Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/26/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711214880
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6711214880.7

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej
a sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu
nesvojprávneho A. B., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C., zastúpeného opatrovníčkou
D. B., narodenou XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom E. XXXX/XXX, XXX XX C., právne zastúpenou
Mgr. Katarínou Milanskou, advokátkou, so sídlom Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, proti žalovanej

F. G. H., I. J., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J. XXXX/X, XXX XX C., právne zastúpenej
JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom, so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, za účasti intervenienta na strane
žalovanej H. J., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom G. K. X, XXX XX C., právne zastúpeného
MÉSZÁROS BARIAKOVÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 344/23, 960 01
Zvolen, IČO: 52 488 047, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen č. k. 15C/183/2011-246 zo 14. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (II. výrok) m e n í tak, že n e p r i z n á v a
žalobcovi náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania voči žalovanej ani náhradu
trov odvolacieho a dovolacieho konania voči intervenientovi na strane žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (I. výrok), ktorou sa po pripustení jej zmeny žalobca domáhal

určenia vlastníctva bytu a uloženia povinnosti žalovanej, aby tento byt vypratala a odovzdala mu ho do
30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal aplikujúc
pritom ust. § 257 CSP (II. výrok).

2. O odvolaní žalobcu rozhodol odvolací súd rozsudkom č. k. 12Co/14/2020-287 zo dňa 22. 04. 2021
tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil a žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

3. Na podklade žalobcom podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.
5Cdo/175/2021 zo dňa 27. 10. 2022 zrušil rozsudok odvolacieho súdu č. k. 12Co/14/2020-287 zo
dňa 22. 04. 2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na skutočnosť, že po rozhodnutí
odvolacieho súdu došlo k ustáleniu rozhodovacej praxe dovolacieho súdu uznesením veľkého senátu
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27. 04. 2021

(publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2021
pod č. 56), v ktorom veľký senát potvrdil záväznosť judikatúry najvyššieho súdu, ktorá v prípade prvého
absolútne neplatného právneho úkonu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zotrváva pri
ďalších prevodoch nehnuteľností na zásade, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má
(tzv. zásada nemo plus iuris), t. j. nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu
ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník

nehnuteľnosti. V dôsledku toho bolo rozhodnutie odvolacieho súdu založené na nesprávnom právnomposúdeníveci,nakoľkonebolozaloženénaprávnomnázoreoochranežalobcuakopôvodnéhovlastníka
bytu zaručovanej zásadou nemo plus iuris.

4. Odvolací súd teda opätovne rozhodol o odvolaní žalobcu rozsudkom č. k. 17Co/116/2022-399 zo dňa
29. 02. 2024 a vzhľadom na vyslovený záväzný právny názor najvyššieho súdu rozsudok Okresného
súdu Zvolen č. k. 15C/183/2011-246 zo 14. 11. 2019 vo výroku o zamietnutí žaloby zmenil tak, že určil, že
žalobcajevlastníkomspornéhobytuažalovanejuložilpovinnosťvyprataťaodovzdaťhožalobcovido90
dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) s tým, že žalobcovi náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho

a dovolacieho konania voči žalovanej nepriznal (II. výrok) a nepriznal žalobcovi ani náhradu trov
odvolacieho konania voči intervenientovi na strane žalovanej (III. výrok). Odvolací súd pri rozhodovaní
o trovách konania aplikoval rovnako ako okresný súd ust. § 257 CSP.

5. Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Cdo/165/2024 zo dňa
29. 01. 2026 zrušil rozsudok odvolacieho súdu č. k. 17Co/116/2022-399 zo dňa 29. 02. 2024 vo výroku

o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou (II. výrok) a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom
a intervenientom na strane žalovanej (III. výrok) a v tomto rozsahu vrátil vec na ďalšie konanie. Najvyšší
súd citoval ust. § 382 CSP a okrem iného uviedol, že „20. Je zjavné, že súd prvej inštancie svojim
rozsudkom zo 14. novembra 2019 č. k. 15C/183/2011-246 o trovách konania rozhodol tak, že úspešnej
žalovanej nepriznal náhradu trov konania voči žalobcovi za použitia ustanovenia § 257 CSP, pretože

mal za to, že (na strane žalobcu) existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú nielen
v majetkovej sfére, ale predovšetkým v okolnostiach za ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníckeho
práva na strane žalovanej a k strate vlastníckeho práva na strane žalobcu. Na základe reverzibilného
výsledku sporu v prospech žalobcu, odvolací súd v napadnutom rozhodnutí rozhodol o trovách konania
(v presnom protiklade s rozhodnutím súdu prvej inštancie) tak, že nepriznal plne úspešnému žalobcovi

(II.) náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania voči žalovanej, ani (III.) náhradu
trov odvolacieho konania voči intervenientovi na strane žalovanej, čo odôvodnil ustanovením § 257
CSP (tu v prospech žalovanej). Urobil tak bez nariadenia pojednávania a bez splnenia si manudukčnej
povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 382 CSP.“ a ďalej najvyšší súd pokračoval, že „21. Z vyššie
uvedeného možno rezumovať najmä to, že odvolací súd bez doručenia výzvy stranám sporu, teda bez

splnenia osobitného druhu tzv. manudukčnej povinnosti založil svoje rozhodnutie o trovách konania
na iných právnych dôvodoch než súd prvej inštancie. Strana má právo byť explicitne vyzvaná, aby
včas k prípadnej aplikácii § 257 vyjadrila svoje stanovisko. Napriek tomu odvolací súd nevytvoril
procesný priestor umožňujúci dovolateľovi vyjadriť svoj názor k prípadnému použitiu tohto ustanovenia.
Takýmto nesprávnym postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a znemožneniu práva

procesnej strany, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
Žalobca opodstatnene namietal, že odvolací súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesne´ práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a dovolateľ opodstatnene uplatnil dovolací dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP.“

6. V nadväznosti na najvyšším súdom vyslovený záväzný právny názor odvolací súd vyzval s odkazom
na § 382 CSP sporové strany i intervenienta prípisom zo dňa 04. 03. 2026 na vyjadrenie sa k aplikácii
§ 257 CSP ohľadne trov konania.

7. Žalobca v podaní zo dňa 13. 03. 2026 odcitoval právnou literatúrou zadefinované podmienky aplikácie

§ 257 CSP a podrobne poukázal na zistený skutkový stav veci vrátane svojich životných pomerov.

8. Žalovaná ani intervenient sa k výzve nevyjadrili.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) potom vec opätovne preskúmal v rozsahu určenom

ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil vo výroku o trovách konania (II.
výrok), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389
CSP). Podľa ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP rozhodol odvolací súd o trovách prvoinštančného aj odvolacieho
konania a podľa § 453 ods. 3 CSP aj o trovách dovolacieho konania.

10. Odvolací súd aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP a opätovne dospel k záveru
o potrebe nepriznania trov konania inak plne úspešnému žalobcovi. Ako už odvolací súd uviedol
v predchádzajúcom rozhodnutí, ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti zavýsledok a zodpovednosti za zavinenie, kedy súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa. To znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na
náhradu trov konania, hoc by ich inak mala znášať. Ide o právnu úpravu, ktorá umožňuje súdu zmierniť

dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Je to
výraz skutočnosti, že zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol všetky situácie, ktoré sa
v praxi môžu vyskytnúť a preto poskytuje súdu priestor na to, aby urobil za dosť spravodlivosti aj
v prípadoch, že zákonné znenie riešenia otázky trov konania smeruje k inému výsledku. Aplikácia ust.
§ 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú inak naplnené všetky predpoklady na priznanie

náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
inak procesne úspešnej strane sporu náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však
ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže
spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pod dôvody hodné
osobitného zreteľa sa spravidla zahŕňa neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu
sporu, povaha okolností sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, či zložitosť prípadu

v súvislosti s výkladom medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu, resp. nízky príjem.

11. Výnimočnosť prípadu a dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania
úspešnému žalobcovi tak voči žalovanej, ako aj voči intervenientovi na jej strane videl odvolací súd
v prvom rade v okolnostiach, za ktorých žalobca odpredal svoj byt. Ako bolo zistené prvoinštančným

súdom, hoci žalobca už od roku 2005 trpel duševným ochorením a jeho zdravotný stav sa zhoršil
niekedy na jeseň roku 2010, pričom už pred hospitalizáciou začiatkom roka 2011 svojej sestre uviedol,
že ide byt predať, ona ani matka ako najbližšie osoby neurobili účinné kroky smerujúce k tomu, aby
žalobca dlhodobo trpiaci duševnou chorobou nepodpísal dňa 04. 03. 2011 predmetnú kúpnu zmluvu.
Odvolací súd tu nijak nespochybňuje snahu matky a sestry žalobcu celý problém riešiť ex post, t. j. po

odpredaji bytu (do ktorého obdobia spadá aj iniciovanie nariadenia neodkladného opatrenia v auguste
2011, podanie žaloby i návrhu na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony žalobcu), avšak rozhodne
by k tomuto sporu nemuselo dôjsť, pokiaľ by ich starostlivosť o žalobcu bola v danom čase väčšia.
Inak povedané, sporu bolo možné zabrániť, ak by žalobcovi a jeho zdravotnému stavu najbližšia
rodina venovala náležitú pozornosť, pričom tieto okolnosti nemožno pripísať na vrub žalovanej ako

sporovej strane, lebo táto ich nijak nezavinila, ale žalobcovi, ktorého sa týkajú. Po ďalšie odvolací súd
zohľadnil skutočnosť, že žalovaná v súvislosti s kúpou sporného bytu nepostupovala neobozretne, lebo
z dokazovania nevyplynula žiadna okolnosť, ktorá by jej musela signalizovať, že s bytom niečo nie je
v poriadku. Byt totiž kupovala prostredníctvom realitnej kancelárie konajúc s dôverou v katastrálny zápis
svedčiaci vlastníckemu právu prevodcu, ktoré nebolo ničím obmedzené a na kúpu bytu jej následne bola

poskytnutá hypotéka. Stranou sporu sa preto žalovaná nestala v dôsledku svojej neopatrnosti, nemá
teda žiaden podiel na vzniku tohto sporu. Okrem toho odvolací súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že až do
predmetnéhorozhodnutiaveľkéhosenátusp.zn.1VObdo/2/2020zodňa27.04.2021bolarozhodovacia
prax v takýchto sporoch neustálená. Zhrnúc tieto okolnosti dospel potom odvolací súd k záveru, že by
bolo nespravodlivé, aby trovy celého sporu znášala žalovaná a preto žalobcovi náhradu trov konania

voči nej (resp. intervenientovi na jej strane) nepriznal. Odvolací súd len dodáva, že na tieto rozhodujúce
okolnosti prípadu nemali žiaden vplyv vedľajšie aspekty spočívajúce v aktuálne obmedzenej spôsobilosti
žalobcu na právne úkony, resp. v jeho zdravotnom stave a v tom, či žalovaná bola (ne)dobromyseľnou
užívateľkou bytu a od akého časového okamihu v nadväznosti na vtedy existujúcu odlišnú judikatúru
NS SR.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.