnej zmluvnej podmienky (C-618/10, bod 52).
Rozsudok o určení konkrétnej zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti

vindividuálnejvecipredstavujeprenaplnenieprávnejistotyspotrebiteľaštandardnýprostriedokochrany.
Bez toho, aby boli dotknuté práva z premlčania, takýto rozsudok predstavuje popri právnej istote
o povahe zmluvnej podmienky aj základ pre prípadné ďalšie práva spotrebiteľa ( napr. právo na
reštitučné plnenie, právo na satisfakciu, právo na postúpenie pohľadávky vzniknutej plnením na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky) a má aj celospoločenský význam, pretože pre dodávateľa vzniká

povinnosť ukončiť používanie judikovanej neprijateľnej podmienky (§ 53a Občianskeho zákonníka).

12. Žaloba o neprijateľnosť zmluvných podmienok môže byť podaná aj z dôvodu následného získania
peňažnej satisfakcie.
NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 - Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí

neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním
zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil
svoju zákonnú povinnosť, a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.
13.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
13.1. Súd v prejednávanej veci nárok na náhradu trov konania nepriznal stotožňujúc sa s právoplatným

záverom OS Prešov vo veci sp. zn. 34Csp/2/2025 (obdobný predmet konania), ktorý uviedol:
„23.1. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu
a musí mať vždy výnimočný charakter (R 34/1982). Platné právne predpisy teda pre aplikáciu
predmetného ustanovenia vyžadujú kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to (i) dôvody hodné
osobitného zreteľa a (ii) výnimočné okolnosti, pričom zákon tieto podmienky bližšie nešpecifikuje a

ponecháva to na súdnu prax. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na
majetkové pomery, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nie len tej
strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tejstrany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj
okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/164).
23.2. Súčasťou rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky je záver, podľa ktorého pokusy

účastníkov vyťažiť z rozdelenia pohľadávky inak zažalovateľnej len jednou žalobou nielenže nemožno
považovať za účelný spôsob uplatňovania alebo bránenia práva, ale počínanie v rozpore s tu uvedeným
je priam ukážkovým prípadom potreby použitia úpravy z ustanovenia § 150 ods. 1 OSP (teraz § 257
CSP; Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 7Cdo/31/2016 zo dňa 23. februára 2017).
23.3. V Základnom konaní sa žalobca domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru

poskytnutého na základe Zmluvy. Nič pritom nevylučuje možnosť, aby sa spotrebiteľ domáhal jednou
žalobou súčasne ochrany svojho práva (na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej predpismi na ochranu spotrebiteľa) a aj priznania finančného zadosťučinenia.
23.4. Na základe vyššie uvedeného a za analogického použitia citovanej judikatúry sa tak javí, že účelom
takéhoto „rozloženia“ žalobných nárokov (žaloba, ktorou sa uplatňuje porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej predpismi na ochranu spotrebiteľa a žaloba na primerané finančné zadosťučinenie) je len

vytvorenie dodatočných trov konania (trov právneho zastúpenia).
23.5. Pokusy účastníkov vyťažiť z rozdelenia pohľadávky, resp. žalobných nárokov inak zažalovateľných
len jednou žalobou nielenže nemožno považovať za účelný spôsob uplatňovania alebo bránenia
práva, ale počínanie v rozpore s tu uvedeným je priam ukážkovým prípadom potreby použitia úpravy
vyplývajúcej z ustanovenia § 257 CSP (Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa).“
13.2. Podľa NS SR sp. zn. 1Cdo107/2021 - 15. Z už citovaného ustanovenia vyplýva, že jedinou
podmienkou priznania práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspech spotrebiteľa v súdnom
konaní, bez ohľadu na to, aké právo spotrebiteľa bolo porušené. Z tohto pohľadu možno nazvať
súdne konanie, v ktorom bol spotrebiteľ úspešný v ochrane alebo obrane svojho porušeného

práva, ako základné konanie. Základným konaním, na ktoré nadväzuje potom žaloba o primerané
finančné zadosťučinenie, môže byť napríklad konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia, určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky atď. Nevylučuje sa ani možnosť, že by sa spotrebiteľ domáhal
jednou žalobou súčasne ochrany svojho práva a priznania finančného zadosťučinenia. V prípade, ak
je spotrebiteľ v základnom konaní úspešný, či už ako žalobca pri domáhaní sa svojho práva alebo

ako žalovaný pri bránení svojho práva, naplnia sa tak podmienky na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Cieľom primeraného
finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spotrebiteľa spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy
môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou.

13.3. K uvedenému súd dodáva, že primárnym predmetom súdneho konania nemajú byť advokátske
trovy, ako sa javí z vyššie opísaného (a to aj v ďalších stovkách prípadov) osobitného uplatňovania
nárokov uplatniteľných inak jednou žalobou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.