Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 36PP/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125013778
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125013778.2

Uznesenie

Mestský súd Košice samosudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.
januára 2026 v Košiciach

r o z h o d o l :

Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom
D. XXXX/XX, C., t.č. vo výkone trestu v ÚVV a ÚVTOS Košice, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T 37/2021 zo dňa

19.10.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To 10/2024 zo dňa 11.6.2024 a
rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T 77/2024 zo dňa 16.12.2024.

Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona určuje na nevykonaný zvyšok trestu odňatia slobody skúšobnú
dobu vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov s probačným dohľadom vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2, § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona odsúdenému ukladá zákaz požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona ukladá povinnosť zamestnať sa v skúšobnej
dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na verejnom zasadnutí prejednal žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody a zistil nasledovné:
Odsúdený písomným podaním (žiadosťou) zo dňa 28.11.2025 požiadal o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody s odôvodnením, že výkon trestu vykonáva od 6.4.2024. Uviedol, že
doteraz prežité obdobie v ústave na výkon trestu odňatia slobody mu ukázal osobné zlyhanie v jeho
živote, všetko si prehodnotil a uvedomil si, že osobnú slobodu na verejnosti nedokázal rešpektovať

v občianskom spolunažívaní, mať k nej úctu a správne ju užívať. Dodal, že neuvážene si sám
skomplikoval každodenné fungovanie svojho života a uvedomuje si, že jej prinavrátenie je náročné a je
potrebné z jeho strany všetko zmeniť od základu. Akcentoval, že uložené tresty sú pre neho zásadným
poučením a dodal, že bude zodpovedne a dôsledne dbať o vylúčenie požívania alkoholu z jeho strany,
pretože práve alkohol spôsobil jeho skratové konanie a tým aj porušenie zákona. Poukázal na vytvorenie
pevného rodinného zázemia a na skutočnosť, že rodinní príslušníci ako dôveryhodné osoby podali

návrh na prevzatie záruky za ďalšie jeho správanie sa. Dodal, že ak by bolo jeho žiadosti vyhovené,
rozhodujúcou v jeho prípade bude skúšobná doba, počas ktorej s podporou rodiny sa chce zaradiť späť
do života a viesť ďalej usporiadaný život. Poznamenal, že počas výkonu trestu si uvedomil škodlivosť
protiprávneho konania, ktorého sa dopustil a prejavil úprimnú ľútosť nad týmto svojím konaním, dodajúc,
že uvedené je pre neho dostatočným ponaučením na to, aby sa v budúcnosti vyhýbal podobným
udalostiam, najmä čo sa týka užívania alkoholu. Uviedol, že svoje nerozvážne činy počas výkonu trestu

mnohokrát oľutoval a dodal, že je duševne vysporiadaný so všetkými nástrahami, ktoré ho môžu čakať
na slobode v prípade jeho podmienečného prepustenia. Uviedol, že jeho správanie vo výkone trestu jedisciplinované, disciplinárne potrestaný nebol a od nástupu do výkonu trestu súhlasil so zaradením do
práce na vonkajšom pracovisku, pričom svoje pracovné povinnosti si plní vzorne a k spokojnosti svojich
nadriadených, o čom svedčí udelenie mu pochvaly. Počas pobytu vo výkone trestu sa tiež zúčastňoval

na súťažiach, kvízoch v rámci vykonávania záujmovej činnosti, zúčastňoval sa tiež bohoslužieb. Dodal,
že po prípadnom podmienečnom prepustení má prísľub zamestnania vo firme MOPS prs. v C.. Tiež
uviedol, že spočiatku bude bývať u svojich rodičov, s ktorými má veľmi dobré rodinné vzťahy a dôvodil,
že je možné od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Mal za to, že spĺňa aj predpoklad,
že vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, a že od neho

možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Súčasťou jeho žiadosti sú aj vyhlásenia jeho rodinných príslušníkov ako dôveryhodných osôb na
prevzatie záruky za jeho ďalšie správanie v prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu
na slobodu, a to jeho brata E. B., rodičov F. B. a D. B. a jeho uja C. G. a jeho tety H. I. G..
Brat odsúdeného E. B. vo svojom vyhlásení ponúkol za ďalšie správanie nad odsúdeným záruku majúc
za to, že zo vzájomných rozhovorov medzi ním a odsúdeným ako aj z návštev, osobne vyrozumel,

že odsúdený sa spamätal, dospel k záveru, že svoj usporiadaný život má stále pred sebou a výlučne
od jeho správania záleží a je len na ňom ako sa zaradí do spoločnosti. Tiež vyhlásil, že v prípade,
ak odsúdený bude podmienečne prepustený na slobodu, dohliadne na to, aby odsúdený plnil všetky
povinnosti a prípadne, aby strpel obmedzenia, ak mu budú uložené súdom s tým, že spočiatku odsúdený
má zabezpečené aj bývanie a aj finančné zázemie u svojich rodičov a tiež má možnosť sa zapojiť ihneď

do pracovného procesu. Mal za to, že ním ponúknutá záruka je dostatočnou náhradou za dovŕšenie
nápravy odsúdeného.
Z vyhlásenia rodičov odsúdeného F. B. a D. B. vyplýva, že títo odsúdenému po jeho prípadnom
podmienečnom prepustení zabezpečia bývanie a zároveň budú vykonávať dohľad nad jeho správaním
majúc za to, že ako rodičia majú na neho pozitívny, výchovný a preventívny vplyv poukazujúc vždy

na dobré vzťahy. Vyjadrili presvedčenie, že sú schopní ovplyvniť jeho správanie sa a budú ho viesť
k tomu, aby na slobode viedol riadny život, poukazujúc aj na skutočnosť, že v prípade podmienečného
prepustenia na slobodu má zabezpečenú prácu. Tiež uviedli, že majú za to, že ich ponúkaná záruka je
dostatočnou náhradou za dovŕšenie nápravy odsúdeného.
Ďalší príbuzný odsúdeného C. G. a H. I. G. tiež ponúkli záruku za jeho ďalšie správanie s presvedčením,

že vzhľadom na vzájomné dobré vzťahy môžu ovplyvniť jeho správanie a viesť ho k tomu, aby na
slobode viedol riadny život, aj vzhľadom k tomu, že v prípade podmienečného prepustenia na slobodu
má zabezpečenú prácu a u rodičov má zabezpečený trvalý pobyt.
Z hodnotenia odsúdeného vypracovaného ÚVTOS Košice zo dňa 9.12.2025 vyplýva, že odsúdenému
bolo súdom uložené protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Odsúdený bol dňa 5.7.2024 dodaný

do výkonu väzby do ÚVV a ÚVTOS Košice, pričom spočiatku jeho správanie počas výkonu väzby nebolo
vždy na požadovanej úrovni, keď počas prehliadky cely bol u neho nájdený zaostrený príborový nožík,
ktorá vec bola riešená výchovným pohovorom bez uloženia disciplinárneho trestu. Následne formácia
klienta v podmienkach zmierneného režimu výkonu väzby prebiehala v požadovanom sociálnom smere,
počas výkonu väzby menovaný pracovne zaradený nebol. Vzťahy s vonkajším prostredím udržiaval

formou korešpondencie a telefonovania s rodinou a počas výkonu väzby nebol disciplinárne odmenený
a ani disciplinárne potrestaný. Dňa 5.8.2024 bol na základe právoplatného rozhodnutia súdu prevedený
do výkonu trestu odňatia slobody v ústave Košice, pričom správanie a jeho vystupovanie počas
pobytu v eskortnej cele a následne v nástupnom oddiele bolo na požadovanej úrovni. Dňa 19.8.2024
mu bola umiestňovacou komisiou riaditeľa ústavu stanovená diferenciačná skupina B a následne

bol umiestnený do oddielu s príslušnou diferenciačnou skupinou, pričom adaptácia na podmienky
a špecifiká oddielu prebehli bez komplikácií. Interné nariadenia a predpisy odsúdený dodržiava, ústavný
poriadok neporušuje. K príslušníkom ZVJS sa snaží správať slušne, príkazy a nariadenia plní bez
poznámok, v osobných veciach má požadovaný poriadok, osobnej hygiene venuje patričnú pozornosť,
pričom neboli zaznamenané žiadne vzťahové problémy medzi menovaným a ostatnými odsúdenými.

Odsúdený sa priebežne zúčastňuje prednášok na spoločensky aktuálne témy. Dňa 20.1.2025 úspešne
absolvoval kurz „Výchova a vzdelávanie osôb na obsluhu motorových vozíkov“, a teda získal teoretické
vedomosti a praktické zručnosti, ktoré sú nevyhnutné pre bezpečnú a efektívnu obsluhu motorových
vozíkov. Tiež priebežne sa zúčastňuje prednášok na aktuálne spoločenské témy a tiež sa zapája do
kultúrno-osvetových činností. Od 1.8.2024 do 6.8.2024 bol členom výtvarného krúžku. Od 14.1.2025 do

19.11.2025 bol členom krúžku - Vedomostné hry, pričom aktivita v tomto smere bola na požadovanej
úrovni. Okrem týchto aktivít sa vo voľnom čase venuje individuálnemu športovaniu, poprípade hrá
spoločenské hry s inými odsúdenými. V období od 3.10.2024 do 29.10.2025 bol pracovne zaradený
na viacerých pracoviskách, pričom jeho pracovná morálka bola hodnotená kladne, rovnako aj jehosprávanie voči osobám, s ktorými prichádzal do styku, a to až do 30.10.2025, keď bol na návrh
objednávateľa z pracoviska vyradený z dôvodu, že v poslednom období komentoval pokyny a zadané
úlohy objednávateľa a pristupoval k nim vlažne. Dňa 11.3.2025 mu bola uložená disciplinárna odmena

v súvislosti so zapájaním do činnosti zameraných na všeobecný rozvoj osobnosti, najmä na udržiavanie
čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov oddielu, do ktorých sa pravidelne zapájal.
Vzťahy s vonkajším prostredím odsúdený udržiava všetkými dostupnými formami so svojimi rodičmi a
bratom.Rodinnévzťahysúzjehostranyhodnotené pozitívneakontaktsvonkajšímprostredímpovažuje
za dostačujúci. Odsúdený disciplinárne potrestaný nebol. ÚVTOS zhrnul, že odsúdený stanovený

program zaobchádzania sa snaží priebežne plniť, avšak dodal, že nemožno vylúčiť, že jeho súlad s
právnymi normami platnými vo výkone trestu a s požiadavkami programu zaobchádzania je motivovaný
snahou o kladné hodnotenie, a súčasne môže byť dôsledkom jeho opakovaných pobytov vo výkone
trestu, keďže z aktuálneho skráteného výpisu klienta je zrejmé, že pred výkonom tohto trestu bol
deväťkrát súdne trestaný, z toho šesťkrát bol rozhodnutím súdu odsúdený na nepodmienečný výkon
trestu odňatia slobody. Na základe uvedeného mal ÚVV a ÚVTOS za to, že vzhľadom na časté pobyty

vo výkone trestu tak odsúdený získal vyšší stupeň skúseností, na základe čoho dokáže pružnejšie
reagovať na právne normy platné vo výkone trestu, ako aj na požiadavky vyplývajúce z programu
zaobchádzania. ÚVTOS správanie odsúdeného počas výkonu trestu celkovo hodnotil ako pozitívne,
avšak bez výraznejších pozitívnych osobnostných zmien. Resocializačnú prognózu po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA je

nepriaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je vysoké a z tohto dôvodu neodporučil podmienečné
prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Zo skráteného výpisu odsúdeného vyplýva, že odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/37/2021 zo dňa 19.10.2023

vo výmere 1 rok, s predpokladaným koncom trestu ku dňu 1.3.2026. Na výkon ďalšieho trestu by mal
odsúdený nastúpiť ku dňu 1.3.2026, a ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.
zn. 1T/77/2024 zo dňa 16.12.2024 s výmerou trestu 10 mesiacov.

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/37/2021 zo dňa 19.10.2023 bol A. B. právoplatne

uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
spáchaného formou spolupáchateľstva a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1
rok a na výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Zároveň došlo
k zrušeniu výroku o treste uloženého skorším trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn.
4T/53/2020 zo dňa 30.7.2020.

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/77/2024 zo dňa 16.12.2024 po schválení dohody
o vine a treste bol A. B. právoplatne uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Trestného zákona, ktorý spáchal v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov a pre

výkon trestu bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Vovýpovediodsúdenýnaverejnomzasadnutínavyšeoprotiskutočnostiamuvedenýmvžiadostiuviedol,
že jeho víziou na slobode je založiť si rodinu, ktorú si doposiaľ nezaložil a to z vlastnej viny práve
kvôli užívaniu alkoholu, ktorý podľa jeho názoru bol hlavným spúšťačom jeho konaní, ktoré vykazovali

znaky trestných činov. Uviedol, že je v jeho záujme žiť riadnym usporiadaným životom a dodal, že
v prípade podmienečného prepustenia má možnosť zamestnať sa v spoločnosti, v ktorej pracoval aj
pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody. Akcentoval, že počas výkonu trestu si uvedomil, že
vo výkone trestu stráca čas a nádej a dostatočne si uvedomil škodlivosť alkoholu, v dôsledku užívania
ktorého sa dopúšťal takých konaní, ktoré vykazovali znaky trestných činov. Dodal, že toho času je

pracovne zaradený s výkonom prác pre Mestský súd Košice. Uviedol, že nie je mu známa príčina jeho
vyradenia z predošlého pracovného zaradenia. Tiež poukázal na skutočnosť, že aj počas výkonu trestu
je v kontakte so svojimi rodičmi a bratom, ktorí ho jednak navštevujú 1krát mesačne v trvaní 2 hodiny
a s rodičmi je aj v telefonickom kontakte každý deň aspoň 3 krát a dodal, že sú to práve rodičia a jeho
brat, ktorí mu spočiatku pomôžu zaradiť sa do života na slobode. Navrhol svojej žiadosti vyhovieť.

Prokurátorka navrhla zamietnuť žiadosť odsúdeného, poukázala na hodnotenie odsúdeného
vypracovaného ÚVTOS Košice, v ktorom je konštatované, že resocializačná prognóza po prepusteníz výkonu trestu odňatia slobody je u odsúdeného podľa nástroja hodnotia rizika recidívy trestnej činnosti
CRA nepriaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti vysoké.

Obhajca odsúdeného uviedol, že tak odsúdeného ako aj jeho celú rodinu osobne pozná a aj on je
schopný prevziať záruku nad jeho správaním v prípade jeho podmienečného prepustenia na slobodu.
Tiež poukázal na incident, ktorý sa mal stať dňa 19.11.2025 vo výkone trestu medzi odsúdeným a inými
odsúdenými, ktorý je v štádiu vyšetrovania, kde zatiaľ odsúdený je v procesnom postavení poškodeného
a malo by sa jednať o trestný čin lúpeže. Navrhol žiadosti odsúdeného vyhovieť v celom rozsahu.

Podľa§66ods.1písm.a)Trestnéhozákona,súdmôžeodsúdenéhopodmienečneprepustiťnaslobodu,
ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a
môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin
po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona, ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený
môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa
odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia
slobody alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového
združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o
podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka a ak

ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem
prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Súd preskúmal všetky okolnosti relevantné pre posúdenie naplnenia formálnej podmienky a
materiálnych podmienok podmienečného prepustenia, tieto vyhodnotil v súlade s ustálenou

rozhodovacou činnosťou súdov a po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom
klienta, odpisom RT zistil, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, t.j. lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Súd taktiež dospel

k záveru, že odsúdený splnil aj dve materiálne podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorými sú a) že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim
správaním preukázal polepšenie, b) u odsúdeného sa môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život. Všetky tieto podmienky boli u odsúdeného splnené kumulatívne.

Prvá materiálna podmienka znamená, že u odsúdeného prišlo k vnútornej premene - prevýchove vo
vzťahu k spoločenským normám, najmä dodržiavaniu právneho poriadku. Možno teda predpokladať, že
u odsúdeného nastala taká zmena vnútorného postoja k spoločnosti a právu, ktorá znamená negatívny
postoj k páchaniu trestnej činnosti. Preto je možné predpokladať, že odsúdený si uvedomil závažnosť
svojej trestnej činnosti a má skutočnú snahu napraviť škodlivý následok. Toto je možné preukázať

plnením programu zaobchádzania, negatívnym postojom k predchádzajúcej trestnej činnosti, výkonom
práce počas výkonu trestu, zlepšovaním znalostí a schopností, ktoré zvyšujú zamestnateľnosť, plnením
povinností a zákazov odsúdených a s tým súvisiacou existenciou disciplinárnych odmien a ich početnou
prevahou nad disciplinárnymi trestami s prihliadnutím na okolnosti odmien a trestov. Zmena vnútorného
postoja musí byť skutočná, nielen predstieraná, resp. nesmie byť len následkom automatickej adaptácie

na prostredie výkonu trestu. Polepšenie vyžaduje, aby odsúdený skutočne potlačil záporné vlastnosti
a sklony, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu. V tomto zmysle nie je prejavom skutočnej zmeny ani
účelové správanie odsúdeného v súlade s vnútorným poriadkom ústavu na výkon trestu, no bezo zmeny
vnútorného hodnotového nastavenia.

Druhá materiálna podmienka znamená, že je pravdepodobné, teda je "nádej, že odsúdený bude v
budúcnosti, t.j. po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život. U odsúdeného musí
nastať odklon od páchania trestnej činnosti. Vedenie riadneho života znamená správanie v súlade správnym poriadkom, čiže vedenie života bez porušovania práva, najmä bez páchania trestných činov
alebo aj správnych deliktov.

Naplnenie druhej podmienky je podmienené naplnením prvej podmienky. To znamená, že od
odsúdeného je možné očakávať, že bude viesť riadny život, len ak počas výkonu trestu preukázal
polepšenie plnením svojich povinností a svojím správaním. A contrario, nesplnenie podmienky pozitívnej
prognózy budúceho správania odsúdeného má za následok zamietnutie návrhu na podmienečné
prepustenie.

Naplnenie uvedených dvoch materiálnych podmienok sa posudzuje na základe viacerých faktorov, ktoré
súvisia najmä s plnením povinností a správaním vo výkone trestu odňatia slobody - teda napĺňaním
tzv. programu zaobchádzania, ale aj osobnosťou odsúdeného, postojom k vlastnej trestnej činnosti,
povahou a závažnosťou tejto trestnej činnosti, pre ktorú sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia
slobody, resp. trestnou minulosťou všeobecne, zaradením odsúdeného podľa vonkajšej a vnútornej

diferenciácie výkonu trestu. Trestná minulosť nesmie byť hodnotená mechanicky, ale treba posúdiť,
aká dlhá doba uplynula od spáchania trestnej činnosti, z akých dôvodov prišlo k jej spáchaniu a pod.
Na základe týchto faktorov a ďalších, ako sú vzdelanie, intelekt, pracovné návyky a s tým súvisiaca
zamestnateľnosť, závislosti od návykových látok, sociálne zázemie (najmä udržiavanie kontaktov s
rodinou alebo inými blízkymi osobami), možnosti ubytovania po prepustení, predchádzajúca trestná

činnosť a predchádzajúce podmienečné prepustenia alebo premeny trestov, sa stanovuje tzv. riziko
sociálneho zlyhania, teda pravdepodobnosť recidívy, čo slúži súdu najmä na posúdenie naplnenia druhej
materiálnej podmienky.

Tak ako súd vyššie skonštatoval, odsúdený splnil prvú zákonnú formálnu podmienku vyžadovanú § 66

ods. 3 Trestného zákona, keď odsúdený vykonal súčet pomerných častí uložených trestov podľa odseku
1 písm. a).

Súd v prvom rade skúmal, či u odsúdeného došlo k polepšeniu, teda či u neho prebehol proces vnútornej
premeny jeho osobnosti oprávňujúci nádej, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, v rámci čoho

súd zvažoval aj závažnosť a povahu trestných činov, ktorých sa vykonávaný trest týka, skúmal plnenie
povinností a správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v kontexte jeho doterajšieho
spôsobu života, charakteru jeho osoby, povahových vlastností a jeho postoja k spáchanej trestnej
činnosti, ktoré je možné zistiť aj z hodnotenia odsúdeného ústavom, v ktorom vykonáva alebo vykonával
trest odňatia slobody.

Zmena vnútorného postoja musí byť skutočná, nie len predstieraná, resp. nesmie byť len následkom
automatickej adaptácie na prostredie výkonu trestu. Polepšenie vyžaduje, aby odsúdený skutočne
potlačil záporné vlastnosti a sklony, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu.

Súd skúmajúc splnenie prvej materiálnej podmienky vychádzal predovšetkým z kladného hodnotenia
ústavu, v ktorom v súčasnosti odsúdený vykonáva trest odňatia slobody a tiež aj z výpovede
odsúdeného.

Odsúdený dodržiava interné nariadenia a predpisy, ústavný poriadok neporušuje, k príslušníkom ZVJS

sa správa slušne a príkazy a nariadenia plní bez poznámok. Neboli zaznamenané žiadne vzťahové
problémy medzi ním a medzi ostatnými odsúdenými, až na incident, ktorý sa stal dňa 19.11.2025,
ktorý je v štádiu vyšetrovania, pričom odsúdený je v postavení poškodeného. Odsúdený bol pracovne
zaradený, pričom aj pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody bol v pracovnom pomere a
pracovná morálka odsúdeného je hodnotená kladne, rovnako aj jeho správanie voči osobám, s ktorými

prichádzal do styku. Pokiaľ ide o dátum 30.10.2025, keď v zmysle hodnotenia ústavu mal byť odsúdený
na návrh objednávateľa z pracoviska vyradený z dôvodu, že mal komentovať pokyny a zadané úlohy
objednávateľa a mal k nim pristupovať vlažne, odsúdený uviedol, že do dnešného dňa nie sú mu známe
dôvody, pre ktoré by mal byť z pracovnej činnosti k 30.10.2025 vyradený. Aj v súčasnosti odsúdený
je pracovne zaradený v skupine, ktorá sa zúčastňuje prác na Mestskom súde Košice. Odsúdený sa

tiež zapája do činnosti zameriavaných na všeobecný rozvoj osobnosti odsúdených a za to mu bola
uložená aj disciplinárna odmena dňa 11.3.2025. Odsúdený plní aj stanovený program zaobchádzania,
vo výkone trestu reflektuje na okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že páchal trestnú činnosť, má
víziu založenia si rodiny, pričom ústav správanie odsúdeného celkovo hodnotil ako pozitívne.Aj keď ústav nevylúčil, že jeho súlad s právnymi normami, ktoré sú platné vo výkone trestu
a s požiadavkami programu zaobchádzania je motivovaný jeho snahou o kladné hodnotenie, čo môže

byť dôsledkom jeho opakovaných pobytov vo výkone trestu odňatia slobody, keďže odsúdený bol
6-krát rozhodnutím súdu odsúdený na nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody, z čoho ústav
usúdil, že vzhľadom na jeho časté pobyty vo výkone trestu, získal vyšší stupeň skúseností, na základe
čoho dokázal pružnejšie reagovať na právne normy platné vo výkone trestu ako aj na požiadavky
vyplývajúce z programu zaobchádzania, súd uvádza, že s uvedeným sa nestotožnil, pretože odsúdený

vo svojej výpovedi úprimne tvrdil, že prehodnotil svoj život a že dospel k záveru, že výkon trestu odňatia
slobody ho uberá o čas, ktorý by mohol tráviť zmysluplne na slobode napríklad tým, že by si založil
rodinu, o ktorú by sa chcel starať. Odsúdený úprimne oľutoval páchanie trestnej činnosti, pričom si
dostatočne uvedomil, že hlavným spúšťačom páchania trestnej činnosti bolo práve nadmerné užívanie
alkoholu. Uvedomil si škodlivosť nadmerného užívania alkoholu, ktoré malo na neho negatívny vplyv
vo vzťahu k jeho správaniu sa k okoliu. A práve toto uvedomenie si škodlivosti alkoholu, v dôsledku

ktorého užívania u odsúdeného dochádzalo ku skratovým konaniam vykazujúcim znaky trestných
činov, je kľúčovým prvým krokom k zmene životného štýlu. Uvedomenie si začína rozoznaním vlastnej
bezmocnosti voči alkoholu a priznaním škôd, ktoré spôsobuje v osobnom, pracovnom a rodinnom
živote. Je vedecky dokázané, že alkohol výrazne mení správanie pôsobením na centrálny nervový
systém, pričom vyvoláva stavy od eufórie až po agresivitu, stratu zábran a poruchy úsudku. Zmeny

zahŕňajú impulzivitu, zmeny nálad, zníženú koordináciu a zvýšené riziko nebezpečného správania.
Dlhodobo môže spôsobovať trvalé poškodenia, zmeny osobnosti a sociálne problémy. Po požití
alkoholu dochádza k útlmu vyšších nervových funkcií, čo vedie k strate zábran, zvýšenej zhovorčivosti
a eufórii. Následne sa môže objaviť impulzivita, agresivita, znížená schopnosť úsudku. Znižuje sa
schopnosť racionálneho myslenia, plánovania a pamäte, čo vedie k rozhodnutiam, ktoré človek neskôr

oľutuje. Keďže odsúdenému bolo súdom uložené protialkoholické liečenie ambulantnou formou, možno
prijať záver o jeho nekontrolovanom pití alkoholu, ktorý bol spúšťačom páchania trestnej činnosti.
Odsúdenývšaktým,žepochopil,resp.pozrelejúvahedospelkpoznaniu,žejehoprimárnymproblémom
pri dopúšťaní trestnej činnosti bol práve alkohol, preukázal takú zmenu vnútorného postoja, ktorá
v sebe zahŕňa aj negatívny postoj k páchaniu trestnej činnosti. Súd má zato, že odsúdený skutočne

potlačil záporné vlastnosti a sklony, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu práve uvedomením si svojho
problémusalkoholomúprimnousebareflexiou.Apráveprocessebapozorovaniaakritickéhouvažovania
nad vlastnými myšlienkami, emóciami, správaním a cieľmi slúži na hlbšie porozumenie sebe samému,
podporuje osobný rast, efektívne rozhodovanie a adaptáciu na životné situácie. Odsúdený týmto učinil
analýzu vlastných chýb, potrieb a vnímania okolia.

Druhá materiálna podmienka znamená, že je pravdepodobné, že odsúdený bude v budúcnosti, t.j.
po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, viesť riadny život. Táto podmienka sa zameriava na
správanie budúce a znamená správanie v súlade s právnym poriadkom, čiže vedenie života bez
porušovania práva, najmä bez páchania trestných činov alebo iných správnych deliktov.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený má 11 záznamov, z toho v šiestich prípadoch mu bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, s prevahou dopúšťania sa trestnej činnosti na verejnosti
alebo na miestach verejnosti prístupných, hrubej neslušnosti alebo výtržnosti s fyzickými prejavmi násilia
voči iným osobám.

Tu však súd zdôrazňuje, že povaha a závažnosť trestnej činnosti, pre ktorú sa odsúdený nachádza vo
výkone trestu odňatia slobody, a predchádzajúca trestná činnosť, nesmú byť jedinými kritériami, ktoré
súd pri rozhodovaní o naplnení materiálnej podmienky podmienečného prepustenia posudzuje. Ide o
kritériá, ktoré je potrebné hodnotiť komplexne s inými uvedenými kritériami, nie izolovane. V konaní o

podmienečnom prepustení je potrebné zabezpečiť dostatok aktuálnych skutkových podkladov, z ktorých
jemožnésnajvyššoumieroupravdepodobnostiusúdiť,čianakoľkodoterajšívýkontrestuuodsúdeného
splnil svoj účel. V opačnom prípade by sa pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení de facto opäť
rozhodovalo o trestnej činnosti, za ktorú odsúdený už raz odsúdený bol. To by predstavovalo faktické
porušenie zásady ne bis in idem (čl. 50 ods. 5 Ústavy SR, čl. 4 Protokolu č. 7 k Európskemu dohovoru).

Z návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie vyplýva, že sa mieni vrátiť do miesta svojho
trvalého pobytu a najprv viesť život v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, má prísľub zamestnania
v spoločnosti, v ktorej mal pracovný pomer aj pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody. Takrodičia ako aj jeho brat a ďalší príbuzní (ujo a teta) prejavujú o odsúdeného záujem a v prípade
jeho podmienečného prepustenia na slobodu mu budú nápomocní, ponúkli prevziať záruku ako
dôveryhodných osôb nad správaním odsúdeného na dovŕšenie jeho nápravy.

Súd si uvedomuje, že ani ponúkaná záruka blízkych príbuzných odsúdeného nie je garanciou, aby
odsúdený viedol riadny život, t. j. aby nepokračoval v konaniach rozporných s príslušnými právnymi
normami. Na druhej strane však túto záruku nie je možné odignorovať. Už len tá skutočnosť, že
rodičia a brat odsúdeného pravidelne navštevujú vo výkone trestu odňatia slobody, pričom s rodičmi je

v telefonickom kontakte každý deň aj viackrát počas dňa, svedčí o dobrých rodinných vzťahoch, a teda
súd ponúkané záruky nepodcenil, pretože tieto môžu v mnohom byť pre odsúdeného nápomocné. Súd
má za to, že vplyv rodinného prostredia je veľmi dôležitý, a pokiaľ rodinné vzťahy sú na dobrej úrovni,
teda nie sú narušené, môžu byť veľkým prínosom pre vedenie riadneho života odsúdeným v budúcnosti.
Z uvedeného možno nepochybne vyvodiť, že odsúdený na slobode vzhľadom k jeho vybudovaným
pracovným návykom a rodinnému zázemiu nie je odkázaný na páchanie trestnej činnosti.

Súd poznamenáva, že každý si zaslúži dostať šancu za nápravu chyby (chýb), ktorej sa dopustil a na
preukázanie, že jeho zlyhanie bolo ojedinelé a že už sa nebude opakovať. Z histórie správania sa
odsúdeného možno vyvodiť, že k porušovaniu zákona a k páchaniu trestnej činnosti u odsúdeného
dochádzalo vždy pod vplyvom alkoholu, sám odsúdený túto skutočnosť aj priznal, že práve hlavným

spúšťačomjehosprávania,ktorénapokonvykazovaloznakytrestnýchčinov,bolprávekonzumalkoholu.
Aký postoj vo vzťahu k tomuto problému odsúdený zvolí na slobode, je už len na ňom samotnom, napr. či
podstúpi protialkoholické liečenie ambulantnou alebo ústavnou formou, bude sa vyhýbať negatívnemu
vplyvu okolia – teda vyvarovať sa stretu s ľuďmi, s ktorými v minulosti alkohol užíval alebo aj zmení
prostredie a podobne. Ak odsúdený nebude konzumovať alkohol, jeho konzumácii sa bude vyhýbať,

pretože práve v dôsledku jeho nadmerného užívania dochádzalo u odsúdeného k zmene správania,
ktoré prerastalo až do agresívnej formy, čo sa prejavilo správaním prípadne konaniami na verejnosti,
ktoré boli napokon hodnotené vo väčšine prípadov ako trestné činy, súd poukazujúc na sebapozorovanie
a uvažovanie odsúdeným zamerané na pochopenie vlastných činov, objektívne má zato, že uvedené
je veľmi dobrým znamením preto, aby v tomto smere odsúdený konal rozumne a rozvážne, usilovne

hľadal a nachádzal čoraz jasnejší pojem toho, čo je dobré, spravodlivé a čestné, a napokon sa sám stal
dobrým, spravodlivým a čestným.

Súd vidí prognózu vedenia riadneho života v budúcnosti u odsúdeného, keďže tento po zrelej úvahe
a sebareflexii pochopil jednak svoj primárny problém, ktorý ho dostal napokon aj do výkonu trestu

odňatia slobody, a jednak odsúdený má kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti a prijíma tak plnú
zodpovednosť.

Jedným z účelov trestu je aj vytvorenie podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život, resp. vytvárať podmienky umožňujúce podporovať a rozvíjať pozitívne osobnostné rezervy

pre resocializáciu odsúdených, aby viedli riadny život. Súd nespochybňuje, že trestná minulosť je
relevantným faktorom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení odsúdeného, avšak predpoklad
vedenia riadneho života v budúcnosti nemôže byť založený predovšetkým, či dokonca výlučne na
trestnej minulosti konkrétneho jednotlivca.

Na tomto mieste je nutné zdôrazniť, že aj keď hodnotenie odsúdeného vypracováva ústav,
o podmienečnom prepustení odsúdeného rozhoduje súd, pričom konečné posúdenie resocializačnej
prognózy odsúdeného a rizika jeho sociálneho zlyhania robí taktiež súd. Hodnotenie odsúdeného
vypracovaného ústavom má len odporúčací charakter, pričom ústav neuviedol žiadne konkrétne
skutočnostivovzťahukzáveruoresocializačnejprognózeodsúdenéhoarizikujehosociálnehozlyhania.

Súd zohľadnil všetky aktuálne poznatky o osobe odsúdeného, stav jeho nápravy i jeho prostredie,
v ktorom by sa ocitol po prípadnom podmienečnom prepustení na slobodu, zaoberal sa tiež okolnosťami
spáchania trestnej činnosti s ohľadom na mieru prekonania subjektívnych príčin tejto trestnej činnosti
na strane odsúdeného, trestnú minulosť nehodnotil formalisticky, teda koľkokrát bol jednotlivec

odsúdený, koľkokrát vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody, či koľkokrát porušil podmienky
podmienečnéhoprepustenia,alezvažoval,čiododsúdenéhomožnonazákladejehoaktuálnehovýkonu
trestu očakávať, že povedie riadny život.Poukazujúc na vyššie uvedené súd pri posudzovaní žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody komplexne a objektívne zhodnotil všetky relevantné informácie o odsúdenom, vzal do
úvahy: - dôležitý faktor, ktorým je aj kritický postoj samotného odsúdeného k nim spáchanej trestnej

činnosti, - stav jeho nápravy, ako aj to, že odsúdený po prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu
trestubudesnajväčšompravdepodobnosťoupracovať,-rodinnéväzbyaponúkanézárukyjehoblízkych
príbuzných, - uvedomenie si odsúdeného jeho primárneho problému s alkoholom, ktorý bol spúšťačom
páchania trestnej činnosti odsúdeným, - samotný postoj odsúdeného práve k vyriešeniu tohto problému,
a dospel bez akýchkoľvek pochybností k záveru, že u odsúdeného došlo k splneniu aj tretej podmienke,

resp. k druhej materiálnej podmienke.

Z celkového priebehu výkonu trestu nevyplývajú žiadne indície o tom, že by sa odsúdený nebol schopný
riadne začleniť do civilného života po prípadnom jeho podmienečnom prepustení, pričom aj samotný
prísľub jeho zapojenia do pracovnej činnosti a tým zabezpečenia príjmu, tvrdené priaznivé rodinné
prostredie sú okolnosťami, ktoré svedčia v jeho prospech.

Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody, keďže u odsúdeného je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život, teda je tu nádej na vedenie riadneho života po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
U odsúdeného nastal odklon od úmyslu (motivácie) páchania trestnej činnosti, ktorú vníma kriticky. Tiež

vníma kriticky užívanie alkoholu, ktoré u odsúdeného je primárnym spúšťačom jeho trestnej činnosti.
Tedaodsúdenýsvojímsprávanímvovýkonetrestuodňatiaslobodyaplnenímjemuuloženýchpovinností
preukázal existenciu takých skutočností, z ktorých je možné dôvodne usúdiť, že doposiaľ vykonanou
časťou trestu je už dosiahnutý účel trestu, a preto ďalší výkon trestu odňatia slobody je tak nepotrebný.

Súd dospel k záveru, že odsúdený preukázal, že nepodmienečný trest odňatia slobody už nie je potrebný
a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom na slobode s uložením primeranej skúšobnej doby.

Súd súčasne určil odsúdenému skúšobnú dobu v súlade s § 68 ods. 1 Trestného zákona vo výmere
36 mesiacov a zároveň nariadil probačný dohľad vo výmere 18 mesiacov a v súlade s § 51 ods. 2, §

51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona uložil odsúdenému zákaz požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok a podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona mu tiež uložil povinnosť zamestnať sa
v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

K uloženiu uvedených obmedzení alebo zákazov súd pristúpil po tom, čo vyhodnotil, že na odsúdeného

anajehonevhodnésprávanie,ktorénapokonviedlokspáchaniutrestnýchčinov, maloužívaniealkoholu
negatívny vplyv.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať do troch pracovných dní odo dňa jeho
oznámenia na Mestský súd Košice.