Rozsudok – Žaloby proti právoplatným ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica

Oblasť právnej úpravy – Správne právoŽaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 22Sas/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6024200062
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominik Čipka, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:6024200062.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, PhD., v právnej veci

žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXXX/XX, XXX XX D. proti žalovanému: Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/8534 Ant zo dňa 16.07.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného č. UPS/US5/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/8534 Ant zo dňa 16.07.2024
a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen č. ZV3/RPPNKŤZPaPČ/SOC/2024/40540-4
zo dňa 28.03.2024 r u š í a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a
zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej
správy“) rozhodnutím č. ZV3/RPPNKŤZPaPČ/SOC/2024/40540-4 zo dňa 28.03.2024 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) nepriznal žalobcovi peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov. Prvostupňový orgán verejnej správy v rozhodnutí uviedol, že na základe komplexného

posudku možno žalobcu považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou
funkčnej poruchy 60 %. Určujúcou diagnózou u žalobcu je osteoporóza - stav po fraktúre stavcov LS
chrbtice. Lekárske nálezy zároveň dokumentujú polymyozitídu a polytopný vertebroalgický syndróm.
Prvostupňový orgán verejnej správy ďalej konštatoval, že žalobca má zníženú pohybovú schopnosť,
ale nemá zníženú orientačnú schopnosť. Nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom. Rovnako z lekárskych nálezov nevyplýva, žeby žalobca trpel duševnými poruchami s často
sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania a nie je

dokumentované ani zaradenie do chronického dialyzačného programu a ani sa žalobcovi neposkytuje
akútna onkologická liečba. Keďže žalobca nie odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom a zároveň nemá ochorenie uvedené v paragrafe 38 ods. 9 písm. b) zákona č. 447/2008 Z.z.
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o kompenzačných príspevkoch“), nebol mu priznaný príspevok
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že jeho zdravotný stav
sa nezlepšuje. K odvolaniu žalobca priložil nové lekárske správy a zároveň predložil doklad o prevzatí
zdravotníckej pomôcky - francúzske barle.3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US5/SSVRODPPKPC1/
SOC/2024/8534 Ant zo dňa 16.07.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu

zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že opätovne
preskúmal a posúdil sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia a vydal dňa 09.07.2024
komplexný posudok. Podľa uvedeného komplexného posudku je miera funkčnej poruchy žalobcu
50 % podľa prílohy číslo 3, časť XII., A., ods. 5, písm. b) k Zákonu o kompenzačných príspevkoch,
teda žalobca sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. U žalobcu je rozhodujúcim

ochorením pre určenie miery funkčnej poruchy osteoporóza s popisom zlomením hrudných stavcov.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej konštatoval, že z predložených lekárskych nálezov možno
konštatovať, že žalobca má stabilizovaný stav v súvislosti s chronickou polymyozitídou, nemá kardiálnu
ani respiračnú nedostatočnosť, nemá popisovanú ťažkú poruchu mobility a netrpí inkontinenciou moču
a stolice. Zo sociálneho šetrenia bolo zistené, že žalobca býva sám v štvorizbovom byte, v domácom
prostredí sa pohybuje za pomoci opory dvoch francúzskych bariel, mimo domáceho prostredia sa

pohybuje za pomoci chodítka. Žalobca vyžaduje pomoc pri vykladaní chodítka. Žalovaný ďalej uviedol,
že žalobca má zástavku verejnej hromadnej dopravy od miesta bydliska vzdialenú zhruba 50 metrov,
pričom žalobca mal uviesť, že na zastávku prejde sám, ale nie schopný nastúpiť do prostriedkov
verejnej hromadnej dopravy. Osobné motorové vozidlo žalobca využíva na lekárske vyšetrenia, rodinné
návštevy 1 krát týždenne k sestre, 2 krát mesačne k bratovi, denne navštevuje dcéru a 1 krát

týždenne dcéru a syna, ďalej žalobca chodí 2 krát týždenne na nákupy a zároveň sa zúčastňuje 1
krát za 2 týždne na folklórnych vystúpeniach svojej vnučky. Na všetky uvedené aktivity zabezpečuje
prevoz žalobcu syn. Žalovaný tak konštatoval, že žalobca nemá zdokumentovanú ťažkú poruchu
mobility, ktorá by mu neumožňovala premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť,
nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať

z vozidla verejnej hromadnej dopravy o osôb. Zároveň žalobca nemá zdokumentovanú duševnú
poruchu s často sa opakujúcimi prejavy agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania
a taktiež nemá zdokumentovanú ťažkú poruchu zvieračov, ktorá by mu neumožňovala prepravovať sa
vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb, a preto sa žalobca nepovažuje za osobu, ktorá je odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Keďže žalobca nie je odkázaný na individuálnu

prepravu osobným motorovým vozidlom, nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre nárok na peňažný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie
a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

5. Žalobca úvodnom podanej žaloby opísal priebeh administratívneho konania. Následne uviedol,
že postupom a rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a žalovaného boli porušené
jeho práva, ktoré mu garantuje dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, konkrétne
článok 9, článok 19 a článok 20. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné
prenezrozumiteľnosťalebonedostatokdôvodovažezistenieskutkovéhostavuorgánomverejnejsprávy

bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu podľa § 190

zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný
vo vyjadrení zhrnul priebeh administratívneho konania a poukázal na závery, na základe ktorých vydal
napadnuté rozhodnutie.

7. V ďalšom texte sa žalovaný vyjadril k námietkam žalobcu uvedeným v správnej žalobe. K námietke

žalobcu týkajúcej sa porušenia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím žalovaný
uviedol, že priamo z dohovoru nevyplývajú pre fyzické osoby žiadne konkrétne práva na priznanie
finančných kompenzácií. Tieto konkrétne práva možno zriadiť vo viacerých zákonoch, pričom zákon
o kompenzačných príspevkoch neodporuje uvedenému dohovoru. Žalovaný v napadnutom rozhodnutínevybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, všetky skutkové okolnosti boli zistené správnym
procesným postupom a napadnuté rozhodnutie bolo vecne správne a zákonné.

8. Ďalšie vyjadrenie žalobcu (replika) podané nebolo.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

9. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ako aj konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych
veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP
a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

10. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 04.05.2026, ktoré správny súd nariadil na návrh
žalobcu podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Žalobca sa vyjadril k predmetu súdneho prieskumu, pričom
nad rámec žaloby neuviedol žiadne nové skutočnosti, zotrval na už uvedenej argumentácii. Dodal,
že bez pomoci nezvládne sám nič. Žalovaný sa podaním zo dňa 16.04.2026 ospravedlnil z účasti na

pojednávaní a vyjadril súhlas, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti, preto správny súd rozhodol,
že vo veci bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného. Posúdením všetkých žalobcom a žalovaným
uvedených skutočností a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože existuje dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle
§ 191 ods. d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP, v dôsledku čoho správny súd napadnuté

rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na
ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. Rozsudok bol dňa 04.05.2026 v súlade s § 137 ods. 3 SSP
vyhlásený ústne na pojednávaní za prítomnosti žalobcu, keďže žalovaný sa z pojednávania ospravedlnil
a udelil súhlas, aby sa vo veci konalo v jeho neprítomnosti.

11. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

15. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

16. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

17. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP : správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov.18. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP: ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

19. Podľa § 191 ods. 4 SSP: ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení

všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

20. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o kompenzačných príspevkoch: tento zákon upravuje právne vzťahy
pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len

„preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací
preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa
osobitného predpisu.

21.Podľa§1ods.2Zákonaokompenzačnýchpríspevkoch:cieľomúpravyprávnychvzťahovuvedených

v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do
spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach
ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o kompenzačných príspevkoch: kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého

zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto
zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely
tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o kompenzačných príspevkoch: sociálny dôsledok ťažkého zdravotného
postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v
porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých
podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

24. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o kompenzačných príspevkoch: ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné
postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

25. Podľa § 5 písm. c) Zákona o kompenzačných príspevkoch: sociálne dôsledky ťažkého zdravotného
postihnutia sa kompenzujú v oblasti zvýšených výdavkov.

26. Podľa § 8 ods. 1 písm. b) bod 3. Zákona o kompenzačných príspevkoch: v oblasti zvýšených
výdavkov sa kompenzujú zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla.

27. Podľa § 8 ods. 2 Zákona o kompenzačných príspevkoch: účelom kompenzácie v oblasti zvýšených
výdavkov je zmierniť dôsledky pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným
postihnutím fyzickej osoby.

28. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) Zákona o kompenzačných príspevkoch: posudková činnosť na účely

kompenzácie je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.

29. Podľa § 11 písm. a) až g) Zákona o kompenzačných príspevkoch: lekárska posudková činnosť na
účely tohto zákona je
- hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné

postihnutie fyzickej osoby,
- určovanie miery funkčnej poruchy,
- posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,- posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
- posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie,
- posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6,
- posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o kompenzačných príspevkoch: lekársku posudkovú činnosť vykonáva
posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti

spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s
lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú
starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore
a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

31. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) až e) Zákona o kompenzačných príspevkoch: sociálna posudková činnosť

na účely tohto zákona je
- posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
- posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
- posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
do spoločnosti,

- posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa
§ 14 a
- navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach.

32. Podľa § 13 ods. 2 Zákona o kompenzačných príspevkoch: sociálna posudková činnosť sa vykonáva,

ak je fyzická osoba posúdená ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím.

33. Podľa § 13 ods. 3 Zákona o kompenzačných príspevkoch: sociálnu posudkovú činnosť vykonáva
sociálny pracovník príslušného orgánu.

34. Podľa § 13 ods. 5 Zákona o kompenzačných príspevkoch: sociálna posudková činnosť sa vykonáva
za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a
návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa môže vykonávať aj za účasti
fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určí a aj v prostredí, v ktorom sa
fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava. Sociálna posudková činnosť sa môže

vykonať aj bez účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ak by ju nebolo možné z dôvodu
jej hospitalizácie alebo z iného vážneho dôvodu vykonať v zákonnej lehote

35. Podľa § 13 ods. 9 Zákona o kompenzačných príspevkoch: výsledkom sociálnej posudkovej činnosti
je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo

všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia
v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej
oblastiach.

36. Podľa § 14 ods. 6 písm. a) až c) Zákona o kompenzačných príspevkoch: fyzická osoba s ťažkým

zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie
je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej
dôstojnosti z dôvodu
-ťažkejporuchymobilitypremiestniťsakvozidluverejnejhromadnejdopravyosôbaspäť,nastupovaťdo
vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej

hromadnej dopravy osôb
- duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo
nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo
- ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

37. Podľa § 14 ods. 10 písm. a) a b) Zákona o kompenzačných príspevkoch: Fyzická osoba s
ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ak je- odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a využíva ho na aktivity podľa § 38
ods. 9 písm. a) alebo
- fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 38 ods. 9 písm. b).

38. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) až g) Zákona o kompenzačných príspevkoch: na základe lekárskeho
posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán
vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje
- mieru funkčnej poruchy,

- vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
- sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,
- návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,
- vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,
- vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom,

- termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,
- odôvodnenie komplexného posudku.

39. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2. Zákona o kompenzačných príspevkoch: fyzickej osobe s
ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15

ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na
zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla.

40.Podľa§38ods.9písm.a)ab)Zákonaokompenzačnýchpríspevkoch:zvýšenévýdavkysúvisiaceso

zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné
látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva
- fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na občianske
aktivity; podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy,

ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú
zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu, a podmienka využívania osobného motorového
vozidla na vzdelávacie aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
má určený individuálny študijný plán, alebo
- fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zaradená do chronického dialyzačného programu

alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri
hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.

41. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Zákona o kompenzačnom príspevku: fyzická osoba, ktorá je účastníkom
právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná preukázať

skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo
výplatu.

42. Podľa § 53 ods. 1 Zákona o kompenzačných príspevkoch: na konanie vo veciach kompenzácie, na
konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom

konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Správny poriadok“): správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi
konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby

mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.

44. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku: správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.45. Podľa § 46 ods. 1 Správneho poriadku: rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

46. Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla slúži na zmiernenie dôsledkov pravidelných zvýšených výdavkov
spojených s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej osoby. Zvýšené výdavky súvisiace so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla sú výdavky na pohonné látky slúžiace

na prevádzku osobného motorového vozidla, ktorým sa prepravuje osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím. Účelom príspevku je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti a zároveň zmierniť dôsledky pravidelných zvýšených
výdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej osoby.

47. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že v komplexnom posudku zo dňa

09.07.2024, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia, bola určená miera funkčnej poruchy
žalobcu 50 %, podľa prílohy č. 3 k Zákonu o kompenzačných príspevkoch, kapitola XII., písm. A,
ods. 1 písm. b), teda sa žalobca považuje sa osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V oblasti
mobility a orientácie bolo konštatované, že žalobca má zníženú pohybovú schopnosť v dôsledku
narušenia telesných funkcií, v domácom prostredí sa pohybuje pomocou opory dvoch francúzskych

bariel a mimo domáceho prostredia sa pohybuje s pomocou chodítka, nemá ťažkú poruchu mobility,
je schopný premiestniť sa k vozidlám verejnej hromadnej dopravy osôb, nastupovať nich, udržať
sa v nich počas jazdy, vystupovať z nich, nemá duševnú poruchu s často sa opakujúcimi prejavmi
agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, ani ťažkú poruchu zvieračov, teda
nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, kompenzácia sa nenavrhla.

V oblasti komunikácie sa nezistila u žalobcu narušená schopnosť komunikácie, v uvedenej oblasti
neboli navrhnuté žiadne formy kompenzácie. V oblasti zvýšených výdavkov neboli zistené u žalobcu
žiadne kompenzovateľné výdavky v zmysle Zákona o kompenzačných príspevkoch, v uvedenej oblasti
neboli navrhnuté žiadne formy kompenzácie. V oblasti sebaobsluhy nebola konštatovaná obmedzená
schopnosť vykonávať sebaobslužné úkony, kompenzácia sa nenavrhla. Z lekárskeho hľadiska bolo

konštatované, že z predložených lekárskych nálezov a po komplexnom posúdení zdravotného stavu
žalobcu nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

48. Správny súd na základe uvedeného medzi žalobcom a žalovaným považoval za nesporné, že
žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Medzi účastníkmi súdneho konania

však bolo sporné, či žalobca spĺňa všetky zákonné predpoklady odkázanosti na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom, na ktoré nadväzuje priznanie peňažného príspevku na zvýšené výdavky
súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod
2 Zákona o kompenzačných príspevkoch. Podstatným tak bude posúdenie, či žalovaný dostatočným
spôsobom odôvodnil nesplnenie podmienok na určenie odkázanosti na individuálnu prepravu podľa §

14 ods. 6 Zákona o kompenzačných príspevkoch.

49. Príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky motorového vozidla je
fakultatívnym nárokom, ktorý možno priznať, ak žiadateľ splní všetky zákonom stanovené podmienky.
Žiadateľ musí byť fyzická osoba, ktorá ma mieru funkčnej poruchy najmenej 50 %, t.j. je ťažko zdravotne

postihnutá a je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom z dôvodu, že a) -
nie je schopná na základe ťažkej poruchy mobility sa premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej dopravy
osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a
vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) - duševnej poruchy s často sa opakujúcimi
prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom

verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) - ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej
hromadnej dopravy osôb. Kompenzácia zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
motorového vozidla však prináleží fyzickej osobe za splnenia vyššie uvedených zákonných podmienok
vtedy, ak individuálnu osobnú prepravu využíva na zákonom uvedené aktivity – pracovné, vzdelávacie,
rodinné, občianske; alebo ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je zaradená

do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje
akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba. Účelom uvedeného
príspevku je zmierniť dôsledky pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotnýmpostihnutím fyzickej osoby, čiže zákon vyžaduje, aby zvýšenie nákladov na individuálnu prepravu bolo
pravidelné.

50. Správny súd nespochybnil správnosť záverov žalovaného, že u žalobcu nie je splnená podmienka
podľa § 14 ods. 6 písm. b) a c) Zákona o kompenzačných príspevkoch, keď u žalobcu nebolo pochýb
o tom, že u žalobcu nebolo zistené, či už lekárskym posudkom, či z predložených lekárskych správ,
že by trpel duševnou poruchou s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľným alebo
nepredvídateľným správaním alebo ťažkou poruchou zvieračov, v dôsledku ktorých by sa nemohol

prepravovať vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb. Otáznym však ostáva posúdenie naplnenia
zákonnejpodmienkyodkázanostižalobcunaindividuálnuprepravuosobnýmmotorovýmvozidlompodľa
§ 14 ods. 6 písm. a), teda nemožnosť prepravovať sa prostriedkom hromadnej dopravy na rovnakom
základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti z dôvodu ťažkej
poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do
vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej

hromadnej dopravy osôb.

51. Samotné posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiacej miery funkčnej
poruchy je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré správny súd nemá potrebné odborné
znalosti. Vo veciach peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného

postihnutia zdravotný stav posudzuje žalovaný vo forme lekárskej posudkovej činnosti v zmysle § 11
Zákona o kompenzačných príspevkoch s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár
žalovaného, resp. prvostupňového orgánu verejnej správy (§ 11 ods. 2). Závery posudkového lekára
sú zachytené v lekárskom posudku, na základe ktorého (v spojení s posudkom o sociálnom zisťovaní)
sa následne vypracuje komplexný posudok, ktorý tvorí podklad napadnutého rozhodnutia. Komplexný

posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými
odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú
oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Práve
preto, že komplexný posudok zo dňa 09.07.2024 je podkladom rozhodnutia žalovaného, tak bolo

potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý. Tieto
kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými v
čase posudzovania rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, lekárskymi správami, ktoré
objektivizujúzdravotnýstavposudzovanejosoby,prihliadnepritomkťažkostiamuvádzanýmúčastníkom
konania a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

52. K nesplneniu podmienky podľa § 14 ods. 6 písm. a) Zákona o kompenzačných príspevkoch
žalovaný uviedol, že z konštatovania posudkového lekára vyplýva, že žalobca nemá ťažkú poruchu
mobility. Posúdením ostatných lekárskych nálezov, z ktorých posudkový lekár vychádzal, dospel správny
súd k záveru, že uvedené konštatovanie posudkového lekára je neúplné, pričom sa posudkový

lekár nevysporiadal so všetkými, v lekárskych správach uvedenými, skutočnosťami. Z lekárskych
správ z neurologickej ambulancie zo dňa 13.10.2023, 10.03.2023, 15.02.2022, 09.04.2024 vyplýva,
že žalobcovi bola diagnostikovaná senzomotorická polyneuropatia a parciálny imobilizačný syndróm.
Vo všeobecnosti je senzomotorická polyneuropatia ochorením periférnych nervov, ktoré spôsobujúce
poškodenie viacerých zmyslových nervových vlákien, pričom sa prejavuje brnením, mravčením, ostrou

či pálivou bolesťou, zníženou citlivosťou a neistou chôdzou. Parciálny imobilizačný syndróm možno
zase charakterizovať ako negatívny dôsledok nehybnosti. Uvedené závery z neurologických vyšetrení
neboli posudkovým lekárom v lekárskom posudku zo dňa 28.06.2024 zohľadnené. Záver posudkového
lekára je tak nedostatočný vo vzťahu ku konštatovaným záverom vyplývajúcim z jednotlivých lekárskych
správ, keď posudkový lekár len jednoducho, bez ďalšieho bližšieho odôvodnenia konštatoval, že žalobca

nemá ťažkú poruchu mobility. Posudkový lekár síce zohľadnil, že žalobca na chôdzu využíva barly
a mimo domáceho prostredia chodítko, ale neuviedol, v akom rozsahu ma používanie uvedených
pomôcok vplyv na pohyb žalobcu vo vzťahu k presunu k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy
a zároveň aký vplyv má ich používanie na nastupovanie do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb,
udržanie sa v ňom počas jazdy a vystupovanie z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb. Posudkový

lekár vo svojom odôvodnení nezohľadnil, resp. neodôvodnil, prečo uvedené diagnózy nemajú vplyv na
posúdenie jeho odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6
písm. a) Zákona o kompenzačných príspevkoch. Keďže žalovaný uvedené závery posudkového lekára
prevzal do napadnutého rozhodnutia, trpí napadnuté rozhodnutie nie len vadou nepreskúmateľnosti prenedostatok dôvodov, ale zároveň možno konštatovať, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ
napadnutého rozhodnutia je v rozpore s obsahom administratívneho spisu.

53. Súd ďalej konštatuje, že v rámci sociálneho zisťovania bolo žalovaným zistené, že žalobca je síce
schopný sám prejsť na zastávku hromadnej dopravy osôb, ale zároveň žalobca uviedol, že nie je v jeho
schopnostiach nastúpiť do vozidla hromadnej dopravy osôb. Žalovaný žiadnym spôsobom nereflektoval
na uvedené tvrdenie žalobcu. Absentuje tak odôvodenie, prečo daná argumentácia žalobcu nezakladá
dôvod na uznanie odkázanosti žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

54. Keďže žalovaný postavil svoje rozhodnutie o potvrdení prvostupňového rozhodnutia na argumente,
že žalobca nespĺňa podmienku odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom,
neposudzoval ďalšie podmienky pre priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Správny súd preto
tieto podmienky tiež neskúmal, na koľko by to bolo vo vzťahu k administratívnemu konaniu neúčelné

a hlavne predčasné. Správny súd konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie je postavené na rovnakých,
resp. podobných záveroch, ako napadnuté rozhodnutie, preto správny súd pristúpil aj k zrušeniu
prvostupňového rozhodnutia a zároveň rozhodol, že vec sa vracia prvostupňovému orgánu verejnej
správy na ďalšie konanie.

55. Z § 53 ods. 1 Zákona o kompenzačných príspevkoch vyplýva, že sa na konanie vo veciach
kompenzáciezásadnevzťahujeSprávnyporiadok.Podľa§46Správnehoporiadkumusíbyťrozhodnutie
okrem iného v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia musí správny
orgán okrem iného uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a ako použil správnu úvahu

pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Napadnuté rozhodnutie žalovaného musí
takéto odôvodnenie obsahovať aj za situácie, keď sa plne stotožňuje so závermi komplexného posudku.
Z takéhoto rozhodnutia totiž musí byť zrejmý myšlienkový proces žalovaného, na základe ktorého došlo
k posúdeniu veci. Ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP rozlišuje nepreskúmateľnosť okrem iného
pre nedostatok dôvodov. O taký prípad ide, ak v rozhodnutí absentuje úvaha, ktorá viedla správny

orgán k určitému záveru. Rovnako musí byť z odôvodnenia zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami
a právnymi závermi.

56. Žalobca v správnej žalobe namietal, že napadnutým rozhodnutím boli porušené jeho práva
garantované Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Cieľom uvedeného dohovoru

je presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých ľudských práv a základných
slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti.
Slovenská republika ako signatársky štát dohovoru za účelom naplnenia cieľov dohovoru priala viaceré
vnútroštátne právne normy, pričom v prípade žalobcu je touto normou Zákon o kompenzačných
príspevkoch. Tým, že žalovaný nedostatočne odôvodnil napadnuté rozhodnutie, možno konštatovať, že

boli porušené žalobcom uvedené práva.

57. V ďalšom konaní tak bude úlohou orgánu verejnej správy nanovo posúdiť odkázanosť žalobcu na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a podmienky na strane žalobcu podľa Zákona
o kompenzačných príspevok pre priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov

súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Posudkový lekár bude povinný
zohľadniť všetky, aj novšie, lekárske nálezy a svoje posúdenie náležite odôvodní tak, aby nevznikli
pochybnosti o správnosti a dostatočnosti jeho záverov. Následne orgán verejnej správy nanovo
rozhodne o nároku žalobcu a v rozhodnutí (a v pripojenom komplexnom posudku) všetky tieto úvahy
výstižne a zrozumiteľne odôvodní.

58. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd
priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa

§ 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník

konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol

na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.