Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/45/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200783
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Marko

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200783.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D. E.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX G., zastúpená advokátskou kanceláriou KVASŇOVSKÝ
& PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXX-X/XXXX-G. zo dňa 31.03.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Správny súd v Bratislave žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 13. decembra 2021 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vydala rozhodnutie č. XXX-
XXXXXXXXXX-XXXX/XX, ktorým rozhodla, že žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe,
vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2011. Proti
uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“) ustanovenej lehote odvolanie. Sociálna poisťovňa,

ústredie, ako odvolací orgán, preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočka Bratislava v celom rozsahu a dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je vecne správne
a v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa, ústredie preto v rámci odvolacieho
konaniaodvolaniežalobkynevcelomrozsahuzamietlaaprvostupňovérozhodnutieSociálnejpoisťovne,
pobočka Bratislava potvrdila rozhodnutím č. XXXX-X/XXXX-G., zo dňa 31. marca 2022 (ďalej ako
„napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. apríla 2022.

2. Základom pre prvostupňové rozhodnutie boli údaje poskytnuté Finančným riaditeľstvom SR z
daňového priznania žalobkyne za rok 2010, kde uviedla príjmy znalca vo výške 5.658,63 EUR, čím bol
presiahnutý 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu (suma 3.948,72 EUR), ako podmienky
pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne
zárobkovo činnej osoby (ďalej ako „SZČO“) odo dňa 01.07.2011.

3. Po došetrení všetkých skutočností rozhodujúcich pre vznik povinného nemocenského poistenia

a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, Sociálna
poisťovňa, pobočka Bratislava, zaslala žalobkyni Upozornenie č. XXX-XX/XXXX-XXX, zo dňa 6. októbra
2021, ktorým ju vyzvala na podanie Registračného listu fyzickej osoby - prihlášky samostatne zárobkovo
činnej osoby, s dátumom vzniku poistenia 1. júla 2011.4. Žalobkyňa na uvedenú písomnosť reagovala listom zo dňa 7. novembra 2011, v ktorom okrem iného
namietala, že daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 bolo nesprávne vyplnené,

jej príjmy za rok 2010 boli výrazne nižšie, takže jej registračná povinnosť nevznikla. Uviedla tiež, že
zvažuje podanie dodatočného daňového priznania. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, v odpovedi
zo dňa 9. novembra 2011, zaslanej prostredníctvom elektronickej pošty, žalobkyni vysvetlila, že prípadné
podanie dodatočného daňového priznania za rok 2010 v zmysle § 21 ods. 3 zákona nebude mať vplyv
na zmenu poistenia od 1. júla 2010. V doplňujúcom podaní zo dňa 15. novembra 2021 žalobkyňa okrem

iného uviedla, že chybne uvedené údaje v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010
nie je možné prostredníctvom dodatočného daňového priznania zmeniť, čo súvisí so zánikom práva
vyrúbiť daň. Priložila však kópiu časti znaleckého denníka za rok 2010.

5. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, pokračovala v konaní vydaním prvostupňového rozhodnutia,
ktorým rozhodla o tom, že účastníčke konania, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, vzniklo povinné

nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2011.

6. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa namietala, že podkladové údaje pre
rozhodnutie prvostupňového orgánu ohľadne vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia boli získané po uplynutí lehoty vymedzenej zákonom č. 563/2009 Z. z. o

správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „daňový poriadok“)
na právo vyrubiť daň. V dôsledku uvedeného považovala žalobkyňa postup prvostupňového orgánu
za nezákonný, nakoľko tento orgán si mal zabezpečiť ako podklad pre svoju rozhodovaciu činnosť
dokumenty v dispozičnej sfére príslušného daňového úradu – daňové priznanie žalobkyne za rok 2010,
hoci tieto už z dôvodov uplynutia času nemohli poslúžiť ako podklad pre vyrubovacie konanie daňového

úradu vo vzťahu k príjmom zo znaleckej činnosti žalobkyne získaným ňou v roku 2010.

7. Žalovaná v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedla, že žalobkyňa nepreukázala
Sociálnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre vznik, trvanie a zánik sociálneho poistenia. Skutočnosť,
že žalobkyňa je držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, Sociálna

poisťovňa zistila až 24. januára 2019, na základe údajov, ktoré jej v elektronickej podobe poskytlo
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. V súčinnosti s Finančným riaditeľstvom Slovenskej
republiky bolo zistené, že žalobkyňa v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010,
podanom 31. marca 2011, vykázala príjmy z činnosti znalcov a tlmočníkov, bez odpočítania daňových
výdavkov preukázateľne vynaložených na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, v sume 5.658,63

eur, t. j. vyššie ako zákonom ustanovená suma 3.948,72 eur (12 x 329,06 eur), potrebná pre vznik
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej
osoby od 1. júla 2011. Žalobkyňa najneskôr do ôsmich dní od 1. júla 2011 nepodala Registračný list
fyzickej osoby - prihlášku samostatne zárobkovo činnej osoby, hoci to bola v zmysle zákona o sociálnom
poistení jej povinnosť. V rámci odvolacieho konania nemali byť zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by

mali vplyv na zmenu či zrušenie napadnutého rozhodnutia, pričom žalovaná poukázala na skutočnosť,
že za správnosť vyplnenia daňového priznania je zodpovedná žalobkyňa, keďže súčasťou každého
daňového priznania je čestné vyhlásenie daňovníka, že údaje v ňom uvedené sú úplné a správne.

II.
Podaná správna žaloba

8. Správnou žalobou zo dňa 10.06.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave 13.06.2022, sa
žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa má za to, že

žalovaná v napadnutom rozhodnutí nedostatočne a nezrozumiteľne odôvodnila naplnenie podmienok
(§ 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení) pre vznik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ku dňu 01.07.2011 u žalobkyne, ako
osoby vykonávacej inú samostatnú zárobkovú činnosť (znalecká činnosť).

9. Hodnotenie skutkového stavu resp. jeho právne posúdenie má byť podľa žalobkyne založené takmer
výlučne na konštatovaní znenia dotknutých ustanovení zákona o sociálnom poistení, pričom žalovaná
v rozpore s § 32 ods. 1 Správneho poriadku (§ 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení) nemala
zistiť presne a úplne skutočný stav veci, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie vo svojich záverochnevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 46 Správneho
poriadku (§ 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Závery formulované žalovanou v napadnutom
rozhodnutí preto podľa žalobkyne nemôžu byť skutkovo ani právne správne, v dôsledku čoho trpí

napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti.

10. Na základe uvedeného preto žalobkyňa navrhla správnemu súdu napadnuté, ako aj prvostupňové
rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalobkyňa zároveň požiadala o nariadenie pojednávania v tejto právnej veci.

III.
Konanie pred správnym súdom

11. Na základe výzvy súdu žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.11.2022 zhrnula

dôvody napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia, a priebeh administratívneho konania, pričom
osobitne uviedla, že vo vzťahu k námietkam žalobkyne žalovaná v celom rozsahu zotrváva na svojich
právnych záveroch obsiahnutých v žalobou napadnutom rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutie považuje
za dostatočne odôvodnené a vydané v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky.

12. Údaje uvedené v daňovom priznaní sú podľa žalovanej právne záväzné pre Sociálnu poisťovňu,
ktorá je povinná postupovať tak, ako jej to ukladá zákon o sociálnom poistení. Daňový subjekt je sám
zodpovedný za správnosť vyplnenia daňového priznania, ako aj za právne dôsledky, keď prípadné
nesprávne údaje neopraví v primeranej lehote. Žalovaná tiež poukázala na skutočnosť, že súčasťou
každého daňového priznania je čestné vyhlásenie daňovníka, že údaje v ňom vyplnené sú úplné a

správne. S právnym názorom žalovanej, že pri posudzovaní príjmov má Sociálna poisťovňa vychádzať
z údajov poskytnutých Daňovým, resp. Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, sa mal podľa
žalovanej stotožniť aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 7Sžso/10/2016, zo
dňa 27. septembra 2017, potvrdil závery Krajského súdu v Prešove, vyjadrené v rozsudku sp. zn.
6S/1/2015-34, zo dňa 13. novembra 2015.

13. Keďže u žalobkyne došlo v spornom období k naplneniu všetkých zákonom taxatívne ustanovených
podmienok pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (§ 21
ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z., účinnom od 1. januára 2011 do
31. decembra 2013), bola žalobkyňa podľa názoru žalovanej povinná v zmysle § 228 ods. 1 zákona

o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z. z., účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra
2014, prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku
týchto poistení. Z dôvodu, že žalobkyňa si túto svoju povinnosť nesplnila a nepodala Registračný list
fyzickej osoby - prihlášku k 1. júlu 2011, bola pobočka Sociálnej poisťovne povinná podľa §178 ods.
1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení rozhodnúť o vzniku povinného sociálneho poistenia

žalobkyne dňa 1. júla 2011.

14. Žalovaná tiež uviedla, že zákon o sociálnom poistení časovo neobmedzuje možnosť (a povinnosť)
pobočky Sociálnej poisťovne rozhodnúť podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom
poistenížiadnoulehotou.PobočkaSociálnejpoisťovnerozhodnevovecivzniku,prerušeniaalebozániku

povinného sociálneho poistenia kedykoľvek dôjde k spornosti. Uplynutie lehoty na vyrúbenie dane podľa
§69ods.1a2zákonač.563/2009Z.z.osprávedaní(daňovýporiadok)aozmeneadoplneníniektorých
zákonov v znení neskorších predpisov preto nijako nevylučuje, aby boli údaje z daňového priznania
využité ako podklad v konaní vo veci vzniku povinného sociálneho poistenia podľa zákona o sociálnom
poistení.

15. Žalovaná zároveň poukázala na skutočnosť, že dodatočné daňové priznanie je zákonom upravený
legálny prostriedok nápravy daňového priznania, ktorý je daňový subjekt oprávnený využiť, ak zistí, že
daň uvedená v daňovom priznaní má byť nižšia alebo daňové priznanie neobsahuje správne údaje.
Dodatočné daňové priznanie nahrádza pôvodne podané daňové priznanie za príslušné zdaňovacie

obdobie. Z citovaného ustanovenia § 21 ods. 3 zákona o sociálnom poistení však vyplýva, že hranica
príjmu z inej samostatnej zárobkovej činnosti zistená na základe dodatočného daňového priznania je
rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Pojem „aktuálnenemocenské poistenie a dôchodkové poistenie“ je potrebné vykladať v súlade s ustanovením § 21
ods. 1 zákona o sociálnom poistení, čo znamená, že dodatočné daňové priznanie za rok 2010 by
mohlo ovplyvniť vznik/zánik poistenia v období od 1. júla 2011 do 30. júna 2012 len vtedy, ak by bolo

podané najneskôr do 31. mája 2012 (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Sžso/1/2012 zo dňa 27. marca 2013).

16. Žalovaná zastáva názor, že pred vydaním rozhodnutia vo veci vzniku poistenia žalobkyne dňa 1.
júla 2011 bol zo strany prvostupňového orgánu skutkový stav veci riadne právne posúdený. Podklady,

ktorými Sociálna poisťovňa disponovala v čase vydania rozhodnutia vo veci vzniku sociálneho poistenia,
boli postačujúce na rozhodnutie vo veci samej. V rámci odvolacieho konania bola celá vec z hľadiska
skutkového a právneho opätovne preskúmaná a riadne právne posúdená.

17. V súvislosti so žalobkyňou namietanou „tvrdosťou zákona“ žalovaná poukazuje na rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 29Sa/27/2020, zo dňa 5. mája 2022, v ktorom správny súd uvádza:

„...zákon o sociálnom poistení kogentným spôsobom (nepripúšťajúcim odchýlku dopadajúcu na všetky
subjekty v rovnakej právnej pozícii rovnako) upravuje všeobecné podmienky vzniku nemocenského
poistenia a dôchodkového poistenia u SZČO, pričom nepripúšťa možnosť odstránenia tvrdosti zákona
na základe správnej úvahy správneho orgánu. Postup a rozhodovanie správnych orgánov v oblasti
sociálneho poistenia ako aj správnych súdov je limitovaný článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, ktorý orgánom

verejnej moci neumožňuje aplikáciu subjektívneho práva v rozpore s jeho znením a zrejmým účelom.
Naopak v prípade takéhoto postupu by hrozila prípadná arbitrárnosť predmetných rozhodnutí (obdobne
uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 22/2017-15 zo dňa 12.01.2017). Právo na spravodlivý
proces v sebe zahŕňa záruky procesného a inštitucionálneho charakteru. Nemožno však z neho
odvodzovať požiadavku na ignorovanie objektívneho hmotného práva v záujme dosiahnutia materiálnej

spravodlivosti, a to aj napriek tomu, že sa v posudzovanej veci aplikované právne normy môžu žalobkyni
javiť ako neprimerane prísne.“

18. Na základe výzvy súdu bolo k uvedenému vyjadreniu žalovanej doručené súdu vyjadrenie žalobkyne
zo dňa 26.01.2023, v ktorom žalobkyňa zastáva názor, že vyjadrenie žalovanej nevyvracia žalobné

námietky uplatnené žalobkyňou v správnej žalobe, a preto žalobkyňa zotrváva v presvedčení o takých
vadáchnapadnutéhorozhodnutia,akoajprvostupňovéhorozhodnutia,ktorénegatívnezasahujúdopráv
a právom chránených záujmov žalobkyne, a ktoré vyžadujú nápravu týchto nezákonných rozhodnutí.

19. Žalobkyňa opätovne uviedla, že ustanovenie § 21 ods. 3 zákona o sociálnom poistení nemôže

poslúžiť ako právny základ pre odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a ani pre napadnuté
rozhodnutie žalovanej. § 21 ods. 3 zákona o sociálnom poistení nemôže byť podľa jej názoru vykladaný
v tom zmysle, že by bez ohľadu na skutočný stav veci ohľadom výšky rozhodného príjmu pre vznik a
výšku daňovej povinnosti posudzovanej osoby, resp. výšky jej daňového základu v príslušnom roku,
nariaďoval Sociálnej poisťovni použiť ako výlučný prameň údajov ohľadne príjmov posudzovanej osoby

len daňové priznanie tejto osoby (prípadne korigované dodatočným daňovým priznaním).

20. Na základe výzvy súdu zo dňa 21.11.2023 žalovaná nevyužila svoje právo vyjadriť sa k uvedenému
vyjadreniu žalobkyne zo dňa 26.01.2023.

21. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 22.12.2022, sp. zn. 7Sa/45/2022 zamietol návrh
žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10.06.2022.

22. Na základe žiadosti žalobkyne, podľa ustanovenia § 107 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd v tejto
veci v súlade s ustanovením § 108 SSP nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo na Správnom

súde v Bratislave dňa 26.03.2026 o 09:30 hod. v miestnosti č. dv. 4 za prítomnosti právnej zástupkyne
žalobkyne a ospravedlnenej neúčasti žalovanej.

23. PZ žalobkyne súdu na úvod pojednávania krátkou cestou odovzdala originál vyjadrenia žalobkyne,
ktoré bolo doručené súdu 25.03.2026 aj mailom. Ďalej PZ žalobkyne uviedla stručne obsah súdu

doručeného vyjadrenia, v ktorom PZ zhrnula argumentáciu spochybňujúcu zákonnosť napadnutého
rozhodnutia uvedenú v žalobe. V ďalšom PZ žalobkyne poukázala na ďalšiu judikatúru Najvyššieho
súdu SR a Ústavného súdu SR, a to: Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Vs/1/2019 z 30.04.2019,
Rozsudok sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24.11.2020 týkajúce sa licencií L1A, a s tým súvisiacej povinnosti, resp.absencie povinnosti sociálnej poisťovne skúmať podrobne príjem poisteného, deklarovaný v podanom
daňovom priznaní v zmysle konkrétneho statusu SZČO, kde ani jedno z týchto rozhodnutí nevylúčilo
podľa názoru PZ žalobkyne povinnosť sociálnej poisťovne skúmať skutočný stav príjmov, bez ohľadu

na ich výšku deklarovanú v daňovom priznaní. PZ žalobkyne tiež poukázala na rozhodnutie Ústavného
súdu SR, č.k. IV.ÚS 610/2021, ktorý mal tieto závery podľa názoru PZ potvrdiť, nakoľko skonštatoval,
že konkrétny zdroj príjmov deklarovaný v daňovom priznaní v súvislosti s vyrubením poistného nie je
právne relevantný, a teda nevylúčil povinnosť sociálnej poisťovne skúmať skutočný stav dosiahnutia
príjmu ako takého. Právna zástupkyňa následne súdu doručila doručenky k napadnutému rozhodnutiu

a následnému rozhodnutiu o zániku poistného vyplývajúceho z napadnutého rozhodnutia. Na záver PZ
žalobkyne uviedla, že sa pridržiava svojho doterajšieho vyjadrenia, trvá na podanej správnej žalobe
a žiada napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušiť.

IV.

Relevantné právne predpisy

24. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc

správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.

25. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o
veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.

26. Podľa § 6 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych
veciach.

27. Podľa § 21 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej

zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
zistená na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného
správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové
poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,

v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom správca dane
vydal dodatočný platobný výmer.

28. Podľa § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola
splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 1 a § 231 ods. 1 písm. b).

29. Podľa § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná
prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto
poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.

30. Podľa § 233 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinné
oznámiť Sociálnej poisťovni (a) meno a priezvisko fyzickej osoby, rodné číslo, údaj o jednotlivých
obdobiach výkonu zárobkovej činnosti samostatne zárobkovo činnou osobou v období, za ktoré sa
podáva daňové priznanie, výšku príjmu alebo výnosu a výšku základu dane z príjmu z podnikania a z
inej samostatne zárobkovej činnosti fyzickej osoby, ktorá na základe daňového priznania má príjem z

podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, najneskôr do 30. júna kalendárneho roka
alebo najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ak fyzická osoba má predĺženú lehotu na podanie
daňového priznania podľa osobitného predpisu, (b) zmenu základu dane z príjmov z podnikania a z
inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá vyplynula z právoplatného dodatočného platobného výmeru

alebo z dodatočného daňového priznania fyzickej osoby uvedenej v písmene a) v lehote do 30 dní
odo dňa právoplatnosti dodatočného platobného výmeru alebo od predloženia dodatočného daňového
priznania správcovi dane.V.
Právne posúdenie správneho súdu

31. Správny súd na úvod konštatuje, že žaloba bola pôvodne podaná na Krajský súd v Bratislave. Na
základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v
Bratislave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane

prejednávanej veci.

32. Správny súd v Bratislave, teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa
ustanovenia § 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“),
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal
jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia

(§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach
(§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), po nariadení pojednávania, za splnenia podmienok
podľa ustanovenia § 108 SSP, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

33. Predmetom prieskumu v tejto veci bola zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej vo veci

vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkové poistenia odo dňa 1. júla 2011 na
základe údajov poskytnutých Daňovým riaditeľstvom SR z daňového priznania žalobkyne za rok 2010,
kde žalobkyňa uviedla príjmy vo výške 5.658,63 EUR, čím bol presiahnutý 12-násobok minimálneho
vymeriavacieho základu (suma 3.948,72 EUR), ako podmienky pre vznik povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO.

34. Zo skutkového stavu, tak ako bol na základe administratívneho spisu a zhodných tvrdení účastníkov
konania ustálený pred správny súdom, vyplýva, že žalobkyňa v daňovom priznaní za rok 2010 uviedla
príjmy vo výške 5.658,63 EUR, teda vo výške presahujúcej 12-násobok minimálneho vymeriavacieho
základu (sumu 3.948,72 EUR), pričom sa podľa ustanovenia § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení

(v znení platnom k 01.01.2011) neprihlásila na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr
do ôsmich dní od ich vzniku (podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení).

35. Ako predmet sporu správny súd ustálil splnenie podmienky vzniku povinného nemocenského
a dôchodkového poistenia výlučne na základe údajov uvedených v daňovom priznaní žalobkyne za rok

2010, ktoré mali byť podľa tvrdení žalobkyne nesprávne.

36. Správny súd v prvom rade uvádza, že podmienky pre vznik povinného nemocenského
a dôchodkového poistenia pre SZČO vyplývajú priamo zo zákona o sociálnom poistení (§ 21 ods. 1)
a bolo predovšetkým zodpovednosťou žalobkyne splniť si všetky povinnosti spojené s naplnením týchto

podmienok, predovšetkým povinnosť prihlásenia podľa ustanovenia § 228 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení. V zmysle všeobecne platnej právnej zásady „neznalosť zákona neospravedlňuje“ (Ignorantia
legis non excusat), tejto zodpovednosti sa žalobkyňa nemôže zbaviť tým, že o vyššie uvedenej
povinnosti nevedela. Pokiaľ žalobkyňa uviedla vo svojom daňovom priznaní za rok 2010 príjem vo
výške, ktorý v zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zakladá vznik povinného

nemocenského a dôchodkového poistenia, musela teda zároveň počítať so vznikom povinnosti
prihlásenia podľa ustanovenia § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

37. Argumentácia žalobkyne, že jej príjem bol v skutočnosti nižší ako uviedla v daňovom priznaní za rok
2010, a preto si v rozhodujúcom čase, kedy sa mala na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie

prihlásiť, neuvedomila, že jej táto povinnosť vznikla, rovnako neobstojí. Podľa ustanovenia § 233 ods.
6 zákona o sociálnom poistení má totiž Daňové riaditeľstvo SR povinnosť oznámiť Sociálnej poisťovni
meno a priezvisko fyzickej osoby, rodné číslo, údaj o jednotlivých obdobiach výkonu zárobkovej činnosti
samostatne zárobkovo činnou osobou v období, za ktoré sa podáva daňové priznanie, výšku príjmu
alebovýnosuavýškuzákladudanezpríjmuzpodnikaniaazinejsamostatnezárobkovejčinnostifyzickej

osoby, ktorá na základe daňového priznania má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa osobitného predpisu. Ak teda žalobkyňa v daňovom priznaní za rok 2010 skutočne uviedla
nesprávny údaj o svojom príjme, na základe uvedeného ustanovenia zákona jej muselo byť zrejmé, že
tento údaj bude Sociálnej poisťovni zo strany Daňového riaditeľstva SR oznámený a Sociálna poisťovňabude pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyne z výšky
príjmu uvedenej v daňovom priznaní vychádzať.

38. Pokiaľ žalobkyňa pri vlastnom posudzovaní splnenia podmienky vzniku povinného nemocenského
a dôchodkového poistenia vychádzala zo svojho znaleckého denníka a svojich interných výpočtov,
tak ako to tvrdí v podanej správnej žalobe, tento argument je vo vzťahu k nesplneniu si povinnosti
prihlásenia podľa ustanovenia § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení irelevantný. Tak ako je uvedené
vyššie, žalobkyni muselo byť na základe ustanovenia § 233 ods. 6 zákona o sociálnom poistení

zrejmé, že údaje o jej príjme uvedené v daňovom priznaní za rok 2010 budú Sociálnej poisťovni zo
strany Daňového riaditeľstva SR oznámené. Najneskôr v rozhodujúcom období pred možným vznikom
povinného nemocenského a dôchodkového poistenia (pred 1. júlom 2011) si preto žalobkyňa mala
možnosť uvedomiť rozpor medzi svojou internou evidenciou príjmov a údajom, ktorý uviedla v daňovom
priznaní za rok 2010, a ktorý mal byť Sociálnej poisťovni zo strany Daňového riaditeľstva SR oznámený.
Následne mala žalobkyňa zákonnú možnosť odstrániť uvedený rozpor podaním dodatočného daňového

priznania alebo prihlásiť sa na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie podľa príjmu uvedeného
v daňovom priznaní za rok 2010. Uvedené skutočnosti museli byť žalobkyni známe v zmysle už
spomenutej všeobecne platnej právnej zásady „neznalosť zákona neospravedlňuje“.

39. Čo sa týka samotnej skutočnosti, že žalovaná pri rozhodnutí o vzniku povinného nemocenského

a dôchodkového poistenia vychádzala výlučne z údajov uvedených v daňovom priznaní, pričom
neprihliadla na argumentáciu žalobkyne ohľadom nesprávnosti týchto údajov, správny súd, rovnako
ako žalovaná v napadnutom rozhodnutí, poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej sa údaje
uvedené v daňovom priznaní považujú za správne, pokiaľ nebolo daňové priznanie v zákonom
stanovenom procese zmenené, tzv. prezumpcia správnosti daňového priznania. Viď napr. rozsudok

Najvyšieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/54/2013 zo dňa 07.05.2014, podľa ktorého „žalovaná vychádzala
z nespochybneného daňového priznania k dani z príjmov žalobcu... Námietka žalobcu, že ak krajský
súd hodnotil ako dôkaz daňové priznania, môže ich považovať za nesporný dôkaz iba dovtedy, kým
sa nepreukáže v konaní opak, resp. dokedy sa ich vierohodnosť minimálne nespochybní, platí len v
prípade, ak by k spochybneniu podaného daňového priznania došlo v predpísanom konaní. K tomu

však doposiaľ nedošlo, a preto daňové priznanie k dani z príjmov žalobcu bola žalovaná povinná vziať
za základ svojich zistení a z neho vychádzať. V tomto smere nemožno spravodlivo a už vôbec nie v
súlade so zákonom očakávať, že žalovaná bude preskúmavať a podrobovať šetreniu každé predložené
daňové priznanie. O takom daňovom priznaní platí prezumpcia správnosti až do preukázania opaku v
predpísanom konaní, ktoré však, ako už bolo uvedené, doposiaľ neprebehlo.“

40. Táto súdna prax vychádza z už spomenutého ustanovenia § 233 ods. 6 zákona o sociálnom poistení,
podľa ktorého má Daňové riaditeľstvo SR povinnosť oznámiť Sociálnej poisťovni meno a priezvisko
fyzickej osoby, rodné číslo, údaj o jednotlivých obdobiach výkonu zárobkovej činnosti samostatne
zárobkovo činnou osobou v období, za ktoré sa podáva daňové priznanie, výšku príjmu alebo výnosu

a výšku základu dane z príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti fyzickej osoby,
ktorá na základe daňového priznania má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
podľa osobitného predpisu. Na základe uvedeného ustanovenia slúžia takto oznámené údaje Sociálnej
poisťovni ako objektívny zdroj informácií o príjme SZČO za účelom overenia správnosti údajov pri jej
registrácii na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, resp. na rozhodnutie o vzniku alebo zániku

povinného nemocenského a dôchodkového poistenia pri nesplnení si uvedenej povinnosti registrácie (§
228 ods. 1 zákona o sociálnom).

41. Čo sa týka samotnej správnosti údajov uvedených v daňovom priznaní, správny súd sa stotožnil
s argumentom žalovanej uvedeným v napadnutom rozhodnutí, že za správnosť vyplnenia daňového

priznania je zodpovedná žalobkyňa a Sociálna poisťovňa nemá objektívny dôvod túto správnosť
spochybňovať, a to na základe čestného vyhlásenia, ktoré je súčasťou daňového priznania, že údaje
v ňom uvedené sú úplné a správne. Samotný zákon o sociálnom poistení, v ustanovení § 21 ods.
3, na ktoré odkazuje aj žalovaná v napadnutom rozhodnutí, dokonca v súvislosti s prezumpciou
správnosti daňového priznania ustanovuje výnimku aj zo zásady materiálnej pravdy administratívneho

konania, kedy sa údaje uvedené v daňovom priznaní v súvislosti zo vznikom, resp. zánikom
povinného nemocenského a dôchodkového poistenia považujú za správne aj v prípade, ak toto daňové
priznanieboloneskôrzmenenézákonnýmspôsobomprostredníctvomdodatočnéhodaňovéhopriznania
(pokiaľ bolo toto dodatočné daňové priznanie podané po uplynutí obdobia povinného nemocenskéhoa dôchodkového poistenia, ktoré vzniklo na základe údajov vyplývajúcich z pôvodne podaného
daňového priznania). Sociálna poisťovňa je teda povinná vychádzať pri vzniku a zániku povinného
nemocenského a dôchodkového poistenia z údajov vyplývajúcich z podaného daňového priznania

a považovať ich za (formálne) správne aj v prípade, ak boli tieto údaje po uplynutí zákonom určenej
lehoty zákonným spôsobom zmenené.

42. Žalovaná teda postupovala správne, keď pri posudzovaní a rozhodovaní o vzniku povinného
nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyne vychádzala z údajov vyplývajúcich z jej daňového

priznania, ktoré navyše nebolo nikdy zákonným spôsobom zmenené. Na základe vyššie uvedenej
argumentácie, týkajúcej sa prezumpcie správnosti daňového priznania a výnimky zo zásady materiálnej
pravdy administratívneho konania, sa žalovaná rovnako nebola povinná zaoberať argumentáciou
žalobkyne odôvodňujúcej údajnú nesprávnosť údajov uvedených v daňovom priznaní jej internou
evidenciou, resp. chybami v nej.

43. Na tomto závere správneho súdu nič nemení ani rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžso/50/2014 zo dňa 11.12.2015, na ktorý poukazuje žalobkyňa, nakoľko právne závery vyplývajúce
z tohto rozsudku sa týkajú vplyvu dodatočne podaného daňového priznania na zmenu výšky
povinného nemocenského a dôchodkového poistenia v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 21 ods.
3 zákona o sociálnom poistení, a nijak sa nedotýkajú zákonných podmienok vzniku tohto poistenia.

Najvyšší súd SR v tomto rozsudku oprel svoju argumentáciu práve na rozlišovaní podmienky vzniku
povinného nemocenského a dôchodkového poistenia (na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 3
zákona o sociálnom poistení) a samotného výpočtu výšky už vzniknutého povinného nemocenského
a dôchodkového poistenia (na ktoré sa podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR v uvedenom
rozsudku § 21 ods. 3 zákona o sociálnom poistení vzťahovať nemá): „Najvyšší súd musí zdôrazniť,

že toto ustanovenie (§ 21 ods. 3) sa na prejednávanú vec nevzťahuje, lebo v zmysle systematického
výkladu ide o ustanovenie, ktorého jediným cieľom je určenie vzniku, resp. zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.
Naopak relevantným právnym základom pre stanovenie výšky poistného je matematický mechanizmus
uvedený zákonodarcom v ustanovení § 129 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.“. Najvyšší súd SR síce v tomto

rozsudku uviedol, že platná právna úprava neukladá povinnosť odvádzať poistné aj z mylne uvedenej
sumy dane z príjmov, ale táto odpoveď sa týkala výlučne určenia výšky už vzniknutého povinného
poistenia. Z vyššie citovaného názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v tom istom rozsudku je pritom
zrejmé, že táto odpoveď sa nedotýka zákonom stanovených podmienok pre vznik, resp. zánik povinného
nemocenského a dôchodkového poistenia, na ktoré sa ustanovenie § 21 ods. 3 zákona o sociálnom

poistení a z neho vyplývajúca prezumpcia správnosti daňového priznania vzťahuje bez výnimky.

44. Vyššie uvedené právne závery, potvrdzujúce prezumpciu správnosti daňového priznania a výnimku
zo zásady materiálnej pravdy administratívneho konania, z ktorých vychádza napadnuté rozhodnutie,
a na ktoré poukazovala žalovaná aj vo svojich vyjadreniach s odkazom na príslušné súdne rozhodnutia,

pritom vychádzajú z konštantnej judikatúry, potvrdzovanej aktuálne aj Najvyšším správnym súdom SR,
ktorý v rozsudku sp. zn. 7Ssk/54/2024 z 26.02.2025 jasne uvádza: „Žalobca mal za to, že podanie
dodatočného daňového priznania spôsobilo zánik povinných poistení žalobcu aj do minulosti... Táto
interpretácia ustanovenia § 21 ods. 3 zákona o sociálnom poistení je mylná. Kasačný súd poukazuje
na svoje právne závery uvedené vyššie a dopĺňa, že je nutné vychádzať z jasného a nerozporného

obsahu tohto ustanovenia, že zmena hranice príjmu uvedená v dodatočnom daňovom priznaní na iné
nemocenské a dôchodkové poistenie okrem aktuálneho vplyv nemá. Zákon ustanovuje fikciu, že v týchto
prípadoch nie je rozhodná výška príjmu uvedená v dodatočnom daňovom priznaní, ale výška príjmu
uvedená v riadnom daňovom priznaní“.

45. Správny súd nepovažoval za relevantnú ani argumentáciu žalobkyne, týkajúcu sa rozhodnutia
o vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia po uplynutí lehoty vymedzenej daňovým
poriadkom na právo vyrubiť daň. Takýto postup žalovanej mal vytvoriť pre žalobkyňu nevýhodnú pozíciu
dôkaznej núdze, znemožnenia korekcie daňového priznania podaním dodatočného daňového priznania,
a zároveň mala žalovaná vychádzať z podkladov, ktoré z dôvodov uplynutia času nemohli poslúžiť ako

podklad pre vyrubovacie konanie daňového úradu vo vzťahu k príjmom zo znaleckej činnosti žalobkyne
získaným ňou v roku 2010. Správny súd v tejto súvislosti odkazuje na rovnakú argumentáciu, akú
uviedla žalovaná v podanom vyjadrení, že zákon o sociálnom poistení časovo neobmedzuje možnosť
(a povinnosť) pobočky Sociálnej poisťovne rozhodnúť podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona osociálnom poistení žiadnou lehotou. Pobočka Sociálnej poisťovne má podľa uvedeného zákona právo
vo veci vzniku, prerušenia alebo zániku povinného sociálneho poistenia rozhodnúť kedykoľvek dôjde k
spornosti. Uplynutie lehoty na vyrúbenie dane podľa § 69 ods. 1 a 2 daňového poriadku preto nijako

nevylučuje, aby boli údaje z daňového priznania využité ako podklad v konaní vo veci vzniku povinného
sociálneho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení.

46. Správny súd súhlasí s názorom žalobkyne, že rozhodnutie o vzniku povinného nemocenského
a dôchodkového poistenia s dlhším časovým odstupom od momentu splnenia zákonných podmienok

jeho vzniku zo strany žalobkyne, určite obmedzuje jej možnosti prípadnej korekcie údajov, z ktorých
Sociálna poisťovňa pri svojom rozhodnutí vychádza. Správny súd však zároveň opakuje, že je
v prvom rade povinnosťou žalobkyne plniť si svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k Sociálnej
poisťovni dobrovoľne a včas, a zároveň žalobkyňa v rámci všeobecnej právnej zásady „právo patrí
bdelým“ (Vigilantibus iura) mala zákonnú možnosť údajnú chybu pri vypĺňaní daňového priznania opraviť
v lehote poskytnutej daňovým poriadkom, pričom najneskôr v rozhodujúcom období pre vznik povinného

nemocenského a dôchodkového poistenia (pred júlom 2011) si žalobkyňa mohla túto svoju chybu
uvedomiť. Zákon o sociálnom poistení navyše v záujme ochrany ekonomických záujmov Sociálnej
poisťovne, pre prípad nesplnenia svojich povinností poistencom, vyslovene počíta s možnosťou
neskoršieho rozhodovania Sociálnej poisťovne, keď priamo v už vyššie spomínanom ustanovení § 21
ods. 3 ustanovuje výnimku zo zásady materiálnej pravdy v administratívnom konaní (viď argumentáciu

vyššie), a teda priamo zákon o sociálnom poistení od istého časového momentu znemožňuje korekciu
údajov rozhodujúcich pre vznik nemocenského a dôchodkového poistenia.

47. Čo sa týka žalobkyňou namietanej prílišnej tvrdosti zákona, správny súd poukazuje na závery
Najvyššieho správneho súdu SR uvedené v rozsudku sp. zn. 7Ssk/39/2023 zo dňa 28. februára 2024

týkajúce sa aplikácie ustanovenia § 21 ods. 3 zákona o sociálnom poistení a s ním súvisiacej výnimky
zo zásady materiálnej pravdy, ktorú žalobkyňa namieta. Podľa uvedeného rozsudku, ak zákonodarca
v tomto ustanovení výslovne konštatoval, že dodatočné daňové priznanie má vplyv len na aktuálne
nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie, túto formuláciu zákona nie je možné prehliadať,
obchádzať či ignorovať. Jedná sa o esenciálnu náležitosť hypotézy tejto právnej normy, ktorá musí byť

aplikovaná, preto z jej aplikácie nemožno vyvodiť formalistický prístup k výkladu tejto právnej normy.
Naopak, pokiaľ by, či už správne orgány alebo súdy, neaplikovali aj túto časť právnej normy, konali by
v rozpore s ústavne deklarovanou zásadou legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). V tejto súvislosti kasačný
súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 274/07, podľa ktorého: ... Z princípu
legality ako imanentného znaku právneho štátu je možné vyvodiť aj príkaz aplikácie zákonných právnych

noriem. Výkon zákonnej právnej normy nie je čosi, čo je k dispozícii orgánom ju aplikujúcich. Tieto
orgány sú právnu normu povinné aplikovať. Ak teda zákonodarca novou právnou úpravou chce sprísniť
podmienky využívania určitých práv, a tento svoj zámer zakotví zodpovedajúcim (ústavne súladným)
spôsobomdotextuprávnehopredpisu,potomjednotlivézložkyvýkonnejmoci(atedaajsprávneorgány)
súpovinnéprávnenormyaplikovaťtak,abyzámerzákonodarcunaplnili,resp.vykonali.Podľauznesenia

Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS/121/2022: ... Z hľadiska právnej istoty adresátov normatívneho
pôsobenia zákonodarcu nie je ani rozhodujúce to, čo normotvorca chcel v texte právneho predpisu
vyjadriť, ale to, čo skutočne vyjadril, pretože len daný text bol verejne vyhlásený.

48. Čo sa týka námietky premlčania, ktorú žalobkyňa v podanej správnej žalobe vzniesla, správny

súd ani túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Žalobkyňa uvádza, že v tomto prípade nie je možné
aplikovať ustanovenie § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa právo predpísať
poistné nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 1 a § 231 ods. 1 písm.
b), nakoľko povinnosť oznamovania príjmov a výdavkov SZČO Sociálnej poisťovni podľa § 228 ods. 1
bola zavedená do zákona až novelizáciou účinnou od 01.01.2015 a táto povinnosť je pre žalobkyňu vo

vzťahu k prijatým platbám v roku 2010 nesplniteľná. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že námietku
premlčania nie je možné posudzovať podľa aktuálneho znenia zákona o sociálnom poistení, ale podľa
znenia platného v čase vzniku nároku Sociálnej poisťovne, ktorého premlčania sa žalobkyňa domáha,
vtomtoprípadepodľazneniaúčinného1.júla2011.Podľauvedenéhozneniazákonosociálnompoistení
obsahoval v ustanovení § 228 ods. 1 povinnosť prihlásenia sa na nemocenské a dôchodkové poistenie

najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení. Keďže si žalobkyňa uvedenú povinnosť nesplnila,
právo predpísať poistné, na ktoré sa mala žalobkyňa v danom čase prihlásiť, sa stalo v zmysle v danom
čase platného znenia ustanovenia § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nepremlčateľné, pričom
neskoršie novelizácie zákona o sociálnom poistení na túto skutočnosť nemali žiadny vplyv. Tak akoto vyplýva z napadnutého rozhodnutia žalovanej, Sociálna poisťovňa ani len nevyzývala žalobkyňu na
dodatočné splnenie povinnosti podľa aktuálneho znenia ustanovenia § 228 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, ale správne aplikovala v administratívnom konaní ustanovenia zákona platné v čase vzniku

nároku Sociálnej poisťovne na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, vrátane ustanovenia §
147 ods. 2 predmetného zákona upravujúce premlčanie.

49. Správny súd neuznal argumentáciu žalobkyne ani čo sa týka údajnej nezrozumiteľnosti napadnutého
rozhodnutia, nakoľko z obsahu tohto rozhodnutia je podľa názoru správneho súdu úplne zrejmé

z akých skutkových zistení žalovaná pri svojom rozhodovaní vychádzala, akými správnymi úvahami
sa riadila a k akému logickému záveru dospela. Zo samotnej žaloby je pritom zrejmé, že napadnuté
rozhodnutie muselo byť dostatočne zrozumiteľné aj samotnej žalobkyni, nakoľko jej ďalšia argumentácia
smerovala k údajne nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nedostatočne zistenému skutkovému
stavu žalovanou, keď mala žalovaná vychádzať údajne bez právneho dôvodu pri svojom rozhodovaní
výlučnezúdajovuvedenýchvdaňovompriznaní(viďargumentáciuvyššievyvracajúcuuvedenétvrdenia

žalobkyne). Žalobkyňa teda na jednej strane uviedla, že napadnuté rozhodnutie je nezrozumiteľné, a nie
je z neho zrejmé o aké argumenty sa žalovaná opiera, no na druhej strane uviedla v žalobe svoju
argumentáciu smerujúcu proti samotným dôvodom napadnutého rozhodnutia, ktorým podľa všetkého
úplne porozumela.

50. Správny súd uznáva, že žalovaná sa mohla v odôvodnení svojho rozhodnutia presvedčivejšie
vysporiadať s námietkami žalobcu, najmä čo sa týka neprihliadania na ňou tvrdenú nesprávnosť údajov
uvedených v daňovom priznaní a s tým súvisiacich dôkazov. Táto vada napadnutého rozhodnutia
však podľa názoru správneho súdu nedosahuje intenzitu nepreskúmateľného rozhodnutia, nakoľko
je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, že rozhodnutie vychádza z údajov uvedených v daňovom

priznaní, pričom prezumpciu správnosti daňového priznania a neprihliadanie na akékoľvek iné údaje
a skutočnosti žalovaná správne odôvodnila vyhlásením o správnosti údajov uvedených v daňovom
priznaní žalobkyňou a odkazom na ustanovenia § 21 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná
v napadnutom rozhodnutí teda dáva odpovede na podstatné námietky žalobkyne a obsahuje
preskúmateľné dôvody, na ktorých je založené, čo je zrejmé aj zo samotnej argumentácie žalobkyne

uvedenej v podanej správnej žalobe, ktorá je práve na tieto preskúmateľné dôvody cielená.

51. Správny súd si v tejto veci dovoľuje poukázať aj na skutočnosť, že vzhľadom na dostatočne zistený
skutkovýstavvtejtoveci,zktoréhožalovanáprisvojomrozhodovanívychádzala,niejemožnéočakávať,
že by zrušenie napadnutého rozhodnutia bolo spôsobilé privodiť priaznivejšie postavenie pre žalobkyňu.

Dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu môže byť totiž len taká vada, ktorá mohla mať
vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa zásadne nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces
a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka
(porov. rozsudok sp. zn. 4Sž 98-102/02 zo 17. decembra 2002, R 122/2003). Navyše v súlade so
všeobecne záväznou právnou úpravou a rozhodovacou praxou správnych súdov, ak by sa aj pochybenie

správnych orgánov v konaní preukázalo, nie každé takéto pochybenie je spôsobilé, resp. musí mať za
následok zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia (k tomu pozri rozsudok sp. zn. 4Asan/8/2021 z 2.
februára 2022 - ...dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu by malo byť len také porušenie
zákona, ktoré má alebo by mohlo mať za následok ujmu na právach účastníkov konania).

52. Čo sa týka žalobkyňou namietaného nedostatočne zisteného skutkového stavu, správny súd len
pre úplnosť odkazuje na svoju argumentáciu vyššie, ktorá odôvodňuje zákonnosť postupu žalovanej,
keď sa vzhľadom na prezumpciu správnosti daňového priznania a zákonom predpokladanú výnimku
zo zásady materiálnej pravdy, nebola žalovaná povinná venovať skutkovým tvrdeniam žalobkyne, ktoré
mali spochybňovať správnosť údajov uvedených v daňovom priznaní, z ktorých napadnuté rozhodnutie

vychádzalo.

53. Na záveroch správneho súdu nič nemení ani judikatúra, na ktorú poukázala žalobkyňa počas
pojednávania v tejto veci, nakoľko sa táto judikatúra síce týkala povinnosti Sociálnej poisťovne skúmať
zloženie príjmov poistenca uvedených v daňovom priznaní, ale v úplne inom kontexte a navyše so

závermi, ktoré potvrdzujú právny názor vyslovený správnym súdom v tomto konaní. Tak ako to uviedla
samotná žalobkyňa na pojednávaní, ani jedno z týchto rozhodnutí nevylúčilo povinnosť sociálnej
poisťovne skúmať skutočný stav príjmov, bez ohľadu na ich výšku deklarovanú v daňovom priznaní,
no zároveň túto povinnosť ani neskonštatovalo, a teda naďalej platí, že podané daňové priznanie sapovažuje za správne, pokiaľ nebolo za zákonných podmienok zmenené (s výnimkou ustanovenou napr.
v ustanovení § 21 ods. 3 zákona o sociálnom poistení).

54. Na základe vyššie uvedených skutočností je teda možné považovať napadnuté rozhodnutie
žalovanej za vecne správne, vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a v súlade s
právnymi predpismi o sociálnom poistení a v súlade so zisteným skutkovým stavom aktuálnym v čase
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

55. Nakoľko žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla iné ako vyššie uvedené žalobné body, ktoré by
spochybňovali zákonnosť napadnutého a prvostupňového rozhodnutia a správny súd v rozhodnutiach
nevzhliadol iné vady, na ktoré by mal ako súd neviazaný žalobnými bodmi podľa ustanovenia § 134 ods.
2 písm. d) SSP prihliadnuť ex offo, napadnuté rozhodnutie je potrebné považovať za vydané v súlade
so zákonom a vecne správne. Správny súd preto správnu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú podľa
ustanovenia § 190 SSP zamietol.

56. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanej právo
na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 168 SSP nepriznal, keďže nevzhliadol na strane žalovanej
dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo možné od žalobkyne spravodlivo
požadovať. Žalobkyni, vzhľadom na jej neúspech vo veci, podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) právo

na priznanie náhrady trov konania nevzniklo.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.

1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa

vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera

o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnutérozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie
advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).