Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2026

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/449/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615208876
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2026:2615208876.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v spore žalobcu: Slovenská kancelária

poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený advokátskou
kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739
proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. XX/X, XXXX Kittsee, Rakúska republika,
zastúpená JUDr. Roman Hojer s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava,
IČO: 50 708 953, 2. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXX, 027 05 Zázrivá, 3. E. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXX, XXX XX F., X. maloletý G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. XX/
X, XXXX B., H. H., zastúpený kolíznou opatrovníčkou B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt H. XXXX/

X, XXX XX J. a K. H. C. A. advokátska kancelária, so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava, IČO:
50 708 953 a 5. I. L., H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. A. K. XXX, XXX XX J. A. K. o zaplatenie
10.415,00 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.978,52 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.978,52 € od 02.05.2015 do zaplatenia.

II. Žalovaný v 4. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.457,94 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.457,94 € od 02.05.2015 do zaplatenia.

III. Žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 38,2 %,
o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

IV. Žalovaný v 4. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 23,6 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.10.2015 domáhal, aby súd uložil pôvodne
žalovanému v 1. rade I. B., nar. XX.XX.XXXX a pôvodne žalovanému v 2. rade I. L., H. C., nar.
XX.XX.XXXX povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 10.415,00 €, úroky z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10.415,00 € od 02.05.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.
V odôvodnení žaloby uviedol, že žalovaný v 1. rade je fyzická osoba, držiteľ motorového vozidla
značky Renault Clio, evidenčné č. J., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Žalovaný v 2. rade
je fyzická osoba, vodič motorového vozidla značky Renault Clio, evidenčné č. J., ktorého prevádzkou

bola spôsobená škoda. Dňa 12.06.2012 zavinil žalovaný v 2. rade ako vodič predmetného vozidla
v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle značky Renault, evidenčné č. M., ktorého
držiteľom bol ROTES KREUZ – LV NO, ďalej škodu na zdraví N. I. a škodu na zdraví G. C.. Vzhľadom
na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poisteniezodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovenia § 3
ods. 1 zákona o PZP, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o PZP povinnosť
uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa 04.03.2015 poškodenému z poistného garančného fondu
poistné plnenie v sume 11.977,25 €, z ktorého suma 1.562,25 € predstavuje poplatok systému ZK,
ktorý si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP si žalobca listom zo dňa
01.04.2015 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovanému v 2. rade v sume 10.415,00 €
a vyzval ho, aby dlžnú sumu uhradil do 01.05.2015. Žalovaní dlh neuhradili ani len čiastočne. Žalobca

splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o PZP tým, že uhradil poškodeným škodu. Tým, že
žalovaný nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikol
žalobcovi voči žalovaným oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP, a to
právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 zákona o PZP, na náhradu toho, čo za
neho plnil. Žalovaný v 1. rade zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ
motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaný

v 2. rade zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením
právnej povinnosti.

2. Okresný súd Senica žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to platobným rozkazom č.k. 5C/449/2015-59
zo dňa 29.03.2016, proti ktorému podali pôvodne žalovaný v 1. rade I. B., nar. XX.XX.XXXX a pôvodne

žalovaný v 2. rade I. L., H. C., nar. XX.XX.XXXX v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným
odôvodnením, a preto súd tento platobný rozkaz uznesením č.k. 5C/449/2015-83 zo dňa 30.03.2017
zrušil.

3. Pôvodne žalovaný v 1. rade I. B. v odôvodnení odporu uviedol, že žaloba je nedôvodná. Žalobca

ako právny podklad na vydanie platobného rozkazu v žalobe uviedol, že žalovaný v 1. rade je držiteľom
motorového vozidla značky Renault Clio, evidenčné č. J., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda.
Žalovaný v 1. rade vozidlo značky Renault Clio, evidenčné š. J. predal dňa 02.01.2012 I. C. za dohodnutú
cenu 1,00 € a zároveň ho ako kupujúceho splnomocnil na všetky právne úkony spojené s prepisom
vozidla. Túto skutočnosť oznámil žalobcovi aj poisťovateľovi. Žalovaný v 1. rade teda v spore nie je

pasívne vecne legitimovaný. K odporu doložil listinné dôkazy, a to Kúpno-predajnú zmluvu zo dňa
02.01.2012 a splnomocnenie zo dňa 02.01.2012.

4. Pôvodne žalovaný v 2. rade I. L. v odôvodnení odporu a jeho doplnení uviedol, že nikdy žiadnu zmluvu
o kúpe auta nepodpísal, absolútne neplatnou uvedenú zmluvu robí aj cena auta 1,00 € a nikdy nebol

vodičom, teda nebol majiteľom ani prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla. Vozidlo mal
iba požičané a v tomto zmysle môže zodpovedať iba majiteľovi alebo prevádzkovateľovi vozidla a nie
tretím osobám.

5. Pôvodne žalovaný v 2. rade I. L. vo svojom vyjadrení zo dňa 03.04.2017 uviedol, že dňa 02.01.2012

(pondelok) sa celkom určite nenachádzal v O., ale na úplne inom mieste. Tvrdil, že jeho podpis sa na
uvedenej zmluve nenachádza, čo navrhol preukázať znaleckým posudkom z odboru písmoznalectva.
Zmluva ako taká je kompilátom poskladaným z viacerých textov, je zrejmé, že zo strany žalovaného v 1.
rade ide o podvod. Aj súdu bola zrejme zaslaná upravená posledná strana zmluvy.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 12.04.2017 k odporom pôvodne žalovaných v 1. a 2. rade uviedol,
že tvrdenia žalovaného v 1. rade ohľadom predaja motorového vozidla ku dňu 02.01.2012 považuje
za účelové. Účelovosť týchto tvrdení potvrdzuje nielen skutočnosť, že žalovaný v 1. rade bol v súlade
svýpisomzcentrálnejevidenciemotorovýchvozidielvčasedopravnejnehodydržiteľomvozidla,ktorého
prevádzkou bola spôsobená škoda, ale aj opakované tvrdenie žalovaného v 2. rade o tom, že so

žalovaným v 1. rade nikdy neuzavrel kúpnu zmluvu zo dňa 02.01.2012 a nikdy nebol prevádzkovateľom
vozidla. Za skutkového stavu, kedy žalovaný v 2. rade popiera pravosť svojho podpisu na kúpnej zmluve,
resp. popiera, že by so žalovaným v 1. rade kedykoľvek uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by
bol prevod vlastníckeho práva k vozidlu, je potrebné skutkovo a právne uzavrieť, že žalovaný v 1.
rade bol ku dňu dopravnej nehody dňa 12.06.2012 prevádzkovateľom vozidla, a teda osobou, ktorá

v zmysle ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou
prevádzky.Žalovanýv1.radeakooprávnenýdržiteľvozidla,ktoréhoprevádzkoubolaspôsobenáškoda,
si nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o PZP vyplýva, že povinnosťuzavrieťpoistnúzmluvumávprvomradeten,ktojeakodržiteľmotorovéhovozidlazapísanývdokladoch
vozidla, teda v danom prípade žalovaný v 1. rade. Zákon o PZP dovoľuje prevádzkovať vozidlo iba
tomu, ktorého zodpovednosť je poistená, tzn. že k jazde je možné použiť len vozidlo, ku ktorému bola

uzavretá poistná zmluva. V prípade ak poistná zmluva uzavretá nebola alebo z určitých dôvodov zanikla,
sa poškodený nemá možnosť obrátiť na žiadnu poisťovňu, aby uhradila škodu za osoby zodpovedné
za škodu, t.j. za vodiča či prevádzkovateľa. Z tohto dôvodu bol vytvorený tzv. poistný garančný fond,
ktorého správa bola zverená žalobcovi a poškodenému bolo poskytnuté právo uplatniť si nárok na
plnenie podľa § 24 ods. 2, písm. a) až g) zákona o PZP proti žalobcovi za rovnakých podmienok, za

ktorých by mohol uplatniť nárok na plnenie voči určitej poisťovni (§ 24 ods. 3 zákona o PZP). Týmto
je zabezpečené, že poškodený dostane plnenie i vtedy, keď vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda,
nebudevrozporesozákonompoistené.Nadruhejstranejevšaklogickéažiadúce,abytízaktorýchbolo
z garančného fondu plnené, vyplatené prostriedky do garančného fondu vrátili. Vzťah medzi žalobcom
a žalovanými, z ktorého obsahu vyplýva uplatnené právo žalobcu v zmysle ustanovenia § 24 ods. 7
zákona o PZP požadovať plnenie voči tretej osobe, t.j. náhradu toho čo za neho žalobca plnil je svojou

povahou vzťahom sui generis, ktorý vzniká na základe skutočností uvedených v zákone. Žalovaný
v 1. rade zodpovedá ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou
prevádzky motorového vozidla podľa ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka a žalovaný v 2.
rade zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa ustanovenia § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalobca má za to, že v danom prípade je bez právneho významu, či žalovaný

v 2. rade bol alebo nebol prevádzkovateľom vozidla, nakoľko rozhodujúcou skutočnosťou ohľadom jeho
pasívnej legitimácie je skutočnosť, že bol vodičom vozidla zodpovedným za škodu v zmysle ustanovenia
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

7. Pôvodne žalovaný v 1. rade I. B., nar. XX.XX.XXXX v priebehu konania dňa XX.XX.XXXX zomrel,

a preto súd uznesením č.k. 5C/449/2015-207 zo dňa 04.01.2022 rozhodol, že v konaní pokračuje
s dedičmi žalovaného v 1. rade, a to A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. XX/X, XXXX B., H. H., C.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXX, XXX XX F., E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXX,
XXX XX F. a maloletým G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. XX/X, XXXX B., H. H..

8. Vzhľadom k tomu, že na dedičov nebohého I. B. podľa výsledku dedičského konania prešli práva
alebo povinnosti, o ktorých sa v danej veci koná, žalobca návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa
25.05.2023 požiadal súd o pripustenie zmeny petitu žaloby. Súd návrhu žalobcu vyhovel uznesením č.k.
5C/449/2015-458 zo dňa 11.07.2023, ktorým pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalobca sa domáhal,
aby súd uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.978,52 € spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.978,52 € od 02.05.2015 do zaplatenia, žalovanému v 2.
rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.989,27 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 1.989,27 € od 02.05.2015 do zaplatenia, žalovanému v 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.989,27 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.989,27 € od 02.05.2015
do zaplatenia, žalovanému v 4. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.457,94 € spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.457,94 € od 02.05.2015 do zaplatenia, žalovanému v 5.
rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.415,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 10.415,00 € od 02.05.2015 do zaplatenia s tým, že splnením povinnosti žalovaných v 1. – 4.
rade uloženej im týmto rozsudkom zaniká v rozsahu ich plnenia povinnosť plnenia žalovaného v 5. rade
a splnením povinnosti žalovaného v 5. rade uloženej mu týmto rozsudkom zaniká v rozsahu jeho plnenia

povinnosť plnenia žalovaných v 1. – 4. rade pomerne podľa výšky nadobudnutých dedičských podielov.
Súčasne žiadal, aby mu súd voči žalovaným v 1. – 5. rade priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, pričom každý z dedičov (žalovaní v 1. – 4. rade) po nebohom poručiteľovi zodpovedá za
trovy konania do výšky svojho nadobudnutého dedičského podielu: žalovaný v 1. rade v rozsahu 38,2
%, žalovaný v 2. rade v rozsahu 19,1 %, žalovaný v 3. rade v rozsahu 19,1 %, žalovaný v 4. rade v

rozsahu 23,6 % a žalovaný v 5. rade zodpovedá za trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že splnením
povinnosti žalovaných v 1. – 4. rade zaniká v rozsahu ich plnenia povinnosť plnenia žalovaného v 5. rade
a splnením povinnosti žalovaného v 5. rade zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť plnenia žalovaných
v 1. – 4. rade pomerne podľa výšky nadobudnutých dedičských podielov.

9. Právny zástupca žalovanej v 1. rade podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.05.2022 navrhol
konanie zastaviť a priznať žalovaným náhradu trov právneho zastúpenia z toho dôvodu, že žaloba ako
právny úkon je ex tunc neplatná z toho dôvodu, že nie je podpísaná právnym zástupcom žalobcu, a teda
neobsahuje zákonom vyžadovanú náležitosť v zmysle ustanovenia § 127 ods. 1 písm. e) CSP. Žalobcapodal žalobu v zastúpení advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., avšak žaloba je podpísaná
G. D. C., advokátskym koncipientom. V texte žaloby nikde nie je uvedené, že prílohu žaloby tvorilo v
čase podania žaloby poverenie pre advokátsku koncipientku na vykonanie tohto úkonu ani substitučné

poverenie pre ňu.

10. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 30.01.2023 uviedol, že čo sa týka platnosti, resp. neplatnosti
kúpnej zmluvy zo dňa 02.01.2012 táto skutočnosť je pre účely tohto konania úplne irelevantná, nakoľko
žalovaný v 5. rade je pasívne vecne legitimovaný nie ako prevádzateľ motorového vozidla, ale ako

osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Pokiaľ sa žalovaný v 5.
rade snaží preukázať, že kúpna zmluva zo dňa 02.01.2012 je neplatná, tak táto skutočnosť je podstatná
len na účely pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v 1. – 4. rade a v tejto súvislosti žalobca súhlasil
s názorom žalovaného v 5. rade ohľadom absolútnej neplatnosti tejto kúpnej zmluvy. Žalovaný v 5. rade
je pasívne vecne legitimovaný z dôvodu, že v čase škodovej udalosti bol vodičom vozidla, ktorým bola
spôsobená škoda.

11. Žalovaný v 5. rade vo svojich vyjadreniach zo dňa 10.01.2023 a zo dňa 16.02.2023 uviedol, že
v danej veci nemá pasívnu legitimáciu. V žiadnom z limitných dokumentov o nehode a rovnako ako aj
tak v dokumentoch o škodovej udalosti nie je spomenutá jeho osoba, práve naopak vo všetkých týchto
dokumentoch figuruje ako zodpovedná strana I. B., ktorý bol v čase nehody aj vlastníkom uvedeného

vozidla. Vo vyjadrení Policajnej inšpekcie Mesta G. je dokonca uvedené, že: „obaja dodnes neznámy
cestujúci Slovenského motorového vozidla sa z miesta nehody vzdialili ešte pred príchodom polície
a dodnes sa s políciou neskontaktovali.“ Predmetnú kúpno-predajnú zmluvu a splnomocnenie považuje
za účelovo vypracované a podpisy na týchto zmluvách sfalšované z dôvodu, aby sa žalovaný v 1.
rade vyhol zodpovednosti za škodu ním spôsobenú, z čoho je možné takýmto konaním voči nemu

vyvodiť i trestnoprávny postih. Žalovaný v 5. rade tieto dokumenty nikdy nevidel a zo žalovaným v 1.
rade žiadnu zmluvu zo dňa 02.01.2012 neuzavrel. Údajný podpis I. C. nie je jeho podpisom, nakoľko
na predmetných dokumentoch sa ani len nenachádza podpis „Hudec“, ale „Hudaček“, čo akosi uniklo
pozornosti podpisujúcej osoby a oba podpisy sú od seba voľným okom absolútne odlišné. V druhom
rade sa podpis údajného kupujúceho nachádza v časti „podpis predávajúceho“ a naopak. Rovnako tomu

je i pri predmetnom splnomocnení. Samotný žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 12.04.2017 uviedol,
že tvrdenia žalovaného v 1. rade ohľadom predaja motorového vozidla ku dňu 02.01.2012 považuje za
účelové. Žalovaný v 2. rade uviedol, že síce mal istý čas osobné motorové vozidlo zapožičané, avšak nie
v čase nehody a rovnako tak ho i v čase nehody neviedol. Táto skutočnosť je preukázateľná z listinných
dokumentov nachádzajúcich sa v spise, v ktorých sa ako zodpovedná osoba, či už ako držiteľ alebo

šofér vozidla uvádza žalovaný v 1. rade. Ďalej uviedol, že nikdy sa nevyjadril, že v čase vzniku nehody
bol vodičom vozidla. O konkrétnej dopravnej nehode/ škodovej udalosti nemal vedomosť, je si však
vedomý, že približne v období rokov 2011 a 2012 mal toto vozidlo od žalovaného v 1. rade zapožičané,
a teda bol vodičom uvedeného vozidla, čo nerozporuje, kedy by za prípadne spôsobené škody k tomuto
zodpovedal, avšak nebol vodičom priamo v čase škodovej udalosti zo dňa 12.06.2012. Žalovaný v 5.

rade sa o skutočnosti, na základe ktorej s ním žalobca koná ako s držiteľom vozidla dozvedel až z listu
zo dňa 20.04.2015, kedy mu bola doručená vykonštruovaná kúpna zmluva.

12. Žalovaní v 2. a 3. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 01.03.2023 k žalobe uviedli, že žaloba trpí
absenciou podpisu osoby pri podpise žaloby, t.j. pri podaní žaloby konala za žalobcu osoba, u ktorej

bol nedostatok procesnej subjektivity. Pokiaľ právny zástupca žalobcu nedoložil platné substitučné
splnomocnenie pre osobu konajúcu za žalobcu, ide o neplatný právny úkon a konanie je potrebné
zastaviť. Čo sa týka veci samej, za zásadný dôkaz považujú zmluvu o predaji vozidla zo dňa 02.01.2012,
ktorú treba považovať za platnú, pokiaľ sa nepreukáže opak. Je to jediný titul, ktorý bol v spore
doposiaľ predložený, ktorý predstavuje dôvod a vysvetlenie prečo sa vozidlo v čase nehody nachádzalo

u žalovaného v 2. rade, čo nie je sporné. Na základe tohto dôvodu bol žalovaný v 2. rade zo
strany žalobcu dohľadaný a listom zo dňa 14.04.2015 aj potvrdil, že pri nehode bol vodičom. Toto
poprel až dodatočne prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Bez grafologického rozboru, ktorý zatiaľ
predložený nebol, nie je dôvod, aby súd na kúpnu zmluvu neprihliadal. S poukazom na tieto skutočnosti
namietali pasívnu legitimáciu I. B. v tomto spore, a následne teda i jeho právnych nástupcov. Žalovaní

v 1. – 4. rade nezodpovedajú za pohľadávky poručiteľa, ktoré neboli prihlásené do dedičského konania.
Čo sa týka výšky uplatnenej škody z podkladov vyplýva, že znalecký odhad škody na vozidle bol v sume
7.160,00 €, avšak v žalobe absentuje podloženie výšky škody a tým aj žalovaného nároku. Žalobca
bol povinný preplatiť len tú škodu, ktorá preukázateľne vyplynula z podkladov a v čase úhrady bolasplatná a vymáhateľná. Nehoda sa stala 12.06.2012 a faktúra bola vystavená dňa 14.07.2012. Ku dňu
úhrady škody dňa 04.03.2015 bol nárok premlčaný v celom rozsahu. Pokiaľ žalobca plnil niečo, na
čo nebol povinný, nezakladá to nárok voči žalovaným. V tejto súvislosti poukázali na ustanovenie §

332 Obchodného zákonníka. Podľa žaloby majú plniť žalovaní v 1. – 5. rade spoločne a nerozdielne
čo nemá oporu v zákone. Dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa podľa dedičskej dohody, alebo za
predpokladu že nedošlo k dohode, podľa § 470 Občianskeho zákonníka. Medzi žalovanými v 1. – 4. rade
bola uzavretá dedičská dohoda, ktorou žalovaná prevzala záväzky voči veriteľom, a to aj do budúcna
vo vzťahu k neznámemu dedičstvu. Preto právny nástupcovia pôvodne žalovaného nezodpovedajú

spoločne a nerozdielne, pričom žalovaní v 2. – 4. rade nie sú v tomto spore pasívne legitimovaný.

13. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 5C/449/2015-548 zo dňa 09.11.2023, ktorým
výrokom I. žalovanej v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.978,52 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.978,52 € od 02.05.2015 do zaplatenia, výrokom II.
žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.989,27 € spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.989,27 € od 02.05.2015 do zaplatenia, výrokom III. žalovanému
v 3. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.989,27 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 1.989,27 € od 02.05.2015 do zaplatenia, výrokom IV. žalovanému v 4. rade
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.457,94 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 2.457,94 € od 02.05.2015 do zaplatenia, výrokom V. žalobu voči žalovanému v 5. rade

zamietol, výrokom VI. žalovanej v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v
rozsahu 38,2 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, výrokom VII. žalovanému
v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 19,1 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením, výrokom VIII. žalovanému v 3. rade uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 19,1 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným

uznesením, výrokom IX. žalovanému v 4. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 23,6 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením a výrokom X. žalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v 5. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

14.ProtitomutorozsudkusúduprvejinštancievovýrokochI.–IX.podaliodvolaniežalovanív1.a4.rade
z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len ,,CSP“). V odvolaní uviedli, že považujú odôvodnenie rozsudku za nedostatočné.
Podľa ich názoru sa súd nedostatočne vysporiadal s viacerými zásadnými a podstatnými argumentami
vznesenými žalovanými. Žalovaní v 1. a 4. rade poukázali, že žalobca počas celého súdneho konania

vôbec nepredložil doklady z Rakúska týkajúce sa predmetnej nehody. Bolo totiž potrebné podrobne
ustáliť okolnosti predmetnej dopravnej nehody aj za účelom, aby bolo možné určiť, kto ju spôsobil, kto
auto šoféroval, kto má prípadne žalobcovi platiť. Súd prvej inštancie opakovane zvýhodnil žalobcu voči
žalovaným, keďže na súdnom pojednávaní dňa 04. mája 2023, teda osem rokov po podaní žaloby a
viac než 19 mesiacov po vydaní uznesenia o dedičstve po zosnulom I. B., súd prvej inštancie poskytol

žalobcovi lehotu na predloženie listinného dôkazu o skutočnosti, kto bol v čase dopravnej nehody
vodičom motorového vozidla a tiež mu poskytol lehotu na úpravu petitu žaloby týkajúcu sa rozdelenia
žalovaného nároku medzi jednotlivých žalovaných. Žalobný návrh bol podpísaný neoprávnenou osobou.
Advokátsky koncipient smie byť výslovne splnomocnený na presne špecifikovaný konkrétny úkon, ku
každému takémuto úkonu musí pritom byť priložené písomné poverenie na vykonanie toho konkrétneho

úkonu. Čo sa týka námietky premlčania žalovaní netvrdili, že regresný nárok poisťovne sa premlčuje do
troch rokov, ale že podmienka, aby tento regresný nárok vôbec platne vznikol je to, aby plnil žalobca
nárok, ktorý je nepremlčaný. Žalovaní v 1. a 4. rade navrhli, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne vydal rozsudok, ktorým v celom rozsahu žalobu
zamietne.

15. K odvolaniu žalovaných v 1. a 4. rade sa vyjadril žalovaný v 5. rade a uviedol, že s ich odvolaním
proti rozsudku súdu prvej inštancie nesúhlasí a navrhuje ho ako vecne správny potvrdiť.

16. K odvolaniu žalovaných v 1. a 4. rade sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie

v odôvodnení rozhodnutia presvedčivo, zrozumiteľne a konzistentne svoje rozhodnutie odôvodnil,
pričom závery v uvedenom rozhodnutí vychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci a súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. K argumentácii
žalovaných v 1. a 4. rade ohľadne neuneseniu dôkazného bremena žalobcom z dôvodu, že zacelý čas trvania sporu nepredložil súdu doklady o priebehu nehody z Rakúska uviedol, že tieto
doklady mali slúžiť pre preukázanie zavinenia konkrétnou osobou, t.j. mali preukázať, kto bol vodičom
vozidla v čase nehody. Nakoľko tieto doklady sa žalobcovi nepodarilo zabezpečiť, žaloba bola voči

žalobcom tvrdenému vodičovi, teda žalovanému v 5. rade zamietnutá. Žalovaní v 1. a 4. rade sú však
zodpovední ako dedičia po držiteľovi vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, a to v zmysle ustanovenia
§ 427 Občianskeho zákonníka. Nebohý I. B. za spôsobenú škodu zodpovedal ako držiteľ vozidla bez
povinného zmluvného poistenia, ktorým bola spôsobená škoda. Žalobca poukázal na to, že poskytnutie
lehoty súdom prvej inštancie na úpravu petitu nemôže mať za následok porušenie zásady koncentrácie

konania, nakoľko daný úkon žalobca vykonal hneď, ako to bolo objektívne možné. Pôvodne žalobca
svoju žalobu smeroval voči dvom osobám, a to držiteľovi vozidla a vodičovi, ktorí mali za nárok žalobcu
zodpovedať spoločne a nerozdielne. Keďže však držiteľ vozidla po podaní žaloby zomrel, žalobca
pokračoval v konaní s jeho právnymi nástupcami (žalovaní v 1. – 4. rade), teda je logické, že bolo
nutné upraviť petit žaloby tak, aby bol voči nim nárok uplatnený podľa pomeru výšky nadobudnutých
dedičských podielov k celému dedičstvu. Žalobca v súvislosti s oprávnením advokátskeho koncipienta

podávajúceho žalobu konať v mene žalobcu v celom rozsahu zdôraznil, že išlo o podanie úplné a
bez akýchkoľvek vád, čo jednoznačne vyplýva z obsahu súdneho spisu. Žalobca spolu so žalobou
doručil súdu prvej inštancie aj plnomocenstvo zo dňa 27.07.2015, z ktorého je zrejmé, že žalobca
splnomocnil na svoje zastupovanie v celom rozsahu advokátsku kanceláriu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
ktorá splnomocnenie prijala, čo potvrdila podpisom svojho prokuristu K. K. B. a súčasne splnomocnila

v rovnakom rozsahu na konanie svojho advokátskeho koncipienta G. D. C., ktorá toto splnomocnenie
prijala, čo potvrdila svojim podpisom. Žalobca v súvislosti s premlčaním uviedol, že prvá faktúra bola
vystavená dňa 29.06.2012 a žalobca plnenie poškodeným poskytol dňa 04.03.2015, teda nemohlo ísť
o plnenie premlčaného nároku poškodenému. Žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaných
v 1. a 4. rade v časti smerujúcej voči výrokom II., III., V., VII. a VIII. s poukazom na ustanovenie § 386

písm. b) CSP odmietol a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na základe odvolania žalovaných v 1. a 4. rade, uznesením
č.k. 26Co/52/2024-625 zo dňa 05.06.2024 odvolanie žalovaných v 1. a 4. rade proti rozsudku súdu prvej

inštancie vo výrokoch II., III., V., VII., VIII. odmietol (§ 386 písm. b) CSP) a rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých výrokoch I., IV., VI., IX. zrušil (§ 389 ods. 1 písm. a) CSP) a vec vrátil súdu prvej inštancie
v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Žalovaným v 2. a 3. rade
nepriznal nárok voči žalovaným v 1. a 4. rade na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému v 5.
rade priznal nárok voči žalovaným v 1. a 4. rade na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

18. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.
26Co/52/2024-625 zo dňa 05.06.2024 vo výrokoch II., III., V., VII., VIII., X. nadobudol právoplatnosť dňa
09.01.2024.

19. Predmetom sporu tak zostali už len napadnuté výroky I., IV., VI., IX. rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorými bola žalovanej v 1. rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.978,52 € s príslušenstvom
a náhradu trov konania v rozsahu 38,2 % a žalovanému v 4. rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2.457,94 € s príslušenstvom a náhradu trov konania v rozsahu 23,6 %.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal odvolacou
námietkou, že žaloba nebola podpísaná oprávnenou osobou, keďže žalobu podpísal advokátsky
koncipient vtedajšieho splnomocnenca žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., avšak bez písomného
poverenia na vykonanie tohto konkrétneho úkonu a dospel k záveru, že nedostatok procesného
splnomocnenia je podľa doterajšej judikatúry Najvyššieho súd SR nedostatok podmienky konania,

ktorý možno odstrániť (§ 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia konania,
aktuálne § 161 ods. 3 Civilného sporového poriadku). V tejto súvislosti odvolací súd uložil súdu prvej
inštancie povinnosť v ďalšom konaní odstrániť nedostatok procesného splnomocnenia žalobcu tak,
že vyzve žalobcu podľa ustanovenia § 127 CSP, a to uznesením s riadnym poučením o následkoch
neodstránenia vád podania, na odstránenie vady žaloby spočívajúcej v absencii podpisu oprávnenej

osoby, a to buď predložením substitučného splnomocnenia na podanie žaloby pre advokátskeho
koncipienta, ktorý žalobu podpísal alebo doplnením podpisu na žalobe osoby/osôb oprávnených konať
za žalobcu alebo doplnením podpisu na žalobe osoby/osôb oprávnených konať za súčasného zástupcužalobcu a podľa výsledku pokusu o odstránenie vady žaloby následne tomu prispôsobiť ďalší postup
v konaní.

21. Súd prvej inštancie preto uznesením č.k. 5C/449/2015-749 zo dňa 04.09.2025 vyzval žalobcu,
aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia odstránil vady svojho podania doručeného
súdu dňa 23.10.2015 tak, že doplní podanie o podpis oprávnenej osoby, t.j. o podpis osoby/osôb
oprávnených konať za žalobcu, alebo doplní podanie o podpis osoby/osôb oprávnených konať za
súčasného zástupcu žalobcu (Remedium Legal, s.r.o.), alebo predloží substitučné splnomocnenie na

podanie žaloby pre advokátskeho koncipienta, ktorý žalobu podpísal (G. D. C.). Na základe tejto výzvy
súdu prvej inštancie žalobca odstránil vytýkaný nedostatok podmienky konania tak, že doručil súdu
pôvodný návrh na začatie konania (žalobu) zo dňa 16.10.2015 spoločne s doplnením podpisu osoby
oprávnenej konať za súčasného zástupcu žalobcu (Remedium Legal, s.r.o.), pričom toto podanie je
riadne podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom JUDr. Jána Dolejša, advokáta a konateľa
advokátskej kancelárie Remedium Legal, s.r.o. (súčasného právneho zástupcu žalobcu) a súčasne

žalobca prostredníctvom pošty doručil súdu aj originál podpísanej žaloby zo dňa 16.10.2015 doplnenej o
podpis osoby oprávnenej konať za žalobcu, teda o originál podpisu výkonného riaditeľa žalobcu P. G. B..

22. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“),
ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný,

len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec
konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí,
že prekročenie schválil.

23. Advokátska koncipientka pôvodného právneho zástupcu žalobcu advokátskej kancelárie TOMÁŠ

KUŠNÍR, s.r.o. G. D. C. prekročila svoje oprávnenia vo vzťahu k žalobcovi, avšak žalobca postupom
uvedeným v bode 21. tohto rozhodnutia v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka
schválil toto prekročenie, pričom zároveň nastala aj právna domnienka podľa druhej vety uvedeného
ustanovenia, keďže je preukázateľné, že žalobca má vedomosť o spore iniciovanom žalobou od roku
2015 a neoznámil súdu svoj nesúhlas a aj z konania žalobcu (a explicitne aj z predloženej žalobcom

podpísanej žaloby zo dňa 23.10.2015) je zrejmé, že s úkonom súhlasil a schválil ho. Súd teda dospel
k záveru, že žalobca odstránil vady žaloby zo dňa 16.10.2015, teda nedostatok podmienky konania.

24. Súd vykonal dokazovanie pokusom o zmier zo dňa 07.09.2015, výpisom z evidencie motorových
vozidiel ku dňu 22.02.2010, dopyt na poisťovňu Wustenrot zo dňa 31.07.2012, dopytom na poisťovňu

Allianz bez uvedenia dátumu, dopytom na poisťovňu Groupama garancia zo dňa 17.07.2012, dopytom
na poisťovňu AXA zo dňa 16.07.2012, dopytom na poisťovňu Komunálna poisťovňa a.s. zo dňa
16.07.2012, dopytom na poisťovňu M. A. poisťovňa a.s. zo dňa 16.07.2012, dopytom na ČSOB
poisťovňa a.s. zo dňa 16.07.2012, dopytom na Union poisťovňa a.s. zo dňa 16.07.2012, dopytom
na Generali poisťovňa a.s. zo dňa 16.07.2012, dopytom na Kooperativa poisťovňa a.s. zo dňa

16.07.2012, výpisom z VÚB banky a.s. zo dňa 31.03.2015, výzvou zo dňa 01.04.2015, poštovou
doručenkou zo dňa 07.04.2015, stanoviskom žalovaného zo dňa 13.04.2015, oznámeniami žalovaného
zo dňa 23.04.2015, zo dňa 13.05.2015 a zo dňa 14.09.2015, Kúpno-predajnou zmluvou zo dňa
02.01.2012, splnomocnením zo dňa 02.01.2012, výzvou oddelenia kancelárie pre zahraničné škody
zo dňa 25.02.2015, oznámením o likvidácii škodovej udalosti zo dňa 03.12.2014, faktúrou č. 226617,

výpočtom náhrady za ošetrenia poškodených osôb zo dňa 13.08.2013, posudkom zo dňa 10.07.2012,
správou policajnej inšpekcie G. zo dňa 13.06.2012, správou Q. B. D. H. zo dňa 13.08.2012, výzvou
oddelenia kancelárie pre zahraničné škody zo dňa 21.06.2012, faktúrou č. 170000715, výpisom z VÚB
banky a.s. zo dňa 31.01.2018, uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 30D/102/2017-1127 zo dňa
22.09.2021, výzvami žalobcu zo dňa 17.08.2012 a zo dňa 01.04.2015 adresovanými žalovanému v 5.

rade, oznámením žalobcu adresovaným právnemu zástupcovi žalovaného v 5. rade zo dňa 20.04.2015,
dohodou o postupe vo veci vyporiadania dedičstva zo dňa 09.09.2021, prihláškou do dedičského
konania zo dňa 03.04.2018, ako aj ostatným obsahom spisu.

25. Po zrušení veci odvolacím Krajským súdom v Trnave neboli súdu doručené žiadne ďalšie vyjadrenia

strán sporu a ani žiadne listinné dôkazy týkajúce sa merita veci.

26. Predmetom sporu je nárok žalobcu na náhradu poistného plnenia z garančného fondu za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.27. Súd mal preukázané zo správy Policajnej inšpekcie Mistelbach, Rakúsko zo dňa 13.06.2012, že
dňa 12.06.2012 cca o 00:07 bola motorovým vozidlom značky Renault Clio, evidenčné č. J. spôsobená

dopravná nehoda, v dôsledku ktorej došlo ku škode na motorovom vozidle značky H. G., evidenčné
č. M., ktorého držiteľom bol ROTES KREUZ – LV NO (Rakúsky Červený kríž – Krajský zväz Dolné
Rakúsko) a k zraneniu, teda ku škode na zdraví, záchranárov N. I. a G. C.. Obaja neznámi cestujúci
slovenského motorového vozidla sa z miesta nehody vzdialili ešte pred príchodom polície. Ku dňu
dopravnej nehody bol podľa výpisu z centrálnej evidencie motorových vozidiel držiteľom motorového

vozidla značky Renault Clio, evidenčné č. J., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, I. B., nar.
XX.XX.XXXX. K predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovenia § 3
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., a preto vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č.
381/2001 Z.z. povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na základe výzvy Zväzu poisťovacích spoločností Rakúska

zodňa03.12.2014žalobcazaplatilpoškodenémuzpoistnéhogarančnéhofondudňa04.03.2015poistné
plnenie v sume 11.977,25 € bez DPH, z ktorého suma 1.562,25 € bez DPH predstavuje poplatok
za spracovanie (tento poplatok si žalobca žalobou neuplatnil). Túto skutočnosť mal súd preukázanú
výpisom z účtu žalobcu zo dňa 31.03.2015 vedeného v banke VÚB, a.s. Žalobca listom zo dňa
01.04.2015 vyzval na náhradu poistného plnenia v sume 10.415,00 € žalovaného v 5. rade, ktorý

požadovanú sumu neuhradil.

28. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom ku dňu vzniku škody (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu

má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch
vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového
vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho
prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej
veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

29. Podľa § 24 ods. 2, písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., kancelária poskytuje z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba
bez poistenia zodpovednosti.

30. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody
podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu
škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

31. Podľa § 24 ods. 7, veta prvá zákona č. 381/2001 Z.z., kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá

za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.

32. Podľa § 24c zákona č. 381/2001 Z.z., právo kancelárie na náhradu poistného plnenia alebo
náhradného poistného plnenia poskytnutého z poistného garančného fondu podľa § 24, 24a a 24b sa
premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia alebo náhradného poistného plnenia z

poistného garančného fondu.

33. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku škody, každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

34.Podľa§427ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomkudňuvznikuškody,fyzickéaprávnické
osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

35. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku škody, dedič zodpovedá
do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za

poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.36. Podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku škody, ak je viac dedičov,
zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli,
k celému dedičstvu.

37. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až 431
Občianskeho zákonníka je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva
na princípe objektívnej zodpovednosti. Na tento prípad zodpovednosti sa nevzťahujú ustanovenia
o všeobecnej zodpovednosti za škodu. Subjektom zodpovednosti podľa § 427 ods. 1 Občianskeho

zákonníka sú fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, teda v danom prípade žalovaní.

38. Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil ten právny
záver, že žaloba bola podaná dôvodne voči žalovaným v 1. – 4. rade. Medzi stranami neboli sporné
skutočnosti, že dňa 12.06.2012 bola motorovým vozidlom značky Renault Clio, evidenčné č. J. v obci
G., v Rakúsku spôsobená dopravná nehoda, v dôsledku ktorej došlo ku škode na motorovom vozidle

značky H. G., evidenčné č. M., ktorého držiteľom bol ROTES KREUZ – LV NO (Rakúsky Červený kríž
– Krajský zväz Dolné Rakúsko) a ku škode na zdraví dvoch záchranárov N. I. a G. C., že ku dňu
dopravnej nehody bol podľa výpisu z centrálnej evidencie motorových vozidiel držiteľom motorového
vozidla značky Renault Clio, evidenčné č. BA6633XX (ďalej len „vozidlo“), ktorého prevádzkou bola
spôsobená škoda, I. B., nar. XX.XX.XXXX, a že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody

uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla.

39. Medzi stranami bolo sporné, kto bol v čase dopravnej nehody vodičom vozidla, ktorého prevádzkou
bola spôsobená škoda. Pôvodne žalovaný nebohý I. B. a následne jeho právny nástupcovia, teda

žalovaní v 1. – 4. rade, tvrdili, že vodičom vozidla bol v tom čase žalovaný v 5. rade, ktorému nebohý I.
B. vozidlo predal na základe Kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 02.01.2012 a súčasne ho splnomocnením
zo dňa 02.01.2012 splnomocnil na vykonanie všetkých právnych úkonov potrebných na odhlásenie
a prihlásenie vozidla do evidencie dopravného inšpektorátu a iných zmien ako i zastupovaniu voči
poisťovni. Žalovaný v 5. rade tieto tvrdenia žalovaných v celom rozsahu poprel. Tvrdil, že predmetné

vozidlo od nebohého I. B. nikdy nekúpil, že Kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 02.01.2012 nikdy nevidel
a ani ju nepodpísal, a preto je neplatná, nebohým I. B. bola vyhotovená len za účelom zbaviť sa svojej
zodpovednosti, a že v čase dopravnej nehody nebol vodičom predmetného vozidla. Potvrdil len, že
v období rokov 2011 a 2012 si toto vodidlo od nebohého I. B. požičiaval, ale nemal ho požičané dňa
12.06.2012, kedy došlo k dopravnej nehode. Žalobca v spore žiadnym spôsobom nepreukázal svoje

tvrdenie, že vodičom predmetného vozidla, ktorým bola dňa 12.06.2012 spôsobená dopravná nehoda
a následná škoda, bol žalovaný v 5. rade, ktorý toto tvrdenie poprel, nakoľko v dokladoch polície zo
šetrenia dopravnej nehody doloženej žalobcom k žalobe sa dokonca ani neuvádza kto bol vodičom
vozidla, len toľko, že „obaja neznámi cestujúci slovenského motorového vozidla sa z miesta nehody
vzdialili ešte pred príchodom polície“. Súd sa platnosťou, resp. neplatnosťou Kúpno-predajnej zmluvy zo

dňa 02.01.2012 v tomto spore nezaoberal, keďže táto otázka nemala pre rozhodnutie v danej veci žiadny
právny význam, nakoľko žalobca v spore preukázal, a to výpisom z centrálnej evidencie motorových
vozidiel, že v čase dopravnej nehody bol držiteľom predmetného vozidla jednoznačne nebohý I. B..

40. Povinnosť držiteľa vozidla nebohého I. B. plniť tak v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho

zákonníka prešla na jeho právnych nástupcov, teda žalovaných v 1. – 4. rade. Žalovaný v 4. rade zostal
v spore nečinný a nereagoval na žiadne výzvy súdu. Žalovaní v 1. – 3. rade zhodne namietali svoju
pasívnu legitimáciu v spore z toho dôvodu, že ich právny predchodca nebohý I. B. ku dňu dopravnej
nehody nebol držiteľom vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, pretože toho vozidlo ešte pred tým ako
prišlo k dopravnej nehode predal žalovanému v 5. rade na základe Kúpno-predajnej zmluvy zo dňa

02.01.2012 a zhodne si uplatnili aj námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku.

41. Čo sa týka žalovanými v 1. – 3. rade namietanou ich pasívnou legitimáciou v spore súd dospel
kzáveru,žežalovanív1.–4.radesúvsporepasívnelegitimovaní,nakoľkonanichakodedičovvzmysle
ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka prešla povinnosť držiteľa vozidla nebohého I. B. plniť.

42. Čo sa týka žalovanými v 1. – 3. rade uplatnenej námietky premlčania žalobcom uplatneného nároku
súd dospel k záveru, že nárok žalobcu premlčaný nie je. V danej veci sa nejedná o náhradu škody
alebo bezdôvodné obohatenie, ale o regresný nárok, ktorého premlčanie sa posudzuje samostatnepodľa osobitného zákona č. 381/2001 Z.z. Podľa § 24c zákona č. 381/2001 Z.z. sa právo kancelárie
na náhradu poistného plnenia poskytnutého z poistného garančného fondu premlčí do troch rokov odo
dňa vyplatenia poistného plnenia z poistného garančného fondu. V danom prípade k dopravnej nehode

a teda i k vzniku škody došlo dňa 12.06.2012, pričom prvá faktúra za úhradu nákladov poškodeného bola
vystavená dňa 29.06.2012. Žalobca poškodenému poskytol plnenie dňa 04.03.2015 z čoho je zrejmé,
že tak urobil pred uplynutím premlčacej trojročnej doby.

43. V dôsledku toho, že ku dňu dopravnej nehody nemal držiteľ predmetného vozidla nebohý I.

B. preukázateľne k vozidlu uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, žalobcovi vznikla povinnosť podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm.
b) zákona č. 381/2001 Z.z. uhradiť poškodenému poistné plnenie. Žalobca si svoju povinnosť splnil
a dňa 04.03.2015 zaplatil poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie v sume
11.977,25 € bez DPH, z ktorého suma 1.562,25 € bez DPH predstavuje poplatok za spracovanie (tento
poplatok si žalobca žalobou neuplatnil). Žalobca si žalobou uplatnil len náklady zaplatené poškodenému

v sume 10.415,00 €. Výzvou na náhradu poistného plnenia zo dňa 01.04.2015 si právo na plnenie voči
žalovaným uplatnil, pričom žiadal dlžnú sumu zaplatiť do 01.05.2015. Žalovaní pohľadávku žalobcu
neuhradili. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 5. rade sa v spore svojej zodpovednosti preukázateľne
zbavil, súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu žalovaným v 1. – 4. rade, na ktorých prešla povinnosť
držiteľa vozidla nebohého I. B. plniť v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom

v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka ich k plneniu zaviazal podľa pomeru
toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu, pretože v zmysle ustanovenia § 24 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z.z. má žalobca právo na náhradu toho, čo za nich plnil. Z celkovej hodnoty dedičstva po
nebohom I. B. nadobudla žalovaná v 1. rade pomer 38,2 % a žalovaný v 4. rade pomer 23,6 %, a preto
súd uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.978,52 € (38,2 % zo sumy 10.415,00

€) a žalovanému v 4. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.457,94 € (23,6 % zo sumy 10.415,00 €).

44. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
46. Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

47. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2015, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

48. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od
žalovaných ako dlžníkov, popri plnení, aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanie s
plnením peňažného dlhu. Súd teda dospel k záveru, že žalobca žiada oprávnene aj úroky z omeškania,
a preto uložil žalovaným v 1. a 4. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi v súlade s ustanovením § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne, čo je o 5 percentuálnych bodov viac ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda
ku dňu 02.05.2015, a to žalovanej v 1. rade zo sumy 3.978,52 € od 02.05.2015 do zaplatenia a
žalovanému v 4. rade zo sumy 2.457,94 € od 02.05.2015 do zaplatenia, nakoľko v zmysle výzvy žalobcu

na náhradu poistného plnenia zo dňa 01.04.2015 mali dlžnú sumu zaplatiť najneskôr do 01.05.2015,
takže nasledujúcim dňom, teda dňom 02.05.2015 sa žalovaní v 1. a 4. rade dostali s plnením evidentne
do omeškania.

49. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku

na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.51. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Žalobca mal v spore voči žalovaným v 1. – 4. rade plný úspech v rozsahu 100 %, a preto súd žalovaným
v 1. a 4. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania každému podľa pomeru jeho

neúspechu v spore, teda žalovanej v 1. rade v rozsahu 38,2 % a žalovanému v 4. rade v rozsahu 23,6 %.

52. Súd rozhodne o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Senica.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.