Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/76/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200558
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200558.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. PhDr. Pavla Doriča, PhD. a

z členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: VISK, s.r.o.,
so sídlom: Národná trieda 39, 040 01 Košice, IČO: 366 00 881, právne zastúpený: JUDr. Eugen
Kostovčík, advokát, so sídlom: Gelnická 33, 040 11 Košice, IČO: 11 993 448, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. 102471802/2022 zo dňa 07.09.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Z a m i e t a návrh žalobcu na uloženie pokuty žalovanému za nerešpektovanie právneho názoru
vyplývajúceho z Rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. 6 Sžfk/37/2020
zo dňa 24.02.2022.

III. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administatívneho konania

1. Daňový úrad Košice rozhodnutím číslo 101576372/2022 zo dňa 26.05.2022 (ďalej aj ako "správca
dane" a "prvostupňové rozhodnutie") podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj "daňový poriadok") určil
žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 54. 260,31 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie marec 2007. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie uvedeného rozhodnutia správcu dane
bolo zistenie, že daňový subjektu VISK, s.r.o. odpočítaním dane z pridanej hodnoty v celkovej sume
54.260,31 eur zo štyroch faktúr od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., Košická 44, Bratislava

(d'alej len „Tatra Trade Corporation, s.r.o.") za rýdze zlato Au, rýdzosť 999/1000 porušil ustanovenia §
49, § 51 v nadväznosti na § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov. Žalobca neoprávnene odpočítal daň z faktúr: č. 10070013 zo dňa 08.03.2007 (cena bez dane
2 146 400,- Sk, DPH 407 816,- Sk), č. 10070015 zo dňa 14.03.2007 (cena bez dane 2 175 000,- Sk,
DPH 413 250,- Sk), č. 10070016 zo dňa 22.03.2007 (cena bez dane 2 144 000,- Sk, DPH 407 360,-
Sk), č. 10070017 zo dňa 28.03.2007 (cena bez dane 2 138 000,- Sk, DPH 406 220,- Sk). Správca dane
z dokladov predložených ku daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt mal zlato nakúpiť od dodávateľa

Tatra Trade Corporation, s.r.o. (na základe Kúpnej zmluvy číslo 01/2007/ VISK zo dňa 15.01.2007,
objednávok podľa uvedenej kúpnej zmluvy, protokolov o odovzdaní a prevzatí tovaru a vykonaní kontroly
rýdzosti a množstva dodávaného tovaru, príslušných certifikátov a vyššie uvedených faktúr) a následne
ho mal predať do Českej republiky spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o., Lomnického 6/812, Praha (ďalejlen „EUROPA GOLD, s.r.o."). Jedná sa o faktúry: č. OF20071007 zo dňa 08.03.2007 v celkovej sume
2 157 132,- Sk, č. OF20071008 zo dňa 14.03.2007 v celkovej sume 2 185 876,- Sk, č. OF20071009 zo
dňa 22.03.2007 v celkovej sume 2 154 720,- Sk, č. OF20071010 zo dňa 28.03.2007 v celkovej sume

2 148 692,- Sk.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím číslo 102471802/2022 zo dňa 07.09.2022 (ďalej aj
"napadnuté rozhodnutie") podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia najmä vyplynulo, že správca dane Daňový úrad
Košice I vykonal u daňového subjektu VISK, s.r.o. kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2007. Daňová kontrola bola začatá dňa
18.06.2007 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 695/321/57784/2007/Eck), bola prerušená rozhodnutím
č. 695/321/84413/07/Eá zo dňa 01.10.2007 z dôvodu, že prebiehalo konanie o inej skutočnosti
rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Po obdŕžaní odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu

informácií,správcadanelistomč.695/321/91629/07/Eázodňa24.10.2007oznámildaňovémusubjektu,
že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Daňové riaditeľstvo SR, na základe
žiadosti správcu dane č. 695/321/95829/07/Eá zo dňa 12.11.2007 predĺžilo lehotu na výkon daňovej
kontroly (Oznámenie o predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly č. VI/320/558/2991/2007 zo dňa
26.11.2007). Správca dane rozhodnutím č. 695/321/1049/08/Eá zo dňa 07.01.2008 prerušil daňovú

kontroluzdôvoduzaslaniažiadostiodoplnenieodpovedenažiadosťomedzinárodnúvýmenuinformácií
apoobdŕžaníodpovede,listomč.695/321/23699/08/Pázodňa07.04.2008oznámildaňovémusubjektu,
že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. O výsledku daňovej kontroly správca
dane vyhotovil protokol č. 695/321/45122/2008/Eck,Pet zo dňa 11.06.2008 a jeho Dodatok č. 1 zo dňa
02.07.2008, ktorý s daňovým subjektom prerokoval dňa 04.07.2008. Na základe výsledkov daňovej

kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 695/231/58219/2008/Dub zo dňa 14.07.2008, ktorým znížil
nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2007 o sumu 1 634
646,- Sk. Voči tomuto rozhodnutiu sa daňový subjekt odvolal a Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím
č. I/223/14180-87374/2008/990057-r zo dňa 12.11.2008 potvrdilo odvolaním napadnuté rozhodnutie.
Daňový subjekt podal žalobu o preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia a Krajský súd v

Košiciach rozsudkom sp. zn. 7S/6/2009-56 zo dňa 10.06.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
06.07.2009, zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/223/14180-87374/2008/990057-r zo dňa
12.11.2008 z dôvodu, že odvolanie daňového subjektu bolo podané oneskorene.

4. Žalobca dňa 15.08.2011 podal žiadosť o obnovu konania (doplnená dňa 09.09.2011) ukončeného

právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Košice I č. 695/231/58219/2008/Dub zo dňa 14.07.2008.
Správca dane rozhodnutím č. 695/321/84432/2011/Eá,Pá zo dňa 05.10.2011 zamietol žiadosť o
povolenie obnovy konania. Daňový subjekt sa voči uvedenému rozhodnutiu správcu dane odvolal a
Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1020503/1/562603-1191824/2012/4897 zo dňa 03.10.2012
odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane zmenilo tak, že obnovu konania vo veci ukončenej

právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Košice I č. 695/231/58219/2008/Dub zo dňa 14.07.2008,
ktorým podľa § 15 ods. 14 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov bol znížený nadmerný odpočet uvedený v
daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2007, povolilo v rozsahu
preverenia zdaniteľných obchodov deklarovaných faktúrami číslo 10070013 zo dňa 08.03.2007, číslo

10070015 zo dňa 14.03.2007, číslo 10070016 zo dňa 22.03.2007 a číslo 10070017 zo dňa 28.03.2007
od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., Košická 44, Bratislava (ďalej len „Tatra Trade Corporation,
s.r.o.").

5. Správca dane na základe povolenej obnovy konania vykonal dokazovanie v rozsahu

preverenia zdaniteľných obchodov deklarovaných štyrmi faktúrami č. 10070013, č.10070015, č.
10070016 a č. 10070017 od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. a vydal rozhodnutie č.
9801403/5/5143201/2013/Pet,Eck zo dňa 18.11.2013, ktorým určil rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie marec 2007 v sume 54 260,31 eura. Voči predmetnému rozhodnutiu sa
daňový subjekt odvolal a Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1100303/1/139456/2014/4897 zo dňa

17.03.2014 zrušilo odvolaním napadnuté rozhodnutie a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie
z dôvodu, že záver správcu dane nebol v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý
bol uvedený v rozsudku sp. zn. 6 Sžf/39/2011. Finančné riaditeľstvo SR konštatovalo, že správca
dane nepreukázal, že objektívne skutočnosti týkajúce sa sporných obchodov boli zistené a najmävyhodnotené tak, aby boli nespochybniteľným podkladom pre vyvodenie záverov o porušení § 49 ods. 1
v nadväznosti na § 67 ods. 1 a 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov"). Finančné riaditeľstvo

SR považovalo postup správcu dane pri vykonaní dokazovania, najmä v časti hodnotenia všetkých
získaných dôkazov (teda aj dôkazov o reálnej existencii tovaru), za nedostatočný a nejednoznačný a
odvolaním napadnuté rozhodnutie z dôvodu nejednoznačného a rozporného záveru zrušilo a vrátilo
vec správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane v zmysle záverov uvedených v
rozhodnutí odvolacieho orgánu a rozsudkov Krajského súdu v Košiciach, ktoré sa týkali zdaňovacích

období január 2007 a február 2007, vykonal úkony na zabezpečenie dostatku relevantných dôkazov,
ktoré preveril, posúdil a vyhodnotil a dňa 08.08.2016 vydal rozhodnutie č. 1416632/2016, ktorým
daňovému subjektu určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 54 260,31 eur. Správca dane znížil
nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2007 zo sumy 58 242,65
eur na sumu 3 982,34 eur. Daňový subjekt sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal a Finančné riaditeľstvo
SR rozhodnutím č. 104231520/2016 zo dňa 04.11.2016 potvrdilo rozhodnutie správcu dane.

6. Žalobca dňa 13.12.2016 podal na Krajskom súde v Košiciach žalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 104231520/2016 zo dňa 04.11.2016. Krajský súd v Košiciach
rozsudkom sp. zn. 7S/126/2016-42 zo dňa 20.11.2019 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. e)
a d) Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č.

104231520/2016 zo dňa 04.11.2016, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 1416632/2016 zo
dňa 08.08.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp.
zn. 7S/126/2016 zo dňa 20.11.2019 v zmysle § 140 Správneho súdneho poriadku v celom rozsahu
poukázal na rozsudky v konaniach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania (7S/125/2016
zo dňa 28.03.2018 - zdaňovacie obdobie jún 2007, 6S/28/2014 zo dňa 27.06.2019 - zdaňovacie

obdobie január 2007, 6S/108/2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/9/2016
zo dňa 18.12.2017 - zdaňovacie obdobie máj 2007 a 7S/156/2015 zo dňa 20.11.2019 - zdaňovacie
obdobie júl 2007). Správny súd po zvážení všetkých uvedených skutočností a na ich základe, v
súlade so zákonnými ustanoveniami citovanými v predmetnom rozsudku, podľa § 191 ods. 1 písm. e),
d) Správneho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil pre nedostatočné zistenie

skutkového stavu a jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
pričom žalovaného zaviazal postupovať v súlade s právnym názorom správneho súdu (body 55., 56. a
57.). Krajský súd v Košiciach v odôvodnení svojho rozsudku okrem iného uviedol (bod 51.): „Žalovaný
vo svojom rozhodnutí pripísal ťažiskovú váhu rozhodujúceho dôkazu o neuskutočnení obchodov s
rýdzim ale s investičným zlatom práve výpovedi svedka A. B., bývalého konateľa spoločnosti Tatra

Trade Corporation, s.r.o. zo dňa 24.07.2014 pred Národnou kriminálnou agentúrou, Národnou jednotkou
finančnej polície, expozitúrou Východ v Košiciach. Svedok A. B. bol vypočutý aj v rámci daňového
konaniadňa19.09.2014,zaprítomnostiprávnehozástupcužalobcu,nakoľkožalobcanamietal,žepočas
výpovede zo dňa 24.07.2014 pred Národnou kriminálnou agentúrou nebol prítomný správca dane ani
splnomocnený zástupca žalobcu. Tento svedok vo výpovedi zo dňa 19.09.2014 uviedol, že trvá na

svojej výpovedi zo dňa 24.07.2014, týkajúcej sa konkrétne vzťahu medzi spoločnosťami Tatra Trade
Corporation, s.r.o. a VISK, s.r.o., v tom zmysle, že tovar, ktorý bol uvedený na faktúrach v roku 2007
nikdy reálne neexistoval a nikdy nebol reálne dodaný. Tento obchod sa vopred účelovo dohodol s
cieľom získať financie prostredníctvom znižovania dane z pridanej hodnoty fingovanými obchodmi alebo
neoprávneným uplatnením nadmerných odpočtov na DPH z fingovaných obchodov. Žalovaný teda na

základe uvedeného konštatoval, že k reálnemu uskutočneniu obchodov s investičným zlatom nedošlo,
a teda žalobcovi bol určený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie marec 2007. Podľa názoru žalovaného
i správneho orgánu prvého stupňa o neexistencii predmetu plnenia, t.j. zlata i fiktívnosti obchodov v
predmetnom reťazci spoločností svedčia predovšetkým výpovede A. B. zo dňa 24.07.2014, 19.09.2014
a 15.04.2015."

7. Krajský súd v Košiciach uviedol (bod 52. rozsudku), že správne orgány pravdivosť výpovedí A.
B. do novembra 2015, ktoré boli v prospech žalobcu nehodnotili, iba ich odmietli a jeho výpovede,
ktoré neboli v neprospech žalobcu, mechanicky prevzali a pripísali im absolútnu hodnotu pravdivosti.
Správne orgány sa nezaoberali zásadnými rozpormi vo výpovediach A. B., na ktoré poukazoval žalobca

v daňovom konaní a zo vzájomne sa vylučujúcich výpovedí nevyvodili žiadne závery a žalovaný sa so
zásadnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní vysporiadal iba formálne. V súvislosti s tvrdeniami
svedkov o predaji zlata v priestoroch firmy MIKADO, s.r.o. súd poukázal na výpoveď svedka C. D.
zo dňa 29.05.2013, ktorý uviedol aj to, že A. B., ktorého pozná, sa obchodov osobne zúčastnil. Jeotázne, z akého dôvodu by sa B. viackrát nachádzal v priestoroch firmy MIKADO, s.r.o., ak by v rámci
obchodného vzťahu so žalobcom zlato nikdy reálne neexistovalo a nikdy nebolo reálne dodané. Aj z
uvedeného vyplýva, že výpoveď A. B., že tovar nikdy reálne neexistoval a išlo o fiktívne faktúry, nie

je pravdivá. Správny súd poukázal (bod 54. rozsudku) na ďalšie logické rozpory v tvrdeniach A. B. a
uviedol, že žalovaný sa nezaoberal závažnými rozpormi vo vyjadreniach A. B., ktorý uviedol, že väčšinou
v deň nákupu zlata v Rakúsku sa tento tovar fyzicky odovzdal v ZLATOKOVE, spol. s.r.o. a výsledkami
miestneho zisťovania v tejto spoločnosti, z ktorých vyplýva značný časový a vecný nesúlad. Žalobca
poukazoval najmä na to, že v septembri 2007, októbri 2007 a novembri 2007 bolo vyhotovených spolu

päť preberacích protokolov pre ZLATOKOV, s.r.o., pričom k týmto plneniam nie sú uvedené žiadne
faktúry, posledná faktúra za dodaný tovar je z augusta 2007. S námietkami žalobcu ohľadom závažných
nezrovnalostí zistených pri miestnom zisťovaní v spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r.o., sa žalovaný
vysporiadal len ich rekapituláciou s oznámením finálneho záveru, že táto odpoveď potvrdila skutočnosti,
ktoré uviedol vo svojich výpovediach A. B.. Správca dane neuviedol, prečo a z akých dôvodov pripisuje
výpovedi A. B., ktorý mal riadiť činnosť zločineckej skupiny, vyššiu hodnotu pravdivosti ako výpovedi

E. F..

8. Žalovaný podal kasačnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku a Najvyšší správny súd SR rozsudkom
sp. zn. 6Sžfk/37/2020 zo dňa 24.02.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.04.2022, zamietol
kasačnú sťažnosť žalovaného. Najvyšší správny súd SR v odôvodnení uvedeného rozsudku poukázal

na skutočnosti uvedené v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/126/2016 o dňa 20.11.2019,
s ktorými sa stotožnil a konštatoval, že v obdobných právnych veciach žalobcu VISK, s.r.o. boli vedené
viaceré súdne konania (napr. rozsudky týkajúce sa rozhodnutí žalovaného vo veci vyrubenia dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia máj 2007 - sp. zn. 4 Sžfk/9/2016 zo dňa 18.12.2017 a jún 2007
- sp. zn. 8 Sžfk/36/2018 zo dňa 28.11.2019). Na základe ustanovenia § 464 ods. 1 Správneho súdneho

poriadku - podľa ktorého, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola
predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len
na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie - Najvyšší správny súd SR vo
svojom rozsudku sp. zn. 6Sžfk/37/2020 zo dňa 24.02.2022 poukázal na rozsudok sp. zn. 8Sžfk/36/2018,
v ktorom kasačný súd prevzal podstatnú časť odôvodnenia z rozsudku vydaného v konaní pod sp. zn.

4Sžfk/9/2016 a aj v prejednávanej veci prevzal podstatnú časť uvedeného rozhodnutia, pretože svojim
obsahom zodpovedá obsahu dôvodov kasačnej sťažnosti v prejednávanej veci a kasačný súd sa v
plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ktorý bol vydaný v konaní pod sp. zn. 4Sžfk/9/2016.
Najvyšší správny súd SR v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že správne orgány najvyššiu hodnotu
závažnosti na prijatie právneho záveru, že zlato nikdy neexistovalo a išlo o fiktívne obchody, pripisujú

výpovediam A. B. z 22.07.2014, z 19.09.2014 a 15.04.2015. Podľa názoru kasačného súdu, správne
orgány sa nezaoberali zásadnými rozpormi vo výpovediach A. B. a zo vzájomne sa vylučujúcich
výpovedí nevyvodili žiadne závery, nesprávne vyhodnotili výpovede svedkov v súvislosti s miestom
predaja zlata v priestoroch firmy MIKADO, s.r.o. na G. X E. F., neuviedli, ako zistili, že zlato predložené
k obhliadke nepochádzalo od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. alebo od dodávateľa UNION

STEEL, s.r.o., ale pochádzalo od iného dodávateľa, nevysporiadali sa s nezrovnalosťami zistenými pri
miestnom zisťovaní v spoločnosti ZLATOKOV spol. s r.o.

9. Správca dane viazaný právnym názorom súdov, dňa 26.05.2022 vydal rozhodnutie č.
101576372/2022, ktorým určil daňovému subjektu rozdiel v sume nadmerného odpočtu 54 260,31 eur

na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2007, znížil nadmerný odpočet zo sumy 58
242,65 eur na sumu 3 982,34 eur.

10. Správca dane vo vyrubovacom konaní vychádzal z týchto podkladov, listinných dôkazov a
vykonaných šetrení:

A) Protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie
obdobie marec 2007 č. 695/321/45122/2008 zo dňa 11.06.2008 spolu so súvisiacim spisovým
materiálom VISK, s.r.o. z vykonaných šetrení pri výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2007, ktoré slúžili ako dôkazný materiál.
B) Dožiadanie č. 9800403/1/3673129/2012/Eck, Pet z 10.12.2012 zaslané miestne príslušnému

správcovi dane spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. - Daňovému úradu pre vybrané daňové
subjekty a odpoveď na dožiadanie č. 9900403/5/57313/13/Ors zo dňa 07.01.2013.C) Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9800403/1/3765639/2012/Pet zo dňa 04.02.2013
zaslaná do Českej republiky - EUROPA GOLD, s.r.o. a odpoveď č. E_SK_CZ_20130204_10780/13/petp
zo dňa 09.04.2013.

D) Dožiadanie č. 9801403/5/3872597/2013/Pet,Eck zo dňa 20.08.2013 zaslané miestne príslušnému
správcovi dane spoločnosti ALHALA, s.r.o. - Daňovému úradu Prešov a odpoveď na dožiadanie č.
9701401/5/4563995/2013/Sep zo dňa 08.10.2013.
E) Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9801403/5/4000989/2013/Pet zo dňa
03.09.2013 - Schoeller Munzhandel GmbH - zaslaná do Rakúska a odpoveď č. E_SK_AT_20130913_

63469/13/Lam-IND-13-1852-R zo dňa 29.10.2013.
F) Spisový materiál daňového subjektu VISK, s.r.o. z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania za
zdaňovacie obdobia január 2007 a február 2007 a z vyrubovacích konaní za zdaňovacie obdobia
marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007 a august 2007 obsahujúci dožiadania s
odpoveďami a prílohami, miestne zisťovania, zápisnice z ústnych pojednávaní a listinné dôkazy získané
FR SR v súvislosti s nazeraním do vyšetrovacieho spisu č. ČVS:PPZ-186/NKA-FP- VY-2012, predtým

ČVS:PPZ-203/BOK-VY-2011.
G) Zápisnice o výsluchu svedka A. B. zo dňa 23.08.2013 a zo dňa 24.07.2014 - získané od orgánov
činných v trestnom konaní - vyšetrovací spis č. ČVS:PPZ-191/NKA-FP- VY-2012 (spisový materiál z
vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie apríl 2007).
H)Zápisnicaoústnompojednávaníč.9801404/5/4267546/2014zodňa19.09.2014spísanásosvedkom

A. B. (spisový materiál z vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie apríl 2007).
I) Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 277445/2015 zo dňa 15.04.2015 so svedkom C. A. B. (spisový
materiál z vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie máj 2007).
J) Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9801401/5/750904/2014/Šál zo dňa
26.01.2014 zaslaná do Rakúska - Schoeller Munzhandel GmbH a odpoveď č. VAT_SK_25097/14/

Schm_AT_IND-14-0653_20140321_AF_RI_R zo dňa 07.07.2007 (spisový materiál z vyrubovacieho
konania za zdaňovacie obdobie máj 2007).
K) Dožiadanie č. 9801404/5/4088183/2014/Sas zo dňa 08.09.2014 zaslané Daňovému úradu Trenčín
- ZLATOKOV SK, a.s. a odpoveď č. 9301401/5/4275886/2014/Mac zo dňa 18.09.2014 s prílohami
(spisový materiál z vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie apríl 2007). Správca dane zo

zabezpečených dôkazov (podrobne uvedené v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia) zistil
nasledovný reťazec nákupu a predaja zlata: RESTAR TRANS s.r.o., Kukučínova 1, Trebišov (ďalej len
„RESTAR TRANS s.r.o.") - ALHALA s.r.o., Petrovanská 32, Prešov (ďalej len „ALHALA s.r.o.") a PNEU-
VANs.r.o.,Medená12,Košice(ďalejlen„PNEU-VANs.r.o.")-UNIONSTEEL,s.r.o.,Werferova1,Košice
(ďalej len „UNION STEEL, s.r.o") - Tatra Trade Corporation, s.r.o. - VISK, s.r.o. - EUROPA GOLD, s.r.o.

- RESTAR TRANS s.r.o. a IDEA-W, s.r.o., Mäsiarska 32, Košice (ďalej len „IDEA-W, s.r.o."). Ani jedna z
preverovaných spoločností nie je výrobcom zlata, jednalo sa o nákup a predaj rýdzeho zlata Au, rýdzosť
999/1000 (resp. 999,9/1000), vo forme zlatých tehličiek.

11. Správca dane vzhľadom na povinnosti, ktoré mu uložil Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp.

zn. 6Sžfk/37/2020 zo dňa 24.2.2022 a Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. 7S/126/2016-42 zo
dňa 20.11.2019 za zdaňovacie obdobie marec 2007 (vysporiadať sa s rozpormi vo výpovediach A. B.,
zaoberať sa výpoveďami C. D., E. F., D.. H. I. E. D., ktorí potvrdili obchodovanie so zlatom v priestoroch
firmy MIKADO, s.r.o., ako aj uviesť, ako zistil, že zlato predložené k obhliadke nepochádzalo od
dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o, alebo od dodávateľa UNION STEEL, s.r.o., ale pochádzalo od

iného dodávateľa, zaoberať sa zásadnými rozpormi vo výpovediach A. B. a zo vzájomne sa vylučujúcich
výpovedí vyvodiť závery, ako aj vysporiadať sa s rozpormi namietanými daňovým subjektom, ktoré
sa týkali dodávok zlata pre ZLATOKOV, spol. s r.o., uviesť, z akých dôvodov pripisuje výpovedi A.
B. , ktorý mal riadiť činnosť zločineckej skupiny, vyššiu hodnotu pravdivosti ako výpovedi E. F.) doplnil
dokazovanie. Najvyšší správny súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 6Sžfk/37/2020 (za zdaňovacie

obdobie marec 2007) poukázal na svoje rozhodnutia v obdobnej veci - rozsudok sp. zn. 8Sžfk/36/2018
(za zdaňovacie obdobie jún 2007), v ktorom prevzal podstatnú časť odôvodnenia z rozsudku vydaného
v konaní pod sp. zn. 4Sžfk/9/2016 (za zdaňovacie obdobie máj 2007), preto správca dane získal
informácie zo spisu daňového subjektu v súvislosti s vyrubovacím konaním v rámci povolenej obnovy
konania za zdaňovacie obdobie jún 2007 (informácie z rozhodnutia správcu dane č. 101182945/2020

zo dňa 15.07.2020, týkajúce sa svedka C. D., výpovedí E. D. a informácie z Úradného záznamu
správcu dane č. 695/321/71118/2007/Sas zo dňa 09.08.2007). O informáciách získaných zo spisu
daňového subjektu VISK, s.r.o. za zdaňovacie obdobie jún 2007, správca dane spísal Úradný záznam
č. 101356344/2022 zo dňa 12.05.2022.12. Za daných okolností žalovaný konštatoval, že ak si žalobca daňový subjekt VISK, s.r.o. v
zdaňovacom období marec 2007 uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od

spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a deklaroval dodanie zlata s oslobodením od dane českej
spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o., musí byť schopný preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody
boli reálne uskutočnené tak, ako to uviedol v daňovom priznaní a na predložených dokladoch. Doklady,
ktoré daňový subjekt predložil k preukázaniu nadobudnutia zlata od spoločnosti Tatra Trade Corporation,
s.r.o. a k preukázaniu jeho dodania spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o., nemali takú výpovednú hodnotu,

abyichbolomožnéjednoznačnepoužiťakodôkazouskutočnenídeklarovanýchzdaniteľnýchobchodov,
a to najmä v súvislosti s vykonaným dokazovaním.

II.
Správna žaloba, stanoviská žalovaného a žalobcu, konanie pred správnym súdom

13. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. 102471802/2022 zo dňa 07.09.2022 správnu žalobu
podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p").

14. V správnej žalobe najmä uviedol, že napadnuté rozhodnutie nemá oporu v zákone a uvedeným

rozhodnutím žalovaného boli porušené práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Rozhodnutie
žalovaného je nepreskúmateľne pre nezrozumiteľnosť' a nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý
vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci

samej.

15. Žalobca v podstate zopakoval dôvody, ktoré boli aj dôvodmi odvolania voči rozhodnutiu správcu
dane, a to, že:
- žalovaný nerešpektoval právny názor vyplývajúci z rozsudku krajského súdu, ako aj Najvyššieho

správneho súdu SR sp. zn. 6 Sžfk/37/2020 z 24. 02. 2022 a bez toho, aby došlo k zmene skutkového
alebo právneho stavu rozhodol rovnako, ako v predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré Najvyšší správny súd
SR označil za nezákonné.
- jedným z ťažiskových dôkazov, na ktorý poukazoval žalobca v odvolaní bolo uznesenie ČVS PPZ-203/
BC)K-VY-2011 z 20. 05. 2012, z ktorého vyplýva, že sofistikovanosť vykonávania trestnej činnosti

A. B. spočívala v tom, že v spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o. priamo nedochádzalo k
zníženiu daňového zaťaženia. A. B. zabezpečil skutočne existujúci tovar a do reťazca medzi Tatra
Trade Corporation, s. r. o., EURÓPA GOLD, s.r.o. a EURO AD, s. r. o. vložil spoločnosť VISK, s. r.
o., ktorá mu mala zabezpečiť „prefinancovanie nákupu zlata na Slovensku s DPH" a tým spoločnosť
Tatra Trade Corporation, s. r. o. nebola závislá na vracaní nadmerných odpočtov správcom dane. Z

predmetného uznesenia vyplýva kľúčový dôkaz, že A. B. pre účely obchodovania v uvedenom reťazci
zabezpečil skutočne existujúci tovar, resp. nejednalo sa tovar určený pre odberateľa ZLATOKOV, spol.
s r.o. Žalovaný sa s uvedeným zásadným dôkazom vysporiadal oznámením (str. 40), že zo záverov,
ktoré podsúva daňový subjekt vyplýva jednoznačná snaha o znehodnotenie výpovedí A. B. po novembri
2013 ako dôkazov.

- žalovaný na viacerých miestach rozhodnutia opakovane poukazuje na skutočnosť, že správca dane
svoje závery nezaložil iba na tvrdeniach A. B. po novembri 2013 a poukazuje na fakturačný reťazec
spoločností RESTAR TRANS, s. r. o., ALHALA, s. r. o. a PNEU-VAN, s. r. o., UNION STEEL, s. r. o.,
Tatra Trade Corporation, s. r. o., VISK, s. r. o., EURÓPA GOLD, s. r. o., RESTAR TRANS, s. r. o. a IDEA-
W, s. r. o. Žalovaný uvádza, že okrem konateľov spoločností RESTAR TRANS, s. r. o. a spoločnosti

PNEU-VAN, s. r. o. zástupcovia ďalších spoločností v zistenom reťazci rôznym spôsobom potvrdzovali
existenciu zlata, všeobecne a nekonkrétne popisovali obchody so zlatom, nepreukázali, s akým zlatom
mali obchodovať, pričom spoločnosť RESTAR TRANS, s. r. o., ktorá bola prvá v zistenom fakturačnom
reťazci žiadnym zlatom nedisponovala. Žalobca uvádza, že zistenia v uvedenom obchodnom reťazci
popisuje aj správca dane v protokole z daňovej kontroly a vo svojich prvých dvoch rozhodnutiach

zo 14. 07. 2008 a z 18. 11. 2013, no z uvedených dokumentov nevyplýva, že spoločnosť RESTAR
TRANS, s. r. o. žiadnym zlatom nedisponovala, pretože nákup a predaj zlata v spoločnosti PNEU-VAN,
s. r. o. sa nepodarilo preveriť. Žalobca poukazuje na to, že tieto spoločnosti podľa žalovaného síce
všeobecne a nekonkrétne popisovali obchody so zlatom, no napriek tomu správca dane a ani žalovanýnespochybnili existenciu zlata, pričom tvrdili, že išlo o dodanie investičného zlata, pri dodaní ktorého
nárok na odpočítanie dane nevznikol.
- jednou zo zásadných námietok v odvolaní bolo tvrdenie, že správca dane, napriek právne záväznému

názoru Najvyššieho správneho súdu SR sa so zásadnými rozpormi vo výpovediach A. B. vôbec
nezaoberal a poukazoval na množstvo rozporov vo výpovediach A. B.. Žalovaný k tomu na viacerých
miestach uvádza (str. 29 až 31), že správca dane sa s rozpormi vo výpovediach A. B. dôkladne
vysporiadal, vyvodil závery zo vzájomne sa vylučujúcich výpovedí, podrobne rozobral jednotlivé
námietky a tvrdenia daňového subjektu k zisteným rozporom vo výpovediach A. B. a zaoberal sa nimi

tak, ako mu to vyplývalo z právneho názoru súdov. V rozpore s uvedeným však žalovaný tvrdí (záver
str. 32), že správca dane nemal dôvod podrobnejšie sa zaoberať tvrdeniami daňového subjektu a A. B.
o problémoch pri prefinancovaní nákupu zlata, o delení nadmerných odpočtov, o provízii, o úhradách a
zdrojoch úhrad, pretože to nie sú skutočnosti, ktoré by mali vplyv na splnenie a preukázanie zákonných
podmienok pre uplatnenie odpočítania dane a oslobodenia od dane daňovým subjektom VISK, s. r. o.
- ďalšou zo zásadných námietok v odvolaní bolo tvrdenie, že správca dane sa vôbec nezaoberal

pravdivosťou výpovedí A. B.. Hodnotenie pravdivosti výpovedí A. B. podľa žalovaného spočívalo v
oznámení finálneho záveru (str. 30), že sám A. B. označil svoje tvrdenia do novembra 2013 za účelové,
čím sám spochybnil ich pravdivosť. Správca dane poukázal nielen na zmenu vyjadrení A. B., ale aj
na množstvo ďalších dôkazov, ktoré logicky nasvedčovali tomu, že práve jeho skoršia výpoveď bola
účelová a jeho neskoršie výpovede potvrdili správnosť, logickosť a opodstatnenosť nielen vykonaného

dokazovania, ale aj vyvodených záverov vo veci neoprávneného odpočítania dane. Opakované tvrdenie
žalobcu, že správca dane iba mechanicky prevzal výpovede A. B. po novembri 2013 a pripísal im
absolútnu hodnotu pravdivosti sú nepravdivé a nie je ničím podložené. Žalovaný uvádza (str. 31), že
opakované poukazovanie daňového subjektu na „rozsiahle rozpory" vo výpovediach A. B. (rozoberanie
jednotlivých okolností deklarovaného obchodovania so zlatom, vyplácanie provízie, vedomosť E. F. o

fiktívnych obchodoch, spôsob financovania obchodov, účasť C. D. na obchodoch) považuje za snahu o
znehodnotenie výpovedí A. B. ako dôkazov a za cielené a vedomé diskreditovanie dokazovania správcu
dane a za odpútavanie pozornosti od ostatných - rozhodujúcich výsledkov dokazovania.
- daňové orgány možnú motiváciu výpovedí A. B. v rozpore s ustanovením § 3 ods. 3 daňového poriadku
nijako nezohľadnili a v rozpore s právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR bezvýhradne

akceptovali výpovede A. B..
- podľa kasačného súdu správne orgány pravdivosť výpovedí A. B. do novembra 2013 nehodnotili,
mechanicky prevzali a pripísali im absolútnu hodnotu pravdivosti. Žalovaný k tomu uvádza finálny
záver (str. 35), že ak pôvod zlata, ani jeho reálne obchodovanie v zistenom fakturačnom reťazci
nebolo preukázané, z uvedených dôvodov námietky žalobcu ohľadom rozporov vo výpovediach A. B. a

hodnotenia pravdivosti jeho výpovedí považuje za neopodstatnené.
- k osobe C. D. a jeho výpovediam žalovaný tvrdí, že správca dane postupoval v súlade s právnym
názorom Najvyššieho správneho súdu SR uvedeným v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/37/2020. Žalovaný
uvádza (str. 38), že C. D. mal iba ako nezainteresovaná osoba sledovať, čo sa dialo v jeho priestoroch,
preto nemal dôvod kontrolovať, preberať, resp. odovzdávať jednotlivé zlaté tehly, atď. Napriek tomu

však svedkovi C. D. vytýka, že jeho vyjadrenie bolo nekonkrétne, nepresné a nepresvedčivé, pretože
nevedel potvrdiť dodania zlata v konkrétnych dňoch, množstvách, kvalite, nevedel sa vyjadriť k jeho
odovzdávaniu, k tomu, kto zlato odniesol, k postaveniu ďalších osôb, ktoré mali byť prítomné v jeho
priestoroch. To, že zlato videl, neuviedol kedy, koľko, aké množstvo a v ruke mal iba jednu tehlu a to, že
poznal A. B., ktorý priniesol zlato v kufríku ešte neznamená, že zlato mal A. B. odovzdávať E. F. výlučne

za účasti svedka C.. Žalobca v odvolaní namietal, že v danom prípade bolo potrebné objasniť reálnu
existenciu zlata, svedok C. D. sledoval, čo sa dialo v jeho priestoroch a existenciu zlata potvrdil.

-Paradoxnežalovanýspochybňujesamotnúexistenciuzlata,nouvádza,žeA.B.priniesolzlatovkufríku,
čo podľa neho neznamená, že zlato mal A. B. odovzdávať E. F. výlučne za účasti svedka C. D., to však

znamená, že zlato existovalo.
- podľa Najvyššieho správneho súdu SR nedáva zmysel, aby sa A. B. viackrát nachádzal v priestoroch
firmy MIKADO, ak by zlato nebolo nikdy reálne dodané a dospel k záveru, že výpoveď A. B., že tovar
pre VISK, s. r . o. nikdy reálne neexistoval nie je pravdivá, teda nemá žiadnu hodnotu závažnosti
pre posúdenie veci. Žalovaný, rovnako ako správca dane reprodukuje výpovede A. B. po novembri

2013, ktorý uviedol, že stretnutia boli potrebné aj (najmä) za účelom dohodnutia podmienok pre
realizáciu „obchodovania so zlatom" vo fakturačnom reťazci spoločností deklarujúcich obchodovanie
so zlatom. Daňové orgány na obhajobu zločinca A. B. a nad rámec jeho výpovedí uvádzajú, že
ozrejmovať je potrebné obzvlášť fiktívne obchody v reťazci a to z dôvodu kontrol nadmerných odpočtov snásledným preverovaním obchodov v celom zistenom reťazci, preto bolo veľmi dôležité sa dohodnúť na
spoločnom a rovnakom postupe a práve spoločný postup pri fakturácii v reťazci, finančný tok a výpovede
zainteresovaných osôb pre účely daňových kontrol boli takými skutočnosťami, na ktorých sa museli

jednotlivé spoločnosti dohodnúť, aby nevyvolali pochybnosti u správcov dane aj u daňového subjektu
VISK, s. r. o., ktorý si uplatňoval odpočítania dane za dodanie zlata.
- E. C. D. k otázke existencie zlata a k jeho dodávateľovi, resp. k osobe A. B. bolo dostatočne konkrétne
a z vyjadrení svedka možno dospieť k jednoznačnému záveru, že svedok potvrdil obchody so zlatom
medzi spoločnosťou VISK, s. r. o. a dodávateľom Tatra Trade Corporation, s. r. o.

- nie je pravdivé tvrdenie, že D.. H. dodanie zlata nepotvrdil a aj česká daňová správa v oboch
odpovediach správcovi dane potvrdila, že zlato nakúpené od dodávateľa VISK, s. r. o. bolo spoločnosťou
EURÓPA GOLD, s. r. o. predané späť na Slovensko spoločnosti RESTAR TRANS, s. r. o. a IDEA- W,
s. r. o.
- žalovaný značný priestor v rozhodnutí (str. 40 až 42) venuje zisteniam v spoločnosti ZLATOKOV, spol. s
r. o. Žalobca vzhľadom k tomu, že z uznesenia ČVS PPZ-203/BOK- VY-2011 z 20. 05. 2012 jednoznačne

vyplýva, že A. B. do reťazca medzi Tatra Trade Corporation, s. r. o., EURÓPA GOLD, s. r. o. a EURO
AD, s. r. o. vložil spoločnosť VISK, s. r. o. a pre tento účel zabezpečil skutočne existujúci tovar, má za
to, že podrobný rozbor argumentov žalovaného by presiahol rámec efektivity preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného v súdnom konaní. Žalobca však v súvislosti so zisteniami v spoločnosti
ZLATOKOV, spol. s r. o. poukazoval najmä na „objektivitu" správcu dane pri hodnotení dôkazov, čo

žalovaný nechal bez povšimnutia.
- žalovaný sa nepozastavil nad tým, že úplne neštandardné je to, že ani jeden z 11 kontrolórov
počas 7 rokov vykonávania kontrol „nepostrehol", že zlato, ktoré deklarovali investičným zlatom nikdy
neexistovalo, na čo ich musel „upozorniť" až A. B. vo výpovediach po novembri 2013.
- v spôsobe, akým správca dane a žalovaný zhodnotili dôkazy sa nejedná len o porušenie zásady

uvedenej v ustanovení § 3 ods. 3 daňového poriadku, ale ide o postup v rozpore so zásadou zákonnosti
uvedenou v § 3 ods. 1 daňového poriadku a v konečnom dôsledku o úmyselné marenie účelu samotného
daňového konania. Postupom žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej,
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s

administratívnymi spismi a súčasne žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
- podľa ustanovenia § 80 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku správny súd za nerešpektovanie
právneho názoru správneho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku môže orgánu verejnej správy
uznesením uložiť pokutu. Keďže správca dane v rozhodnutí z 26. 05. 2022 a žalovaný v rozhodnutí zo

07. 09. 2022 nerešpektovali právny názor vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zn. 6
Sžfk/37/2020 z 24. 02. 2022 žalobca navrhuje, aby správny súd podľa § 80 ods. 1 písm. c) Správneho
súdneho poriadku uznesením uložil žalovanému pokutu.

16. Žalobca navrhuje, aby súd rozhodnutie žalovaného č. 102471802/2022 z 07. 09. 2022, ako aj

prvostupňové rozhodnutie zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodol o nároku na
náhradu trov konania. A zároveň navrhuje aby správny súd za nerešpektovanie právneho názoru
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zn. 6 Sžfk/37/2020 z 24.02.2022, podľa § 80 ods. 1 písm. c)
Správneho súdneho poriadku unesením uložil žalovanému pokutu.

17. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.01.2023 zhrnul priebeh doterajšieho
administratívneho, ako aj súvisiaceho súdneho konania a okrem iného, poukázal na to, že správca
dane viazaný právnym názorom súdov, dňa 26.05.2022 vydal rozhodnutie č. 101576372/2022, ktorým
žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 54 260,31 eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie marec 2007, znížil nadmerný odpočet zo sumy 58 242,65 eur na sumu 3 982,34

eur (dôkaz č. 116). Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie uvedeného rozhodnutia správcu dane bolo
zistenie, že žalobca VISK, s.r.o. odpočítaním dane z pridanej hodnoty v celkovej sume 1 634 646,-
Sk (54 260,31 eur) zo štyroch faktúr od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., za rýdze zlato Au,
rýdzosť 999/1000, 4 000 g porušil ustanovenia § 49, § 51 v nadväznosti na § 19 zákona č. 222/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov. Jedná sa o faktúry (dôkaz č. 120): č. 10070013 zo dňa 08.03.2007

(cena bez dane 2 146 400,- Sk, DPH 407 816,- Sk), č. 10070015 zo dňa 14.03.2007 (cena bez dane
2 175 000,- Sk, DPH 413 250,- Sk), č. 10070016 zo dňa 22.03.2007 (cena bez dane 2 144 000,- Sk,
DPH 407 360,- Sk), č. 10070017 zo dňa 28.03.2007 (cena bez dane 2 138 000,- Sk, DPH 406 220,-
Sk). Správca dane podľa žalovaného zistil aj porušenie ustanovení § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004Z. z. v znení neskorších predpisov pri deklarovanom predaji zlata českej spoločnosti EUROPA GOLD,
s.r.o. (dôkaz č. 120). Žalobca sa odvolal voči tomuto rozhodnutiu (dôkaz č. 117) a Finančné riaditeľstvo
SR rozhodnutím č. 102471802/2022 zo dňa 07.09.2022 potvrdilo odvolaním napadnuté rozhodnutie

Daňového úradu Košice (dôkaz FR SR č. 17). Žalobca dňa 13.10.2022 elektronicky doručil podnet na
preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR číslo 102471802/2022 zo dňa 07.09.2022 mimo
odvolacieho konania. Ministerstvo financií SR listom MF/018720/2022-77 zo dňa 12.12.2022 podľa § 77
ods. 4 daňového poriadku oznámilo, že na základe tohto podnetu preskúmalo rozhodnutie Finančného
riaditeľstva SR číslo 102471802/2022 zo dňa 07.09.2022 a dospelo k záveru, že napadnuté rozhodnutie

nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, a preto nie je dôvod na jeho
zmenu alebo zrušenie.

18. Ďalej žalovaný uviedol, že správca vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v zistenom
fakturačnom reťazci bolo deklarované dodanie tovaru bez reálneho plnenia, teda otázka existencie
tovaru nezostala sporná. Žalobca síce opakovane poukazuje na rozpory vo výpovediach A. B., ktorými

sa, podľa jeho názoru, správca dane a žalovaný nezaoberali (resp. nezaoberali sa v zmysle predstáv
žalobcu), ale odôvodnenie rozhodnutia Daňového úradu Košice a odôvodnenie žalobou napadnutého
rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR tomu nenasvedčuje. Práve naopak, je nesporné, že správca
dane viazaný právnym názorom súdov, sa podrobne zaoberal všetkými zabezpečenými výpoveďami
A. B. nielen z obdobia pred novembrom 2013 (zo dňa 23.08.2013), ale aj zo dňa 24.07.2014, zo

dňa 19.09.2014 a zo dňa 15.04.2015. Žalovaný zotrváva na názore, že opakované poukazovanie
žalobcu na „rozsiahle rozpory" vo výpovediach A. B. (rozoberanie jednotlivých okolností deklarovaného
obchodovania so zlatom, účasť E. F. a C. D. na obchodoch, vyplácanie provízie) považuje za snahu
o znehodnotenie týchto dôkazov - výpovedí A. B. a za vedomé odpútavanie pozornosti od ostatných
výsledkov dokazovania správcu dane, ktoré svedčia o tom, že ani žalobca, ani žiadna zo spoločností

v zistenom fakturačnom reťazci žiadnym spôsobom nepreukázali, že žalobcovi v zdaňovacom období
marec 2007 vzniklo právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. za
dodávku 16 000 g zlata a že reálne nadobudnuté zlato v ten istý deň, ako ho žalobca reálne nadobudol,
dodal českej spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o. s oslobodením od dane tak, ako to predpokladajú
ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

19. Žalovaný uviedol, že zistil, že okrem konateľov spoločností RESTAR TRANS s.r.o. a spoločnosti
PNEU-VAN s.r.o., zástupcovia ďalších spoločností v zistenom fakturačnom reťazci (teda aj žalobca) síce
potvrdzovali existenciu zlata a rôznym spôsobom popisovali obchody so zlatom, ale iba skutočnosť, že
tieto osoby potvrdzovali existenciu zlata a často veľmi všeobecne a nekonkrétne popisovali okolnosti

obchodovania so zlatom nestačí, pretože ich tvrdenia neboli podložené dôkazmi o reálnom obchodovaní
so zlatom v zistenom fakturačnom reťazci spoločností RESTAR TRANS s.r.o. - ALHALA s.r.o. a PNEU-
VAN s.r.o. - UNION STEEL, s.r.o. - Tatra Trade Corporation, s.r.o. - VISK, s.r.o. - EUROPA GOLD, s.r.o.
- RESTAR TRANS s.r.o. a IDEA-W, s.r.o. Zástupcovia jednotlivých spoločností nepreukázali, s akým
zlatom mali obchodovať, keď v poradí prvá spoločnosť v zistenom fakturačnom reťazci - spoločnosť

RESTAR TRANS s.r.o. žiadnym zlatom nedisponovala a so zlatom neobchodovala.

20. Už z výpovede konateľa prvej zo spoločností v zistenom fakturačnom reťazci je zrejmé, že
spoločnosť RESTAR TRANS s.r.o. reálne fyzicky nedodala žiadne zlato spoločnostiam ALHALA s.r.o.
a PNEU-VAN s.r.o. a tieto spoločnosti nedodali žiadne zlato spoločnosti UNION STEEL, s.r.o., pretože

ani C. G. - konateľ spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o., ani J. K. - konateľ spoločnosti PNEU-VAN
s.r.o. (ktorí boli bezdomovcami), nemali vedomosť o tom, že sú konateľmi spoločností, nekonali za
tieto spoločnosti, nemali žiadnu vedomosť o obchodovaní so zlatom. Spoločnosť J. L. D. reálne
nikdy nenadobudla zlato z Českej republiky - od spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o. (dodanie zlata
nepotvrdil ani konateľ spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o. D. H.), ani nedeklarovala jeho nadobudnutie

v daňových priznaniach, posledné daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty tejto spoločnosti
bolo podané za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2016. Dodania spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o.
neboli žiadnym spôsobom preukázané a všetky následné dodania v dodávateľsko-odberateľskom
reťazci boli jednotlivými spoločnosťami dokladované iba vystavenými faktúrami a ich prílohami, pričom
dodávateľsko-odberateľský reťazec končil opäť u spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o. Spoločnosť

ALHALAs.r.o.nepriznaladaňznadobudnutiatovaru-zlata,ktorémalanadobudnúťzrakúskejmincovne
Schoeller Munzhandel GmbH. E. H. (konateľ spoločnosti UNION STEEL, s.r.o., ktorý riadil aj činnosť
spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o., ako to vyplynulo z vyjadrení D. H.) správcovi dane uviedol iba
veľmi všeobecné informácie o obchodovaní so zlatom, k svojim tvrdeniam o obchodovaní nepredložilžiadne dôkazy. Zlato, ktoré bolo reálne nakúpené od spoločnosti Schoeller Munzhandel GmbH (rôznymi
fyzickými a právnickými osobami, ako to bolo uvedené v jednotlivých odpovediach na žiadosti správcu
dane o medzinárodnú výmenu informácií, medzi ktorými však nebola spoločnosť RESTAR TRANS s.r.o.,

ktorá je na začiatku a na konci zisteného obchodného reťazca), bolo predmetom obchodovania s inými
spoločnosťami, čomu nasvedčujú zistenia správcu dane ohľadom spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r.o.,
ktorej malo byť zlato nakúpené od rakúskej spoločnosti Schoeller Munzhandel GmbH reálne dodané
spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. (ako to tvrdil A. B. aj spoločnosť ZLATOKOV, spol. s r.o.).
Pôvod zlata, ani jeho reálne obchodovanie v zistenom fakturačnom reťazci spoločností RESTAR TRANS

s.r.o. - ALHALA s.r.o. a PNEU-VAN s.r.o. - UNION STEEL, s.r.o. - Tatra Trade Corporation, s.r.o. - VISK,
s.r.o. - EUROPA GOLD, s.r.o. - RESTAR TRANS s.r.o. a IDEA-W, s.r.o. teda nebolo preukázané. Závery
správcu dane vyvodené z množstva dôkazov, (preukázateľne nielen z výpovedí A. B.), preukazujú, že k
dodaniu rýdzeho zlata, ktoré malo byť predmetom fakturácie v zistenom reťazci spoločností nedošlo tak,
ako je to deklarované predloženými faktúrami a ich prílohami, ktoré preukázateľne a logicky neodrážali
reálne dodávky tovaru. Správca dane dôkladne vyhodnotil všetky zabezpečené dôkazy a dospel k

opodstatnenému záveru, že oprávnenosť nároku na odpočítanie dane a fakturácie s oslobodením
dane nebola preukázaná. Výpovede A. B. po novembri 2013 potvrdili oprávnené pochybnosti správcu
dane o reálnej existencii zlata a o obchodovaní s ním v zistenom fakturačnom reťazci. Z rozsiahleho
dokazovania správcu dane vyplynulo, že zdaniteľné obchody neboli uskutočnené tak, ako to deklaroval
žalobcapredloženýmidokladmiaakotosprávcovidanetvrdilnielenžalobca,aleajjednotlivéspoločnosti

zapojené do fakturačného reťazca, resp. osoby, ktoré mali konať za tieto spoločnosti a teda pôvodne aj
A. B., ktorý bol konateľom dodávateľskej spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o.

21. Žalovaný uviedol, že sa v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia vysporiadal aj s
výpoveďami svedka C. D., pretože Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4Sžfk/9/2016 zo dňa 05.12.2017

(na ktorý odkazuje Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/37/2020 zo dňa 24.02.2022),
zaviazal správcu dane vypočuť tohto svedka. Žalobca výpovede C. D. síce považuje za rozhodujúce pre
potvrdenie existencie zlata, ale z vyjadrení tohto svedka nemožno dospieť k záveru, že potvrdil reálnu
existenciu zlata, ako to tvrdí žalobca. Správca dane vzhľadom na mimoriadnu situáciu s pandémiou
COVID-19 a riziko ohrozenia verejného zdravia, v nadväznosti na 4. bod Opatrenia ÚVZ SR pri ohrození

verejného zdravia sp. zn.: OLP/4739/2020 z 09.06.2020, vo vzťahu aj k vodičom nákladnej dopravy,
akceptoval ospravedlnenie C. D., ktorý je vodičom nákladnej dopravy a výsluch svedka nerealizoval.
Správca dane ako dôkaz použil svedecké výpovede C. D., ktoré získal zo spisu daňového subjektu, v
ktorých sa svedok vyjadril aj k zdaňovacím obdobiam január 2007 - august 2007, t.j. aj k zdaňovaciemu
obdobiu marec 2007 - Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101989069/2017 zo dňa 19.09.2017

(výpoveď pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie apríl 2007), Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
102553086/2018 zo dňa 11.12.2018 (výpoveď pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie máj 2007),
Zápisnica z výpovede C. D. pred OČTK dňa 29.12.2015 - ČVS:PPZ- 393/NKA-FP-W-2013, vyjadrenie
C. D. v liste (č. 291575/2020) doručenom správcovi dane dňa 23.06.2020. Správca dane zabezpečené
vyjadrenia svedka vyhodnotil nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach, s ďalšími dôkazmi o

pôvode, množstve a pohybe zlata, ktoré malo byť predmetom obchodovania, ktorého bol C. D. svedkom
ako nezainteresovaná osoba, s výpoveďami E. D., D. H., A. B. a E. F.. Uvedené svedčí o objektivite
hodnotenia výpovedí svedka, pretože C. D. neuviedol žiadne také konkrétne informácie o obchodoch,
ktoré prebiehali v jeho priestoroch na G. X E. F., ktoré by boli schopné potvrdiť obchody so zlatom v
takom rozsahu a medzi tými konkrétnymi spoločnosťami, ktoré preveroval správca dane, pretože jeho

výpovede nie sú schopné potvrdiť konkrétne dodania zlata v konkrétnych dňoch, množstvách, kvalite, od
konkrétnychspoločností,anikonkrétnymspoločnostiam-akobolideklarovanépreverovanýmifaktúrami.

22. Podľa žalovaného všeobecné vyjadrenia C. D., bez bližšej špecifikácie a konkretizácie osôb a
podrobností obchodov, nie sú a ani nemôžu byť najzávažnejším dôkazom k otázke preukázania reálnej

existencie zlata fakturovaného v zistenom reťazci spoločností RESTAR TRANS s.r.o. - ALHALA s.r.o. a
PNEU-VAN s.r.o. - UNION STEEL, s.r.o. - Tatra Trade Corporation, s.r.o. - VISK, s.r.o. - EUROPA GOLD,
s.r.o. - RESTAR TRANS s.r.o. a IDEA-W, s.r.o. Z vyjadrení svedka (ktoré boli nekonkrétne, nepresné,
nepresvedčivé), nie je možné vyvodiť záver, že svedok potvrdil obchody so zlatom v takom rozsahu
a medzi tými konkrétnymi spoločnosťami, ktoré boli predmetom preverovania správcu dane, pretože

jeho výpoveď nemôže potvrdiť konkrétne dodania zlata v konkrétnych dňoch, množstvách, kvalite, od
konkrétnychspoločností,anikonkrétnymspoločnostiam.VýpoveďsvedkaC.D.,ktorýzoznámilE.F.aA.
B. a ktorý poskytoval E. F. svoje kancelárske priestory na G. X E. F. (iba na účely obchodovania so zlatom
a nie na iné obchodné aktivity), nemôže byť rozhodujúcim dôkazom preukazujúcim obchodovanie sozlatom medzi žalobcom VISK, s.r.o. a spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s.r.o. a EUROPA GOLD,
s.r.o. (resp. so spoločnosťou EURO AD, s.r.o. v iných zdaňovacích obdobiach), pretože v doterajšom
konaní neboli správcovi dane poskytnuté žiadne dôkazy o tom, že k obchodovaniu so zlatom malo

dochádzať výlučne v priestoroch svedka. Z vyjadrení A. B., D. H. (konateľa spoločnosti EUROPA GOLD,
s.r.o.) a E. D. (konateľa spoločnosti EURO AD, s.r.o.) vyplynulo, že obchodovanie so zlatom malo
prebiehať na Slovensku, v Bratislave alebo v Košiciach - teda neexistujú žiadne dôkazy o tom, že zlato
sa fyzicky malo odovzdávať a preberať práve a iba v priestoroch svedka a za jeho účasti. D. H. uviedol,
že k transakcii došlo v Bratislave, resp., že bol na osobnom stretnutí s konateľom spoločnosti VISK,

s.r.o. v Košiciach, od ktorého však zlato nikdy neprevzal, na presné detaily si už nespomínal, t.j. neboli
označené a predložené žiadne dôkazy o tom, že zlato sa fyzicky malo preberať práve v priestoroch
spoločnosti MIKADO na G. X E. F.. E. D. uviedol, že obchodné jednania prebiehali v Košiciach alebo v
Bratislave, že pri preberaní a odovzdávaní zlata bol prítomný len on a E. F., o prítomnosti iných osôb sa
vôbec nezmienil. E. F. tvrdil, že zlato prevzal väčšinou v Košiciach a väčšinou v priestoroch spoločnosti
MIKADO za účasti C. D.. A. B. v písomnom vyjadrení zo dňa 20.07.2007 uviedol, že „predaj tovaru

prebiehal v sídle spoločnosti Visk s.r.o., v sídle spoločnosti Mikado, s.r.o. na Hroncovej 5 v Košiciach, v
Bratislave alebo na inom dohodnutom mieste", teda uviedol aj iné miesta, na ktorých malo dochádzať k
predaju zlata, nielen kanceláriu na Hroncovej 5 v Košiciach. A. B. aj v neskorších výpovediach uviedol,
že kancelária na Hroncovej 5 bola iba jedným z miest, kde sa stretávali s E. F. „aj v súvislosti s obchodmi
medzi firmami VISK a TTC" a z jeho vyjadrení vôbec nevyplýva, že by sa obchody so zlatom mali

realizovať za účasti C. D.. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že aj podľa výpovedí A. B. (do novembra
2013)obchodyprebiehalivpriestorochfirmyMIKADO,s.r.o.,jepotrebnépoukázaťajnaskutočnosť,žev
obchodnomregistriniejeaaninikdynebolazapísanáspoločnosťMIKADO,s.r.o.sosídlomnaHroncovej
5 v Košiciach. Aj keď postavenie svedka k prejednávanej veci nie je rozhodujúce, žalovaný poukazuje na
skutočnosť, že C. D. nebol konateľom ani spoločníkom žiadnej zo spoločností zapojených do zisteného

reťazca spoločností obchodujúcich so zlatom, iba mal sledovať, čo sa dialo v jeho priestoroch, preto
nemal dôvod kontrolovať, preberať, resp. odovzdávať jednotlivé zlaté tehly - predmet fakturácie, resp.
akýmkoľvek spôsobom sa zúčastňovať fyzického odovzdávania a preberania zlata a dokladov (ktoré
mali byť vopred pripravené a v jeho priestoroch sa mali iba podpisovať a meniť, nečítal ich). Ako
podotkol aj správca dane, je nelogické a nepochopiteľné, že C. D. napriek svojmu postaveniu, mal byť

prítomný pri obchodoch so zlatom, kde sa mali prejednávať obchodné záležitosti iných spoločností,
podliehajúceobchodnémutajomstvu.Tvrdenia,ževidelzlato(neuviedolkedy,koľko,akémnožstvo),mal
ho v ruke (iba jednu tehlu), poznal A. B., ktorý priniesol zlato v kufríku (čo neznamená, že zlato mal A. B.
odovzdávať E. F. výlučne za účasti svedka C. D. a že tým bola potvrdená existencia zlata fakturovaného
v zistenom fakturačnom reťazci spoločností), pri obchodoch boli aj iní ľudia (bez ich bližšej identifikácie),

nie sú dôkazmi, ktoré by mohli poprieť a znehodnotiť všetky doterajšie dôkazy zabezpečené správcom
dane, ako aj závery správcu dane. Výpoveď svedka C. D. teda rozhodne nie je takým dôkazom, ktorý by
jednoznačne potvrdil, že v zdaňovacom období marec 2007 sa so zlatom reálne obchodovalo v zistenom
reťazci spoločností RESTAR TRANS s.r.o. - ALHALA s.r.o. a PNEU-VAN s.r.o. - UNION STEEL, s.r.o.
- Tatra Trade Corporation, s.r.o. - VISK, s.r.o. - EUROPA GOLD, s.r.o. - RESTAR TRANS s.r.o. a IDEA-

W, s.r.o., ako je to deklarované na preverovaných dokladoch.

23. K tvrdeniam žalobcu, ktorými označuje závery správcu dane o tom, že D. H. nepotvrdil dodanie
zlata, za nepravdivé, žalovaný poukázal na skutočnosť, že z výpovedí D. H. z rôznych období (počas
daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu, ako aj v obnovenom konaní za zdaňovacie obdobia marec

2007), z ktorých, aj keď ich menil, je jednoznačné a zrejmé, že spoločnosť EUROPA GOLD, s.r.o. založil
na základe ponuky E. H. a z jeho finančných prostriedkov. Svedok D. H. nekonkrétnym a všeobecným
spôsobom popisoval spôsoby obchodovania so zlatom, z ktorých je však zrejmé, že bol riadený E. H., na
pokyn ktorého podpisoval predložené doklady a zadával príkazy na úhradu na účty, ktoré mu nadiktoval
E. H. a z finančných prostriedkov, ktoré mu posielal E. H.. D. H. najprv tvrdil, že zlato nikdy nevidel,

nikdy ho neprevzal, neskôr tvrdil, že videl zlato - raz videl zlatú tehličku v kancelárii E. F., potom tvrdil,
že niekedy bol pri preberaní zlata, niekedy nie, kúpené zlato predal záujemcovi, ktorého zohnal E. H..
Z nejednoznačných, nekonkrétnych, všeobecných výpovedí D. H. nie je možné prijať záver o tom, že
v zdaňovacom období marec 2007 došlo k reálnym dodávkam zlata fakturovaného v zistenom reťazci
spoločností RESTAR TRANS s.r.o. - ALHALA s.r.o. a PNEU-VAN s.r.o. - UNION STEEL, s.r.o. - Tatra

Trade Corporation, s.r.o. - VISK, s.r.o. - EUROPA GOLD, s.r.o. - RESTAR TRANS s.r.o. a IDEA-W,
s.r.o., ako je to deklarované na preverovaných dokladoch. V zápisnici zo dňa 28.08.2013 D. H., okrem
iného, označil E. H. ako svojho obchodného partnera, ktorý mu poskytol peniaze a potrebné kontakty,
ktorý niekedy preberal zlato, nakoľko sa nakupovalo za jeho peniaze. Žalobca tvrdí, že zlato nakupovaliba od spoločností Tatra Trade Corporation, s.r.o. a UNION STEEL, s.r.o., konateľom ktorej bol E. H.,
ktorý podľa tvrdení D. H. mal niekedy preberať zlato za spoločnosť EUROPA GOLD, s.r.o. Výpovede
D. H. teda nemôžu byť závažným dôkazom o existencii zlata, pretože, práve naopak, svedčia o tom, že

spoločnosť EUROPA GOLD, s.r.o. bola založená len účelovo a že faktúry a ich prílohy boli vyhotovené
len za účelom dokladového - papierového preukázania intrakomunitárnych dodávok zlata zo Slovenska
do členského štátu EÚ - do Českej republiky v zmysle ustanovenia § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v
znení neskorších predpisov ako oslobodených od dane, ku ktorým však reálne nedošlo a nedošlo ani
k dodaniu zlata späť na Slovensko spoločnostiam RESTAR TRANS s.r.o. a IDEA-W, s.r.o., ako je to

deklarované na preverovaných dokladoch. D. H. v žiadnej svojej výpovedi nepotvrdil ani to, že obchody
so zlatom mali prebiehať iba v priestoroch C. D. a za jeho účasti.

24. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane viazaný právnym názorom súdov, poukázal v súvislosti s
dodávkami zlata pre ZLATOKOV, spol. s r.o. na skutočnosť, že v spise správcu dane sa síce nachádza
prvý preberací protokol až z apríla 2007, čo však nespochybňuje samotnú fakturáciu a dodávku tovaru,

pretože z podkladov spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r.o. správca dane zistil:
- podľa evidencie došlých faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation s.r.o, bolo v mesiacoch
september 2007 až november 2007 zaevidovaných päť faktúr (č. 10070079, č. 10070087, č. 10070086,
č.10070095,č.1007106),čímsprávcadanevyvrátiltvrdeniežalobcu,ževseptembri,októbrianovembri
2007 bolo vyhotovených spolu päť preberacích protokolov pre ZLATOKOV, spol. s r.o., pričom k týmto

plneniam nie sú uvedené žiadne faktúry, posledná faktúra za dodaný tovar je z augusta 2007.
- spoločnosť ZLATOKOV, spol. s r.o. má za obdobie od januára 2007 do augusta 2007 zaúčtovaných 14
faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. (a spolu 19 faktúr za obdobie od januára 2007 do
novembra 2007), k predmetným faktúram boli vystavené aj príjemky tovaru.
- v septembri, októbri a novembri 2007 bolo vyhotovených ďalších 5 preberacích protokolov a v

uvedených obdobiach bolo vystavených a zaúčtovaných aj 5 faktúr (1 v septembri, 3 v októbri a 1 v
novembri 2007).

25. Skutočnosti, na ktoré poukazoval žalobca v odvolaní, že preberacie protokoly pre ZLATOKOV,
spol. s r.o. nie sú v súlade s evidenciou daňového subjektu a spochybňujú reálnosť dodávok medzi

spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s.r.o. a ZLATOKOV, spol. s r.o., preto nemajú vplyv na zistenia
a závery správcu dane týkajúce sa vzťahov medzi spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s.r.o. a
VISK, s.r.o. Z vyjadrení A. B., ani z dokladov zo spisu spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r.o. nevyplýva,
že by spoločnosť Tatra Trade Corporation s.r.o. nedodala zlato spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r.o.,
ale žalobcovi VISK, s.r.o. Skutočnosť, že v spise správcu dane sa nachádza prvý preberací protokol

až z apríla 2007, nespochybňuje samotnú fakturáciu a dodávku tovaru spoločnosti ZLATOKOV, spol.
s r.o., pretože z podkladov spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r.o. je zrejmé, že uvedená spoločnosť
má zaúčtované faktúry od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. za obdobie od januára 2007
do novembra 2007. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že správca dane v súvislosti s požiadavkou
Najvyššieho správneho súdu SR na uvedenie, ako odvolací orgán, resp. správca dane zistil, že

zlato predložené k obhliadke nepochádzalo od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. alebo od
dodávateľa UNION STEEL, s.r.o., ale pochádzalo od iného dodávateľa, poukázal na Úradný záznam č.
695/321/71118/2007/Sas zo dňa 09.08.2007 spísaný v súvislosti s konaním E. F., ktorý sa bez ohlásenia
dostavil k správcovi dane a pri otvorených dverách kancelárie mu ukázal zlatú tehličku, aby ukázal,
ako vyzerá 1 kg obchodovaného zlata, s ktorým obchoduje VISK, s.r.o. aj v apríli 2007. Tehlička bola

podlhovastá matne zlatej farby, mala oblé tvary, veľkosť asi 8x12 cm, hrúbku asi 1 cm, oblé hrany a oblý
vytvarovaný rám asi 1 cm. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie E. F. zo dňa 18.06.2007
(pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie marec 2007), keď správcovi dane tvrdil, že predmetné zlato
sa malo nakupovať a predávať vo forme tehličiek balených vo fólii, v kazetách alebo rôzne a že ku
každej tehličke mal byť vystavený certifikát. E. F. teda dňa 09.08.2007 ukázal správcovi dane tehličku,

ale nepredložil k nej žiadny certifikát, ani žiadny iný dôkaz svedčiaci o tom, že sa jedná o tehličku,
ktorá bola predmetom obchodovania v zistenom reťazci spoločností, že sa jedná o tehličku, ktorú mal
nakúpiť od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. alebo od spoločnosti UNION STEEL, s.r.o., resp.
od akéhokoľvek iného dodávateľa. E. F. nežiadal ani spísanie zápisnice, v ktorej by boli uvedené všetky
podstatné údaje o zlatej tehle. Žalovaný zastáva názor, že v danej veci nebolo rozhodujúce to, od koho

ukazovaná zlatá tehla pochádzala, pretože E. F. sám správcovi dane uviedol, že je to len názorná ukážka
tovaru, s ktorým obchoduje.26. Podľa žalovaného zo zistení správcu dane vyplýva, že zlatá tehla, ktorú E. F. ukázal správcovi dane,
nemohla byť nakúpená od spoločnosti Tatra Trade Corporation s.r.o. ani od spoločnosti UNION STEEL
s.r.o., pretože podľa dokladov predložených ku daňovým kontrolám za zdaňovacie obdobia január 2007

- august 2007, malo byť zlato predané v tom istom kalendárnom mesiaci ako bolo nakúpené, okrem
zdaňovacieho obdobia august 2007 (kedy bolo zlato nakúpené v množstve 26 000 g odpredané do
Českej republiky v uvedenom množstve v septembri 2007, pričom 2 000 g ostalo žalobcovi v skladových
zásobách). V zdaňovacom období august 2007 bolo zlato prvýkrát nakúpené od spoločnosti Tatra Trade
Corporation s.r.o. v množstve 1 000 g faktúrou č.10070061 z 10.08.2007 až 10.08.2007 (dátum dodania

tovaru na faktúre 10.08.2007, preberací protokol z 10.08.2007), pričom zlatá tehla bola predložená
správcovi dane k nahliadnutiu dňa 09.08.2007. Z uvedeného je zrejmé, že zlatá tehla, ktorú E. F.
ukázal dňa 09.08.2007 správcovi dane, nemohla byť „nakúpená" od spoločnosti Tatra Trade Corporation
s.r.o. ani od spoločnosti UNION STEEL s.r.o. Žalovaný preto poukázal na skutočnosť, že práve
uvedené skutočnosti, ktoré správca dane v doterajších konaniach takýmto spôsobom neprezentoval a
nehodnotil, mohli u žalobcu vyvolať potrebu spochybniť úradný záznam zo dňa 09.08.2007 ako dôkaz.

Zo zabezpečených dôkazov už počas kontrol na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec 2007 až august 2007, vyplývalo, že
spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. disponovala istým malým množstvom zlata, ktoré správca
dane v danom čase a za v tom čase zisteného skutkového stavu, považoval v zmysle zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za investičné zlato. Následným

dlhodobým, dôkladným a podrobným šetrením jednotlivých kontrolných skupín bolo zistené, že pohyb
zlata nezodpovedal fakturácii v zistených fakturačných reťazcoch spoločností, medzi ktorými bol aj
žalobca VISK, s.r.o. Správca dane vo vyrubovacích konaniach a v obnovenom konaní postupoval
v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/39/2011 zo dňa 20.06.2012, (ktorý sa týkal
zdaňovacieho obdobia máj 2007), podľa ktorého daňové orgány jednoznačne nepreukázali, že v danom

prípade sa jednalo o investičné zlato a teda sa mal použiť osobitný režim oslobodenia podľa ustanovenia
§ 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na uvedený rozsudok
poukazoval Najvyšší súd SR a následne aj Krajský súd v Košiciach vo svojich rozsudkoch, ktoré sa
týkali ďalších zdaňovacích období a ktorými rušili rozhodnutia daňových orgánov a vracali veci na ďalšie
konania a rozhodnutia, preto správca dane vo vyrubovacích konaniach bol v zmysle týchto rozsudkov

povinný doplniť dokazovanie a po získaní ďalších dôkazov zistil ďalšie skutočnosti ohľadom vytvorených
fakturačných reťazcov spoločností a o samotnom predmete fakturácie. Správca dane tak disponoval
nielen dôkazmi z predchádzajúcich konaní, ale zákonným spôsobom zabezpečil aj ďalšie dôkazy pre
úplné zistenie skutkového stavu, ktoré hodnotil v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku.

27. Podľa žalovaného vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zdaniteľné obchody medzi
spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s.r.o., resp. UNION STEEL s.r.o. a daňovým subjektom VISK,
s.r.o. a medzi daňovým subjektom VISK, s.r.o. a českými spoločnosťami EUROPA GOLD, s.r.o., resp.
EURO AD s.r.o. a v celých zistených reťazcoch nákupu a predaja, neboli reálne uskutočnené a k
dodaniu predmetu fakturácie nedošlo. Finančné riaditeľstvo SR postupovalo v zmysle konkrétnych

rozsudkov súdov a v ich svetle posudzovalo aj jednotlivé rozhodnutia správcu dane. Žalobca VISK, s.r.o.
preukazoval nadobudnutie tovaru od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a následne dodanie
tovaruspoločnostiEUROPAGOLD,s.r.o.ibalistinnýmidôkazmi,alereálnedodávkytovarunepreukázal.
Správca dane vyhodnotil všetky dôkazy a dostatočne preukázal, že k dodávkam tovaru nedošlo tak, ako
to deklaroval žalobca VISK, s.r.o. a ostatné preverované spoločnosti predloženými faktúrami a prílohami.

Tvrdenia žalobcu o nedostatočnom vysporiadaní sa žalovaného s námietkami žalobcu uvedenými v
odvolaní a v rozpore s právnym názorom súdov, sú v rozpore s odôvodnením žalobou napadnutého
rozhodnutia, v ktorom sa žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní a v
jednotlivých rozsudkoch Krajského súdu v Košiciach (sp. zn. 7S/126/2016-42 zo dňa 20.1.2019) a
Najvyššieho správneho súdu SR (sp. zn. 6Sžfk/37/2020 zo dňa 24.02.2022, sp. zn. 8 Sžfk 36/2018

zo dňa 28.11.2019 a sp. zn. 4Sžfk/9/2016 zo dňa 05.12.2017). Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí so
závermi správcu dane a žalovaného ešte neznamená, že tieto závery sú nesprávne a nezákonné.

28. Žalovaný k návrhu žalobcu na uloženie pokuty žalobcovi, poukazujúc sa vyššie uvedené vyjadrenie a
odôvodnenie žalobou napádaných rozhodnutí trvá na tom, že postup správcu dane, ako aj žalovaného,

nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, nebol v rozpore s právnym názorom Najvyššieho
správnehosúduSRaKrajskéhosúduvKošiciach,pretoniejeanidôvodnauloženiepokutyžalovanému,
neboli porušené práva žalobcu a námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať
a tieto námietky nie sú opodstatnené a preto navrhol žalobu zamietnuť.29. Následne žalobca v replike zo dňa 21.02.2023 uviedol, že podľa ustanovenia § 191 ods. 6 Správneho
súdneho poplatku správne orgány boli viazané právnym názorom vyplývajúcim z rozsudku Najvyššieho

správneho súdu SR sp. zn. 6 Sžfk/37/2020. Napriek uvedenému Daňový úrad Košice, bez toho aby sa
v danej veci zmenil skutkový alebo právny stav vydal za marec 2007 ďalšie v poradí štvrté rozhodnutie z
26. 05. 2022, ktoré žalovaný rozhodnutím z 07. 09. 2022 potvrdil. Správca dane a žalovaný právny názor
vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6 Sžfk/37/2020 úplne ignorovali. Žalobca
považuje za nadbytočné opakovať pre účastníkov konania a súd známe skutočnosti, a preto poukazuje

len na zásadné pochybenia a navrhuje súdu, aby na ústnom pojednávaní žiadal o podanie vysvetlenia
k nasledovným zásadným námietkam žalobcu: 1. Žalovaný má uviesť na základe akej logickej úvahy
dospel k záveru, ako mohol A. B. deliť nevrátené nadmerné odpočty. 2. Žalovaný má uviesť na základe
akej logickej úvahy dospel k záveru, ako mohol mať A. B. problém s prefinancovaním nákupu zlata,
resp. mať financie len na nákup samotného tovaru, ak tvrdí, že zlato vôbec neexistovalo. 3. Žalovaný má
uviesť, prečo závery vyplývajúce z uznesenia polície ČVS M./BOK- VY-2011 z 20. 05. 2012, z ktorého

okrem iného vyplýva, že A. B. za účelom realizácie zdaniteľných plnení zabezpečil skutočne existujúci
tovar nie sú hodnoverné. 4. Žalovaný má uviesť, na základe čoho dospel k záveru, že v osobe A. B.
sa jedná o vierohodného svedka a jeho výpovede je potrebné aj takto hodnotiť. 5. Žalovaný má uviesť,
na základe akých skúsenosti nad rámec výpovedí zločinca A. B. a na jeho obhajobu uvádza, že bolo
obzvlášťpotrebnéozrejmovaťfiktívneobchodyvreťazci.6.Žalovanýmáuviesť,nazákladečohosvedok

C. D. mal potvrdiť dodania zlata v konkrétnych dňoch, množstvách, kvalite, k jeho odovzdávaniu, k tomu,
kto zlato z priestorov odniesol, k postaveniu ďalších osôb, ktoré mali byť prítomné v jeho priestoroch.
7. Žalovaný má vysvetliť, aké závažné skutkové zmeny nastali oproti skutkovému a právnemu stavu z
ktorého vychádzal Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 6 Sžfk/37/2020.

30. Žalovaný v duplike zo dňa 18.09.2025 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v celom rozsahu
zotrváva na svojom jednoznačnom stanovisku uvedenom priamo v žalobou napadnutom rozhodnutí č.
102471802/2022 zo dňa 07.09.2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č.
101576372/2022 zo dňa 26.05.2022, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Daňový poriadok") určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 54 260,31 eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2007 (bol znížený nadmerný odpočet zo sumy 58 242,65 eur
na sumu 3 982,34 eur).

31. Podľa žalovaného sa vo svojom vyjadrení k žalobe č. 100424284/2023 zo dňa 26.01.2023

vysporiadal aj s námietkami žalobcu o delení nevrátených nadmerných odpočtov a o provízii a trvá
na tom, že tieto tvrdenia žalobcu nemajú žiadny vplyv na rozhodovanie o opodstatnenosti práva na
odpočítanie dane, na splnenie a preukázanie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle ustanovení
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, preto ani správca
dane ani žalovaný nemali dôvod zaoberať sa vzťahmi medzi žalobcom a jeho „obchodnými partnermi"

vo veci provízií a delenia finančných prostriedkov. Pre uplatnenie práva na odpočítanie dane nie sú
rozhodujúcevzťahymedzijednotlivýmispoločnosťamiaosobami,aleskutočnosť,čizákonomstanovené
podmienky pre uplatnenie tohto práva vznikli a či boli preukázané. Žalovaný nespochybnil závery
vyplývajúce z uznesení polície, ani to nevyplýva zo žiadneho jeho vyjadrenia, pretože ani správca
dane, ani žalovaný nespochybnili, že A. B. zabezpečil reálny tovar, ale rozsiahlym dokazovaním

správcu dane bolo preukázané, že fakturačný tok tovaru sa nezhodoval s jeho reálnym pohybom, teda
pravdivosť preverovaných faktúr, nebola preukázaná. Ani žalobca, ani žiadna zo spoločností v zistenom
fakturačnom reťazci žiadnym spôsobom nepreukázali, že žalobcovi v zdaňovacom období marec 2007
vzniklo právo na odpočítanie dane zo štyroch faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. za
dodávku 16 000 g rýdzeho zlata Au, rýdzosti 999/1000 a že reálne nadobudnuté zlato v ten istý deň, ako

ho žalobca reálne nadobudol, dodal českej spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o. s oslobodením od dane
tak, ako to vyplýva z ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

32. Žiadna zo spoločností v zistenom fakturačnom reťazci (RESTAR TRANS s.r.o. - ALHALA s.r.o. a
PNEU-VAN s.r.o. - UNION STEEL, s.r.o. - Tatra Trade Corporation, s.r.o. - VISK, s.r.o. - EUROPA GOLD,

s.r.o. - RESTAR TRANS s.r.o. a IDEA-W, s.r.o.) podľa žalovaného nepreukázala, s akým zlatom mala
reálne obchodovať, keď v poradí prvá spoločnosť v zistenom fakturačnom reťazci - spoločnosť RESTAR
TRANSs.r.o.sozlatomnikdyneobchodovala,žiadnymzlatomnedisponovala.Kreálnemudodaniuzlata,tak ako bolo fakturované, nedošlo, preto neboli naplnené ani podmienky pre odpočítanie dane a pre
oslobodenie od dane u žalobcu.

33. Žalovaný uviedol, že sa v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia a následne aj vo vyjadrení
k žalobe dostatočne vysporiadal aj s námietkami žalobcu, ktoré sa týkali hodnotenia výpovede svedka
C. D.. Správca dane rešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v jeho rozsudku sp.
zn. 4Sžfk/9/2016 zo dňa 05.12.2007, (na ktorý odkazuje Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp.
zn. 6Sžfk/37/2020 zo dňa 24.02.2022) a vzhľadom na mimoriadnu situáciu s pandémiou COVID-19 a

riziko ohrozenia verejného zdravia, v nadväznosti na 4. bod Opatrenia ÚVZ SR pri ohrození verejného
zdravia sp. zn.: OLP/4739/2020 z 09.06.2020, vo vzťahu aj k vodičom nákladnej dopravy, akceptoval
ospravedlnenie C. D., ktorý je vodičom nákladnej dopravy a výsluch svedka nerealizoval. Správca dane
ako dôkaz použil svedecké výpovede C. D., ktoré získal zo spisu daňového subjektu, v ktorých sa
svedok vyjadril aj k zdaňovacím obdobiam január 2007 - august 2007, t.j. aj k zdaňovaciemu obdobiu
marec 2007 a všetky jeho výpovede hodnotil ako jeden z dôkazov. Všeobecné, nekonkrétne, nepresné a

nepresvedčivé vyjadrenia svedka nemôžu byť rozhodujúcim dôkazom o reálnom obchodovaní so zlatom
tak, ako to bolo deklarované jednotlivými faktúrami a dokladmi.

34. Napriek tomu, že žalobou je napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR, ktorým bolo v
odvolacom konaní potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume

nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2007, žalobca vo svojom
vyjadrení bezdôvodne poukazuje aj na iné konania, za iné zdaňovacie obdobia. Žalovaný zastáva názor,
že sa ku všetkým žalobným dôvodom vyjadril jasne a jednoznačne a že tieto dôvody žalobcu nie je
možné akceptovať a sú neopodstatnené.

35. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17.02.2026, na ktorom prítomný právny zástupca
žalobcu zotrval na podanej žalobe v plnom rozsahu a navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie
žalovaného a prípadne aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Žalovaný svoju neprítomnosť na
pojednávaní ospravedlnil písomný podaním a nežiadal o odročenie pojednávania.

III.
Relevantná právna úprava

36. Podľa § 3 ods. 9 a 10 daňového poriadku, správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo

zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane
vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo
financiíSlovenskejrepubliky(ďalejlen"ministerstvo"),akpostupujúpodľatohtozákonaaleboosobitných
predpisov.

37. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

38. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú

rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

39. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

40. Podľa § 47 písm. a) daňového poriadku, protokol musí obsahovať názov a sídlo správcu dane.

41. Podľa § 68 ods. 3 tretej vety daňového poriadku, správca dane na základe písomného vyjadrenia
daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie.42. Podľa § 74 ods. 3 daňového poriadku, odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho
konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je
povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami

vykonaného dokazovania.

43. Podľa § 2 ods. 3 zákona c\ 479/2009 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2019, na zabezpečenie
výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu
zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu; pobočky daňového úradu zriaďuje

a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka
daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu sú organizačnou zložkou daňového úradu.

44. Podľa § 5 ods. 1 zákona c\ 479/2009 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2019, daňový úrad vykonáva
pôsobnosť v územnom obvode kraja, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

45. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z.z., daňový úrad vykonáva svoju pôsobnosť v územnom obvode
kraja, ak § 6 ods. 1 alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

46. Podľa § 5 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z.z., na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov možno
zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta; pobočky daňového úradu a kontaktné miesta na

návrh riaditeľa daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident.

47.Podľa§49ods.1zákonač.222/2004Z.z.odanizpridanejhodnotyvúčinnomznení,právoodpočítať
daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť.

48. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení,
platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi

dodané.

IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

49.SprávnysúdvKošiciachkonajúcprimárnepodľaust.§177anasl.SSP,pozistení,žesprávnažaloba
bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý
predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť.

50. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá pre správcu dane
v daňovom konaní ustanovuje povinnosť postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. V zmysle zásady súčinnosti správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti
s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu je daňové konanie jednou z najvýznamnejších zásad tzv.
zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy

a to každý dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko,
čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Je nesporné, že povinnosťou žalobcu bolo predložiť dôkazy
preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH. Existencia a predloženie daňových dokladov
zo strany žalobcu a to faktúry účtovníctvo samé o sebe nie sú dôkazom o tom, že zdaniteľné plnenie sa
uskutočnilotak,akojedeklarovanéfaktúrami.Pokiaľsiplatiteľdaneuplatňujenároknaodpočítaniedane

z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli aj reálne uskutočnené.

51. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.
Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočností rozhodujúce
pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa

poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.
Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť
skutkovýstavveci,čonajúplnejšie.Daňovékonanieniejekonanímvyhľadávacím.Zuvedenéhovyplýva,
že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovaniedoplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného
hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány
povinné postupovať.

52.Daňovékonaniejeovládanézásadouobjektívnejpravdy,čovšaknepredstavujeabsolútnupovinnosť
správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia
daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom daní preverovaných
skutočností, pretože nie je vyhľadávacím konaním, ale hodnotenie dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej

súvislosti musí zodpovedať predovšetkým zásade logického myslenia a správnej aplikácie relevantných
zákonných ustanovení. V danom prípade správca dane, ako aj žalovaný takto postupoval. Žalobca v
podstate nesúhlasí s hodnotením vykonaného dokazovania správcom dane, ale ani žalovaným, pričom,
podľa názoru správneho súdu, nie je možné akceptovať to, čo žiada žalobca, aby správca dane, ako
aj žalovaný vykonané dokazovanie hodnotili tak, aby bolo preukázané to, že splnil všetky zákonné
podmienky na priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr, ktoré boli preverované

pri daňovej kontrole.

53. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že predmetné zlato mal žalobca nadobudnúť
na základe kúpnej zmluvy číslo 01/2007/VISK zo dňa 15.01.2007, z uvedených faktúr č. 10070013 zo
dňa 08.03.2007 (cena bez dane 2 146 400,- Sk, DPH 407 816,- Sk), č. 10070015 zo dňa 14.03.2007

(cena bez dane 2 175 000,- Sk, DPH 413 250,- Sk), č. 10070016 zo dňa 22.03.2007 (cena bez dane
2 144 000,- Sk, DPH 407 360,- Sk), č. 10070017 zo dňa 28.03.2007 (cena bez dane 2 138 000,- Sk,
DPH 406 220,- Sk), objednávok, protokolov o odovzdaní a prevzatí tovaru a vykonaní kontroly rýdzosti
a množstva dodávaného tovaru, príslušných certifikátov od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o.
a následne ho mal predať do Českej republiky spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o., Lomnického 6/812,

Praha (ďalej len „EUROPA GOLD, s.r.o."). Jedná sa o faktúry: č. OF20071007 zo dňa 08.03.2007 v
celkovej sume 2 157 132,- Sk, č. OF20071008 zo dňa 14.03.2007 v celkovej sume 2 185 876,- Sk, č.
OF20071009 zo dňa 22.03.2007 v celkovej sume 2 154 720,- Sk, č. OF20071010 zo dňa 28.03.2007
v celkovej sume 2 148 692,- Sk.

54. Správny súd uvádza, že žalobcom bolo predloženými listinnými dôkazmi, a to daňovými
dokladmi, faktúrami a celkovým účtovníctvom preukazované, že v danom prípade došlo k vecnému
plneniu, ale ďalším vykonaním dokazovania zo strany správcu dane, a to predovšetkým výsluchom
svedkov, vyšetrovacím spisom č.: ČVS:PPZ-186/NKA-FP-VY-2012, č.: ČVS: PPZ-119/NKA-FP-
VY-2012,dožiadanímzDaňovéhoúraduTrenčín,žiadosťouomedzinárodnúvýmenuinformáciísprávca

dane zistil, že fakturačný reťazec RESTAR TRANS s.r.o. - ALHALA s.r.o. a PNEU VAN s.r.o. - UNION
STEEL, s.r.o. - Tatra Trade Corporation, s.r.o. - VISK, s.r.o. - EUROPA GOLD, s.r.o., - RESTAR
TRANS s.r.o. a IDEA-W, s.r.o. je uzatvoreným kruhom, v ktorom bolo deklarované dodávanie tovaru
od prvého dodávateľa, cez ďalších deklarovaných obchodníkov, späť k tomu istému prvému zistenému
dodávateľovi v reťazci, z čoho je zrejmé, že uvedený reťazec vykazuje typické znaky karuselového

obchodovania. Zistený fakturačný reťazec vykázal a spĺňal znaky karuselového obchodovania, cieľom
ktoréhobolozískaťdaňovúvýhodu.Zvykonanéhodokazovaniaazozabezpečenýchdôkazovvyplynulo,
že jediným cieľom umelo vytvorených plnení vo fakturačnom reťazci spoločností bolo zníženie daňového
zaťaženia a odčerpávanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu, a to cez deklarované faktúry
za dodávky zlata bez reálneho plnenia. Vykonaným šetrením správca dane zistil, že deklarované

zdaniteľné obchody medzi spoločnosťami RESTAR TRANS s.r.o. – ALHALA s.r.o. a PNEU -VAN, s.r.o.
- UNION STEEL, s.r.o. - Tatra Trade Corporation, s.r.o. - VISK, s.r.o. - EURO AD - RESTAR TRANS
s.r.o. a IDEA-W, s.r.o., neboli reálne uskutočnené a nedošlo k dodaniu predmetu fakturácie tak, ako to
bolo deklarované jednotlivými faktúrami. Fakturované rýdze zlato, ktoré bolo predmetom karuselového
obchodovania, malo na základe výsledkov šetrení správcu dane slúžiť pre účely odpočítania dane a

získania daňovej výhody, a to vzhľadom na skutočnosť, že zlato z fakturačného reťazca malo svoj
začiatok (aj koniec) u spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o. (ktorej konateľ nemal žiadnu vedomosť o
akýchkoľvek obchodoch, ani o tom, že je konateľom spoločnosti), pričom konečný predaj v rámci
zisteného reťazca na území SR bol do iného členského štátu EÚ – do Českej republiky, spoločnosti
EUROPA GOLD, s.r.o., ktorý by bol pri splnení podmienok uvedených v § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v

znení neskorších predpisov oslobodený od dane a následne predmetný tovar mala spoločnosť EUROPA
GOLD, s.r.o. predať na Slovensko spoločnostiam RESTAR TRANS s.r.o. a IDEA –W, s.r.o., ktoré žiadne
zlato neprijali. Konateľ spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o. nemal vedomosť o tom, že je konateľom
spoločnosti, dodania spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o. neboli žiadnym spôsobom preukázané a všetkynásledné dodania v dodávateľsko-odberateľskom reťazci boli dokladované iba formálnymi dokladmi,
ktorých reálny materiálny podklad žiadna zo zainteresovaných spoločností, ani spoločnosť VISK s.r.o.,
nepreukázala. Reálne zlato, ktoré bolo nakúpené od spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH (rôznymi

fyzickými a právnickými osobami, ako to bolo uvedené v odpovediach na žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií, medzi ktorými však nebola spoločnosť RESTAR TRANS s.r.o., ktorá je na začiatku a
na konci zisteného obchodného reťazca), bolo predmetom obchodovania s inými spoločnosťami, čomu
nasvedčujú napr. aj zistenia správcu dane ohľadom spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r.o., ktorej malo
byť reálne dodané zlato od rakúskej spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH. Uvedené skutočnosti

podľa správcu dane nasvedčujú tomu, že predmetné úhrady, celý finančný tok s dohodnutým finančným
vysporiadaním v reťazci, slúžili ako podporný prvok, alebo ako jedna z podporných preukazných
skutočností o reálnosti obchodov v prípade daňových kontrol a pre účely preukázania oprávnenosti
odpočítania dane daňovým subjektom VISK, s.r.o.

55. Správny súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný pri hodnotení

vykonaného dokazovania nepostupovali v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 daňového poriadku, podľa
ktorého správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, v ktorej súvislosti
poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený rozsudku sp. zn. 4Sžfk/9/2016 zo dňa
18.12.2017, podľa ktorého aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo

na svojvoľné účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového
konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko,
čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí
zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení a

na ktorý rozsudok poukazuje aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6 Sžfk/37/2020
z 24.02.2022 týkajúci sa predmetného zdaňovacieho obdobia. Správny orgán, ako aj žalovaný,
podľa názoru správneho súdu, v odôvodnení svojich rozhodnutí, kde hodnotili vykonané dokazovanie
avysporiadalisaajsvýpoveďamisvedkaC.D.,pretožeNajvyššísúdSRvrozsudkusp.zn.4Sžfk/9/2016
zo dňa 05.12.2017 (na ktorý odkazuje Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/37/2020 zo dňa

24.02.2022), zaviazal správcu dane vypočuť tohto svedka. Správny súd sa tu stotožňuje s vyjadrením
žalovaného, že žalobca výpovede C. D. síce považuje za rozhodujúce pre potvrdenie existencie zlata,
ale z vyjadrení tohto svedka nemožno dospieť k záveru, že potvrdil reálnu existenciu zlata. Správca dane
akodôkazpoužilsvedeckévýpovedeC.D.,ktorézískalzospisudaňovéhosubjektu,vktorýchsasvedok
vyjadril aj k zdaňovacím obdobiam január 2007 – august 2007, t.j. aj k zdaňovaciemu obdobiu marec

2007 - Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101989069/2017 zo dňa 19.09.2017 (výpoveď pri daňovej
kontrole za zdaňovacie obdobie apríl 2007), Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102553086/2018 zo dňa
11.12.2018 (výpoveď pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie máj 2007), Zápisnica z výpovede C. D.
pred OČTK dňa 29.12.2015 - ČVS:PPZ 393/NKA-FP-W-2013, vyjadrenie C. D. v liste (č. 291575/2020)
doručenom správcovi dane dňa 23.06.2020 (dôkaz č. 114). Správca dane zabezpečené vyjadrenia

svedka vyhodnotil nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach - s ďalšími dôkazmi o pôvode,
množstve a pohybe zlata, ktoré malo byť predmetom obchodovania, ktorého bol C. D. svedkom ako
nezainteresovaná osoba, - s výpoveďami E. D., D. H., A. B. a E. F.. Svedok C. D. neuviedol žiadne
také konkrétne informácie o obchodoch, ktoré prebiehali v jeho priestoroch na G. X E. F., ktoré by boli
schopné potvrdiť obchody so zlatom v takom rozsahu a medzi tými konkrétnymi spoločnosťami, ktoré

preveroval správca dane, pretože jeho výpovede nie sú schopné potvrdiť konkrétne dodania zlata v
konkrétnych dňoch, množstvách, kvalite, od konkrétnych spoločností, ani konkrétnym spoločnostiam –
ako boli deklarované preverovanými faktúrami. Podľa názoru správneho súdu, je v tomto smere pre
posúdenie predmetnej veci irelevantné, či sa pred týmto svedkom predstierala reálnosť jednotlivých
obchodov, alebo nie, pokiaľ sa on sám ku konkrétnemu obchodu nevedel vyjadriť.

56. K námietke žalobcu týkajúcu sa dodávok zlata pre ZLATOKOV, s.r.o. podľa názoru správneho súdu
tak žalovaný, ako aj správca dane správne vyhodnotili dôkaznú situáciu, ak skonštatovali, že skutočnosť,
že v spise správcu dane sa nachádza prvý preberací protokol až z apríla 2007, nespochybňuje samotnú
fakturáciu a dodávku tovaru, pretože z podkladov spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r.o. správca dane

zistil podľa evidencie došlých faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation s.r.o, bolo v mesiacoch
september 2007 až november 2007 zaevidovaných päť faktúr (č. 10070079, č. 10070087, č. 10070086,
č.10070095,č.1007106),čímsprávcadanevyvrátiltvrdeniežalobcu,ževseptembri,októbrianovembri
2007 bolo vyhotovených spolu päť preberacích protokolov pre ZLATOKOV, spol. s r.o., pričom k týmtoplneniamniesúuvedenéžiadnefaktúry,poslednáfaktúrazadodanýtovarjezaugusta2007.Spoločnosť
ZLATOKOV, spol. s r.o. má za obdobie od januára 2007 do augusta 2007 zaúčtovaných 14 faktúr od
spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. (a spolu 19 faktúr za obdobie od januára 2007 do novembra

2007), k predmetným faktúram boli vystavené aj príjemky tovaru. V septembri, októbri a novembri 2007
bolo vyhotovených ďalších 5 preberacích protokolov a v uvedených obdobiach bolo vystavených a
zaúčtovaných aj 5 faktúr (1 v septembri, 3 v októbri a 1 v novembri 2007). Skutočnosť, že v spise
správcu dane sa nachádza prvý preberací protokol až z apríla 2007, nespochybňuje samotnú fakturáciu
a dodávku tovaru spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r.o., pretože z podkladov spoločnosti ZLATOKOV, spol.

s r.o. je zrejmé, že uvedená spoločnosť má zaúčtované faktúry od spoločnosti Tatra Trade Corporation,
s.r.o. za obdobie od januára 2007 do novembra 2007.

57. Pokiaľ ide o rozpory vo výpovediach svedka A. B., správny súd súhlasí so závermi žalovaného, že
závery správcu dane nie sú založené iba na tvrdeniach A. B., bez ohľadu na to, či sú pred novembrom
2013 alebo po tomto dátume. Žalovaný nespochybnil, že A. B. zabezpečil skutočne existujúci tovar, ale

rozsiahlym dokazovaním správcu dane bolo preukázané, že fakturačný tok tovaru sa nezhodoval s jeho
reálnym tokom, teda pravdivosť preverovaných faktúr, nebola preukázaná. Podľa názoru správneho
súdu, ťažiskom, ktorým žalobca výpoveď tohto svedka spochybňuje, je v zásade to, že svedok bol
trestne stíhaný. Avšak, táto skutočnosť sama o sebe nie je dôvodom, ktorý by preukazoval materiálnu
existenciu tovaru ako takého. V tejto súvislosti preto nebolo potrebné, aby správca dane akokoľvek

žalobcovi odôvodňoval spôsob akéhosi delenia nadmerného odpočtu, odkiaľ mal svedok prostriedky
na nákup tovaru a prečo sa nachádzal v priestoroch spoločnosti MIKADO, s.r.o. Nie správca dane má
preukazovať daňovému subjektu priebeh obchodu, ale daňový subjekt, zaťažený dôkazným bremenom
v prípade splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet/oslobodenie od dane,
má správcovi dane preukázať, že k dodaniu tovaru skutočne došlo.

58. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný uvádza, že okrem konateľov spoločností RESTAR TRANS,
s. r. o. a spoločnosti PNEU-VAN, s. r. o. zástupcovia ďalších spoločností v zistenom reťazci rôznym
spôsobom potvrdzovali existenciu zlata, všeobecne a nekonkrétne popisovali obchody so zlatom,
nepreukázali, s akým zlatom mali obchodovať, pričom spoločnosť RESTAR TRANS, s. r. o., ktorá

bola prvá v zistenom fakturačnom reťazci žiadnym zlatom nedisponovala, a že zistenia v uvedenom
obchodnom reťazci popisuje aj správca dane v protokole z daňovej kontroly a vo svojich prvých dvoch
rozhodnutiach zo 14. 07. 2008 a z 18. 11. 2013, no z uvedených dokumentov nevyplýva, že spoločnosť
RESTAR TRANS, s. r. o. žiadnym zlatom nedisponovala, pretože nákup a predaj zlata v spoločnosti
PNEU-VAN, s. r. o. sa nepodarilo preveriť a podľa žalovaného síce všeobecne a nekonkrétne popisovali

obchody so zlatom, no napriek tomu správca dane a ani žalovaný nespochybnili existenciu zlata, pričom
tvrdili, že išlo o dodanie investičného zlata, pri dodaní ktorého nárok na odpočítanie dane nevznikol.

59. K uvedenej námietke správny súd uvádza, že s uvedenou skutočnosťou sa žalovaný v odôvodnení
svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal, keď uviedol, že z výpovede konateľa prvej zo

spoločností v zistenom fakturačnom reťazci je zrejmé, že spoločnosť RESTAR TRANS s.r.o. reálne
fyzicky nedodala žiadne zlato spoločnostiam ALHALA s.r.o. a PNEU-VAN s.r.o. a tieto spoločnosti
nedodali žiadne zlato spoločnosti UNION STEEL, s.r.o., pretože ani C. G. - konateľ spoločnosti RESTAR
TRANS s.r.o., ani J. K. - konateľ spoločnosti PNEU-VAN s.r.o. (ktorí boli bezdomovcami), nemali
vedomosť o tom, že sú konateľmi spoločností, nekonali za tieto spoločnosti, nemali žiadnu vedomosť

o obchodovaní so zlatom. Spoločnosť RESTAR TRANS s.r.o. reálne nikdy nenadobudla zlato z Českej
republiky - od spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o. (dodanie zlata nepotvrdil ani konateľ spoločnosti
EUROPA GOLD, s.r.o. D. H.), ani nedeklarovala jeho nadobudnutie v daňových priznaniach, posledné
daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty tejto spoločnosti bolo podané za zdaňovacie obdobie
III. štvrťrok 2016. Dodania spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o. neboli žiadnym spôsobom preukázané

a všetky následné dodania v dodávateľsko-odberateľskom reťazci boli jednotlivými spoločnosťami
dokladované iba vystavenými faktúrami a ich prílohami, pričom dodávateľsko-odberateľský reťazec
končil opäť u spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o. Spoločnosť ALHALA s.r.o. nepriznala daň z
nadobudnutia tovaru - zlata, ktoré mala nadobudnúť z rakúskej mincovne Schoeller Munzhandel GmbH.
E. H. (konateľ spoločnosti UNION STEEL, s.r.o., ktorý riadil aj činnosť spoločnosti EUROPA GOLD,

s.r.o., ako to vyplynulo z vyjadrení D. H.) správcovi dane uviedol iba veľmi všeobecné informácie o
obchodovaní so zlatom, k svojim tvrdeniam o obchodovaní nepredložil žiadne dôkazy. Zlato, ktoré
bolo reálne nakúpené od spoločnosti Schoeller Munzhandel GmbH (rôznymi fyzickými a právnickými
osobami, ako to bolo uvedené v jednotlivých odpovediach na žiadosti správcu dane o medzinárodnúvýmenu informácií, medzi ktorými však nebola spoločnosť RESTAR TRANS s.r.o., ktorá je na začiatku a
na konci zisteného obchodného reťazca), bolo predmetom obchodovania s inými spoločnosťami, čomu
nasvedčujú zistenia správcu dane ohľadom spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r.o., ktorej malo byť zlato

nakúpené od rakúskej spoločnosti Schoeller Munzhandel GmbH reálne dodané spoločnosťou Tatra
Trade Corporation, s.r.o. (ako to tvrdil A. B. aj spoločnosť ZLATOKOV, spol. s r.o.). Pôvod zlata, ani
jeho reálne obchodovanie v zistenom fakturačnom reťazci spoločností RESTAR TRANS s.r.o. - ALHALA
s.r.o. a PNEU-VAN s.r.o. - UNION STEEL, s.r.o. - Tatra Trade Corporation, s.r.o. - VISK, s.r.o. - EUROPA
GOLD, s.r.o. - RESTAR TRANS s.r.o. a IDEA-W, s.r.o. teda nebolo preukázané. Z uvedeného dôvodu

správny súd uvedenú námietku nepovažuje za dôvodnú.

60. K námietkam žalobcu, že žalovaný spochybňuje samotnú existenciu zlata, no uvádza, že A. B.
priniesol zlato v kufríku, čo podľa neho neznamená, že zlato mal A. B. odovzdávať E. F. výlučne za
účasti svedka C. D., to však znamená, že zlato existovalo, ako aj že vyjadrenie C. D. k otázke existencie
zlata a k jeho dodávateľovi, resp. k osobe A. B. bolo dostatočne konkrétne a z vyjadrení svedka

možno dospieť k jednoznačnému záveru, že svedok potvrdil obchody so zlatom medzi spoločnosťou
VISK, s. r. o. a dodávateľom Tatra Trade Corporation, s. r. o., správny súd uvádza, že C. D.
neuviedol žiadne také konkrétne informácie o obchodoch, ktoré prebiehali v jeho priestoroch na G. X
E. F., ktoré by boli schopné potvrdiť obchody so zlatom v takom rozsahu a medzi tými konkrétnymi
spoločnosťami,ktorépreverovalsprávcadane,pretožejehovýpovedeniesúschopnépotvrdiťkonkrétne

dodania zlata v konkrétnych dňoch, množstvách, kvalite, od konkrétnych spoločností, ani konkrétnym
spoločnostiam ako boli deklarované preverovanými faktúrami. Zároveň z vyjadrení tohto svedka nie je
možné vyvodiť záver, že svedok potvrdil obchody so zlatom v takom rozsahu a medzi tými konkrétnymi
spoločnosťami,ktorébolipredmetompreverovaniasprávcudane,pretožejehovýpoveďnemôžepotvrdiť
konkrétne dodania zlata v konkrétnych dňoch, množstvách, kvalite, od konkrétnych spoločností, ani

konkrétnym spoločnostiam. Výpoveď svedka C. D., nemôže byť rozhodujúcim dôkazom preukazujúcim
obchodovanie so zlatom medzi žalobcom VISK, s.r.o. a spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s.r.o. a
EUROPA GOLD, s.r.o. (resp. so spoločnosťou EURO AD, s.r.o. v iných zdaňovacích obdobiach), pretože
v doterajšom konaní neboli správcovi dane poskytnuté žiadne dôkazy o tom, že k obchodovaniu so
zlatommalodochádzaťvýlučnevpriestorochsvedka.Tvrdenia,ževidelzlato(neuviedolkedy,koľko,aké

množstvo), mal ho v ruke (iba jednu tehlu), poznal A. B., ktorý priniesol zlato v kufríku (čo neznamená,
že zlato mal A. B. odovzdávať E. F. výlučne za účasti svedka C. D. a že tým bola potvrdená existencia
zlata fakturovaného v zistenom fakturačnom reťazci spoločností), pri obchodoch boli aj iní ľudia (bez ich
bližšej identifikácie), nie sú podľa správneho súdu dôkazmi, ktoré by mohli poprieť a znehodnotiť všetky
doterajšie dôkazy zabezpečené správcom dane, ako aj závery správcu dane. Výpoveď svedka C. D. nie

je takým dôkazom, ktorý by jednoznačne potvrdil, že v zdaňovacom období marec 2007 sa so zlatom
reálne obchodovalo v zistenom reťazci.

61. K námietke žalobcu, že - nie je pravdivé tvrdenie, že D.. H. dodanie zlata nepotvrdil a aj česká
daňová správa v oboch odpovediach správcovi dane potvrdila, že zlato nakúpené od dodávateľa VISK,

s. r. o. bolo spoločnosťou EURÓPA GOLD, s. r. o. predané späť na Slovensko spoločnosti RESTAR
TRANS, s. r. o. a IDEA- W, s. r. o., správny súd uvádza, že žalovaný sa s uvednou skutočnosťou
dostatočným sôsobom vysporiadal keď uviedol, že z výpovedí D. H. z rôznych období (počas daňovej
kontroly vykonávanej u žalobcu, ako aj v obnovenom konaní za zdaňovacie obdobia marec 2007), z
ktorých, aj keď ich menil, je jednoznačné a zrejmé, že spoločnosť EUROPA GOLD, s.r.o. založil na

základe ponuky E. H. a z jeho finančných prostriedkov. Svedok D. H. nekonkrétnym a všeobecným
spôsobom popisoval spôsoby obchodovania so zlatom, z ktorých je však zrejmé, že bol riadený E.
H., na pokyn ktorého podpisoval predložené doklady a zadával príkazy na úhradu na účty, ktoré mu
nadiktovalE.H.azfinančnýchprostriedkov,ktorémuposielalE.H..Znejednoznačných,nekonkrétnych,
všeobecných výpovedí D. H. nie je možné prijať záver o tom, že v zdaňovacom období marec 2007

došlo k reálnym dodávkam zlata fakturovaného v zistenom reťazci. V zápisnici zo dňa 28.08.2013 D.
H., okrem iného, označil E. H. ako svojho obchodného partnera, ktorý mu poskytol peniaze a potrebné
kontakty, ktorý niekedy preberal zlato, nakoľko sa nakupovalo za jeho peniaze. Výpovede D. H. teda
nemôžu byť závažným dôkazom o existencii zlata, pretože, práve naopak, svedčia o tom, že spoločnosť
EUROPA GOLD, s.r.o. bola založená len účelovo a že faktúry a ich prílohy boli vyhotovené len za účelom

dokladového - papierového preukázania intrakomunitárnych dodávok zlata zo Slovenska do členského
štátu EÚ - do Českej republiky v zmysle ustanovenia § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov ako oslobodených od dane, ku ktorým však reálne nedošlo a nedošlo ani k dodaniu zlata
späť na Slovensko spoločnostiam RESTAR TRANS s.r.o. a IDEA-W, s.r.o., ako je to deklarované napreverovaných dokladoch. D. H. v žiadnej svojej výpovedi nepotvrdil ani to, že obchody so zlatom mali
prebiehať iba v priestoroch C. D. a za jeho účasti. Hoci tento svedok mohol vnímať priebeh obchodov
žalobcu, jeho samotná výpoveď však bez ďalšieho nepotvrdzuje, že konkrétny tovar od konkrétneho

dodávateľazakonkrétnezdaňovacieobdobiebolsťažovateľoviskutočnedodaný.Vtomtosmerejepreto
pre posúdenie predmetnej veci irelevantné, či sa pred týmto svedkom predstierala reálnosť jednotlivých
obchodov, alebo nie, pokiaľ sa on sám ku konkrétnemu obchodu nevedel vyjadriť.

62. K ďalšej námietke žalobcu v súvislosti so zisteniami v spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r. o., kde

žalobca poukazoval najmä na objektivitu správcu dane pri hodnotení dôkazov, čo žalovaný nechal bez
povšimnutia, správny súd uvádza, že žalovaný správne a objektívne vyhodnotil zabezpečené dôkazy,
keď okrem iného uviedol, že z vyjadrení A. B., ani z dokladov zo spisu spoločnosti ZLATOKOV, spol. s
r.o. nevyplýva, že by spoločnosť Tatra Trade Corporation s.r.o. nedodala zlato spoločnosti ZLATOKOV,
spol. s r.o., ale žalobcovi VISK, s.r.o. Skutočnosť, že v spise správcu dane sa nachádza prvý preberací
protokol až z apríla 2007, nespochybňuje samotnú fakturáciu a dodávku tovaru spoločnosti ZLATOKOV,

spol. s r.o., pretože z podkladov spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r.o. je zrejmé, že uvedená spoločnosť
má zaúčtované faktúry od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. za obdobie od januára 2007 do
novembra 2007.

63. K námietke, že žalovaný sa nepozastavil nad tým, že úplne neštandardné je to, že ani jeden z 11

kontrolórov počas 7 rokov vykonávania kontrol „nepostrehol", že zlato, ktoré deklarovali investičným
zlatom nikdy neexistovalo, na čo ich musel „upozorniť" až A. B. vo výpovediach po novembri 2013,
správny súd uvádza, že sa stotožňuje s vyhodnotením tejto skutočnosti žalovaným, ktorý uvádza že
zo zabezpečených dôkazov už počas kontrol na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec 2007 až august 2007, zistil, že

spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. disponovala istým malým množstvom zlata, ktoré správca
danevdanomčaseazavtomčasezistenéhoskutkovéhostavu,považovalvzmyslezákonač.222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za investičné zlato. Následným dlhodobým,
dôkladným a podrobným šetrením jednotlivých kontrolných skupín bolo zistené, že pohyb zlata
nezodpovedal fakturácii v zistených fakturačných reťazcoch spoločností, medzi ktorými bol aj žalobca

VISK, s.r.o. Správca dane vo vyrubovacích konaniach a v obnovenom konaní postupoval v zmysle
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/39/2011 zo dňa 20.06.2012, (ktorý sa týkal zdaňovacieho
obdobia máj 2007), podľa ktorého daňové orgány jednoznačne nepreukázali, že v danom prípade sa
jednalo o investičné zlato a teda sa mal použiť osobitný režim oslobodenia podľa ustanovenia § 67 ods.
1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Daňové orgány pri vyhodnotení tohto

dôkazu vychádzali z množstva a povahy zlata, s ktorým dodávateľ žalobcu disponoval. Správny súd sa
s ich právnym posúdením stotožňuje a poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 10Sžfk/19/2021 zo dňa 28.02.2023, ktorú uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je
právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok
na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak

materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné
listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia.
Podľa názoru správneho súdu, žalobcova procesná obrana smerovala len k spochybňovaniu
svedeckých výpovedí a dôkazov bez toho, aby v rámci daňového konania sám predkladal alebo
navrhoval dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Správny súd sa preto stotožnil so závermi daňových, že

žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno.

64. K námietke žalobcu, že správca dane ani žalovaný nerešpektovali právny názor Najvyššieho súdu
SR uvedený v rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžfk/37/2020 zo dňa 24.02.2022, správny súd uvádza, že
Najvyšší správny súd SR v odôvodnení uvedeného rozsudku neuviedol, že by jednotlivé dôkazy, získané

z dôkazných prostriedkov v rámci daňového konania, mali povahu nezákonných dôkazov. Rovnako vo
svojom rozhodnutí nevylúčil, že pokiaľ daňové orgány doplnia dokazovanie a svoje rozhodnutia riadne
odôvodnia, nebudú ich závery použiteľné. Daňové orgány spochybnili dodanie tovaru (zlata) žalobcovi
od ním deklarovaného dodávateľa, z dôvodu že dodávateľ žalobcu nemohol disponovať konkrétnym
množstvom zlata. K samotnému dôvodu neuznania nároku na odpočet DPH správny súd poukazuje

na ustálenú rozhodovaciu činnosť ( napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/2024), v
zmysle ktorej: „Hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na odpočet dane možno definovať ako
požiadavky, (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby,
na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnouosobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely
svojichvlastnýchzdaniteľnýchplnení[čl.168písm.a)smerniceoDPH,§49ods.1a2zákonaoDPH,ale
aj rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Senatex GmbH, C-518/14 z 15. septembra 2016, bod 28; vo veci

Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 z 9. decembra 2021, bod 24]. Formálne podmienky priznania
práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry, čo znamená vlastníctvo faktúry vystavenej
v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238 až 240 tejto smernice [čl. 178 písm. a) smernice, § 51
ods. 1 zákona o DPH].“

65. Žalovaný podľa názoru správneho súdu správne vyhodnotil, že správca dane vzhľadom na
povinnosti, ktoré mu uložil Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/37/2020 zo dňa 24.2.2022
a Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. 7S/126/2016-42 zo dňa 20.11.2019 za zdaňovacie obdobie
marec 2007 (vysporiadať sa s rozpormi vo výpovediach A. B., zaoberať sa výpoveďami C. D., E. F., D.. H.
I. E. D., ktorí potvrdili obchodovanie so zlatom v priestoroch firmy MIKADO, s.r.o., ako aj uviesť, ako zistil,
že zlato predložené k obhliadke nepochádzalo od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o, alebo od

dodávateľaUNIONSTEEL,s.r.o.,alepochádzaloodinéhododávateľa,zaoberaťsazásadnýmirozpormi
vo výpovediach A. B. a zo vzájomne sa vylučujúcich výpovedí vyvodiť závery, ako aj vysporiadať sa
s rozpormi namietanými daňovým subjektom, ktoré sa týkali dodávok zlata pre ZLATOKOV, spol. s
r.o., uviesť, z akých dôvodov pripisuje výpovedi A. B. , ktorý mal riadiť činnosť zločineckej skupiny,
vyššiu hodnotu pravdivosti ako výpovedi E. F.) doplnil dokazovanie. Najvyšší správny súd SR vo svojom

rozsudku sp. zn. 6Sžfk/37/2020 (za zdaňovacie obdobie marec 2007) poukázal na svoje rozhodnutia
v obdobnej veci - rozsudok sp. zn. 8Sžfk/36/2018 (za zdaňovacie obdobie jún 2007), v ktorom prevzal
podstatnú časť odôvodnenia z rozsudku vydaného v konaní pod sp. zn. 4Sžfk/9/2016 (za zdaňovacie
obdobie máj 2007), preto správca dane získal informácie zo spisu daňového subjektu v súvislosti s
vyrubovacím konaním v rámci povolenej obnovy konania za zdaňovacie obdobie jún 2007 (informácie

z rozhodnutia správcu dane č. 101182945/2020 zo dňa 15.07.2020, týkajúce sa svedka C. D., výpovedí
E. D. a informácie z Úradného záznamu správcu dane č. 695/321/71118/2007/Sas zo dňa 09.08.2007).
Následne o informáciách získaných zo spisu daňového subjektu VISK, s.r.o. za zdaňovacie obdobie
jún 2007, správca dane spísal Úradný záznam č. 101356344/2022 zo dňa 12.05.2022. Z uvedeného
dôvodu túto námietku správny súd nepovažuje za dôvodnú.

66. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný disponovali nielen dôkazmi
predchádzajúcich konaní, ale zákonným spôsobom správca dane zabezpečil aj ďalšie dôkazy pre úplné
zistenie skutkového stavu, ktoré vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku. Z predloženého
administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane získal relevantné dôkazy, ktoré mu umožnili

uskutočniť objektívne závery, zaoberal sa skúmaním jednotlivých skutočností, faktúr, vyjadrení, ktoré
hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol všetko, čo počas daňovej kontroly
vyšlo najavo, zároveň postupoval v súlade so závermi rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžfk/37/2020 zo dňa
24.02.2022, čím dostatočne preukázal, že k dodávkam tovaru nedošlo tak, ako to deklaroval žalobca
VISK, s. r.o.

67. Správny súd nepovažuje rozhodnutie žalovaného za nezrozumiteľné, keďže je možné z neho vyvodiť
správnu úvahu a právny záver, ku ktorému žalovaný dospel, a na základe ktorého neuznal žalobcovi
nadmerný odpočet dane.

68. K námietke žalobcu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, správny
súd uvádza, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení
zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s
príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj daňového poriadku. Skutkový stav bol, podľa

názoru správneho súdu, dostatočne zistený, vyvodené závery majú oporu v zistenom skutkovom stave
a administratívnych spisoch, preto túto námietku žalobcu súd nepovažoval za dôvodnú.

69. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia ustanovení v konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, táto

nebola dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ani rozhodnutia správcu dane, nakoľko z
administratívneho spisu je zrejmé, že tak správca dane, ako aj žalovaný v konaní postupovali v súlade s
daňovým poriadkom. Z administratívneho spisu správcu dane je zrejmé, že umožnil žalobcovi uplatnenie
jeho procesných práv a tak bola dodržaná zásada úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, keď žalobcovibolo umožnené vyjadriť sa k veci a navrhovať dôkazy. Správca dane oznámil žalobcovi zabezpečenie
dôkazov do konania. A napokon bola dodržaná aj zásada materiálnej pravdy v tomto konaní, keď bol
dostatočnezistenýskutkovýstav,čoužsúduviedolvyššievodôvodnenítohtorozsudku.Nakoľkonebolo

súdom zistené porušenie žiadnych takých ustanovení administratívneho konania, ktoré by mohli mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ani túto námietku žalobcu súd nepovažoval za dôvodnú
preto, aby správnej žalobe vyhovel.

70. K návrhu žalobcu, ktorý v replike zo dňa 21.02.2023 uviedol, že navrhuje súdu, aby na ústnom

pojednávaní žiadal žalovaného o podanie vysvetlenia k zásadným námietkam žalobcu, ktoré formuloval
v replike, podľa názoru správneho súdu sa žalovaný v duplike zo dňa 18. 09.2025 k týmto námietkach
dostatočným spôsobom vyjadril.

71. Správny súd v závere poukazuje na skutočnosť, že konaním týkajúcim obdobného skutkového stavu
u toho istého žalobcu, avšak zdaňovacieho obdobia máj 2007 sa už zaoberal Najvyšší správny súd

SR v rozsudku pod sp. zn. 3Sfk/53/2024 zo dňa 28.01.2026, v ktorom kasačnú sťažnosť žalobcu ako
nedôvodnú zamietol.

72. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, tak správny súd uzavrel, že žiadna zo žalobných námietok nebola
spôsobilá priniesť zrušenie ani rozhodnutia žalovaného, ani rozhodnutia správcu dane, preto správny

súd správnu žalobu zamietol podľa § 190 SSP ako nedôvodnú.

73. K návrhu žalobcu, aby správny súd za nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu
vysloveného v zrušujúcom rozsudku, podľa § 80 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku unesením
uložil žalovanému pokutu, správny súd uvádza, že tomuto nie je možné vyhovieť, keďže žalovaný ako

aj správca dane v odôvodnenia svojich rozhodnutí, sa dostatočným spôsobom vysporiadali s právnym
názorom Najvyššieho súdu SR uvedeným v rozsudku pod sp. zn. 6Sžfk/37/2020 zo dňa 24.02.2022
ktorého závermi boli viazaní.

74. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých

účastníkomprávonanáhradutrovkonanianepriznal,pretožežalobcanemalvkonaníúspechcelkomani
sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať.

75. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť (§ 493e
SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).