Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1Sf/60/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101750
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101750.1

Uznesenie

6 1Sf/60/2025
1Sf/61-63/2025

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. A., so sídlom Garbiarska 50/51, 926 01 Sereď, IČO:
34 244 930 zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01

Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 103635530/2025
zo dňa 10.09.2025, č. 103634482/2025 zo dňa 10.09.2025, č. 103631668/2025 zo dňa 10.09.2025, č.
103638716/2025 zo dňa 10.09.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
takto

r o z h o d o l :

6 1Sf/60/2025

1Sf/61-63/2025

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

5 1Sf/60/2025
1Sf/61-63/2025

I.

1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 18.11.2025 domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutí žalovaného:

- č. 103631668/2025 zo dňa 10.09.2025, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“), potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102437669/2025 zo
dňa 19.06.2025, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určil žalobcovi rozdiel v
daňovej straty v sume 16 071,76 Eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2019,
- č. 103634482/2025 zo dňa 10.09.2025, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.,

potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102438072/2025 zo dňa 19.06.2025, ktorým správca
dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 21 993,12 Eur
na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2020,
- č. 103635530/2025 zo dňa 10.09.2025, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.,
potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102440508/2025 zo dňa 19.06.2025, ktorým správca
dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 24 428,08 Eur

na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2021,- č.103638716/2025 zo dňa 10.09.2025, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.,
potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102441530/2025 zo dňa 19.06.2025, ktorým správca
dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 32 824,72 Eur

na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2022. Žalobca súčasne s podaním žaloby
navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok.

2. Žalobca potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom
napadnutých rozhodnutí žalovaného hrozí žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska a finančná

škoda, ako aj iný vážny nenapraviteľný následok s dôsledkami na žalobcu. Uviedol, že je podnikajúcou
fyzickou osobou, ktorá dosahuje všetky svoje príjmy samostatnou činnosťou. Akékoľvek prerušenie
jeho podnikateľskej aktivity spôsobené okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí by malo podľa
žalobcu za následok stratu príjmom a nemožnosť generovania zisky pre ich následnú úhradu. Žalobca
tvrdil, že nemá externé zdroje, ktoré by mu umožňovali kompenzovať výpadok príjmov. Poukázal, že
voči nemu bolo vydaných celkovo 4 rozhodnutí vo veci dani z príjmov fyzickej osoby a viac ako 35

rozhodnutí na dani z pridanej hodnoty, čo významne zasahuje do jeho podnikateľskej činnosti a vytvára
enormný tlak na jeho finančnú stabilitu. Výkon týchto rozhodnutí vyústi do úplnej ekonomickej likvidácie
jeho podnikania, pretože právoplatné rozhodnutia systematicky podľa žalobcu znižujú jeho schopnosť
generovať dostatočné príjmy. Nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe je v prípade úspechu
žalobcu v súdnom konaní spôsobilé privodiť stav, kedy na vrátení výkonom rozhodnutia postihnutých

prostriedkov už žalobca nebude mať alebo nemusí mať záujem, pretože jeho hospodárska situácia bude
už nezvratná, prípadne bude už v procese zániku. Žalobca zastáva názor, že priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je jeho jediná možná ochrana domáhajúceho sa ochrany subjektívnych práv
prostredníctvom podanej správnej žaloby a ktorá môže zamedziť iným vážnym nenapraviteľným
následkom na strane žalobcu (napr. aj ak správca dane začal výkon daňovej exekúcie prikázaním

pohľadávky z účtov žalobcu, prípadne výkonu daňovej exekúcie zriadením exekučného záložného
práva na nehnuteľnostiach a pod.). Podľa žalobcu, akoukoľvek blokáciou alebo zamedzením nakladať
so zostatkom na jeho bankových účtoch, alebo dispozíciou s jeho majetkom je nepochybné splnenie
podmienok stanovených v ustanovení § 185 písm. a) SSP. Vzhľadom na riziko značnej finančnej škody
a hrozbu zániku podnikania, žalobca žiada, aby správny súd priznal podanej správnej žalobe odkladný

účinok. Žalobca ďalej uviedol, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
naopak je nevyhnutné pre zabezpečenie ochrany jeho práva a jeho hospodárskej existencie.

II.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení v súvislosti s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
navrhol odkladný účinok nepriznať, a to z dôvodu, že považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú.

III.

4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po

vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byťpodkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

IV.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene

ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne

iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku
správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré
má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,
náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.

Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca
nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť
žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného
k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa

pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia
sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že
v preskúmavanej veci neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre jeho priznanie.

10. Správny súdny poriadok pre priznanie odkladného účinku v zmysle ustanovenia § 185 písm. a)
stanovuje dva predpoklady, a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma,

resp. iný nenapraviteľný následok, je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa
od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú
ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok)
má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej
ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť

závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (bližšie v uznesení Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 13S/66/2020). Preukázanie hrozby je možné považovať za osobitnú obsahovú náležitosť návrhu
na priznanie odkladného účinku, ktorá vyplýva z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom a ktoré
následnesprávnysúdmôževyhodnotiť.Prisvojomrozhodovaníotakomtonávrhumusísprávnysúdbrať

nazreteľvýnimočnosťtohtoinštitútu,ktorýmsazasahujedoprávoplatnéhoavykonateľnéhorozhodnutia
orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu
Slovenskejrepublikyč.k.III.US364/2017-16zodňa30.mája2017).Zároveňsamusízhodnotiťintenzita
preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

11.Vzmyslevyššieuvedenýchzákonnýchpodmienokmožnostipriznaťodkladnýúčinoksprávnejžalobe
a argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
správny súd konštatuje, že nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca dostatočne
neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí žalovanéhohrozila závažná ujma, či finančná škoda. Žalobca neuviedol konkrétne skutkové okolnosti a nepredložil
ani žiadne dôkazy, objektívne svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí
môže dôjsť k značnej hospodárskej a finančnej škode. Žalobca neuviedol skutočnosti dostatočne

objektívne vykresľujúce jeho celkovú aktuálnu majetkovú a finančnú situáciu, pričom samotná výška
vyrubeného rozdielu dane žalovaným v napadnutých rozhodnutí sama osebe nepreukazuje hrozbu
závažnej, nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobcu. Žalobca dostatočne neodôvodnil, resp.
nepreukázal existenciu dôvodov, pre ktoré by bolo možné priznať odkladný účinok v zmysle § 185
písm. a) SSP. Pri dôvode podľa § 185 písm. a) SSP, o aký ide v prejednávanej veci, bol žalobca

povinný dostatočne konkrétne vymedziť, resp. špecifikovať skutkové okolnosti s týmto dôvodom spojené
a súčasne bol povinný tieto okolnosti osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku
žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok.

12. Z návrhu na priznanie odkladného účinku vyplynuli len relatívne všeobecne formulované tvrdenia

žalobcu vo vzťahu k hroziacim následkom okamžitého výkonu napadnutých rozhodnutí, ktorých
hodnovernosť však žalobca nepodporil dôkazmi, ktoré by bolo zo strany správneho súdu možné
objektívne vyhodnotiť. Žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku nepriložil žiadne dôkazy,
ktoré by osvedčovali majetkovú situáciu žalobcu, preto správny súd nemal možnosť vytvoriť obraz
oaktuálnejbonitežalobcu.Tedažalobcavpredmetnomnávrhudostatočnehodnoverneneosvedčilsvoju

aktuálnu celkovú majetkovú situáciu. Správny súd pripomína, že priznanie odkladného účinku neslúži na
zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov. Prípadné
rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia
daňových pohľadávok. Priznanie odkladného účinku býva odôvodnené prechodným stavom, kedy by
okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, teda nejde o stav, kedy by závažnú

ujmu privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Žalobca taktiež v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe neuviedol, že by v predmetnej právnej veci bolo už začaté daňové exekučné
konanie a k návrhu ani nepripojil rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania na podklade
exekučného titulu. Preto, ak žalobca zakladá svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
na skutočnostiach, ktoré eventuálne môžu nastať v prípade, ak dôjde k nútenému výkonu rozhodnutia,

nemôže z týchto dôvodov jeho návrh obstáť ako dôvodný. Nad rámec nevyhnutného odôvodnenia však
správny súd uvádza, že ani samotné začatie daňového exekučného konania bez toho, aby boli naplnené
podmienky ustanovené v § 185 písm. a) SSP, nie je dôvodom priznania odkladného účinku správnej
žalobe.

13. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad priznania odkladného účinku, ktorým je preukázanie, že jeho priznanie
nie je v rozpore s verejným záujmom, správny súd konštatuje, že žalobca sa splneniu tohto predpokladu
v návrhu bližšie nevenoval, iba konštatoval neexistenciu rozporu s verejným záujmom, a preto žalobca
tento predpoklad pre priznanie odkladného účinku dostatočne neodôvodnil a neosvedčil. Ak by aj boli
splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s

verejným záujmom, pretože v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom
výbere daní a v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť
už nastala.

14. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali

priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu, resp. finančnú
škodu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do
jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami a zároveň aby na účel tohto osvedčenia predložil súdu
relevantnédôkazy.Žalobcavnávrhunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobenijakýmspôsobom
neosvedčil hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, neosvedčil ani splnenie základných zákonom

vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP.

15. Vzhľadom k tomu, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, správny súd návrh na jeho priznanie s poukazom na § 188 SSP zamietol.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).Poučenie:

2 1Sf/60/2025
1Sf/61-63/2025

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2
písm. e) SSP.